30.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 256/1

(1)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (3) (ďalej len „siedmy rámcový program“) sa ustanovuje účasť Spoločenstva v programoch v oblasti výskumu a vývoja prijatých viacerými členskými štátmi vrátane zapojenia sa do štruktúr vytvorených na vykonávanie týchto programov v zmysle článku 169 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Zmluva o ES“).

(2)

V rozhodnutí Rady 2006/971/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Spolupráca, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (4) sa podporuje multitematický prístup k predmetom výskumu významným pre jednu alebo viaceré témy siedmeho rámcového programu a v tejto súvislosti sa iniciatíva podľa článku 169 Zmluvy o ES v oblasti spoločného výskumu Baltského mora určila za jednu z oblastí vhodných na účasť Spoločenstva v spoločne vykonávaných vnútroštátnych výskumných programoch.

(3)

Ekosystém Baltského mora, z polovice uzatvorené vnútrozemské európske more, je jedným z najväčších brakických vodných útvarov na svete a bol vážne ovplyvnený mnohými prírodnými tlakmi a tlakmi spôsobenými ľudskou činnosťou, ako sú znečistenie z vyhodených chemických zbraní, napríklad vojnové plyny z obdobia druhej svetovej vojny, a znečistenie zlúčeninami ťažkých kovov, organickými látkami, rádioaktívnymi materiálmi a olejovými škvrnami z vykurovacích olejov a ropnými škvrnami. Vývoj poľnohospodárstva v úmorí Baltského mora spôsobil tiež nadmerný prísun hnojív a organického materiálu, čo viedlo k pokročilej eutrofizácii a zavedeniu neendemických cudzích organizmov do tohto životného prostredia. Neudržateľné využívanie populácií rýb a zmena klímy spôsobujú stratu pôvodnej biodiverzity. Tieto faktory, ako aj pokračujúca ľudská činnosť vrátane projektov infraštruktúry priamo na pobreží Baltského mora alebo v jeho bezprostrednej blízkosti a v jeho úmorí a environmentálne neudržateľný cestovný ruch zhoršujú prírodné prostredie. Týmto všetkým sa závažným spôsobom znižuje schopnosť Baltského mora udržateľne poskytovať tovary a služby, od ktorých sú ľudia priamo alebo nepriamo závislí v súvislosti so sociálnymi, kultúrnymi a hospodárskymi prínosmi.

(4)

Európska rada zo 14. decembra 2007 zdôraznila obavy týkajúce sa stavu životného prostredia v Baltskom mori, ako sú vyjadrené v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 10. júna 2009 týkajúcom sa stratégie Európskej únie pre región Baltického mora. Okrem toho Rada vyzvala Komisiu, aby predložila návrh iniciatívy podľa článku 169 Zmluvy o ES pre oblasť Baltského mora.

(5)

Veda by mala prispieť k riešeniu takýchto výziev a k nájdeniu riešení naliehavých environmentálnych problémov v Baltskom mori. Závažnosť súčasnej situácie si však vyžaduje kvalitatívne a kvantitatívne zintenzívnenie súčasného výskumu v baltskom regióne prostredníctvom prípravy a realizácie plne integrovaného prístupu, ktorým sa príslušné výskumné programy všetkých štátov hraničiacich s Baltským morom môžu zracionalizovať a zamerať na riešenie zložitých a naliehavých otázok koordinovaným, efektívnym a účinným spôsobom.

(6)

V súčasnosti nie sú mnohé výskumné a vývojové programy alebo činnosti, ktoré vykonávajú členské štáty samostatne na vnútroštátnej úrovni s cieľom podporiť výskum a vývoj v regióne Baltského mora, dostatočne koordinované na úrovni Únie na to, aby mohli dosiahnuť kritickú masu, ktorá sa požaduje v strategických oblastiach výskumu a vývoja.

(7)

Okrem toho existujúce štruktúry v oblasti výskumu špecifické pre dané sektory, ktoré sa vytvárali počas dlhej histórie národných politík, sú hlboko zakorenené vo vnútroštátnych riadiacich systémoch a bránia rozvoju a financovaniu multidisciplinárneho, interdisciplinárneho a transdisciplinárneho environmentálneho výskumu potrebného na riešenie problémov v oblasti Baltského mora.

(8)

Hoci existuje dlhá tradícia spolupráce v oblasti výskumu Baltského mora medzi krajinami z oblasti Baltského mora aj mimo nej, doterajším snahám o spoluprácu chýbali v dôsledku hospodárskych nerovností a rozdielneho vývoja v týchto krajinách, ako aj veľmi rozmanitých národných výskumných programov, výskumných tém a priorít primerané finančné zdroje na optimálne využívanie výskumného potenciálu.

(9)

Komisia v rámci svojho pracovného programu na roky 2007 – 2008 z 11. júna 2007 pre vykonávanie osobitného programu Spolupráca, poskytla finančnú podporu na programy BONUS ERA-NET a ERA-NET PLUS v oblasti environmentálneho výskumu Baltského mora s cieľom posilniť spoluprácu agentúr, ktoré financujú environmentálny výskum v baltskom regióne, a uľahčiť prechod na spoločný výskumný a vývojový program v Baltskom mori, ktorý sa má vykonávať na základe článku 169 Zmluvy o ES.

(10)

Vo všeobecnosti programy BONUS ERA-NET a ERA-NET PLUS fungovali dobre a je potrebné zabezpečiť kontinuitu výskumného úsilia, aby sa riešili naliehavé environmentálne problémy.

(11)

V súlade s prístupom v rámci siedmeho rámcového programu a ako bolo potvrdené pri konzultáciách so zainteresovanými stranami, ktoré sa uskutočnili v priebehu programu BONUS ERA-NET, v baltskom regióne je potrebné uskutočniť výskumné programy vychádzajúce z príslušných politík.

(12)

Dánsko, Nemecko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Fínsko a Švédsko (ďalej len „zúčastnené štáty“) sa dohodli na spoločnom vykonávaní Spoločného programu výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora BONUS (ďalej len „program BONUS“). Program BONUS si kladie za cieľ podporovať vedecký vývoj a inovácie poskytovaním potrebného právneho a organizačného rámca pre nadnárodnú spoluprácu medzi štátmi v oblasti Baltského mora pri environmentálnom výskume v regióne Baltského mora.

(13)

Hoci sa program BONUS z veľkej časti sústreďuje na výskum v oblasti životného prostredia, prelína sa s množstvom súvisiacich výskumných programov Únie týkajúcich sa veľkého rozsahu ľudských činností, ktorých vplyv na ekosystémy sa kumuluje, ako sú napr. rybolov, akvakultúra, poľnohospodárstvo, infraštruktúra (a to aj v oblasti energetiky), doprava, odborná príprava a mobilita výskumníkov, ako aj spoločensko-ekonomické záležitosti. Program BONUS má značný význam pre množstvo politík a smerníc Únie vrátane stratégie Únie pre región Baltského mora, spoločnej politiky rybného hospodárstva, spoločnej poľnohospodárskej politiky, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (5), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (6), ako aj medzinárodných záväzkov Únie, ako je akčný plán pre Baltské more HELCOM. V dôsledku toho bude program BONUS pozitívnym prínosom pre mnohé iné oblasti politiky Únie.

(14)

S cieľom zvýšiť vplyv programu BONUS súhlasili zúčastnené štáty s tým, že sa na ňom bude zúčastňovať Únia.

(15)

Program BONUS by mal pozostávať zo strategickej fázy, po ktorej bude nasledovať vykonávacia fáza, pri ktorej sa poskytne príležitosť na široké konzultácie zainteresovaných strán týkajúce sa strategicky riadeného výskumného plánu schopného riešiť aj vznikajúce potreby v oblasti výskumu. Počas strategickej fázy programu BONUS by sa mali zapojiť ďalšie sektorovo orientované financujúce agentúry s cieľom ďalej zvýšiť integráciu výskumu zameraného na medzisektorové potreby konečných používateľov a zabezpečiť účinné využitie a rozšírenie výsledkov pri tvorbe politík a hospodárení so zdrojmi naprieč širokou škálou hospodárskych odvetví.

(16)

Komisia by mala na konci strategickej fázy overiť, že strategický výskumný plán, platformy na konzultácie zainteresovaných strán a postupy vykonávania sú pripravené na vstup programu BONUS do vykonávacej fázy. Ak je to vhodné, Komisia môže vydať odporúčania na zlepšenie strategického výskumného plánu. Prechod do vykonávacej fázy by mal byť plynulý a bez zbytočných odkladov.

(17)

Zúčastnené štáty sa dohodli, že prispejú na program BONUS sumou 50 miliónov EUR. Vecné príspevky vo forme prístupu k infraštruktúram a ich využívania (ďalej len „vecné príspevky vo forme infraštruktúry“) by tiež mali byť možné pod podmienkou, že nepredstavujú významnú časť celkového príspevku. Príspevky by mali podliehať oceneniu hodnoty a prospešnosti pre uskutočnenie projektov programu BONUS.

(18)

Účasť Únie v programe BONUS by nemala presiahnuť sumu 50 miliónov EUR počas celého jeho trvania a mala by sa zhodovať v rámci tohto limitu s príspevkom zúčastnených štátov, aby sa zvýšil ich záujem o spoločné vykonávanie programu BONUS. Väčšina finančného príspevku Únie by sa mala prideliť na vykonávaciu fázu. Pre každú fázu by sa mal stanoviť strop. Strop pre vykonávaciu fázu by sa mal zvýšiť o sumu zostávajúcu po vykonaní strategickej fázy.

(19)

Spoločné vykonávanie programu BONUS si vyžaduje osobitnú vykonávaciu štruktúru, ako sa ustanovuje v rozhodnutí 2006/971/ES. Zúčastnené štáty sa dohodli na takejto osobitnej vykonávacej štruktúre a zriadili Sieť baltských organizácií na financovanie vedy (ďalej len „sieť BONUS EEIG“) určenej na vykonávanie programu BONUS. Sieť BONUS EEIG by mala byť príjemcom finančného príspevku Únie. Hoci sa zúčastneným štátom pripomína, že je dôležitá zásada skutočného spoločného fondu, každý zúčastnený štát rozhodne v súlade s pravidlami a postupmi financovania, ktoré sú spoločné pre program BONUS, či bude svoj vlastný príspevok spravovať alebo či jeho príspevok bude spravovať sieť BONUS EEIG. Sieť BONUS EEIG by takisto mala zabezpečiť, aby vykonávanie programu BONUS bolo v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia.

(20)

Finančný príspevok Únie by mal byť podmienený formálnymi prísľubmi zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov zúčastnených štátov a vyplatením ich finančných príspevkov.

(21)

Vyplatenie príspevku Únie na strategickú fázu by malo podliehať uzatvoreniu dohody o grante medzi Komisiou v mene Únie a sieťou BONUS EEIG, ktorá by sa mala riadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1906/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a pre šírenie výsledkov výskumu (2007 – 2013) (7), s cieľom uľahčiť a zjednodušiť jeho spravovanie.

(22)

Vyplatenie príspevku Únie na vykonávaciu fázu by malo podliehať uzatvoreniu dohody o vykonávaní medzi Komisiou v mene Únie a sieťou BONUS EEIG obsahujúcej podrobné ustanovenia o použití finančného príspevku Únie. Táto časť finančného príspevku Únie by sa mala spravovať na základe nepriameho centralizovaného hospodárenia v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. c) a článkom 56 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (8) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), a článkom 35, článkom 38 ods. 2 a článkom 41 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (9).

(23)

Všetky úroky získané z príspevkov vyplatených sieti BONUS EEIG by sa mali považovať za jej príjem a vyčleniť na vykonávanie programu BONUS.

(24)

Únia by mala mať na ochranu svojich finančných záujmov právo znížiť, zadržať alebo ukončiť svoj finančný príspevok v prípade, ak sa program BONUS vykonáva neprimeraným spôsobom, čiastočne alebo oneskorene alebo ak zúčastnené štáty neprispievajú alebo prispievajú čiastkovo alebo oneskorene na financovanie programu BONUS, podľa podmienok vymedzených v dohodách, ktoré sa uzatvoria medzi Úniou a sieťou BONUS EEIG.

(25)

S cieľom účinne vykonávať program BONUS by sa mala účastníkom projektov programu BONUS vybraných na ústrednej úrovni v rámci zodpovednosti siete BONUS EEIG na základe výziev na predkladanie návrhov poskytnúť počas vykonávacej fázy finančná podpora. Udelenie a vyplatenie takejto podpory účastníkom programu BONUS by malo byť transparentné, nebyrokratické a v súlade so spoločnými pravidlami podľa siedmeho rámcového programu.

(26)

Hoci je Spoločné výskumné centrum oddelením Komisie, jeho ústavy napriek tomu majú výskumné kapacity, ktoré sú významné pre program BONUS a mohli by prispieť k jeho vykonávaniu. Je preto vhodné vymedziť úlohu Spoločného výskumného centra z hľadiska jeho oprávnenosti na financovanie.

(27)

Aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie, hodnotenie návrhov by sa malo pridržiavať rovnakých zásad platných pre návrhy predložené v rámci siedmeho rámcového programu. Preto by toto hodnotenie návrhov mali vykonávať na ústrednej úrovni v rámci zodpovednosti siete BONUS EEIG nezávislí experti s dobrými znalosťami miestnych podmienok na základe transparentných a spoločných kritérií a finančné prostriedky by sa mali prideľovať v súlade s poradím schváleným na ústrednej úrovni. Zoradenie a prioritné poradie by mala striktne schváliť sieť BONUS EEIG na základe výsledku nezávislého hodnotenia, ktoré by malo byť záväzné.

(28)

Každý členský štát alebo ktorákoľvek krajina pridružená k siedmemu rámcovému programu by mali byť oprávnení pripojiť sa k programu BONUS.

(29)

V súlade s cieľmi siedmeho rámcového programu by sa mala umožniť účasť akýchkoľvek iných krajín v programe BONUS, najmä tých krajín, ktoré hraničia s Baltským morom alebo majú jeho úmorie, ak takúto účasť umožňuje príslušná medzinárodná dohoda a ak s ňou Komisia aj zúčastnené štáty súhlasia. Únia by mala mať v súlade so siedmym rámcovým programom právo odsúhlasiť podmienky týkajúce sa jeho finančného príspevku na program BONUS v súvislosti s účasťou iných krajín v súlade s pravidlami a podmienkami stanovenými v tomto rozhodnutí.

(30)

Mali by sa prijať vhodné opatrenia, aby sa zabránilo nezrovnalostiam a podvodom, a vykonať potrebné kroky na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré sa stratili, neoprávnene vyplatili alebo nesprávne použili, a to v súlade s nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (10) a (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (11), a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (12).

(31)

Výskumné činnosti vykonávané v rámci programu BONUS by mali dodržiavať etické zásady v súlade so všeobecnými zásadami uvedenými v siedmom rámcovom programe a zásady uplatňovania rodového hľadiska a rodovej rovnosti a zásady trvalo udržateľného rozvoja.

(32)

Vzhľadom na predbežné hodnotenie, ktoré Komisia vykoná s pomocou nezávislých expertov s dobrou znalosťou miestnych podmienok, by Komisia mala posúdiť kvalitu a účinnosť vykonávania programu BONUS a pokrok smerom k vytýčeným cieľom, a mala by vykonať konečné hodnotenie.

(33)

Účastníci programu BONUS by mali komunikovať a vo veľkom rozsahu šíriť svoje výsledky najmä v rámci iných podobných regionálnych projektov morského výskumu a tieto informácie zverejňovať.

(34)

Úspešné vykonávanie projektov vykonaných v rámci programov BONUS ERA-NET a BONUS ERA-NET PLUS upriamilo pozornosť na katastrofický stav Baltského mora. Stav životného prostredia v Baltskom mori by preto mal byť naďalej predmetom ďalších výskumných činností,

a)

príprava strategického výskumného plánu, počas ktorej sa vymedzí časť týkajúca sa vedeckého obsahu programu BONUS so zameraním na výzvy na predkladanie návrhov v súlade s cieľmi stanovenými v siedmom rámcovom programe;

b)

zriadenie platforiem na konzultáciu so zainteresovanými stranami s cieľom posilniť a inštitucionalizovať zapojenie zainteresovaných strán zo všetkých príslušných odvetví;

c)

príprava postupov vykonávania vrátane právnych a finančných pravidiel a postupov, ustanovení, ktoré upravujú práva duševného vlastníctva vyplývajúce z činností programu BONUS, ľudských zdrojov a komunikačných aspektov.

a)

tým, že zúčastnené štáty vypracujú strategický výskumný plán, zriadia platformy na konzultácie zainteresovaných strán a stanovia postupy vykonávania uvedené v článku 2 ods. 3, ako aj pokrokom pri dosahovaní cieľov a výstupov vymedzených v prílohe I oddiele 2. Ak je to vhodné, Komisia môže vydať odporúčania na zlepšenie strategického výskumného plánu;

b)

preukázaním kapacity siete BONUS EEIG vykonávať program BONUS vrátane prijímania, prideľovania a monitorovania finančného príspevku Únie na základe nepriameho centralizovaného hospodárenia v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. c) a článkom 56 nariadenia o rozpočtových pravidlách a s článkom 35, článkom 38 ods. 2 a článkom 41 nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002 a v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia;

c)

zachovaním a uplatňovaním vhodného a účinného riadiaceho modelu pre program BONUS v súlade s prílohou II;

d)

účinným vykonávaním činností súvisiacich s vykonávacou fázou programu BONUS, ktoré sú stanovené v prílohe I, sieťou BONUS EEIG, čo znamená spustenie výziev na predkladanie návrhov na udelenie grantov;

e)

záväzkom každého zúčastneného štátu prispieť svojím podielom financovania na program BONUS a skutočným vyplatením finančného príspevku, najmä financovaním účastníkov v projektoch programu BONUS vybraných na základe výziev na predkladanie návrhov;

f)

dodržiavaním pravidiel štátnej pomoci Únie a najmä rámca Spoločenstva pre štátnu pomoci na výskum, vývoj a inovácie (13);

g)

zabezpečením vysokej úrovne vedeckej excelentnosti, dodržiavania etických zásad v súlade so všeobecnými zásadami siedmeho rámcového programu, zásad uplatňovania rodového hľadiska a rodovej rovnosti a zásady trvalo udržateľného rozvoja.

a)

vymedzenie delegovaných úloh;

b)

ustanovenie o ochrane finančných prostriedkov Únie;

c)

podmienky a podrobné dojednania o vykonávaní úloh vrátane pravidiel financovania a horných limitov financovania uplatniteľných na projekty programu BONUS, príslušných ustanovení o vymedzení zodpovedností a vykonávaní kontrol;

d)

pravidlá podávania správ Komisii o tom, ako sa úlohy plnia;

e)

podmienky, za ktorých sa vykonávanie úloh zastaví;

f)

podrobné dojednania o preskúmaní Komisiou;

g)

podmienky upravujúce používanie oddeleného bankového účtu a zaobchádzanie so získanými úrokmi;

h)

ustanovenia, ktoré zaručujú viditeľnosť činnosti Únie v súvislosti s inými aktivitami siete BONUS EEIG;

i)

záväzok zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov v zmysle článku 52 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

j)

ustanovenia upravujúce práva duševného vlastníctva, ktoré vyplývajú z vykonávania programu BONUS, ako sa uvádzajú v článku 2;

k)

kritériá, ktoré sa majú uplatniť pri priebežných a záverečných hodnoteniach vrátane tých, ktoré sa uvádzajú v článku 13.