NÁVRH

ROZHODNUTIE SPOLOČNÉHO VÝBORU ZRIADENÉHO DOHODOU MEDZI EURÓPSKOU ÚNIOU A AZERBAJDŽANSKOU REPUBLIKOU O ZJEDNODUŠENÍ UDEĽOVANIA VÍZ č. …/201..

z …,

pokiaľ ide o prijatie spoločných usmernení k vykonávaniu uvedenej dohody

SPOLOČNÝ VÝBOR,

so zreteľom na Dohodu medzi Európskou úniou a Azerbajdžanskou republikou o zjednodušení udeľovania víz (1) (ďalej len „dohoda“), a najmä na jej článok 12,

keďže dohoda nadobudla platnosť 1. septembra 2014,

PRIJAL TOTO TOZHODNUTIE:

Článok 1

Spoločné usmernenia k vykonávaniu Dohody medzi Európskou úniou a Azerbajdžanskou republikou o zjednodušení udeľovania víz sa stanovujú v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 128, 30.4.2014, s. 49.

PRÍLOHA

SPOLOČNÉ USMERNENIA K VYKONÁVANIU DOHODY MEDZI EURÓPSKOU ÚNIOU A AZERBAJDŽANSKOU REPUBLIKOU O ZJEDNODUŠENÍ UDEĽOVANIA VÍZ

Účelom dohody medzi Európskou úniou a Azerbajdžanskou republikou o zjednodušení udeľovania víz (ďalej len „dohoda“), ktorá nadobudla platnosť 1. septembra 2014, je na základe reciprocity zjednodušiť postupy pri udeľovaní víz občanom Únie a Azerbajdžanu na plánovaný pobyt, ktorý počas obdobia 180 dní neprekročí 90 dní.

Dohodou sa na základe reciprocity stanovujú právne záväzné práva a povinnosti na účely zjednodušenia postupov pri udeľovaní víz občanom Únie a občanom Azerbajdžanskej republiky.

Cieľom týchto usmernení prijatých spoločným výborom zriadeným článkom 12 dohody (ďalej len „spoločný výbor“) je zabezpečiť jednotné vykonávanie dohody zo strany diplomatických misií a konzulárnych úradov členských štátov Únie (ďalej len „členské štáty“) a Azerbajdžanskej republiky. Tieto usmernenia nie sú súčasťou dohody, a preto nie sú právne záväzné. Dôrazne sa však odporúča, aby sa nimi diplomatický a konzulárny personál dôsledne riadil pri vykonávaní dohody.

Tieto usmernenia sa majú aktualizovať na základe skúseností získaných z vykonávania dohody pod záštitou spoločného výboru.

S cieľom zabezpečiť nepretržité a jednotné vykonávanie dohody a v súlade s rokovacím poriadkom spoločného výboru pre zjednodušenie udeľovania víz sa zmluvné strany dohodli dodržiavať neformálne kontakty v období medzi jednotlivými formálnymi zasadnutiami spoločného výboru, aby mohli riešiť naliehavé otázky. Podrobné správy o týchto otázkach a neformálnych kontaktoch budú predložené na nadchádzajúcom zasadnutí spoločného výboru.

I.   VŠEOBECNÉ OTÁZKY

1.1.   Účel a rozsah uplatňovania

V článku 1 dohody sa uvádza, že: „Cieľom tejto dohody je na základe reciprocity zjednodušiť postup pri udeľovaní víz občanom Únie a Azerbajdžanskej republiky na účely pobytu v trvaní najviac 90 dní počas doby 180 dní.“

Dohoda sa vzťahuje na všetkých občanov Únie a Azerbajdžanskej republiky, ktorí žiadajú o krátkodobé vízum, bez ohľadu na krajinu, v ktorej majú bydlisko.

Dohoda sa nevzťahuje na osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré sú držiteľmi povolenia na pobyt vydaného niektorým z členských štátov alebo Azerbajdžanskou republikou. Na uvedenú kategóriu osôb sa vzťahujú pravidlá acquis Únie v oblasti víz a vnútroštátnych právnych predpisov Azerbajdžanskej republiky

1.2.   Rozsah pôsobnosti dohody

V článku 2 dohody sa uvádza, že:

Bez toho, aby bol dotknutý článok 10 dohody (ktorým sa stanovuje oslobodenie od vízovej povinnosti pre občanov Únie a Azerbajdžanskej republiky, ktorí sú držiteľmi platných diplomatických pasov), dohoda neovplyvní existujúce predpisy týkajúce sa vízovej povinnosti a oslobodenia od vízovej povinnosti. Napríklad článok 4 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 (1) umožňuje členským štátom oslobodiť od vízovej povinnosti, okrem ďalších kategórií osôb, civilné posádky lietadiel a námorných lodí.

V uvedenej súvislosti treba dodať, že podľa článku 21 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (2), sú všetky členské štáty schengenského priestoru povinné uznávať dlhodobé víza a povolenia na pobyt vydané navzájom ako platné na účely krátkodobých pobytov na ich území. Všetky členské štáty schengenského priestoru uznávajú povolenia na pobyt, víza typu D a krátkodobé víza pridružených krajín na vstup a krátkodobý pobyt a naopak.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (3) (ďalej len „vízový kódex“) sa vzťahuje na všetky otázky, ktoré nie sú upravené v tejto dohode, napríklad pokiaľ ide o určenie členského štátu schengenského priestoru, zodpovedného za spracovanie žiadosti o vízum, odôvodnenie zamietnutia udelenia víza a právo odvolať sa proti zamietavému rozhodnutiu a všeobecné pravidlo vedenia osobného pohovoru so žiadateľom o vízum a poskytnutia všetkých príslušných informácií vo vzťahu k žiadosti o vízum. Okrem toho sa schengenské pravidlá, predovšetkým nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (4) (t. j. odopretie vstupu na územie, dôkaz o dostatočných prostriedkoch na živobytie atď.) a prípadne vnútroštátne právo naďalej vzťahujú na otázky, ktoré nie sú upravené dohodou, ako je napríklad uznávanie cestovných dokladov, dôkaz o dostatočných prostriedkoch na živobytie, odopretie vstupu na územie členských štátov a opatrenia súvisiace s vyhostením.

Dokonca aj v prípade, ak boli splnené podmienky stanovené v dohode, napríklad ak by žiadateľ o vízum predložil doklad potvrdzujúci účel cesty pre kategórie uvedené v článku 4, možno mu udelenie víza stále zamietnuť, ak nie sú splnené podmienky stanovené v článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/399 (ďalej len „Kódex schengenských hraníc“), t. j. ak dotyčná osoba nie je držiteľom platného cestovného dokladu, má záznam v Schengenskom informačnom systéme (ďalej len „SIS“) alebo ak daná osoba predstavuje hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť atď.

Ostatné možnosti flexibility pri udeľovaní víz, stanovené vo vízovom kódexe, platia aj naďalej. Napríklad víza na viac vstupov s dlhým obdobím platnosti – až na päť rokov – možno vydať pre kategórie osôb, ktoré nie sú uvedené v článku 5 dohody, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 24 vízového kódexu. Rovnako sa aj naďalej budú uplatňovať ustanovenia článku 16 ods. 5 a 6 vízového kódexu, ktoré umožňujú oslobodenie od vízového poplatku alebo jeho zníženie.

Pokiaľ ide o Azerbajdžanskú republiku, migračný kódex (5) a ďalšie príslušné normatívne právne predpisy Azerbajdžanskej republiky sa uplatňujú na všetky otázky, na ktoré sa táto dohoda nevzťahuje, napríklad na odôvodnenie zamietnutia udelenia víza, právo odvolať sa proti zamietavému rozhodnutiu alebo všeobecné pravidlo vedenia osobného pohovoru so žiadateľom o vízum a poskytnutia informácií vo vzťahu k žiadosti o vízum, uznávanie cestovných dokladov, dôkaz o dostatočných prostriedkoch na živobytie, odopretie vstupu na územie Azerbajdžanskej republiky, opatrenia súvisiace s vyhostením.

Ostatné možnosti flexibility pri udeľovaní víz, ktoré umožňuje vnútroštátne právo Azerbajdžanskej republiky, platia aj naďalej v prípade, keď stanovujú priaznivejšie podmienky pre žiadateľa. Naďalej sa budú uplatňovať napríklad ustanovenia článku 17.2. zákona Azerbajdžanskej republiky „O úradných poplatkoch“ umožňujúce oslobodenie od vízového poplatku a ustanovenia článku 38 migračného kódexu Azerbajdžanskej republiky umožňujúce udeľovanie elektronických víz.

Dokonca aj v prípade, ak boli splnené podmienky stanovené v dohode, napríklad ak by žiadateľ o vízum predložil doklad potvrdzujúci účel cesty pre kategórie osôb stanovené v článku 4, možno mu udelenie víza stále zamietnuť, ak nie sú splnené podmienky stanovené v článku 36 migračného kódexu Azerbajdžanskej republiky (s výnimkou jeho odseku 36.1.7) alebo ak nastali okolnosti uvedené v článku 16 migračného kódexu Azerbajdžanskej republiky.

1.3.   Typy víz, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti dohody

V článku 3 písm. d) dohody sa „vízum“ definuje ako „povolenie vydané členským štátom alebo Azerbajdžanskou republikou na tranzit cez územie členských štátov alebo Azerbajdžanskej republiky alebo na plánovaný pobyt na území členských štátov alebo Azerbajdžanskej republiky v trvaní najviac 90 dní počas ľubovoľného 180-dňového obdobia.“

Zjednodušenie podľa dohody platí tak pre jednotné víza platné na celom území členských štátov a pre víza s obmedzenou územnou platnosťou.

Zjednodušenie podľa dohody platí pre všetky víza určené v kapitole 5 migračného kódexu Azerbajdžanskej republiky.

1.4.   Výpočet dĺžky pobytu stanovenej vo víze

Kódex schengenských hraníc vymedzuje pojem krátkodobý pobyt takto: „nepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, čo zahŕňa posúdenie obdobia 180 dní predchádzajúcich každému jednotlivému dňu pobytu“.

Toto vymedzenie pojmov sa v súlade s dohodou vzťahuje aj na krátkodobé víza udelené Azerbajdžanskou republikou.

Deň vstupu sa bude počítať ako prvý deň pobytu na území členských štátov a deň odchodu sa bude počítať ako posledný deň pobytu na území členských štátov. Pojem „akýkoľvek“ znamená uplatnenie 180-dňového „pohyblivého“ referenčného obdobia, čiže spätného započítania každého dňa pobytu do obdobia posledných 180 dní s cieľom overiť, či je požiadavka týkajúca sa 90/180 dní naďalej splnená. Znamená to, že neprítomnosťou na území členských štátov počas neprerušeného obdobia 90 dní sa získava nárok na nový pobyt v dĺžke najviac 90 dní.

Online počítadlo pre krátkodobé pobyty, ktoré možno použiť na výpočet obdobia povoleného pobytu podľa nových pravidiel, možno nájsť na internetovej adrese: http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/borders-and-visas/border-crossing/index_en.htm.

Príklad výpočtu dĺžky pobytu na základe súčasného vymedzenia pojmov:

Osoba, ktorá je držiteľom vstupného víza na viac vstupov počas jedného roka (18. apríla 2014 – 18. apríla 2015), prvýkrát vstúpi na územie 19. apríla 2014 a pobudne tam tri dni. Následne tá istá osoba znovu vstúpi na územie 18. júna 2014 a pobudne tam 86 dní. Ako sa posudzujú tieto konkrétne dátumy? Kedy sa tejto osobe znovu povolí vstup na územie členských štátov?

Dňa 11. septembra 2014: za posledných 180 dní (16. marca 2014 – 11. septembra 2014) daná osoba pobudla na území členských štátov tri dni (19. – 21. apríla 2014) plus 86 dní (18. júna 2014 – 11. septembra 2014) = 89 dní = žiadne prekročenie. Daná osoba je oprávnená zdržať sa ešte jeden deň.

K 16. októbru 2014: daná osoba môže vstúpiť a zdržiavať sa dodatočné tri dni dňa 16. októbra 2014 sa už pobyt z 19. apríla 2014 nepočíta (je už mimo obdobia 180 dní); dňa 17. októbra 2014 sa už pobyt z dňa 20. apríla 2014 nepočíta (je mimo 180-dňového obdobia), atď..

K 15. decembru 2014: daná osoba môže vstúpiť a zdržiavať sa ďalších 86 dní dňa 15. decembra 2014 sa už pobyt z 18. júna 2014 nepočíta (je mimo 180-dňového obdobia); dňa 16. decembra 2014 sa už pobyt z 19. júna 2014 nepočíta atď..

1.5.   Situácia týkajúca sa členských štátov, ktoré zatiaľ neuplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, členských štátov, ktoré sa nezúčastňujú na spoločnej vízovej politike Únie, a pridružených krajín

Členské štáty, ktoré pristúpili k Únii v roku 2004 (Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko), 2007 (Bulharsko a Rumunsko) a 2013 (Chorvátsko) sú viazané dohodou od jej vstupu do platnosti.

Schengenské acquis zatiaľ neuplatňuje v plnom rozsahu Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus a Rumunsko. Tieto štáty budú naďalej vydávať vnútroštátne víza s platnosťou obmedzenou na ich vlastné územie. Keď uvedené členské štáty začnú vykonávať schengenské acquis v plnom rozsahu, budú ďalej uplatňovať túto dohodu.

Kým uvedené členské štáty začnú vykonávať schengenské acquis v plnom rozsahu, platia pre všetky otázky, ktoré táto dohoda neupravuje, ich vnútroštátne právo. Od uvedeného dátumu sa na otázky, ktoré táto dohoda neupravuje, budú uplatňovať schengenské pravidlá a/alebo vnútroštátne právo.

Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus a Rumunsko môžu uznávať povolenia na pobyt, víza typu D a krátkodobé víza vydané všetkými členskými štátmi schengenského priestoru a pridruženými krajinami na krátkodobé pobyty na svojom území (6).

Podľa článku 21 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach, sú všetky zmluvné strany dohovoru povinné uznávať dlhodobé víza a povolenia na pobyt vydané navzájom ako platné na účely krátkodobých pobytov na ich území. Uznávajú povolenia na pobyt, víza typu D a krátkodobé víza pridružených krajín na vstup a krátkodobý pobyt a naopak.

Dohoda sa nevzťahuje na Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo, ale zahŕňa spoločné vyhlásenia, že je vhodné, aby tieto členské štáty uzavreli s Azerbajdžanskou republikou dvojstranné dohody o zjednodušení udeľovania víz.

Hoci sú Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko pridružené k Schengenskému dohovoru, nie sú viazané dohodou. Dohoda však zahŕňa spoločné vyhlásenie, že je vhodné, aby tieto krajiny pridružené k schengenskému priestoru uzatvorili bezodkladne dvojstranné dohody o zjednodušení udeľovania krátkodobých víz s Azerbajdžanskou republikou.

Dohoda o zjednodušení udeľovania víz medzi vládou Azerbajdžanskej republiky a vládou Nórskeho kráľovstva bola podpísaná 3. decembra 2013 a nadobudla platnosť 1. júna 2015. Dohoda o zjednodušení udeľovania víz medzi vládou Azerbajdžanskej republiky a švajčiarskou Spolkovou radou bola podpísaná 10. októbra 2016 a nadobudla platnosť 1. apríla 2017. Navyše, dohoda medzi vládou Azerbajdžanskej republiky a vládou Lichtenštajnského kniežatstva o vzájomnom uplatňovaní pravidiel uvedená v „dohode medzi Európskou úniou a Azerbajdžanskou republikou o zjednodušení udeľovania víz“ nadobudla platnosť 15. februára 2017.

1.6.   Dohoda a dvojstranné dohody

V článku 13 dohody sa stanovuje, že:

Od dátumu nadobudnutia platnosti dohody sa prestávajú uplatňovať ustanovenia platných dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi a Azerbajdžanskou republikou v otázkach, ktoré upravuje dohoda. V súlade s právom Únie musia členské štáty prijať potrebné opatrenia na odstránenie nezrovnalostí medzi svojimi dvojstrannými dohodami a dohodou.

Ak členský štát uzavrel dvojstrannú dohodu alebo dojednanie s Azerbajdžanskou republikou o otázkach, ktoré dohoda neupravuje, napríklad poskytnutie výnimky z vízovej povinnosti pre držiteľov služobných pasov, bude sa táto výnimka naďalej uplatňovať aj po nadobudnutí platnosti dohody.

Dvojstrannú dohodu s Azerbajdžanskou republikou stanovujúcu poskytnutie výnimky z vízovej povinnosti pre držiteľov služobných pasov uzatvorili tieto členské štáty: Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko, Taliansko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Lotyšsko a Slovensko (7).

Oslobodenie držiteľov služobných pasov od vízovej povinnosti udelené členským štátom platí iba na cestu na území tohto členského štátu, nie však na cestu do iných schengenských členských štátov.

II.   OSOBITNÉ USTANOVENIA

2.1.   Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všetkých žiadateľov o víza

Treba pripomenúť, že nižšie uvedené zjednodušenia týkajúce sa vízového poplatku, lehoty na spracovanie žiadostí o vízum, odchodu v prípade straty alebo odcudzenia dokladov a predĺženia platnosti víza sa vo výnimočných prípadoch uplatňujú na všetkých žiadateľov o víza a držiteľov víz, ktorí sú štátnymi občanmi Azerbajdžanskej republiky alebo členských štátov, ktoré sú touto dohodou viazané, vrátane turistov.

2.1.1.   Poplatky za spracovanie žiadostí o víza

V článku 6 ods. 1 dohody sa stanovuje, že:

V súlade s článkom 6 ods. 1 dohody je poplatok za spracovanie žiadosti o vízum 35 EUR. Uvedený poplatok sa vzťahuje na všetkých žiadateľov o víza, ktorí sú občanmi Azerbajdžanskej republiky alebo Únie (vrátane turistov) a týka sa krátkodobých víz bez ohľadu na počet vstupov.

V článku 6 ods. 2 dohody sa stanovuje:

Na to, aby mohli využiť oslobodenie od poplatku, treba predložiť doklad o tom, že obidvaja žiadatelia o vízum patria do tejto kategórie. V prípadoch, keď je postihnutie žiadateľa o vízum zrejmé (nevidiace osoby, osoby bez končatín), prijateľné je vizuálne uznanie na konzulárnom úrade.

V odôvodnených prípadoch môže žiadosť o vízum podať zástupca alebo opatrovník zdravotne postihnutej osoby.

„e)	účastníkov medzinárodných športových podujatí a ich odborný sprievod; (Pozn.: Fanúšikovia sa nebudú považovať za sprevádzajúce osoby);

f)	účastníci vedeckých, kultúrnych a umeleckých aktivít vrátane univerzitných a iných výmenných programov;

g)	osoby, ktoré predložili doklady preukazujúce nevyhnutnosť ich cesty z humanitárnych dôvodov vrátane naliehavého lekárskeho ošetrenia, ako aj osoba, ktorá pacienta sprevádza, alebo osoby, ktoré cestujú na pohreb blízkeho príbuzného alebo na návštevu vážne chorého blízkeho príbuzného;

h)	zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti, ktorí cestujú na účely vzdelávacích školení, seminárov, konferencií, a to aj v rámci výmenných programov;“.

Žiadatelia, ktorí chcú využiť oslobodenie od poplatku pre túto kategóriu, musia predložiť doklad o tom, že sú členmi organizácií občianskej spoločnosti alebo neziskových organizácií registrovaných v členských štátoch alebo v Azerbajdžanskej republike – spojenie s článkom 4 dohody.

Žiadatelia, ktorí chcú využiť oslobodenie od poplatku pre túto kategóriu, musia predložiť dôkaz o svojom postavení dôchodcu. Oslobodenie nie je odôvodnené v prípadoch, ak účelom cesty je platená činnosť.

„j)	deti vo veku do 12 rokov;

k)	novinári a technický personál pracovne sprevádzajúci novinárov;“.

Žiadatelia, ktorí chcú využiť oslobodenie od poplatku pre túto kategóriu, musia predložiť doklad o tom, že sú členmi profesijných organizácií novinárov alebo médií – pozri článok 4 dohody.

Pokiaľ ide o členské štáty, vyššie uvedené kategórie osôb sú úplne oslobodené od poplatku. Okrem toho sa poplatok odpúšťa aj v súlade s článkom 16 ods. 4 vízového kódexu v prípade týchto kategórií osôb:

—	výskumní pracovníci z tretích krajín, ktorí cestujú v rámci Európskej únie na účely vykonania vedeckého výskumu v zmysle odporúčania Európskeho parlamentu a Rady 2005/761/ES (8);

—	zástupcovia neziskových organizácií do veku 25 rokov vrátane zúčastňujúci sa na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych, alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie.

V článku 16 ods. 6 vízového kódexu sa stanovuje, že:

V článku 16 ods. 7 vízového kódexu sa stanovuje, že vízový poplatok sa má vyberať v eurách, v národnej mene tretej krajiny alebo v mene bežne používanej v tretej krajine, v ktorej sa žiadosť podáva, a je nevratný, okrem prípadov neprípustnosti žiadosti alebo v prípadoch, keď konzulát nie je príslušný.

S cieľom vyhnúť sa nezrovnalostiam, ktoré môžu viesť k podávaniu žiadostí o vízum na viacerých konzulátoch (tzv. visa shopping), by sa diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov v Azerbajdžanskej republike mali snažiť, aby boli zabezpečené podobné poplatky za víza pre všetkých azerbajdžanských žiadateľov o víza v prípadoch, keď sa poplatky účtujú v cudzích menách.

Podobne, pokiaľ ide o Azerbajdžanskú republiku, poplatok sa odpúšťa aj v súlade s článkom 17 ods. 2 zákona Azerbajdžanskej republiky „O úradných poplatkoch“ v prípade týchto kategórií cudzincov;

—	členom oficiálnych delegácií a úradníkom;

—	predstaviteľom medzinárodných humanitárnych organizácií v Azerbajdžanskej republike;

—	osobám, ktoré študujú alebo sa zapájajú do pedagogických činností na základe štátnych programov;

—	osobám, ktoré cestujú na účely obrany.

Žiadatelia o vízum z Únie a Azerbajdžanskej republiky dostanú potvrdenie o zaplatenom vízovom poplatku.

V článku 6 ods. 3 dohody sa stanovuje, že:

Pokiaľ ide o spôsoby spolupráce s externými poskytovateľmi služieb, článok 43 vízového kódexu uvádza podrobné informácie týkajúce sa ich úloh.

2.1.2.   Lehota na spracovanie žiadostí o vízum.

V článku 7 dohody sa stanovuje, že:

Rozhodnutie o žiadosti o vízum sa v zásade prijme do 10 kalendárnych dní od dátumu podania prípustnej žiadosti o vízum.

Uvedenú lehotu možno v jednotlivých prípadoch predĺžiť o30 kalendárnych dní, najmä ak je potrebné ďalšie posúdenie žiadosti alebo v prípadoch zastupovania, v ktorom sa vedú konzultácie s orgánmi zastúpeného členského štátu.

Všetky uvedené lehoty začínajú plynúť až vtedy, keď je spis so žiadosťou o vízum úplný, t. j. od dátumu prijatia žiadosti o vízum a sprievodných dokladov.

V prípade diplomatických misií a konzulárnych úradov, ktoré majú systém prideľovania termínov na stretnutie, sa v zásade do času na vybavenie žiadosti nezapočítava čas čakania na pridelenie termínu stretnutia. Na uvedenú otázku ako aj na iné praktické spôsoby podávania žiadosti o vízum sa vzťahujú všeobecné pravidlá stanovené v článku 9 vízového kódexu a migračného kódexu Azerbajdžanskej republiky.

V článku 7 ods. 3 dohody sa stanovuje, že:

Pri stanovovaní termínu stretnutia je vzhľadom na vykonávanie článku 7 ods. 3 dohody potrebné zohľadniť prípadnú naliehavosť, na ktorú upozornil žiadateľ o vízum. Rozhodnutie o skrátení lehoty na prijatie rozhodnutia o žiadosti o vízum prijíma konzulárny úradník.

2.1.3.   Odchod z krajiny v prípade straty alebo odcudzenia dokladov totožnosti

V článku 8 dohody sa stanovuje, že:

V prípade straty alebo odcudzenia dokladov totožnosti postačia na odchod z územia Azerbajdžanskej republiky alebo schengenského priestoru platné doklady totožnosti vydané diplomatickými misiami alebo konzulárnymi úradmi oprávňujúce držiteľov víz na prekročenie hranice. Orgány hostiteľskej krajiny nemôžu očakávať od držiteľa víz alebo konzulárneho úradu žiadne iné doklady, povolenia ani formality.

2.1.4.   Predĺženie platnosti víza vo výnimočných prípadoch

V článku 9 dohody sa stanovuje, že:

Pokiaľ ide o predĺženie platnosti víza v prípadoch odôvodnených osobných dôvodov, ak držiteľ víza nemá možnosť opustiť územie členského štátu do dátumu uvedeného na vízovej nálepke, uplatňujú sa ustanovenia článku 33 vízového kódexu, pokiaľ sú zlučiteľné s dohodou. V zmysle dohody sa však platnosť víza v prípade force majeure alebo z humanitárnych dôvodov predlžuje bezplatne.

Pokiaľ ide o Azerbajdžanskú republiku, na otázky týkajúce sa predĺženia dočasného pobytu cudzincov v Azerbajdžanskej republike sa uplatňuje migračný kódex.

Rozhodnutie o predĺžení dočasného pobytu cudzincov v Azerbajdžanskej republike je oficiálny doklad povoľujúci cudzincom dočasne sa zdržiavať v Azerbajdžanskej republike.

Cudzinci s predĺženým dočasným pobytom v Azerbajdžanskej republike môžu opustiť túto krajinu na hraničných priechodoch na štátnych hraniciach, keď predložia pasy alebo iné doklady oprávňujúce na prekročenie hraníc a rozhodnutie o predĺžení dočasného pobytu.

2.2.   Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na určité kategórie žiadateľov o víza

2.2.1.   Písomné dokumenty potvrdzujúce účel cesty

Kategóriám osôb uvedeným v článku 4 ods. 1 dohody budú na preukázanie účelu cesty postačovať určené listinné dôkazy. Ako sa stanovuje v článku 4 ods. 3 dohody, nebude sa vyžadovať žiadne ďalšie odôvodnenie, pozvanie alebo potvrdenie týkajúce sa účelu cesty.

To však neznamená výnimku zo všeobecnej požiadavky dostaviť sa osobne za účelom predloženia žiadosti o vízum alebo poskytnúť sprievodné doklady, ktoré sa týkajú napr. spôsobov pokrytia životných nákladov.

Ak v jednotlivých prípadoch pretrvávajú pochybnosti o pravosti dokladu potvrdzujúceho účel cesty, podľa článku 21 ods. 8 vízového kódexu a migračného kódexu Azerbajdžanskej republiky môže byť žiadateľ o vízum pozvaný na dodatočný rozhovor na veľvyslanectvo a/alebo konzulát, kde sa mu môžu položiť otázky týkajúce sa skutočného účelu pobytu alebo plánovaného návratu žiadateľa. V takýchto individuálnych prípadoch môže žiadateľ o vízum na základe vlastnej úvahy predložiť dodatočné doklady alebo o to môže vo výnimočných prípadoch požiadať konzulárny úradník. Uvedený postup sa však nemá uplatňovať systematicky a bude ho pozorne sledovať spoločný výbor.

Originál dokladu vyžadovaný podľa článku 4 ods. 1 dohody sa v zásade predkladá spolu so žiadosťou o vízum. Konzulát však môže začať spracúvať žiadosť o vízum na základe faksimile alebo kópií dokladu. Konzulát však môže v prípade prvej žiadosti o vízum požadovať originál dokladu a požiada oň v individuálnych prípadoch, v ktorých existujú pochybnosti.

Na kategórie osôb, ktoré nie sú uvedené v článku 4 dohody (napríklad na turistov) sa naďalej uplatňujú všeobecné pravidlá týkajúce sa dokladov preukazujúcich účel ich cesty. To isté platí aj pre doklady týkajúce sa súhlasu rodičov s cestou detí mladších ako 18 rokov.

Schengenské pravidlá alebo vnútroštátne právo sa vzťahujú na otázky, ktoré nie sú upravené v dohode, ako je uznávanie cestovných dokladov a záruky týkajúce sa návratu a dostatočných prostriedkov na pokrytie nákladov.

V článku 4 ods. 1 dohody sa stanovuje, že:

Pravosť podpisu pozývajúcej osoby musí potvrdiť príslušný orgán v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi krajiny bydliska. Pozvánky by mali byť potvrdené príslušným orgánom.

Toto ustanovenie sa takisto vzťahuje na rodinných príslušníkov pracovníkov diplomatických misií a konzulátov, ktorí cestujú na účely rodinnej návštevy v dĺžke 90 dní na územie členských štátov alebo Azerbajdžanskej republiky, s výnimkou potreby preukázať legálny pobyt a rodinné väzby.

Meno žiadateľa o vízum sa musí uviesť v liste vydanom príslušným orgánom, v ktorom sa potvrdzuje, že daná osoba je členom delegácie a cestuje na územie druhej zmluvnej strany s cieľom zúčastniť sa na oficiálnom stretnutí. Meno žiadateľa o vízum nemusí byť uvedené v oficiálnej pozvánke na stretnutie, aj keď to môže byť prípad, keď je oficiálna pozvánka adresovaná konkrétnej osobe.

Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na členov oficiálnych delegácií bez ohľadu na typ pasu (služobný alebo bežný pas), ktorého sú držiteľmi.

Okrem vyššie uvedeného, národný obchodný register vydá doklad potvrdzujúci existenciu daných obchodných organizácií.

Združenie oprávnené vydávať písomnú žiadosť je národné združenie krajiny pôvodu vodiča. Písomné žiadosti môžu vydávať aj regionálne alebo iné pobočky národných združení členských štátov.

Študentský preukaz možno uznať ako odôvodnenie účelu cesty len vtedy, ak ho vydala hostiteľská univerzita, vysoká škola alebo škola, kde sa má štúdium alebo vzdelávacie školenie uskutočniť.

„f)	pre účastníkov vedeckých, akademických, kultúrnych alebo umeleckých činností vrátane univerzitných a iných výmenných programov: — písomná žiadosť hostiteľskej organizácie o účasť na týchto aktivitách;

g)

pre novinárov a technický personál pracovne sprevádzajúci novinárov: — certifikát alebo iný doklad vydaný profesijnou organizáciou alebo zamestnávateľom žiadateľa, preukazujúci, že dotknutá osoba je kvalifikovaný novinár, a potvrdzujúci, že účelom cesty je výkon novinárskej práce alebo preukazujúci, že daná osoba je členom technického personálu, ktorý novinára pracovne sprevádza;“.

Táto kategória sa nevzťahuje na novinárov na voľnej nohe a ich asistentov.

Je potrebné predložiť potvrdenie alebo iný doklad vydaný profesijnou novinárskou organizáciou alebo zamestnávateľom žiadateľa o vízum, ktorý preukazuje, že žiadateľ je profesionálny novinár alebo osoba plniaca úlohu odborného sprievodu, a ktorý potvrdzuje, že účelom cesty je výkon novinárskej práce alebo pomoc pri takejto práci.

Zoznam sprevádzajúcich osôb v prípade medzinárodných športových akcií sa obmedzí na osoby, ktoré sprevádzajú športovcov ako ich odborný sprievod: tréneri, maséri, zdravotnícky personál a predseda športového klubu. To znamená, že fanúšikovia sa nebudú považovať za sprevádzajúce osoby.

Vedúcim úradu mesta či obce alebo starostom mesta či obce, ktorý je oprávnený vydávať písomnú žiadosť, je vedúci úradu mesta či obce alebo starosta mesta či obce hostiteľského mesta či obce, kde sa majú partnerské činnosti uskutočniť. Uvedená kategória zahŕňa iba oficiálne partnerské projekty.

Musí sa predložiť doklad vydaný zdravotníckym zariadením potvrdzujúci tieto tri prvky (nevyhnutnosť lekárskeho ošetrenia v tomto zariadení, potrebu, aby bola osoba sprevádzaná, a doklad o dostatočných finančných prostriedkoch na úhradu tohto lekárskeho ošetrenia, napr. doklad o platbe vopred).

„k)

pre príslušníkov slobodných povolaní, ktorí sa zúčastňujú na medzinárodných výstavách, konferenciách, sympóziách, seminároch alebo iných podobných podujatiach organizovaných na území Azerbajdžanskej republiky alebo členských štátov: — písomná žiadosť hostiteľskej organizácie potvrdzujúca, že príslušná osoba sa zúčastňuje na tomto podujatí;

l)

pre zástupcov organizácií občianskej spoločnosti, ktorí cestujú na účely vzdelávacích školení, seminárov, konferencií, a to aj v rámci výmenných programov: — písomná žiadosť vydaná hostiteľskou organizáciou, potvrdenie, že osoba zastupuje organizáciu občianskej spoločnosti a potvrdenie o zriadení danej organizácie z príslušného registra vydané štátnym orgánom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;“.

Musí sa predložiť doklad od organizácie občianskej spoločnosti potvrdzujúci, že žiadateľ o vízum zastupuje túto organizáciu.

Na jednotlivých členov organizácií občianskej spoločnosti sa dohoda nevzťahuje.

„m)	pre blízkych navštevujúcich pohrebné obrady: — úradný doklad potvrdzujúci úmrtie, ako aj rodinný alebo iný vzťah medzi žiadateľom a zosnulým;

n)	pre návštevníkov vojenských a občianskych cintorínov: — úradný doklad potvrdzujúci existenciu a udržiavanie hrobu, ako aj rodinný alebo iný vzťah medzi žiadateľom a pochovaným.“.

V dohode sa nespresňuje, orgány ktorej krajiny by mali vydať uvedený úradný doklad: orgány krajiny, kde sa nachádza cintorín, alebo orgány krajiny, v ktorej má pobyt osoba, ktorá si praje navštíviť cintorín. Malo by sa akceptovať, že tento úradný doklad môžu vydať príslušné orgány ktorejkoľvek z týchto krajín.

Musí sa predložiť vyššie uvedený úradný doklad potvrdzujúci existenciu a udržiavanie hrobu, ako aj rodinný alebo iný vzťah medzi žiadateľom o vízum a pochovaným.

Dohoda nevytvára žiadne nové pravidlá zodpovednosti fyzických alebo právnických osôb vydávajúcich písomné žiadosti. V prípade vydania nepravdivej žiadosti sa uplatní právo Únie a/alebo vnútroštátne právo.

2.2.2.   Udeľovanie víz na viac vstupov.

V prípadoch, keď žiadateľ o vízum musí často cestovať na územie členských štátov alebo Azerbajdžanskej republiky, môžu sa vydať krátkodobé víza na niekoľko vstupov za predpokladu, že celková dĺžka týchto návštev neprekročí 90 dní počas obdobia 180 dní.

V článku 5 dohody sa stanovuje, že:

Vzhľadom na profesijný status uvedených kategórií osôb alebo ich rodinný vzťah s občanom Azerbajdžanskej republiky, ktorý sa oprávnene zdržiava na území členských štátov, s občanom Únie, ktorý sa oprávnene zdržiava na území Azerbajdžanskej republiky, alebo s občanom Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, je odôvodnené udeliť víza na viac vstupov s dobou platnosti päť rokov alebo obmedzené na funkčné obdobie alebo na obdobie ich oprávneného pobytu, ak trvajú menej ako päť rokov.

Osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 písm. a) dohody, musia predložiť doklad o oprávnenom pobyte pozývajúcej osoby.

Pokiaľ ide o osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 písm. b) dohody, mali by predložiť potvrdenie o svojom profesijnom postavení a dĺžke svojho funkčného obdobia.

Uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 písm. b) dohody, ak sú oslobodené od vízovej povinnosti podľa dohody, t. j. ak sú držiteľmi diplomatického pasu.

Ak sú potreba alebo zámer často alebo pravidelne cestovať jasne obmedzené na kratšie obdobie, platnosť víza na viac vstupov sa obmedzí na toto obdobie.

Víza na viac vstupov platné jeden rok sa v zásade udeľujú pre vyššie uvedené kategórie osôb žiadateľov o vízum, ak v priebehu predchádzajúceho roka (12 mesiacov) získal žiadateľ o vízum aspoň jedno vízum, využil ho v súlade s právnymi predpismi o vstupe a pobyte na území (územiach) navštevovaného štátu (navštevovaných štátov) (napríklad osoba neprekročila povolenú dĺžku pobytu) a ak existujú dôvody pre žiadosť o vízum na viac vstupov.

V prípadoch, keď nie je opodstatnené udeliť vízum platné jeden rok (napríklad ak výmenný program trvá menej ako jeden rok alebo osoba nemá potrebu cestovať počas celého roka), bude platnosť víza kratšia ako jeden rok za predpokladu, že ostatné podmienky na udelenie víza sú splnené.

Víza na viac vstupov platné najmenej dva a najviac päť rokov sa udelia pre kategórie žiadateľov o vízum uvedené v článku 5 ods. 2 dohody pod podmienkou, že počas predchádzajúcich dvoch rokov (24 mesiacov) využili dve jednoročné víza na viac vstupov v súlade s právnymi predpismi o vstupe a pobyte na území (územiach) navštevovaného štátu (navštevovaných štátov), ak potreba alebo zámer cestovať často alebo pravidelne sú zjavne obmedzené na kratšie obdobie, pričom v takom prípade sa platnosť víz na viac vstupov obmedzí iba na toto obdobie. 4 a že dôvody pre žiadosť o vízum na viac vstupov sú stále platné. Je potrebné poznamenať, že vízum platné najmenej dva roky a najviac päť rokov sa udelia iba vtedy, ak boli žiadateľovi o vízum počas predchádzajúcich dvoch rokov (24 mesiacov) udelené dve víza platné najmenej jeden rok, a ak daná osoba tieto víza využila v súlade s právnymi predpismi o vstupe a pobyte na území (územiach) navštevovaného štátu (navštevovaných štátov). Na základe posúdenia každej žiadosti o vízum rozhodnú diplomatické misie a konzulárne úrady o platnosti týchto víz, t. j. od dvoch do piatich rokov.

Ak žiadateľ nevyužil predchádzajúce vízum, neexistuje povinnosť udeliť vízum na viac vstupov.

2.2.3.   Držitelia diplomatických pasov.

V článku 10 dohody sa stanovuje, že:

Dohoda sa nevzťahuje na postupy pre vysielanie diplomatov do členských štátov. V týchto prípadoch sa použije bežný akreditačný postup.

III.   SPOLUPRÁCA V OBLASTI CESTOVNÝCH DOKLADOV

V spoločnom vyhlásení pripojenom k dohode sa zmluvné strany dohodli, že spoločný výborby mal posudzovať v rámci monitorovania vykonávania tejto dohody vplyv, ktorý má úroveň bezpečnosti príslušných cestovných dokladov na fungovanie tejto dohody. Na tento účel sa zmluvné strany dohodli, že si budú pravidelne vymieňať informácie o opatreniach, ktoré prijali, aby sa vyhli zvýšeniu množstva cestovných dokladov, a rozvíjať technické aspekty bezpečnosti cestovných dokladov, ako aj že si budú pravidelne vymieňať informácie o procese personalizácie vydávania cestových dokladov.

IV.   ŠTATISTIKA

S cieľom umožniť spoločnému výboru účinné monitorovanie vykonávania dohody, diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov predložia Komisii každých šesť mesiacov štatistické údaje. Ak je to možné, uvedené štatistické údaje by mali obsahovať nasledovné a mali by sa uvádzať podľa mesiacov:

—	počet zamietnutých víz;

—	počet udelených víz na viac vstupov,

—	obdobie platnosti udelených víz na viac vstupov,

—	počet víz udelených bez poplatkov.

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).

(2)  Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).

(5)  Migračný kódex Azerbajdžanskej republiky bol prijatý zákonom Azerbajdžanskej republiky č. 713-IVQ dňa 2. júla 2013 a účinnosť nadobudol 1. augusta 2013.

(6)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 565/2014/EÚ z 15. mája 2014, ktorým sa zavádza zjednodušený režim kontroly osôb na vonkajších hraniciach založený na jednostrannom uznávaní niektorých dokladov Bulharskom, Chorvátskom, Cyprom a Rumunskom za rovnocenné s ich národnými vízami na účely tranzitu cez ich územia alebo zamýšľaného pobytu na ich územiach, ktorého trvanie počas akéhokoľvek obdobia 180 dní nepresiahne 90 dní a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 895/2006/ES a č. 582/2008/ES (Ú. v. EÚ L 157, 27.5.2014, s. 23). Cyprus vzhľadom na neexistujúce diplomatické vzťahy v súčasnosti vyníma držiteľov azerbajdžanských pasov (s výnimkou diplomatického pasu) z uplatňovania ustanovení rozhodnutia č. 565/2014/EÚ.

(7)  Oslobodenie od vízovej povinnosti je v súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia Rady č. 539/2001.

(8)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2005/761/ES z 28. septembra 2005 o uľahčení vydávania jednotných krátkodobých víz členskými štátmi výskumným pracovníkom z tretích krajín, ktorí sa pohybujú v Spoločenstve s cieľom uskutočňovať vedecký výskum (Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 23).