This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32010D0862
Decision No 862/2010/EU of the European Parliament and of the Council of 22 September 2010 on the participation of the Union in a Joint Baltic Sea Research and Development Programme (BONUS) undertaken by several Member States Text with EEA relevance
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 862/2010/EÚ z 22. septembra 2010 o účasti Únie v spoločnom programe výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS) vykonávanom niekoľkými členskými štátmi Text s významom pre EHP
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 862/2010/EÚ z 22. septembra 2010 o účasti Únie v spoločnom programe výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS) vykonávanom niekoľkými členskými štátmi Text s významom pre EHP
Ú. v. EÚ L 256, 30/09/2010, p. 1–14
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
In force
30.9.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 256/1 |
ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 862/2010/EÚ
z 22. septembra 2010
o účasti Únie v spoločnom programe výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS) vykonávanom niekoľkými členskými štátmi
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 185 a článok 188 druhý odsek,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),
keďže:
(1) |
V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (3) (ďalej len „siedmy rámcový program“) sa ustanovuje účasť Spoločenstva v programoch v oblasti výskumu a vývoja prijatých viacerými členskými štátmi vrátane zapojenia sa do štruktúr vytvorených na vykonávanie týchto programov v zmysle článku 169 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Zmluva o ES“). |
(2) |
V rozhodnutí Rady 2006/971/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Spolupráca, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (4) sa podporuje multitematický prístup k predmetom výskumu významným pre jednu alebo viaceré témy siedmeho rámcového programu a v tejto súvislosti sa iniciatíva podľa článku 169 Zmluvy o ES v oblasti spoločného výskumu Baltského mora určila za jednu z oblastí vhodných na účasť Spoločenstva v spoločne vykonávaných vnútroštátnych výskumných programoch. |
(3) |
Ekosystém Baltského mora, z polovice uzatvorené vnútrozemské európske more, je jedným z najväčších brakických vodných útvarov na svete a bol vážne ovplyvnený mnohými prírodnými tlakmi a tlakmi spôsobenými ľudskou činnosťou, ako sú znečistenie z vyhodených chemických zbraní, napríklad vojnové plyny z obdobia druhej svetovej vojny, a znečistenie zlúčeninami ťažkých kovov, organickými látkami, rádioaktívnymi materiálmi a olejovými škvrnami z vykurovacích olejov a ropnými škvrnami. Vývoj poľnohospodárstva v úmorí Baltského mora spôsobil tiež nadmerný prísun hnojív a organického materiálu, čo viedlo k pokročilej eutrofizácii a zavedeniu neendemických cudzích organizmov do tohto životného prostredia. Neudržateľné využívanie populácií rýb a zmena klímy spôsobujú stratu pôvodnej biodiverzity. Tieto faktory, ako aj pokračujúca ľudská činnosť vrátane projektov infraštruktúry priamo na pobreží Baltského mora alebo v jeho bezprostrednej blízkosti a v jeho úmorí a environmentálne neudržateľný cestovný ruch zhoršujú prírodné prostredie. Týmto všetkým sa závažným spôsobom znižuje schopnosť Baltského mora udržateľne poskytovať tovary a služby, od ktorých sú ľudia priamo alebo nepriamo závislí v súvislosti so sociálnymi, kultúrnymi a hospodárskymi prínosmi. |
(4) |
Európska rada zo 14. decembra 2007 zdôraznila obavy týkajúce sa stavu životného prostredia v Baltskom mori, ako sú vyjadrené v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 10. júna 2009 týkajúcom sa stratégie Európskej únie pre región Baltického mora. Okrem toho Rada vyzvala Komisiu, aby predložila návrh iniciatívy podľa článku 169 Zmluvy o ES pre oblasť Baltského mora. |
(5) |
Veda by mala prispieť k riešeniu takýchto výziev a k nájdeniu riešení naliehavých environmentálnych problémov v Baltskom mori. Závažnosť súčasnej situácie si však vyžaduje kvalitatívne a kvantitatívne zintenzívnenie súčasného výskumu v baltskom regióne prostredníctvom prípravy a realizácie plne integrovaného prístupu, ktorým sa príslušné výskumné programy všetkých štátov hraničiacich s Baltským morom môžu zracionalizovať a zamerať na riešenie zložitých a naliehavých otázok koordinovaným, efektívnym a účinným spôsobom. |
(6) |
V súčasnosti nie sú mnohé výskumné a vývojové programy alebo činnosti, ktoré vykonávajú členské štáty samostatne na vnútroštátnej úrovni s cieľom podporiť výskum a vývoj v regióne Baltského mora, dostatočne koordinované na úrovni Únie na to, aby mohli dosiahnuť kritickú masu, ktorá sa požaduje v strategických oblastiach výskumu a vývoja. |
(7) |
Okrem toho existujúce štruktúry v oblasti výskumu špecifické pre dané sektory, ktoré sa vytvárali počas dlhej histórie národných politík, sú hlboko zakorenené vo vnútroštátnych riadiacich systémoch a bránia rozvoju a financovaniu multidisciplinárneho, interdisciplinárneho a transdisciplinárneho environmentálneho výskumu potrebného na riešenie problémov v oblasti Baltského mora. |
(8) |
Hoci existuje dlhá tradícia spolupráce v oblasti výskumu Baltského mora medzi krajinami z oblasti Baltského mora aj mimo nej, doterajším snahám o spoluprácu chýbali v dôsledku hospodárskych nerovností a rozdielneho vývoja v týchto krajinách, ako aj veľmi rozmanitých národných výskumných programov, výskumných tém a priorít primerané finančné zdroje na optimálne využívanie výskumného potenciálu. |
(9) |
Komisia v rámci svojho pracovného programu na roky 2007 – 2008 z 11. júna 2007 pre vykonávanie osobitného programu Spolupráca, poskytla finančnú podporu na programy BONUS ERA-NET a ERA-NET PLUS v oblasti environmentálneho výskumu Baltského mora s cieľom posilniť spoluprácu agentúr, ktoré financujú environmentálny výskum v baltskom regióne, a uľahčiť prechod na spoločný výskumný a vývojový program v Baltskom mori, ktorý sa má vykonávať na základe článku 169 Zmluvy o ES. |
(10) |
Vo všeobecnosti programy BONUS ERA-NET a ERA-NET PLUS fungovali dobre a je potrebné zabezpečiť kontinuitu výskumného úsilia, aby sa riešili naliehavé environmentálne problémy. |
(11) |
V súlade s prístupom v rámci siedmeho rámcového programu a ako bolo potvrdené pri konzultáciách so zainteresovanými stranami, ktoré sa uskutočnili v priebehu programu BONUS ERA-NET, v baltskom regióne je potrebné uskutočniť výskumné programy vychádzajúce z príslušných politík. |
(12) |
Dánsko, Nemecko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Fínsko a Švédsko (ďalej len „zúčastnené štáty“) sa dohodli na spoločnom vykonávaní Spoločného programu výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora BONUS (ďalej len „program BONUS“). Program BONUS si kladie za cieľ podporovať vedecký vývoj a inovácie poskytovaním potrebného právneho a organizačného rámca pre nadnárodnú spoluprácu medzi štátmi v oblasti Baltského mora pri environmentálnom výskume v regióne Baltského mora. |
(13) |
Hoci sa program BONUS z veľkej časti sústreďuje na výskum v oblasti životného prostredia, prelína sa s množstvom súvisiacich výskumných programov Únie týkajúcich sa veľkého rozsahu ľudských činností, ktorých vplyv na ekosystémy sa kumuluje, ako sú napr. rybolov, akvakultúra, poľnohospodárstvo, infraštruktúra (a to aj v oblasti energetiky), doprava, odborná príprava a mobilita výskumníkov, ako aj spoločensko-ekonomické záležitosti. Program BONUS má značný význam pre množstvo politík a smerníc Únie vrátane stratégie Únie pre región Baltského mora, spoločnej politiky rybného hospodárstva, spoločnej poľnohospodárskej politiky, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (5), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (6), ako aj medzinárodných záväzkov Únie, ako je akčný plán pre Baltské more HELCOM. V dôsledku toho bude program BONUS pozitívnym prínosom pre mnohé iné oblasti politiky Únie. |
(14) |
S cieľom zvýšiť vplyv programu BONUS súhlasili zúčastnené štáty s tým, že sa na ňom bude zúčastňovať Únia. |
(15) |
Program BONUS by mal pozostávať zo strategickej fázy, po ktorej bude nasledovať vykonávacia fáza, pri ktorej sa poskytne príležitosť na široké konzultácie zainteresovaných strán týkajúce sa strategicky riadeného výskumného plánu schopného riešiť aj vznikajúce potreby v oblasti výskumu. Počas strategickej fázy programu BONUS by sa mali zapojiť ďalšie sektorovo orientované financujúce agentúry s cieľom ďalej zvýšiť integráciu výskumu zameraného na medzisektorové potreby konečných používateľov a zabezpečiť účinné využitie a rozšírenie výsledkov pri tvorbe politík a hospodárení so zdrojmi naprieč širokou škálou hospodárskych odvetví. |
(16) |
Komisia by mala na konci strategickej fázy overiť, že strategický výskumný plán, platformy na konzultácie zainteresovaných strán a postupy vykonávania sú pripravené na vstup programu BONUS do vykonávacej fázy. Ak je to vhodné, Komisia môže vydať odporúčania na zlepšenie strategického výskumného plánu. Prechod do vykonávacej fázy by mal byť plynulý a bez zbytočných odkladov. |
(17) |
Zúčastnené štáty sa dohodli, že prispejú na program BONUS sumou 50 miliónov EUR. Vecné príspevky vo forme prístupu k infraštruktúram a ich využívania (ďalej len „vecné príspevky vo forme infraštruktúry“) by tiež mali byť možné pod podmienkou, že nepredstavujú významnú časť celkového príspevku. Príspevky by mali podliehať oceneniu hodnoty a prospešnosti pre uskutočnenie projektov programu BONUS. |
(18) |
Účasť Únie v programe BONUS by nemala presiahnuť sumu 50 miliónov EUR počas celého jeho trvania a mala by sa zhodovať v rámci tohto limitu s príspevkom zúčastnených štátov, aby sa zvýšil ich záujem o spoločné vykonávanie programu BONUS. Väčšina finančného príspevku Únie by sa mala prideliť na vykonávaciu fázu. Pre každú fázu by sa mal stanoviť strop. Strop pre vykonávaciu fázu by sa mal zvýšiť o sumu zostávajúcu po vykonaní strategickej fázy. |
(19) |
Spoločné vykonávanie programu BONUS si vyžaduje osobitnú vykonávaciu štruktúru, ako sa ustanovuje v rozhodnutí 2006/971/ES. Zúčastnené štáty sa dohodli na takejto osobitnej vykonávacej štruktúre a zriadili Sieť baltských organizácií na financovanie vedy (ďalej len „sieť BONUS EEIG“) určenej na vykonávanie programu BONUS. Sieť BONUS EEIG by mala byť príjemcom finančného príspevku Únie. Hoci sa zúčastneným štátom pripomína, že je dôležitá zásada skutočného spoločného fondu, každý zúčastnený štát rozhodne v súlade s pravidlami a postupmi financovania, ktoré sú spoločné pre program BONUS, či bude svoj vlastný príspevok spravovať alebo či jeho príspevok bude spravovať sieť BONUS EEIG. Sieť BONUS EEIG by takisto mala zabezpečiť, aby vykonávanie programu BONUS bolo v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia. |
(20) |
Finančný príspevok Únie by mal byť podmienený formálnymi prísľubmi zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov zúčastnených štátov a vyplatením ich finančných príspevkov. |
(21) |
Vyplatenie príspevku Únie na strategickú fázu by malo podliehať uzatvoreniu dohody o grante medzi Komisiou v mene Únie a sieťou BONUS EEIG, ktorá by sa mala riadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1906/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a pre šírenie výsledkov výskumu (2007 – 2013) (7), s cieľom uľahčiť a zjednodušiť jeho spravovanie. |
(22) |
Vyplatenie príspevku Únie na vykonávaciu fázu by malo podliehať uzatvoreniu dohody o vykonávaní medzi Komisiou v mene Únie a sieťou BONUS EEIG obsahujúcej podrobné ustanovenia o použití finančného príspevku Únie. Táto časť finančného príspevku Únie by sa mala spravovať na základe nepriameho centralizovaného hospodárenia v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. c) a článkom 56 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (8) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), a článkom 35, článkom 38 ods. 2 a článkom 41 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (9). |
(23) |
Všetky úroky získané z príspevkov vyplatených sieti BONUS EEIG by sa mali považovať za jej príjem a vyčleniť na vykonávanie programu BONUS. |
(24) |
Únia by mala mať na ochranu svojich finančných záujmov právo znížiť, zadržať alebo ukončiť svoj finančný príspevok v prípade, ak sa program BONUS vykonáva neprimeraným spôsobom, čiastočne alebo oneskorene alebo ak zúčastnené štáty neprispievajú alebo prispievajú čiastkovo alebo oneskorene na financovanie programu BONUS, podľa podmienok vymedzených v dohodách, ktoré sa uzatvoria medzi Úniou a sieťou BONUS EEIG. |
(25) |
S cieľom účinne vykonávať program BONUS by sa mala účastníkom projektov programu BONUS vybraných na ústrednej úrovni v rámci zodpovednosti siete BONUS EEIG na základe výziev na predkladanie návrhov poskytnúť počas vykonávacej fázy finančná podpora. Udelenie a vyplatenie takejto podpory účastníkom programu BONUS by malo byť transparentné, nebyrokratické a v súlade so spoločnými pravidlami podľa siedmeho rámcového programu. |
(26) |
Hoci je Spoločné výskumné centrum oddelením Komisie, jeho ústavy napriek tomu majú výskumné kapacity, ktoré sú významné pre program BONUS a mohli by prispieť k jeho vykonávaniu. Je preto vhodné vymedziť úlohu Spoločného výskumného centra z hľadiska jeho oprávnenosti na financovanie. |
(27) |
Aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie, hodnotenie návrhov by sa malo pridržiavať rovnakých zásad platných pre návrhy predložené v rámci siedmeho rámcového programu. Preto by toto hodnotenie návrhov mali vykonávať na ústrednej úrovni v rámci zodpovednosti siete BONUS EEIG nezávislí experti s dobrými znalosťami miestnych podmienok na základe transparentných a spoločných kritérií a finančné prostriedky by sa mali prideľovať v súlade s poradím schváleným na ústrednej úrovni. Zoradenie a prioritné poradie by mala striktne schváliť sieť BONUS EEIG na základe výsledku nezávislého hodnotenia, ktoré by malo byť záväzné. |
(28) |
Každý členský štát alebo ktorákoľvek krajina pridružená k siedmemu rámcovému programu by mali byť oprávnení pripojiť sa k programu BONUS. |
(29) |
V súlade s cieľmi siedmeho rámcového programu by sa mala umožniť účasť akýchkoľvek iných krajín v programe BONUS, najmä tých krajín, ktoré hraničia s Baltským morom alebo majú jeho úmorie, ak takúto účasť umožňuje príslušná medzinárodná dohoda a ak s ňou Komisia aj zúčastnené štáty súhlasia. Únia by mala mať v súlade so siedmym rámcovým programom právo odsúhlasiť podmienky týkajúce sa jeho finančného príspevku na program BONUS v súvislosti s účasťou iných krajín v súlade s pravidlami a podmienkami stanovenými v tomto rozhodnutí. |
(30) |
Mali by sa prijať vhodné opatrenia, aby sa zabránilo nezrovnalostiam a podvodom, a vykonať potrebné kroky na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré sa stratili, neoprávnene vyplatili alebo nesprávne použili, a to v súlade s nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (10) a (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (11), a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (12). |
(31) |
Výskumné činnosti vykonávané v rámci programu BONUS by mali dodržiavať etické zásady v súlade so všeobecnými zásadami uvedenými v siedmom rámcovom programe a zásady uplatňovania rodového hľadiska a rodovej rovnosti a zásady trvalo udržateľného rozvoja. |
(32) |
Vzhľadom na predbežné hodnotenie, ktoré Komisia vykoná s pomocou nezávislých expertov s dobrou znalosťou miestnych podmienok, by Komisia mala posúdiť kvalitu a účinnosť vykonávania programu BONUS a pokrok smerom k vytýčeným cieľom, a mala by vykonať konečné hodnotenie. |
(33) |
Účastníci programu BONUS by mali komunikovať a vo veľkom rozsahu šíriť svoje výsledky najmä v rámci iných podobných regionálnych projektov morského výskumu a tieto informácie zverejňovať. |
(34) |
Úspešné vykonávanie projektov vykonaných v rámci programov BONUS ERA-NET a BONUS ERA-NET PLUS upriamilo pozornosť na katastrofický stav Baltského mora. Stav životného prostredia v Baltskom mori by preto mal byť naďalej predmetom ďalších výskumných činností, |
PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Finančný príspevok Únie
1. Finančný príspevok Únie na Spoločný program výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora BONUS (ďalej len „program BONUS“), ku ktorému sa spoločne zaviazali Dánsko, Nemecko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Fínsko a Švédsko (ďalej len „zúčastnené štáty“), sa poskytne za podmienok vymedzených v tomto rozhodnutí.
2. Únia poskytne finančný príspevok nepresahujúci sumu 50 miliónov EUR na celé trvanie programu BONUS v súlade s nariadením (ES) č. 1906/2006 počas strategickej fázy a v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách počas vykonávacej fázy. V rámci tohto stropu zodpovedá finančný príspevok Únie výške príspevku zúčastnených štátov.
3. Finančný príspevok Únie sa vyplatí spoločne z rozpočtových prostriedkov pridelených na všetky príslušné témy osobitného programu Spolupráca.
Článok 2
Vykonávanie programu BONUS
1. Program BONUS bude vykonávať Sieť baltských organizácií na financovanie vedy (ďalej len „sieť BONUS EEIG“).
2. Program BONUS sa bude vykonávať v dvoch fázach, konkrétne v strategickej fáze, po ktorej bude nasledovať vykonávacia fáza v súlade s prílohou I.
3. Strategická fáza programu BONUS bude trvať najviac 18 mesiacov. Bude prípravou na vykonávaciu fázu. Počas strategickej fázy vykoná sieť BONUS EEIG tieto úlohy:
a) |
príprava strategického výskumného plánu, počas ktorej sa vymedzí časť týkajúca sa vedeckého obsahu programu BONUS so zameraním na výzvy na predkladanie návrhov v súlade s cieľmi stanovenými v siedmom rámcovom programe; |
b) |
zriadenie platforiem na konzultáciu so zainteresovanými stranami s cieľom posilniť a inštitucionalizovať zapojenie zainteresovaných strán zo všetkých príslušných odvetví; |
c) |
príprava postupov vykonávania vrátane právnych a finančných pravidiel a postupov, ustanovení, ktoré upravujú práva duševného vlastníctva vyplývajúce z činností programu BONUS, ľudských zdrojov a komunikačných aspektov. |
4. Vykonávacia fáza trvá minimálne päť rokov. Počas vykonávacej fázy sa uverejnia výzvy na predkladanie návrhov týkajúce sa financovania projektov, ktoré sa zameriavajú na ciele programu BONUS. Tieto výzvy na predkladanie návrhov budú zamerané na multipartnerské a nadnárodné projekty podporujúce primeranú účasť malých a stredných podnikov a budú zahŕňať výskum, technologický vývoj, odbornú prípravu a činnosti v oblasti šírenia výsledkov. Projekty sa vyberajú podľa zásady rovnakého zaobchádzania, transparentnosti, nezávislého hodnotenia, spolufinancovania, neziskovosti, neuplatňovania spätnej účinnosti a financovania nekumulovaného s inými zdrojmi Únie. Pri udeľovaní a vyplácaní finančných prostriedkov účastníkom programu BONUS sa dodržiavajú spoločné pravidlá podľa siedmeho rámcového programu.
Článok 3
Podmienky poskytnutia finančného príspevku Únie
1. Finančný príspevok Únie na strategickú fázu nepresiahne sumu 1,25 milióna EUR a v rámci tohto limitu zodpovedá príspevku zúčastnených štátov. Záväzok Únie prispieť na strategickú fázu je podmienený rovnocenným záväzkom zúčastnených štátov.
2. Finančný príspevok Únie na vykonávaciu fázu nepresiahne sumu 48,75 miliónov EUR a v rámci tohto limitu zodpovedá príspevku zúčastnených štátov. Tento strop sa môže zvýšiť o akúkoľvek sumu zostávajúcu po vykonaní strategickej fázy. Počas vykonávacej fázy môže až 25 % príspevku zúčastnených štátov pozostávať z poskytnutia vecného príspevku vo forme infraštruktúry.
3. Finančný príspevok Únie na vykonávaciu fázu je podmienený:
a) |
tým, že zúčastnené štáty vypracujú strategický výskumný plán, zriadia platformy na konzultácie zainteresovaných strán a stanovia postupy vykonávania uvedené v článku 2 ods. 3, ako aj pokrokom pri dosahovaní cieľov a výstupov vymedzených v prílohe I oddiele 2. Ak je to vhodné, Komisia môže vydať odporúčania na zlepšenie strategického výskumného plánu; |
b) |
preukázaním kapacity siete BONUS EEIG vykonávať program BONUS vrátane prijímania, prideľovania a monitorovania finančného príspevku Únie na základe nepriameho centralizovaného hospodárenia v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. c) a článkom 56 nariadenia o rozpočtových pravidlách a s článkom 35, článkom 38 ods. 2 a článkom 41 nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002 a v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia; |
c) |
zachovaním a uplatňovaním vhodného a účinného riadiaceho modelu pre program BONUS v súlade s prílohou II; |
d) |
účinným vykonávaním činností súvisiacich s vykonávacou fázou programu BONUS, ktoré sú stanovené v prílohe I, sieťou BONUS EEIG, čo znamená spustenie výziev na predkladanie návrhov na udelenie grantov; |
e) |
záväzkom každého zúčastneného štátu prispieť svojím podielom financovania na program BONUS a skutočným vyplatením finančného príspevku, najmä financovaním účastníkov v projektoch programu BONUS vybraných na základe výziev na predkladanie návrhov; |
f) |
dodržiavaním pravidiel štátnej pomoci Únie a najmä rámca Spoločenstva pre štátnu pomoci na výskum, vývoj a inovácie (13); |
g) |
zabezpečením vysokej úrovne vedeckej excelentnosti, dodržiavania etických zásad v súlade so všeobecnými zásadami siedmeho rámcového programu, zásad uplatňovania rodového hľadiska a rodovej rovnosti a zásady trvalo udržateľného rozvoja. |
Článok 4
Účasť Spoločného výskumného centra
1. Spoločné výskumné centrum je oprávnené na získanie financovanie v rámci programu BONUS za rovnakých podmienok, ako sú podmienky pre oprávnené subjekty zo zúčastnených štátov.
2. Vlastné zdroje Spoločného výskumného centra, ktoré nie sú pokryté financovaním z programu BONUS, sa nepovažujú za súčasť finančného príspevku Únie v zmysle článku 1.
Článok 5
Dohody medzi Úniou a sieťou BONUS EEIG
1. Podrobné ustanovenia týkajúce sa hospodárenia s finančnými prostriedkami a ich kontroly a ochrany finančných záujmov Únie počas strategickej fázy sa vymedzia v dohode o grante, ktorá sa uzatvorí medzi Komisiou v mene Únie a sieťou BONUS EEIG v súlade s pravidlami ustanovenými v tomto rozhodnutí a v nariadení (ES) č. 1906/2006.
2. Podrobné ustanovenia týkajúce sa hospodárenia s finančnými prostriedkami a ich kontroly a ochrany finančných záujmov Únie počas vykonávacej fázy sa vymedzia v dohode o vykonávaní a v ročných finančných dohodách, ktoré sa uzatvoria medzi Komisiou v mene Únie a sieťou BONUS EEIG.
Dohoda o vykonávaní obsahuje najmä:
a) |
vymedzenie delegovaných úloh; |
b) |
ustanovenie o ochrane finančných prostriedkov Únie; |
c) |
podmienky a podrobné dojednania o vykonávaní úloh vrátane pravidiel financovania a horných limitov financovania uplatniteľných na projekty programu BONUS, príslušných ustanovení o vymedzení zodpovedností a vykonávaní kontrol; |
d) |
pravidlá podávania správ Komisii o tom, ako sa úlohy plnia; |
e) |
podmienky, za ktorých sa vykonávanie úloh zastaví; |
f) |
podrobné dojednania o preskúmaní Komisiou; |
g) |
podmienky upravujúce používanie oddeleného bankového účtu a zaobchádzanie so získanými úrokmi; |
h) |
ustanovenia, ktoré zaručujú viditeľnosť činnosti Únie v súvislosti s inými aktivitami siete BONUS EEIG; |
i) |
záväzok zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov v zmysle článku 52 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách; |
j) |
ustanovenia upravujúce práva duševného vlastníctva, ktoré vyplývajú z vykonávania programu BONUS, ako sa uvádzajú v článku 2; |
k) |
kritériá, ktoré sa majú uplatniť pri priebežných a záverečných hodnoteniach vrátane tých, ktoré sa uvádzajú v článku 13. |
3. Komisia vykoná predbežné posúdenie siete BONUS EEIG, aby získala dôkazy o existencii a riadnom fungovaní postupov a systémov uvedených v článku 56 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Článok 6
Úroky získané z príspevkov
Úroky získané z finančných príspevkov pridelených na program BONUS sa považujú za príjem siete BONUS EEIG a pridelia sa na program BONUS.
Článok 7
Zníženie, zadržanie alebo ukončeniefinančného príspevku Únie
Ak sa program BONUS nevykonáva alebo sa vykonáva neprimeraným spôsobom, čiastočne alebo oneskorene, Únia môže znížiť, zadržať alebo zrušiť finančný príspevok, pričom zohľadní pokrok vo vykonávaní programu BONUS.
Ak zúčastnené štáty neprispievajú alebo prispievajú len čiastočne alebo oneskorene na financovanie programu BONUS, Únia môže znížiť svoj finančný príspevok, pričom vezme do úvahy sumu verejných prostriedkov, ktoré vyčlenili zúčastnené štáty na základe podmienok dohody o grante uvedenej v článku 5 ods. 1.
Článok 8
Ochrana finančných záujmov Únie zúčastnenými štátmi
Zúčastnené štáty pri vykonávaní programu BONUS prijmú legislatívne, regulačné, administratívne alebo iné opatrenia potrebné na ochranu finančných záujmov Únie. Zúčastnené štáty prijmú najmä opatrenia potrebné na zabezpečenie úplného vrátenia všetkých súm, ktoré sa dlhujú Únii v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a nariadením (ES, Euratom) č. 2342/2002.
Článok 9
Kontrola zo strany Komisie a Dvora audítorov
Komisia a Dvor audítorov Európskej únie sú oprávnení vykonávať všetky kontroly a inšpekcie potrebné na zaistenie riadneho hospodárenia s finančnými prostriedkami Únie a na ochranu finančných záujmov Únie pred podvodom alebo nezrovnalosťami. Zúčastnené štáty a sieť BONUS EEIG na tento účel sprístupnia Komisii a Dvoru audítorov všetky príslušné dokumenty.
Článok 10
Vzájomné informovanie
Komisia oznámi Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov všetky náležité informácie. Zúčastnené štáty sa vyzvú, aby predložili Komisii prostredníctvom siete BONUS EEIG všetky dodatočné informácie, o ktoré požiada Európsky parlament, Rada alebo Dvor audítorov, ktoré sa týkajú finančného riadenia siete BONUS EEIG a ktoré sú v súlade so celkovými požiadavkami na podávanie správ stanovenými v článku 13.
Článok 11
Účasť ostatných členských štátov a pridružených krajín
Ktorýkoľvek členský štát alebo krajina pridružená k siedmemu rámcovému programu sa môže zapojiť do programu BONUS v súlade s kritériami uvedenými v článku 3 ods. 1 a článku 3 ods. 3 písm. e) a f). Členské štáty a pridružené krajiny, ktoré sa zapojili do programu BONUS, sa na účely tohto rozhodnutia považujú za zúčastnené štáty.
Článok 12
Účasť iných krajín
Zúčastnené štáty a Komisia môžu súhlasiť s účasťou akejkoľvek inej krajiny pod podmienkou splnenia kritérií uvedených v článku 3 ods. 1 a článku 3 ods. 3 písm. e) a f) za predpokladu, že takáto účasť je ustanovená na základe príslušnej medzinárodnej dohody.
Zúčastnené štáty a Komisia vymedzia podmienky, za ktorých sú právne subjekty so sídlom alebo pobytom v takejto krajine oprávnené na financovanie v rámci programu BONUS.
Článok 13
Výročné správy a hodnotenie
Komisia zahrnie správu o činnostiach v rámci programu BONUS do výročnej správy týkajúcej sa siedmeho rámcového programu predkladanej Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 190 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Komisia vykoná priebežné hodnotenie programu BONUS najneskôr do 31. decembra 2014. Toto hodnotenie sa vzťahuje na pokrok smerom k cieľom uvedeným v článku 2 a prílohe I, ako aj odporúčania v rámci programu BONUS týkajúce sa najvhodnejších spôsobov ďalšieho zvýšenia integrácie a kvality a účinnosti vykonávania vrátane vedeckej, riadiacej a finančnej integrácie a toho, či je úroveň finančných príspevkov zúčastnených štátov primeraná vzhľadom na možný dopyt zo strany ich vnútroštátnych výskumných komunít. Komisia oznámi Európskemu parlamentu a Rade závery svojho priebežného hodnotenia a doplní ich o svoje pripomienky.
Na konci účasti Únie v programe BONUS, avšak najneskôr 31. decembra 2017, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu BONUS. Komisia predloží výsledky tohto hodnotenia Európskemu parlamentu a Rade.
Článok 14
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 15
Adresáti
Toto rozhodnutie je určené členským štátom.
V Štrasburgu 22. septembra 2010
Za Európsky parlament
predseda
J. BUZEK
Za Radu
predseda
O. CHASTEL
(1) Stanovisko z 29. apríla 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).
(2) Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 12. júla 2010.
(3) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 86.
(5) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.
(7) Ú. v. EÚ L 391, 30.12.2006, s. 1.
(8) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
(9) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.
(10) Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.
(11) Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.
(12) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ C 323, 30.12.2006, s. 1.
PRÍLOHA I
CIELE A VYKONÁVANIE PROGRAMU BONUS
1. Ciele programu BONUS
Program BONUS zvýši výskumnú kapacitu regiónu Baltského mora s cieľom podporiť prípravu a vykonávanie účelových predpisov, politík a postupov riadenia, účinne reagovať na významné environmentálne a základné spoločenské problémy, ktorým tento región čelí a bude čeliť v nadchádzajúcich rokoch, a zlepšiť efektívnosť a účinnosť fragmentovaného prístupu k environmentálnemu výskumu v regióne Baltského mora a jeho plánovania prostredníctvom integrácie výskumných činností v systéme Baltského mora do trvalého, kooperačného, interdisciplinárneho, dobre integrovaného a zacieleného multinárodného programu.
Program BONUS takisto prispeje k zriadeniu a vytvoreniu štruktúry EVP v regióne Baltského mora.
Aby sa dosiahli uvedené ciele, je nevyhnutné zlepšiť efektívnosť a účinnosť fragmentovaného plánovania environmentálneho výskumu v regióne Baltského mora integráciou výskumných aktivít do trvalého, kooperačného, interdisciplinárneho, dobre integrovaného a zacieleného medzinárodného programu na podporu trvalo udržateľného rozvoja regiónu. Program BONUS na tento účel:
a) |
vypracuje strategický výskumný plán vychádzajúci z príslušných politík; |
b) |
zvýši udržateľnú cezhraničnú a medzisektorovú verejnú koordináciu a integráciu verejného výskumného programu; |
c) |
zvýši výskumné kapacity baltských členských štátov Únie; |
d) |
zriadi vhodné platformy na konzultácie zainteresovaných strán, na ktorých budú zastúpené všetky príslušné odvetvia; |
e) |
mobilizuje dodatočné finančné zdroje zlepšením medzisektorovej spolupráce na výskume v systéme Baltského mora; |
f) |
stanoví vhodné postupy vykonávania, ktoré umožnia účinné vykonávanie programu BONUS prostredníctvom spoločného riadiaceho právneho subjektu a riadiacej štruktúry; |
g) |
uskutoční medzitematické, strategicky orientované spoločné výzvy viacerých partnerov na predkladanie návrhov. |
2. Strategická fáza
2.1. Cieľ
Strategická fáza pripravuje pôdu pre vykonávaciu fázu. Zaoberá sa strategickým návrhom programu BONUS s cieľom zabezpečiť, aby sa mohla dosiahnuť optimálna integrácia výskumu systému Baltského mora. Jej snahou je posilniť zapojenie zainteresovaných strán a skupín používateľov s cieľom zabezpečiť, aby výskum zodpovedal politike a riadeniu a aby stanovenie priorít výskumných tém vychádzalo z potrieb politiky a aby sa vyvíjalo aktívne úsilie o úplné zapojenie vedcov a ich príslušných výskumných inštitúcií, ako aj širších komunít zainteresovaných strán.
2.2. Výstupy
Sieť BONUS EEIG pošle Komisii výstupy uvedené v nasledujúcich odsekoch najneskôr 15 mesiacov od začatia strategickej fázy.
Komisia počas príprav týchto výstupov poskytne sieti BONUS EEIG poradenstvo a pomoc na základe jej žiadosti. Sieť BONUS EEIG predloží Komisii na jej žiadosť správu o pokroku.
2.2.1.
Strategický výskumný plán sa vypracuje a odsúhlasí na základe vzájomnej konzultácie zúčastnených štátov, širokého okruhu zainteresovaných strán a Komisie. Tvorí základ pre program vychádzajúci z príslušných politík. Okrem zamerania sa na morský ekosystém sa orientuje aj na úmorie, ktoré podstatne vplýva na kvalitu a produktivitu ekosystémov v regióne Baltského mora.
Plán obsahuje opis základných aj najmodernejších poznatkov z výskumu systému Baltského mora, poskytuje jasnú strategickú víziu a plán dosiahnutia uvedených cieľov a stanovuje orientačné témy výziev vychádzajúce z príslušných politík, ich rozpočty, časový plán uverejnenia a predpokladané trvanie projektov. Okrem toho obsahuje opatrenia na uspokojenie vznikajúcich potrieb výskumu a na podporu jeho celobaltskej integrácie, ako aj spoločný plán spoločného využívania a možného plánovania budúcich investícií do regionálnych kapacít infraštruktúry.
2.2.2.
Na základe komplexnej analýzy príslušných zainteresovaných strán zapojených do programu BONUS na miestnej, štátnej, regionálnej a európskej úrovni sa vytvoria platformy a mechanizmy na konzultácie zainteresovaných strán s cieľom posilniť a inštitucionalizovať zapojenie zainteresovaných strán zo všetkých príslušných odvetví na účely identifikovania kritických nedostatkov, stanovenia priorít výskumných tém a zvyšovania porozumenia výstupom výskumu. Toto zahŕňa účasť vedcov vrátane zástupcov iných prírodných vied ako morských odborov a spoločenských a ekonomických vedných disciplín s cieľom zabezpečiť požadovanú multidisciplinaritu pri príprave strategického výskumného plánu, jeho strategickej vízie a priorít výskumu.
Fórum pre sektorový výskum (orgán pozostávajúci zo zástupcov ministerstiev a ostatných subjektov, ktoré sa pri svojej činnosti zaoberajú výskumom a riadením systému Baltského mora) sa zriadi ako stály orgán na podporu programu BONUS a bude zodpovedný za diskusiu o jeho plánovaní, výsledkoch a vznikajúcich výskumných potrebách z hľadiska rozhodovacieho procesu. Toto fórum bude uľahčovať a presadzovať celobaltskú integráciu výskumu vrátane spoločného používania a plánovania kapacít infraštruktúry, pomáhať pri zdôrazňovaní potrieb výskumu, podporovať využívanie výsledkov výskumu a uľahčovať integráciu financovania výskumu.
2.2.3.
Postupy vykonávania zahŕňajú všetky aspekty na zabezpečenie úspešného vykonávania strategického výskumného plánu. V prípade potreby sa riadia pravidlami siedmeho rámcového programu. Okrem iného pozostávajú z týchto prvkov:
a) |
prijímanie opatrení (návrhy dokumentov, postupy zriadenia, prijímanie a školenie zamestnancov) požadovaných na základe nariadenia o rozpočtových pravidlách pre nepriame centralizované hospodárenie; |
b) |
získanie formálnych prísľubov od zúčastnených štátov vo výške minimálne 48,75 miliónov EUR, z čoho maximálne 25 % môže byť v podobe vecného príspevku vo forme infraštruktúry; |
c) |
poskytnutie realistického a podloženého odhadu hodnoty vecného príspevku vo forme infraštruktúry od zúčastnených štátov; |
d) |
zostavenie vyčerpávajúceho zoznamu všetkých infraštruktúr vrátane kontaktných údajov ich vlastníkov, prevádzkovateľov alebo iných zodpovedných orgánov a jeho uverejnenie a aktualizácia jeho údajov, kedykoľvek to bude potrebné; |
e) |
zabezpečenie odsúhlasenia a zavedenia spoločných postupov vykonávania pre dohody o grante s príjemcami programu BONUS, ktoré má sieť BONUS EEIG uzatvoriť na centrálnej úrovni, vrátane spoločných a odsúhlasených pravidiel účasti, vzorovej dohody o grante, usmernení pre žiadateľov, účastníkov a nezávislých hodnotiteľov a postupov pre audit príjemcov vrátane možnosti, aby takéto audity vykonávala Komisia a Dvor audítorov; |
f) |
vytvorenie vhodnej riadiacej štruktúry na riadenie programu BONUS vo všetkých fázach projektu; |
g) |
zabezpečenie dostatočného financovania na posilnenie siete BONUS EEIG z hľadiska ľudských zdrojov a multidisciplinárnych vedeckých znalostí, aby mohol podporovať strategické aspekty, ako aj účinné vykonávanie programu BONUS; |
h) |
vytvorenie finančnej štruktúry financovania projektov programu BONUS; |
i) |
vypracovanie stratégie komunikácie a šírenia výsledkov, ktorá podľa možností zabezpečí, aby výsledky a údaje súhlasili s normami Európskej námornej monitorovacej a dátovej siete. |
Pokiaľ ide o vecné príspevky vo forme infraštruktúry, počas strategickej fázy sa navrhne osobitný prístup a pravidlá, na základe ktorých sa zúčastnené štáty zaviažu poskytnúť príjemcom programu BONUS bezplatný prístup k infraštruktúre (predovšetkým k výskumným lodiam) a jej bezplatné využívanie. Náklady na využívanie tejto infraštruktúry nie sú oprávnené projektové náklady. Sieť BONUS EEIG v tomto ohľade uzatvorí so zúčastnenými štátmi alebo vlastníkmi infraštruktúry príslušné dohody, v ktorých sa:
a) |
vymedzí metodika hodnotenia vecných príspevkov vo forme infraštruktúry; |
b) |
zabezpečí, aby sieť BONUS EEIG, Komisia a Dvor audítorov mohli vykonať audit prístupu k infraštruktúre a jej využívania a s tým súvisiacich nákladov; |
c) |
ustanoví, že zmluvné strany budú každoročne informovať o nákladoch súvisiacich s poskytovaním prístupu k infraštruktúre alebo s jej využívaním príjemcami programu BONUS. |
2.2.4.
Oprávnené náklady sa uhradia až do výšky 50 % a sú nimi skutočné náklady, ktoré vznikli sieti BONUS EEIG, zaznamenali sa v jeho účtovníctve a sú potrebné na splnenie cieľa uvedeného v bode 1. Náklady môžu byť oprávnené od 1. januára 2010 a ďalej sa vymedzia v dohode o grante pre strategickú fázu.
3. Vykonávacia fáza
Ak sú splnené podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 písm. a) a výsledok predbežného auditu siete BONUS EEIG je pozitívny, Komisia a sieť BONUS EEIG uzatvoria dohodu o vykonávaní.
3.1. Ciele
Počas vykonávacej fázy sa uverejnia a vykonajú spoločné výzvy na predkladanie návrhov určených na financovanie strategicky orientovaných projektov v rámci programu BONUS, ktoré plnia ciele programu BONUS. Témy sa prevezmú zo strategického výskumného plánu pre program BONUS, v maximálnej možnej miere rešpektujú stanovený plán a zameriavajú sa na výskum, technologický vývoj, odbornú prípravu a/alebo činnosti zamerané na rozšírenie výsledkov.
3.2. Vykonávanie projektov programu BONUS
Projekty programu BONUS sa vykonajú prostredníctvom nadnárodných projektov viacerých partnerov, do ktorých sa zapoja aspoň tri nezávislé oprávnené právne subjekty z troch rôznych členských štátov alebo pridružených krajín, z ktorých aspoň dve sú zo zúčastnených štátov v programe BONUS.
Právne subjekty z členských štátov a pridružených krajín môžu získať financovanie v rámci programu BONUS. Členmi konzorcia, ktoré predloží návrh na projekt programu BONUS, môžu byť aj účastníci z tretej krajiny pod podmienkou, že môže reálne zabezpečiť, aby mal potrebné zdroje na plné pokrytie nákladov na účasť.
V každej výzve na predkladanie návrhov sa jasne uvedú vedecké témy. Tieto témy určí sieť BONUS EEIG po konzultácii s Komisiou. Pri určovaní tém sa zohľadnia vznikajúce potreby, výsledky a závery predchádzajúcich vykonaných projektov a širších konzultácií zainteresovaných strán, ktoré sa uskutočnili počas strategickej fázy a počas celého programu BONUS.
Sieť BONUS EEIG uverejní výzvy na predloženie návrhov čo najširším možným spôsobom, pričom použije osobitnú informačnú podporu, predovšetkým webové stránky siedmeho rámcového programu, a osloví všetky zainteresované strany prostredníctvom odbornej tlače a brožúr. Výzvy na predkladanie návrhov zostanú otvorené aspoň tri mesiace. Navrhované projekty predložia žiadatelia v reakcii na výzvy a v rámci jednofázového hodnotiaceho postupu centrálne sieti BONUS EEIG.
Navrhované projekty sa hodnotia a vyberajú na centrálnej úrovni na základe nezávislého posúdenia podľa definovanej oprávnenosti a kritérií týkajúcich sa výberu a udeľovania. Základnými hodnotiacimi kritériami sú vedecká excelentnosť, kvalita vykonávania a očakávaný vplyv projektu. Vo výzvach na predkladanie návrhov sa uvedú konkrétne základné hodnotiace kritériá. Dodatočné kritériá sa môžu zaviesť za predpokladu, že sú uverejnené vo výzve na predloženie návrhov, nie sú diskriminačné a neprevládajú nad základnými hodnotiacimi kritériami.
Sieť BONUS EEIG zabezpečí, aby sa každý prijatý návrh hodnotil za pomoci aspoň troch nezávislých expertov, ktorých vymenuje na základe kritérií stanovených v nariadení (ES) č. 1906/2006. Každému návrhu projektu sa udeľuje rating. Nezávislí experti preskúmajú projekty podľa hodnotiacich kritérií a udelia príslušný počet bodov od 0 do 5 pre každé kritérium podľa pravidiel pre podávanie návrhov a súvisiacich hodnotiacich, výberových a udeľovacích postupov siedmeho rámcového programu.
Sieť BONUS EEIG vypracuje zoznam subjektov financovania striktne v súlade s výsledkami nezávislého hodnotenia. Poradie stanovené nezávislými expertmi sa považuje za záväzné pre pridelenie finančných prostriedkov v rámci programu BONUS.
Administratívne riadenie grantov udelených vybraným projektom v rámci programu BONUS sa uskutočňuje na centrálnej úrovni a je zaň zodpovedná sieť BONUS EEIG.
3.3. Ďalšie činnosti
Sieť BONUS EEIG sa okrem riadenia programu BONUS uvedeného v bodoch 3.1 a 3.2 zapája aj do týchto činností:
a) |
pravidelná aktualizácia strategického výskumného plánu a stanovenie priorít výskumných tém s cieľom zohľadniť vznikajúce potreby a výsledky a závery predchádzajúcich vykonaných projektov a na základe širokých konzultácií zainteresovaných strán uvedených v bode 2.2.2; |
b) |
uľahčenie prístupu nadnárodných a multidisciplinárnych výskumných tímov z projektov financovaných v rámci programu BONUS k špecifickým výskumným infraštruktúram a zariadeniam; |
c) |
propagácia účinného vedecko-politického prepojenia s cieľom zabezpečiť optimálne využitie výsledkov výskumu; |
d) |
zabezpečenie financovania zo strany zúčastnených štátov, ktoré by zabezpečilo udržateľnosť programu BONUS bez financovania Únie v čase po ukončení programu BONUS; |
e) |
zvýšená spolupráca regionálnych programov environmentálneho výskumu a príslušných vedeckých komunít v ostatných európskych úmoriach; |
f) |
činnosti zamerané na komunikáciu a rozširovanie výsledkov; |
g) |
sieť BONUS EEIG sa proaktívne zapája do výmeny najlepších postupov s ostatnými európskymi regionálnymi úmoriami, ako aj vhodného napojenia na európsku úroveň s cieľom zabezpečiť harmonizáciu a racionalizáciu. |
3.4. Príspevky počas vykonávacej fázy
Vykonávacia fáza programu BONUS je spolufinancovaná zúčastnenými štátmi a Úniou počas minimálne piatich rokov, kým sa všetky projekty financované v rámci programu BONUS neuzavrú, a to pod podmienkou, že sú splnené záväzky zo strany Únie do roku 2013 a všetky oznamovacie povinnosti voči Komisii. Finančný príspevok Únie počas vykonávacej fázy zodpovedá príspevkom v hotovosti a vecným príspevkom vo forme infraštruktúry od štátov zúčastnených na projektoch programu BONUS poskytnutým prostredníctvom siete BONUS EEIG, ako aj prevádzkovým nákladom, ktoré vznikli sieti BONUS EEIG vo vykonávacej fáze. Tieto prevádzkové náklady nemôžu prekročiť 5 miliónov EUR.
Príjemcom a správcom finančného príspevku Únie je sieť BONUS EEIG. Zúčastnený štát sa môže rozhodnúť spravovať svoje vlastné vnútroštátne finančné prostriedky a venovať svoj príspevok v hotovosti výlučne na domáci výskum, ktorý sa vyberie na centrálnej úrovni, alebo môže ponechať správu svojho príspevku v hotovosti centrálne na sieť BONUS EEIG.
V súlade s podmienkami dohodnutými v ročných finančných dohodách uvedených v článku 5 ods. 2 sa finančný príspevok Únie uhradí na základe dôkazu o zaplatení príspevku v hotovosti zúčastnených štátov príjemcom programu BONUS alebo sieti BONUS EEIG a po poskytnutí vecných príspevkov vo forme infraštruktúry pre projekty programu BONUS.
Za správne využívanie finančných prostriedkov programu BONUS príjemcami zodpovedá sieť BONUS EEIG a toto správne využívanie finančných prostriedkov programu BONUS sa potvrdzuje na základe nezávislého finančného auditu projektov vykonaného samotnou sieťou BONUS EEIG alebo v jej mene.
3.5. Financovanie projektov programu BONUS
Podľa článku 3 ods. 3 písm. f) financovanie projektov programu BONUS pokrýva až do 100 % oprávnených nákladov, ktoré sa vypočítajú podľa spoločných pravidiel financovania a spoločných mier financovania, ktoré ustanoví sieť BONUS EEIG v postupoch vykonávania a ktoré schváli Komisia v dohode o vykonávaní.
PRÍLOHA II
RIADENIE PROGRAMU BONUS
Program BONUS je riadený sieťou BONUS EEIG prostredníctvom jej sekretariátu. Na účely programu BONUS zriadila sieť BONUS EEIG tieto štruktúry:
a) |
riadiaci výbor; |
b) |
sekretariát; |
c) |
poradný výbor; |
d) |
fórum pre sektorový výskum a |
e) |
fórum koordinátorov projektu. |
a) |
Riadiaci výbor je najvyšším orgánom siete BONUS EEIG a predstavuje jej rozhodovací orgán a radu spravujúcu sekretariát. Riadiaci výbor sa skladá z vysokých úradníkov inštitúcií, ktoré financujú a riadia výskum, vymenovaných členmi siete BONUS EEIG. Na jeho čele je predseda, pričom na tejto pozícii sa každoročne striedajú členovia siete BONUS EEIG. Predchádzajúci, súčasný a nasledujúci predseda spolu tvoria výkonný výbor, ktorý podporuje sekretariát v záležitostiach strategického významu. Po zohľadnení návrhov sekretariátu riadiaci výbor rozhoduje o strategickej orientácii programu BONUS vrátane rozhodnutí o definovaní a aktualizácii programu BONUS, o plánovaní výziev na predloženie návrhov, o profile rozpočtu, o kritériách oprávnenosti a výberových kritériách, o skupine hodnotiacich odborníkov, o schválení poradia projektov programu BONUS, ktoré sa majú financovať, o monitorovaní pokroku projektov financovaných v rámci programu BONUS a o dohľade nad zodpovedajúcou a systematickou prácou sekretariátu, ktorá sa týka programu BONUS. |
b) |
Sekretariát vedie výkonný riaditeľ, ktorý vykonáva rozhodnutia riadiaceho výboru a vystupuje ako hlavný predstaviteľ pre program BONUS vo vzťahu ku Komisii a rôznym národným financujúcim agentúram. Sekretariát je zodpovedný za celkovú koordináciu a monitorovanie činností programu BONUS, uverejňovanie, hodnotenie a výsledok výziev na prekladanie návrhov a monitorovanie financovaných projektov tak zo zmluvného, ako aj z vedeckého hľadiska a za podávanie správ o pokroku riadiacemu výboru. Zodpovedá aj za plánovanie a organizáciu konzultácií so zainteresovanými stranami a poradným výborom a následnú integráciu a racionalizáciu ich výsledkov v rámci strategického výskumného plánu a propagovanie účinných vedecko-politických prepojení. |
c) |
Poradný výbor pomáha riadiacemu výboru a sekretariátu. Skladá sa z vedcov, ktorí majú vysokú medzinárodnú reputáciu, zástupcov príslušných zainteresovaných strán, napríklad vrátane subjektov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu, obnoviteľných zdrojov energie, rybolovu a akvakultúry, námornej dopravy, biotechnológií a technológií vrátane priemyselných organizácií a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré majú záujmy v týchto sektoroch, ostatných integrovaných programov výskumu v baltskej oblasti a ostatných európskych regionálnych morí. Poskytuje nezávislé poradenstvo, usmernenia a odporúčania týkajúce sa záležitostí programu BONUS súvisiacich s vedou a politikou vrátane poradenstva týkajúceho sa cieľov, priorít a smerovania programu BONUS, spôsobov posilnenia výkonnosti programu BONUS a výsledkov a kvality výskumných výstupov, budovania kapacít, vytvárania sietí a dôležitosti práce pre dosiahnutie cieľov programu BONUS. Pomáha aj pri využívaní a rozširovaní výsledkov programu BONUS. |
d) |
Fórum pre sektorový výskum sa skladá zo zástupcov ministerstiev a iných predstaviteľov pôsobiacich v oblasti výskumu a riadenia systéme Baltského mora. Raz ročne zvolá konzultačné stretnutie, na ktorom sa prediskutujú výsledky programu BONUS a vznikajúce potreby výskumu z hľadiska rozhodovacieho procesu. Slúži ako fórum na podporu celobaltskej integrácie výskumu vrátane príslušného výskumu financovaného jednotlivými sektormi a využívania a plánovania spoločných infraštruktúr. |
e) |
Fórum koordinátorov projektu sa skladá z koordinátorov projektov financovaných v rámci programu BONUS. Pomáha sekretariátu v záležitostiach týkajúcich sa vedeckej koordinácie programu BONUS a integrácie a syntézy výsledkov výskumu. |