—

rozhodol, že žaloba je prípustná a dôvodná a na základe toho,

—

zrušil rozhodnutie Komisie z 5. mája 2021, oznámené 10. mája 2021, o vymáhaní (i) 4 241 507 eur (zákazka TACIS/2006/101-510) (istina) alebo 4 674 256,92 eura (istina navýšená o úroky z omeškania k 30. aprílu 2021) a (ii) 1 197 055,86 eura (zákazka CARDS/2008/166-429) (istina) alebo 1 298 608,85 eura (istina navýšená o úroky z omeškania k 30. aprílu 2021) z ktorých sa má odpočítať suma 399 825 eur,

—

nariadil náhradu všetkých súm, ktoré Komisia prípadne vymohla na základe tohto rozhodnutia a zaplatenie úrokov z omeškania podľa sadzby uplatňovanej Európskou centrálnou bankou, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov,

—

uložil povinnosť nahradiť škodu predbežne vyčíslenú na symbolické 1 euro, s výhradou upresnenia,

—

uložil Komisii povinnosť uhradiť všetky trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nemá právomoc vydať tieto rozhodnutia, že neexistuje právny základ a že bola porušená zásada legitímnej dôvery. Žalobca sa domnieva, že Komisia nemala právomoc vydať napadnuté rozhodnutia, ktoré predstavujú exekučný titul na vymáhanie pohľadávky, o ktorej tvrdí, že ju vlastní proti žalobcovi, keďže neexistuje arbitrážna doložka v zmluve uzavretej medzi nimi, ktorá by zverovala súdnym orgánom Únie právomoc rozhodovať spory v záväzkových veciach.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení finančného nariadenia, keďže Komisia nemá žiadnu pohľadávku voči žalobcovi a v každom prípade žiadnu istú pohľadávku.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí, zásad starostlivosti a nestrannosti zakotvených v článku 41 Charty základných ľudských práv Európskej únie. Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie na odôvodenie začatia vymáhacieho konania sa odvoláva na to, že neuhradil ťarchopis, nevyhovel upomienke a výzve. Odvolávajúc sa na uvedené, žalovaná opomenula uviesť, že žalobca ich namietal a že belgický súd rozhodol, že má právomoc rozhodnúť o žalobe, ktorá bola na tento súd podaná z dôvodu týchto dvoch zmlúv. Žalobca dodáva, že žalovaná mala tiež porušiť povinnosť odôvodnenia, pretože nevysvetlila dôvody, ktoré ju v danej veci viedli prijať takýto postup. Na záver sa žalobca domnieva, že Komisia v tejto veci nepreskúmala s dostatočnou starostlivosťou a nestrannosťou všetky relevantné skutočnosti.