Uverejnenie žiadosti o schválenie podstatnej zmeny špecifikácie výrobku podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2020/C 251/16)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti o zmenu podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.

ŽIADOSŤ O SCHVÁLENIE PODSTATNEJ ZMENY ŠPECIFIKÁCIE VÝROBKU S CHRÁNENÝM OZNAČENÍM PÔVODU ALEBO CHRÁNENÝM ZEMEPISNÝM OZNAČENÍM

Žiadosť o schválenie zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

„CHABICHOU DU POITOU“

EÚ č.: PDO-FR-0115-AM01 – 5. 12. 2018

CHOP (X) CHZO ()

1.   Skupina žiadateľov a oprávnený záujem

Syndicat de défense du Chabichou du Poitou

Adresa:

Agropole

Route de Chauvigny CS 45002

86550 Mignaloux-Beauvoir

FRANCE

Tel. +33 549447480

Fax +33 549467905

E-mail: chabichoudp@na.chambagri.fr

Skupina pozostáva z výrobcov mlieka, farmárov, špecialistov na zrenie syra a spracovateľov, a preto je oprávnená predložiť žiadosť.

2.   Členský štát alebo Tretia Krajina

Francúzsko

3.   Položky v špecifikácii, ktorých sa zmena týka

☐	Názov výrobku

☒	Opis výrobku

☒	Zemepisná oblasť

☒	Dôkaz o pôvode

☒	Spôsob výroby

☒

Súvislosť

☒	Označovanie

☒	Iné: kontaktné údaje príslušného orgánu a skupiny žiadateľov, kontrola, vnútroštátne požiadavky

4.   Typ zmeny (zmien)

☒	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorú nemožno považovať za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

☐	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorú nemožno považovať za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a v prípade ktorej nebol uverejnený jednotný dokument (alebo rovnocenný dokument).

5.   Zmena (zmeny)

1.   OPIS VÝROBKU

Veta:

sa nahrádza takto:

Dopĺňa sa povinnosť spracovania surového mlieka, aby sa zachovali prirodzené mikrobiologické vlastnosti mlieka.

S cieľom lepšie opísať výrobok sa spresňuje, že ide o nevarený syr, mierne slaný a že zrážanie sa dosiahne pridaním malého množstva syridla. Uvádza sa takisto, že povrchové plesne môžu byť „biele, žlté alebo modré“, pretože prítomnosť plesní so všetkými týmito farbami na syroch nie je systematická. Vyjadrenie obsahu tuku syra sa mení s cieľom zohľadniť zmenu týkajúcu sa označenia (percento tuku vyjadrené podľa hotového výrobku).

Opis syrárskej formy sa z tejto časti vypúšťa, opis sa nachádza v bode 5.3 písm. c) špecifikácie týkajúcej sa spracovania syra.

Dopĺňa sa táto veta:

Dopĺňa sa, že odtlačok „CdP“, ktorý zanecháva syrárska forma, sa musí nachádzať na vrchnej časti syrov. Odtlačok je totiž súčasťou syrárskej formy, ktorú používajú všetky hospodárske subjekty, je to charakteristický prvok syra „Chabichou du Poitou“.

Dopĺňa sa táto veta:

Dopĺňa sa celková hmotnosť sušiny na jeden syr. Vyjadrenie hmotnosti sušiny syra a stanovenie minimálneho obsahu sušiny syra umožňuje z predaja vylúčiť syry, ktoré sú príliš malé (z dôvodu chyby formovania) alebo príliš vlhké (z dôvodu nedostatočného sušenia alebo/a použitia príliš vlhkej syreniny).

Veta:

sa nahrádza takto:

Slová „priemerná hmotnosť“ sa nahrádzajú slovami „minimálna hmotnosť“, čo možno jednoduchšie kontrolovať. Uvádza sa, že minimálna hmotnosť syra sa vzťahuje na koniec minimálneho obdobia zrenia. Minimálna hmotnosť sa dopĺňa v súvislosti s priemernou hmotnosťou s cieľom zohľadniť skutočne zistené hmotnosti na konci minimálneho obdobia zrenia.

Veta:

sa nahrádza takto:

Do opisu syra sa dopĺňajú organoleptické vlastnosti týkajúce sa textúry syrovej hmoty (je homogénna).

Dopĺňa sa tento odsek:

Do opisu syra sa dopĺňajú organoleptické vlastnosti týkajúce sa chuti a spresňuje sa zmena chuťových vlastností syra počas zrenia.

V jednotnom dokumente sa veta

sa nahrádza takto:

2.   ZEMEPISNÁ OBLASŤ

Pokiaľ ide o položku týkajúcu sa zemepisnej oblasti, dopĺňa sa zoznam obcí zemepisnej oblasti s cieľom uľahčiť kontrolu. Rozsah zemepisnej oblasti sa nemení. Tento zoznam zahŕňa všetky obce zemepisnej oblasti, v ktorých sa môžu vykonávať všetky fázy výroby (výroba mlieka, výroba a zrenie syrov). Okrem toho sa dopĺňajú odkazy na dátum platného oficiálneho zemepisného kódexu a na plány predložené na mestských úradoch, aby bol zoznam presný a jednoznačný.

3.   DÔKAZ O PÔVODE

Dopĺňajú sa ohlasovacie povinnosti hospodárskych subjektov. Stanovuje sa tak:

—	vyhlásenie o identifikácii hospodárskych subjektov na účely vydania osvedčenia, ktorým sa uzná ich schopnosť spĺňať požiadavky špecifikácie,

—	vyhlásenie potrebné na oznámenie a monitorovanie výrobkov určených na predaj s označením pôvodu,

—	povinnosti týkajúce sa vedenia registrov hospodárskymi subjektmi,

—

dopĺňa sa povinnosť vedenia dokumentácie s cieľom vysledovať výrobok od zberu mlieka až po výrobu: jednotlivé zozbierané objemy určené na výrobu syra „Chabichou du Poitou“, objemy vyzrážaného mlieka na výrobu syra „Chabichou du Poitou“ a počet formovaných syrov, kúpených nevyzretých syrov, vyradených, predaných ako výrobok s CHOP. Dopĺňajú sa aj časové intervaly záznamov: aktualizácia registra pri každom zbere, pokiaľ ide o výrobcov mlieka, alebo mesačne, pokiaľ ide o výrobcov a špecialistov na zrenie syra,

—

iné informácie, ktoré musia uvádzať výrobcovia/špecialisti na zrenie syra v registroch (trvanie jednotlivých fáz výroby, kyslosť počas syrenia a formovania, teploty, dátum expedície a destinácia bielych a zrelých syrov), ako aj požiadavky týkajúce sa výrobcov mlieka, pokiaľ ide o monitorovanie vysledovateľnosti krmív určených pre stádo (dokument, v ktorom sa uvádza povaha, podávané množstvá a pôvod týchto krmív) sa dopĺňajú na účely kontroly,

—	napokon sa dopĺňa odsek týkajúci sa vykonávania kontroly vlastností výrobkov určených na predaj s označením pôvodu: „Na konci minimálneho obdobia zrenia sa uskutoční analytická a organoleptická skúška odberom vzoriek syrov.“

4.   SPÔSOB VÝROBY

Podmienky výroby mlieka v poľnohospodárskych podnikoch

Dopĺňa sa vymedzenie stáda kôz, pričom sa stádo definuje ako stádo, ktoré tvoria „hospodárske zvieratá, ktoré vrhli najmenej raz“.

Dopĺňajú sa povolené plemená kôz. Ide o reprezentatívne existujúce plemená kôz, ktoré sa chovajú v zemepisnej oblasti: „Alpine, Saanen, Poitevine a kozy pochádzajúce z kríženia týchto plemien.“

Dopĺňa sa požiadavka na minimálnu potravinovú sebestačnosť s cieľom posilniť súvislosť so zemepisnou oblasťou prostredníctvom výživy kôz: „aspoň 75 % celkovej kŕmnej dávky musí pochádzať zo zemepisnej oblasti, a to 825 kilogramov sušiny na jednu kozu ročne“. Táto požiadavka zohľadňuje prax a súčasné obmedzenia chovu v zemepisnej oblasti, najmä veľkosť stád, prispôsobenie sa podnebiu, ktoré sa vyznačuje pravidelnými obdobiami sucha, geologické vlastnosti pôd, výskyt vápencových pôd vhodných na produkciu sena z bôbovitých rastlín, najmä lucerny. Preto sa takisto dopĺňa, že „všetky krmoviny sa produkujú v zemepisnej oblasti“ a že „kŕmna dávka na jednu kozu ročne obsahuje najmenej 200 kilogramov sušiny vo forme lucerny alebo bôbovitých rastlín, ktoré pochádzajú zo zemepisnej oblasti“. Táto posledná požiadavka umožňuje zabrániť potravinovému systému typu „slama + jadrové krmivo“, ktorý by poškodil kvalitu mlieka a rôznorodosť dávky krmovín.

Dopĺňa sa minimálne percento krmovín: „Kŕmna dávka pozostáva minimálne z 55 % krmovín, a to 605 kg sušiny na jednu kozu ročne“, ako aj zoznam povolených krmovín: „kŕmne trávy, čisté bôbovité rastliny alebo v kombinácii, koreňová zelenina a kapustová zelenina, slamy a celé rastliny obilnín, bôbovitých rastlín, olejnatých a bielkovinových plodín ako doplnky iných objemových krmív, voľne rastúce rastliny v zemepisnej oblasti. Konzumujú sa čerstvé, balené, vo forme sena, vo forme peliet alebo sušené.“

Dopĺňa sa, že „použitie siláže je zakázané“ z dôvodu nepriaznivých účinkov na vlastnosti syra.

Naopak, dopĺňa sa, že „balené krmivo je povolené do hmotnosti 200 kilogramov sušiny na jednu kozu ročne“. Dopĺňa sa, že toto balenie musí mať „minimálny obsah sušiny 50 %“, aby sa zaručila kvalita krmiva a jeho hygienická bezpečnosť.

Dopĺňa sa, že „krmivo vo forme peliet alebo sušené krmivo je povolené do hmotnosti 200 kilogramov sušiny na jednu kozu ročne“ s cieľom zaručiť podanie krmovín vo forme sena alebo čerstvej trávy.

Dopĺňa sa maximálne množstvo jadrového krmiva, toto množstvo nesmie predstavovať viac ako 495 kilogramov na jednu kozu ročne. Dopĺňa sa minimálne množstvo týchto doplnkových krmív, ktoré pochádzajú zo zemepisnej oblasti, a to najmenej 150 kilogramov na jednu kozu ročne alebo 30 % doplnkovej kŕmnej dávky. Tento podiel povinne pozostáva z obilnín a/alebo olejnatých a/alebo bielkovinových plodín.

Dopĺňajú sa povolené krmivá v doplnkovej kŕmnej dávke potrebné na produkciu kozieho mlieka, aby sa vymedzili postupy chovateľov a aby sa zamedzilo použitiu doplnkov, ktoré by mohli mať nepriaznivý účinok na kvalitu mlieka:

„V doplnkovej kŕmnej dávke sa môžu použiť len tieto suroviny bez ohľadu na to, či ide o farmársku zmes alebo komerčné kompletné krmivá:

—	celé alebo extrudované obilné zrná a výrobky z nich,

—	semená alebo plody olejnín a výrobky z nich,

—	plody bôbovitých rastlín a výrobky z nich,

—	iné semená a plody a výrobky z nich: výlisky z jadier vlašských orechov, zlomky gaštanov,

—	hľuzy, korene a výrobky z nich,

—	oleje a tuky rastlinného pôvodu,

—	krmoviny, objemové krmivá a výrobky z nich,

—	minerály a výrobky z nich,

—	technologické doplnkové látky: spojovacie prísady, zahusťovadlá, želírovacie prísady,

—	stopové prvky a vitamíny.“

Tieto krmivá prispievajú k vytváraniu štruktúry mlieka a podporujú vznik rôznorodej mliečnej flóry najmä vďaka prítomnosti kvasníc.

Rôznorodosť krmív, ktoré sa podávajú kozám, zákaz použitia siláže, vymedzenie balenia a sušených krmív prispievajú k rozvoju organoleptických vlastností syra „Chabichou du Poitou“.

Použité mlieko

Dopĺňajú sa podmienky skladovania mlieka na farme: „Mlieko sa nemôže skladovať viac ako 48 hodín v ochladzovacej nádrži na farme“, aby sa zachovali vlastnosti mlieka (kazeíny a vápnik) a zamedzil rast psychotropných mikroorganizmov, ktoré zase zamedzujú rast prirodzenej mliečnej flóry.

Dopĺňa sa, že „použité mlieko je surové kozie mlieko“, výroba zo surového mlieka je povinná, aby sa zachovali vlastnosti mlieka, najmä organoleptické vlastnosti, ako aj pôvodná flóra, a týmto sa posilnila súvislosť s územím.

Spracovanie

Kľúčové fázy výrobnej schémy syra „Chabichou du Poitou“ sa opisujú s cieľom lepšie charakterizovať výrobok a zabezpečiť dodržanie výrobných postupov syra „Chabichou du Poitou“.

a)

„zrenie mlieka“: Dopĺňa sa existencia fázy zrenia mlieka (táto fáza sa musí začať maximálne 10 hodín po prijatí mlieka) a dopĺňajú sa hodnoty, ktorými sa táto fáza vymedzuje (trvanie minimálne 2 hodiny a teplota vyššia ako alebo rovná 8 °C), keďže táto fáza je dôležitá pre rast mliečnej flóry, podporu acidifikácie a výber flór. Táto fáza musí teda prebiehať v optimálnych podmienkach, ktoré umožnia správny rast mliečnej flóry. Dopĺňa sa, že je povolené pridanie inokulačných flór zo syrárskej srvátky v čerstvej alebo mrazenej forme, alebo kúpených mliečnych kvasníc alebo špeciálnych kváskov, ktoré používa skupina, a to buď priamou inokuláciou, alebo pomocou kultúry na kozom mlieku, ktoré sa môže obohatiť sušeným kozím mliekom. Dopĺňa sa charakter povolených inokulačných flór s cieľom vymedziť postupy hospodárskych subjektov: — prirodzené flóry prítomné v surovom mlieku, — flóry vytvorené v srvátkach, — endemické flóry na výrobu syra, — kupované flóry z čeľade plesní a čeľade kvasníc, — špecifické flóry, ktoré používa skupina;

b)

„syrenie a zrážanie“: Dopĺňajú sa hodnoty, ktorými sa vymedzuje fáza syrenia (maximálna lehota 24 hodín od začiatku zberu po syrenie, maximálna hodnota pH 6,45 alebo minimálna kyslosť 16 ° Dornic), pričom tieto parametre zaručujú správny rast mliečnych flór od dojenia po syrenie. Dopĺňa sa maximálna teplota syrenia (25 °C), aby sa zaručil správny rast mezofilnej flóry. Dopĺňa sa vymedzenie maximálnej dávky syridla: 8 milimetrov na 100 litrov mlieka na dávku syridla 520 miligramov chymozínu na liter, aby sa zaručil mliečny charakter syra „Chabichou du Poitou“, ktorý ovplyvňuje textúru syrovej hmoty. Dopĺňa sa minimálny čas zrážania (16 hodín), aby sa dosiahla požadovaná kyslosť pri formovaní. Dopĺňa sa, že akákoľvek forma odkladania syreniny je zakázaná a že nákup voľne predávanej čerstvej neformovanej syreniny je zakázaný vzhľadom na negatívny vplyv, ktorý môže mať tento postup na organoleptické vlastnosti syra, a vzhľadom na zmenu syrárskej technológie zavedenú hospodárskymi subjektmi (zákaz predbežného odkvapkávania);

c)

„formovanie“: Dopĺňa sa vymedzenie kyslosti pri formovaní: najmenej 50 ° Dornic alebo maximálna hodnota pH 4,60, keďže meranie kyslosti umožňuje kontrolovať mliečny charakter syra v tejto dôležitej fáze výroby. Pokiaľ ide o syreninu, slová „predbežne odkvapkaný alebo nie“ sa vypúšťajú, pretože predbežné odkvapkávanie je zakázané, aby sa zachovala štruktúra syreniny a získala jemná textúra syrovej hmoty, ktorá je charakteristická pre tento syr. Aj v jednotnom dokumente sa slová „predbežne odkvapkaný alebo nie“ vypúšťajú. Dopĺňa sa, že formovanie sa môže uskutočniť v súlade s postupmi hospodárskych subjektov pomocou lopatky v samostatných syrárskych formách alebo formovacích nádobách s rozdeľovačmi. Dopĺňa sa, že mechanická pomoc pri formovaní je zakázaná, aby sa zabránilo použitiu postupu formovania, ktorým by sa narušila celistvosť syreniny. Formulácie týkajúce sa vlastností syrárskej formy: „minimálna výška 6,5centimetra, maximálna výška 16 centimetrov a priemer 6 centimetrov na základni a priemer 6,5 centimetra vo výške 6,5 centimetra“ a „syrárska kužeľovitá dierovaná forma so stanovenými rozmermi“ sa nahrádzajú takto: „Použitá syrárska forma je kužeľovitá dierovaná forma, ktorej vnútorné rozmery sú takéto: minimálna výška 6,5centimetra, maximálna výška 16 centimetrov (vrátane nadstavieb formy), priemer 6,2 centimetra na základni a priemer 6,6 centimetra vo výške 6,5 centimetra. Prstenec syrárskej formy obsahuje 5 radov s 9 otvormi s priemerom 2 mm, ktoré sú kužeľovito a šachovnicovo usporiadané. Syrárska forma má na svojom dne odtlačok CdP. Dno s priemerom 5 mm je mierne zaoblené, obsahuje 3 otvory s rozmerom 2 mm na priemere 13 mm, 6 otvorov s rozmerom 2 mm na priemere 23 mm a 12 otvorov s rozmerom 2 mm na priemere 40 mm.“ Použitie špecifickej, detailne opísanej syrárskej formy je dôležitým bodom v špecifikácii, lebo táto forma umožňuje vytvárať typický tvar syra „Chabichou du Poitou“ vo forme malej zátky, ako aj kinetické odkvapkávanie srvátky. Rozmery priemeru základne a hornej časti syrárskej formy sa premiestňujú z položky týkajúcej sa opisu výrobku a menia sa: 6,2 namiesto 6 pre priemer základne; 6,6 namiesto 6,5 pre priemer hornej časti. Ide o opravu chyby, ktorá nastala pri registrácii CHOP. Dopĺňa sa takisto, že maximálna výška syrárskej formy zahŕňa nadstavby syrárskej formy;

d)

„odkvapkávanie“ Veta „Odkvapkávanie trvá od osemnástich do dvadsiatich štyroch hodín“ sa v bode o odkvapkávaní nahrádza takto: „Odkvapkávanie trvá minimálne osemnásť hodín.“ Maximálny čas odkvapkávania („24 hodín“) sa vypúšťa, lebo použitie surového mlieka, ktoré sa stalo povinným, si môže vyžadovať dlhšie odkvapkávanie, aby sa získala správna textúra hmoty syra „Chabichou du Poitou“. Maximálny čas odkvapkávania 48 hodín sa takisto vypúšťa z jednotného dokumentu. Dopĺňa sa minimálny počet troch otočení od formovania po vybratie z formy, keďže je dôležitý pre odkvapkávanie srvátky a prispieva ku konečnej forme syra;

e)

„solenie“ Postup solenia v slanom náleve sa vymedzuje, aby sa zamedzila akákoľvek kvalitatívna odchýlka: soľný nálev musí byť presýtený a použitý pri teplote 25 °C. Použitie presýteného soľného nálevu umožňuje zabezpečiť, aby koncentrácia soli zostala rovnaká a maximálna teplota soľného nálevu 25 °C umožňuje zamedziť príliš vysokej teplote, ktorá môže narušiť správny rast flóry a podporiť rast nepriaznivej mezofilnej flóry;

f)

„sušenie“ Veta: „Potom sa umiestnia do sušiarne na dvadsaťštyri až štyridsaťosem hodín.“ sa nahrádza takto „Syry sa sušia minimálne 24 hodín. Po ukončení sušenia sa musí začať fáza ‚naberania tukov‘.“ Ide o umožnenie väčšej flexibility pri kontrole procesu. Podľa súčasných postupov sušenie neprebieha výlučne v špecifickom priestore, najmä u farmárskych výrobcov, kde často prebieha vo výrobnej hale. Keďže je cieľom sušenia navyše dosiahnuť rast kvasiniek pred tým, než sa syry premiestnia do sušiarne, dopĺňa sa povinnosť výsledku ako náhrada za maximálne obdobie; ide o vizuálny ukazovateľ, ktorý umožní zabezpečiť, aby sa dosiahol konečný cieľ tejto fázy, konkrétne začiatok „naberania tukov“ (ktorý zodpovedá vzniku prvej flóry zrenia na povrchu). Maximálny čas sušenia 48 hodín sa takisto vypúšťa z jednotného dokumentu;

g)

„zrenie“ Veta: „Zrenie syrov trvá minimálne desať dní v sušiarni v zemepisnej oblasti odo dňa syrenia pri teplote 10 až 12 °C a vlhkosti od 80 do 90 %.“ sa nahrádza takto: „Ochladzovanie je postupné. Teplota sušiarne musí byť minimálne 8 °C 10 dní po syrení. Pri výstupe zo sušiarne má syr kôru vytvarovanú a na povrchu ľahko pokrytú plesňami, ktoré sú viditeľné voľným okom. V prípade prepravy syrov z miesta výroby na miesto zrenia sa môžu syry ochladzovať maximálne 24 hodín, aby sa mohli prepraviť. Tento čas sa pripočíta k minimálnej dĺžke zrenia.“ Podmienky zrenia sa menia bez toho, aby sa zmenil minimálny čas zrenia. Maximálna teplota je v konečnej fáze zrenia nevyhnutne nižšia ako počiatočná teplota procesu (pripomíname maximálne 25 °C počas syrenia) s ohľadom na požiadavku postupného ochladzovania. Minimálna teplota zrenia sa znižuje z 10 °C na 8 °C 10 dní po syrení, aby sa zohľadnila skutočná prax. Pri teplote vyššej ako 8 °C sa rozvíja flóra a prebieha lipolýza a protolýza, aby sa umožnil rozvoj špecifických vôní syra „Chabichou du Poitou“. Maximálna teplota zrenia sa vypúšťa, aby sa ponechalo viac flexibility špecialistovi na zrenie syra. Dopĺňa sa vonkajší vzhľad syrov pri výstupe zo sušiarne. Fáza zrenia sa totiž riadi nielen teplotou, ale aj kontrolou vonkajšieho vizuálneho vzhľadu syrov v súvislosti s rozvojom povrchovej flóry. Minimálna a maximálna hodnota vlhkosti sa vypúšťa, lebo tieto hodnoty už nezodpovedajú postupom niektorých špecialistov na zrenie syra. Špecialista na zrenie syra sám posúdi vlhkosť podľa sušiny pri vybratí z formy, pri ktorej môže dôjsť k významným zmenám podľa kvality spracovaného mlieka. Vlhkosť v sušiarni nad rámec hraníc stanovených v platnej špecifikácii môže teda spôsobiť významné zmeny. Dopĺňa sa maximálny čas ochladzovania nevyzretých syrov pred ich prepravou v chladiarenskom vozidle (maximálne 24 hodín), aby sa zamedzili niektoré možné odchýlky skladovania v chlade počas príliš dlhého obdobia. Tento čas sa dopĺňa k minimálnemu obdobiu zrenia z dôvodu blokovania procesu zrenia pri nízkej teplote. Maximálna teplota zrenia pri teplote 10 °C a rozpätie vlhkosti od 80 do 90 % sa vypúšťajú z jednotného dokumentu.

5.   OPIS SÚVISLOSTÍ

Pokiaľ ide o položku týkajúcu sa súvislosti so zemepisnou oblasťou, táto položka sa úplne prepracovala s cieľom jasnejšie poukázať na súvislosť medzi syrom „Chabichou du Poitou“ a jeho zemepisnou oblasťou bez toho, aby sa súvislosť podstatne zmenila. Ako dôkaz súvislosti sa zdôrazňujú najmä podmienky výroby mlieka, ktoré umožňujú použitie surového mlieka vhodného na výrobu syra, pri ktorej sa vyžaduje osobitné know-how, ako aj podmienky zrenia. V bode „Špecifickosť zemepisnej oblasti“ sa uvádzajú prírodné faktory zemepisnej oblasti, ako aj ľudské faktory v spojitosti s históriou a so zdôraznením špecifického know-how. V bode „Špecifickosť výrobku“ sa zdôrazňujú niektoré prvky uvedené v opise výrobku. Napokon, v bode „Príčinná súvislosť“ sú vysvetlené interakcie medzi prírodnými faktormi, ľudskými faktormi a výrobkom.

Táto zmena sa vykonáva aj v jednotnom dokumente.

6.   OZNAČOVANIE

Vypúšťa sa tento odsek:

Dopĺňa sa táto veta:

„Okrem povinných označení stanovených právnymi predpismi týkajúcimi sa označovania a uvádzania potravín na trh musí etiketa obsahovať registrovaný názov výrobku a symbol CHOP Európskej únie v tom istom vizuálnom poli.“

Položka týkajúca sa označovania sa aktualizovala s cieľom zohľadniť zmeny vnútroštátnych a európskych právnych predpisov. Povinnosť týkajúca sa veľkosti znakov sa vypustila, lebo skutočnosť, že sa musí uvádzať názov a symbol CHOP Európskej únie v tom istom vizuálnom poli, sa javí vhodnejšia.

Tieto zmeny sa vykonávajú aj v jednotnom dokumente.

7.   INÉ

Aktualizuje sa adresa príslušného orgánu členského štátu.

Aktualizuje sa názov a kontaktné údaje skupiny a dopĺňa sa jej právna forma.

Pokiaľ ide o položku týkajúcu sa odkazov na kontrolné orgány, aktualizuje sa názov a kontaktné údaje príslušných orgánov. V tejto položke sa uvádzajú kontaktné údaje príslušných francúzskych orgánov zodpovedných za kontrolu: Institut National de l’origine et de la Qualité (Národný inštitút pre osvedčovanie pôvodu a kvality – INAO) a Direction générale de la concurrence, de la consommation et de la répression des fraudes (Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž, spotrebu a boj proti podvodom – DGCCRF). Dopĺňa sa, že názov a kontaktné údaje certifikačného orgánu sú prístupné na webovom sídle inštitútu INAO a v databáze Európskej komisie.

Pokiaľ ide o položku týkajúcu sa vnútroštátnych požiadaviek, dopĺňa sa tabuľka s hlavnými bodmi kontroly a spôsob ich hodnotenia.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„CHABICHOU DU POITOU“

EÚ č.: PDO-FR-0115-AM01 – 5. 12. 2018

CHOP (X) CHZO ()

1.   Názov

„Chabichou du Poitou“

2.   Členský štát alebo Tretia Krajina

Francúzsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.3. Syry

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Syr „Chabichou du Poitou“ je syr vyrobený výlučne zo surového a plnotučného kozieho mlieka. Je to mäkký a nelisovaný syr, nevarený, ktorý sa vyrába mliečnym zrážaním s pridaním malého množstva syridla, je jemne slaný, má jemnú kôru, ktorá sa vyznačuje bielymi, žltými alebo modrými povrchovými plesňami.

Má tvar malého zrezaného kužeľa, tzv. zátky (tvar drevenej zátky, ktorou sa uzatvára sud). Po ukončení minimálneho obdobia zrenia sa na hornej časti syrov nachádza charakteristická značka „CdP“.

Syr obsahuje najmenej 18 gramov tuku na 100 gramov hotového výrobku. Celková hmotnosť sušiny nesmie byť nižšia ako 40 gramov na jeden syr.

Hmotnosť syra je najmenej 140 g po ukončení minimálneho obdobia zrenia 10 dní po syrení.

Syr má bielu pevnú hmotu, rovnomernú a jemnú textúru, pričom si úplne zachováva prirodzenú pružnosť.

Keď je syr mladý, má rozplývajúcu sa textúru.

Po dlhšom zrení sa jeho hmota stáva lámavou a môže vytekať spod kôry.

Keď je syr mladý, má jemnú mliečnu chuť.

Po niekoľkých týždňoch zrenia sa rozvíja výraznejšia a trvácnejšia chuť kozieho mlieka. Niekedy cítiť vône sušeného ovocia. Chuť nie je príliš slaná, kyslá ani horká.

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Aspoň 75 % ročnej kŕmnej dávky stáda kôz musí pochádzať zo zemepisnej oblasti, a to 825 kg sušiny na jednu kozu ročne. Táto požiadavka zohľadňuje postupy a súčasné obmedzenia chovov v zemepisnej oblasti v súvislosti s prispôsobením sa podnebiu, ktoré sa vyznačuje pravidelnými obdobiami sucha, a s geologickými vlastnosťami pôd.

Všetky krmoviny sa produkujú v zemepisnej oblasti. Kŕmna dávka pozostáva minimálne z 55 % krmovín, a to 605 kilogramov sušiny na jednu kozu ročne.

Medzi krmoviny patria: kŕmne trávy, čisté bôbovité rastliny alebo v kombinácii, koreňová zelenina a kapustová zelenina, slamy a celé rastliny obilnín, bôbovitých rastlín, olejnatých a bielkovinových plodín ako doplnky iných objemových krmív, voľne rastúce rastliny v zemepisnej oblasti. Konzumujú sa čerstvé, balené, vo forme sena, vo forme peliet alebo sušené.

Použitie siláže je zakázané. Balené krmivo je povolené do hmotnosti 200 kilogramov sušiny na jednu kozu ročne. Balené krmoviny obsahujú minimálne 50 % sušiny.

Krmivo vo forme peliet a sušené krmivo je povolené do hmotnosti 200 kilogramov sušiny na jednu kozu ročne.

Kŕmna dávka na jednu kozu ročne obsahuje najmenej 200 kilogramov sušiny vo forme lucerny alebo bôbovitých rastlín, ktoré pochádzajú zo zemepisnej oblasti.

V doplnkovej kŕmnej dávke sa môžu použiť len tieto suroviny bez ohľadu na to, či ide o farmársku zmes alebo komerčné kompletné krmivá:

—	celé alebo extrudované obilné zrná a výrobky z nich,

—	semená a plody olejnín a výrobky z nich,

—	plody bôbovitých rastlín a výrobky z nich,

—	iné semená a plody a výrobky z nich: výlisky z jadier vlašských orechov, zlomky gaštanov,

—	hľuzy, korene a výrobky z nich,

—	oleje a tuky rastlinného pôvodu,

—	krmoviny, objemové krmivá a výrobky z nich,

—	minerály a výrobky z nich,

—	technologické doplnkové látky: spojovacie prísady, zahusťovadlá, želírovacie prísady,

—	stopové prvky a vitamíny.

Použitie srvátky je v prevádzke povolené.

Kŕmna dávka doplnkového krmiva je povolená do hmotnosti 495 kilogramov sušiny na jednu kozu ročne. Kŕmna dávka obsahuje minimálne 150 kilogramov alebo 30 % obilnín a/alebo olejnatých a/alebo bielkovinových plodín, ktoré pochádzajú zo zemepisnej oblasti.

3.4.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Výroba mlieka, výroba a zrenie syrov sa uskutočňujú v zemepisnej oblasti.

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Okrem povinných označení stanovených právnymi predpismi týkajúcimi sa označovania a uvádzania potravín na trh musí etiketa obsahovať registrovaný názov výrobku a symbol CHOP Európskej únie v tom istom vizuálnom poli.

3.6.   Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

—

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Departement Vienne

Kantón Chasseneuil-du-Poitou: všetky obce

Kantón Châtellerault 1: všetky obce

Kantón Châtellerault 2: obce Châtellerault, Orches, Savigny-sous-Faye, Sérigny, Sossais

Kantón Châtellerault 3: obce Châtellerault, Senillé-Saint-Sauveur

Kantón Chauvigny: obce Availles-en-Châtellerault, Bonneuil-Matours, Cenon-sur-Vienne, Chauvigny (len časť, ktorá zodpovedá jej územiu k 29. júnu 1990), Valdivienne (len časť, ktorá patrí územiu obce Chauvigny k 29. júnu 1990)

Kantón Civray: obce Asnois, Blanzay, Champagné-le-Sec, Champagné-Saint-Hilaire, Champniers, La Chapelle-Bâton, Charroux, Chatain, Château-Garnier, Civray, La Ferrière-Airoux, Genouillé, Joussé, Linazay, Lizant, Magné, Mauprévoir, Payroux, Saint-Gaudent, Saint-Macoux, Saint-Martin-l’Ars, Saint-Pierre-d’Exideuil, Saint-Romain, Saint-Saviol, Savigné, Sommières-du-Clain, Surin, Voulême

Kantón Jaunay-Clan: všetky obce

Kantón Loudun: obce Angliers, Arçay, Aulnay, Berthegon, Cernay, Chalais, La Chaussée, Chouppes, La Roche-Rigault, Coussay, Craon, Curçay-sur-Dive, Dercé, Doussay, Glénouze, La Grimaudière, Guesnes, Loudun, Martaizé, Maulay, Mazeuil, Messemé, Moncontour, Monts-sur-Guesnes, Mouterre-Silly, Prinçay, Ranton, Saint-Clair, Saint-Jean-de-Sauves, Saint-Laon, Saires, Sammarçolles, Ternay, Verrue

Kantón Lusignan: všetky obce

Kantón Lussac-les-Châteaux: obce Bouresse, Brion, Gençay, Lhommaizé, Moussac, Queaux, Saint-Laurent-de-Jourdes, Saint-Maurice-la-Clouère, Saint-Secondin, Usson-du-Poitou, Verrières, Le Vigeant

Kantón Migné-Auxances: všetky obce

Kantón Poitiers 1: všetky obce

Kantón Poitiers 2: všetky obce

Kantón Poitiers 3: všetky obce

Kantón Poitiers 4: všetky obce

Kantón Poitiers 5: všetky obce

Kantón Vivonne: všetky obce

Kantón Vouneuil-sous-Biard: všetky obce

Departement Deux-Sèvres

Kantón Bressuire: obec Geay

Kantón Celles-sur-Belle: všetky obce

Kantón Gâtine: obce Aubigny, Beaulieu-sous-Parthenay, La Boissière-en-Gâtine, Chantecorps, Clavé, Coutières, Doux, La Ferrière-en-Parthenay, Fomperron, Les Forges, Gourgé, Les Groseillers, Lhoumois, Mazières-en-Gâtine, Ménigoute, Oroux, La Peyratte, Pressigny, Reffannes, Saint-Georges-de-Noisné, Saint-Germier, Saint-Lin, Saint-Marc-la-Lande, Saint-Martin-du-Fouilloux, Saint-Pardoux, Saurais, Soutiers, Thénezay, Vasles, Vausseroux, Vautebis, Verruyes, Vouhé

Kantón Melle: všetky obce

Kantón Mignon-et-Boutonne: obce Asnières-en-Poitou, Brieuil-sur-Chizé, Brioux-sur-Boutonne, Chérigné, Ensigné, Juillé, Luché-sur-Brioux, Lusseray, Paizay-le-Chapt, Périgné, Secondigné-sur-Belle, Séligné, Vernoux-sur-Boutonne, Villefollet, Villiers-sur-Chizé

Kantón Plaine Niortaise: obce Brûlain, Prahecq, Saint-Martin-de-Bernegoue, Vouillé

Kantón Saint-Maixent-l’Ecole: obce Augé, Azay-le-Brûlé, La Crèche, Exireuil, Nanteuil, Romans, Sainte-Eanne, Saint-Maixent-l’École, Saint-Martin-de-Saint-Maixent, Sainte-Néomaye, Saivres, Souvigné

Kantón Thouars: obce Missé, Saint-Jacques-de-Thouars, Saint-Jean-de-Thouars, Thouars

Kantón Val de Thouet: obce Airvault, Assais-les-Jumeaux, Availles-Thouarsais, Boussais, Brie, Brion-près-Thouet, Le Chillou, Glénay, Irais, Louin, Luzay, Maisontiers, Marnes, Oiron, Pas-de-Jeu, Pierrefitte, Saint-Cyr-la-Lande, Sainte-Gemme, Saint-Généroux, Saint-Jouin-de-Marnes, Saint-Léger-de-Montbrun, Saint-Loup-Lamairé, Saint-Martin-de-Mâcon, Saint-Martin-de-Sanzay, Saint-Varent, Taizé-Maulais, Tessonnière, Tourtenay

Departement Charente

Kantón Charente-Bonnieure: obce Benest, Le Bouchage, Champagne-Mouton, Vieux-Ruffec

Kantón Charente-Nord: Obce Les Adjots, Bernac, Bioussac, Brettes, La Chèvrerie, Condac, Courcôme, Empuré, La Faye, La Forêt-de-Tessé, Londigny, Longré, La Magdeleine, Montjean, Nanteuil-en-Vallée, Paizay-Naudouin-Embourie, Raix, Ruffec, Saint-Gourson, Saint-Martin-du-Clocher, Souvigné, Taizé-Aizie, Theil-Rabier, Villefagnan, Villiers-le-Roux

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Zemepisná oblasť syra „Chabichou du Poitou“ zodpovedá oblasti Haut-Poitou, vápencovej planine, ktorá sa rozprestiera až k pomedziam Centrálneho masívu na východe a k departementu Charente na juhu, kde sa pestujú obilniny a vinič. Obce zemepisnej oblasti sa nachádzajú najmä na východe departementu Deux-Sèvres a na západe departementu Vienne a v menšej miere aj na severe departementu Charente.

Oblasť Haut-Poitou sa vyformovala počas obdobia vytvárania vápencových sedimentov. Vyskytujú sa tu prevažne pôdy, ktoré vznikli metamorfózou tohto pôvodného vápencového podložia. Ílovito-vápencové pôdy sú najrozšírenejšími pôdnymi útvarmi. Ide o viac či menej hlboké hnedé ílovito-vápencové pôdy. V južnej polovici zemepisnej oblasti možno pozorovať výskyt červených pôd, tzv. gaštanovo sfarbených pôd. Ide o hlboké hnedé hlinito-ílovité pôdy, ktoré pochádzajú z odvápneného vápencového podložia.

Mierne podnebie je ovplyvnené oceánom, so zrážkami, ktoré sú však menej výrazné ako v iných regiónoch atlantického pobrežia, s dobrým slnečným svitom a nedostatkom vlahy v letných mesiacoch, ktorý sa môže výrazne meniť z roka na rok.

Oblasť „Chabichou du Poitou“ sa tak vyznačuje pôdnou mozaikou s rôznorodým agronomickým potenciálom, ktorý umožňuje pestovanie rôznych plodín v priestore a čase (rotácia plodín). Prírodné prostredie je vhodné na výrobu kvalitných krmovín, ako aj na pestovanie obilnín.

Oblasť Poitou je regiónom, ktorý sa oddávna vyznačoval chovom kôz. V Poitou sa preto už dávno začala rozvíjať kultúra výroby rôznych druhov kozích syrov. Nadojené mlieko bolo teda v prvom rade určené ma výrobu čerstvých syrov, ktoré sa konzumovali každý deň v rámci domácností. Táto vlastná spotreba bola rozšírená najmä u malých roľníkov, ktorí nemohli chovať hovädzí dobytok pre nedostatok pozemkov. Chov kôz a výroba syrov bývali výsadou žien. Syrárska forma pre syr „Chabichou du Poitou“ je malá forma hrnčiarskeho pôvodu, ktorá umožňuje vyrobiť syr z malého množstva mlieka.

Kríza spôsobená fyloxérou od roku 1876 znamenala pre miestne poľnohospodárstvo prelom, ktorým sa upustilo od pestovania viniča v prospech chovu dobytka a výroby mlieka, a to jednak chovu hovädzieho dobytka, na výrobu masla, ako aj chovu kôz. Chov stád kôz v departementoch Deux-Sèvres a Vienne tak zaznamenal silný rozvoj a keďže objemy začali prevyšovať spotrebu domácností, prebytok syrov pochádzajúcich z farmárskej výroby sa nechával vyzrieť a predával sa na miestnych trhoch.

Od začiatku 20. storočia zaznamenala výroba syra „Chabichou du Poitou“ rozmach s rozvojom mliekarenských družstiev. Najskôr sa družstevná výroba špecializovala na zber kravského mlieka a potom sa rozšírila na zber kozieho mlieka určeného na výrobu syra.

V súčasnosti kozie mlieko produkujú poľnohospodárske podniky, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti polí s poľnohospodárskymi plodinami, čo vytvára pestrú paletu spôsobov využitia poľnohospodárskej plochy. Medzi chovateľmi a pestovateľmi obilnín sa môže vytvoriť solidarita v záujme rozvoja pôdy a výmeny potravín, obilnín a krmovín, najmä lucerny.

Syrárska forma používaná na výrobu syra „Chabichou du Poitou“ si zachováva formu zátky a poskytuje syru jedinečnosť prostredníctvom odtlačku „CdP“. Výrobcovia využívajú osobitné know-how v súvislosti s kužeľovitým tvarom syrárskej formy na účely odstránenia srvátky. Ovládanie acidifikácie a trojzložkový proces odkvapkávania/solenia/sušenia sú nevyhnutné prvky pre pravidelnú synerézu a umožňujú vytvorenie kôry, dôležitého bodu na výrobu syra vzhľadom na ťažkosti odkvapkávania súvisiace so syrárskou formou.

Syr „Chabichou du Poitou“ má tvar malého zrezaného kužeľa, tzv. zátky. Jeho kôra sa vyznačuje povrchovými plesňami a niekedy jemne vyteká. Syr má bielu pevnú hmotu, rovnomernú a jemnú textúru. Má jemnú, ale trvácnu chuť kozieho mlieka so štipkou horkosti a slanosti, niekedy cítiť nóty sušeného ovocia.

Podnebie oblasti Haut Poitou, suchšie ako podnebie iných oblastí Seuil du Poitou, rozsiahla vápencová planina nachádzajúca sa medzi Armorickým masívom a Centrálnym masívom, ako aj ílovito-vápencové pôdy, ktoré pochádzajú z narušeného vápencového podložia, prispeli k rozvoju zmiešaného systému pestovania plodín a chovu kôz. Poľnohospodárske podniky zamerané na chov kôz sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti polí s poľnohospodárskymi plodinami pestovanými na suchej ornej pôde, ktorú sú kozy schopné dobre zúrodniť. Kozy sa kŕmia pestrým krmivom bohatým na vlákninu, ktoré umožňuje vytvárať štruktúru mlieka (pomer bielkovín a tukov) a prispievať k rozvoju mikrobiálneho ekosystému v mlieku.

Výživa kôz s významným podielom krmovín a obilnín je predovšetkým dôvodom na originálne pridávanie kvasníc. Rôznorodosť krmív, ktoré sa podávajú kozám, kvalita krmovín a doplnkov, vymedzenie kŕmnych dávok prispievajú k rozvoju organoleptických vlastností syra „Chabichou du Poitou“. Včasná prítomnosť flór zrenia v mlieku už od zrenia vysvetľuje existenciu občasného vytekania hmoty spod kôry a jemnú textúru hmoty syra „Chabichou du Poitou“.

Veľmi dôležitá acidifikácia syreniny slúži ako podpora pre odkysľujúce kvasnice. Tieto kvasnice pripravujú nástup plesní Geotrichum, ktoré sa podieľajú na osobitnom vzhľade syra (povrchové plesne kôry) a jeho jemnej a trvácnej chuti kozieho mlieka, na štipke horkosti a slanosti, občas doplnenej o nóty sušeného ovocia, najmä lieskovcov.

Používaná syrárska forma na výrobu syra „Chabichou du Poitou“ dodáva syru jeho charakteristický kužeľovitý tvar (tvar malej zátky suda). Táto syrárska forma dodáva syru „Chabichou du Poitou“ jeho jedinečnosť a predstavuje osobitnú technológiu, ktorá určuje jeho vzhľad a jeho chuť. Minimálny čas zrenia desať dní a know-how špecialistu na zrenie syra týkajúce sa regulovania teploty umožňujú rozvoj povrchových flór a získanie organoleptických vlastností syra „Chabichou du Poitou“.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

http://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-5e3ac3fc-de33-401d-a82c-b4528803ebef

---

(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.