31.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 402/21

—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 9. júna 2016 vo veci T-276/13, Growth Energy a Renewable Fuels Association/Rada Európskej únie, doručený Rade 10. júna 2016,

—

zamietol žalobu, ktorú podali na prvom stupni Growth Energy a Renewable Fuels Association a v ktorej navrhovali zrušenie napadnutého nariadenia (1),

—

zaviazal Growth Energy a Renewable Fuels Association na náhradu trov konania, ktoré Rada vynaložila na prvom stupni a v odvolacom konaní.

—

vrátil vec Všeobecnému súdu na opätovné preskúmanie,

—

rozhodol, že o trovách konania na prvom stupni a v odvolacom konaní sa v prípade vrátania veci Všeobecnému súdu rozhodne neskôr.

a.

Všeobecný súd sa po prvé domnieva, že na konštatovanie priamej dotknutosti stačí, že štyria americkí výrobcovia zaradení do vzorky sú výrobcami bioetanolu. Tento záver o priamom účinku je však v rozpore s ustálenou judikatúrou, ktorá odmieta priamy účinok na základe čisto ekonomických dôsledkov.

b.

Po druhé, nie je jasné, ako by samotná skutočnosť, že výrobcovia v USA predali svoj bioetanol domácim obchodníkom/výrobcom, ktorý bol následne opäť predaný na domácom trhu alebo vyvezený domácimi obchodníkmi/výrobcami vo významnom množstve do Únie pred uložením cla, podstatne ovplyvnila ich postavenie na trhu. Na dokázanie významného vplyvu na ich postavenie na trhu uložením ciel by bolo nutné, aby žalobcovia preukázali aspoň vplyv ciel na úroveň dovozu do Únie v nadväznosti na uloženie antidumpingových ciel. Žalobcovia však v tomto ohľade neuviedli žiadne informácie a ani napadnutý rozsudok v tomto ohľade neobsahuje žiadne závery. Došlo tak k nesprávnemu právnemu posúdeniu pri uplatnení kritéria osobnej dotknutosti a chýba tu odôvodnenie.

a.

Po prvé, Všeobecný súd nesprávne vyložil základné nariadenie, keď sa domnieval, že článok 9 ods. 5 tohto nariadenia vykonáva články 9.2 a 6.10 antidumpingovej dohody. Ako plynie zo znenia článku 9 ods. 5 základného nariadenia, toto ustanovenie sa netýka výberu vzorky. A článok 6.10 antidumpingovej dohody je vykonaný článkom 17 a článkom 9 ods. 6 základného nariadenia, a nie článkom 9 ods. 5 základného nariadenia.

b.

Po druhé, Všeobecný súd nesprávne vyložil pojem „dodávateľ“ uvedený v článku 9 ods. 5 základného nariadenia a v článku 9.2 antidumpingovej dohody. Z logiky a systematiky článku 9 ods. 5 vyplýva, že dodávateľ môže byť len „zdroj, u ktorého sa zistilo, že je dumpingový alebo spôsobuje ujmu“. Vzhľadom na to, že výrobcovia v USA nemali žiadnu vývoznú cenu, dumping im nebolo možné pripísať. Všeobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ak ich kvalifikoval ako „dodávateľov“ v zmysle článku 9 ods. 5 základného nariadenia a článku 9.2 antidumpingovej dohody.

c.

Po tretie, Všeobecný súd nesprávne vyložil slovné spojenie „ak to nie je praktické [možné – neoficiálny preklad]“ použité v článku 9 ods. 5 základného nariadenia a článku 9.2 antidumpingovej dohody, lebo vychádzal z nesprávneho výkladu článku 9 ods. 5 základného nariadenia vo svetle článku 6.10 antidumpingovej dohody a zo správy odvolacieho orgánu vo veci ES – Spojovacie materiály (3). Tato správa sa týka len článku 9.2 antidumpingovej dohody a analýza vykonaná v tejto správe týkajúca sa slovného spojenia „ak to nie je praktické [možné – neoficiálny preklad]“ sa tak vzťahuje len na situáciu a zaobchádzanie, ktoré článok 9 ods. 5 základného nariadenia stanovuje vo vzťahu k vývozcom v netrhovej ekonomike. Odvolací orgán teda neposkytol výklad slovného spojenia „ak to nie je praktické [možné – neoficiálny preklad]“, ktorý by mohol byť použitý v tomto konaní, ktoré sa netýka vývozcov v netrhovej ekonomike.