18.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 363/101

(1)

V júli 2002 Rada nariadením (ES) č. 1338/2002 (2) uložila konečné vyrovnávacie clo vo výške 7,1 % na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“).

(2)

Nariadením (ES) č. 1339/2002 (3) Rada uložila konečné antidumpingové clo vo výške 21 % na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a konečné antidumpingové clo vo výške 18,3 % na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii.

(3)

Komisia rozhodnutím 2002/611/ES (4) prijala cenový záväzok s ohľadom na antidumpingové a antisubvenčné opatrenia na dovoz z Indie, ktorý ponúkol jeden indický vyvážajúci výrobca, konkrétne spoločnosť Kokan Synthetics and Chemicals Pvt. Ltd. (ďalej len „Kokan“).

(4)

V marci 2004 Komisia svojím rozhodnutím 2004/255/ES (5) zrušila rozhodnutie 2002/611/ES po tom, ako spoločnosť Kokan dobrovoľne odstúpila od záväzku.

(5)

Rozhodnutím 2006/37/ES (6) Komisia prijala nový záväzok ponúknutý spoločnosťou Kokan s ohľadom na antidumpingové a antisubvenčné opatrenia na dovoz z Indie. Nariadenia Rady (ES) č. 1338/2002 a (ES) č. 1339/2002 boli zodpovedajúcim spôsobom zmenené nariadením Rady (ES) č. 123/2006 (7).

(6)

Nariadením (ES) č. 1000/2008 (8) Rada po preskúmaní pred uplynutím platnosti opatrení uložila antidumpingové clá na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v ČĽR a Indii. Nariadením (ES) č. 1010/2008 (9) Rada po preskúmaní pred uplynutím platnosti a predbežnom preskúmaní uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii a zmenila úroveň antidumpingových ciel na dovoz kyseliny sulfanilovej z Indie.

(7)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (10) platných konečných vyrovnávacích opatrení Komisia dostala 1. júla 2013 žiadosť o začatie preskúmania pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 18 nariadenia (ES) č. 597/2009 (ďalej len „základné nariadenie“). Žiadosť podala spoločnosť CUF – Quimicos Industriais (ďalej len „žiadateľ“ alebo „CUF“), ktorý je jediným výrobcom kyseliny sulfanilovej v Únii a predstavuje 100 % výroby Únie.

(8)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu subvencovania a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(9)

Komisia po tom, čo po porade s poradným výborom zistila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti, 16. októbra 2013 oznámila prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (11) (ďalej len „oznámenie o začatí preskúmania“) začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 18 základného nariadenia.

(10)

Oznámením o začatí preskúmania uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (12)16. októbra 2013 Komisia takisto začala prešetrovanie v rámci preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (13), ktoré sa týkalo dovozu kyseliny sulfanilovej s pôvodom okrem iného v Indii.

(11)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2012 do 30. septembra 2013 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Skúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2010 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

Komisia oficiálne upovedomila žiadateľa, vyvážajúcich výrobcov v Indii, dovozcov, používateľov, o ktorých je známe, že sa ich toto preskúmanie týka, a zástupcov vyvážajúcej krajiny o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti. Zainteresované strany dostali možnosť oznámiť svoje stanoviská písomne a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí preskúmania.

(13)

Jediný výrobca z Únie, ktorý ako jediná zainteresovaná strana o vypočutie požiadal, bol vypočutý.

(14)

Vzhľadom na zdanlivo veľký počet vyvážajúcich výrobcov v Indii a neprepojených dovozcov v Únii sa v oznámení o začatí preskúmania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 27 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, boli uvedené strany požiadané, aby sa do 15 dní od začatia preskúmania prihlásili Komisii a poskytli jej informácie požadované v oznámení o začatí preskúmania.

(15)

Komisia dostala od indických vyvážajúcich výrobcov dva vyplnené formuláre na výber vzorky. Výber vzorky sa preto neuskutočnil.

(16)

Jeden neprepojený dovozca odpovedal na formulár na výber vzorky, avšak nedovážal príslušný výrobok z dotknutej krajiny a ani neposkytol vyplnený dotazník. Výber vzorky sa preto neuskutočnil.

(17)

Keďže existuje iba jeden výrobca z Únie, výber vzorky sa v prípade výrobcov z Únie neuskutočnil.

(18)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania subvencovania, pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Komisia zaslala dotazníky jedinému výrobcovi z Únie, dvom vyvážajúcim výrobcom v Indii, indickej vláde, ako aj známych dovozcom a používateľom v Únii.

(19)

Z dvoch indických vyvážajúcich výrobcov predložil úplnú odpoveď len jeden. Tento indický výrobca predstavoval podstatnú časť celkového indického vývozu do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(20)

Komisia tiež uskutočnila konzultácie v Dillí s indickou vládou, vládou štátu Maháraštra, vládou štátu Gudžarát a bankou Reserve Bank of India.

(21)

Okrem toho sa uskutočnili overovacie návštevy v priestoroch týchto spoločností:

(22)

Príslušný výrobok je kyselina sulfanilová, ktorá je v súčasnosti zaradená pod číselný znak KN ex 2921 42 00 (kód TARIC 2921420060). Existujú dve akostné triedy kyseliny sulfanilovej, ktoré sa určujú na základe jej čistoty: technická kvalita a čistená kvalita. Čistená kvalita sa okrem toho niekedy predáva vo forme soli kyseliny sulfanilovej. Kyselina sulfanilová sa používa ako surovina pri výrobe optických zosvetľovačov, prísad do betónu, potravinárskych farbív a špeciálnych farieb. Takisto bolo zaznamenané obmedzené používanie vo farmaceutickom priemysle. Hoci je nesporné, že obidva druhy majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti, a preto sa považujú za jediný výrobok, je dôležité poznamenať, že – ako sa ukázalo pri prešetrovaní – v praxi je ich zameniteľnosť obmedzená. Najmä používatelia, ktorí potrebujú čistenú kvalitu kyseliny sulfanilovej, by mohli využívať technickú kvalitu len v prípade, ak by si ju mohli ďalej sami purifikovať. Používatelia, ktorí potrebujú alebo uprednostňujú technickú kvalitu kyseliny sulfanilovej, by mohli teoreticky využívať čistenú kvalitu. Vzhľadom na cenový rozdiel (20 % – 25 %) to však nie je ekonomicky uskutočniteľné riešenie.

(23)

Kyselina sulfanilová je čistý komoditný produkt a jej základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti sú identické nezávisle od krajiny pôvodu. Príslušný výrobok a výrobky, ktoré vyrába a predáva vyvážajúci výrobca v Indii na svojom domácom trhu a do tretích krajín, ako aj výrobky, ktoré vyrába a predáva výrobca z Únie na trhu Únie, majú podľa výsledkov prešetrovania teda rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a v podstate rovnaké použitia, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 2 základného nariadenia.

(24)

Spolupráca zo strany indických vývozcov bola obmedzená len na jedného vyvážajúceho výrobcu. Vzhľadom na to, že iní výrobcovia nespolupracovali, výška napadnuteľných subvencií sa musela stanoviť na základe dostupných skutočností, t. j. na základe odpovedí spolupracujúcej spoločnosti, ktorá predstavovala podstatnú časť vývozu z Indie do Únie, a informácií poskytnutých indickými orgánmi.

(25)

Na základe informácií obsiahnutých v žiadosti o preskúmanie a na základe vyplnených dotazníkov Komisie sa prešetrili nasledujúce systémy, ktorých súčasťou je údajne poskytovanie subvencií:

(26)

Základom systémov uvedených v písmenách a), b), c), e), h), i), k) a l) je zákon o zahraničnom obchode (vývoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Podľa zákona o zahraničnom obchode je indická vláda oprávnená vydávať oznámenia o vývoznej a dovoznej politike. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch politiky zahraničného obchodu, ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú. Relevantným dokumentom politiky zahraničného obchodu pre ORP v prípade tohto prešetrovania je dokument s názvom Politika zahraničného obchodu na obdobie rokov 2009 – 2014 (ďalej len „dokument FTP 2009 – 14“). Okrem toho indická vláda v príručke postupov (Handbook of Procedures, Volume I, ďalej len „príručka HOP I 2009 – 14“) stanovuje aj postupy, ktoré sa uplatňujú na politiku zahraničného obchodu stanovenú v dokumente FTP 2009 – 14. Príručka postupov sa pravidelne aktualizuje.

(27)

Systém oslobodenia od dane z príjmov uvedený v písmene d) vychádza zo zákona o dani z príjmov z roku 1961, ktorý sa každoročne mení zákonom o financiách.

(28)

Regionálne systémy uvedené v písmenách f) a n) sú spravované štátmi Maháraštra a Gudžarát a zakladajú sa na uzneseniach Ministerstva priemyslu, energetiky a práce štátu Maháraštra a uzneseniach Ministerstva priemyslu a baníctva štátu Gudžarát.

(29)

Systém vývozných úverov uvedený v písmene g) vychádza z oddielov 21 a 35A zákona o regulácii bánk z roku 1949, ktorý umožňuje banke Reserve Bank of India dávať komerčným bankám pokyny v oblasti vývozných úverov.

(30)

Systém vrátenia cla uvedený v písmene j) vychádza z oddielu 75 colného zákona z roku 1962, oddielu 37 zákona o centrálnej spotrebnej dani z roku 1944, oddielov 93A a 94 finančného zákona z roku 1994 a z pravidiel vrátenia cla, centrálnej spotrebnej dane a dane zo služieb z roku 1995. Sadzby vrátenia sa pravidelne zverejňujú. V rámci ORP boli uplatniteľné Sadzby vrátenia cla pre všetky odvetvia na roky 2012 – 2013 (All Industry Rates of Duty Drawback 2012-13), ktoré boli uverejnené v oznámení č. 92/2012 – Clá (N.T). Systém vrátenia cla sa v 4. kapitole dokumentu FTP 2009 – 14 označuje aj ako systém odpustenia cla.

(31)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca sa nenachádzal ani v systéme osobitných hospodárskych zón a ani v systéme vývozných spracovateľských zón. Spolupracujúci vyvážajúci výrobca bol však zriadený v rámci SJOV a počas obdobia revízneho prešetrovania dostával napadnuteľné subvencie. Uvedený opis a hodnotenie je preto obmedzené na SJOV.

(32)

Podrobný opis SJOV sa nachádza v kapitole 6 dokumentu FTP 2009 – 14 a v kapitole 6 príručky HOP I 2009 – 14.

(33)

S výnimkou čisto obchodných spoločností môžu byť založené v rámci SJOV všetky podniky, ktoré sa v podstate zaviažu vyviezť celú svoju výrobu tovaru alebo služieb. Podniky v priemyselných sektoroch musia splniť minimálnu hranicu investovania do fixných aktív (10 miliónov indických rupií), aby boli oprávnené zúčastňovať sa na SJOV.

(34)

Jednotky v rámci SJOV môžu mať sídlo, resp. byť založené kdekoľvek v Indii.

(35)

Žiadosť o štatút SJOV musí obsahovať podrobné údaje na obdobie najbližších piatich rokov, a to okrem iného údaje o plánovanom objeme výroby, plánovanej hodnote vývozu a o požiadavkách na dovoz a domácich požiadavkách. Keď orgány prijmú žiadosť spoločnosti, podmienky spojené s týmto prijatím sa oznámia spoločnosti. Dohoda o uznaní spoločnosti ako jednotky v rámci SJOV platí päť rokov. Túto dohodu je možné obnoviť na ďalšie obdobia.

(36)

Základnou povinnosťou jednotiek v rámci SJOV, ako sa stanovuje v dokumente FTP 2009 – 14, je dosiahnutie čistých devízových príjmov, t. j. v referenčnom období (5 rokov) musí byť celková hodnota vývozu vyššia ako celková hodnota dovezeného tovaru.

(37)

Jednotky v rámci SJOV majú nárok na tieto úľavy:

(38)

Jednotky, ktoré fungujú v rámci týchto systémov, sú pod dohľadom colných úradníkov v súlade s oddielom 65 colného zákona.

(39)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca pôsobil v rámci SJOV počas prvých štyroch mesiacov obdobia revízneho prešetrovania. Oficiálny list o opustení tohto systému bol datovaný 6. februára 2013. V období revízneho prešetrovania teda táto spoločnosť daný systém využívala len na účely vrátenia centrálnej dane z predaja. Prešetrovaním sa preukázalo, že daný vyvážajúci výrobca nevyužíval výhody oslobodenia od dovozných ciel a spotrebných daní na nákupy na domácom trhu, a ani výhody čiastočného vrátenia cla zaplateného za palivo obstarané od domácich ropných spoločností.

(40)

Vrátenie centrálnej dane z predaja predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Príjem štátu, ktorý by bol splatný pri neexistencii tohto systému, je ušlý príjem, a teda predstavuje pre JOV výhodu v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože takáto jednotka zlepšila svoju likviditu tým, že dosiahla vrátenie centrálnej dane z predaja. Táto subvencia je zo zákona podmienená uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifickú a napadnuteľnú podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Vývozný cieľ SJOV, uvedený v odseku 6.1 dokumentu FTP 2009 – 14, je podmienkou sine qua non na získanie stimulov.

(41)

Výška subvencie bola vypočítaná na základe výšky centrálnej dane z predaja vrátenej za tovar obstarávaný z miestnych zdrojov počas obdobia revízneho prešetrovania. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška tejto subvencie rozložila na celkový obrat z vývozu vytvorený počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev. Takto získané subvenčné rozpätie bolo 1,4 %.

(42)

Potvrdilo sa, že SÚCK bol skutočne zrušený počnúc 30. septembrom 2011, t. j. pred obdobím revízneho prešetrovania. Pri prešetrovaní preto nebolo potrebné podrobiť tento systém ďalšej analýze.

(43)

Podrobný opis SPVKT je uvedený v kapitole 5 dokumentu FTP 2009 – 14 a v kapitole 5 príručky HOP I 2009 – 14.

(44)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca nezískal v období revízneho prešetrovania žiadne výhody na základe SPVKT. Pri prešetrovaní preto nebolo potrebné podrobiť tento systém ďalšej analýze.

(45)

Potvrdilo sa, že SODP bol zrušený v apríli 2011, t. j. pred obdobím revízneho prešetrovania. Pri prešetrovaní preto nebolo potrebné podrobiť tento systém ďalšej analýze.

(46)

Podrobný opis systému je uvedený v oddieloch 4.1.3.1 až 4.1.14 dokumentu FTP 2009 – 14 a v oddieloch 4.1 až 4.30 príručky HOP I 2009 – 14.

(47)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca nezískal v období revízneho prešetrovania žiadne výhody na základe SPP. Pri prešetrovaní preto nebolo potrebné podrobiť tento systém ďalšej analýze.

(48)

S cieľom podporiť budovanie výrobných odvetví v menej rozvinutých oblastiach štátu Maháraštra, poskytovala vláda štátu Maháraštra od roku 1964 stimuly novým alebo rozvíjajúcim sa jednotkám založeným v rozvojových regiónoch tohto štátu, a to v rámci systému všeobecne známeho ako „systém stimulačných balíkov“ (ďalej len „SSB“). Tento systém bol od svojho zavedenia mnohokrát zmenený a počas ORP boli v platnosti dva systémy SSB: SSB 2007 (ktorý bol v platnosti do apríla 2013) a SSB 2013. SSB vlády štátu Maháraštra pozostáva z niekoľkých podsystémov, spomedzi ktorých hlavné sú: i) vrátenie miestnej spotrebnej/vstupnej dane, ii) oslobodenie od dane z elektrickej energie, iii) oslobodenie od miestnej dane z predaja/odklad miestnej dane z predaja, iv) bonifikácia úrokov pre novozaložené subjekty a v) určité granty pre malé a stredné podniky na modernizovanie technológií. Prešetrovaním sa ukázalo, že jediný podsystém, ktorý spolupracujúci vyvážajúci výrobca počas obdobia revízneho prešetrovania využíval, bol odklad dane z predaja [uvedený v bode iii)]. Táto jeho výhoda mala v skutočnosti pôvod ešte v SSB 2007, avšak zostatková daň z predaja bola v období revízneho prešetrovania stále čiastočne neuhradená.

(49)

Na to, aby boli spoločnosti oprávnené, musia spravidla investovať v menej rozvinutých oblastiach štátu (ktoré sú klasifikované podľa ich hospodárskeho rozvoja na rôzne kategórie, napr. málo rozvinuté, menej rozvinuté a najmenej rozvinuté oblasti), a to buď založením nového priemyselného podniku alebo realizáciou veľkej kapitálovej investície zameranej na expanziu alebo diverzifikáciu existujúceho priemyselného podniku. Hlavným kritériom stanovenia výšky stimulov je klasifikácia oblasti, v ktorej sa podnik nachádza alebo bude nachádzať, a veľkosť investície.

(50)

V certifikáte oprávnenosti vydanom vládou štátu Maháraštra spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi sa stanovilo, že tejto spoločnosti sa na základe podsystému odkladu dane z predaja povolilo odložiť platbu štátnej dane z predaja vyberanej z jej predaja na domácom trhu.

(51)

Podsystém odkladu dane z predaja v rámci SSB vlády štátu Maháraštra poskytuje subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Skúmaný podsystém predstavuje finančný príspevok vlády štátu Maháraštra, keďže touto úľavou sa odkladá výber príjmu vlády štátu Maháraštra, ktorý by bol inak splatný. Toto odloženie poskytuje spoločnosti výhodu, keďže zlepšuje likviditu spoločnosti.

(52)

Tento podsystém je prístupný len pre tie spoločnosti, ktoré investovali v určitých označených geografických oblastiach v rámci jurisdikcie štátu Maháraštra. Nie je prístupný pre spoločnosti, ktoré sa nachádzajú mimo týchto oblastí. Úroveň výhody je rôzna v závislosti od dotknutej oblasti. Systém je špecifický v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. a) a s článkom 4 ods. 3 základného nariadenia, a preto je napadnuteľný.

(53)

Suma odložených štátnych daní z predaja na základe možnosti odkladu v rámci daného systému, ktorá na konci obdobia revízneho prešetrovania ešte nebola uhradená, sa považovala za ekvivalent bezúročného úveru v rovnakej výške poskytnutého vládou štátu Maháraštra. Výhoda pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu bola teda vypočítaná na základe úroku, ktorý daná spoločnosť počas obdobia revízneho prešetrovania platila za porovnateľný komerčný úver.

(54)

Podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (čitateľ zlomku) rozložila na celkový obrat spoločnosti počas obdobia revízneho prešetrovania (príslušný menovateľ), pretože subvencia nie je podmienená vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev

(55)

Na základe uvedených skutočností je výška subvencie, ktorú spoločnosť v rámci tohto systému dostala, 1,1 %.

(56)

Potvrdilo sa, že po zmenách SVÚ (v júli 2010, pokiaľ ide o vývozné úvery v indických rupiách, a v máji 2012, pokiaľ ide o vývozné úvery v zahraničnej mene) preferenčné úrokové sadzby vývozných úverov v rámci tohto systému v podstate prestali existovať, s výnimkou obmedzeného počtu osobitných priemyselných odvetví. Vzhľadom na to, že dotknuté chemické odvetvie sa nenachádzalo na zozname odvetví, na ktoré sa počas obdobia revízneho prešetrovania vzťahovalo subvencovanie úrokových sadzieb, nebolo pri prešetrovaní potrebné podrobiť tento systém ďalšej analýze.

(57)

Podrobný opis tohto systému je uvedený v oddiele 3.15 dokumentu FTP 2009 – 14 a v oddiele 3.9 príručky HOP I 2009 – 14.

(58)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca nezískal v období revízneho prešetrovania žiadne výhody na základe SOV. Pri prešetrovaní preto nebolo potrebné podrobiť tento systém ďalšej analýze.

(59)

Podrobný opis systému je uvedený v oddieloch 4.2.1 až 4.2.7 dokumentu FTP 2009 – 14 a v oddieloch 4.31 až 4.36 príručky HOP I 2009 – 14.

(60)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca nezískal v období revízneho prešetrovania žiadne výhody na základe PBD. Pri prešetrovaní preto nebolo potrebné podrobiť tento systém ďalšej analýze.

(61)

Podrobný opis systému SVC je uvedený v pravidlách vrátenia cla a centrálnej spotrebnej dane z roku 1995 zmenených následnými oznámeniami.

(62)

Tento systém sú oprávnení využívať všetci vyvážajúci výrobcovia alebo vyvážajúci obchodníci.

(63)

Oprávnený vývozca môže požiadať o vrátenie sumy, ktorá sa vypočíta ako percentuálny podiel hodnoty FOB výrobkov vyvezených v rámci tohto systému. Sadzby vrátenia stanovila indická vláda pre viaceré výrobky vrátane príslušného výrobku. Tieto sadzby sú stanovené na základe priemerného množstva alebo hodnoty materiálov použitých ako vstupy pri výrobe výrobku a priemernej sumy cla zaplateného za vstupy. Uplatňujú sa bez ohľadu na to, či dovozné clo bolo v skutočnosti zaplatené alebo nie. Sadzba SVC pre príslušný výrobok počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovala 4 % hodnoty FOB.

(64)

Na to, aby bola spoločnosť oprávnená na výhody v rámci tohto systému, musí uskutočňovať vývoz. Pri zadávaní údajov o dodávke v colnom serveri (ICEGATE) sa uvedie, že sa vývoz uskutočňuje v rámci SVC a suma SVC sa stanoví neodvolateľne. Potom, čo dopravná spoločnosť dodá všeobecný zoznam vyvážaného tovaru a colný úrad s uspokojivým výsledkom porovná tento dokument s údajmi na vývoznom colnom doklade, sú splnené všetky podmienky na schválenie vyplatenia sumy vráteného cla prostredníctvom priamej platby na bankový účet vývozcu alebo prostredníctvom zmenky.

(65)

Vývozca musí takisto predložiť dôkaz o realizácii vývozu v podobe potvrdenia o vykonaní bankového prevodu. Tento dokument možno predložiť po vyplatení sumy vráteného cla, ale v prípade, ak vývozca potvrdenie o vykonaní bankového prevodu nepredloží v stanovenej lehote, indická vláda bude vyplatenú sumu vymáhať.

(66)

Sumu vráteného cla možno použiť na ľubovoľný účel.

(67)

Zistilo sa, že podľa indických účtovných štandardov je na základe časového rozlíšenia možné zaúčtovať sumu vráteného cla ako príjem, keď dôjde k splneniu vývoznej povinnosti.

(68)

Zistilo sa, že spolupracujúci indický vyvážajúci výrobca počas obdobia revízneho prešetrovania využíval SVC po tom, čo opustil SJOV.

(69)

V rámci SVC sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Suma vráteného cla je finančnou pomocou indickej vlády, pretože má podobu priameho prevodu finančných prostriedkov zo strany indickej vlády. Suma vráteného cla okrem toho poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zvyšuje jeho likviditu.

(70)

SVC je navyše zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia.

(71)

Tento systém nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nie je v súlade s prísnymi pravidlami stanovenými v písmene i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie náhradného vrátenia cla a jeho pravidlá) k základnému nariadeniu.

(72)

Neexistuje žiadny systém ani postup, prostredníctvom ktorého by sa dalo potvrdiť, ktoré vstupy sa spotrebujú vo výrobnom procese vyvážaného výrobku, alebo či došlo k zaplateniu dovozných ciel v nadmernej výške v zmysle písmena i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Vývozca má napokon nárok na výhody v rámci SVC bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupy dováža. Na to, aby vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakého vstupného materiálu. Teda dokonca aj vývozcovia, ktorí obstarávajú všetky svoje vstupy na miestnej úrovni a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupný materiál, majú nárok na výhody v rámci SVC.

(73)

Potvrdzuje sa to aj v obežníku indickej vlády č. 24/2001, v ktorom sa jasne uvádza, že „[sadzby vrátenia cla] nesúvisia so skutočnou štruktúrou spotreby vstupov a skutočným zaťažením vstupov konkrétneho vývozcu alebo jednotlivých zásielok […]“ a regionálnym orgánom sa v ňom vydávajú inštrukcie v znení, že „príslušné miesta by nemali trvať na predložení dokladov o skutočne uhradených clách za dovezené alebo domáce vstupy […] spolu so [žiadosťou o vrátenie cla] podávanou vývozcami“.

(74)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že systém SVC je napadnuteľný.

(75)

V súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia sa výška napadnuteľných subvencií vypočítala na základe výhody, ktorú získal príjemca a ktorej existencia bola zistená počas obdobia prešetrovania. V tejto súvislosti sa za čas poskytnutia výhody príjemcovi považoval moment, keď došlo k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. V danom momente je indická vláda povinná vyplatiť sumu vráteného cla, ktorá predstavuje finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Keď colné orgány vydajú vývozný colný doklad, v ktorom sa okrem iného uvádza suma vráteného cla, ktorá sa má pri danej vývoznej transakcii priznať, indická vláda už nemá právomoc rozhodovať o tom, či sa subvencia poskytne alebo nie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa považuje za vhodné posudzovať výhodu v rámci SVC ako súčet súm vráteného cla získaných pri vývozných transakciách uskutočnených v rámci tohto systému počas obdobia revízneho prešetrovania.

(76)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa suma týchto subvencií rozložila na celkový obrat z vývozu príslušného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania (príslušný menovateľ), pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(77)

Na základe uvedeného bola pre príslušného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu z Indie stanovená v súvislosti s týmto systémom sadzba subvencie vo výške 0,6 %.

(78)

Podrobný opis tohto systému je uvedený v oddiele 3.14 dokumentu FTP 2009 – 14 a v oddiele 3.8 príručky HOP I 2009 – 14.

(79)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca nezískal v období revízneho prešetrovania žiadne výhody na základe SOT. Pri prešetrovaní preto nebolo potrebné podrobiť tento systém ďalšej analýze.

(80)

Podrobný opis tohto systému je uvedený v oddiele 3.16 dokumentu FTP 2009 – 14 a v oddiele 3.10 príručky HOP I 2009 – 14.

(81)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca nezískal v období revízneho prešetrovania žiadne výhody na základe SSDP. Pri prešetrovaní preto nebolo potrebné podrobiť tento systém ďalšej analýze.

(82)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca nevyužil kapitálové injekcie od indickej vlády ani od regionálnych vlád. Pri prešetrovaní preto nebolo potrebné podrobiť tento systém ďalšej analýze.

(83)

Potvrdilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca nemá žiadne prepojené spoločnosti alebo výrobné zariadenia v štáte Gudžarát. Preto nebolo potrebné podrobiť tieto regionálne systémy ďalšej analýze.

(84)

Výška napadnuteľných subvencií zistených v súlade s ustanoveniami základného nariadenia v období revízneho prešetrovania, vyjadrená ad valorem, predstavuje v prípade prešetrovaného vyvážajúceho výrobcu 3,1 %.

Kokan Synthetics & Chemicals Pvt. Ltd

(85)

Na základe dostupných informácií predstavoval vývoz spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia revízneho prešetrovania podstatnú časť vývozu kyseliny sulfanilovej z Indie do Únie. Neboli k dispozícii žiadne informácie, ktoré by preukázali, že úroveň subvencovania prípadných iných vyvážajúcich výrobcov bola nižšia.

(86)

V súlade s článkom 18 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmalo, či by uplynutie platnosti platných opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu subvencovania.

(87)

Zistilo sa, že hoci subvenčné rozpätie zistené počas revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti je nižšie, ako sa zistilo počas pôvodného prešetrovania a predchádzajúceho preskúmania pred uplynutím platnosti, spolupracujúci indický vývozca príslušného výrobku naďalej čerpal výhody z napadnuteľného subvencovania zo strany indických orgánov. Nič nenasvedčuje tomu, že by SVC – hlavný program, ktorý spoločnosť v súčasnosti po vystúpení zo SJOV využíva – bol v dohľadnej budúcnosti postupne zastavený. Za týchto podmienok je jasné, že vývozca príslušného výrobku bude napadnuteľné subvencie poberať naďalej aj v budúcnosti.

(88)

Počas obdobia revízneho prešetrovania bol podobný výrobok v Únii vyrábaný jediným výrobcom z Únie, ktorý teda predstavuje 100 % výroby Únie a tvorí výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia.

(89)

Spotreba v Únii sa stanovila na základe:

(90)

Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie pozostáva len z jedného výrobcu a že existuje len jeden vyvážajúci výrobca z USA, a s cieľom rešpektovať dôverné obchodné informácie je potrebné predložiť informácie v ďalej uvedených tabuľkách vo forme indexov.

Tabuľka 1

Spotreba na trhu Únie

(91)

Prešetrovaním sa ukázalo, že trh s kyselinou sulfanilovou sa počas posudzovaného obdobia postupne rozširoval a do konca ORP zaznamenal nárast o 14 %.

(92)

Objem dovozu s pôvodom v Indii poklesol v priebehu posudzovaného obdobia o 48 % a jeho podiel na trhu poklesol počas rovnakého obdobia o 54 %.

(93)

Priemerná cena príslušného výrobku z Indie klesla v roku 2011 o 21 % a odvtedy sa postupne zvyšovala, avšak zostala pod úrovňou cien roku 2010 o 8 %.

(94)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že ceny, ktoré účtoval jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca z Indie, neboli voči cenám výrobcu z Únie podhodnotené. S cieľom rešpektovať dôverné obchodné informácie sa presné údaje nemôžu zverejniť. Zistené podhodnotenie bolo však v rozpätí – 20 % až – 40 %.

(95)

Po sprístupnení týchto zistení a pripomienkach výrobcu z Únie bola Komisia požiadaná, aby vypočítala možné cenové podhodnotenie aj pre zvyšnú časť indického dovozu na základe údajov z Eurostatu. Podľa týchto údajov nebolo zistené žiadne podhodnotenie týkajúce sa tohto dovozu, a preto možno zistenia uvedené v odôvodnení 94 potvrdiť.

(96)

S výnimkou troch zanedbateľných transakcií (v roku 2010 a 2011 zo Švajčiarska a jednej transakcie v roku 2012 z Malajzie) pochádzali všetky dovozy kyseliny sulfanilovej z iných tretích krajín v posudzovanom období z ČĽR a USA.

Tabuľka 5

Dovoz kyseliny sulfanilovej z iných tretích krajín

(97)

Objem dovozu kyseliny sulfanilovej z ČĽR klesol medzi rokom 2010 a obdobím revízneho prešetrovania o 99 % a jeho podiel na trhu sa v tom istom období znížil takisto o 99 %.

(98)

Priemerná cena dovozu kyseliny sulfanilovej z ČĽR v roku 2011 mierne poklesla, o 8 %, a následne vykazovala narastajúci trend s veľmi prudkým zvýšením o 64 % v období revízneho prešetrovania.

(99)

Objem a trhový podiel dovozu kyseliny sulfanilovej z USA sa počas posudzovaného obdobia značne zvýšil, a síce objem o 199 % a trhový podiel o 88 %. Keďže podiel výrobného odvetvia Únie na trhu zostal počas toho istého obdobia relatívne stabilný, znamená to, že časť trhu, ktorú uvoľnili čínski a indickí vývozcovia, nahradil dovoz z USA.

(100)

Úroveň cien dovozu z USA zostala počas posudzovaného obdobia pomerne stabilná a pohybovala sa v rovnakom rozpätí ako ceny výrobcu z Únie. Počas obdobia revízneho prešetrovania nedochádzalo ku žiadnemu cenovému podhodnoteniu zo strany dovozu z USA.

(101)

V súlade s článkom 8 ods. 4 základného nariadenia skúmanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(102)

S cieľom rešpektovať dôverné obchodné informácie bolo potrebné predložiť informácie týkajúce sa jediného výrobcu z Únie vo forme indexov.

(103)

Výroba výrobného odvetvia Únie bola počas obdobia revízneho prešetrovania o 7 % vyššia ako úroveň zaznamenaná na začiatku posudzovaného obdobia. Kapacita výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia nezmenila, a preto sa miera využitia kapacity zmenila rovnakým spôsobom ako výroba, t. j. počas obdobia revízneho prešetrovania sa zvýšila o 7 %.

(104)

Treba poznamenať, že výrobné odvetvie Únie si počas posudzovaného obdobia s výnimkou roku 2011 zachovalo uspokojivú úroveň využitia kapacity a v priebehu obdobia revízneho prešetrovania sa mu podarilo dosiahnuť optimálnu úroveň.

(105)

Po sprístupnení týchto zistení výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že počas posudzovaného obdobia dosiahlo optimálnu úroveň využitia kapacity iba v ORP, čo ukazuje, že jeho zotavenie je stále veľmi nové a nestabilné.

(106)

Týmto tvrdením sa podľa posúdenia Komisie nemenia závery uvedené v odôvodnení 104, ktoré nie sú vôbec v rozpore s pripomienkami výrobného odvetvia Únie.

(107)

Úrovne koncoročného stavu zásob výrobného odvetvia Únie vykázali v roku 2011 prudký nárast, po ktorom nasledoval klesajúci trend, ale počas obdobia revízneho prešetrovania stav zásob stále o 71 % presahoval úroveň z roku 2010. Úroveň konečného stavu zásob v každom prípade zodpovedá menej ako jednému mesiacu výroby na základe objemu výroby počas obdobia revízneho prešetrovania.

(108)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v porovnaní s úrovňami zaznamenanými na začiatku posudzovaného obdobia zvýšil o 4 %. V roku 2011 bol zaznamenaný veľmi prudký pokles, po ktorom nasledoval stabilný nárast.

(109)

Pokiaľ ide o podiel na trhu, výkonnosť výrobného odvetvia Únie možno počas posudzovaného obdobia považovať za stabilnú, s výnimkou roku 2011, keď sa – rovnako ako objem predaja – podiel výrobného odvetvia Únie na trhu znížil. V nasledujúcich rokoch vykazovali predaj a podiel na trhu narastajúci trend. Aj keď sa podiel výrobcu z Únie na trhu pohyboval v období revízneho prešetrovania mierne pod úrovňou roku 2010, je potrebné poznamenať, že výrobné odvetvie Únie sa stále dokázalo podieľať na raste spotreby v Únii a počas celého posudzovaného obdobia malo na trhu Únie dominantné postavenie.

(110)

Vo svojich pripomienkach po sprístupnení týchto zistení výrobné odvetvie Únie uviedlo, že jeho podiel na trhu je veľmi nestabilný vzhľadom na skutočnosť, že kyselina sulfanilová je komodita ovplyvňovaná cenou, a ako príklad uviedlo rok 2011, keď sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu prudko znížil.

(111)

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pokles podielu na trhu, ku ktorému došlo v roku 2011, sa časovo zhodoval so zvýšením ceny zo strany výrobcu Únie, ktoré sa nezhodovalo s trendmi na trhoch v tom čase. Prešetrovaním sa skutočne preukázalo, že ceny dovozu zo všetkých krajín v roku 2011 poklesli o 5 % až 20 %. Je tiež potrebné poznamenať, že podľa dostupných štatistických údajov podiel na trhu, ktorý stratilo výrobné odvetvie Únie, prevzal najmä dovozca z USA.

(112)

Predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie vzrástli v posudzovanom období o 12 %, čo bolo dôsledkom prenesených zvýšených nákladov na hlavné suroviny (anilín).

(113)

Zamestnanosť v ekvivalente plného pracovného času sa počas obdobia revízneho prešetrovania zvýšila o 17 %. Priemerné náklady práce vykazovali počas posudzovaného obdobia rastúci trend a v období revízneho prešetrovania dosiahli v porovnaní s rokom 2010 nárast o 16 %. Keďže výroba sa zvýšila len o 7 %, ako sa uvádza v odôvodnení 103, produktivita práce sa v posudzovanom období znížila o 9 %.

(114)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie v súvislosti s podobným výrobkom počas posudzovaného obdobia klesla a pohybovala sa mierne pod optimálnou úrovňou označenou výrobným odvetvím Únie. Je však dôležité poznamenať, že počas celého posudzovaného obdobia sa pohybovala v kladných číslach.

(115)

Zníženie ziskovosti je najmä dôsledkom zvýšenia priemerných výrobných nákladov (medzi rokom 2010 a obdobím revízneho prešetrovania sa zvýšili o 20 %), ktoré nebolo možné v plnej miere kompenzovať 12 %-ným zvýšením predajných cien uvedeným v odôvodnení 112.

(116)

Prešetrovaním sa ukázalo, že výrobné odvetvie Únie v roku 2010 investovať nemohlo. Od roku 2011 až do konca obdobia revízneho prešetrovania potom investície v oblasti obchodu s kyselinou sulfanilovou klesli o 43 % a ich výšku možno v absolútnom vyjadrení považovať za nízku, pričom sa zameriavali prevažne na údržbu. Tieto zistenia sú v súlade s návratnosťou investícií a nízkou ziskovosťou dosahovanou počas obdobia revízneho prešetrovania.

(117)

Návratnosť investícií dôsledne kopírovala vývoj ziskovosti rokoch 2011 a 2012. V období revízneho prešetrovania sa návratnosť investícií zlepšila a dosiahla rovnakú úroveň ako v roku 2010, a to v dôsledku zvýšenia ziskovosti od roku 2012 do obdobia revízneho prešetrovania.

(118)

Peňažný tok vykazoval kolísavý trend, avšak počas celého posudzovaného obdobia sa pohyboval v kladných číslach. V období revízneho prešetrovania peňažný tok poklesol o 18 % v porovnaní s úrovňou roku 2010. Výrobné odvetvie Únie nehlásilo počas posudzovaného obdobia žiadne problémy so získavaním kapitálu.

(119)

Ako sa uvádza v odôvodnení 84, zistené subvenčné rozpätie v období revízneho prešetrovania nebolo významné, aj keď sa stále pohybovalo nad úrovňou de minimis.

(120)

S prihliadnutím na zvýšenie objemov predaja, cien a miery využitia kapacít výrobného odvetvia Únie možno dospieť k záveru, že opatrenia boli úspešné a že výrobné odvetvie Únie sa počas posudzovaného obdobia zotavilo z účinkov subvencovania v minulosti. Počas obdobia revízneho prešetrovania bol zaznamenaný určitý pokles niektorých ukazovateľov ujmy, ako je ziskovosť a podiel na trhu, čo však nemožno pripísať dovozu z dotknutej krajiny vzhľadom na jeho veľmi nízku úroveň v období revízneho prešetrovania. V každom prípade aj ukazovatele, ktoré sa vyvíjali negatívne, stále naznačujú udržateľnú situáciu výrobného odvetvia Únie.

(121)

Prešetrovaním sa ukázalo, že dovoz príslušného výrobku z Indie poklesol na veľmi nízku úroveň. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu zostal pomerne stabilný a objem uvoľnený dotknutou krajinou nahradil dovoz z USA, ktorého úroveň cien bola podobná ako úroveň cien výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie bolo schopné zvýšiť svoj objem predaja, priemerné predajné ceny a takmer dosiahnuť optimálne miery využitia kapacít.

(122)

Mierny pokles podielu na trhu a ziskovosti výrobného odvetvia Únie nemožno pripísať dovozom z Indie, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 120.

(123)

Preto sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie počas obdobia revízneho prešetrovania neutrpelo značnú ujmu.

(124)

Aj keď výrobné odvetvie Únie predložilo niekoľko pripomienok týkajúcich sa analýzy ujmy, ktoré sa rozoberali v odôvodneniach 95, 105 a 106, a 110 a 111, súhlasilo s celkovým záverom o neexistencii značnej ujmy najmä počas ORP.

(125)

Pri posudzovaní pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy je dôležité poukázať na to, že pri optimálnom využití kapacity – ktoré sa dosiahlo počas obdobia revízneho prešetrovania – výrobné odvetvie Únie nie je schopné pokryť spotrebu celej Únie, a tak sa významná časť spotreby Únie musí zabezpečiť prostredníctvom dovozu.

(126)

Výrobné odvetvie Únie okrem toho vyrába iba čistenú kyselinu sulfanilovú, čo znamená, že používatelia, ktorí pri svojej výrobe uprednostňujú technickú kyselinu sulfanilovú, musia svoju spotrebu pokryť z dovozu.

(127)

Výrobné odvetvie Únie malo navyše stabilný podiel na trhu a predávalo mnohým dlhodobým zákazníkom. Prešetrovaním sa ukázalo, že v prípade niektorých používateľov sa dodávatelia kyseliny sulfanilovej musia podrobiť prísnemu a nákladnému postupu certifikácie/overovania, následkom čoho je prechod od jedného dodávateľa k druhému komplikovanejší.

(128)

V tomto kontexte sa v súlade s článkom 18 ods. 2 základného nariadenia analyzoval potenciálny vplyv dovozu z Indie na trh Únie a na výrobné odvetvie Únie s cieľom posúdiť pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy v prípade, že by sa nechala uplynúť platnosť opatrení.

(129)

Ako sa už uviedlo v odôvodneniach 84, 85 a 87, dovoz kyseliny sulfanilovej z Indie stále využíva subvencie a je pravdepodobné, že aj v budúcnosti ich využívať bude.

(130)

Zistenia prešetrovania zároveň poukazujú na skutočnosť, že prítomnosť subvencovaného dovozu z Indie nebude viesť k opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Táto argumentácia je založená na analýze týchto faktorov:

(131)

Prešetrovaním sa nezistila existencia významnej nevyužitej kapacity v Indii.

(132)

Výrobné odvetvie Únie spochybnilo tento záver, pričom konkrétne tvrdilo, že pravdepodobne dôjde k zvýšeniu nevyužitej kapacity v Indii v dôsledku zvyšujúcej sa prítomnosti čínskych výrobkov na indickom trhu, a preto bude motivácia vyvážať ďalej narastať.

(133)

V tejto súvislosti Komisia konštatuje, že najväčší známy indický výrobca a vývozca kyseliny sulfanilovej sa v roku 2013 vzdal svojho statusu jednotky orientovanej na vývoz (JOV), ako sa uvádza v odôvodnení 39, keďže spoločnosť plánovala zvýšiť svoj predaj na domácom trhu. Tento predaj bol predtým významným spôsobom obmedzený podmienkami systému JOV. Spoločnosť potvrdila, že nepociťuje tlak zo strany čínskych konkurentov a že podľa ich posúdenia má indický trh dobré vyhliadky na rozvoj. Preto neexistujú žiadne dôvody domnievať sa, že súčasná alebo budúca nevyužitá kapacita indických výrobcov bude presmerovaná do Únie v dôsledku údajného čínskeho tlaku na indickom trhu.

(134)

Pokiaľ ide o cenové správanie indických vývozcov, v odôvodnení 94 a 95 sa dospelo k záveru, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca, ale aj ostatní indickí vývozcovia predávali za ceny, ktoré počas ORP neboli voči úrovniam cien v Únii podhodnotené.

(135)

Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že vývozné ceny spoločnosti Kokan sú založené na cenovom záväzku, a preto nie sú pre iných indických vyvážajúcich výrobcov reprezentatívne. Komisia poznamenáva, že počas posudzovaného obdobia boli ceny spoločnosti Kokan podstatne vyššie než minimálna dovozná cena stanovená v záväzku. Pokiaľ ide o ostatných indických vývozcov, ich priemerné vývozné ceny boli podľa údajov Eurostatu počas ORP ešte vyššie. To znamená, že ceny indických vývozcov vrátane spoločnosti Kokan boli založené skôr na situácii na trhu a nie na cenovom záväzku.

(136)

Výrobné odvetvie Únie poukázalo aj na to, že ceny dovozu z Indie sa počas posudzovaného obdobia znížili o 8 %, a to aj napriek zvýšeniu cien hlavnej suroviny (benzén) o viac ako 40 % v rovnakom období. Prešetrovaním sa preukázalo, že relatívne vysoké ceny kyseliny sulfanilovej na trhu Únie vytvárali priestor na zníženie ceny aj napriek zvýšeniu nákladov na hlavnú surovinu. Bez ohľadu na dôležitosť benzénu ako nákladovej položky, samotný benzén nemôže byť vysvetlením pre vývoj nákladov a cien výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. A napokon sa prešetrovaním preukázalo, že indické predajné ceny na trhu Únie neboli mimoriadne nízke, keďže boli podobné ako indické ceny vývozu do tretích krajín, ktoré sa realizovali v značných množstvách. Preto sa dospelo k záveru, že vývoj cien konečného výrobku (kyseliny sulfanilovej) a vývoj cien hlavnej suroviny (benzénu), na ktoré upozornilo výrobné odvetvie Únie, nie sú vo vzájomnom rozpore.

(137)

Výrobné odvetvie Únie napokon poukázalo na skutočnosť, že indické vývozné ceny do tretích krajín, najmä do Turecka, boli nižšie než do EÚ. Komisia konštatuje, že údaje zozbierané od spoločnosti Kokan ukázali, že ceny jej vývozu do Turecka boli takisto vyššie než minimálna dovozná cena a že neboli voči cenám výrobného odvetvia Únie podhodnotené. Objem vývozu spoločnosti Kokan do Turecka mal podobný rozsah ako objem vývozu, na ktorom výrobné odvetvie Únie zakladá svoje tvrdenie. Zistenia týkajúce sa spoločnosti Kokan preto platia aj v prípade všetkých indických vývozov do Turecka. Z uvedeného vyplýva, že údajné rozdielne cenové správanie indických vývozcov pri vývoze do tretích krajín a do EÚ nie je podložené dostupnými informáciami.

(138)

Ako sa uvádza v odôvodnení 84, subvenčné rozpätie zistené počas ORP predstavovalo v prípade spolupracujúceho indického výrobcu 3,1 %. To poukazuje na nepretržitý klesajúci trend subvencovania zaznamenaný od uloženia pôvodných vyrovnávacích opatrení v roku 2002.

(139)

K tomuto poklesu nedošlo len v súvislosti so situáciou tejto konkrétnej spoločnosti, ale aj pre systémové zmeny v indických systémoch subvencovania. Ako sa vysvetľuje v časti C tohto nariadenia, niektoré systémy zrušila indická vláda a význam väčšiny ostatných sa znížil, pokiaľ ide o prínosy pre spoločnosti. Iba v prípade jedného konkrétneho prešetrovaného systému, konkrétne v prípade SVC, sa podmienky oprávnenosti a administratívne postupy uvoľnili. V dôsledku toho spoločnosť Kokan okamžite prešla na tento systém. Využívanie SVC však vylučuje využívanie väčšiny ostatných systémov (JOV, SSP, SOV, PBD a SOT). V prípade príslušného výrobku existuje v rámci systému SVC jasná maximálna úroveň subvencovania: počas ORP 4 % vývoznej hodnoty FOB, ktorá bola následne ešte znížená na 3 %. Napriek tejto obmedzenej úrovni subvencovania možno očakávať, že ostatní výrobcovia prejdú alebo už prešli na tento systém z dôvodu jeho nízkej administratívnej záťaže.

(140)

Komisia takúto tendenciu v posledných dvoch rokoch zaznamenala už pri viacerých iných antisubvenčných prešetrovaniach v Indii (16). Preto sa dospelo k záveru, že zistenia týkajúce sa spoločnosti Kokan, ktoré sa uvádzajú v odôvodnení 139, možno extrapolovať aj na zvyšných indických výrobcov kyseliny sulfanilovej.

(141)

Vzhľadom na uvedenú úroveň subvencovania (predpoklad približne 3 %, hlavne v rámci systému SVC) a pri zohľadnení súčasnej úrovne vývozných cien z Indie, ktoré už zahŕňajú subvencie, sa dospelo k záveru, že tieto vývozné ceny by voči cenám výrobného odvetvia Únie neboli podhodnotené ani v prípade, keby sa zrušili vyrovnávacie opatrenia týkajúce sa Indie. Preto možno dospieť k záveru, že vývoz z Indie – hoci aj subvencovaný – nebude výrobnému odvetviu Únie spôsobovať ujmu.

(142)

Spolupracujúci indický výrobca (ktorý predstavuje významný podiel indického dovozu do Únie) predával hlavne technickú kvalitu kyseliny sulfanilovej, v prípade ktorej mu konkurovali hlavne dovozy z USA a Číny, keďže výrobné odvetvie Únie technickú triedu kyseliny sulfanilovej nevyrábalo. Okrem toho v podstate celý vývoz kyseliny sulfanilovej spoločnosti Kokan do Turecka, ktorý sa uskutočňoval v značných množstvách, predstavoval kyselinu sulfanilovú technickej kvality.

(143)

Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že existuje veľmi veľké prekrývanie vo využívaní technickej a čistenej kvality kyseliny sulfanilovej, a že preto existuje značná konkurencia medzi týmito dvoma druhmi.

(144)

Hoci je nesporné, že obidva druhy sa považujú za jediný výrobok, je dôležité poznamenať, že – ako sa potvrdilo v prešetrovaní – v praxi je ich zameniteľnosť obmedzená. Najmä používatelia, ktorí potrebujú alebo uprednostňujú technickú kvalitu kyseliny sulfanilovej, by mohli teoreticky využívať čistenú kvalitu. Vzhľadom na výrazný cenový rozdiel (20 % – 25 %) to však nie je ekonomicky uskutočniteľné riešenie. Preto sa tvrdí, že predaj indických výrobcov, pokiaľ ide o technickú kvalitu kyseliny sulfanilovej, konkuruje najmä výrobkom z Číny a USA.

(145)

Vzhľadom na zistenia prešetrovania uvedené v odôvodneniach sa dospelo k záveru, že zrušenie vyrovnávacích opatrení proti Indii pravdepodobne v krátkodobom až strednodobom horizonte nepovedie k opätovnému výskytu ujmy.

(146)

Keďže sa dospelo k záveru, že neexistuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, určenie záujmu Únie nie je potrebné.

(147)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa považuje za vhodné, aby sa existujúce vyrovnávacie opatrenia na dovoz kyseliny sulfanilovej z Indie zrušili. Zainteresovaným stranám bola poskytnutá možnosť predložiť pripomienky v nadväznosti na uvedené poskytnuté zistenia. Podania a pripomienky sa náležite zohľadnili, ak boli opodstatnené.

(148)

Z uvedeného vyplýva, že, ako je ustanovené v článku 18 základného nariadenia, vyrovnávacie opatrenia uplatniteľné na kyselinu sulfanilovú s pôvodom v Indii by sa mali zrušiť. Rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijíma v súčasnosti platný záväzok spoločnosti Kokan týkajúci sa dovozu kyseliny sulfanilovej, by sa tiež malo zrušiť.

(149)

Vzhľadom na to, že k zotaveniu výrobného odvetvia Únie došlo len nedávno, Komisia bude na žiadosť výrobcu z Únie monitorovať dovoz príslušného výrobku. Monitorovanie bude obmedzené na obdobie dvoch rokov od uverejnenia tohto nariadenia.

(150)

Výbor zriadený podľa článku 25 ods. 1 základného nariadenia nepredložil stanovisko,