22.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 52/45

—

zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom súbor opatrení, ktoré podľa Komisie predstavujú takzvaný španielsky systém daňového leasingu („SEAF“), kvalifikuje ako novú štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom,

—

subsidiárne zrušil články 1 a 4 napadnutého rozhodnutia, ktoré ako príjemcov údajnej pomoci a ako jediných adresátov príkazu na vrátenie určujú investorov AIE (hospodárskych záujmových združení),

—

subsidiárne zrušil článok 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom v rozpore so všeobecnými zásadami práva Únie nariaďuje vrátenie údajnej pomoci,

—

zrušil článok 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom rozhoduje o legalite súkromných zmlúv medzi investormi a ďalšími subjektmi, a

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 107 ZFEÚ tým, že kvalifikuje údajný SEAF a individuálne opatrenia, ktoré ho tvoria, ako štátnu pomoc. Žalobkyňa uvádza, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď posudzovala celok, a keď Španielskemu kráľovstvu pripísala súbor verejných a súkromných nezávislých a samostatných opatrení. Žalobkyňa takisto popiera, že by dotknuté opatrenia mohli viesť k selektívnej hospodárskej výhode pre údajných príjemcov, ako aj možnosť, že by mohli narušiť hospodársku súťaž medzi uvedenými príjemcami a ďalšími subjektmi a ich údajný dopad na obchod medzi členskými štátmi.

2.

Druhý žalobný dôvod

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho právneho posúdenia a porušenia článkov 107 a 108 ZFEÚ, keď v určitých prípadoch kvalifikovala uplatnenie španielskeho režimu zdanenia podľa tonáže ako novú pomoc a nie ako existujúcu pomoc. Pokiaľ Komisia chcela spochybniť použitie režimu zdanenia podľa tonáže, mala tak vzhľadom na to, že uvedený režim oznámený Španielskom v roku 2002 schválila, urobiť v každom prípade prostredníctvom postupu uplatniteľného na existujúcu pomoc. Žalobkyňa uvádza, že tvrdenia uvedené v rozhodnutí na obhajobu existencie pomoci sú zjavne neopodstatnené.

3.

Tretí žalobný dôvod

Tretím dôvodom smerujúcim k zrušeniu žalobkyňa subsidiárne uvádza, že došlo k porušeniu článkov 107 a 296 ZFEÚ, keďže Komisia pochybila v dôvodoch, a v každom prípade neuviedla dostatočné odôvodnenie, prečo sú subjekty ako žalobkyňa (investori v hospodárskych záujmových združeniach, ktorí uskutočňujú plnenia dotknuté rozhodnutím) považované za konečných a jediných príjemcov sporných opatrení.

4.

Štvrtý žalobný dôvod

Po štvrté žalobkyňa tvrdí, tiež subsidiárne, že príkaz na vrátenie obsiahnutý v článku 4 napadnutého rozhodnutia porušuje všeobecnú zásadu právnej istoty, keďže na uplatnenie uvedenej zásady neodôvodnene stanovuje časovú lehotu.

5.

Piaty žalobný dôvod

V piatom dôvode smerujúcom k zrušeniu žalobkyňa uvádza dôvody, prečo napadnuté rozhodnutie tiež porušilo zásadu prenesenia právomocí, články 107 a 108 ZFEÚ, článok 14 nariadenia Rady č. 659/1999 a článok 16 Charty základných práv EÚ, keďže ním bolo rozhodnuté o platnosti zmluvných ustanovení obsiahnutých v súkromných zmluvách uzavretých na základe španielskeho práva medzi investormi a ďalšími súkromnými subjektmi.