(1)

Cieľom postupu uznávania centrálnych protistrán usadených v tretích krajinách stanoveného v článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 je umožniť centrálnym protistranám usadeným a povoleným v tretích krajinách, ktorých regulačné predpisy sú rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení, poskytovať zúčtovacie služby zúčtovacím členom alebo miestam obchodovania usadeným v Únii. Uvedený postup uznávania a v tomto rámci predpokladané rozhodnutie o rovnocennosti tak prispievajú k dosiahnutiu hlavného cieľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorým je znížiť systémové riziko zvýšeným používaním bezpečných a spoľahlivých centrálnych protistrán pri zúčtovávaní zmlúv o mimoburzových derivátoch, a to aj v prípadoch, keď sú tieto centrálne protistrany usadené a povolené v tretej krajine.

(2)

Na to, aby sa právny režim tretej krajiny považoval za rovnocenný s právnym režimom Únie vo vzťahu k centrálnym protistranám, zásadný výsledok príslušného právneho rámca a rámca dohľadu by mal byť rovnocenný s požiadavkami Únie s ohľadom na regulačné ciele, ktoré dosahujú. Účelom tohto posúdenia rovnocennosti je preto overiť, či právny rámec a rámec dohľadu Japonska zabezpečujú, že centrálne protistrany usadené a povolené v Japonsku nevystavujú zúčtovacích členov a miesta obchodovania usadené v Únii vyššiemu riziku, než by tomu mohlo byť zo strany centrálnych protistrán povolených v Únii, a následne, že nepredstavujú neprijateľné úrovne systémového rizika v Únii.

(3)

Komisii bolo 1. septembra 2013 doručené technické poradenstvo, ktoré poskytol Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) k právnemu rámcu a rámcu dohľadu, ktoré sa vzťahujú na centrálne protistrany zriadené v Japonsku. Toto poradenstvo bolo doplnené 27. januára 2014. V rámci technického poradenstva sa zistilo niekoľko rozdielov medzi právne záväznými požiadavkami uplatňovanými na úrovni jurisdikcie na centrálne protistrany v Japonsku a právne záväznými požiadavkami uplatňovanými na centrálne protistrany podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Toto rozhodnutie sa však neopiera len o komparatívnu analýzu právne záväzných požiadaviek uplatňovaných na centrálne protistrany v Japonsku, ale aj o posúdenie výsledku uvedených požiadaviek z hľadiska úrovne zmierňovania rizika, ktorú dosahujú.

(4)

V súlade s článkom 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musia byť na stanovenie toho, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny vo vzťahu k centrálnym protistranám povoleným v danej tretej krajine sú rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení, splnené tri podmienky.

(5)

Podľa prvej podmienky musia centrálne protistrany povolené v tretej krajine spĺňať právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(6)

Právne záväznými požiadavkami Japonska pre zúčtovacie organizácie povolené v Japonsku je zákon Financial Instruments and Exchange Act 2006 (ďalej len „FIEA“), ktorým sa zaviedol rámec dohľadu pre organizácie, ktoré zúčtovávajú cenné papiere a finančné deriváty, a zákon Commodity Derivatives Act 2009 (ďalej len „CDA“), ktorým sa stanovil rámec dohľadu pre organizácie, ktoré zúčtovávajú komodity. Toto rozhodnutie sa vzťahuje len na režim stanovený v zákone FIEA.

(7)

V zákone FIEA sa stanovuje, že pred udelením licencie na vykonávanie činností zúčtovania musí byť predseda vlády Japonska presvedčený o tom, že zúčtovacia organizácia má obchodné pravidlá, t. j. vnútorné pravidlá a postupy zúčtovacej organizácie, ktoré sú v súlade s príslušnými zákonmi a inými právnymi predpismi, že finančná kapacita zúčtovacej organizácie je pre vykonávanie zúčtovania finančných nástrojov dostatočná, že očakávané príjmy a výdavky súvisiace s činnosťou zúčtovacej organizácie sú priaznivé, že zamestnanci zúčtovacej organizácie majú dostatočné poznatky a skúsenosti na to, aby zúčtovanie finančných nástrojov vykonávali náležite a spoľahlivo a že štruktúra a systém zúčtovacej organizácie sú dostatočne vyvinuté na to, aby mohlo vyrovnávanie primerane fungovať. Podľa článku 194-7 ods. 1 zákona FIEA predseda vlády deleguje na komisára Japonskej agentúry pre finančné služby (JFSA) právomoci, ktoré mu boli zverené podľa zákona FIEA. Komisár JFSA je tak zodpovedný za udeľovanie licencie na zúčtovanie.

(8)

Okrem toho agentúra JFSA v decembri 2013 uverejnila komplexné usmernenia pre dohľad nad infraštruktúrou finančného trhu (Comprehensive Guidelines for Supervision of Financial Market Infrastructures, ďalej len „usmernenia“), v ktorých je podrobne stanovený rámec dohľadu, pokiaľ ide o infraštruktúru finančného trhu, a to aj pre zúčtovacie organizácie, a najmä to, ako majú zúčtovacie organizácie dodržiavať zákon FIEA. Uvedené usmernenia sa vykonávajú vo vnútorných pravidlách a postupoch zúčtovacích organizácií.

(9)

Štruktúra právne záväzných požiadaviek Japonska tým pozostáva z dvoch častí. Základné zásady pre zúčtovacie organizácie stanovené v zákone FIEA (ďalej len „základné predpisy“) stanovujú normy na vysokej úrovni, ktoré musia zúčtovacie organizácie dodržiavať, aby získali licenciu na poskytovanie zúčtovacích služieb v Japonsku. Uvedené základné predpisy tvoria prvú časť právne záväzných požiadaviek v Japonsku. S cieľom potvrdiť súlad so základnými predpismi musí zúčtovacia organizácia predložiť svoje vnútorné pravidlá a postupy komisárovi JFSA na schválenie. Uvedené vnútorné pravidlá a postupy tvoria druhú časť právne záväzných požiadaviek v Japonsku a v súlade s usmerneniami musia poskytovať podrobné informácie o tom, ako žiadajúca zúčtovacia organizácia splní uvedené normy. Okrem toho vnútorné pravidlá a postupy zúčtovacích organizácií obsahujú ďalšie ustanovenia, ktoré dopĺňajú základné predpisy. Keď komisár JFSA uvedené vnútorné pravidlá a postupy schváli, stávajú sa pre zúčtovaciu organizáciu právne záväznými. Uvedené pravidlá sú tak neoddeliteľnou súčasťou právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré musia centrálne protistrany usadené v Japonsku spĺňať. V prípade nedodržiavania základných predpisov alebo vnútorných pravidiel a postupov zúčtovacej organizácie má komisár JFSA právomoc prijať voči zúčtovacej organizácii správne opatrenia, ktoré zahŕňajú vydanie nariadení na zlepšenie obchodných operácií či zrušenie celej licencie zúčtovacej organizácie alebo jej časti.

(10)

Základné predpisy uplatňované na zúčtovacie organizácie, doplnené ich vnútornými pravidlami a postupmi, dosahujú zásadné výsledky, ktoré sú rovnocenné s účinkami predpisov obsiahnutých v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Konkrétne na základe právne záväzných požiadaviek uplatňovaných na zúčtovacie organizácie týkajúcich sa počtu zlyhaní, ktoré musia byť pokryté celkovými finančnými zdrojmi, sa od zúčtovacích organizácií, ktoré zúčtovávajú viac ako 95 % celkového zúčtovaného objemu v Japonsku, vyžaduje, aby pokryli zlyhanie minimálne tých dvoch zúčtovacích členov, voči ktorým majú najväčšie expozície za extrémnych, ale reálnych trhových podmienok (ďalej len „zásada minimálneho pokrytia“). Uvedenou požiadavkou sa zabezpečuje stupeň zmierňovania rizika, ktorý je rovnocenný s tým, ktorý sa sleduje požiadavkami stanovenými v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a preto by sa mal považovať za rovnocenný.

(11)

Na základe právne záväzných požiadaviek uplatňovaných na zúčtovacie organizácie týkajúcich sa rizika likvidity sa od zúčtovacích organizácií, ktoré zúčtovávajú viac ako 95 % celkového zúčtovaného objemu v Japonsku, vyžaduje, aby uplatňovali zásadu minimálneho pokrytia. Uvedenou požiadavkou sa zabezpečuje stupeň zmierňovania rizika, ktorý je rovnocenný s tým, ktorý sa sleduje požiadavkami stanovenými v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a preto by sa mal považovať za rovnocenný. Nakoniec právne záväzné požiadavky uplatňované na všetky zúčtovacie organizácie týkajúce sa kontinuity podnikateľskej činnosti, požiadaviek na kolaterál, investičnej politiky, rizika vyrovnania, oddelenia a prevoditeľnosti, výpočtu počiatočných marží a správy vrátane organizačných požiadaviek, požiadaviek v súvislosti s vyšším manažmentom, výborom pre riziká, uchovávaním záznamov, kvalifikovanými podielmi, informáciami zasielanými príslušnému orgánu, konfliktom záujmov, externým zabezpečovaním činností a podnikateľskou činnosťou dosahujú značné výsledky rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 648/2012, a preto by sa mali považovať za rovnocenné.

(12)

Komisia preto dospela k záveru, že právny rámec a rámec dohľadu Japonska zabezpečujú, že zúčtovacie organizácie povolené v Japonsku dodržiavajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(13)

Na základe druhej podmienky podľa článku 25 ods. 6 musí právny rámec a rámec dohľadu Japonska vo vzťahu k centrálnym protistranám povoleným v Japonsku zabezpečovať, aby centrálne protistrany podliehali priebežnému účinnému dohľadu a presadzovaniu.

(14)

JFSA je zodpovedná za dohľad nad infraštruktúrou finančného trhu. JFSA nepretržite monitoruje súlad zúčtovacích organizácií s požiadavkami na riadenie rizika prostredníctvom postupov dohľadu a preskúmania založeného na riziku vrátane testovania prudenciálnych požiadaviek. Konkrétne JFSA si môže od zúčtovacích organizácií vyžiadať informácie, správy a iné obchodné materiály a môže vykonať kontrolu obchodov, záznamov a účtovných kníh zúčtovacích organizácií. Takisto posudzuje, či zúčtovacie organizácie dodržiavajú svoje povinnosti. Výsledkom uvedených preskúmaní je správa, v ktorej sa uvádzajú akékoľvek zistené nedostatky. JFSA má na zabezpečenie toho, aby zúčtovacie organizácie primerane riešili akékoľvek zistené problémy rôzne nástroje, napríklad môže od centrálnych organizácií vyžadovať písomné preukázanie včasnej nápravy takýchto problémov. JFSA má aj ďalšie prostriedky na presadzovanie dodržiavania predpisov, a to možnosť vydávať nariadenia na zlepšenie obchodných operácií či presadzovať takéto nariadenia. JFSA môže takisto zrušiť celú licenciu zúčtovacej organizácie alebo jej časť.

(15)

Komisia preto dospela k záveru, že právny rámec a rámec dohľadu Japonska vo vzťahu k centrálnym protistranám povoleným v Japonsku zabezpečuje v prípade centrálnych protistrán priebežný účinný dohľad a presadzovanie.

(16)

Na základe tretej podmienky podľa článku 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musí právny rámec a rámec dohľadu Japonska zahŕňať účinný rovnocenný systém pre uznanie centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie podľa právneho režimu tretej krajiny (ďalej len „centrálne protistrany z tretích krajín“).

(17)

Centrálne protistrany z tretích krajín môžu požiadať o licenciu pre „zahraničnú centrálnu protistranu“, ktorá im umožňuje poskytovať v Japonsku rovnaké služby ako tie, ktoré majú povolenie poskytovať v danej tretej krajine. Kritériá uplatňované na centrálnu protistranu z tretej krajiny, ktorá žiada o licenciu, sú podobné kritériám uplatňovaným na udeľovanie licencií pre japonské zúčtovacie organizácie. Konkrétne žiadajúca centrálna protistrana z tretej krajiny by mala mať na základe právneho rámca a rámca dohľadu, ktoré sa uplatňujú v tretej krajine, dostatočný finančný základ, dostatočné poznatky a skúsených zamestnancov, ako aj dostatočný systém a štruktúru na náležité a spoľahlivé vykonávanie zúčtovacích činností. Centrálne protistrany z tretích krajín sú navyše oslobodené od určitých požiadaviek uplatňovaných na domáce centrálne protistrany povolené v Japonsku, ak im zahraničné orgány, s ktorými JFSA uzatvorila dohodu o spolupráci, udelili rovnocennú licenciu.

(18)

Preto možno konštatovať, že právny rámec a rámec dohľadu Japonska zabezpečujú účinný rovnocenný systém pre uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín.

(19)

Preto možno vychádzať z toho, že právny rámec a rámec dohľadu Japonska vo vzťahu k zúčtovacím organizáciám spĺňajú podmienky stanovené v článku 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a uvedený právny rámec a rámec dohľadu by sa mali považovať za rovnocenné s požiadavkami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 648/2012. Komisia, ktorú bude informovať ESMA, by mala naďalej monitorovať vývoj japonského právneho rámca a rámca dohľadu pre centrálne protistrany a plnenie podmienok, na základe ktorých sa prijalo toto rozhodnutie.

(20)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,