—

konštatoval neexistenciu protiprávnej štátnej pomoci, zrušil článok 1 napadnutého rozhodnutia C(2019) 2526 Final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti v rozsahu, v akom konštatuje existenciu protiprávnej štátnej pomoci, a zrušil povinnosť Spojeného kráľovstva vymáhať od žalobkyne údajnú protiprávnu štátnu pomoc získanú v tejto súvislosti (články 2 a 3 napadnutého rozhodnutia),

—

subsidiárne zrušil články 2 a 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ukladajú Spojenému kráľovstvu povinnosť vymáhať od žalobkyne údajnú štátnu pomoc, a

—

v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne v tomto konaní.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nepochopila kontext, cieľ a fungovanie britských pravidiel kontrolovaných zahraničných spoločností, pokiaľ ide o zaobchádzanie s neobchodným finančným ziskom. Závery Komisie v napadnutom rozhodnutí sú založené na kumulatívnych zjavných chybách. Komisia sa konkrétne dopustila zjavných pochybení v chápaní celkového daňového systému Spojeného kráľovstva, v chápaní cieľov systému kontrolovaných zahraničných spoločností, v špecifickom rozsahu oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností a v definícii oprávnených úverových vzťahov.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne považuje oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností za daňové oslobodenie, a teda za výhodu. Pokiaľ ide o neobchodný finančný zisk, oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností predstavuje ustanovenie o uložení dane a tvorí súčasť definície limitov pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti, a nie selektívnu výhodu. Komisia neposkytla žiadnu kvantitatívnu analýzu, ktorá by preukázala, že ide o výhodu, a keďže neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, že predmetné opatrenie zakladá výhodu, napadnuté rozhodnutie nemôže obstáť.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne identifikovala referenčný systém na posúdenie účinkov pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti a nesprávne identifikovala tieto pravidlá ako samostatný súbor pravidiel, odlišný od celkového britského systému dane z príjmu právnických osôb. Komisia správne nepochopila cieľ pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti a nezohľadnila priestor Spojeného kráľovstva pre voľnú úvahu.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že sa Komisia pri analýze štátnej pomoci dopustila zjavných chýb a pri posudzovaní otázky porovnateľnosti uplatnila nesprávne testy. Komisia neuznala rozdielnu úroveň rizika pre britský daňový základ, pokiaľ ide o poskytovanie úverov skupinovej spoločnosti, ktorá je zdaniteľnou osobou v Spojenom kráľovstve, a poskytovanie úverov skupinovej spoločnosti, ktorá nie je zdaniteľnou osobou v Spojenom kráľovstve, a iracionálne dospela k záveru, že poskytovanie úverov v rámci skupiny je porovnateľné s poskytovaním úverov tretím stranám.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že aj za predpokladu, že sporné opatrenia týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností predstavujú prima facie štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, napadnuté rozhodnutie dospelo k chybnému záveru, že nič nemôže odôvodniť zlučiteľnosť sporných opatrení s pravidlami Únie týkajúcimi sa štátnej pomoci. Napadnuté rozhodnutie je navyše iracionálne a nekonzistentné, keďže Komisia správne uznala, že kapitola 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)] je odôvodnená, na rozdiel od uvedenej kapitoly 5, pokiaľ jediným dôvodom uplatnenia sadzby pre kontrolované zahraničné spoločnosti je kritérium „kapitálu spojeného so Spojeným kráľovstvom“, z dôvodu, že toto kritérium môže byť v praxi nadmieru ťažko použiteľné, a súčasne bez akéhokoľvek vhodného odôvodnenia Komisia uviedla, že kapitola 5 uvedenej časti 9A nemôže byť nikdy odôvodnená v prípadoch, keď kritérium významných personálnych funkcií vyvolá uplatnenie sadzby dane pre kontrolované zahraničné spoločnosti podľa uvedenej kapitoly 5. V skutočnosti je kritérium významných personálnych funkcií v praxi nadmieru ťažko použiteľné, takže Komisia mala konštatovať, že kapitola 9 je odôvodnená takisto vzhľadom na toto kritérium a teda mala dospieť k záveru, že nejde o štátnu pomoc.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že vykonanie napadnutého rozhodnutia prostredníctvom vymáhania údajnej štátnej pomoci od žalobkyne, ak bude toto rozhodnutie potvrdené, by porušilo základné zásady práva Únie, vrátane slobody usadiť sa a voľného pohybu služieb, keďže v prípade žalobkyne sú dotknuté kontrolované zahraničné spoločnosti usadené v iných členských štátoch.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že inkasný príkaz založený na napadnutom rozhodnutí nie je opodstatnený a je v rozpore so základnými zásadami práva Únie.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na nedostatku odôvodnenia niektorých základných prvkov napadnutého rozhodnutia, napríklad záveru, podľa ktorého sadzba dane pre kontrolované zahraničné spoločnosti stanovená v uvedenej kapitole 5 by mohla byť bez problémov alebo bez nadmernej záťaže použitá na základe kritéria významných personálnych funkcií.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje takisto zásadu riadnej správy vecí verejných, ktorá Komisii ukladá transparentnosť a predvídateľnosť v rámci správnych konaní a vydanie rozhodnutia v primeranej lehote. Zo strany Komisie je neprimerané, aby svoje rozhodnutie o začatí vyšetrovania v prejednávanom prípade prijala po viac ako štyroch rokoch a konečné rozhodnutie vydala až viac ako šesť rokov po nadobudnutí účinnosti sporného opatrenia.