25.4.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 113/18

(1)

Rozhodnutím č. 243/2012/EÚ bola ustanovená analýza súčasného stavu využívania frekvenčného spektra na komerčné a verejné účely. Na vykonávanie tejto analýzy stavu sa prijme vykonávací akt, ktorým sa na jednej strane stanovia praktické opatrenia a jednotné formáty na zber údajov o súčasnom využívaní frekvenčného spektra a ich poskytovanie členskými štátmi Komisii a na druhej strane metodika analýzy technologických trendov, budúcich potrieb a dopytu po frekvenčnom spektre v oblastiach politiky, na ktoré sa vzťahuje program politiky rádiového frekvenčného spektra, s cieľom určiť rozvíjajúce sa a potenciálne významné využívanie frekvenčného spektra vo frekvenčnom rozsahu od 400 MHz do 6 GHz (ďalej len „príslušné frekvenčné spektrum“).

(2)

Analýza stavu by mala prispieť k určeniu frekvenčných pásiem, v ktorých by sa efektívnosť súčasného využívania frekvenčného spektra mohla zlepšiť, najmä frekvenčných pásiem, ktoré by mohli byť vhodné na prerozdelenie, a možností spoločného využívania frekvenčného spektra s cieľom podporiť politiky EÚ stanovené v programe politiky rádiového frekvenčného spektra, aby sa zohľadnili technologické trendy a budúce potreby frekvenčného spektra založené okrem iného na dopyte spotrebiteľov a prevádzkovateľov v rámci oblastí politiky Únie. S cieľom uľahčiť analýzu rôznych druhov využívania frekvenčného spektra súkromnými, t. j. hlavne komerčnými používateľmi, a verejnými, t. j. vládnymi používateľmi, je potrebné zlepšiť úroveň podrobnosti, najmä v prípade dostupných kvantitatívnych údajov o ponuke alebo využití určitých častí frekvenčného spektra alebo využití a dopyte po nich, keďže v súčasnosti dostupné údaje sa v jednotlivých členských štátoch značne odlišujú v závislosti od toho, či je frekvenčné spektrum používané na súkromné, komerčné alebo verejné účely.

(3)

Analýza stavu frekvenčného spektra by mala prebiehať postupne, aby sa znížilo administratívne zaťaženie členských štátov, pričom je však potrebné stanoviť určité priority v závislosti od druhu využitia, a to prostredníctvom zamerania sa najprv na frekvenčné pásma určené v článku 6 rozhodnutia č. 243/2012/EÚ a na frekvenčné pásma, ktoré súvisia s politikami Únie stanovenými v článku 8 uvedeného rozhodnutia. Cieľom je pripraviť analýzu stavu, ktorá by sa priebežne vylepšovala, a prostredníctvom postupného zlepšovania dostupnosti údajov a analýzy by mohla pomôcť pri dosahovaní cieľa efektívneho spravovania frekvenčného pásma vo všetkých pásmach, ktorých sa týkajú politiky Únie. Jedným z najnaliehavejších príspevkov tejto analýzy stavu by malo byť určenie aspoň 1 200 MHz vhodného frekvenčného spektra pre bezdrôtové širokopásmové služby, ako je stanovené v článku 3 písm. b) rozhodnutia č. 243/2012/EÚ, ako aj zvýšiť efektívnosť a flexibilitu, okrem iného náležitou podporou kolektívneho a spoločného využívania frekvenčného spektra, ako sa vyžaduje v článku 4 ods. 1 uvedeného rozhodnutia.

(4)

Členské štáty by mali poskytovať údaje čo najkonzistentnejším spôsobom, a to buď prostredníctvom frekvenčného informačného systému Európskeho komunikačného úradu (EFIS), alebo priamo Komisii, napr. v prípadoch, keď sa s údajmi zozbieranými od verejných používateľov a vnútroštátnych orgánov musí zaobchádzať dôverne alebo s určitým obmedzením. Konkrétne jednotné formáty na zber údajov sa môžu značne odlišovať v závislosti od druhu využívania a príslušného frekvenčného pásma a údaje v niektorých prípadoch nemusia byť dostupné v konkrétnom jednotnom formáte. Aby sa však zabezpečilo, že dostupné údaje na analýzu sú Komisii poskytované efektívnym spôsobom, členské štáty by mali zhromažďovať údaje v strojovo čitateľnom formáte, s cieľom umožniť rovnaký formát výmeny elektronických údajov s Komisiou a EFIS.

(5)

Popri poskytovaní dostupných relevantných údajov, by sa členské štáty spolu s Komisiou mali zapojiť do procesu spolupráce s cieľom zlepšiť kvalitu a porovnateľnosť údajov tak, aby sa dosiahla efektívnosť analýzy stavu vhodná pre konkrétne príslušné pásmo a aby sa našiel porovnateľný formát údajov bez zvýšenia administratívneho zaťaženia.

(6)

Doplnkové údaje by sa mohli získať aj z verejných konzultácií a štúdií. Okrem toho by analýza stavu mohla využiť údaje poskytnuté dobrovoľne členskými štátmi a súkromnými subjektmi, ktoré neustále monitorujú frekvenčné spektrum, aby ho mohli na miestnej úrovni spravovať, vykonávať krížovú kontrolu platnosti licenčných údajov, určiť intenzitu využívania v určitých druhoch systémov povolení, ako sú napr. pásma oslobodené od licencie, a zhodnotiť úroveň využívania frekvenčného spektra v celej Únii, najmä v prípade pásiem, po ktorých je vysoký dopyt.

(7)

S cieľom minimalizovať administratívnu záťaž a záväzky členských štátov by mala metodika zvolená pre analýzu stavu v čo najväčšej miere zohľadniť údaje poskytované členskými štátmi podľa rozhodnutia Komisie 2007/344/ES zo 16. mája 2007 o harmonizovanej dostupnosti informácií týkajúcich sa využívania frekvenčného spektra v Spoločenstve (2). Do analýzy stavu by sa mohli doplniť aj ďalšie informácie zhromaždené dobrovoľne, napr. prostredníctvom štúdií vrátane štúdií Európskej konferencie poštových a telekomunikačných administratív.

(8)

Určenie frekvenčným pásiem, ktoré by sa mohli využívať efektívnejšie a ktoré by boli vhodné na prerozdelenie alebo spoločné využívanie frekvenčného spektra, si vyžaduje podrobnú znalosť skutočného využívania frekvenčného spektra, pokiaľ možno doloženú kvantitatívnymi údajmi. Takéto určenie by pomohlo nájsť riešenia, ktoré by zohľadňovali technologické trendy, budúce potreby a dopyt po frekvenčnom spektre, ktoré by sa určili na základe analýzy, ktorá sa má vykonať.

(9)

Proces týkajúci sa analýzy stavu by mal viesť k priebežnému zlepšovaniu efektívneho využívania frekvenčného spektra s cieľom uspokojiť neustále rozvíjajúci sa dopyt v súvislosti s politikami Únie a zohľadniť technologický vývoj. Na tomto základe a s cieľom dosiahnuť ciele stanovené v článku 9 ods. 1 rozhodnutia č. 243/2012/EÚ by Komisia podávala správy Európskemu parlamentu a Rade. Podávala by ich pravidelne, v závislosti od času potrebného na vykonanie analýzy stavu, ako aj tempa vývoja vo využívaní frekvenčného spektra.

(10)

I keď má transparentnosť využívania frekvenčného spektra pre analýzu stavu zásadný význam, podľa právnych predpisov EÚ podlieha ochrane osobných údajov a súkromia, obchodnému tajomstvu a štátnym tajomstvám. Medzi tieto ustanovenia patrí článok 346 ods. 1 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorým sa členským štátom umožňuje neposkytnúť informácie, ktorých sprístupnenie je v rozpore so základnými záujmami ich bezpečnosti; článok 8 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre) (3); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (4), ako aj príloha k rokovaciemu poriadku Komisie, ktorou sa upravuje zaobchádzanie s utajovanými skutočnosťami EÚ vrátane informácií pochádzajúcich z EÚ alebo získaných od členských štátov, tretích štátov alebo medzinárodných organizácií (5).

(11)

V súlade s článkom 15 rozhodnutia č. 243/2012/EÚ efektívnosť analýzy stavu by sa z času na čas mala preskúmať, aby sa zabezpečilo, že ciele uvedené v tomto rozhodnutí sú vykonávané efektívne, a zistilo, či je potrebné ich upraviť. Členské štáty by mali poskytovať Komisii relevantné informácie.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí v čo najväčšej miere zohľadňujú názory skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra a sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rádiové frekvenčné spektrum,

(1)

S cieľom minimalizovať administratívnu záťaž členské štáty zabezpečujú, aby Európsky komunikačný úrad poskytol Komisii príslušné informácie, ktoré už boli zozbierané podľa rozhodnutia 2007/344/ES.

(2)

Okrem údajov uvedených v odseku 1 členské štáty poskytujú Komisii údaje, pokiaľ sú dostupné na vnútroštátnej úrovni, v strojovo čitateľnom formáte zvolenom na vnútroštátnej úrovni, vrátane údajov o verejnom využívaní frekvenčného spektra, ktoré Komisia potrebuje na to, aby mohla vykonávať svoje úlohy podľa tohto rozhodnutia a rozhodnutia č. 243/2012/EÚ.

(3)

Členské štáty spolupracujú s Komisiou na zvýšení množstva dostupných údajov o využívaní frekvenčného spektra, ktoré sú dostupné na účely poskytovania podľa článku 2, najmä tak, že v porovnateľnom formáte v rámci členských štátov poskytnú, pokiaľ to vzhľadom na vnútroštátne okolnosti nepovažujú za nemožné, kvantitatívne údaje ako napr. počet vysielačov, čas trvania používania a súradnice alebo informácie o umiestnení, ktoré ukazujú geografický rozsah využívania frekvenčného spektra, ako aj použité technológie a podmienky spoločného využívania. S cieľom obmedziť administratívnu záťaž a s prihliadnutím na stanovisko skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra sa údaje o frekvenčných pásmach, ktoré sú dôležité na plnenie cieľov stanovených v rozhodnutí č. 243/2012/EÚ, zbierajú a poskytujú v súlade s týmto článkom ako prvé. Údaje o všetkých frekvenčných pásmach v príslušnom frekvenčnom spektre zbierajú a poskytujú členské štáty v rámci prístupu založeného na postupných krokoch do 31. decembra 2015.

—

technickú efektívnosť súčasného používania,

—

hospodársku efektívnosť súčasného využívania porovnaním možností a alternatív, ktoré sú k dispozícii pre jednotlivé frekvenčné pásma, aby vyhoveli budúcim potrebám,

—

sociálno-ekonomický vplyv na súčasných používateľov príslušných frekvenčných pásiem a susedných pásiem.

—

dôverné obchodné informácie,

—

informácie týkajúce sa ochrany súkromia a

—

informácie týkajúce sa verejnej bezpečnosti a obrany.