3.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 353/47

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 8, článok 153 ods. 1 zarážka i) a článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173) a sprievodný dokument o využití potenciálu osobných služieb a služieb pre domácnosť v oblasti zamestnanosti (SWD(2012)0095),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie (COM(2011)0609), ktorý 6. októbra 2011 predložila Komisia,

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Európska rada prijala v marci 2011 (1),

—

so zreteľom na správu Komisie z roku 2011 o pokroku v oblasti rovnosti medzi ženami a mužmi v roku 2010 (SEC(2011)0193),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov: 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov – časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020 (COM(2010)0193),

—

so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2009 o flexiistote v období krízy,

—

so zreteľom na smernicu 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (2),

—

so zreteľom na smernicu 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (3),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (4),

—

so zreteľom na správu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok z roku 2008 s názvom Práca v Európe: rodové rozdiely,

—

so zreteľom na správu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok z roku 2007 s názvom Pracovné podmienky v Európskej únii: rodové hľadisko,

—

so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2011 (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o podobe chudoby žien v Európskej únii (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach (7),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0246/2012),

A.

keďže v mnohých krajinách došlo k procesu terciarizácie hospodárstva, čo znamená, že odvetvie služieb dnes zodpovedá za väčšinu pracovných miest a v najväčšej miere prispieva k tvorbe HDP v príslušných krajinách, pričom predstavuje viac než 70 % hospodárskej činnosti v Európskej únii a jeho podiel na celkovej zamestnanosti dosahuje podobné hodnoty a stále rastie; keďže zamestnanosť v odvetví služieb v EÚ v roku 2010 predstavovala v priemere takmer 70 % celkovej zamestnanosti, zatiaľ čo v priemysle predstavovala 25,4 % a v poľnohospodárstve 5,2 %;

B.

keďže v súčasnosti deväť z desiatich pracovných miest vzniká v odvetví služieb a štúdie poukazujú na to, že ďalšie posilnenie jednotného trhu so službami môže pomôcť uvoľniť značný potenciál zamestnanosti, teda pracovné miesta, ktoré EÚ v tomto období krízy naliehavo potrebuje;

C.

keďže miera zamestnanosti žien je 62,1 % v porovnaní so 75,1 % v prípade mužov, čo znamená, že hlavný cieľ stratégie Európa 2020, ktorým je dosiahnutie 75 % miery zamestnanosti do roku 2020, možno dosiahnuť iba vtedy, ak bude mať viac žien prístup na trh práce;

D.

keďže najväčší podiel pracujúcich žien je zamestnaných v odvetví služieb a keďže tento podiel dosahoval v roku 2010 v EÚ v priemere 83,1 % v porovnaní s 58,1 % v prípade pracujúcich mužov;

E.

keďže ženy sú neprimerane zastúpené na pracovnom trhu, pokiaľ ide o pružné formy zamestnania a zamestnanie na čiastočný úväzok, z dôvodu rodových stereotypov v našej spoločnosti, ktoré jej primárne prisudzujú úlohu starostlivosti o rodinu, a keďže v dôsledku toho prevažuje názor, že ženy sú vhodnejšie ako muži na prácu dočasného či príležitostného charakteru, na čiastočný úväzok alebo na prácu z domu; keďže pružné formy pracovného času vrátane práce na diaľku a práce na čiastočný úväzok alebo práce z domu sa naďalej vo veľkej miere považuje za tzv. ženský spôsob organizácie pracovného času;

F.

keďže odvetvie služieb ponúka množstvo príležitostí na pružné pracovné zmluvy – pružná pracovná doba, zmluvy na čiastočný pracovný úväzok a krátkodobé pracovné zmluvy – ktoré môžu pomôcť opatrovateľom a opatrovateľkám, pokiaľ majú možnosť si vybrať, skombinovať prácu a starostlivosť; keďže ženy častejšie využívajú pružné formy zamestnania a zamestnanie na čiastočný úväzok, aby mohli zosúladiť pracovné a rodinné povinnosti, a to aj v prípade, že je hodinová mzda pracujúcich na čiastočný úväzok a pracujúcich na plný úväzok odlišná; keďže ženy častejšie prerušujú kariéru a odpracujú nižší počet pracovných hodín než muži, čo môže mať vplyv na ich kariérny rast a vyhliadky spoločenského postupu, čoho dôsledkom je tiež kariéra s menšími príjmami;

G.

keďže neisté pracovné miesta sú pretrvávajúcim javom na pracovnom trhu Európskej únie a keďže sa táto neistota vo väčšej miere týka žien, keďže ženy sú diskriminované, pokiaľ ide o odmenu, a častejšie pracujú na čiastočný úväzok, a preto majú nižšie mzdy než muži, majú menšiu sociálnu ochranu, čelia viacerým obmedzeniam, pokiaľ ide o kariérny postup, a majú menej možností ekonomickej nezávislosti, čo podporuje ich návrat do súkromného sektora a predstavuje následný krok späť, pokiaľ ide o rozdelenie povinností; keďže ženy predstavujú veľký podiel nelegálne zamestnaných pracujúcich, ktorí pracujú predovšetkým v domácnosti a opatrovateľských službách;

H.

keďže na všetkých úrovniach odbornej prípravy je percentuálny podiel mužov so zamestnaním vyšší než percentuálny podiel žien, hoci ženy môžu dosahovať rovnakú alebo vyššiu úroveň vzdelania ako muži; keďže sú však ich zručnosti často menej oceňované a ich kariérny rast je pomalší;

I.

keďže ženy predstavujú približne 60 % absolventov univerzít a napriek tomu je ich zastúpenie vo funkciách riadiacich pracovníkov a v rozhodovacích funkciách v odvetví služieb neprimerane nízke;

J.

keďže ženy sú nadmerne zastúpené v odvetví služieb na pracovných miestach a pozíciách najnižšej úrovne, pokiaľ ide o kvalifikáciu, mzdu, odmenu a prestíž, a čelia tak väčšej neistote zamestnania a sú menej platené než muži;

K.

keďže zamestnávatelia zvyčajne podceňujú príspevok žien k pracovnej sile, pretože je väčšia pravdepodobnosť, že prerušia kariéru, aby porodili a vychovávali deti;

L.

keďže lepšie pracovné príležitosti pre ženy treba vnímať ako prínos a investíciu pre spoločnosť ako celok, najmä v kontexte súčasných demografických zmien a výziev v Európe;

M.

keďže ženy čelia väčším ťažkostiam pri zlaďovaní pracovného a rodinného života, pretože povinnosti spojené s rodinným životom nie sú vždy rozdelené rovnako a starostlivosť o závislých členov rodiny zostáva najmä na ženách, a keďže zosúladenie pracovného a rodinného života tak prispeje k uvoľneniu významnému potenciálu zamestnanosti žien a uľahčí lepšie rozmiestnenie žien na dostupných pracovných miestach v odvetví služieb a vo všetkých ostatných pracovných odvetviach, čím sa podporí hospodársky rast, zamestnanosť a inovácie; keďže v tejto súvislosti sú vládne politiky zabezpečujúce služby starostlivosti o deti a závislé osoby dôležitým činiteľom, pokiaľ ide o schopnosť žien a mužov zvládať rôzne nároky, ktoré na nich kladie práca a poskytovanie starostlivosti;

N.

keďže tradičné rodové úlohy a stereotypy naďalej vo veľkej miere ovplyvňujú rozdelenie úloh medzi ženami a mužmi doma, v zamestnaní a v spoločnosti ako celku a majú tendenciu zachovávať status quo zdedených prekážok pri dosahovaní rodovej rovnosti a obmedzovať rozsah možností zamestnania a osobný rozvoj žien v odvetví služieb, čím im znemožňujú, aby v plnej miere uplatnili svoj potenciál ako jednotlivci a hospodárski činitelia;

O.

keďže domáce, manželské, ekonomické a sexuálne násilie páchané na ženách je porušovaním ľudských práv, ktoré sa dotýka všetkých sociálnych, kultúrnych a hospodárskych vrstiev;

P.

keďže ekonomická nezávislosť žien je nevyhnutným predpokladom, aby mohli ženy prevziať kontrolu nad svojim osobným a pracovným rozvojom a aby mali skutočnú možnosť voľby;

Q.

keďže medzi ženami a mužmi pretrvávajú nerovnosti v prístupe k novým technológiám a internetu a v ich využívaní, čo často vedie ku kvalifikačnému nesúladu a dokonca k tzv. digitálnej negramotnosti, t. j. javu všeobecne známemu ako rodová digitálna priepasť;

R.

keďže rozdielne odmeňovanie mužov a žien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty dosahuje v odvetví služieb jednu z najvyšších úrovní;

1.

poukazuje na existenciu silnej horizontálnej segregácie alebo rodového rozdelenia pracovného trhu v odvetví služieb: približne polovica pracujúcich žien vykonáva 10 zo 130 povolaní uvedených v Medzinárodnej štandardnej klasifikácii zamestnaní, ktorú vytvorila Medzinárodná organizácia práce (ILO): predavačky a hostesky v obchodoch a obchodných domoch, pomocné sily v domácnosti a iné pomocné sily, ktorých náplňou práce je upratovanie, pranie a žehlenie, zamestnankyne v oblasti poskytovania osobnej starostlivosti a podobných služieb, úradníci, odborníci na strednej úrovni administratívnych služieb, personál v oblasti hotelových a reštauračných služieb, sekretárky a operátorky kancelárskych zariadení, manažérky a riaditeľky malých podnikov, odborníčky na strednej úrovni v oblasti finančných a obchodných operácií a zamestnankyne v oblasti ošetrovateľstva a pôrodníctva na strednej úrovni;

2.

vyzýva Komisiu, aby bojovala proti týmto rodovým rozdielom prostredníctvom kampaní propagujúcich vyššie uvedené zamestnania;

3.

zdôrazňuje význam zníženia pracovnej segregácie v záujme preklenutia rozdielu v odmeňovaní žien a mužov, ktorý je často väčší v prípade povolaní, v ktorých majú prevahu ženy, než u žien s rovnakou kvalifikáciou zamestnaných v iných odvetviach;

4.

poukazuje tiež na koncentráciu žien pracujúcich vo verejnom sektore, v ktorom môžeme nájsť 25 % aktívnej ženskej populácie v porovnaní s iba 17 % aktívnej mužskej populácie; zdôrazňuje skutočnosť, že ženy sú v tomto odvetví vo väčšej miere ohrozené stratou zamestnania z dôvodu krátenia rozpočtu; poukazuje na to, že v záujme dosiahnutia cieľa 75 % miery zamestnanosti žien a mužov, ktorý je stanovený v stratégii Európa 2020 (Stratégia EÚ pre rast), je potrebné vynaložiť úsilie o zamestnanie vyššieho počtu žien vo verejnom, ako aj súkromnom sektore; poznamenáva, že v mnohých členských štátoch pracuje výrazne viac žien lekárok než mužov lekárov;

5.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že verejný sektor, ktorý sa vyznačuje transparentnými a jasnými kritériami náboru a podmienkami povýšenia, pôjde príkladom v oblasti rovnakého prístupu k zamestnaniu vo verejnej službe, a najmä k riadiacim funkciám; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť transparentné pravidlá výberu a náboru zamestnancov v súkromnom sektore;

6.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na ďalšie prehlbovanie trhu služieb s cieľom rozvíjať jeho významný potenciál v oblasti tvorby pracovných miest;

7.

zdôrazňuje význam boja proti stereotypom a rodovej diskriminácii, ktoré vychádzajú z predpokladu, že existujú povolania mužské a ženské a že ženské povolania sa spájajú s prácou, ktorú ženy vykonávajú v domácom prostredí, a považujú sa za jej rozšírenie (odevy a textil, školstvo, ošetrovateľstvo, upratovacie služby atď.), a to prostredníctvom prijatia aktívnych politík, ktoré môžu znížiť reálne nevýhody, ktorým čelia ženy v odvetví služieb; žiada, aby vzdelávacie a profesijné poradenstvo zohrávalo väčšiu úlohu v škole, aby sa rovnosť žien a mužov presadzovala medzi mladými ľuďmi a aby sa bojovalo proti stereotypom s cieľom nasmerovať mladé ženy ku kvalifikáciám a povolaniam, v ktorých sú nedostatočne zastúpené; konštatuje, že podiel mužov nastupujúcich do učiteľských profesií je omnoho nižší než podiel žien, a zdôrazňuje potrebu väčšieho počtu mužov v učiteľských profesiách;

8.

poukazuje na skutočnosť, že väčšina žien zamestnaných v odvetví služieb pracuje v odvetviach sociálnych služieb, poskytovania starostlivosti a telekomunikácií, ktoré zväčša vyžadujú nižšiu kvalifikáciu, majú malú spoločenskú prestíž a zodpovedajú tradičným úlohám žien v spoločnosti, zatiaľ čo muži dominujú najprestížnejším a najlukratívnejším odvetviam, ako je finančníctvo a bankovníctvo;

9.

poukazuje na to, že politiky a služby poskytovania starostlivosti pre starších ľudí, závislé osoby a deti, ako aj ustanovenia o materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenke sú absolútne kľúčové pre dosiahnutie rodovej rovnosti; preto konštatuje, že ženy a muži by mali mať možnosť vykonávať platenú prácu a mať deti a rodinu bez toho, aby im bola odopretá sloboda v plnej miere využiť právo na zamestnanie a rovnaké príležitosti;

10.

upozorňuje na to, že na čiastočný pracovný úväzok (19,2 % celkovej zamestnanosti v EÚ v roku 2010) naďalej pracujú najmä ženy: poznamenáva, že v roku 2010 v EÚ pracovalo na čiastočný pracovný úväzok 31,9 % zamestnaných žien v porovnaní s 8,7 % mužov, čo znamená, že 78 % práce na čiastočný pracovný úväzok vykonávajú ženy; poukazuje na to, že v rámci celej EÚ pracuje 19 % žien a 7 % mužov na tzv. krátky čiastočný pracovný úväzok (menej než 20 hodín týždenne) a iba 3 % mužov vo veku od 35 do 49 rokov pracuje na krátky čiastočný pracovný úväzok v porovnaní s 18 % žien v rovnakej vekovej skupine; poznamenáva tiež, že pracovné miesta na čiastočný pracovný úväzok sa nachádzajú väčšinou v osobitných odvetviach, pričom vyše 38 % pracovníkov na čiastočný úväzok vrátane pracovníkov s krátkym a dlhým pracovným časom (t.j. 20 až 34 hodín týždenne) je zamestnaných v školstve, zdravotníctve a sociálnych službách, iných službách alebo maloobchodnom či veľkoobchodnom predaji;

11.

upozorňuje na zvyšujúcu sa prevahu pružného pracovného času: ide o prácu počas víkendov, nepravidelnosť a nepredvídateľnosť pracovného času a predlžovanie pracovného dňa, ako aj na to, že keďže dopyt po pružnosti je najväčší medzi pracujúcimi na čiastočný pracovný úväzok, teda zväčša ženami, znamená to, že väčší počet žien ako mužov musí znášať zmeny v pracovnom čase z týždňa na týždeň, v dôsledku čoho je pre ženy ťažšie zladiť pracovný a rodinný život, najmä pre osamelé matky a ženy opatrujúce závislých členov rodiny; zdôrazňuje, že pracovné zmluvy by mali byť stabilné a pracovný čas pravidelný, avšak na žiadosť zamestnanca by mala byť možná úprava, ktorá by umožnila lepšie zosúladenie pracovného, rodinného a osobného života; zdôrazňuje, že pružný pracovný čas by mal byť rozhodnutím pracovníka a nemal by ho uložiť ani vynucovať zamestnávateľ; odmieta situácie flexibility a zmluvnej neistoty, ktoré bránia založeniu rodiny a jej stabilite;

12.

pripomína, že pružné pracovné režimy sú charakteristické pre mnohé pracovné miesta v tomto odvetví; zdôrazňuje, že väčšia pružnosť pracovných podmienok – za predpokladu, že je to dobrovoľné a zamerané na skutočné potreby pracovníkov a že pracovníci majú nad tým kontrolu, pričom pracovný čas, ako aj podmienky čiastočného úväzku sú jasne stanovené – na jednej strane zvyšuje príležitosti žien aktívne pôsobiť v odvetví služieb a podporuje zosúladenie pracovného, rodinného a osobného života, no na druhej strane môže mať negatívny vplyv na mzdy a dôchodky žien a negatívne dôsledky pre zamestnané ženy, ako je absencia formálnych zmlúv, sociálneho zabezpečenia a istoty zamestnania; poznamenáva, že takisto môže viesť k tomu, že zamestnávatelia nedokážu zabezpečiť primerané podmienky ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci;

13.

zdôrazňuje význam tzv. práce z domu, ktorá sa stáva čoraz populárnejšou; poukazuje na skutočnosť, že viac než 90 % spoločností v Nemecku a vo Švédsku organizuje pracovný týždeň novým spôsobom, hodnotí zamestnancov skôr na základe odpracovaných hodín za rok než za odpracované hodiny za týždeň a umožňuje rozdelenie pracovného miesta medzi manželov;

14.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky spojené s právami, ktoré sa týkajú okrem iného mzdy, noriem v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, dostupnosti, vyhliadok kariérneho postupu, ďalšej odbornej prípravy, udržateľného sociálneho zabezpečenia a celoživotného vzdelávania;

15.

poznamenáva, že v roku 2010 bol v EÚ podiel zamestnaných žien s pracovnou zmluvou na dobu určitú 14,5 %, čo je o niečo viac ako v prípade mužov (13 %);

16.

znovu pripomína, že v Európskej únii ženy zarábajú priemerne o 16,4 % menej ako muži; poukazuje na to, že ženy nedostávajú rovnaký plat v prípadoch, keď vykonávajú rovnakú prácu ako muži alebo prácu rovnakej hodnoty; poznamenáva, že v iných prípadoch nevykonávajú rovnakú prácu z dôvodu pretrvávania vertikálnej a horizontálnej pracovnej segregácie a väčšieho počtu pracovných miest na čiastočný úväzok; vyzýva preto členské štáty, zamestnávateľov a odborové hnutia, aby navrhli a zaviedli funkčné a špecifické nástroje na hodnotenie pracovných miest s cieľom pomôcť určiť prácu rovnakej hodnoty a zabezpečiť tak rovnaké odmeňovanie žien a mužov, a pobáda spoločnosti, aby vykonávali každoročné audity rovnakej odmeny a v záujme maximálnej transparentnosti zverejňovali údaje a aby zmenšovali rozdiely v odmeňovaní žien a mužov; poukazuje na skutočnosť, že rozdiely v odmeňovaní žien a mužov často vedú k rozdielom v starobných dôchodkoch, čo môže spôsobiť, že sa ženy dostanú pod hranicu chudoby;

17.

zdôrazňuje preto, že je dôležité uplatňovať zásadu rovnakej odmeny pre ženy a mužov na rovnakom pracovisku, ako je to zakotvené v článku 157 Lisabonskej zmluvy; pripomína svoje uznesenie z 24. mája 2012 o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty (8) a opakuje svoju požiadavku, ktorú v ňom uviedol, aby najneskôr do 15. februára 2013 došlo k preskúmaniu smernice 2006/54/ES;

18.

so znepokojením konštatuje, že drvivá väčšina nízkych platov a prakticky všetky veľmi nízke platy zodpovedajú práci na čiastočný úväzok, pričom približne 80 % osôb s nízkymi platmi sú ženy; poznamenáva, že sú potrebné konkrétne opatrenia na boj proti neistému zamestnaniu v odvetví služieb, ktoré sa týka najmä žien, a vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli stratégie na boj proti neistému zamestnaniu;

19.

poukazuje na značne rozšírené diskriminačné praktiky, keď sa tej istej práci alebo práci rovnakej hodnoty prideľujú iné profesijné kategórie v závislosti od toho, či ju vykonávajú muži alebo ženy: napríklad v oblasti upratovacích služieb sa muži stávajú technikmi údržby a ženy pomocným upratovacím personálom, čo sa používa ako odôvodnenie menšieho platu pre pracujúce ženy;

20.

konštatuje, že zvýšenie úrovne vzdelania žien zriedka sprevádza postup v pracovnej hierarchii či zlepšenie podmienok zamestnania, na základe čoho by sa dalo hovoriť o existencii nadmernej kvalifikácie žien;

21.

poznamenáva, že v súvislosti s rastúcim trendom zamestnávania žien na čiastočný úväzok a uprednostňovaním zamestnávateľov investovať do zamestnancov v trvalom pracovnom pomere je zrejmé, že ženy majú obmedzený prístup k širokej škále odborného vzdelávania a rekvalifikačných kurzov, čo znižuje ich možnosti profesijného rozvoja;

22.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetci pracovníci v odvetví služieb, pričom sa pozornosť má venovať tým, ktorí patria k najzraniteľnejším skupinám, mali prístup k programom trvalého zlepšovania zručností a celoživotnému vzdelávaniu s cieľom zlepšiť ich budúce pracovné vyhliadky a obmedziť nepomer medzi ich zručnosťami a neustále sa vyvíjajúcimi pracovnými povinnosťami;

23.

berie na vedomie nízku mieru účasti žien na odbornej príprave v odvetví služieb v rámci celoživotného vzdelávania a vyzýva členské štáty, aby v tomto smere podnikli príslušné kroky;

24.

zdôrazňuje potrebu zlepšenia zručností v prípade starších pracovníkov a rodičov vracajúcich sa na trh práce po období, kedy sa starali o deti alebo závislých príbuzných;

25.

poukazuje na to, že v roku 2010 len jeden zo siedmich členov správnych rád najvýznamnejších európskych spoločností bola žena (13,7 %) a že ženy predsedali len v 3,4 % správnych rád najväčších spoločností;

26.

zdôrazňuje význam úsilia o zapojenie väčšieho počtu žien do odvetvia výskumu a skutočnosť, že ženy môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri vývoji nových inovačných systémov a nových výrobkov a služieb v odvetví služieb, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že hoci v celosvetovom meradle prijímajú ženy 80 % rozhodnutí o nákupoch, väčšinu výrobkov navrhujú muži vrátane 90 % technických výrobkov; vyjadruje presvedčenie, že väčšie zapojenie žien do inovačného procesu by otvorilo nové trhy a zvýšilo konkurencieschopnosť; domnieva sa, že inovačné služby sú nevyhnutné na dosiahnutie výziev budúcnosti, predovšetkým rastúci dopyt starnúceho obyvateľstva po službách sociálnej starostlivosti, a môžu vytvoriť lepšie podmienky života a práce ľudí v mestách a vo vidieckych oblastiach v celej Únii prostredníctvom zabezpečenia dobrých komunikácií a komerčných služieb;

27.

zdôrazňuje skutočnosť, že keďže mnoho žien sa aj naďalej rozhoduje pre odborné vzdelávanie v odvetví služieb a tým rozvíja svoje obchodné skúsenosti a vedomosti o obchode, existuje tu široký priestor a veľký potenciál pre podnikateľskú činnosť žien; domnieva sa, že na to, aby bolo úsilie o zvýšenie podnikateľskej činnosti a podnikavosti žien účinné, je v odvetví výroby potrebné zabezpečiť rovnaké podmienky, aké platia v odvetví služieb; v tejto súvislosti víta návrh rozšíriť mikrofinancovanie ako osobitnú os programu v oblasti sociálnej zmeny a inovácie a zdôrazňuje dôležitosť mikrofinancovania ako nástroja na podporu podnikajúcich žien a osôb, ktoré majú zraniteľné postavenie na trhu práce v odvetví služieb; víta oznámenie Komisie s názvom Iniciatíva pre sociálne podnikanie (COM(2011)0682), pretože prácu v odvetví sociálneho podnikania prijímajú najmä ženy;

28.

konštatuje, že v odvetví služieb sa ženy na riadiacich pozíciách zvyčajne sústreďujú v takých sektoroch, ako je maloobchodná distribúcia a hotelierstvo, aj keď postupujú aj v pozíciách v menej tradičných sektoroch, ako sú poisťovníctvo a bankovníctvo, a že najčastejšie sú ženy riaditeľkami malých podnikov alebo podnikov bez zamestnancov; takisto poznamenáva, že vo veľkých organizáciách ženy zvyčajne dosiahnu pozície vo vyššom manažmente iba v oblastiach, ktoré sú pre daný podnik menej významné, ako sú napríklad ľudské zdroje alebo administratívne úlohy; nabáda spoločnosti, aby organizovali pravidelné školenia pre mladých zamestnancov a aby zavádzali účinné systémy materskej, otcovskej a rodičovskej podpory;

29.

vyzýva na odstránenie tzv. skleneného stropu vo verejnej službe, ktorý bráni ženám zastávať funkcie s vysokými právomocami; poznamenáva, že verejný sektor musí ísť v tejto oblasti príkladom;

30.

zdôrazňuje, že význam tieňovej ekonomiky v oblasti zamestnanosti žien v odvetví služieb je väčší ako v prípade zamestnanosti mužov, a to čiastočne preto, že odvetvia, v ktorých sa tradične uplatňujú ženy, ako napríklad služby v domácnosti alebo opatrovanie osôb, sa vyznačujú väčšou dereguláciou; poznamenáva, že na druhej strane sa v dôsledku krízy zaznamenal nárast tieňovej ekonomiky, aj keď je veľmi náročné určiť jej konkrétne kontúry, keďže neexistujú žiadne spoľahlivé údaje o jej existencii a význame;

31.

víta pracovný dokument ročného prieskumu rastu s názvom O využití potenciálu osobných služieb a služieb pre domácnosť v oblasti zamestnanosti a vyzýva členské štáty, sociálnych partnerov a ďalšie zainteresované strany, aby aktívne prijali pozvanie Komisie na diskusiu na túto tému;

32.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili politiky zamerané na premenu neistých pracovných miest v tieňovej ekonomike na riadne pracovné miesta, napríklad zavedením daňových výhod a poukážok na služby; vyzýva na vytvorenie programu zameraného na vzdelávanie pracujúcich v odvetví služieb o ich právach a na podporu organizovania týchto pracovníkov; žiada o iniciatívy zamerané na zamestnávateľov a širokú verejnosť s cieľom zvyšovať informovanosť o negatívnych účinkoch a dosahu neistej nelegálnej práce, a to aj na bezpečnosť a zdravie pri práci;

33.

vyzýva Komisiu, aby dala vypracovať nezávislú štúdiu o vplyve liberalizácie odvetvia poskytovania domácej starostlivosti na postavenie a podmienky pracujúcich;

34.

vyjadruje znepokojenie nad situáciou prisťahovalkýň nelegálne pracujúcich v odvetví služieb, predovšetkým žien pracujúcich v súkromných domácnostiach, pretože veľká väčšina z nich pracuje bez pracovnej zmluvy na neistom pracovnom mieste a v oblasti služieb v domácnostiach v zlých pracovných podmienkach, za výrazne nižšie mzdy ako prihlásení pracovníci a bez sociálnych práv akéhokoľvek druhu; preto zdôrazňuje, že sú potrebné vhodné politiky na zabezpečenie nároku migrujúcich pracovníkov na základné ľudské práva vrátane práva na zdravotnú starostlivosť, na spravodlivé pracovné podmienky, na vzdelanie a odbornú prípravu, na morálnu a fyzickú integritu a na rovnosť pred zákonom; vyzýva členské štáty, aby preskúmali vnútroštátne politiky a postupy s cieľom väčšmi sa zamerať na postupy prijímania do zamestnania, prístup k informáciám a ochranu ľudských práv a aby nabádali tieto pracovníčky, aby nahlasovali nepatričné pracovné podmienky bez toho, aby im hrozilo, že to bude mať vplyv na ich povolenie na pobyt;

35.

nabáda členské štáty, aby bezodkladne ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 189 o domácich pracovníkoch, ktorý prijala tripartitná organizácia v roku 2011, s cieľom zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky pre pracovníkov v domácnosti a rovnaké základné pracovné práva, aké majú ostatní, a podporiť rozvoj formálneho odvetvia služieb v domácnosti a v oblasti zdravotnej starostlivosti;

36.

vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie osobitného režimu pre odvetvie osobných služieb a služieb v domácnosti s cieľom regulovať rozšírený jav nelegálnej práce, ktorá sa týka obzvlášť žien, a zabezpečiť tak pracovníkom dôstojné pracovné podmienky; vyzýva členské štáty, aby podávali správy o tom, ako sa usilujú o úspech v boji proti neprihlásenej práci vo svojich vnútroštátnych programoch reforiem predložených v rámci stratégie Európa 2020;

37.

vyzýva členské štáty, aby prijali politiky zamerané na začlenenie zraniteľných pracovníkov na trh práce s osobitným zreteľom na pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, nezamestnané osoby, mladých ľudí a starších pracovníkov, osoby so zdravotným postihnutím, osoby s duševným postihnutím a menšinové skupiny, akými sú migrujúci pracovníci a Rómovia, a to prostredníctvom cielených a individuálne prispôsobených programov profesijného poradenstva, odborného vzdelávania a učňovskej prípravy;

38.

poukazuje na to, že hospodárska kríza a takzvané úsporné opatrenia vedú k obmedzovaniu opatrení na dosiahnutie rovnosti medzi ženami a mužmi a predstavujú ďalšiu prekážku v uplatňovaní zásady rodovej rovnosti, najmä pokiaľ ide o stratu zamestnania, prístup k novým pracovným miestam a väčšiu neistotu žien, čo spoločne so skutočnosťou, že zamestnanosť mužov má tendenciu rýchlejšej obnovy ako zamestnanosť žien, negatívne ovplyvňuje zamestnanosť žien v odvetví služieb, ako aj ich kariérny postup a dôchodky; vyzýva Komisiu, aby zozbierala údaje o dosahu úsporných opatrení na ženy na trhu práce s osobitným dôrazom na odvetvie služieb; zdôrazňuje potrebu lepšieho uznania nezávislosti sociálnych a ekonomických otázok, keďže zvýšený dôraz na sociálne otázky je nevyhnutným predpokladom účinného riešenia rodovej nerovnosti;

39.

poukazuje na to, že podľa 5. európskeho prieskumu pracovných podmienok publikovaného v apríli 2012 18 % pracovníkov uviedlo, že ich pracovný a rodinný život nie je dostatočne vyvážený; zdôrazňuje potrebu zaviesť posilnené politiky na zladenie rodinného a pracovného života a požaduje najmä zvýšenie počtu bezplatných a kvalitných verejných sociálnych služieb a zariadení s cieľom poskytovať služby starostlivosti o deti a ostatné závislé osoby, ktoré sú zlučiteľné so zladením pracovného, rodinného a osobného života vo vidieckych aj mestských oblastiach; zdôrazňuje, že poskytovanie služieb zariadení starostlivosti takisto prispeje k zníženiu chudoby žien tým, že im umožní pracovať;

40.

zdôrazňuje, že na zosúladenie pracovného a osobného života je nevyhnutná aktívna účasť a zapojenie mužov do zlaďujúcich opatrení, napríklad práca na čiastočný úväzok, pretože ženy aj muži môžu mať prospech z politík zamestnanosti priaznivo naklonených rodinnému životu a z rovnakého rozdelenia neplatenej práce a povinností v domácnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali rozhodné politické opatrenia zamerané na boj proti rodovým stereotypom a podporu mužov, aby sa rovnako delili o opatrovateľské povinnosti a povinnosti v domácnosti, najmä pobádaním mužov k tomu, aby si vzali rodičovskú alebo otcovskú dovolenku, čo posilní ich práva rodiča, zabezpečí vyššiu mieru rovnosti medzi ženami a mužmi a primeranejšie rozdelenie rodinných povinností a povinností v domácnosti a zvýši možnosti žien plne sa zapojiť do pracovného trhu; navrhuje, aby členské štáty riadne uplatňovali smernicu Rady 2010/18/EÚ (9) o rodičovskej dovolenke, a to prostredníctvom legislatívnych, ako aj vzdelávacích opatrení v oblasti rodovej rovnosti;

41.

vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali akčný plán na dosiahnutie barcelonských cieľov v oblasti zabezpečenia starostlivosti o deti a stanovili harmonogram postupného zvyšovania cieľových úrovní;

42.

poukazuje na obmedzené možnosti žien prispôsobiť sa požiadavkám pracovného trhu v modernom, výrazne globalizovanom svete, v ktorom je kľúčovým znakom pracovníka mobilita a schopnosť presťahovať sa za zamestnaním mimo svojho trvalého bydliska, čo je často nemožné v prípade žien, ktoré sa vo väčšej miere starajú o deti a domácnosť, a znemožňuje im to tak naplno využiť príležitosti, ktoré ponúka pracovný trh;

43.

naliehavo vyzýva Radu, aby odblokovala prijatie zmeny a doplnenia smernice o tehotných pracovníčkach a prijala pružnosť, ktorú navrhuje Parlament, aby mohla Európa napredovať v oblasti ochrany práv a zlepšovaní pracovných podmienok tehotných pracovníčok alebo pracovníčok krátko po pôrode; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam účinnej ochrany materstva a otcovstva prostredníctvom boja proti i) prepúšťaniu zo zamestnania počas tehotenstva alebo po ňom, ii) znižovaniu mzdy počas materskej dovolenky a iii) znižovaniu pracovného zaradenia alebo odmeňovania po návrate do práce; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby mohli netypické zamestnankyne spoločností, ako napríklad zastupujúce zamestnankyne, samostatne zárobkovo činné pracovníčky a iné dočasné zamestnankyne, uplatňovať práva v rozsahu, ktorý odráža pracovný výkon danej zamestnankyne v období pred tehotenstvom a pôrodom a ktorý zaistí čo najvyššiu rovnosť zaobchádzania v porovnaní s kolegami v trvalom pracovnom pomere v danej oblasti;

44.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri náležitom dodržaní zásady subsidiarity a za konzultácií so sociálnymi partnermi vypracovali stratégie na stanovenie minimálnych noriem v odvetví služieb, a to vrátane riadnych zmlúv a kolektívneho vyjednávania, a aby sa usilovali riešiť otázku negatívnych vplyvov horizontálnej a vertikálnej segregácie;

45.

poukazuje na potrebu bojovať proti všetkým formám násilia páchaného na ženách v odvetví služieb, najmä proti ekonomickému násiliu, psychologickému a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, sexuálnemu zneužívaniu a obchodovaniu s ľuďmi;

46.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty zabezpečili súlad pracovných podmienok žien (náročnosť a riziká vykonávanej práce, ako aj pracovné prostredie) v odvetví služieb s Deklaráciou Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci prijatou v júni 1998 a s jej špecifickými základnými dohovormi;

47.

vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na boj proti zneužívaniu služieb osobnej starostlivosti, ako sú masáže či sauna, na maskovanie služieb sexuálneho charakteru, ak sa poskytujú pod nátlakom a ovládajú ich siete obchodníkov s ľuďmi;

48.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili ochranu sociálnych a pracovných práv veľkému počtu mobilných pracovníkov v odvetví služieb a aby bojovali proti všetkým formám vykorisťovania a rizika sociálneho vylúčenia a pritom zabezpečili ľahkú dostupnosť informácií o právach pracovníkov; zdôrazňuje, že mobilita by mala byť dobrovoľná;

49.

pripomína potrebu podpory možností počiatočnej a ďalšej odbornej prípravy pre ženy, ktorá je zameraná na rozvoj vedeckej a technickej kvalifikácie potrebnej na získanie práce a budovanie kariéry a je v súlade s týmto cieľom;

50.

konštatuje, že aj keď vzrastá počet žien, ktoré používajú počítače a internet na základnej úrovni, digitálna priepasť, čo sa týka týchto zručností, je naďalej významná, čím sa obmedzuje prístup žien k informačným a komunikačným technológiám (IKT) a ich využívanie a sťažuje sa im tak možnosť hľadať a nájsť si kvalifikovanú prácu, v dôsledku čoho sa zväčšuje nerovnosť v rámci domácností, komunít, trhu práce a širšieho hospodárstva; vyzýva preto, aby sa vyvinulo úsilie o podporu prístupu žien k využívaniu nových technológií tým, že sa im poskytne prioritný prístup k bezplatným kurzom odbornej prípravy; vyzýva členské štáty a regióny, aby prostredníctvom projektov financovaných z Európskeho sociálneho fondu zriadili bezplatné počítačové kurzy, ktoré by ženám ponúkli príležitosť získať nové technické zručnosti v oblasti technológií a počítačových vied a priniesli by im lepšie možnosti zamestnania v odvetví služieb; vyzýva vlády, aby vykonávali politiky zamerané na zvýšenie účasti študentiek na kurzoch informačných a komunikačných technológií (napríklad propagačné kampane a osobitné štipendiá);

51.

žiada intenzívny sociálny dialóg a zapojenie zástupcov zamestnávateľov a pracovníkov do určovania priorít EÚ v odvetví služieb so zreteľom na ochranu sociálnych a pracovných práv, dávok v nezamestnanosti a práv na zastupovanie;

52.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam členských štátov.