17.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 360/65

(1)

Dňa 19. decembra 2013 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antisubvenčné prešetrovanie, pokiaľ ide o dovoz polyesterových strižných vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Indii a vo Vietname (ďalej len „príslušné krajiny“) na základe článku 10 nariadenia Rady č. 597/2009 (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 4. novembra 2013 podalo Európske združenie pre umelé vlákna (European Man-made Fibres Association, CIRFS) (ďalej len „sťažovateľ“) v mene siedmich výrobcov. Sťažovateľ predstavoval viac než 70 % celkovej výroby polyesterových strižných vlákien (ďalej len „PSV“) v Únii. Podnet obsahoval evidentné dôkazy o subvencovaní a značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(3)

Pred začatím konania a v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia oznámila Komisia čínskej, indickej a vietnamskej vláde, že dostala riadne zdokumentovaný podnet, podľa ktorého subvencovaný dovoz PSV s pôvodom v ich krajinách údajne spôsoboval výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Príslušné vlády boli vyzvané na individuálne konzultácie s cieľom objasniť situáciu, pokiaľ ide o obsah podnetu, a dohodnúť sa na vzájomne prijateľnom riešení.

(4)

Čínska vláda neprijala ponuku na konzultácie, pričom sa odvolávala na nedorozumenie týkajúce sa dátumu podania podnetu. Čínska vláda však predložila pripomienky k tvrdeniam v podnete. Pripomienky sa týkali nedostatočnej napadnuteľnosti schém.

(5)

Vláda Indie prijala ponuku na konzultácie a konzultácie sa uskutočnili. Počas konzultácií nebolo možné dospieť k nijakému obojstranne prijateľnému riešeniu. Zohľadnili sa však pripomienky indickej vlády týkajúce sa schém uvedených v podnete.

(6)

Vláda Vietnamu prijala ponuku na konzultácie a konzultácie sa uskutočnili. Počas konzultácií nebolo možné dospieť k nijakému obojstranne prijateľnému riešeniu. Zohľadnili sa však pripomienky vietnamskej vlády týkajúce sa schém uvedených v podnete.

(7)

Komisia v oznámení o začatí konania vyzvala zainteresované strany, aby ju kontaktovali s cieľom zúčastniť sa prešetrovania. Komisia okrem toho výslovne informovala sťažovateľov, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a čínsku vládu, indickú vládu a vietnamskú vládu, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich dotkne začatie prešetrovania, a vyzvala ich na účasť.

(8)

Zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje pripomienky k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiu a/alebo úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach.

(9)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov, výrobcov z Únie a neprepojených dovozcov boli všetci známi vyvážajúci výrobcovia a neprepojení dovozcovia vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a v súlade s oznámením o začatí konania poskytli základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s PSV za obdobie od 1. októbra 2012 do 30. septembra 2013. Tieto informácie boli vyžiadané podľa článku 27 základného nariadenia, aby Komisia mohla rozhodnúť o tom, či je vzorka potrebná, a v prípade, že áno, uskutočniť jej výber. Konzultácie sa takisto uskutočnili s orgánmi Číny, Indie a Vietnamu.

(10)

Vo svojom oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že predbežný výber vzorky výrobcov z Únie už zrealizovala. Komisia vybrala vzorku na základe predaja a objemu výroby PSV počas obdobia prešetrovania a s prihliadnutím na geografické rozloženie. Táto vzorka pozostávala zo štyroch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 54 % celkovej výroby PSV v Únii.

(11)

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Neboli doručené nijaké pripomienky. Vzorka sa považuje za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(12)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a v prípade, že áno, uskutočniť jej výber, Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(13)

Ôsmi neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so svojím zaradením do vzorky. V súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia Komisia najprv vybrala vzorku troch neprepojených dovozcov na základe najväčšieho objemu dovozu do Únie. V súlade s článkom 27 ods. 2 základného nariadenia bol výber vzorky konzultovaný so všetkými známymi dovozcami.

(14)

Jeden z dovozcov zaradených do vzorky odstúpil zo vzorky a informoval Komisiu, že nepredloží vyplnený dotazník. Komisia následne zrušila výber vzorky, pretože do vzorky zostalo nezaradených len niekoľko dovozcov, ktorým bola adresovaná požiadavka, aby vyplnili dotazník. Dve spoločnosti, ktoré príslušný výrobok dovážajú aj používajú, naznačili, že nechcú spolupracovať ako dovozcovia, ale ako používatelia. Štyria zo zvyšných piatich neprepojených dovozcov zaslali vyplnené dotazníky.

(15)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a v prípade, že áno, uskutočniť jej výber, Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala stálu misiu Číny pri Európskej únii, aby identifikovala a/alebo kontaktovala prípadných ostatných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(16)

Požadované informácie najprv poskytlo 23 čínskych vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov a súhlasilo so zaradením do vzorky. Na základe informácií získaných od vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov a v súlade s článkom 27 základného nariadenia Komisia navrhla pôvodne vzorku piatich spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov s najväčším objemom vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania. Ďalší dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia/skupiny vyvážajúcich výrobcov predložili požadované informácie v neskoršej fáze. Veľkosť týchto dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov však nebola taká, aby si vyžiadala zmenu vzorky, i keby predložili požadované informácie v lehote.

(17)

Dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia/skupiny vyvážajúcich výrobcov požiadali, aby sa vzorka vyberala na základe surovín používaných na výrobu PSV. Tvrdili, že do vzorky by mal byť zaradený rovnaký počet výrobcov PSV používajúcich rafinovanú kyselinu tereftalátovú/monoetylénglykol (ďalej len „PTA/MEG“, purified terephthalic acid/mono ethylene glycol) a výrobcov PSV používajúcich PET vločky. Ďalej tvrdili, že výrobné procesy sú odlišné v závislosti od použitej suroviny a že si výrobcovia používajúci rôzne suroviny na tom istom trhu nekonkurujú. Okrem toho tvrdili, že výrobcovia PSV, ktorí nepoužívajú PTA/MEG ako suroviny, by nemohli mať výhody z poskytovania PTA/MEG za nižšiu než primeranú odplatu uvedenú v podnete.

(18)

Komisia vzorku vybrala na základe najväčšieho objemu vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania v súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia. Vo vzorke sa takisto zohľadnilo, že niektoré schémy nemuseli byť využité všetkými vyvážajúcimi výrobcami v Číne. Okrem toho je potrebné uviesť, že vzorka obsahovala spoločnosti používajúce oba výrobné procesy.

(19)

Ak by bola vzorka vyberaná len podľa typov výrobných procesov, existovalo by riziko ovplyvňovania výsledku prešetrovania stanovením predpokladu, že napadnuteľné subvencie sa vyskytnú iba v prípade výrobcov PSV, ktorí ako suroviny používajú PTA/MEG, a nie v prípade výrobcov PSV, ktorí ako suroviny používajú PET vločky. Okrem toho sa usúdilo, že takéto výberové kritériá by boli svojvoľné a vzorka rovnakého počtu spoločností vybratá na základe týchto kritérií by nebola reprezentatívna, pokiaľ ide o objem vývozu do Únie v súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia, a preto bola žiadosť zamietnutá.

(20)

Jeden z čínskych vyvážajúcich výrobcov (skupina vyvážajúcich výrobcov) tvrdil, že vzorka by mala byť založená skôr na vývoznej hodnote než na objeme vývozu a žiadal o zaradenie do vzorky. Výber vzorky na základe vývozných hodnôt by neviedol k reprezentatívnym a objektívnym výsledkom, pretože ceny môžu byť skreslené subvencovaním. Komisia vybrala päť najväčších vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov z hľadiska objemu, čo predstavuje 53 % celkového objemu vývozu do Únie zo strany spolupracujúcich čínskych vývozcov. To sa považuje za najväčší reprezentatívny objem vývozu, ktorý možno primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty v súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia. Z tohto dôvodu bolo tvrdenie zamietnuté.

(21)

Tá istá strana tvrdila, že jej suroviny tvoril výlučne recyklovaný textilný odpad a nemá nijakú výhodu zo subvencií, ktoré sa viažu na používanie PTA/MEG. Táto strana tvrdila, že jej nie je možné prisúdiť subvenčné rozpätie, ktoré bolo vypočítané na základe informácií týkajúcich sa spoločností, ktoré ako surovinu používajú PTA/MEG. Ako je vysvetlené v odôvodnení 18, vo vzorke sa zohľadňuje, že niektoré schémy nemusia byť využité všetkými vyvážajúcimi výrobcami v Číne. Táto požiadavka bola preto zamietnutá.

(22)

Predbežná vzorka piatich vyvážajúcich výrobcov uvedená v odôvodnení 16 sa preto potvrdzuje ako konečná vzorka.

(23)

Po zverejnení informácií sťažovateľ vyjadril pochybnosti o metodike výberu vzorky, ktorú uplatnila Komisia. Sťažovateľ vyjadril pochybnosti o reprezentatívnosti 23 spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov uvedených v odôvodnení 16 vo vzťahu k celkovému množstvu PSV vyvážaného z Číny do Únie. Okrem toho sa domnieval, že vzorka piatich spoločností nebola dostatočná vzhľadom na údajný počet 150 výrobcov PSV v Číne. Navyše tvrdil, že pri výbere vzorky sa nezohľadnilo geografické rozloženie čínskych výrobcov a podiel čínskych výrobcov používajúcich rôzne výrobné procesy. Sťažovateľ takisto tvrdil, že Komisia neuviedla skutočný objem PSV vyrobených čínskymi spoločnosťami zaradenými do vzorky a skutočnosť, či je objem výroby reprezentatívny vo vzťahu k celkovému objemu PSV vyrábanému v Číne.

(24)

Dovoz 23 spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov predstavoval 83 % celkového objemu čínskeho dovozu a spolupráca sa teda považovala za vysokú. Ako je uvedené v odôvodnení 16, Komisia v súlade s článkom 27 základného nariadenia vybrala vzorku piatich vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní, s najväčším objemom vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania. Na tomto základe bola vzorka považovaná za reprezentatívnu. Vybrané spoločnosti dostali požiadavku, aby vyplnili celý dotazník. V každom prípade vyvážajúci výrobcovia, ktorí neboli ochotní spolupracovať pri prešetrovaní, nemôžu byť zaradení do vzorky, pretože Komisia sa snaží získať zistenia založené na informáciách zozbieraných od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov prostredníctvom odpovedí na dotazník, ktoré sa preverujú na mieste.

(25)

Pokiaľ ide o výber vzorky vyvážajúcich výrobcov zohľadňujúci geografické rozloženie výrobcov v Číne, sťažovateľ svoje tvrdenie nepodložil. Sťažovateľ najmä nevysvetlil, prečo by vzorka, ktorá sa zakladá na kritériu geografického rozloženia, mala byť v súlade s článkom 27 základného nariadenia, ktorý poskytuje možnosť vytvoriť vzorku na základe najväčšieho objemu vývozu.

(26)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že vzorka nezohľadňovala pomer čínskych výrobcov používajúcich rôzne výrobné procesy, je potrebné zdôrazniť, že vzorka obsahovala spoločnosti používajúce oba výrobné procesy, ako je vysvetlené v odôvodnení 18. Okrem toho najväčší čínski vývozcovia používajú na výrobu PSV určených na trh Únie PTA/MEG.

(27)

Navyše, zatiaľ čo sťažovateľ sa odvoláva skôr na výrobu, ako na vývoz do Únie, je potrebné uviesť, že Komisia nemusí uviesť údaje o objeme PSV vyrobených čínskymi vyvážajúcimi výrobcami/skupinami vyvážajúcich výrobcov zaradenými do vzorky, keďže účelom tohto konania je posúdenie subvencovania vo vzťahu k objemu PSV vyrobených v Číne a vyvezených do Únie.

(28)

Všetky tvrdenia sťažovateľa vo vzťahu k metodike výberu vzorky boli zamietnuté.

(29)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a v prípade, že áno, uskutočniť jej výber, Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v Indii, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala stálu misiu Indie pri Európskej únii, aby identifikovala a/alebo kontaktovala prípadných ostatných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(30)

Ôsmi vyvážajúci výrobcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku 4 spoločností na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty. V súlade s článkom 27 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými príslušnými známymi vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi Indie. Neboli vznesené nijaké pripomienky.

(31)

Po zverejnení informácií sťažovateľ poukázal na existenciu 17 výrobcov PSV v Indii a vyjadril pochybnosti, či bola vzorka štyroch vyvážajúcich výrobcov reprezentatívna. Komisia potvrdzuje, že vzorka štyroch indických vyvážajúcich výrobcov bola považovaná za reprezentatívnu, pretože zastrešovala približne 90 % celkového indického vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania.

(32)

Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov vo Vietname, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala stálu misiu Vietnamu pri Európskej únii, aby identifikovala a/alebo kontaktovala prípadných ostatných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(33)

Päť vyvážajúcich výrobcov vo Vietname poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky, ale jedna z týchto spoločností nemala počas obdobia prešetrovania nijaký predaj na vývoz do Únie. Komisia preto rozhodla, že túto spoločnosť do prešetrovania nezahrnie. Vzhľadom na nízky počet vyvážajúcich výrobcov Komisia rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(34)

Po zverejnení informácií sťažovateľ uviedol, že v prípade Vietnamu boli doručené vyplnené dotazníky od troch zo štyroch vyvážajúcich výrobcov a že Komisia by sa mala usilovať dosiahnuť rovnaké pokrytie aj pre čínsky a indický vývoz. Komisia zdôrazňuje, že situácia výrobného odvetvia vo Vietname bola dosť odlišná vzhľadom na veľmi obmedzený počet spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov (t. j. troch) v porovnaní s významným počtom vyvážajúcich výrobcov v Číne a Indii. Výber vzorky bol preto potrebný len v prípade posledných dvoch menovaných krajín. Komisia takisto objasňuje, že traja spolupracujúci a prešetrovaní vietnamskí vyvážajúci výrobcovia predstavujú viac ako 99 % celkového objemu dovozu príslušného výrobku z Vietnamu do Únie.

(35)

Traja vyvážajúci výrobcovia/skupiny vyvážajúcich výrobcov v Číne požiadali o individuálnu kontrolu podľa článku 27 ods. 3 základného nariadenia. Vzhľadom na počet žiadostí o individuálnu kontrolu a početnosť vzorky vyvážajúcich výrobcov z Číny by bolo preskúmanie týchto žiadostí neprimerane zaťažujúce. Tieto žiadosti boli preto zamietnuté.

(36)

Jeden vyvážajúci výrobca z Indie požiadal o individuálnu kontrolu podľa článku 27 ods. 3 základného nariadenia. Preskúmanie tejto žiadosti bolo akceptované. Predovšetkým sa rozhodlo, že v tomto konkrétnom prípade by individuálna kontrola nepredstavovala neúmerné zaťaženie a neprekážala by včasnému ukončeniu prešetrovania.

(37)

Komisia zaslala dotazníky zástupcom Číny (vrátane osobitných dotazníkov pre banky a výrobcov PTA a MEG), zástupcom Indie (vrátane osobitných dotazníkov pre banky) a zástupcom Vietnamu (vrátane osobitných dotazníkov pre banky a výrobcov PTA a MEG). Komisia ďalej zaslala dotazníky piatim vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky v Číne, piatim vyvážajúcim výrobcom (štyrom zaradeným do vzorky a jednému nezaradenému) v Indii, štyrom vyvážajúcim výrobcom vo Vietname, štyrom výrobcom z Únie, piatim neprepojeným dovozcom a 105 používateľom.

(38)

Pokiaľ ide o Čínu, vyplnené dotazníky zaslali čínska vláda (ministerstvo obchodu) a päť vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v Číne. Pokiaľ ide o Indiu, vyplnené dotazníky doručili indická vláda (ministerstvo obchodu a priemyslu), štyria vyvážajúci výrobcovia v Indii zaradení do vzorky a indický vyvážajúci výrobca, ktorý požiadal o individuálne preskúmanie. Pokiaľ ide o Vietnam, odpovede na dotazník doručila vietnamská vláda (orgán na ochranu hospodárskej súťaže Vietnamu, ministerstvo priemyslu a obchodu a rôzne banky). Jeden vyvážajúci výrobca, ktorý predstavoval veľmi nízky objem vývozu do Únie, odstúpil od spolupráce a dotazník nevyplnil. Vyplnené dotazníky doručili zostávajúci traja vyvážajúci výrobcovia (dvaja z nich patria do rovnakej skupiny) vo Vietname. Vyplnený dotazník okrem toho predložili štyria výrobcovia z Únie, štyria neprepojení dovozcovia a dvanásť používateľov.

(39)

Po zverejnení informácií sťažovateľ poukázal na možný nedostatok proporcionality, pokiaľ ide o počet dotazníkov zaslaných výrobcom z Únie zaradeným do vzorky na jednej strane a dovozcom a používateľov na strane druhej. V prvom rade počet dotazníkov zaslaných jednej skupine hospodárskych subjektov (výrobcom z Únie, vyvážajúcim výrobcom, dovozcom alebo používateľom) nesvedčí o váhe, ktorú Komisia prisudzuje ich situácii. Jediným cieľom je získať informácie na správnej úrovni a v správnom množstve, aby bolo možné čo najlepšie analyzovať subvencie, ujmu a záujem Únie.

(40)

V tomto prípade boli dotazníky zaslané štyrom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, piatim čínskych vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, piatim indickým vyvážajúcim výrobcom, štyrom vyvážajúcim výrobcom z Vietnamu, piatim dovozcom, všetkým známym používateľom a tým používateľom, ktorí sa prihlásili. V článku 27 základného nariadenia sa však nestanovuje výber vzorky používateľov. Okrem toho z doterajších skúseností z prešetrovaní v oblasti ochrany obchodu vyplýva, že hoci v určitých prípadoch bolo možné na základe dostupných informácií kontaktovať veľký počet používateľov, len obmedzený počet z nich prejaví dobrú vôľu a poskytne odpovede na dotazník. Komisia sa preto aj v tomto prípade snažila o spoluprácu maximálneho počtu používateľov.

(41)

Komisia vyhľadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie subvencovania, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Kontrolné inšpekcie podľa článku 26 základného nariadenia sa vykonali v týchto orgánoch štátnej správy, finančných inštitúciách a spoločnostiach:

(42)

Po zverejnení informácií sťažovateľ tvrdil, že väčšina čínskych výrobcov je regionálne koncentrovaných v provinciách Ťiang-su (Jiangsu) a Če-ťiang (Zhejiang) na juhovýchodnom pobreží a ani v jednej z týchto provincií sa neuskutočnili kontrolné inšpekcie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prevádzky spoločností Jiangsu Xinsu Chemical Fibre Co a Jiangsu Huaxicun Co sa nachádzajú v provincii Ťiang-su, pričom prevádzka spoločnosti Zhejiang Anshun Pettechs Fibre sa nachádza v provincii Če-ťiang. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(43)

Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že z hľadiska výrobných kapacít neboli do vzorky zaradení dvaja veľkí čínski výrobcovia. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že – ako je vysvetlené v odôvodneniach 16 a 18 – Komisia vybrala vzorku na základe objemu vývozu do Únie a vybrala piatich najväčších vývozcov/skupiny vyvážajúcich výrobcov do Únie v súlade s článkom 27 základného nariadenia. Samotná skutočnosť, že v Číne existujú ďalší veľkí výrobcovia PSV, ako taká nespochybňuje reprezentatívnosť vzorky.

(44)

Sťažovateľ vzniesol podobnú námietku v prípade Vietnamu, pričom tvrdil, že dvaja hlavní vietnamskí výrobcovia PSV neboli zahrnutí do rozsahu prešetrovania. Ako Komisia vysvetlila v odôvodneniach 32 až 34, prešetrovanie sa vzťahovalo na všetkých vietnamských vyvážajúcich výrobcov PSV do Únie a odpovede na dotazník doručili traja vyvážajúci výrobcovia, ktorí predstavovali takmer celý vývoz PSV do Únie. Skutočnosť, že môžu existovať iní veľkí výrobcovia PSV vo Vietname, ktorí nevyvážajú príslušný výrobok do Únie, nespochybňuje reprezentatívnosť spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(45)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2012 do 30. septembra 2013 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Skúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2010 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(46)

Po zverejnení informácií sťažovateľ poukázal na trvanie obdobia prešetrovania, ktoré považuje za krátke a ktoré podľa neho „nepriaznivo ovplyvnilo“ zistenia Komisie. Sťažovateľ uviedol, že obdobie dvanástich mesiacov nezohľadnilo skutočnosť, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, údajne trvala niekoľko rokov. Sťažovateľ sa takisto domnieval, že subvencie uvedené v podnete nebolo možné primerane analyzovať počas obdobia prešetrovania, ktorého dĺžka bola stanovená na dvanásť mesiacov.

(47)

Pokiaľ ide o analýzu ujmy, je potrebné zdôrazniť, že Komisia posúdila roky 2010, 2011, 2012 a obdobie prešetrovania, a nie iba dvanásť mesiacov obdobia prešetrovania ako uvádza sťažovateľ. Pokiaľ ide o stanovenie subvencovania, Komisia sa v rámci svojej voľnej úvahy a v súlade s článkami 5 a 11 základného nariadenia rozhodla, že použije dvanásťmesačné obdobie prešetrovania. Až do zverejnenia informácií sťažovateľ ani iná zainteresovaná strana nepredložili pripomienky týkajúce sa dĺžky obdobia prešetrovania, ktorá bola uvedená v oznámení o začatí konania a v dotazníkoch. Komisia sa domnieva, že obdobie prešetrovania v dĺžke dvanásť mesiacov je vhodné na zabezpečenie reprezentatívnych zistení na účely prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(48)

Komisia 2. októbra 2014 oznámila všetkým zainteresovaným stranám základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala ukončiť toto konanie a vyzvala všetky zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky. Doručené boli pripomienky od spotrebiteľského združenia, sťažovateľa, jedného čínskeho vyvážajúceho výrobcu a jeho pridružených spoločností, štyroch indických vyvážajúcich výrobcov a čínskej a indickej vlády. Komisia pripomienky posúdila a v relevantných prípadoch ich zohľadnila.

(49)

Pripomienky od spotrebiteľského združenia riešili otázku záujmu Únie, ktorý nebol hodnotený, pretože neexistujú dôvody pre uloženie opatrení.

(50)

Príslušným výrobkom sú syntetické strižné vlákna z polyesterov, nemykané, nečesané ani inak nespracované na spriadanie s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Indii a Vietname, v súčasnosti zaradené do kódu KN 5503 20 00 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(51)

Príslušný výrobok možno vyrábať použitím PTA (rafinovanej kyseliny tereftalátovej) a MEG (monoetylénglykolu) alebo použitím vločiek z recyklovaných PET fliaš na výrobu recyklovaných PSV. Výrobok nachádza širokú škálu uplatnenia, napríklad v oblečení, odevoch a bytových zariadeniach, ale aj v automobilovom priemysle, v odvetví hygieny a zdravotníctva, ako aj v stavebníctve.

(52)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia, majú tieto výrobky:

(53)

Komisia rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(54)

Dva orgány štátnej správy a združenie zastupujúce vyvážajúcich výrobcov z jednej z príslušných krajín tvrdili, že PSV vyrobené z PTA/MEG a PSV z recyklovaných PET fliaš treba posudzovať ako dva odlišné výrobky. Toto tvrdenie bolo založené na rozdiele v hlavných surovinách, keďže na výrobu niektorých druhov PSV sa používajú PTA/MEG, zatiaľ čo na výrobu niektorých iných druhov sa namiesto toho používajú vločky z recyklovaných PET fliaš. Ako dôležité rozdiely boli v tejto súvislosti uvedené náklady a predajné ceny. Takisto sa tvrdilo, že existujú podstatné rozdiely v kvalite medzi PSV vyrobenými z PTA a MEG a PSV z recyklovaných PET fliaš, a tieto rozdiely majú vplyv na použitie a uplatnenie.

(55)

PSV vyrobené z PTA/MEG a PSV z recyklovaných PET fliaš skutočne na škále vyrábaných PSV predstavujú dva rôzne druhy. Obidva tieto druhy však majú rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a ich konečné použitie je v podstate rovnaké. Pri úvahách sa zohľadnila skutočnosť, že nie všetky druhy výrobkov sú vzájomne zameniteľné, predchádzajúcim a súčasným prešetrovaním sa však zistilo, že medzi rôznymi druhmi výrobkov existuje prinajmenšom čiastočná zameniteľnosť a prekrytie, pokiaľ ide o ich konečné použitie. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(56)

Jeden vyvážajúci výrobca vo svojom podaní opäť uviedol, že používanie recyklovaných PET fliaš predstavuje v porovnaní s používaním vločiek z recyklovaných PET fliaš iný výrobný proces a inú surovinu. Tá istá strana takisto uviedla, že výrobné náklady a predajná cena, ako aj kvalita PSV vyrábaných z recyklovaných PET fliaš, sú výrazne nižšie ako u „normálnych PSV“. Komisia tvrdí, že surovina, či ide o recyklované PET fľaše alebo vločky z recyklovaných PET fliaš, je v podstate rovnaká. Dodatočné kroky potrebné na použitie PET fliaš v porovnaní s PET vločkami sú triedenie a umývanie fliaš, po ktorom nasleduje ich drvenie do podoby vločiek. Všetky následné výrobné kroky sú rovnaké. Okrem toho má konečný výrobok tie isté vlastnosti s tým, že môžu existovať rôzne stupne kvality, ako bolo stanovené v kontrolnom čísle výrobku (PCN, product control number). Cenový rozdiel (ak existuje) v dôsledku rôznych stupňov kvality je teda v PCN takisto zohľadnený. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(57)

Jeden orgán štátnej správy a štyria vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že komoditné PSV a špeciálne typy PSV treba považovať za rôzne výrobky vzhľadom na rozdiely vo výrobných nákladoch, predajných cenách a v ich použití. Takisto sa tvrdilo, že výrobné odvetvie Únie sa zameriava na špeciálne typy PSV ako na hlavný druh PSV, zatiaľ čo príslušné krajiny dodávali hlavne komoditné PSV.

(58)

Orgán štátnej správy a štyria vyvážajúci výrobcovia, ktorí predložili tvrdenie uvedené v odôvodnení 57, neposkytli vymedzenie špeciálnych typov PSV.

(59)

Špeciálne typy PSV predstavujú podľa definície výrobcov z Únie zaradených do vzorky škálu od PSV vyrobených z kombinácie polyesteru a polyetylénu na použitie vo výrobkoch na hygienu, farebných (zafarbených) PSV, PSV so špecifickou pevnosťou, PSV spomaľujúcich plamene, PSV na technické účely (napríklad geotextílie a netkané textílie používané v stavebnom priemysle), PSV, ktoré sú špecifikované, vyvinuté a upravené v spolupráci so zákazníkom na špecifické použitie, až po PSV používané pre automobilový priemysel (konkrétne viditeľné obloženia automobilov musia byť rovnomerne sfarbené).

(60)

Štandardné PSV podľa výrobcov z Únie zaradených do vzorky zastrešujú PSV, ktoré majú širší rozsah flexibility s ohľadom na ich špecifikácie.

(61)

V rámci navrhovaného vymedzenia špeciálnych typov PSV a komoditných PSV majú tieto dva druhy rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti. Skutočnosť, že existujú rôzne druhy, stupne alebo kvality, nevylučuje, že sa môžu považovať za jeden výrobok. Možné použitie komoditných PSV sa zdalo byť širšie než u špeciálnych typov PSV, ale tieto rozdiely boli nedostatočné na to, aby boli klasifikované ako dva samostatné výrobky. Napriek tomu, že tieto druhy PSV majú rôzne charakteristiky zodpovedajúce ich osobitnému účelu, ich základné fyzikálne vlastnosti, uplatnenie a použitie sú rovnaké.

(62)

Okrem toho je potrebné objasniť, že počas obdobia prešetrovania neboli špeciálne typy PSV hlavnými druhmi PSV vyrábanými výrobcami z Únie. V priemere predstavovali približne 40 % všetkých druhov PSV vyrábaných výrobcami z Únie zaradenými do vzorky vychádzajúc z ich vymedzenia komoditných PSV a špeciálnych typov PSV.

(63)

Po zverejnení informácií jeden vyvážajúci výrobca opätovne namietal, že špeciálne typy PSV a komoditné PSV nie sú „podobné výrobky“, a preto nemôžu byť preskúmavané spoločne. Tá istá zainteresovaná strana uviedla, že špeciálne typy PSV a komoditné PSV majú odlišné konečné použitie, výrobné náklady a predajné ceny. Preto považovala za zlyhanie Komisie, že nepreskúmala rozdiely v nákladoch a predajných cenách špeciálnych typov PSV a komoditných PSV. Uviedla, že nie je jasné, ako boli stanovené výrobné náklady a predajné ceny výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, a požiadala Komisiu, aby preskúmala analýzu predaja pod cenu po izolácii údajov pre komoditné PSV a špeciálne typy PSV.

(64)

Komisia potvrdzuje, že PSV sa predávajú podľa rôznych druhov výrobkov na použitie pri spriadaní alebo na výrobu netkaných aplikácií. PSV môžu mať napríklad jedno- alebo dvojzložkové zloženie a rôzne špecifikácie, ako sú decitex, pevnosť, lesk, stupeň kvality atď. Tieto špecifiká sú zohľadnené v PCN, ku ktorému Komisia nedostala nijaké pripomienky. Uznáva sa, že komoditné a špeciálne typy PSV nie sú zameniteľné vo všetkých možných použitiach, ale medzi rôznymi druhmi výrobkov existuje čiastočná zameniteľnosť a prekrývajúce sa konečné použitie. Ako je uvedené v odôvodnení 61 a na základe zistení z predchádzajúcich konaní týkajúcich sa toho istého výrobku, fyzikálne a chemické vlastnosti a konečné použitia týchto druhov sú v podstate rovnaké. Všetky druhy sú založené na rovnakých surovinách (PTA/MEG alebo recyklovaných PET fľašiach), ktoré predstavujú viac ako 60 % výrobných nákladov. K nim sa môžu pridávať prísady a doplnkové zložky s cieľom zabezpečiť určité špecifické vlastnosti vlákna. PCN zohľadňuje pôvod surovín a ďalšie prvky, ktoré majú vplyv na výrobné náklady a predajné ceny. Podstatný rozdiel vo výrobnom procese komoditných PSV a špeciálnych typov PSV však neexistuje. Možno to vidieť v prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky, z ktorých ani jeden nevyrábal výlučne komoditné PSV či špeciálne typy PSV. Okrem toho zrejme neexistuje jednotné a spoločne dohodnuté vymedzenie špeciálnych typov PSV. Napríklad, ako je uvedené v odôvodnení 59, PSV používané v hygienickom priemysle považujú niektorí výrobcovia z Únie za špeciálne typy PSV. Rôzni používatelia a združenie používateľov naopak naznačili, že PSV, ktoré sa majú používať v hygienickom priemysle, napríklad na vlhké obrúsky, sú komoditným druhom, hoci zo zdravotných a bezpečnostných dôvodov by podľa možnosti nemali byť z recyklovaného materiálu. Okrem toho niektorí výrobcovia z Únie považujú druhy PSV, ktoré spĺňajú osobitné požiadavky konkrétneho zákazníka (napríklad zafarbenie špecifickou farbou), za špeciálne typy PSV, hoci takéto druhy môžu prechádzať rovnakým výrobným postupom a mať rovnaké výrobné náklady ako akýkoľvek iný (komoditný) druh. Komisia preto nemohla vychádzať z individuálnej kategorizácie druhov komoditných a špeciálnych PSV a toto tvrdenie sa preto zamieta.

(65)

Jeden používateľ a spotrebiteľské združenie tvrdili, že PSV dovážané z Číny majú vyššiu kvalitu ako PSV vyrábané v Únii. Jedným z argumentov na podporu tohto tvrdenia bolo, že PSV z Čínskej ľudovej republiky neobsahujú kusy tvrdých polymérov. Ďalším predloženým argumentom bol jas čínskych PSV, zatiaľ čo o PSV vyrábaných v Únii sa tvrdilo, že obsahujú odtiene šedej, pretože väčšina PSV z Únie sa vyrába z recyklovaných PET fliaš.

(66)

Prvý argument, že PSV z Únie obsahujú kusy tvrdých polymérov, nebol podloženými nijakými dôkazmi. Navyše sa v iných podaniach používateľov a odpovediach na dotazník pre používateľov uvádza opačné tvrdenie (konkrétne, že PSV vyrábané výrobcami z Únie je zvyčajne vyššej kvality ako PSV vyrábané v príslušných krajinách).

(67)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie týkajúce sa jasu, informácie poskytnuté počas prešetrovania potvrdili, že PSV vyrobené z PTA/MEG sú zvyčajne jasnejšie ako PSV z recyklovaných PET fliaš (ak sa počas výrobného procesu nepridáva pigment a/alebo zjasňovače). Obidva tieto druhy však majú rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a ich konečné použitie je v podstate rovnaké. Takisto treba uviesť, že základná surovina bola jedným z prvkov, ktoré sa zohľadnili pri výpočte ujmy. Inými slovami, dovezené PSV z recyklovaných PET fliaš sa porovnávali iba s takými PSV z Únie, ktoré boli vyrobené z recyklovaných PET fliaš. Podobne dovezené PSV z PTA a MEG sa porovnávali iba s takými PSV z Únie, ktoré boli vyrobené z PTA a MEG.

(68)

Spotrebiteľské združenie, vyvážajúci výrobca a orgán štátnej správy zhodne tvrdili, že spracovatelia (downstream users) často vyžadujú, aby boli výrobky vyrobené použitím PSV s pôvodom v príslušných krajinách (najmä v Číne).

(69)

Na podporu tohto tvrdenia neboli predložené nijaké dôkazy ani podrobnejšie zdôvodnenie takejto požiadavky týkajúcej sa použitia PSV z troch príslušných krajín (ak spracovatelia skutočne kladú takúto požiadavku).

(70)

Spotrebiteľské združenie konkrétne tvrdilo, že automobilový priemysel Únie akceptuje len PSV s pôvodom v Číne.

(71)

Svoje tvrdenie však nepodložilo a nepreukázalo, že v automobilovom priemysle Únie sa nemôže používať PSV vyrábané výrobcami z Únie. Okrem toho z overených údajov vyplýva, že aj výrobcovia z Únie predávajú značné množstvá PSV automobilovému priemyslu Únie, čo svedčí o opaku.

(72)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že PSV, ktoré vyrába on, a PSV vyrábané výrobcami z Únie, sú rozdielne výrobky, hoci sa obe vyrábajú z recyklovaných PET fliaš. Podľa tohto vyvážajúceho výrobcu sú jeho PSV vyrobené (najmä) z recyklovaných PET fliaš (nie vločiek) na základe iného výrobného procesu a predstavujú rozdielnu surovinu v porovnaní s PSV vyrobenými z vločiek z recyklovaných PET fliaš.

(73)

Toto tvrdenie bolo zamietnuté, pretože fľaše PET a vločky z PET fliaš (t. j. PET fľaše rozdrvené na vločky) sú v podstate rovnaké suroviny, aj keď v inej forme.

(74)

Dospelo sa preto k záveru, že všetky druhy PSV, na ktoré sa vzťahuje prešetrovanie, majú rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti a ich konečné použitie je v podstate rovnaké.

(75)

Na základe informácií uvedených v podnete a vo vyplnených dotazníkoch Komisie sa prešetrili tieto schémy, ktorých súčasťou je údajné poskytovanie subvencií zo strany orgánov štátnej správy Číny:

(76)

Komisia prešetrila všetky schémy uvedené v podnete. V prípade každej schémy sa prešetrovalo, či je možné stanoviť finančný príspevok čínskej vlády a výhodu poskytnutú vyvážajúcim výrobcom podľa ustanovení článku 3 základného nariadenia. Z prešetrovania vyplynulo, že v tomto prípade sú výhody z prešetrovaných schém nižšie ako hranica de minimis podľa článku 14 ods. 5 (3) základného nariadenia. Preto sa nepovažuje za potrebné vyvodiť záver o napadnuteľnosti jednotlivých schém.

Podrobnosti o schémach a zodpovedajúce sadzby výhody pre jednotlivé spoločnosti sú uvedené ďalej v texte.

(77)

Ďalej sa zistilo, že čínski vyvážajúci výrobcovia/skupiny vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania nevyužívali tieto schémy, a preto nebolo možné stanoviť nijakú výhodu:

(78)

Pokiaľ ide o poskytovanie PTA a MEG za nižšiu než primeranú odplatu, v podnete sa tvrdí, že čínska vláda kontroluje niektoré dodávateľské odvetvia a výrobky, aby mohla výrobcom PSV poskytovať najmä PTA a MEG vstupy za priaznivé ceny. Na základe toho výrobcovia PSV získavajú napadnuteľné subvencie prostredníctvom nákupu štátom vyrábaných PTA a MEG od štátnych podnikov za nižšiu cenu, ako je trhová cena, a teda za nižšiu než primeranú odplatu.

(79)

Prešetrovaním sa však zistilo, že čínski vyvážajúci výrobcovia/skupiny vyvážajúcich výrobcov PSV dovážajú väčšinu svojich PTA a MEG vstupov na výrobu PSV určených na vývoz v režime aktívneho zušľachťovacieho styku.

(80)

V dôsledku toho nebolo možné stanoviť nijaké subvencie pre spoločnosti zaradené do vzorky na základe tohto údajného programu.

(81)

Po zverejnení informácií sťažovateľ uviedol, že Komisia poskytla čiastočnú analýzu len jednej subvenčnej schémy nevyužívanej čínskymi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky počas obdobia prešetrovania, a to poskytovania PTA/MEG za subvencované ceny. So zreteľom na túto schému sťažovateľ tvrdil, že spôsob, akým bola vybratá vzorka, a skutočnosť, že hlavní výrobcovia PSV v Číne neboli zahrnutí do prešetrovania, mali dosah na stanovenie subvencovania pre túto schému.

(82)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 16 a 18, z 23 čínskych vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní, Komisia vybrala vzorku pozostávajúcu z piatich najväčších vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov, a táto vzorka sa považovala za reprezentatívnu v zmysle článku 27 základného nariadenia. Čínsky výrobca, na ktorého sa sťažovateľ odvoláva a ktorý nebol zaradený do vzorky, počas obdobia prešetrovania nevyvážal do Únie PSV v značných množstvách. Nezaradenie tohto výrobcu do vzorky preto nemalo vplyv na jej reprezentatívnosť a nemalo významný vplyv na závery týkajúce sa dotknutej subvenčnej schémy.

(83)

Komisia potvrdzuje, že získavala informácie a odpovede týkajúce sa všetkých údajných subvenčných schém uvedených v podnete vrátane tých, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojich pripomienkach k zverejneniu informácií, zistilo sa však, že vyvážajúci výrobcovia/skupina vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky tieto schémy nevyužívali. V odôvodnení 78 Komisia poskytla ďalšie podrobnosti o poskytovaní PTA/MEG za nižšiu než primeranú odplatu, pretože táto subvenčná schéma sa v podnete uvádza ako hlavné tvrdenie s tým, že na jej základe sa pravdepodobne poskytuje značný objem napadnuteľnej subvencie.

(84)

Sťažovateľ tvrdil, že výrobcovia PSV profitujú z nízkych (subvencovaných) úrokových sadzieb úverov poskytovaných bankami a štátom vlastnenými komerčnými bankami na základe politiky čínskej vlády poskytovať finančnú pomoc s cieľom podnecovať a podporovať rast a rozvoj odvetvia textilných a chemických vlákien.

(85)

Preferenčné úvery v Číne sú upravené v týchto právnych predpisoch: zákon ČĽR o komerčných bankách (ďalej len „zákon o bankovníctve“), všeobecné pravidlá o úveroch, ktoré schválila Čínska ľudová banka (ďalej len „ČĽB“) 28. júna 1996 a rozhodnutie č. 40 Štátnej rady.

(86)

V článku 6 písm. b) základného nariadenia sa stanovuje, že výhoda z preferenčných úverov by sa mala vypočítať ako rozdiel medzi sumou uhradeného úroku a sumou, ktorá by sa uhradila za porovnateľný komerčný úver, ktorý by firma získala na trhu. Komisia stanovila trhovú referenčnú hodnotu pre porovnateľné komerčné úvery.

(87)

Referenčná hodnota bola vytvorená na základe čínskych úrokových sadzieb, upravených tak, aby odzrkadľovali normálne trhové riziko [t. j. vychádzalo sa z predpokladu, že všetkým firmám v Číne je udelený iba najvyšší stupeň dlhopisov „Neinvestičného stupňa“ (BB od Bloombergu) a k štandardnej úrokovej sadzbe na úvery Čínskej ľudovej banky sa pripočítali primerané očakávané výnosy z dlhopisov vydaných firmami s týmto ratingom].

(88)

Výhoda vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov sa vypočítala použitím rozdielu úrokových sadzieb vyjadreného ako percentuálny podiel, vynásobeného zostatkovou hodnotou úveru, t. j. úrokov nezaplatených počas obdobia prešetrovania. Táto hodnota sa potom rozdelila podľa celkového obratu z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(89)

Výhoda na základe tejto schémy sa pohybovala v rozpätí od 0 % do 0,50 %.

(90)

Poskytovanie práv na užívanie pozemkov patrí v Číne do rozsahu pôsobnosti zákona Čínskej ľudovej republiky o správe pozemkov a zákona Čínskej ľudovej republiky o právach spojených s nehnuteľnosťami.

(91)

Podľa článku 2 zákona o správe pozemkov vlastní všetku pôdu vláda, keďže podľa čínskej ústavy a príslušných právnych ustanovení pôda patrí spoločne čínskemu ľudu. Podľa tohto zákona nie je možné pozemky predávať, ale je možné udeľovať práva na ich užívanie. Orgány štátnej správy ich môžu udeliť prostredníctvom verejnej dražby, cenových ponúk alebo aukcie.

(92)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia/skupiny vyvážajúcich výrobcov poskytli informácie týkajúce sa pozemkov v ich držbe, ako aj príslušné zmluvy/potvrdenia týkajúce sa práv na užívanie pozemkov, čínska vláda však neposkytla nijaké informácie o cenách za práva na užívanie pozemkov.

(93)

Keďže sa dospelo k záveru, že situácia v Číne v oblasti práv na užívanie pozemkov nie je riadená trhom, v Číne podľa všetkého vôbec nie sú dostupné referenčné hodnoty zo súkromného vlastníctva. Preto v prípade Číny nie je možné použiť úpravu nákladov alebo cien. Za týchto podmienok sa dospelo k záveru, že v Číne neexistuje trh a v súlade s článkom 6 písm. d) bodom ii) základného nariadenia bolo možné použiť na určenie výšky výhody externú referenčnú hodnotu. Keďže čínska vláda nespolupracovala a nepredložila nijaký návrh na externú referenčnú hodnotu, Komisia pri určovaní vhodnej externej referenčnej hodnoty musela použiť dostupné informácie. V tejto súvislosti sa na základe dôvodov stanovených v odôvodnení 94 považovali za primerané použiť ako vhodnú referenčnú hodnotu informácie zo samostatného colného územia Taiwan.

(94)

Podľa názoru Komisie sú ceny pozemkov na Taiwane najvhodnejším ukazovateľom pre tie oblasti v Číne, v ktorých sídlia spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. Väčšina vyvážajúcich výrobcov sídli vo východnej časti Číny, v rozvinutých oblastiach s vysokým HDP v provinciách s vysokou hustotou obyvateľstva.

(95)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorej existencia bola počas obdobia prešetrovania potvrdená. Výhoda poskytnutá príjemcom sa vypočíta tak, že sa zoberie do úvahy rozdiel medzi sumou zaplatenou každou spoločnosťou za práva na užívanie pozemkov a sumou, ktorá by sa mala za normálnych okolností zaplatiť na základe taiwanskej referenčnej hodnoty.

(96)

Komisia použila pri tomto výpočte priemernú cenu pozemku za štvorcový meter stanovenú na Taiwane, upravenú podľa devalvácie meny a vývoja HDP odo dňa uvedeného na príslušných zmluvách o právach na užívanie pozemkov. Informácie o cenách priemyselných pozemkov boli získané z webového sídla Úradu pre priemysel Ministerstva hospodárstva Taiwanu. Devalvácia meny a vývoj HDP pre Taiwan sa vypočítali na základe miery inflácie a vývoja HDP na obyvateľa v bežných cenách v USD pre Taiwan podľa údajov, ktoré uverejnil Medzinárodný menový fond vo Svetovom hospodárskom výhľade z roku 2011. V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia bola táto výška subvencie (v čitateli) priradená k obdobiu prešetrovania použitím bežnej dĺžky trvania práv na užívanie pozemkov využívaných na priemyselné účely v Číne, t. j. 50 alebo 70 rokov. Táto suma sa rozdelila podľa celkového obratu z predaja vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(97)

Výhoda na základe tejto schémy sa pohybovala v rozpätí od 0,02 % do 0,82 %.

(98)

Právnym základom tohto oslobodenia od dane z dividendových príjmov sú články 25 až 26 zákona o dani z príjmov podnikov a článok 83 vykonávacieho nariadenia k zákonu o dani z príjmov podnikov.

(99)

Tento program je založený na preferenčnom daňovom režime pre čínske rezidenčné podniky, ktoré sú akcionármi v iných čínskych rezidenčných podnikoch, vo forme daňovej výnimky pre materské rezidentné podniky, ktorá sa vzťahuje na príjem z určitých dividend, bonusy a iné kapitálové investície.

(100)

V priznaní dane z príjmu dvoch vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov je uvedená suma, ktorá bola oslobodená od dane z príjmu. Táto suma je označená ako dividendy, bonusy a iný príjem z kapitálových investícií oprávnených obyvateľov a podnikov v súlade s podmienkami dodatku 5 k vráteniu dane z príjmu (tzv. Ročné priznanie daňových preferencií). Z týchto súm neodviedli príslušné spoločnosti nijakú daň.

(101)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorej existencia bola počas obdobia prešetrovania potvrdená. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje celá hodnota dane, ktorá sa má zaplatiť, vrátane príjmu z dividend pochádzajúceho z iného podniku so sídlom v Číne, po odpočítaní sumy dane zaplatenej s využitím oslobodenia od dane z príjmu z dividend. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (v čitateli) rozložila na celkový obrat z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(102)

Výhoda na základe tejto schémy sa pohybovala v rozpätí od 0 % do 0,06 %.

(103)

Právnym základom tohto programu je obežník Štátnej rady o úprave daňových politík týkajúcich sa dovezených zariadení, Guo Fa č. 37/1997, vyhláška Ministerstva financií, Všeobecnej správy ciel a Štátnej správy daní č. 43 z roku 2008, oznámenie ŠKRR č. 316/2006 z 22. februára 2006 o konkrétnych otázkach týkajúcich sa oficiálneho potvrdenia projektov podporovaných štátom a financovaných z domácich alebo zahraničných prostriedkov, ako aj Katalóg dovozných artiklov bez výnimky z colnej povinnosti z roku 2008, ktorý platí pre domáce podniky i pre podniky so zahraničnou účasťou.

(104)

Prostredníctvom tohto programu je možné oslobodiť podniky so zahraničnou majetkovou účasťou alebo domáce podniky od platenia DPH a dovozných ciel pri dovoze zariadení používaných vo vlastnej výrobe. Aby sa toto oslobodenie mohlo využiť, zariadenie nesmie byť uvedené na zozname zariadení, na ktoré sa oslobodenie nevzťahuje, a podnik, ktorý si uplatňuje nárok na oslobodenie, musí získať certifikát projektov podporovaných štátom, vydaný čínskymi orgánmi alebo Národnou komisiou pre rozvoj a reformy na základe príslušných právnych predpisov v oblasti investícií, daní a ciel.

(105)

Štyria čínski vyvážajúci výrobcovia/skupiny vyvážajúcich výrobcov priznali oslobodenie od DPH a dovozných ciel pre dovážané zariadenia.

(106)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorej existencia bola počas obdobia prešetrovania potvrdená. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje suma DPH a dovozných ciel na dovážané zariadenia. Získaná výhoda bola odpísaná počas celého obdobia životnosti zariadenia v súlade s bežnými účtovnými postupmi spoločnosti. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (v čitateli) rozložila na celkový obrat z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(107)

Výhoda na základe tejto schémy sa pohybovala v rozpätí od 0 % do 0,45 %.

(108)

Právnym základom tohto programu je obežník Štátnej daňovej správy č. 171/1999 z 20. septembra 1999 o zrušení dočasných opatrení týkajúcich sa správy vrátenia dane, ktorú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou zaplatili pri nákupe zariadení vyrábaných domácimi výrobcami a Oznámenie Ministerstva financií a Štátnej správy daní č. 176 z roku 2008 o zastavení vykonávania politiky v súvislosti s vrátením dane podnikom so zahraničnou majetkovou účasťou pri nákupe zariadení vyrábaných domácimi výrobcami.

(109)

V rámci tohto programu sa podnikom so zahraničnou majetkovou účasťou poskytujú výhody formou vrátenia DPH, ktorú zaplatili pri nákupe zariadení vyrábaných domácimi výrobcami. Zariadenie nesmie byť uvedené v katalógu tovarov, ktoré nie sú oslobodené od platenia DPH, a hodnota tohto zariadenia nesmie prekročiť hranicu celkových investícií pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou podľa „dočasných správnych opatrení týkajúcich sa nákupu zariadení vyrábaných domácimi výrobcami“.

(110)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia/skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradení do vzorky predložili podrobné informácie týkajúce sa tejto schémy vrátane výšky poskytnutej výhody.

(111)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorej existencia bola počas obdobia prešetrovania potvrdená. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje suma DPH vrátená pri kúpe zariadení vyrábaných domácimi výrobcami. Získaná výhoda bola odpísaná počas celého obdobia životnosti zariadenia v súlade s bežnými postupmi odvetvia.

(112)

Výhoda na základe tejto schémy sa pohybovala v rozpätí od 0 % do 0,01 %.

(113)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania z programov uvedených v odôvodnení 75 nijaké výhody.

(114)

Výška subvencií v súlade s ustanoveniami základného antisubvenčného nariadenia vyjadrená ad valorem v prípade čínskych vyvážajúcich výrobcov je v rozpätí medzi 0,76 % a 1,77 %.

(115)

Po zverejnení informácií sťažovateľ tvrdil, že nie je jasné, ako Komisia stanovila rozsah celkového subvenčného rozpätia. Rozsah celkových súhrnných subvencií pre čínskych vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky vyjadrený ad valorem uvedený v odôvodnení 114 predstavuje nižšiu a vyššiu hranicu celkového subvenčného rozpätia vzorky 5 čínskych vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov.

(116)

Vzhľadom na de minimis výšku napadnuteľných subvencií pre čínskych vyvážajúcich výrobcov by sa nemali uložiť opatrenia na dovoz PSV s pôvodom v Číne. Bol prijatý záver, že v súlade s článkom 14 ods. 3 základného nariadenia by sa prešetrovanie dovozu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike malo ukončiť.

(117)

Na základe informácií uvedených v podnete a vo vyplnených dotazníkoch Komisie sa prešetrili tieto schémy, ktorých súčasťou je údajné poskytovanie subvencií zo strany orgánov štátnej správy Indie:

(118)

Prešetrovaním sa zistilo, že počas obdobia prešetrovania získali overení vyvážajúci výrobcovia výhody z týchto schém:

(119)

Schémy uvedené odôvodnení 118 v bodoch 1, 2, 4, 5 a 6 vychádzajú zo zákona o zahraničnom obchode (rozvoji a regulácii zahraničného obchodu) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992. Podľa zákona o zahraničnom obchode je indická vláda oprávnená vydávať vyhlášky o vývoznej a dovoznej politike. Tieto vyhlášky sú zhrnuté v dokumentoch politiky zahraničného obchodu, ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú. Relevantným dokumentom politiky zahraničného obchodu pre obdobie prešetrovania v prípade tohto prešetrovania je dokument politiky zahraničného obchodu 2009 – 2014 (ďalej len „dokument FTP 09-14“, Foreign Trade Policy 2009-2014). Okrem toho indická vláda stanovuje aj postupy v Príručke postupov, zväzok I (ďalej len „príručka HOP I 09-14“, Handbook of Procedures), ktoré sa uplatňujú na dokument FTP 09-14. Príručka postupov HOP I 09-14 sa pravidelne aktualizuje.

(120)

Schéma DDS uvedená v odôvodnení 118 bode 3 sa zakladá na oddiele 75 colného zákona z roku 1962, oddiele 37 hlavného zákona o spotrebnej dani z roku 1944, oddieloch 93A a 94 finančného zákona z roku 1994 a na pravidlách vrátenia cla, spotrebnej dane a dane zo služieb z roku 1995. Sadzby vrátenia sa uverejňujú pravidelne.

(121)

Schéma PSI uvedená v bode 7 sa zakladá na „schéme stimulačných balíkov“ z roku 2007, ktorú prijala vláda indického štátu Maháraštra, uznesenie č. PSI-1707/(CR-50)/IND-8 z 30. marca 2007.

(122)

Túto schému sú oprávnení využívať všetci výrobcovia vývozcovia alebo obchodníci vývozcovia.

(123)

V rámci tejto schémy vývoz všetkých výrobkov vrátane vývozu PSV do krajín oznámených podľa tabuliek 1 a 2 v dodatku 37(C) príručky HOP I 09-14 má nárok na úver na clo rovnajúci sa 3 % hodnoty FOB (free on board – vyplatené na loď). Vývoz všetkých výrobkov do krajín oznámených podľa tabuľky 3 v dodatku 37(C) (prioritné trhy) má od 1. apríla 2011 nárok na úver na clo rovnajúci sa 4 % hodnoty FOB. Určité druhy vývozných činností sú z tejto schémy vylúčené, napr. vývoz dovážaného tovaru alebo prekladaného tovaru, zamýšľaný vývoz, vývoz služieb a obrat vývozu jednotiek pôsobiacich v osobitných hospodárskych zónach/jednotiek orientovaných na vývoz. Z tejto schémy sú vylúčené aj určité druhy výrobkov, napr. diamanty, vzácne kovy, rudy, obilniny, cukor a ropné produkty.

(124)

Úvery na clo v rámci schémy FMS sú voľne prevoditeľné a platné 24 mesiacov od dátumu vydania príslušného osvedčenia o nároku na úver. Môžu sa použiť na uhradenie ciel pri následných dovozoch akýchkoľvek vstupov alebo tovarov vrátane investičného tovaru.

(125)

Osvedčenie o nároku na úver vydáva prístav, odkiaľ sa vývoz uskutočnil, po uskutočnení vývozu alebo odoslaní tovaru. Pokiaľ žiadateľ poskytne orgánom kópie všetkých príslušných vývozných dokumentov (napr. vývozný príkaz, faktúry, colný doklad, potvrdenia o vykonaní bankového prevodu), indická vláda nemá žiadnu právomoc rozhodovať o udelení úverov na clo.

(126)

Túto schému počas obdobia prešetrovania využili štyria z overených vyvážajúcich výrobcov.

(127)

Po zverejnení informácií traja indickí vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že hoci boli oprávnení na výhodu, v súvislosti s predajom na vývoz do Únie o túto výhodu nepožiadali, a teda nie je možný záver o tom, že ju využívali. Indická vláda tvrdila, že schéma je geograficky prepojená s krajinami, ktoré nie sú súčasťou Únie, a Únia ju teda nemôže napadnúť. V tejto súvislosti sa kontrolnými inšpekciami potvrdilo, že v rámci schémy FMS sa výhoda požaduje za vývoz do tretích krajín, pretože schéma sa vzťahuje hlavne na vývoz do tretích krajín. Dotknutí vyvážajúci výrobcovia však nedokázali spochybniť praktické uplatnenie tejto schémy opísané v odôvodneniach 123 až 125 či skutočnosť, že výhoda v rámci schémy FMS sa môže použiť na príslušný výrobok, t. j., že úvery na clo v rámci schémy FMS sú voľne prevoditeľné a môžu sa použiť na zaplatenie cla na následný dovoz akýchkoľvek vstupov alebo tovarov vrátane investičného tovaru. Strana najmä nedokázala spochybniť skutočnosť, že úvery na clo poskytnuté v rámci schémy FMS na vývoz do oprávnených tretích krajín je možné použiť na vyrovnanie dovozných ciel za vstupy použité na výrobu príslušného výrobku vyvážaného do Únie.

(128)

Napokon, tieto výhody sa účtujú na základe časového rozlíšenia v účtovníctve spoločnosti v dňoch, keď sa uskutočnili vývozné transakcie, ktoré preukazujú, že nárok na túto výhodu vzniká v čase vývoznej transakcie a že neexistujú nijaké pochybnosti o tom, že získaný úver na clo sa použije v neskoršom štádiu. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(129)

Zo schémy FMS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bod ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Úver na clo poskytnutý v rámci schémy FMS predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže úver sa napokon použije na vyrovnanie dovozných ciel, čím sa zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by bolo v opačnom prípade splatné. Okrem toho úver na clo v rámci schémy FMS poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zlepšuje jeho likviditu.

(130)

Navyše je schéma FMS zo zákona podmienená uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifickú a napadnuteľnú podľa článku 4 ods. 4 písm. a) prvého pododseku základného nariadenia.

(131)

Túto schému nemožno považovať za prípustnú schému vrátenia cla alebo schému náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nie je v súlade s prísnymi pravidlami stanovenými v bode i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie náhradného vrátenia cla a jeho pravidlá) k základnému nariadeniu. Vývozca nemá nijakú povinnosť skutočne spotrebovať tovar dovezený bez cla vo výrobnom procese a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupom. Nie je zavedený nijaký systém ani postup, ktorý by umožňoval zistiť, ktoré vstupy sa spotrebujú vo výrobnom procese vyvážaného výrobku, alebo či došlo k vráteniu dovozného cla v nadmernej výške v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Vývozca je oprávnený na výhody v rámci schémy FMS bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupy dováža. Na získanie výhody stačí, aby vývozca jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakého vstupného materiálu. Teda dokonca aj vývozcovia, ktorí obstarávajú všetky svoje vstupy na miestnej úrovni a nedovážajú nijaký tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupný materiál, majú nárok na výhody v rámci schémy FMS. Okrem toho vývozca môže použiť úvery na clá v rámci schémy FMS na účely dovozu investičného tovaru, i keď investičný tovar nie je zahrnutý do rozsahu pôsobnosti prípustných schém vrátenia cla, ako sa stanovuje v bode i) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebúva pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(132)

Výška napadnuteľných subvencií sa vypočítala na základe výhody poskytnutej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že počas obdobia prešetrovania existovala, pretože ju spolupracujúci vyvážajúci výrobca v čase vývoznej transakcie zaúčtoval na základe časového rozlíšenia ako príjem. V súlade s článkom 7 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia sa táto suma subvencie (čitateľ) rozložila na príslušný obrat z vývozu počas obdobia prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(133)

Sadzby subvencie pre štyri dotknuté spoločnosti stanovené v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania predstavujú 0,15 %, 0,19 %, 0,42 % a 0,63 % v uvedenom poradí.

(134)

Podrobný opis tejto schémy je uvedený v odsekoch 3.15 až 3.17 dokumentu FTP 09-14 a v kapitolách 3.9 až 3.11 príručky HOP I 09-14.

(135)

Podľa odseku 3.15.2 dokumentu FTP 09-14 sú subjektmi oprávnenými podľa tejto schémy vývozcovia oznámených výrobkov uvedených v dodatku 37D príručky HOP I 09-14.

(136)

Vývozca výrobkov zahrnutých do zoznamu v dodatku 37D príručky HOP I 09-14 môže v rámci schémy FPS požiadať o poukaz oprávňujúci na colnú úľavu vo výške 2 % až 5 % hodnoty FOB vývozu. Príslušný výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, je uvedený v tabuľke 1 dodatku 37D a je s ním spojený nárok na úver na clo vo výške 2 %.

(137)

Schéma FPS predstavuje schému po vývoze, t. j. na to, aby bola spoločnosť oprávnená na výhody v rámci tejto schémy, musí uskutočňovať vývoz. Spoločnosť preto podáva príslušnému orgánu online žiadosť, ku ktorej prikladá kópie vývoznej objednávky a faktúry, doklad vystavený bankou o zaplatení poplatkov za žiadosť, kópiu colných dokladov (shipping bills) a potvrdenie banky (bank realization certificate) osvedčujúce prijatie platby alebo potvrdenie o prijatí devíz (foreign inward remittance certificate) v prípade priameho prevodu dokladov. Ak boli originály colných dokladov (shipping bills) a/alebo potvrdení banky (bank realization certificates) predložené na účely uplatnenia nároku na výhody v rámci akejkoľvek inej schémy, spoločnosť môže predložiť ňou overené kópie dokladov s uvedením príslušného orgánu, ktorému boli predložené originály dokladov. Online žiadosť o úvery FPS sa môže týkať najviac 50 colných dokladov (shipping bills).

(138)

Zistilo sa, že podľa indických účtovných štandardov je na základe časového rozlíšenia možné zaúčtovať úvery FPS ako príjem, keď dôjde k splneniu vývoznej povinnosti. Tieto úvery sa môžu použiť na uhradenie ciel pri následnom dovoze akéhokoľvek tovaru – s výnimkou investičného tovaru a tovaru, na ktorý sa vzťahujú dovozné obmedzenia. Tovar dovezený s využitím takýchto úverov sa môže predávať na domácom trhu (pričom podlieha dani z obratu) alebo sa môže využiť inak. Úvery FPS sú voľne prevoditeľné a platné 24 mesiacov od dátumu vydania.

(139)

Túto schému počas obdobia prešetrovania využili všetci piati overení vyvážajúci výrobcovia.

(140)

Po zverejnení informácií traja indickí vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že hoci boli oprávnení na výhodu, o túto výhodu nepožiadali minimálne v súvislosti s časťou predaja na vývoz, a teda nie je možný záver o tom, že ju využívali. Dotknutí vyvážajúci výrobcovia však nedokázali spochybniť ani praktické uplatnenie tejto schémy, ako je opísaná v odôvodneniach 123 až 125, ani to, že výhoda v rámci schémy FPS sa môže použiť na príslušný výrobok, konkrétne skutočnosť, že úvery na clo v rámci schémy FPS sú voľne prevoditeľné a môžu sa použiť na zaplatenie cla na následný dovoz akýchkoľvek vstupov alebo tovarov vrátane investičného tovaru. Pripomína sa, že tieto výhody sa účtujú na základe časového rozlíšenia v účtovníctve spoločnosti v dňoch, keď sa uskutočnili vývozné transakcie, ktoré preukazujú, že nárok na túto výhodu vzniká v čase vývoznej transakcie a že neexistujú nijaké pochybnosti o tom, že získaný úver na clo sa použije v neskoršom štádiu.

(141)

Zo schémy FPS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bod ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Úver FPS je finančnou pomocou indickej vlády, keďže úver sa napokon využije na vyrovnanie dovozných ciel, čím sa zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by inak bolo splatné. Úver FPS okrem toho poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zvyšuje jeho likviditu.

(142)

Navyše je schéma FPS zo zákona podmienená uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifickú a napadnuteľnú podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(143)

Túto schému nemožno považovať za prípustnú schému vrátenia cla alebo schému náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, keďže nespĺňa pravidlá stanovené v bode i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Vývozca hlavne nemá nijakú povinnosť skutočne spotrebovať tovar dovezený bez cla vo výrobnom procese a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupom. Okrem toho nie je zavedený nijaký systém ani postup, ktorý by umožňoval zistiť, ktoré vstupy sa spotrebujú vo výrobnom procese vyvážaného výrobku alebo či došlo k vráteniu dovozného cla v nadmernej výške v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Vývozca je napokon oprávnený na výhody zo schémy FPS bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupy dováža. Na získanie výhody stačí, aby vývozca jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakého vstupného materiálu. Teda dokonca aj vývozcovia, ktorí obstarávajú všetky svoje vstupy na miestnej úrovni a nedovážajú nijaký tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupný materiál, majú nárok na výhody zo schémy FPS.

(144)

V súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia sa výška napadnuteľných subvencií vypočítala na základe výhody, ktorú získal príjemca a ktorej existencia bola počas obdobia prešetrovania potvrdená. V tejto súvislosti sa usúdilo, že príjemcovi je poskytnutá výhoda v momente, keď sa uskutoční vývozná transakcia v rámci tejto schémy. V tom momente sa musí indická vláda vzdať cla, ktoré predstavuje finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bod ii) základného nariadenia. Keď colné orgány vydajú vývozný colný doklad, v ktorom sa okrem iného uvádza výška úveru FPS, ktorý sa má udeliť na danú vývoznú transakciu, indická vláda nemá nijakú právomoc rozhodovať, či sa subvencia poskytne, alebo nie. V súvislosti s uvedeným sa považuje za vhodné určiť výhodu v rámci schémy FPS ako súčet úverov získaných na vývozné transakcie uskutočnené v rámci tejto schémy počas obdobia prešetrovania.

(145)

V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa v prípade uplatnenia odôvodnených nárokov odpočítajú od výšky takto zistených úverov poplatky, ktoré nevyhnutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, aby sa dospelo k výške subvencie (v čitateli). V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto suma subvencie rozložila na príslušný celkový obrat z vývozu počas obdobia prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(146)

Sadzby subvencie pre päť dotknutých spoločností stanovené v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania predstavujú 1,59 %, 1,75 %, 1,77 %, 1,85 % a 1,95 % v uvedenom poradí.

(147)

Podrobný opis schémy DDS je uvedený v pravidlách vrátenia cla a spotrebnej dane z roku 1995 zmenených nadväzujúcimi vyhláškami.

(148)

Túto schému sú oprávnení využívať všetci výrobcovia vývozcovia alebo obchodníci vývozcovia.

(149)

Oprávnený vývozca môže požiadať o vrátenie sumy, ktorá sa vypočíta ako percentuálny podiel hodnoty FOB výrobkov vyvážaných v rámci tejto schémy. Indická vláda stanovila sadzby vrátenia cla pre viaceré výrobky vrátane príslušného výrobku. Tieto sadzby sa stanovujú na základe priemerného množstva alebo hodnoty materiálov použitých ako vstupy pri výrobe výrobku a priemernej sumy cla zaplateného za vstupy. Tieto sadzby sa uplatňujú bez ohľadu na to, či dovozné clo bolo v skutočnosti zaplatené, alebo nie. Sadzba schémy DDS pre príslušný výrobok bola počas obdobia prešetrovania: 3 % hodnoty FOB až do 9. októbra 2012, 2,1 % hodnoty FOB od 10. októbra 2012 do 20. septembra 2013 a 1,7 % hodnoty FOB od 21. septembra 2013.

(150)

Aby bola spoločnosť oprávnená využívať výhody v rámci tejto schémy, musí vyvážať. V momente zápisu podrobných údajov o odoslaní na server colného úradu (ICEGATE) sa uvádza informácia, že vývoz sa uskutočňuje v rámci schémy DDS a neodvolateľne sa stanoví suma DDS. Potom, čo dopravná spoločnosť dodá všeobecný zoznam vyvážaného tovaru (ďalej len „EGM“, Export General Manifest) a colný úrad s uspokojivým výsledkom porovná tento dokument s údajmi na vývoznom colnom doklade, sú splnené všetky podmienky na schválenie vyplatenia sumy vráteného cla prostredníctvom priamej platby na bankový účet vývozcu alebo prostredníctvom zmenky.

(151)

Vývozca musí takisto predložiť dôkaz o pripísaní výnosu z vývozu prostredníctvom potvrdenia o vykonaní bankového prevodu (ďalej len „BRC“, Bank Realisation Certificate). Tento dokument môže byť poskytnutý po vyplatení sumy vráteného cla, ale v prípade, ak vývozca nepredloží BRC v stanovenej lehote, indická vláda bude vyplatenú sumu vymáhať.

(152)

Suma vráteného cla sa môže využiť na ľubovoľný účel.

(153)

Zistilo sa, že podľa indických účtovných štandardov je na základe časového rozlíšenia možné zaúčtovať sumu vráteného cla ako príjem, keď dôjde k splneniu vývoznej povinnosti.

(154)

Počas obdobia prešetrovania využili schému DDS dvaja z overených vyvážajúcich výrobcov.

(155)

Zo schémy DDS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Suma vráteného cla je finančnou pomocou indickej vlády, pretože má podobu priameho prevodu finančných prostriedkov indickou vládou. Suma vráteného cla okrem toho poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zvyšuje jeho likviditu za podmienok, ktoré nie sú na trhu dostupné.

(156)

Sadzbu vrátenia cla pre vývoz stanovuje indická vláda na základe jednotlivých výrobkov. Napriek tomu, že subvencia sa uvádza ako schéma vrátenia cla, nemá charakteristiky prípustnej schémy vrátenia cla alebo schémy náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Platby v hotovosti vývozcom nie sú naviazané na skutočné platby dovozných ciel na suroviny, a nie sú úvermi na clo na vyrovnanie dovozných ciel z minulého alebo budúceho dovozu surovín.

(157)

Potvrdzuje to obežník indickej vlády č. 24/2001, v ktorom sa jasne uvádza, že „[sadzby vrátenia cla] vôbec nesúvisia so skutočnou štruktúrou vstupnej spotreby a skutočným zaťažením vstupov konkrétneho vývozcu alebo jednotlivých zásielok […]“ a regionálnym orgánom sa v ňom poskytujú inštrukcie, že „príslušné miestne subjekty by nemali trvať na dôkazoch o skutočných uhradených clách za dovezené alebo pôvodné vstupy […] spolu s [nárokom na vrátenie cla] vyplneným vývozcami“.

(158)

Platba vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov indickou vládou po vývoze uskutočnenom vývozcami sa musí považovať za priamy grant od indickej vlády závislý na vývoznej výkonnosti, a preto sa považuje za špecifickú a napadnuteľnú podľa článku 4 ods. 4 písm. a) prvého pododseku základného nariadenia.

(159)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že schéma DDS je napadnuteľná.

(160)

V súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia sa výška napadnuteľných subvencií vypočítala na základe výhody, ktorú získal príjemca a ktorej existencia bola počas obdobia prešetrovania potvrdená. V tejto súvislosti sa za čas poskytnutia výhody príjemcovi považoval moment, keď došlo k vývoznej transakcii v rámci tejto schémy. V danom momente je indická vláda zodpovedná za vyplatenie sumy vráteného cla, ktorá predstavuje finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia. Keď colné orgány vydajú vývozný colný doklad, v ktorom sa okrem iného uvádza suma vráteného cla, ktorá sa má poskytnúť na danú vývoznú transakciu, indická vláda už nemá právomoc rozhodovať o tom, či sa subvencia poskytne, alebo nie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa považuje za vhodné posudzovať výhodu v rámci schémy DDS ako súčet súm vráteného cla z vývozných transakcií uskutočnených v rámci tejto schémy počas obdobia prešetrovania.

(161)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na celkový obrat z vývozu príslušného výrobku počas obdobia prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(162)

Na základe uvedených skutočností boli pre dve dotknuté spoločnosti stanovené v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania sadzby subvencie vo výške 0,24 % a 2,12 % v uvedenom poradí.

(163)

Podrobný opis schémy je uvedený v odsekoch 4.1.1 až 4.1.14 dokumentu FTP 09-14 a v kapitolách 4.1 až 4.30 príručky HOP I 09-14.

(164)

Schéma AAS pozostáva zo šiestich podschém, ktorých podrobnejší opis sa uvádza v odôvodnení 165. Tieto podschémy sa okrem iného odlišujú v rozsahu oprávnenosti. Výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov oprávnených na podschému AAS „fyzický vývoz“ a na podschému AAS „každoročná požiadavka“. Výrobcovia-vývozcovia, ktorí zásobujú posledného vývozcu, sú v rámci schémy AAS oprávnení na dodávky medziproduktov. Hlavní dodávatelia, ktorí dodávajú kategórie „zamýšľaného vývozu“ uvedené v odseku 8.2 dokumentu FTP 09-14, akými sú napríklad dodávatelia pre jednotku orientovanú na vývoz, sú oprávnení v rámci podschémy AAS „zamýšľaný vývoz“. Dodávatelia medziproduktov pre výrobcov-vývozcov sú oprávnení na výhody v súvislosti so „zamýšľaným vývozom“ na základe podschém „príkaz na predčasné uvoľnenie“ (ďalej len „ARO“, Advance Release Order) a „domáci dokumentárny akreditív“.

(165)

Povolenia sa v rámci schémy AAS môžu vydať na účely:

(166)

Tri overené spoločnosti získali v súvislosti s príslušným výrobkom počas obdobia prešetrovania koncesie zo schémy AAS. Tieto spoločnosti využívali podschémy podľa písm. a), d) a e) uvedených vyššie. Napadnuteľnosť zvyšných nevyužitých podschém preto nie je potrebné zisťovať.

(167)

Držiteľ zálohového povolenia je na účely kontroly zo strany indických orgánov zo zákona povinný viesť „skutočný a riadny stav spotreby a používania bezcolne dovezeného/na domácom trhu obstaraného tovaru“ v špecifickom formáte (kapitoly 4.26 a 4.30 príručky HOP I 09-14 a dodatok 23 k tejto príručke), t. j. register skutočnej spotreby. Tento register musí overiť externý autorizovaný účtovník/účtovník nákladov a prác, ktorý vydá osvedčenie s uvedením, že predpísané registre a príslušné záznamy boli preskúmané a informácie poskytnuté vo formáte podľa dodatku 23 sú vo všetkých ohľadoch pravdivé a správne.

(168)

Pokiaľ ide o použitie schémy AAS na fyzický vývoz uvedený v odôvodnení 165 písm. a), čo počas obdobia prešetrovania uskutočnili dve overené spoločnosti, indická vláda stanovuje objem a hodnotu príspevku na dovoz a objem a hodnotu vývoznej povinnosti, ktoré sa zaznamenávajú v zálohovom povolení. Štátni úradníci okrem toho musia v čase dovozu a vývozu zdokumentovať príslušné transakcie v zálohovom povolení. Objem povoleného dovozu v rámci schémy AAS stanovuje indická vláda na základe štandardných noriem vstupov/výstupov (ďalej len „normy SION“, Standard Input Output Norms), ktoré existujú v prípade väčšiny výrobkov vrátane príslušného výrobku.

(169)

Dovezené vstupné materiály sú neprevoditeľné a musia sa použiť na výrobu výsledného výrobku na vývoz. Vývozná povinnosť sa musí splniť v predpísanom časovom rámci po vydaní licencie (24 mesiacov s dvoma možnými predĺženiami, zakaždým o 6 mesiacov).

(170)

Prešetrovaním sa zistilo, že požiadavky na kontrolu stanovené indickými orgánmi v praxi neboli dodržané.

(171)

Len jedna z dvoch overených spoločností, ktoré využili túto podschému, viedla register výroby a spotreby. Register spotreby však neumožňoval overiť, ktoré vstupy boli spotrebované pri výrobe vyvážaného výrobku a v akom množstve. Pokiaľ ide o požiadavky na kontrolu uvedené v predchádzajúcom texte, spoločnosti nemali nijaké záznamy, ktoré by dokazovali, že sa uskutočnil externý audit registra spotreby. Celkovo sa usudzuje, že prešetrovaní vývozcovia neboli schopní preukázať, že sú splnené príslušné ustanovenia dokumentu FTP.

(172)

Pokiaľ ide o použitie schémy AAS na ARO uvedené v odôvodnení 165 písm. e), k čomu počas obdobia prešetrovania došlo v prípade jednej overenej spoločnosti, objem povoleného dovozu je podľa tejto schémy stanovený ako percento objemu vyvezených hotových výrobkov. V zálohových licenciách sa jednotky oprávnených dovozov merajú z hľadiska ich množstva alebo ich hodnoty. V obidvoch prípadoch sú sadzby použité na stanovenie prípustného bezcolného nákupu určené na základe noriem SION, a to pre väčšinu výrobkov vrátane výrobku, na ktorý sa vzťahuje toto prešetrovanie. Položky vstupov uvedené v zálohových licenciách sú položky použité pri výrobe príslušného vyvážaného hotového výrobku.

(173)

Držiteľ zálohovej licencie, ktorý plánuje čerpať vstupy z domácich zdrojov a nie z priameho dovozu, má možnosť čerpať ich na základe ARO. V takýchto prípadoch sú zálohové licencie schválené ako ARO a domácemu dodávateľovi sú potvrdené pri dodaní položiek, ktoré sú v nich uvedené. Potvrdenie ARO znamená pre dodávateľa nárok na výhodu z plánovaného vývozu, ako sú vrátenie cla pri zamýšľanom vývoze a náhrada tzv. konečnej spotrebnej dane.

(174)

Prešetrovaním sa zistilo, že požiadavky na kontrolu stanovené indickými orgánmi v praxi neboli dodržané.

(175)

Pokiaľ ide o použitie schémy AAS na zamýšľaný vývoz uvedený v odôvodnení 165 písm. d), čo počas obdobia prešetrovania uskutočnila jedna overená spoločnosť, indická vláda stanovuje objem a hodnotu príspevku na dovoz aj objem a hodnotu vývoznej povinnosti, ktoré sa zaznamenávajú v povolení. Štátni úradníci okrem toho musia v čase dovozu a vývozu zdokumentovať príslušné transakcie v povolení. Objem povoleného dovozu v rámci tejto schémy stanovuje indická vláda na základe noriem SION.

(176)

Vývozná povinnosť sa musí splniť v predpísanej lehote (24 mesiacov s dvoma možnými predĺženiami, zakaždým o 6 mesiacov) po vydaní povolenia.

(177)

Zistilo sa, že medzi dovezenými vstupmi a vyvezenými hotovými výrobkami neexistuje nijaká väzba. Ďalej sa zistilo, že žiadateľ neviedol register spotreby uvedený v odôvodnení 167 overiteľný externým účtovníkom, hoci mal túto povinnosť. Napriek porušeniu tejto povinnosti žiadateľ využíval výhody v rámci schémy AAS.

(178)

Oslobodenie od dovozného cla je subvenciou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bod ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, t. j. predstavuje finančnú pomoc zo strany indickej vlády, pretože znižuje príjem z cla, ktoré by bolo inak splatné, a poskytuje prešetrovaným vývozcom výhodu, pretože zvyšuje ich likviditu.

(179)

Všetky dotknuté podschémy sú zo zákona jasne podmienené výkonnosťou vývozu, a preto sa považujú za špecifické a napadnuteľné podľa článku 4 ods. 4 písm. a) prvého pododseku základného nariadenia. Spoločnosť nemôže získať výhody v rámci tejto schémy bez vývozného záväzku.

(180)

Ani jednu z troch podschém použitých v tomto prípade nemožno považovať za prípustnú schému vrátenia cla ani za schému náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nespĺňajú pravidlá stanovené v bode i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Indická vláda neuplatňovala kontrolný systém alebo postup na potvrdenie účinným spôsobom, aby potvrdila, či a v akých množstvách sa vstupy spotrebovali pri výrobe vyvážaného výrobku (oddiel II bod 4 prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade schém náhradného vrátenia cla oddiel II bod 2 prílohy III k základnému nariadeniu). Usudzuje sa teda, že normy SION pre príslušný výrobok neboli dostatočne presné a samy osebe nemôžu predstavovať kontrolný systém skutočnej spotreby, pretože forma týchto štandardných noriem neumožňuje indickej vláde dostatočne presne skontrolovať, aké množstvá vstupov sa spotrebovali pri výrobe vyvážaných výrobkov. Okrem toho indická vláda nevykonala nijaké ďalšie skúmanie na základe skutočne použitých vstupov, i keď by to za normálnych okolností pri absencii účinne uplatňovaného kontrolného systému bolo potrebné (oddiel II bod 5 prílohy II a oddiel II bod 3 prílohy III k základnému nariadeniu).

(181)

Po zverejnení informácií jeden indický vyvážajúci výrobca tvrdil, že táto schéma by nemala byť predmetom vyrovnania, keďže spoločnosť splnila svoje právne povinnosti týkajúce sa nezávislých auditov registra spotreby vstupov, a to by sa malo považovať za dostatočnú kontrolu pre indickú vládu. S takouto argumentáciou nemožno súhlasiť. Kontrolu indickou vládou je potrebné odlišovať od akejkoľvek povinnosti uloženej spoločnostiam. Kontrolnými inšpekciami sa potvrdilo, že kontrolný systém indickej vlády nie je v súlade s pravidlami ustanovenými v oddiele II bode 4 prílohy II k základnému nariadeniu. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(182)

Tá istá strana tvrdila, že v Indii je zakázané združovanie licencií (clubbing) a že vo výpočtoch subvenčného rozpätia spoločnosť nemôže byť znevýhodnená použitím celkového vývozného obratu namiesto obratu z predaja príslušného výrobku. Zákonnosť združovania licencií v Indii ako taká nie je v tomto kontexte podstatná. Prešetrovaním sa zistilo, že v dôsledku združovania nebolo možné uskutočniť nijaké primerané rozdelenie licencií týkajúcich sa PSV. Vo výpočtoch subvenčného rozpätia sa skutočne musela použiť výhoda na úrovni divízií, a nie na úrovni PSV, keďže overené informácie neumožnili riadne rozdelenie použitia vstupov (použité na výrobu iných výrobkov) len na výrobu PSV. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(183)

Podschémy uvedené v odôvodnení 165 písm. a), d) a e) sú teda napadnuteľné.

(184)

Pri neexistencii prípustných schém vrátenia cla alebo schém náhradného vrátenia cla je odpustenie celkových dovozných ciel, ktoré sú obvykle splatné pri dovoze vstupných materiálov, napadnuteľnou výhodou. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v základnom nariadení sa nestanovuje len vyrovnanie „nadmerného“ odpustenia ciel. Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia a bodu i) prílohy I k základnému nariadeniu sa nadmerný odpočet ciel môže vyrovnať iba vtedy, ak sú splnené podmienky príloh II a III k základnému nariadeniu. Tieto podmienky však v tomto prípade splnené neboli. Ak sa teda zistí, že chýba primeraný monitorovací proces, uvedená výnimka pre schému vrátenia cla sa neuplatňuje a namiesto údajného nadmerného odpustenia cla sa uplatňuje bežné pravidlo vyrovnávania výšky neuhradených ciel (ušlý príjem). Ako je stanovené v oddiele II prílohy II a v oddiele II prílohy III k základnému nariadeniu, prešetrujúci orgán nemá povinnosť vypočítať takéto nadmerné odpustenie. Naopak, podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia prešetrujúci orgán musí len predložiť postačujúce dôkazy na dokázanie nevhodnosti údajného kontrolného systému.

(185)

Výška subvencie poskytnutej spoločnostiam, ktoré využívali schému AAS, sa vypočítala na základe ušlého dovozného cla (základné clo a osobitné dodatočné clo) na materiál dovezený v rámci podschémy počas obdobia prešetrovania (čitateľ zlomku). V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia boli poplatky nevyhnutne spojené so získaním subvencie odrátané od sumy subvencie, ak došlo k uplatneniu oprávnených nárokov. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na obrat vývozu príslušného výrobku počas obdobia prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(186)

Sadzby subvencie pre tri dotknuté spoločnosti stanovené v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania predstavujú 0,11 %, 1,89 % a 4,31 % v uvedenom poradí.

(187)

Podrobný opis schémy DFIA je uvedený v odsekoch 4.2.1 až 4.2.47 dokumentu FTP 09-14 a v kapitolách 4.31 až 4.36 príručky HOP I 09-14.

(188)

Túto schému sú oprávnení využívať všetci výrobcovia vývozcovia alebo obchodníci vývozcovia.

(189)

DFIA je schéma používaná pred vývozom a po vývoze, ktorá umožňuje bezcolný dovoz tovarov stanovených podľa noriem SION, ktoré sa však v prípade prevoditeľného DFIA nemusia nevyhnutne použiť pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(190)

Systém DFIA sa vzťahuje iba na dovoz vstupov podľa noriem SION. Nárok na dovoz sa obmedzuje na množstvo a hodnotu uvedené v normách SION, regionálne orgány ho však môžu na požiadanie revidovať.

(191)

Vývozná povinnosť podlieha minimálnej požiadavke na pridanú hodnotu vo výške 20 %. Vývoz sa môže vykonať pred vydaním povolenia DFIA, pričom v takomto prípade sa nárok na dovoz stanoví úmerne k dočasnému vývozu.

(192)

Po splnení vývoznej povinnosti môže vývozca požiadať o prevoditeľnosť povolenia DFIA, čo v praxi znamená oprávnenie predať licenciu na bezcolný dovoz na trhu.

(193)

Schému DFIA využil počas obdobia prešetrovania jeden z overených vyvážajúcich výrobcov.

(194)

Oslobodenie od dovozného cla je subvenciou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Predstavuje finančnú pomoc zo strany indickej vlády, pretože znižuje príjem z cla, ktoré by bolo inak splatné, a poskytuje prešetrovaným vývozcom výhodu, pretože zvyšuje ich likviditu.

(195)

Schéma DFIA je okrem toho zo zákona podmienená uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifickú a napadnuteľnú podľa článku 4 ods. 4 písm. a) prvého pododseku základného nariadenia.

(196)

Túto schému nemožno považovať za prípustnú schému vrátenia cla alebo schému náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nie je v súlade s prísnymi pravidlami stanovenými v bode i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie náhradného vrátenia cla a jeho pravidlá) k základnému nariadeniu. Konkrétne: i) umožňuje ex post náhradu alebo vrátenie dovozných poplatkov na vstupy, ktoré sa spotrebúvajú vo výrobnom procese iného výrobku; ii) nie je zavedený nijaký kontrolný systém ani postup, ktorý by umožňoval zistiť, ktoré vstupy sa spotrebujú vo výrobnom procese vyvážaného výrobku alebo či došlo k vráteniu dovozného cla v nadmernej výške v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu, a iii) prevoditeľnosť osvedčení/povolení znamená, že vývozca s DFIA v skutočnosti nemá nijakú povinnosť použiť osvedčenie na dovoz vstupov.

(197)

Po zverejnení informácií jeden indický vyvážajúci výrobca tvrdil, že kontrolný systém uplatňovaný v Indii je primeraný, účinný a v súlade s obchodnou praxou v Indii, a teda že „primárny“ dôvod napadnutia tejto schémy už neexistuje. V rozpore s tvrdením sa vyšetrovaním nepotvrdilo, že kontrolný systém v Indii umožňuje zistiť, či a ktoré vstupy sa spotrebujú vo výrobnom procese vyvážaného výrobku alebo či došlo k vráteniu dovozného cla v nadmernej výške v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Okrem toho tento výrobca nespochybnil, že schéma umožňuje ex post náhradu alebo vrátenie dovozných poplatkov na vstupy, ktoré sa spotrebúvajú vo výrobnom procese iného výrobku, ani to, že prevoditeľnosť osvedčení/povolení znamená, že vývozca s DFIA v skutočnosti nemá nijakú povinnosť použiť osvedčenie na dovoz vstupov. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(198)

Pri neexistencii prípustných schém vrátenia cla alebo schém náhradného vrátenia cla je odpustenie celkových dovozných ciel, ktoré sú obvykle splatné pri dovoze vstupných materiálov, napadnuteľnou výhodou. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v základnom nariadení sa nestanovuje len vyrovnanie „nadmerného“ odpustenia ciel.

(199)

Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia a bodu i) prílohy I k základnému nariadeniu sa nadmerný odpočet ciel môže vyrovnať iba vtedy, ak sú splnené podmienky príloh II a III k základnému nariadeniu. Tieto podmienky však v tomto prípade splnené neboli. Ak sa teda zistí, že chýba primeraný monitorovací proces, uvedená výnimka pre schému vrátenia cla sa neuplatňuje a namiesto údajného nadmerného odpustenia cla sa uplatňuje bežné pravidlo vyrovnávania výšky neuhradených ciel (ušlý príjem). Ako je stanovené v oddiele II prílohy II a v oddiele II prílohy III k základnému nariadeniu, prešetrujúci orgán nemá povinnosť vypočítať takéto nadmerné odpustenie. Naopak, podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia prešetrujúci orgán musí len predložiť postačujúce dôkazy na dokázanie nevhodnosti údajného kontrolného systému.

(200)

Výška subvencie poskytnutej spoločnostiam, ktoré využívali schému DFIA, sa vypočítala na základe ušlého dovozného cla (základné clo a osobitné dodatočné clo) na materiál dovezený v rámci podschémy počas obdobia prešetrovania (čitateľ zlomku). V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia boli poplatky nevyhnutne spojené so získaním subvencie odrátané od sumy subvencie, ak došlo k uplatneniu oprávnených nárokov. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na obrat vývozu príslušného výrobku počas obdobia prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(201)

Sadzba subvencie pre jedinú dotknutú spoločnosť stanovená v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania predstavuje 4,95 %.

(202)

Podrobný opis schémy EPCGS je uvedený v kapitole 5 dokumentu FTP 09-14, ako aj v kapitole 5 príručky HOP I 09-14.

(203)

Túto schému sú oprávnení využívať všetci výrobcovia vývozcovia alebo obchodníci vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov a poskytovateľov služieb.

(204)

Pod podmienkou vývozného záväzku môže spoločnosť doviezť investičný tovar [nový aj použitý investičný tovar (z druhej ruky) nie starší ako 10 rokov] so zníženou sadzbou cla. Na tento účel indická vláda vydáva (na žiadosť a po uhradení poplatku) licenciu pre schému EPCGS. V rámci tejto schémy sa uplatňuje znížená sadzba dovozného cla vo výške 3 %, uplatniteľná na všetok investičný tovar dovezený v rámci tejto schémy. Na účely splnenia vývoznej povinnosti sa dovezený investičný tovar musí použiť na výrobu určitého množstva vyvážaného tovaru počas určitého obdobia. Podľa dokumentu FTP 09-14 sa v rámci schémy EPCGS môže investičný tovar dovážať aj s nulovou sadzbou cla, ale v takom prípade je obdobie na splnenie vývoznej povinnosti kratšie.

(205)

Držiteľ licencie schémy EPCGS môže získavať investičné tovary aj z domácich zdrojov. V takom prípade môže domáci výrobca investičných tovarov využiť výhodu na bezcolný dovoz komponentov potrebných na výrobu týchto investičných tovarov. Domáci výrobca si v súvislosti s dodávkou investičných tovarov držiteľovi licencie schémy EPCGS môže alternatívne uplatniť nárok na výhodu pre zamýšľaný vývoz.

(206)

Zistilo sa, že všetky tri spoločnosti zaradené do vzorky získali v priebehu obdobia prešetrovania zo schémy EPCGS koncesie, ktoré možno priradiť k príslušnému výrobku.

(207)

Zo schémy EPCGS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže takáto úľava znižuje jej príjem z cla, ktoré by v opačnom prípade bolo splatné. Okrem toho zníženie cla poskytuje vývozcovi výhodu, pretože ušetrené clo z dovozu zlepšuje likviditu spoločnosti.

(208)

Schéma EPCGS je ďalej zo zákona podmienená uskutočnením vývozu, keďže licencie na jej využívanie nie je možné získať bez záväzku uskutočniť vývoz. Považuje sa preto za špecifickú a napadnuteľnú podľa článku 4 ods. 4 písm. a) prvého pododseku základného nariadenia.

(209)

Schému EPCGS nemožno považovať za prípustnú schému vrátenia cla ani za schému náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Investičný tovar nie je začlenený do rozsahu pôsobnosti takýchto prípustných schém, ako sa uvádza v bode i) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebuje pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(210)

Výška subvencie sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe nezaplateného cla za dovezený investičný tovar rozloženého na obdobie, v ktorom sa odzrkadľuje bežné obdobie odpisu takéhoto investičného tovaru v príslušnom odvetví. Výška subvencie pre obdobie prešetrovania sa potom vypočíta vydelením celkovej sumy nezaplateného cla obdobím odpisovania. Takto vypočítaná suma, ktorá sa vzťahuje na obdobie prešetrovania, sa upravila pripočítaním úroku za toto obdobie, aby zodpovedala celkovej hodnote zvýhodnenia v čase. Na tento účel sa za primeranú považovala komerčná úroková sadzba v Indii počas obdobia prešetrovania. V zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa v prípade uplatnenia odôvodnených nárokov od tejto sumy odpočítali poplatky spojené so získaním subvencie, aby sa dospelo k výške subvencie (čitateľ).

(211)

V súlade s článkom 7 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia sa táto suma subvencie rozložila na príslušný obrat z vývozu počas obdobia prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(212)

Po zverejnení informácií dvaja vyvážajúci výrobcovia z Indie zaradení do vzorky požiadali o preskúmanie výpočtu výšky subvencie. Tvrdili, že môže dôjsť k zrušeniu licencie EPCG, čo môže viesť k obstaraniu investičného tovaru z domácich zdrojov, pri ktorom by sa uplatnila centrálna spotrebná daň. V tejto súvislosti však nepoukázali na konkrétne neplatné licencie. Tento problém nebol nastolený ani počas prešetrovania, keď bolo možné toto tvrdenie riadne overiť. V každom prípade bolo stanovenie výšky subvencie založené na záznamoch overenej spoločnosti týkajúcich sa vstupov nakúpených na základe tejto schémy. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(213)

Sadzby subvencie pre tri dotknuté spoločnosti stanovené v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania predstavujú 0,37 %, 0,40 % a 0,46 % v uvedenom poradí.

(214)

S cieľom podnietiť rozširovanie priemyslu do menej rozvinutých oblastí vláda štátu Maháraštra od roku 1964 poskytovala stimuly pre nové rozširujúce sa jednotky založené v rozvojových regiónoch štátu na základe schémy všeobecne známej ako „schéma stimulačných balíkov“. Schéma bola od svojho zavedenia opakovane zmenená a pre aktuálne prešetrovanie sú relevantné verzie 2001 a 2007. Schéma stimulačných balíkov z roku 2001 je z 31. marca 2001 a opiera sa o uznesenie č. IDL-1021/(CR-73)/IND-8. Schéma stimulačných balíkov z roku 2007 je z 30. marca 2007 a opiera sa o uznesenie č. PSI-1707/(CR-50)/IND-8.

(215)

Vyššie uvedené uznesenia obsahujú zoznam kategórií odvetví a podnikov, ktoré je možné považovať za oprávnené na využívanie stimulov.

(216)

Vláda indického štátu Maháraštra s cieľom podporovať rozširovanie výrobných odvetví do menej rozvinutých oblastí vypracovala balík stimulov pre zakladanie nových/rozširovanie existujúcich výrobných jednotiek v rozvíjajúcom sa regióne štátu Maháraštra. Na účely tejto schémy sa v prílohe I k uzneseniu klasifikujú oblasti štátu oprávnené na stimuly. O stimuly na základe schémy z roku 2007 však nie je možné žiadať, kým v rámci schémy z roku 2007 nebolo vydané osvedčenie o oprávnenosti a príjemca nesplnil ustanovenia/podmienky osvedčenia o oprávnenosti. Výkonná agentúra (orgán štátnej správy) vydáva osvedčenie s účinnosťou od dátumu začatia komerčnej výroby príjemcu (nazývaného aj ako oprávnená jednotka).

(217)

—

oslobodenie od dane z elektrickej energie (ďalej len „EDE“, Electricity Duty Exemption),

—

subvencie na podporu výrobného odvetvia (ďalej len „IPS“, Industrial Promotion Subsidy).

(218)

EDE sa udeľuje oprávneným novým jednotkám založeným na určených územiach na obdobie uvedené v osvedčení o oprávnenosti. V tomto prípade sú dvaja vyvážajúci výrobcovia oslobodení od platenia dane z elektrickej energie na 9 rokov, resp. na 7 rokov. V iných častiach štátu sa oslobodenie od platenia dane z elektrickej energie poskytuje jednotkám orientovaným na vývoz a jednotkám v oblasti informačných technológií a biotechnológií, a to na obdobie 10 rokov.

(219)

Počas prešetrovania sa zistilo, že jeden vyvážajúci výrobca so sídlom v štáte Maháraštra získal počas obdobia prešetrovania výhodu z podschémy EDE.

(220)

IPS oprávňuje príjemcu na subvenciu v percentuálnej výške v rozpätí medzi 75 % a 100 % zo sumy oprávnených investícií po odpočítaní výšky výhody získanej z iných podschém PSI, ako je napríklad EDE. Výhoda sa udeľuje na obdobie uvedené v osvedčení o oprávnenosti a nemôže prekročiť sumu DPH zaplatenú štátu Maháraštra v rovnakom období. Oprávnené investície sú kapitálové výdavky na budovy, zariadenia a strojové zariadenia.

(221)

Počas prešetrovania sa zistilo, že dvaja vyvážajúci výrobcovia so sídlom v štáte Maháraštra získali výhody z podschémy IPS.

(222)

Po zverejnení informácií dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že podschéma IPS, ktorú ponúkala vláda štátu Maháraštra, sa nevzťahuje na štádiá výroby, produkcie ani vývozu PSV, a to ani priamo, ani nepriamo, a že výhoda bola závislá od objemu zaplatených domácich daní. Ďalej tvrdili, že cieľom tejto schémy nie je poskytovať výhody pre vyvážajúcich výrobcov, ale kompenzovať náklady vyplývajúce zo znevýhodnenia regiónu, a preto schému nemožno považovať za napadnuteľnú. Okrem toho tvrdili, že táto schéma by sa mala považovať za kapitálovú subvenciu, a nie za opakujúcu sa subvenciu, a že celkový prínos by sa mal rozdeliť na obvyklé obdobie odpisovania subvencovaného kapitálu. Ako sa uvádza v odôvodnení 220, v tejto súvislosti sa pri prešetrovaní zistilo, že grant sa vypláca na ročnom základe na oprávnené investície, ktorými sú výdavky na budovy, zariadenia a strojové zariadenia. Tieto investície sú priamo spojené s PSV. Samotná skutočnosť, že ročná suma, ktorá sa môže požadovať, je obmedzená sumou domácej dane zaplatenej vláde štátu Maháraštra počas rovnakého obdobia, nemení nič na skutočnosti, že ročný prínos zo strany vlády štátu Maháraštra predstavuje finančnú pomoc zo strany indickej vlády, ktorá poskytuje výhodu pre prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov. Napokon, grant vyplácaný na ročnom základe nemá znaky kapitálovej subvencie, i keď podstatou takejto platby je investícia do investičného tovaru. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(223)

Obe podschémy sú subvenciou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, t. j. predstavujú finančnú pomoc zo strany indickej vlády, ktorá znamenala výhodu pre prešetrovaných vývozcov.

(224)

Subvenčná podschéma je špecifická v zmysle článku 4 ods. 3 základného nariadenia, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa orgán udeľujúci subvencie pri svojej činnosti riadi, dovoľujú uvedenú schému využívať iba obmedzenému počtu podnikov v rámci určeného geografického regiónu.

(225)

V dôsledku toho by sa táto subvencia mala považovať za napadnuteľnú.

(226)

V súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia sa výška napadnuteľnej subvencie vypočíta na základe výhody, ktorú získal príjemca vo vzťahu k príslušnému výrobku a ktorej existencia bola počas obdobia prešetrovania potvrdená. Táto výška subvencie (čitateľ) sa rozložila na celkový obrat z predaja príslušného výrobku vyvážajúceho výrobcu počas obdobie prešetrovania, pretože subvencia nebola podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia.

(227)

Sadzba subvencie stanovená pre podschému EDE predstavovala v prípade jednej spoločnosti využívajúcej túto výhodu 0,31 %.

(228)

Sadzba subvencie stanovená pre podschému IPS dosahovala v prípade príslušných spoločností počas obdobia prešetrovania rozpätie 1,03 % až 1,91 %.

(229)

Na základe týchto zistení je celková výška napadnuteľných subvencií pre overených vyvážajúcich výrobcov vyjadrená ad valorem v rozsahu od 4,16 % do 7,65 %, ako sa uvádza v tabuľke.

Tabuľka 1

Výška napadnuteľných subvencií – India

(230)

Na základe informácií uvedených v podnete a vo vyplnených dotazníkoch zaslaných Komisii sa prešetrili tieto schémy, ktorých súčasťou je údajné poskytovanie subvencií vietnamskou vládou:

(231)

Komisia prešetrila všetky schémy uvedené v podnete. V prípade každej schémy sa prešetrovalo, či je možné stanoviť finančný príspevok vietnamskej vlády a výhodu poskytnutú vyvážajúcim výrobcom podľa ustanovení článku 3 základného nariadenia. Z prešetrovania vyplynulo, že v tomto prípade sú výhody z prešetrovaných schém nižšie ako hranica de minimis podľa článku 14 ods. 5 (4) základného nariadenia. Preto sa nepovažuje za potrebné vyvodiť záver o napadnuteľnosti jednotlivých schém.

(232)

Z dôvodu zrozumiteľnosti a transparentnosti sa však uvádzajú podrobnosti o schémach a zodpovedajúce sadzby subvencií pre jednotlivé spoločnosti, bez záveru o tom, či ide o napadnuteľné subvencie. Výhoda bola vypočítaná v súlade s článkom 6 základného nariadenia.

(233)

Prešetrovaním sa zistilo, že vietnamskí vyvážajúci výrobcovia nevyužívali tieto schémy:

(234)

Pokiaľ ide o tovar poskytovaný vládou odvetviu PSV prostredníctvom štátnych podnikov za nižšiu než primeranú odplatu, v súvisiacom tvrdení obsiahnutom v podnete bolo uvedené, že PTA/MEG, ktoré možno použiť ako hlavnú surovinu na výrobu PSV, získali vietnamskí výrobcovia za subvencované ceny. Prešetrovaním sa však zistilo, že ani jeden z prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov nepoužíval PTA/MEG ako hlavnú surovinu, ale že namiesto toho používali recyklované PET fľaše alebo vločky z PET fliaš.

(235)

Po zverejnení sťažovateľ uviedol, že Komisia poskytla čiastočnú analýzu len vo vzťahu k jednému z programov, ktorým je poskytovanie PTA/MEG za subvencované ceny. So zreteľom na tento program sťažovateľ tvrdil, že spôsob, akým bola vybratá vzorka, a skutočnosť, že hlavní výrobcovia PSV vo Vietname neboli zahrnutí do prešetrovania, mali dosah na závery týkajúce sa tohto programu. Sťažovateľ takisto uviedol zoznam ďalších údajných subvenčných programov vo Vietname, ku ktorým boli v podnete predložené informácie.

(236)

Ako Komisia vysvetlila v odôvodneniach 32 až 34 a v odôvodnení 42, výber vzorky pre Vietnam nebol potrebný, keďže všetci vietnamskí vyvážajúci výrobcovia vyjadrili svoju vôľu spolupracovať a odpovede, ktoré poslali traja spolupracujúci výrobcovia, predstavovali viac ako 99 % dovozu z Vietnamu. Tvrdenia sťažovateľa týkajúce sa výberu vzoriek nie sú preto relevantné vo vzťahu k zisteniami prešetrovania. Okrem toho samotná skutočnosť, že vo Vietname existujú ďalší veľkí výrobcovia PSV, nespochybňuje reprezentatívnosť spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Komisia potvrdzuje, že získavala informácie a odpovede týkajúce sa všetkých údajných subvencií uvedených v podnete vrátane tých, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojich pripomienkach k zverejneniu informácií. Zistilo sa však, že spolupracujúci vývozcovia tieto programy nevyužívali. Komisia poskytla podrobnosti o poskytovaní PTA/MEG, pretože tento program sa v podnete uvádza ako hlavné tvrdenie s tým, že na jeho základe sa pravdepodobne poskytuje značný objem napadnuteľnej subvencie.

(237)

Zistilo sa, že prešetrovaní vietnamskí vyvážajúci výrobcovia počas obdobia prešetrovania využívali tieto subvenčné schémy:

(238)

Vietnamská rozvojová banka (ďalej len „VDB“, Vietnam Development Bank) je štátna banka zriadená v roku 2006 na základe rozhodnutia č. 108/2006/QD-TTg, aby vykonávala politiky rozvoja investičných úverov a vývozných úverov. Počas obdobia prešetrovania VDB riadila program na podporu úrokovej sadzby pre niektoré úvery od komerčných bánk. V rámci tohto programu uzavreli spoločnosti zo skupiny Thai Binh Group zmluvy s VDB na podporu úverov od bánk BIDV a Vietcom Bank.

(239)

Právnym základom programu je dekrét č. 75/2011/ND-CP z 30. augusta 2011, ktorým sa nahrádzajú dekrét č. 151/2006/ND-CP, dekrét č. 106/2008/ND-CP a dekrét č. 106/2004/ND-CP. Ak boli zmluvy podpísané pred nadobudnutím účinnosti dekrétu č. 75/2011, vzťahujú sa na ne predchádzajúce dekréty.

(240)

Prospech z tohto programu sa rovná rozdielu medzi úrokovými sadzbami ponúkanými VDB a komerčnými úrokovými sadzbami uplatňovanými na úvery pre tieto dve spoločnosti. Program sa vzťahuje na dlhodobé a strednodobé úvery od komerčných bánk čerpaných na financovanie investičných projektov.

(241)

Výhoda na základe tejto schémy sa pohybovala v rozpätí od 0 % do 0,28 %.

(242)

Z prešetrovania vyplynulo, že výrazná časť bankového sektora vo Vietname je vo vlastníctve štátu; takmer 50 % úverov vo vietnamskom hospodárstve poskytlo počas obdobia prešetrovania 5 veľkých štátnych bánk (5). V platnosti sú obmedzenia zahraničného vlastníctva bánk so sídlom vo Vietname (6). Komerčné banky dostávajú pokyny, aby poskytovali podporu úrokovej sadzby pre podniky (7). Štátna banka Vietnamu stanovuje maximálnu výšku úrokových sadzieb, ktoré môžu komerčné banky uplatňovať na úvery pre niektoré subjekty (8). Z informácií v zložke vyplýva, že štátom vlastnené komerčné banky ponúkajú nižšie úrokové sadzby než iné banky.

(243)

Viaceré vietnamské právne predpisy týkajúce sa bankového sektora a úverovania odkazujú na preferenčné úvery. Napríklad, nariadenie 1627 z roku 2001 upravuje úvery klientom, na ktoré sa vzťahujú preferenčné úverové politiky (články 20 a 26) a zákon o úverových inštitúciách upravuje zvýhodnené úvery (článok 27).

(244)

Výška subvencie sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorej existencia bola počas obdobia prešetrovania potvrdená. Podľa článku 6 písm. b) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi čiastkou, ktorou spoločnosť spláca preferenčný úver a čiastkou, ktorou by spoločnosť splácala porovnateľný komerčný úver získaný na trhu.

(245)

Informácie uvedené v odôvodneniach 242 a 243 poukazujú na značné deformácie vo vietnamskom finančnom sektore. Komisia preto na výpočet výhody z preferenčných úverov použila externú referenčnú hodnotu. Ako je uvedené v odôvodnení 231, nemalo to vplyv na napadnuteľnosť subvencie z preferenčných úverov. Aj s ohľadom na to, že subvencovanie bolo de minimis, Komisia neprijala konečné závery o tom, či sú dotknuté banky verejnými orgánmi alebo či banky vykonávali dostatočné posúdenie úverového rizika.

(246)

Externá referenčná hodnota bola nutná len v prípade úverov vo VND (vietnamskej mene), pretože sa nenašli dôkazy o tom, že by boli subvencie poskytované na úvery poskytnuté v USD. Zo spolupracujúcich spoločností získala úvery vo VND len skupina Thai Binh. Referenčná hodnota sa vypočíta pomocou úverových úrokových sadzieb koša 48 krajín s nižším stredným príjmom (HDP) v poslednom období (rok 2012). Tieto krajiny boli vybraté, pretože majú podobný HDP ako Vietnam. Tieto sadzby boli potom upravené o infláciu v období prešetrovania, aby sa získali reálne úrokové sadzby. Potom sa vypočítal priemer pre 48 krajín použitím údajov pre tie krajiny, pre ktoré boli dostupné údaje. Zdrojom údajov o úrokových sadzbách a mierach inflácie krajiny bola Svetová banka. V období prešetrovania bola priemerná reálna úroková sadzba pre tieto krajiny s nižšími strednými príjmami 8,23 %. Táto referenčná hodnota sa použila na porovnanie s úrokovými sadzbami upravenými o infláciu všetkých úverov vo VND poskytnutých prešetrovaným spoločnostiam.

(247)

Výhoda na základe tohto programu sa pohybovala v rozpätí od 0 % do 1,34 %.

(248)

Po zverejnení informácií vláda Vietnamu spochybnila závery o deformáciách vietnamského finančného systému a uviedla, že Komisia mala posúdiť, či sú komerčné banky v štátnom vlastníctve verejnými orgánmi a či vykonávali dostatočné posúdenie úverového rizika. Vietnamská vláda zastáva názor, že táto analýza mala dosah na záver o existencii finančného príspevku a takisto na použitie externej referenčnej hodnoty na stanovenie výhody z tohto programu.

(249)

Ako je uvedené v odôvodneniach 242 a 243, z informácií a dôkazov zozbieraných počas prešetrovania vyplývajú značné deformácie vo vietnamskom bankovom systéme. Vzhľadom na tieto deformácie sa v súlade s ustanoveniami základného nariadenia musí na stanovenie výšky (prípadnej) výhody použiť externá referenčná hodnota. Vzhľadom na to, že výhody pre vietnamských vyvážajúcich výrobcov sú de minimis, Komisia nepovažuje za potrebné preskúmať, či sú banky verejnými orgánmi a/alebo či vykonávali dostatočné posúdenie úverového rizika, ako je uvedené v odôvodneniach 231 a 232.

(250)

Obom spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom boli pridelené práva na využívanie pozemkov v osobitných priemyselných zónach. Kým skupina Thai Binh získala práva na užívanie pozemkov priamo od štátu, spoločnosť Vietnam New Century Polyester Fibre Co Ltd. („VNC“) si pozemky prenajíma sprostredkovane prostredníctvom spoločnosti čiastočne vo vlastníctve štátu.

(251)

Skupina Thai Binh má v priemyselnej zóne tri parcely. Počas obdobia prešetrovania bola skupina Thai Binh úplne oslobodená od platenia nájomného za dve parcely. Právny základ pre oslobodenie tvoria dekrét č. 121/2010/ND-CP a dekrét č. 142/2005/ND-CP. Skupina Thai Binh neplatila ani nájomné za tretiu parcelu, pretože v súvislosti s ňou prebieha správne konanie, v ktorom sa žiada o oslobodenie. Sadzby nájomného, ktorých sa oslobodenie týka, sú výrazne nižšie než sadzby, ktoré skupina Thai Binh platí za iné podobné parcely v tesnej blízkosti priemyselnej zóny a zdá sa, že sú výrazne nižšie ako bežné ceny pozemkov v regióne.

(252)

VNC nezískala úplnú výnimku z práv na užívanie pozemkov, je však jasné, že počas obdobia prešetrovania získala výhodu. Spoločnosť VNC si sprostredkovane prenajíma ďalšie tri parcely od spoločnosti čiastočne vo vlastníctve štátu. Hoci vietnamská vláda tvrdila, že ide o transakcie medzi súkromnými stranami, informácie dostupné v zložke sú v rozpore s týmto tvrdením. V investičnej licencii VNC sa prenájom pozemku uvádza ako preferenčná výhoda. V licencii Ľudový výbor Quang Ninh ukladá VNC povinnosť prenajať si pozemky od tejto spoločnosti. Podľa pôvodnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou čiastočne vo vlastníctve štátu, ktorá parcelu prenajíma spoločnosti VNC, a miestnym pozemkovým úradom je následný prevod pozemkov možný len za určitých podmienok stanovených miestnym pozemkovým úradom. Z tejto skutočnosti vyplýva, že do pozemkovej transakcie medzi oboma stranami je zapojený štát.

(253)

Na účely posúdenia výhody Komisia porovnala nízke ceny pozemkov vzťahujúce sa na transakcie v priemyselných zónach s referenčnou cenou za podobné pozemky. Prešetrovaním sa zistili náznaky, že trh s pozemkami vo Vietname sa zdá byť regulovaný a je narušený vládnymi intervenciami, pretože existujú oslobodenia alebo preferenčné ceny za práva na užívanie pozemkov týkajúce sa pozemkov v určených priemyselných zónach a/alebo pre podporované podnikateľské sektory. V tomto konkrétnom prípade Komisia dospela k záveru, že transakcia týkajúca sa práv na užívanie pozemkov je dostatočne spoľahlivá, pretože pozemok sa nachádza mimo podporovanej zóny a príslušná spoločnosť pôsobí v odvetví, ktoré nesúvisia s PSV a nedostáva podporu na základe vládnych politík. Ceny pri tejto transakcii sa používajú ako referenčná hodnota pre posúdenie výhody bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek závery týkajúce sa celkovej situácie na trhu s pozemkami vo Vietname.

(254)

Výhoda na základe tejto schémy sa pohybovala v rozpätí od 0,17 % do 0,37 %.

(255)

Obaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia získali výhody z niekoľkých priamych daňových úľav na základe výnimiek uvedených v ich investičných licenciách. Právny základ pre predmetné oslobodenia tvoria dekrét č. 164/2003/ND-CP nahradený dekrétom č. 124/2008/ND-CP a dekrétom č. 122/2011/ND-CP, obežník 140/2012, dekrét č. 164/2003/ND-CP zmenený a doplnený dekrétom č.152/204/ND-CP.Oslobodenie dovozu strojového zariadenia od cla a DPH.

(256)

Podľa uvedených právnych predpisov sú priame oslobodenia od dane alebo jej zníženie dostupné, inter alia, pre spoločnosti sídliace v osobitných priemyselných zónach/parkoch alebo spoločnosti, ktoré zamestnávajú vysoký počet zamestnancov, alebo spoločnosti pôsobiace v určitých odvetviach hospodárstva.

(257)

Výška subvencie sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorej existencia bola počas obdobia prešetrovania potvrdená. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje celková suma splatnej dane podľa bežnej sadzby dane, po odpočítaní zaplatenej sumy so zníženou preferenčnou daňovou sadzbou alebo suma celej odpustenej dane. Sumy, ktoré sa považujú za subvencie, sa zakladajú na najnovších ročných daňových priznaniach. Subvencia bola pridelená na báze celej spoločnosti a vyjadrená ako percento z obratu z vývozu CIF do Únie.

(258)

Výhoda na základe tejto schémy sa pohybovala v rozpätí od 0,11 % do 0,36 %.

(259)

Obaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia dostali počas obdobia prešetrovania výnimky z platenia ciel na dovážané suroviny. Právnym základom pre oslobodenie je zákon o dovoznej a vývoznej dani č. 45/2005/QH11 vykonaný dekrétom č. 87/2010/ND-CP. Pravidlá pre systémy a postupy kontroly a dohľadu sú stanovené v obežníku 194/2010TT.

(260)

Vietnamská vláda vo vyplnenom dotazníku uviedla, že uplatňuje schému vrátenia/pozastavenia vyberania cla. Podľa právnych predpisov sa oslobodenie uplatňuje na dovoz surovín spotrebovaných pri výrobe vyvážaných výrobkov. Clo môže byť vrátené v rozsahu stanovenom na základe toho, aký pomer dovážaných surovín bol použitý v konečnom vyvážanom výrobku.

(261)

Zistilo sa, že počas obdobia prešetrovania nedostal ekonomickú výhody na základe tejto schémy ani jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca. Napriek tomu, že boli oslobodení od povinnosti zaplatiť dovozné clo na suroviny, v období prešetrovania neboli zistené nijaké nadmerné odpočty. Obe spoločnosti zaznamenali relatívne malý domáci predaj príslušného výrobku. Okrem toho získavali významný podiel hlavných surovín na domácom trhu, keďže nimi dovážaný objem surovín nebol dostatočný na výrobu vyvážaného výrobku.

(262)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa nepovažovalo za potrebné určiť, či bola oznámená schéma vrátenia cla v súlade s pravidlami WTO a s článkami prílohy II a prílohy III k základnému nariadeniu.

(263)

Po zverejnení informácií vláda Vietnamu podporila zistenia Komisie týkajúce sa tohto programu. Zároveň však chcela zdôrazniť, že vietnamská schéma vrátenia cla bola plne v súlade s pravidlami uvedenými v prílohe II a v prílohe III k základnému nariadeniu aj napriek chýbajúcim záverom k tomuto bodu. Komisia toto stanovisko vlády Vietnamu berie na vedomie. Avšak vzhľadom na to, že výhody pre vietnamských vyvážajúcich výrobcov sú de minimis, Komisia opakuje svoj postoj, že nepovažuje za potrebné na účely tohto prešetrovania preskúmať, či je schéma vrátenia cla v súlade s pravidlami uvedenými v prílohe II a v prílohe III k základnému nariadeniu, ako je vysvetlené v odôvodneniach 231 a 232.

(264)

Obaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia dostali počas obdobia prešetrovania výnimky z platenia DPH a cla na dovážané strojové zariadenie. Právnym základom pre oslobodenie je zákon o dovoznej a vývoznej dani č. 45/2005/QH11 vykonaný dekrétom č. 87/2010/ND-CP. Pravidlá pre systém a postupy kontroly a dohľadu sú stanovené vo vládnom dekréte č. 154/2005/N-CP, v obežníku 194/2010TT a obežníku 117/2011.

(265)

Spoločnostiam bola adresovaná požiadavka, aby podali správu o dovoze strojových zariadení počas obdobia 10 rokov. Hoci bolo jasné, že spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia získali na základe tejto schémy výhody, tieto neboli významné. Je to preto, lebo dovoz strojového zariadenia zo strany týchto spoločností nebol v porovnaní s obratom z predaja PS v EÚ významný. Všetky výhody boli navyše minimalizované tým, že sa hodnota strojového zariadenia odpisuje počas niekoľkých rokov (zvyčajne 10), a preto bola výhoda pripadajúca na obdobie prešetrovania primerane znížená.

(266)

Výhoda na základe tejto schémy sa pohybovala v rozpätí od 0,08 % do 0,1 %.

(267)

Výška subvencií v prípade vietnamských vyvážajúcich výrobcov je v súlade s ustanoveniami základného antisubvenčného nariadenia vyjadrená ad valorem v rozpätí medzi 0,6 % a 2,31 %. Subvenčné rozpätie pre celú krajinu je vyjadrené ako vážený priemer týchto dvoch hraničných hodnôt rozpätia, t. j. 1,25 %. Subvencie uvedené vyššie boli pridelené na báze celej spoločnosti a vyjadrené ako percento z obratu z vývozu CIF do Únie.

(268)

Po zverejnení informácií sťažovateľ tvrdil, že nebolo jasné, ako Komisia vypočítala tento rozsah subvenčného rozpätia a prečo nepoužila hornú hranicu tohto rozpätia, ktorá by bola nad úrovňou rozpätia de minimis. Ako Komisia vysvetlila v predchádzajúcom odôvodnení, rozsah celkových súhrnných subvencií pre vietnamských spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vyjadrený ad valorem sa pohybuje v rozpätí od minimálne 0,6 % po maximálne 2,31 %. Výpočet váženého priemeru týchto hraničných hodnôt rozpätia prináša pre celú krajinu výsledok v podobe priemeru subvenčného rozpätia vo výške 1,25 %, čo je menej ako prahová hodnota de minimis. Toto je metodika, ktorá sa trvalo používa na výpočet priemeru subvenčného rozpätia krajiny v súlade s príslušnými ustanoveniami základného nariadenia.

(269)

Celoštátna sadzba subvencie dosiahla v prípade Vietnamu 1,25 %. Vzhľadom na to, že toto rozpätie je pod úrovňou de minimis, bol prijatý záver, že vo vzťahu k dovozu s pôvodom vo Vietname by sa prešetrovanie malo ukončiť v súlade s článkom 14 ods. 3 základného nariadenia.

(270)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas obdobia prešetrovania viac ako 18 výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(271)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na približne 401 000 ton. Komisia tento údaj stanovila na základe všetkých dostupných informácií o odvetví Únie, ako sú overené údaje o výrobe od spolupracujúcich výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako aj číselné údaje od sťažovateľa. Ako sa uvádza v odôvodnení 10, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí predstavovali viac ako 54 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(272)

Spotreba v Únii bola stanovená na základe objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie na základe údajov, ktoré poskytol sťažovateľ, a objemu dovozu z tretích krajín na základe údajov Eurostatu.

(273)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)

(274)

Spotreba v Únii dosiahla vrchol v roku 2011 kvôli nárastu cien bavlny v dôsledku slabej úrody bavlny v roku 2010. Dopyt po PSV ako náhrady za bavlnu stúpol, opäť však klesol v priebehu nasledujúceho roka. Počas obdobia prešetrovania bol opäť zaznamenaný nárast spotreby v Únii o 6 %.

(275)

Komisia skúmala, či by sa dovoz PSV s pôvodom v príslušných krajinách mal vyhodnotiť súhrnne v súlade s článkom 8 ods. 3 základného nariadenia.

(276)

Subvenčné rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z Čínskej ľudovej republiky a Vietnamu bolo pod prahom de minimis stanoveným v článku 8 ods. 3 písm. a) základného nariadenia.

(277)

Znamená to, že podmienky na kumuláciu neboli splnené a analýza príčinnej súvislosti sa teda obmedzí na vplyv dovozu z Indie.

(278)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Trhový podiel dovozu bol určený na základe objemu dovozu z Indie ako časť celkovej spotreby v Únii (táto je stanovená na základe súčtu všetkých predajov v Únii výrobcami z Únie a všetkých dovozov PSV do Únie).

(279)

Dovoz z Indie do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a trhový podiel

(280)

Celkovo dovoz z Indie zostal pomerne stabilný. Jeho podiel na trhu Únie sa v posudzovanom období pohyboval v rozpätí 6 % až 7,5 %.

(281)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe štatistík Eurostatu a overených údajov od spolupracujúcich vývozcov. Podhodnotenie ceny dovozu bolo stanovené na základe overených údajov, ktoré poskytli spolupracujúci vývozcovia a spolupracujúci výrobcovia z Únie.

(282)

Priemerná cena dovozu z Indie do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (EUR/tona)

(283)

V roku 2011 bol zaznamenaný nárast cien PSV. Ide o rok, ktorý je rokom vyššie uvedenej krízy bavlny. Ceny v nasledujúcich rokoch poklesli, zostali však vyššie ako ceny zaznamenané v roku 2010. V období prešetrovania bola cena o 18 % vyššia ako cena PSV v roku 2010.

(284)

Komisia stanovila podhodnotenie ceny počas obdobia prešetrovania porovnaním váženého priemeru dovozných cien franko prístav určenia jednotlivých druhov výrobku z dovozov od spolupracujúcich indických výrobcov zaradených do vzorky účtovaných prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie, s primeranými úpravami s ohľadom na clá a náklady po dovoze a vážených priemerných predajných cien rovnakých druhov výrobku od výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravených na úroveň cien zo závodu.

(285)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov pri transakciách na rovnakej úrovni obchodovania, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní zliav a zrážok. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Ukázalo sa, že výrobky dovážané z Indie vykazujú na trhu Únie vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny v rozmedzí 4,1 % až 43,7 %.

(286)

V súlade s článkom 8 ods. 4 základného nariadenia skúmanie dosahu subvencovaného dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(287)

Ako sa uvádza v odôvodnení 10, výber vzorky sa použil na stanovenie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(288)

Na účely stanovenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených v podnete a ďalších informácií poskytnutých sťažovateľom v priebehu konania a Eurostatom. Tieto údaje sa vzťahujú na všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe starostlivo overených údajov obsiahnutých v odpovediach na dotazník, ktoré zaslali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. V prípade oboch súborov údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(289)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacít, objem predaja, trhový podiel, rast, zamestnanosť a produktivita.

(290)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(291)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacít sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacít

(292)

Objem výroby sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 11 %. Toto zvýšenie sa udialo len počas obdobia prešetrovania (počas posledných 12 mesiacov posudzovaného obdobia). Počas tej časti posudzovaného obdobia, ktorá predchádzala obdobiu prešetrovania (t. j. roky 2011 a 2012), objem výroby výrobného odvetvia Únie klesal alebo stagnoval.

(293)

Naopak, výrobná kapacita zaznamenala klesajúci trend, pričom počas obdobia prešetrovania nastal pokles o 5 %. Spolu so stúpajúcim trendom objemu výroby, ako je uvedené v odôvodnení 292, sa využitie kapacít zvýšilo o 17 %. Je potrebné zdôrazniť, že využitie kapacít v roku 2010, ktorý sa používa ako základ pre analýzu trendov, bolo pre toto kapitálovo náročné výrobné odvetvie, akým je odvetvie PSV, nízke a počas obdobia prešetrovania dosahovala miera využitia kapacít 85,9 %.

(294)

Objem predaja a trhový podiel výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a trhový podiel

(295)

Objem predaja na trhu Únie v rokoch 2011 a 2012 poklesol. Počas obdobia prešetrovania mierne narástol. V porovnaní s objemom predaja v roku 2010 však bol zaznamenaný celkový pokles o 6 %.

(296)

Trhový podiel výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia neustále klesal. Najväčší pokles trhového podielu nastal v roku 2011, klesajúci trend však pokračoval aj v roku 2012 a počas obdobia prešetrovania, čo úhrnne predstavuje 11-percentný celkový pokles trhového podielu počas posudzovaného obdobia.

(297)

Napriek miernemu rastu spotreby v Únii počas posudzovaného obdobia (+ 6 %) a nárastu objemu výroby výrobcov z Únie (+ 11 %), predaj výrobcov z Únie klesol o 6 %.

(298)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(299)

Počet zamestnancov sa počas posudzovaného obdobia neustále zvyšoval a celkovo dosiahol 6 % nárast sprevádzaný zvýšením výroby, ako sa uvádza v odôvodnení 292.

(300)

Produktivita v rokoch 2011 a 2012 poklesla, pretože vzrástol počet zamestnancov a objem výroby stagnoval. Celkovo produktivita počas posudzovaného obdobia vzrástla o 4 %.

(301)

Priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

(302)

Najväčší nárast predajných cien v Únii bol zaznamenaný v roku 2011, keď sa PSV predávali o 25 % drahšie v porovnaní s priemernou predajnou cenou v roku 2010. Príčinou tohto javu bola kríza bavlny v roku 2011, keď sa zvýšil dopyt po PSV ako náhrade za bavlnu, ktorej bol nedostatok vzhľadom na slabé úrody v roku 2010. V priebehu posudzovaného obdobia celkovo predajné ceny výrobného odvetvia Únie vzrástli o 16 %.

(303)

Jednotkové výrobné náklady takisto počas posudzovaného obdobia stúpli, pričom najvyšší, 15-percentný rast bol zaznamenaný v roku 2011 z dôvodu zvýšenia cien pohonných hmôt v danom roku, ktoré sú významným nákladovým faktorom. Celkové zvýšenie jednotkových výrobných nákladov dosiahlo počas posudzovaného obdobia úroveň 6 %.

(304)

Náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(305)

Priemerné náklady práce na zamestnanca najprv v roku 2011 klesli, a potom v nasledujúcich rokoch mierne stúpli. Počas posudzovaného obdobia bol zaznamenaný ich nárast o 3 %.

(306)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(307)

Konečný stav zásob sa zvýšil, s výnimkou roku 2012, a v období prešetrovania zaznamenal celkový nárast o 21 %. Zodpovedá to zvýšeniu objemu výroby (celkový nárast o 11 %), zatiaľ čo objem predaja počas posudzovaného obdobia klesol (celkový pokles o 6 %). Tento trend sa odrazil aj v ukazovateli konečné zásoby ako percentuálny podiel výroby.

(308)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(309)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky pomocou čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii vyjadrenú ako percentuálny podiel obratu tohto predaja. Rozpätia ziskovosti počas posudzovaného obdobia kolísali. Celkovo sa ziskovosť zlepšila zo značne stratovej úrovne v roku 2010 na úroveň na prahu rentability v období prešetrovania.

(310)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie financovať svoju činnosť. Trend čistého peňažného toku sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal pozitívne.

(311)

Investície zaznamenali najvyššiu úroveň v rokoch 2011 s nárastom o 46 % v porovnaní s investíciami v roku 2010. V nasledujúcich rokoch však zaznamenali klesajúci trend. Počas posudzovaného obdobia investície klesli o 21 %.

(312)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Tento ukazovateľ sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal priaznivo.

(313)

Ani jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa nevyjadril, že by mal ťažkosti so zvyšovaním kapitálu v posudzovanom období.

(314)

Dovozy z Indie zostali pomerne stabilné (ich podiel na trhu Únie sa v posudzovanom období pohyboval v rozpätí 6 % až 7 %). Podhodnotenie bolo výrazné (až do úrovne 43,7 %).

(315)

Väčšina ukazovateľov ujmy sa zlepšila. Ziskovosť výrobcov z Únie vzrástla o takmer 6 percentuálnych bodov, ale priemerné ziskové rozpätie bolo v období prešetrovania stále na neuspokojivej úrovni na prahu rentability vo výške 0,3 %. Miera využitia kapacít vzrástla zo 74 % na 86 %. Bolo to však spôsobené zvýšením objemu výroby v Únii, ako aj poklesom kapacít Únie. Priemerné predajné ceny v Únii dosiahli vrchol v roku 2011, spôsobený prudkým nárastom cien pohonných hmôt a bavlny. Celkovo sa priemerné predajné ceny v Únii počas posudzovaného obdobia zvýšili o 16 %. Návratnosť investícií a peňažný tok sa vyvíjali pozitívne. Zamestnanosť počas posudzovaného obdobia takisto stúpla. Napriek situácii spôsobujúcej ujmu bolo možné pozorovať znaky oživenia.

(316)

Počas posudzovaného obdobia sa záporne vyvíjali tieto ukazovatele ujmy: trhový podiel výrobcov z Únie na trhu Únie sa znížil zo 45,3 % na 40,2 % pri poklese objemu predaja v Únii o 6 %. Úroveň investícií celkovo klesla s výnimkou roku 2011. Kapacity počas posudzovaného obdobia poklesli o 5 %, ako sa uvádza v odôvodnení 293.

(317)

Celkovo je situáciu výrobného odvetvia Únie stále možné opísať ako spôsobujúcu ujmu, napriek tomu, že sa v posledných rokoch jasne zlepšila. Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 8 ods. 4 základného nariadenia.

(318)

V reakcii na zverejnenie informácií sťažovateľ uviedol, že stabilitu indického trhového podielu na trhu Únie považoval za dôsledok podstatného subvencovania. Komisia skutočne zistila napadnuteľné subvencie (pozri odôvodnenie 229), nezistila však príčinnú súvislosť so situáciou spôsobujúcou ujmu výrobnému odvetviu Únie (pozri odôvodnenia 319 až 323).

(319)

V súlade s článkom 8 ods. 5 základného nariadenia Komisia skúmala, či subvencovaný dovoz z Indie spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 8 ods. 6 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či výrobné odvetvie Únie mohlo byť súbežne s tým poškodené aj inými známymi faktormi. Komisia zabezpečila, aby sa možná ujma, ktorú spôsobili iné faktory než subvencovaný dovoz z Indie, nepripisovala subvencovanému dovozu. Týmito faktormi sú dovoz z iných tretích krajín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie a spotreba.

(320)

Vzhľadom na to, že sa v súvislosti s Čínou a Vietnamom zistilo subvencovanie pod úrovňou de minimis (pozri odôvodnenia 76 a 231), neboli splnené podmienky na kumuláciu. Analýza príčinnej súvislosti je preto obmedzená na vplyv dovozu z Indie.

(321)

Trhový podiel výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia klesol zo 45,3 % na 40,2 %, zatiaľ čo trhový podiel indického dovozu zostal pomerne stabilný v rozpätí 6 % až 7 %. Spotreba počas posudzovaného obdobia stúpla o 6 %. Výrobné odvetvie Únie teda nedokázalo profitovať z tohto rastu, pokiaľ ide o trhový podiel, toto však pravdepodobne nie je možné pripísať indickému podielu na trhu, ktorý zostal konštantný.

(322)

Priemerné ceny Eurostatu pre PSV z Indie boli nižšie ako priemerné ceny PSV z väčšiny ostatných krajín, dôležité je však uviesť, že tu existujú veľké rozdiely v kvalite a druhoch výrobkov. V každom prípade, presné porovnania jednotlivých druhov preukázali výrazné podhodnotenie, pokiaľ ide o dovoz z Indie.

(323)

Napriek významnému podhodnoteniu nemožno dospieť k záveru, že indický dovoz spôsobil ujmu. Pokles trhového podielu výrobného odvetvia Únie (mínus 5,1 percentuálneho bodu) v skutočnosti nemožno pripísať vývoju objemu dovozov z Indie, keďže ich trhový podiel zostal pomerne stabilný (počas posudzovaného obdobia nárast len o 0,7 percentuálneho bodu). Okrem toho priemerné ceny dovozu z Indie sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 18 %. Nezdá sa, že ceny indického dovozu mali za následok zníženie cien, keďže finančná situácia výrobného odvetvia Únie, hoci mala v období prešetrovania stále charakter situácie spôsobujúcej ujmu, sa počas posudzovaného obdobia významne zlepšila.

(324)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Dovoz z iných tretích krajín

(325)

Najväčší podiel dovozu (181 540 ton, čo predstavuje 20,4 % podiel na trhu počas obdobia prešetrovania) pochádza z Kórejskej republiky, ktorej trhový podiel sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 4,9 percentuálneho bodu. Druhým najväčším vývozcom do Únie je Taiwan. Aj keď dovoz z Taiwanu sa počas posudzovaného obdobia znížil (pokles o 4,1 percentuálneho bodu), Taiwan mal počas obdobia prešetrovania stále trhový podiel vo výške 10,4 %. Štvrtým najväčším vývozcom (po Indii, ktorá je na tretej priečke) je Čína, ktorej trhový podiel sa zvýšil o 4,4 percentuálneho bodu na úroveň 5 %. Dovozy z iných tretích krajín sú nižšie ako dovozy z Indie. Značné množstvá PSV sú však dovážané aj z Turecka, Vietnamu, Indonézie a Thajska (všetky štyri s pomerne stabilným podielom na trhu). V súčte predstavujú dovozy z Turecka, Vietnamu, Indonézie a Thajska trhový podiel okolo 12 % (12,4 % v období prešetrovania).

(326)

Za zmienku stojí hlavne rastúci dovoz z Kórejskej republiky. Dovoz z Kórey predstavoval počas obdobia prešetrovania trojnásobok objemu dovozu z Indie. Počas posudzovaného obdobia stúpol o 40 % a jeho trhový podiel sa zvýšil o 4,9 percentuálneho bodu na 20,4 %. Aj dovoz z Číny výrazne vzrástol v objeme o viac ako 700 % alebo o 4,4 percentuálneho bodu z hľadiska trhového podielu. Dovoz z Číny takisto výrazne podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie.

(327)

Na základe uvedených skutočností je možné dospieť k záveru, že ak situácia spôsobujúca ujmu výrobnému odvetviu Únie bola výsledkom dovozov, príčinou sú skôr dovozy z iných zdrojov ako z Indie.

(328)

Po zverejnení informácií sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že Komisia hlbšie neskúmala vývozné ceny Číny a Vietnamu. Je potrebné pripomenúť, že v prípade Číny aj Vietnamu sa zistilo, že úroveň subvencovania bola de minimis. Komisia preto vo svojej analýze príčinnej súvislosti týkajúcej sa vplyvu iných faktorov posudzovala vývozné ceny pre tieto dve príslušné krajiny a naozaj neuskutočnila kumulatívne hodnotenie dovozov zo všetkých troch krajín, ktorých sa toto konanie týka, pretože sa preukázalo, že subvencie v Číne a Vietname boli de minimis, ako je vysvetlené v odôvodneniach 275 až 277.

(329)

Sťažovateľ takisto uviedol pripomienky týkajúce sa priemernej ceny dovozu z Kórey, ako aj (mierne) zvýšenie jeho objemu v rokoch 2011 a 2012. Vzhľadom na celkový nárast objemu aj trhového podielu kórejského dovozu počas posudzovaného obdobia a skutočnosť, že priemerné ceny kórejského dovozu sú nižšie ako priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie, Komisia naďalej tvrdí, že kórejský dovoz je relevantný iný faktor pri analýze príčinných súvislostí.

(330)

Sťažovateľ takisto upozornil na priemerné vývozné ceny troch krajín, ktorých sa týka toto konanie, a priemerné vývozné ceny z Kórey a Taiwanu za obdobie od januára do júla 2014. Netýka sa to však posudzovaného obdobia, ktorým je časový úsek od roku 2010 do konca obdobia prešetrovania. Pripomienka sa preto zamieta.

(331)

Objem a priemerná hodnota vývozu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti vývozu

(332)

Výrobné odvetvie Únie predáva mimo EÚ najmä špecializované výrobky, čo vysvetľuje vyššie priemerné predajné ceny na týchto trhoch.

(333)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky vzrástol počas posudzovaného obdobia o takmer 30 % s vrcholom v roku 2012. Priemerné predajné ceny sa zvýšili v roku 2011 a potom zostali na stabilnej úrovni až do konca obdobia prešetrovania.

(334)

Napriek dobrej výkonnosti výrobcov z Únie zaradených do vzorky v oblasti vývozu boli absolútne vyvezené objemy relatívne nízke v porovnaní s objemami predaja v Únii. Ich účinok teda nebol dostatočný na kompenzáciu za náročnú a ujmu spôsobujúcu situáciu na domácom trhu Únie.

(335)

Trh Únie s PSV predstavoval 838 397 ton v roku 2010 a 890 992 ton v období prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia to znamená nárast o 6 %. Inými slovami, nenastal žiadny pokles dopytu, ktorý mohol mať dosah na situáciu spôsobujúcu ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(336)

Spotrebiteľské združenie, obchodná komora jednej z príslušných krajín a orgán štátnej správy zhodne poukázali na skutočnosť, že ujma bola spôsobená hospodárskou krízou. Toto tvrdenie neobstojí, pretože trh Únie s PSV narástol o 6 % a priemerné predajné ceny v Únii sa zvýšili o 16 %.

(337)

Obchodná a priemyselná komora takisto poukázala na skutočnosť, že v dôsledku hospodárskej krízy dopyt po špeciálnych typoch PSV klesol, zatiaľ čo dopyt po komoditných PSV stúpol. Je potrebné pripomenúť, že špeciálne typy PSV a komoditné PSV majú rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a ich konečné použitie je v podstate rovnaké. Pri úvahách sa zohľadnila skutočnosť, že nie všetky druhy výrobkov sú vzájomne zameniteľné, predchádzajúcim a súčasným prešetrovaním sa však zistilo, že medzi rôznymi druhmi výrobkov existuje prinajmenšom čiastočná zameniteľnosť a prekrytie, pokiaľ ide o ich konečné použitie. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(338)

Jeden orgán štátnej správy uviedol, že ujma vo forme straty trhového podielu nemohla byť spôsobená subvencovanými dovozmi vzhľadom na vysokú mieru využitia kapacít výrobného odvetvia Únie. Využitie kapacít výrobného odvetvia Únie skutočne v priebehu posudzovaného obdobia stúplo, ale nikdy sa nepriblížilo k limitom dostupných kapacít. Na najvyššom vrchole využitia počas obdobia prešetrovania miera využitia kapacít dosiahla 85,9 %. Takéto využitie ponecháva široký priestor na ďalšie zvýšenie výroby. Keďže však objem predaja výrobcov z Únie na trhu v Únii nekopíroval vzrastajúci trend spotreby, strata podielu na trhu sa stále považuje za jeden z ukazovateľov situácie spôsobujúcej ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(339)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že nie je možné stanoviť príčinnú súvislosť medzi situáciou spôsobujúcou ujmu výrobnému odvetviu Únie a subvencovaným dovozom z Indie. Tento záver sa zakladá v prvom rade na relatívne malom trhovom podiele dovozov z Indie, ktorý stúpol len mierne (z 6,1 % na 6,8 %), a to v porovnaní s oveľa vyšším, ale stále výrazne klesajúcim trhovým podielom výrobného odvetvia Únie (z 45,3 % na 40,2 %). V druhom rade, dovozy z iných krajín (Kórea, Taiwan, Čína) dosahovali vyššie objemy a/alebo ich podiel výrazne stúpol, a preto ak k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, prispeli dovozy, je ju potrebné pripísať dovozom z týchto iných krajín a nie dovozom z Indie (pozri odôvodnenia 325 až 327).

(340)

Preto nebolo možné preukázať príčinnú súvislosť v zmysle článku 8 ods. 5 a článku 8 ods. 6 základného nariadenia medzi dumpingovými dovozmi z Indie a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(341)

Konanie by sa teda malo ukončiť, keďže sa zistilo, že subvencia v prípade Čínskej ľudovej republiky a Vietnamu bola de minimis, a vzhľadom na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi ujmou a subvenciou, pokiaľ ide o dovozy s pôvodom v Indii.

(342)

Výboru zriadený podľa článku 25 ods. 1 základného nariadenia nepredložil žiadne stanovisko,