PRÍLOHA

SMERNICA 96/48/ES – INTEROPERABILITA SYSTÉMU TRANSEURÓPSKYCH VYSOKORÝCHLOSTNÝCH ŽELEZNÍC

NÁVRH TECHNICKEJ ŠPECIFIKÁCIE PRE INTEROPERABILITU

Subsystém „Prevádzka a riadenie dopravy“

1.

ÚVOD

1.1	Technický rozsah pôsobnosti

1.2	Územný rozsah pôsobnosti

1.3	Obsah tejto TSI

2.	VYMEDZENIE SUBSYSTÉMU/ROZSAHU PÔSOBNOSTI

2.1

Subsystém

2.2	Rozsah pôsobnosti

2.2.1

Personál a vlaky

2.2.2

Prevádzkové zásady

2.2.3

Uplatniteľnosť na existujúce vozidlá a infraštruktúru

2.3	Prepojenie medzi touto TSI a smernicou 2004/49/ES

3.	ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY

3.1	Súlad so základnými požiadavkami

3.2	Základné požiadavky – prehľad

3.3	Špecifické aspekty vzhľadom na tieto požiadavky

3.3.1

Bezpečnosť

3.3.2

Spoľahlivosť a použiteľnosť

3.3.3

Zdravie

3.3.4

Ochrana životného prostredia

3.3.5

Technická zlučiteľnosť

3.4	Aspekty týkajúce sa konkrétne subsystému prevádzky a riadenia dopravy

3.4.1

Bezpečnosť

3.4.2

Spoľahlivosť a použiteľnosť

3.4.3

Technická zlučiteľnosť

4	CHARAKTERISTIKY SUBSYSTÉMU

4.1

Úvod

4.2	Funkčné a technické špecifikácie subsystému

4.2.1

Špecifikácie týkajúce sa personálu

4.2.1.1

Všeobecné požiadavky

4.2.1.2

Dokumentácia pre vodičov

4.2.1.2.1

Zbierka predpisov

4.2.1.2.2

Opis trate a príslušného traťového vybavenia súvisiaceho s prevádzkovanými traťami

4.2.1.2.2.1

Vypracovanie tabuliek traťových pomerov

4.2.1.2.2.2

Zmenené prvky

4.2.1.2.2.3

Informovanie vodiča v reálnom čase

4.2.1.2.3

Cestovné poriadky

4.2.1.2.4

Koľajové vozidlá

4.2.1.3

Dokumentácia pre personál železničného podniku okrem vodičov

4.2.1.4

Dokumentácia pre personál manažéra infraštruktúry povoľujúci jazdy vlaku

4.2.1.5

Komunikácia medzi vlakovým personálom, ostatným personálom železničného podniku a personálom povoľujúcim jazdy vlakov, ktorá sa týka bezpečnosti

4.2.2

Špecifikácie týkajúce sa vlakov

4.2.2.1

Viditeľnosť vlaku

4.2.2.1.1

Všeobecná požiadavka

4.2.2.1.2

Čelo vlaku

4.2.2.2

Počuteľnosť vlaku

4.2.2.2.1

Všeobecná požiadavka

4.2.2.2.2

Ovládanie

4.2.2.3

Označenie vozidla

4.2.2.4

Požiadavky na osobné vozidlá

4.2.2.5

Zostavenie vlaku

4.2.2.6

Brzdenie vlaku

4.2.2.6.1

Minimálne požiadavky na brzdový systém

4.2.2.6.2

Výkon brzdy

4.2.2.7

Zabezpečenie prevádzkyschopnosti vlaku

4.2.2.7.1

Všeobecná požiadavka

4.2.2.7.2

Požadované údaje

4.2.3

Špecifikácie pre prevádzku vlaku

4.2.3.1

Plánovanie vlaku

4.2.3.2

Označovanie vlakov

4.2.3.3

Odchod vlaku

4.2.3.3.1

Prehliadky a skúšky pred odchodom

4.2.3.3.2

Informovanie manažéra infraštruktúry o prevádzkovom stave vlaku

4.2.3.4

Riadenie dopravy

4.2.3.4.1

Všeobecné požiadavky

4.2.3.4.2

Ohlasovanie vlaku

4.2.3.4.2.1

Údaje požadované pre ohlasovanie polohy vlaku

4.2.3.4.2.2

Predpokladaný čas odovzdania

4.2.3.4.3

Nebezpečný tovar

4.2.3.4.4

Kvalita prevádzky

4.2.3.5

Zaznamenávanie údajov

4.2.3.5.1

Zaznamenávanie kontrolných údajov mimo vlaku

4.2.3.5.2

Zaznamenávanie kontrolných údajov vo vlaku

4.2.3.6

Prevádzka za mimoriadnych okolností

4.2.3.6.1

Informácia pre ostatných užívateľov

4.2.3.6.2

Informácia pre vodičov

4.2.3.6.3

Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti

4.2.3.7

Riadenie núdzovej situácie

4.2.3.8

Pomoc vlakovému personálu v prípade mimoriadnosti alebo závažnej poruchy koľajových vozidiel

4.3	Funkčné a technické špecifikácie rozhraní

4.3.1

Rozhrania s TSI pre infraštruktúru

4.3.1.1

Viditeľnosť návestidiel

4.3.1.2

Osobné vozidlá

4.3.1.3

Odborná spôsobilosť

4.3.2

Rozhrania s TSI pre riadenie/zabezpečenie a návestenie

4.3.2.1

Zaznamenávanie údajov pre kontrolu

4.3.2.2

Bdelosť vodiča

4.3.2.3

Prevádzkové predpisy ERTMS/ETCS a ERTMS/GSM-R

4.3.2.4

Dohľadnosť návestných znakov návestidiel a značiek na trati

4.3.2.5.

Brzdenie vlaku

4.3.2.6

Použitie pieskovania. Minimálne prvky dôležité z hľadiska odbornej spôsobilosti na plnenie úloh vedenia vlaku

4.3.2.7

Zaznamenávanie údajov a detekcia horúceho nápravového ložiska

4.3.3

Rozhrania s TSI pre koľajové vozidlá

4.3.3.1

Brzdenie

4.3.3.2

Požiadavky na osobné vozidlá

4.3.3.3

Viditeľnosť vlaku

4.3.3.3.1

Na prednom vozidle vlaku čelne k smeru jazdy

4.3.3.3.2

Na zadnej strane vlaku

4.3.3.4

Počuteľnosť vlaku

4.3.3.5

Viditeľnosť návestidiel

4.3.3.6

Bdelosť vodiča

4.3.3.7

Zostavenie vlaku

4.3.3.8

Parametre koľajových vozidiel, ktoré ovplyvňujú traťové systémy určovania polohy vlaku a dynamické správanie koľajových vozidiel

4.3.3.9

Pieskovanie

4.3.3.10

Zostavenie vlaku, prílohy H a J

4.3.3.11

Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti a riadenie núdzovej situácie

4.3.3.12

Zaznamenávanie údajov

4.3.3.13

Aerodynamické účinky na štrk

4.3.3.14

Podmienky týkajúce sa životného prostredia

4.3.3.15

Bočný vietor

4.3.3.16

Maximálne kolísania tlaku v tuneloch

4.3.3.17

Vonkajší hluk

4.3.3.18

Požiarna bezpečnosť

4.3.3.19

Postupy zdvíhania/odtiahnutia

4.3.3.20

Koncepcie monitorovania a diagnostiky

4.3.3.21

Osobitná špecifikácia pre dlhé tunely

4.3.3.22

Požiadavky na trakčný výkon

4.3.3.23

Trakčné adhézne požiadavky

4.3.3.24

Funkčná a technická špecifikácia týkajúca sa napájania energiou

4.3.4

Rozhrania s HS TSI Energia

4.3.5

Rozhrania s TSI Bezpečnosť v železničných tuneloch

4.3.6

Rozhrania s TSI Osoby so zníženou pohyblivosťou

4.4	Prevádzkové predpisy

4.5	Predpisy pre údržbu

4.6	Odborná spôsobilosť

4.6.1

Odborná spôsobilosť

4.6.1.1

Odborné znalosti

4.6.1.2

Schopnosť uplatniť tieto znalosti v praxi

4.6.2

Jazyková spôsobilosť

4.6.2.1

Zásady

4.6.2.2

Úroveň znalostí

4.6.3

Vstupné a priebežné posudzovanie personálu

4.6.3.1

Základné prvky

4.6.3.2

Analýza potrieb odborného výcviku

4.6.3.2.1

Vypracovanie analýzy potrieb odborného výcviku

4.6.3.2.2

Aktualizácia analýzy potrieb odborného výcviku

4.6.3.2.3

Špecifické prvky pre vlakový personál a pomocný personál

4.6.3.2.3.1

Znalosť traťových pomerov

4.6.3.2.3.2

Znalosť koľajových vozidiel

4.6.3.2.3.3

Pomocný personál

4.7	Zdravotné a bezpečnostné podmienky

4.7.1

Úvod

4.7.2

Odporúčané kritériá schvaľovania lekárov pracovného lekárstva a zdravotníckych organizácií

4.7.3

Kritériá schvaľovania psychológov podieľajúcich sa na psychologickom posudzovaní a požiadavky na psychologické posudzovanie

4.7.3.1

Certifikácia psychológov

4.7.3.2

Obsah a výklad psychologického posúdenia

4.7.3.3

Výber nástrojov posudzovania

4.7.4

Lekárske prehliadky a psychologické posudzovania

4.7.4.1

Pred zaradením do funkcie

4.7.4.1.1

Minimálny obsah lekárskej prehliadky

4.7.4.1.2

Psychologické posúdenie

4.7.4.2

Po zaradení do funkcie

4.7.4.2.1

Periodicita pravidelných lekárskych prehliadok

4.7.4.2.2

Minimálny obsah pravidelnej lekárskej prehliadky

4.7.4.2.3

Ďalšie lekárske prehliadky a/alebo psychologické posúdenia

4.7.5

Zdravotné požiadavky

4.7.5.1

Všeobecné požiadavky

4.7.5.2

Požiadavky na zrak

4.7.5.3

Požiadavky na sluch

4.7.5.4

Tehotnosť

4.7.6

Špecifické požiadavky týkajúce sa úlohy vedenia vlaku

4.7.6.1

Periodicita pravidelných lekárskych prehliadok

4.7.6.2

Ďalší obsah lekárskej prehliadky

4.7.6.3

Ďalšie požiadavky na zrak

4.7.6.4

Ďalšie požiadavky na sluch a reč

4.7.6.5

Antropometria

4.7.6.6

Poradenské služby v prípade traumy

4.8	Registre infraštruktúry a koľajových vozidiel

4.8.1

Infraštruktúra

4.8.2

Koľajové vozidlá

5	KOMPONENTY INTEROPERABILITY

5.1

Definícia

5.2	Zoznam komponentov

5.3	Výkonnosť a špecifikácie komponentov

6.	POSUDZOVANIE ZHODY A/ALEBO VHODNOSTI POUŽÍVANIA KOMPONENTOV A VERIFIKÁCIA SUBSYSTÉMU

6.1	Komponenty interoperability

6.2	Subsystém prevádzky a riadenia dopravy

6.2.1

Zásady

6.2.2

Dokumentácia predpisov a postupov

6.2.3

Postup posudzovania

6.2.3.1

Rozhodnutie príslušného orgánu

6.2.3.2

Ak sa vyžaduje posúdenie

6.2.4

Výkonnosť systému

7.	IMPLEMENTÁCIA

7.1

Zásady

7.2	Vykonávacie usmernenie

7.3	Špecifické prípady

7.3.1

Úvod

7.3.2

Zoznam špecifických prípadov

PRÍLOHA A:

PREVÁDZKOVÉ PREDPISY ERTMS/ETCS A ERTMS/GSM-R

PRÍLOHA B:

OSTATNÉ PREDPISY UMOŽNUJÚCE KOHERENTNÚ PREVÁDZKU NOVÝCH ŠTRUKTURÁLNYCH SUBSYSTÉMOV

A. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

B. BEZPEČNOSŤ A ZABEZPEČENIE PERSONÁLU

C. PREVÁDZKOVÉ ROZHRANIE S NÁVESTIDLOVÝM, ZABEZPEČOVACÍM A RIADIACIM ZARIADENÍM

D. JAZDY VLAKU

E. ANOMÁLIE, MIMORIADNE SITUÁCIE A NEHODY

PRÍLOHA C:

METODIKA KOMUNIKÁCIÍ TÝKAJÚCICH SA BEZPEČNOSTI

PRÍLOHA D:

INFORMÁCIE, KU KTORÝM MUSÍ MAŤ ŽELEZNIČNÝ PODNIK PRÍSTUP V SÚVISLOSTI S TRASOU (TRASAMI), PO KTORÝCH CHCE PREMÁVAŤ

PRÍLOHA E:

JAZYK A ÚROVEŇ KOMUNIKÁCIE

PRÍLOHA F:

INFORMATÍVNE A NEZÁVÄZNÉ USMERNENIA PRE POSUDZOVANIE SUBSYSTÉMU PREVÁDZKY A RIADENIA DOPRAVY

PRÍLOHA G:

INFORMATÍVNY A NEPOVINNÝ ZOZNAM PRVKOV, KTORÉ SA MUSIA OVERIŤ PRE KAŽDÝ ZÁKLADNÝ PARAMETER

PRÍLOHA H:

MINIMÁLNE PRVKY TÝKAJÚCE SA ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI NA PLNENIE ÚLOH VEDENIA VLAKU

PRÍLOHA I:

NEPOUŽÍVA SA

PRÍLOHA J:

MINIMÁLNE PRVKY RELEVANTNÉ PRE ODBORNÚ SPÔSOBILOSŤ PRE ÚLOHY SÚVISIACE SO „SPREVÁDZANÍM VLAKOV“

PRÍLOHA K:

NEPOUŽÍVA SA

PRÍLOHA L:

MINIMÁLNE PRVKY RELEVANTNÉ PRE ODBORNÚ SPÔSOBILOSŤ PRE ÚLOHU PRÍPRAVY VLAKOV

PRÍLOHA M:

NEPOUŽÍVA SA

PRÍLOHA N:

INFORMATÍVNE A NEZÁVÄZNÉ VYKONÁVACIE USMERNENIA

PRÍLOHA O:

NEPOUŽÍVA SA

PRÍLOHA P:

OZNAČENIE VOZIDLA

PRÍLOHA Q:

NEPOUŽÍVA SA

PRÍLOHA R:

OZNAČENIE VLAKU

PRÍLOHA S:

NEPOUŽÍVA SA

PRÍLOHA T:

VÝKON BRZDY

PRÍLOHA U:

ZOZNAM OTVORENÝCH BODOV

PRÍLOHA V:

PRÍPRAVA A AKTUALIZÁCIA PREDPISOVEJ DOKUMENTÁCIE PRE VODIČOV

SLOVNÍK

1.   ÚVOD

1.1   Technický rozsah pôsobnosti

Táto TSI sa týka subsystému prevádzky a riadenia dopravy, ktorý je jedným zo subsystémov uvedených v zozname v prílohe II (1) k smernici 96/48/ES upravenej smernicou 2004/50/ES, ako aj jeho údržby.

Táto TSI sa uplatňuje na nasledujúce triedy vlakov bez ohľadu na to, či vlaky pozostávajú z pevných vlakových súprav (v prevádzke nedeliteľných) alebo samostatných vozidiel. Uplatňuje sa rovnako aj na vozidlá určené na prepravu cestujúcich a/alebo vozidlá, ktoré nie sú určené na prepravu cestujúcich.

—	:	trieda 1	:	vlaky s maximálnou rýchlosťou aspoň 250 km/h,
—	:	trieda 2	:	vlaky s maximálnou rýchlosťou aspoň 190 km/h, ale menej ako 250 km/h.]

Podľa prílohy I k smernici sú špecifikácie vymedzené pre každú z týchto kategórií tratí:

—	kategória I: špeciálne vybudované vysokorýchlostné trate vybavené pre rýchlosti, ktoré sa vo všeobecnosti rovnajú alebo sú vyššie ako 250 km/h,

—	kategória II: špeciálne zmodernizované vysokorýchlostné trate vybavené pre rýchlosti rádovo 200 km/h,

—	kategória III: špeciálne zmodernizované vysokorýchlostné trate, ktoré majú osobitné vlastnosti v dôsledku topografických, reliéfnych alebo urbanistických obmedzení, ktorým sa musí rýchlosť podľa okolností prispôsobovať.]

1.2   Územný rozsah pôsobnosti

Územným rozsahom pôsobnosti tejto TSI je systém transeurópskych vysokorýchlostných železníc podľa opisu v prílohe I k smernici 96/48/ES upravenej smernicou 2004/50/ES.

1.3   Obsah tejto TSI

Táto TSI v súlade s článkom 5 ods. 3 a prílohou I (1) (b) smernice 96/48/ES upravenej smernicou 2004/50/ES:

a)	uvádza svoj zvažovaný rozsah pôsobnosti (kapitola 2),

b)	stanovuje hlavné požiadavky na subsystém (kapitola 3) a jeho rozhrania s inými subsystémami (kapitola 4),

c)	zavádza funkčné a technické špecifikácie, ktoré musí spĺňať cieľový subsystém a jeho rozhrania s inými subsystémami (kapitola 4),

d)	stanovuje komponenty a rozhrania interoperability, na ktoré sa vzťahujú európske špecifikácie vrátane európskych noriem, ktoré sú potrebné na dosiahnutie interoperability v rámci systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc (kapitola 5),

e)	v každom zvažovanom prípade uvádza, ktoré postupy sa majú použiť na posudzovanie zhody alebo vhodnosti použitia komponentov interoperability na jednej strane, alebo ES overenie subsystémov na strane druhej (kapitola 6),

f)	uvádza stratégiu implementácie TSI (kapitola 7),

g)	pre príslušný personál vymedzuje odbornú spôsobilosť a zdravotné a bezpečnostné podmienky pri práci nevyhnutné na prevádzku a údržbu subsystému, ako aj na implementáciu TSI.

Okrem toho je možné v súlade s článkom 5 ods. 5 vytvoriť ustanovenie pre osobitné prípady pre každú TSI, tieto prípady sa uvádzajú v kapitole 7.

Táto TSI napokon obsahuje v kapitole 4 aj predpisy týkajúce sa prevádzky a údržby, ktoré sú špecifické pre rozsah pôsobnosti uvedený v odsekoch 1.1 a 1.2.

2.   VYMEDZENIE SUBSYSTÉMU/ROZSAHU PÔSOBNOSTI

2.1   Subsystém

Subsystém prevádzky a riadenia dopravy je jedným zo subsystémov tvoriacich systém transeurópskych vysokorýchlostných železníc, ako sa uvádza v prílohe II k smernici 96/48/ES.

2.2   Rozsah pôsobnosti

V spojení s prílohou I k smernici 96/48/ES (upravenej prílohou I k smernici 2004/50/ES) sa rozsah pôsobnosti tejto TSI uplatňuje na subsystém prevádzky a riadenia dopravy manažérov infraštruktúry a železničných podnikov súvisiaci s prevádzkou vlakov na vysokorýchlostných tratiach TEN.

Špecifikácie uvedené v tejto TSI o prevádzke a riadení dopravy sa môžu použiť ako referenčný dokument na prevádzku iných vlakov jazdiacich na tratiach vysokorýchlostných železníc TEN dokonca aj vtedy, keď sa na ne nevzťahuje rozsah pôsobnosti tejto TSI.

2.2.1   Personál a vlaky

Je potrebné poznamenať, že článok 5.3 písm. g) smernice 96/48/ES upravenej smernicou 2004/50/ES a článok 5.3 písm. g) smernice 2001/16/ES upravenej smernicou 2004/50/ES sú v rozpore, keďže prvý z nich hovorí o „odbornej spôsobilosti“ v súvislosti s personálom v systéme vysokorýchlostných železníc, zatiaľ čo v druhom z nich sa v súvislosti s konvenčným železničným systémom používa „odborná kvalifikácia“.

Nebolo by vhodné rozlišovať medzi CR a HS OPE TSI, a preto bol vyjadrený predpoklad, že používanie pojmu „odborná spôsobilosť“ spĺňa zámer zákonodarcu.

Pododdiely 4.6 a 4.7 sa uplatňujú na personál vykonávajúci z bezpečnostného hľadiska rozhodujúce úlohy súvisiace s vedením vlaku a so sprevádzaním vlaku, ak to zahŕňa prekročenie hraníc medzi štátmi a prácu za úsekom označeným ako „pohraničný“ v sieťovom vyhlásení manažéra infraštruktúry a zahrnutou v jeho bezpečnostnom certifikáte.

Člen personálu sa nebude považovať za člena prekračujúceho hranicu, ak činnosť zahŕňa iba prácu do akéhokoľvek „pohraničného“ miesta opísaného vyššie.

Na personál vykonávajúci z bezpečnostného hľadiska rozhodujúce úlohy súvisiace s vypravovaním vlakov a povoľovaním jázd vlakov sa uplatňuje vzájomné uznávanie odbornej spôsobilosti a zdravotných a bezpečnostných podmienok medzi členskými štátmi.

Na personál vykonávajúci z hľadiska bezpečnosti rozhodujúce úlohy súvisiace s konečnou prípravou vlaku pred plánovaným prekročením hranice a prácu za akoukoľvek opísanou „hraničnou“ lokalitou sa uplatňuje pododdiel 4.6 so vzájomným uznávaním zdravotných a bezpečnostných podmienok medzi členskými štátmi. Vlak sa nepovažuje za cezhraničnú dopravu vtedy, keď všetky vozidlá vlaku, ktoré prekračujú štátnu hranicu, prekročia hranicu iba po vyššie opísanú „hraničnú“ lokalitu.

Uvedené možno zhrnúť v nasledujúcich tabuľkách:

Personál vykonávajúci práce súvisiace s vlakmi, ktoré prekročia štátne hranice a pokračujú za hraničnú lokalitu.

Úloha	Odborná spôsobilosť	Zdravotnépožiadavky
Vedenie vlaku a sprevádzanie vlaku	4.6	4.7
Povoľovanie jázd vlaku	Vzájomné uznávanie	Vzájomné uznávanie
Príprava vlaku	4.6	Vzájomné uznávanie
Vypravovanie vlaku	Vzájomné uznávanie	Vzájomné uznávanie

Personál vykonávajúci práce súvisiace s vlakmi, ktoré neprekračujú štátne hranice alebo ich prekračujú iba po hraničné lokality.

Úloha	Odborná spôsobilosť	Zdravotnépožiadavky
Vedenie vlaku a sprevádzanie vlaku	Vzájomné uznávanie	Vzájomné uznávanie
Povoľovanie jázd vlaku	Vzájomné uznávanie	Vzájomné uznávanie
Príprava vlaku	Vzájomné uznávanie	Vzájomné uznávanie
Vypravovanie vlaku	Vzájomné uznávanie	Vzájomné uznávanie

Pri čítaní týchto tabuliek je potrebné upozorniť, že zásady komunikácie opísané v kapitole 4.2.1 sú povinnou požiadavkou.

V prípade cezhraničných oblastí opisujú dohody medzi susediacimi manažérmi infraštruktúry alebo členskými štátmi uvedené v článku 7.1:

—	bezpečnostné predpisy, ktoré sa medzi nimi uplatňujú a týkajú sa ochrany stavebných pracovísk súvisiacich s údržbou príslušných subsystémov infraštruktúry a obsah zaškolenia personálu, ktorý vykonáva rozhodujúce úlohy týkajúce sa bezpečnosti spojené s ochranou týchto pracovísk,

—

bezpečnostné predpisy, ktoré sa medzi nimi uplatňujú a týkajú sa prevádzky a ochrany stavebných pracovísk súvisiacich s údržbou príslušných pevných zariadení energetických subsystémov a obsah zaškolenia personálu, ktorý vykonáva rozhodujúce úlohy týkajúce sa bezpečnosti spojené s prevádzkou a ochranou týchto zariadení.

2.2.2   Prevádzkové zásady

Všeobecným cieľom súčasného znenia tejto TSI, ktorý je druhým cieľom po nadobudnutí účinnosti smernice 96/48/ES, ale prvým vzhľadom na množstvo úprav, ktoré boli predložené v smernici 2004/50/ES, je umožniť súdržnú prevádzku štrukturálnych subsystémov, ktoré sú určené na používanie v sieti vysokorýchlostných železníc. Predovšetkým predpisy a postupy, ktoré sú priamo prepojené na prevádzku nového kontrolného a návestného systému, musia byť v rovnakých situáciách totožné.

Táto TSI sa pôvodne vzťahovala iba na tie prvky (ako sa uvádza v kapitole 4) vysokorýchlostného železničného subsystému prevádzky a riadenia dopravy, kde v zásade existujú prevádzkové rozhrania medzi železničnými podnikmi a manažérmi infraštruktúry, alebo tam, kde je to z hľadiska interoperability mimoriadne prospešné. V rámci uvedeného sa zodpovedajúcim spôsobom zohľadnili požiadavky smernice 2004/49/ES (smernica o bezpečnosti železníc).

Následne sú v prílohe A k tejto TSI špecifikované podrobné prevádzkové predpisy pre Európsky systém riadenia vlakov (ETCS) a Globálny systém pre mobilné komunikácie – železnice (GSM – R).

2.2.3   Uplatniteľnosť na existujúce vozidlá a infraštruktúru

Zatiaľ čo väčšina požiadaviek tejto TSI sa týka procesov a postupov, niektoré požiadavky sa týkajú aj fyzických prvkov, vlakov a vozidiel, ktoré sú z hľadiska prevádzky dôležité.

Konštrukčné kritériá na tieto prvky sú opísané v TSI, ktoré sa vzťahujú na iné subsystémy, ako sú koľajové vozidlá. V rámci OPE TSI sa posudzuje ich prevádzková funkcia.

V takýchto prípadoch sa uznáva, že modifikovanie existujúcich koľajových vozidiel/zariadení infraštruktúry tak, aby v plnom rozsahu spĺňali požiadavky tejto TSI, nemusí byť efektívne, pokiaľ ide o náklady. Príslušné požiadavky treba preto uplatňovať iba na nové prvky, alebo ak bude daný prvok modernizovaný alebo obnovený a bude si vyžadovať nové schválenie na uvedenie do prevádzky v zmysle smernice 96/48/ES článok 14.3.

2.3   Prepojenie medzi touto TSI a smernicou 2004/49/ES

Hoci sa táto TSI vypracúva podľa smernice o interoperabilite 96/48/ES (zmenenej a doplnenej smernicou 2004/50/ES), zaoberajú sa požiadavkami úzko súvisiacimi s prevádzkovými postupmi a procesmi vyžadovanými zo strany manažéra infraštruktúry alebo železničného podniku, keď sa žiada o bezpečnostný certifikát/bezpečnostné osvedčenie podľa smernice o bezpečnosti 2004/49/ES.

3.   ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY

3.1   Súlad so základnými požiadavkami

V súlade s článkom 4 ods. 1 smernice 96/48/ES systém transeurópskych vysokorýchlostných železníc, jeho subsystémy a ich komponenty interoperability musia spĺňať základné požiadavky stanovené vo všeobecných požiadavkách v prílohe III k smernici.

3.2   Základné požiadavky – prehľad

Základné požiadavky sa vzťahujú na:

—	bezpečnosť,

—	spoľahlivosť a použiteľnosť,

—

zdravie,

—	ochranu životného prostredia,

—	technickú zlučiteľnosť.

Podľa smernice 96/48/ES základné požiadavky môžu byť spravidla uplatniteľné na celý systém transeurópskych vysokorýchlostných železníc alebo špecifické pre každý subsystém a jeho komponenty.

3.3   Špecifické aspekty vzhľadom na tieto požiadavky

Význam všeobecných požiadaviek v prípade subsystému prevádzky a riadenia dopravy je určený v nasledujúcich odsekoch.

3.3.1   Bezpečnosť

V súlade s prílohou III k smernici 96/48/ES základné požiadavky súvisiace s bezpečnosťou, ktoré sa uplatňujú v subsystéme prevádzky a riadenia dopravy, sú:

Základná požiadavka 1.1.1 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Projektovanie, konštrukcia alebo montáž, údržba a monitorovanie dôležitých bezpečnostných súčastí a najmä súčastí, ktoré sa podieľajú na chode vlaku, musí zaručovať bezpečnosť, ktorá zodpovedá cieľom stanoveným pre sieť vrátane cieľov špecifických pre poruchové situácie.“

Pokiaľ ide o subsystém prevádzky a riadenia dopravy, touto základnou požiadavkou sa zaoberajú špecifikácie pododdielu „viditeľnosť vlaku“ (pododdiely 4.2.2.1 a 4.3) a „počuteľnosť vlaku“ v pododdieloch 4.2.2.2. a 4.3.

Základná požiadavka 1.1.2 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Parametre styku kolesa a koľajnice musia spĺňať požiadavky stability, ktorá je potrebná na zaručenie bezpečného pohybu pri maximálnej povolenej rýchlosti.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

Základná požiadavka 1.1.3 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Používané komponenty musia byť počas svojej prevádzky odolné voči špecifikovanému bežnému či výnimočnému namáhaniu. Vplyvy náhodných porúch na bezpečnosť sa musia obmedziť primeranými prostriedkami.“

Pokiaľ ide o subsystém prevádzky a riadenia dopravy, touto základnou požiadavkou sa zaoberajú špecifikácie pododdielu „viditeľnosť vlaku“ (pododdiely 4.2.2.1 a 4.3).

Základná požiadavka 1.1.4 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Projektovanie stabilných zariadení a koľajových vozidiel a výber použitých materiálov musí obmedzovať tvorbu, šírenie a účinky ohňa a dymu v prípade požiaru.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

Základná požiadavka 1.1.5 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Zariadenia, s ktorými môžu manipulovať užívatelia, sa musia navrhnúť tak, aby sa neznížila ich bezpečnosť v prípade, že sa použijú spôsobom, ktorý síce nie je v súlade so zverejnenými pokynmi, ale je predvídateľný.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

3.3.2   Spoľahlivosť a použiteľnosť

Základná požiadavka 1.2 prílohy III k smernici 96/48/ES

„Monitorovanie a údržba stabilných alebo pohyblivých súčastí, ktoré sa podieľajú na pohybe vlaku, sa musí organizovať, vykonávať a kvantifikovať takým spôsobom, aby boli za plánovaných podmienok prevádzkyschopné.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

3.3.3   Zdravie

Základná požiadavka 1.3.1 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Vo vlakoch a železničných infraštruktúrach sa nesmú používať materiály, ktoré by na základe spôsobu použitia mohli ohroziť zdravie osôb, ktoré k nim majú prístup.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

Základná požiadavka 1.3.2 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Takéto materiály sa musia vybrať, spracúvať a používať spôsobom, ktorý zabráni emisiám škodlivých a nebezpečných výparov alebo plynov, najmä v prípade požiaru.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

3.3.4   Ochrana životného prostredia

Základná požiadavka 1.4.1 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Pri projektovaní systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc sa musí v súlade s platnými ustanoveniami Spoločenstva posudzovať a zohľadňovať vplyv zriadenia a prevádzky tohto systému na životné prostredie.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

Základná požiadavka 1.4.2 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Vo vlakoch a infraštruktúrach sa musia používať materiály, ktoré zabraňujú emisiám výparov alebo plynov, ktoré sú škodlivé a nebezpečné pre životné prostredie, najmä v prípade požiaru.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

Základná požiadavka 1.4.3 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Koľajové vozidlá a napájacie systémy sa musia projektovať a vyrábať takým spôsobom, aby boli zlučiteľné so zariadeniami, vybavením a verejnými alebo súkromnými sieťami, pri ktorých môže nastať elektromagnetické rušenie.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

3.3.5   Technická zlučiteľnosť

Základná požiadavka 1.5 prílohy III k smernici 96/48/ES

„Technické parametre infraštruktúry a pevných zariadení musia byť zlučiteľné navzájom, ako aj s tými zariadeniami vo vlakoch, ktoré sa majú použiť v systéme transeurópskych vysokorýchlostných železníc.“

„Ak sa dodržiavanie týchto parametrov na určitých častiach siete ukáže byť problematickým, môžu sa uplatniť dočasné riešenia, ktoré zabezpečia zlučiteľnosť v budúcnosti.“

Táto základná požiadavka nie je z hľadiska subsystému prevádzky a riadenia dopravy relevantná.

3.4   Aspekty týkajúce sa konkrétne subsystému prevádzky a riadenia dopravy

3.4.1   Bezpečnosť

Základná požiadavka 2.7.1 prílohy III k smernici 96/48/ES:

Základnou požiadavkou sa zaoberajú nasledujúce pododdiely tejto špecifikácie:

—	Označenie vozidla (pododdiel 4.2.2.3)

—	Brzdenie vlaku (pododdiel 4.2.2.6)

—	Zostavenie vlaku (pododdiel 4.2.2.5)

—	Požiadavky na osobné vozidlá (pododdiel 4.2.2.4)

—	Zabezpečenie prevádzkyschopného stavu vlaku (pododdiel 4.2.2.7)

—	Viditeľnosť vlaku (pododdiely 4.2.2.1 a 4.3)

—	Počuteľnosť vlaku (pododdiely 4.2.2.2 a 4.3)

—	Odchod vlaku (pododdiel 4.2.3.3)

—	Riadenie dopravy (pododdiel 4.2.3.4)

—	Viditeľnosť návestidiel a zariadenie na kontrolu bdelosti vodiča (pododdiel 4.3)

—	Komunikácia súvisiaca s bezpečnosťou (pododdiely 4.2.1.5 a 4.6)

—	Dokumentácia pre vodičov (pododdiel 4.2.1.2)

—	Dokumentácia pre personál železničného podniku okrem vodičov (pododdiel 4.2.1.3)

—	Dokumentácia pre pracovníkov manažéra infraštruktúry, ktorý povoľuje jazdy vlakov (pododdiel 4.2.1.4)

—	Prevádzka za mimoriadnych okolností (pododdiel 4.2.3.6)

—	Riadenie núdzovej situácie (pododdiel 4.2.3.7)

—	ERTMS prevádzkové predpisy (pododdiel 4.4)

—	Odborná spôsobilosť (pododdiely 2.2.1 a 4.6)

—	Zdravotné a bezpečnostné podmienky (pododdiely 2.2.1 a 4.7)

3.4.2   Spoľahlivosť a použiteľnosť

Základná požiadavka 2.7.2 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Intervaly prevádzky a údržby, výcvik a kvalifikácia pracovníkov údržby a systém zabezpečovania kvality stanovený príslušnými prevádzkovateľmi v strediskách údržby musia zabezpečovať vysokú úroveň spoľahlivosti a použiteľnosti systému.“

Základná požiadavka je zabezpečená nasledujúcimi pododdielmi tejto špecifikácie:

—	Zostavenie vlaku (pododdiel 4.2.2.5)

—	Zabezpečenie prevádzkyschopnosti vlaku (pododdiel 4.2.2.7)

—	Riadenie dopravy (pododdiel 4.2.3.4)

—	Komunikácia súvisiaca s bezpečnosťou (pododdiel 4.2.1.5)

—	Prevádzka za mimoriadnych okolností (pododdiel 4.2.3.6)

—	Riadenie núdzovej situácie (pododdiel 4.2.3.7)

—	Odborná spôsobilosť (pododdiel 4.6)

—	Zdravotné a bezpečnostné podmienky (pododdiel 4.7)

3.4.3   Technická zlučiteľnosť

Základná požiadavka 2.7.3 prílohy III k smernici 96/48/ES:

„Zjednotenie pravidiel prevádzkovania siete a kvalifikácia vodičov, vlakového personálu a prevádzkových manažérov musia zaručovať prevádzkovú výkonnosť systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc.“

Základnou požiadavkou sa zaoberajú nasledujúce pododdiely tejto špecifikácie:

—	Označenie vozidla (pododdiel 4.2.2.3)

—	Brzdenie vlaku (pododdiel 4.2.2.6)

—	Zostavenie vlaku (pododdiel 4.2.2.5)

—	Požiadavky na osobné vozidlá (pododdiel 4.2.2.4)

—	Komunikácia súvisiaca s bezpečnosťou (pododdiel 4.2.1.5)

—	Prevádzka za mimoriadnych okolností (pododdiel 4.2.3.6)

—	Riadenie núdzovej situácie (pododdiel 4.2.3.7)

4.   CHARAKTERISTIKY SUBSYSTÉMU

4.1   Úvod

Systém transeurópskych vysokorýchlostných železníc (TEN), na ktorý sa vzťahuje smernica 96/48/ES a ktorého súčasťou je subsystém prevádzky a riadenia dopravy, je integrovaným systémom, ktorého konzistentnosť sa musí overiť. Táto konzistentnosť sa musí skontrolovať najmä vzhľadom na technické špecifikácie subsystému, jeho rozhrania so systémom, s ktorým je integrovaný, ako aj prevádzkové predpisy.

Vzhľadom na všetky relevantné základné požiadavky subsystém prevádzky a riadenia dopravy opísaný v pododdiele 2.2. sa vzťahuje iba na prvky špecifikované v nasledujúcom oddiele.

V zhode so smernicou 2001/14/ES je celkovou zodpovednosťou manažéra infraštruktúry stanoviť všetky príslušné požiadavky, ktoré musia spĺňať vlaky, ktoré majú povolenie jazdiť na jeho sieti, berúc do úvahy zemepisné zvláštnosti jednotlivých tratí a ďalej uvedené funkčné a technické špecifikácie.

4.2   Funkčné a technické špecifikácie subsystému

Funkčné a technické špecifikácie subsystému prevádzky a riadenia dopravy zahŕňajú:

—	špecifikácie týkajúce sa personálu

—	špecifikácie týkajúce sa vlakov

—	špecifikácie týkajúce sa prevádzky vlakov

4.2.1   Špecifikácie týkajúce sa personálu

4.2.1.1   Všeobecné požiadavky

Tento oddiel sa zaoberá personálom, ktorý prispieva k prevádzke subsystému vykonávaním rozhodujúcich úloh z bezpečnostného hľadiska, týkajúcich sa priameho rozhrania medzi železničnými podnikmi a manažérmi infraštruktúry.

—	Personál železničného podniku: — vykonávajúci úlohu vedenia vlakov a tvoriaci súčasť „vlakového personálu“ (ďalej v tomto dokumente len „vodiči“), — vykonávajúci úlohy vo vlaku (iné ako vedenie vlaku) a tvoriaci súčasť „vlakového personálu“, — vykonávajúci úlohu prípravy vlakov.

—	Personál manažéra infraštruktúry vykonávajúci úlohu povoľovania jazdy vlakov.

Vzťahuje sa na tieto oblasti:

—	dokumentácia

—	komunikácia

a v rozsahu špecifikovanom v oddiele 2.2. tejto TSI:

—	odborná spôsobilosť (pozri pododdiel 4.6. a prílohy H, J a L)

—	zdravotné a bezpečnostné podmienky (pozri pododdiel 4.7)

4.2.1.2   Dokumentácia pre vodičov

Železničný podnik prevádzkujúci vlak musí včas poskytnúť vodičovi všetky potrebné informácie požadované na výkon jeho povinností.

Tieto informácie musia brať do úvahy prvky nevyhnutné na prevádzku v bežných, mimoriadnych a núdzových situáciách pre trate, na ktorých má pracovať, a koľajové vozidlá používané na týchto tratiach.

4.2.1.2.1   Zbierka predpisov

Všetky potrebné postupy pre vodiča musia byť zahrnuté v dokumente alebo na elektronickom nosiči, ktorý sa nazýva „zbierka predpisov vodiča“.

V zbierke predpisov vodiča musia byť uvedené požiadavky pre všetky trasy, po ktorých sa jazdí, a pre koľajové vozidlá používané na týchto trasách podľa situácií bežnej prevádzky, prevádzky v mimoriadnych situáciách a v núdzových situáciách, s ktorými sa môže vodič stretnúť.

Zbierka predpisov vodiča sa musí vzťahovať na dva rozdielne aspekty:

—	aspekt, ktorý opisuje súbor spoločných predpisov a postupov platných v celom TEN (berúc do úvahy obsah príloh A, B a C),

—	aspekt, ktorý stanovuje akékoľvek potrebné predpisy a postupy špecifické pre každého manažéra infraštruktúry.

Musí zahŕňať postupy vzťahujúce sa minimálne na tieto aspekty:

—	Bezpečnosť a zabezpečenie personálu

—	návestenie a riadenie/zabezpečenie

—	prevádzka vlaku vrátane poruchového režimu

—	trakčná sústava a koľajové vozidlá

—	mimoriadne udalosti a nehody

Železničný podnik je zodpovedný za prípravu tohto dokumentu.

Železničný podnik musí vyhotoviť zbierku predpisov vodiča v rovnakom formáte pre celú infraštruktúru, na ktorej budú vodiči pracovať.

Bude mať dva dodatky:

—	dodatok 1: príručka komunikačných postupov;

—	dodatok 2: kniha vzorov správ

Železničný podnik musí vypracovať zbierku predpisov vodiča buď v jazyku jedného z členských štátov, alebo v jazyku MI jedného z manažérov infraštruktúry, ktorých sa tieto pravidlá týkajú. Toto sa netýka správ a vzorových správ, ktoré musia zostať v jazyku MI manažéra (manažérov) infraštruktúry.

Proces prípravy a aktualizácie zbierky predpisov vodiča musí zahŕňať tieto kroky:

—	manažér infraštruktúry (alebo organizácia zodpovedná za vypracovanie prevádzkových predpisov) musí poskytnúť železničnému podniku príslušné informácie v jazyku MI manažéra infraštruktúry,

—	železničný podnik musí vypracovať prvotný alebo aktualizovaný dokument;

—	ak jazyk, ktorý železničný podnik vyberie pre zbierku predpisov vodiča, nie je jazykom, v ktorom boli príslušné informácie pôvodne dodané, železničný podnik zodpovedá za zabezpečenie akéhokoľvek potrebného prekladu.

V zhode s prílohou III ods. 2 smernice 2004/49/ES systém riadenia bezpečnosti manažéra infraštruktúry musí zahŕňať schvaľovací proces s cieľom zabezpečiť, že obsah dokumentácie poskytnutej železničnému podniku bude úplný a správny.

V zhode s prílohou III ods. 2 smernice 2004/49/ES systém riadenia bezpečnosti železničného podniku musí zahŕňať schvaľovací proces s cieľom zabezpečiť, že obsah zbierky predpisov vodiča bude úplný a správny.

Príloha V ukazuje tento proces vo formáte vývojového diagramu a poskytuje prehľad tohto procesu.

4.2.1.2.2   Opis trate a príslušného traťového vybavenia súvisiaceho s prevádzkovanými traťami

Vodičom sa musí poskytnúť opis tratí a súvisiaceho traťového vybavenia pre trate, na ktorých budú vykonávať činnosť, a sú príslušné k úlohe vedenia vlaku. Takéto informácie musia byť uvedené v jednom dokumente, ktorý sa nazýva „tabuľky traťových pomerov“ (čo môže byť buď tradičný dokument, alebo dokument v elektronickej forme).

Minimálne tieto informácie je potrebné poskytnúť:

—	všeobecné prevádzkové charakteristiky

—	označenie stúpaní a klesaní

—	podrobný diagram tratí

4.2.1.2.2.1   Vypracovanie tabuliek traťových pomerov

Tabuľky traťových pomerov musia byť vypracované buď v jazyku jedného z členských štátov vybratého železničným podnikom, alebo v jazyku MI manažéra infraštruktúry.

Tieto informácie musia byť zahrnuté (tento zoznam nie je vyčerpávajúci):

—	všeobecné prevádzkové charakteristiky: — druh signalizácie a príslušný režim prevádzky (dvojkoľajná trať, obojsmerná prevádzka, ľavostranná alebo pravostranná prevádzka atď.) — druh zásobovania energiou — typ rádiového vybavenia zem-vlak

—	označenie stúpaní a klesaní — hodnoty sklonov a ich presná poloha

—

podrobná schéma tratí: — názvy staníc po trati, kľúčové lokality a ich situovanie; — tunely vrátane situovania, názov, dĺžka, špecifické informácie, ako je existencia chodníkov a bodov bezpečného východu, ako aj rozmiestnenie bezpečných miest evakuácie cestujúcich — dôležité miesta, ako sú neutrálne sekcie — prípustné najvyššie dovolené rýchlosti pre každú trať vrátane – v prípade potreby – rozdielnych rýchlostí podľa určitých druhov vlakov, — názov organizácie zodpovednej za riadenie dopravy a názov (názvy) oblastí riadenia dopravy. — názvy a oblasti stredísk riadenia dopravy, ako sú stavadlá; — označenie rádiových kanálov, ktoré sa majú používať.

Formát tabuliek traťových pomerov musí byť rovnaký pre všetky infraštruktúry, ktoré využívajú vlaky konkrétneho železničného podniku.

Železničný podnik zodpovedá za vypracovanie tabuliek traťových pomerov s použitím informácií dodaných manažérom (manažérmi) infraštruktúry.

V zhode s prílohou III ods. 2 smernice 2004/49/ES systém riadenia bezpečnosti manažéra infraštruktúry musí zahŕňať schvaľovací proces s cieľom zabezpečiť, aby obsah dokumentácie poskytnutej železničnému podniku bol úplný a správny.

V zhode s prílohou III ods. 2 smernice 2004/49/ES systém riadenia bezpečnosti železničného podniku musí zahŕňať schvaľovací proces s cieľom zabezpečiť, aby obsah tabuliek traťových pomerov bol úplný a správny.

4.2.1.2.2.2   Zmenené prvky

Manažér infraštruktúry je povinný oznámiť železničnému podniku všetky prvky zmenené buď trvalo, alebo dočasne. Železničný podnik sa musí so zmenami včas oboznámiť, aby spracoval ich dosah, aktualizoval dokumenty a poučil personál. Železničný podnik ich musí zosumarizovať do určeného dokumentu alebo elektronického média, ktorého formát musí byť pre všetky infraštruktúry, ktoré využívajú vlaky určitého železničného podniku, rovnaký.

V zhode s prílohou III ods. 2 smernice 2004/49/ES systém riadenia bezpečnosti manažéra infraštruktúry musí zahŕňať schvaľovací proces s cieľom zabezpečiť, že obsah dokumentácie poskytnutej železničnému podniku bude úplný a správny.

V zhode s prílohou III ods. 2 smernice 2004/49/ES systém riadenia bezpečnosti železničného podniku musí zahŕňať schvaľovací proces s cieľom zabezpečiť, že obsah dokumentu zmenených prvkov bude úplný a správny.

4.2.1.2.2.3   Informovanie vodiča v reálnom čase

Postup poskytovania informácií vodičom v reálnom čase o všetkých zmenách bezpečnostných opatrení na trase musí byť definovaný príslušnými manažérmi infraštruktúry (tam, kde sa používa ERTMS/ETCS, musí byť tento proces jednotný).

4.2.1.2.3   Cestovné poriadky

Poskytnutie informácií o cestovnom poriadku uľahčuje presnú jazdu vlakov a pomáha pri výkone dopravy.

Železničný podnik musí poskytnúť vodičom informácie potrebné na bežnú jazdu vlaku, ktoré musia zahŕňať ako minimum:

—	označenie vlaku;

—	dni chodu vlaku (ak je to nevyhnutné);

—	miesta zastavovania a činnosti s nimi súvisiace,

—	ostatné časové miesta;

—	časy príchodu/odchodu/prejazdu v každom z týchto miest.

Také informácie o chode vlakov, ktoré sa musia zakladať na informáciách dodaných manažérom infraštruktúry, môžu byť poskytnuté buď v elektronickej forme, alebo v papierovej forme.

Informácie sa musia vodičovi poskytovať jednotne na všetkých tratiach, ktoré prevádzkuje železničný podnik.

4.2.1.2.4   Koľajové vozidlá

Železničný podnik musí poskytnúť vodičovi všetky príslušné informácie z hľadiska prevádzky koľajových vozidiel počas poruchových situácií (ako sú vlaky vyžadujúce si pomoc). Takáto dokumentácia sa musí takisto zameriavať v takýchto prípadoch na špecifické rozhranie s personálom manažéra infraštruktúry.

4.2.1.3   Dokumentácia pre personál železničného podniku okrem vodičov

Železničný podnik musí poskytnúť všetkým členom svojho personálu (či vlakového alebo iného), ktorí vykonávajú rozhodujúce úlohy z hľadiska bezpečnosti zahŕňajúce priame rozhranie s personálom, vybavením alebo systémami manažéra infraštruktúry, predpisy, postupy, konkrétne informácie o koľajových vozidlách a trase, ktoré považuje za primerané k takýmto zadaným úlohám. Takéto informácie sa musia uplatňovať tak v bežnej, ako aj v mimoriadnej prevádzke.

V prípade vlakového personálu štruktúra, formát, obsah a postup na prípravu a aktualizovanie takýchto informácií musia byť založené na špecifikáciách stanovených v pododdiele 4.2.1.2 tejto TSI.

4.2.1.4   Dokumentácia pre personál manažéra infraštruktúry povoľujúci jazdy vlaku

Všetky informácie potrebné na zabezpečenie bezpečnej komunikácie medzi personálom povoľujúcim jazdy vlakov a vlakovým personálom musia byť uvedené:

—	v dokumentoch, ktoré opisujú komunikačný protokol (príloha C);

—	v dokumente nazvanom kniha vzorov správ.

Manažér infraštruktúry musí vypracovať tieto dokumenty vo svojom jazyku MI.

4.2.1.5   Komunikácia medzi vlakovým personálom, ostatným personálom železničného podniku a personálom povoľujúcim jazdy vlakov, ktorá sa týka bezpečnosti

Jazykom používaným pre komunikáciu, ktorá sa týka bezpečnosti, medzi vlakovým personálom, ostatným personálom železničného podniku (ako je definované v prílohe L) a personálom povoľujúcim jazdy vlakov je jazyk MI (pozri slovník pojmov) používaný manažérom infraštruktúry na príslušnej trase.

Zásady komunikácie, ktorá sa týka bezpečnosti, medzi vlakovým personálom a personálom zodpovedným za povoľovanie jázd vlakov sa uvádzajú v prílohe C.

V zhode so smernicou 2001/14/ES manažér infraštruktúry je zodpovedný za zverejnenie „jazyka MI“ používaného personálom v každodennej prevádzke.

Tam, kde si však miestna prax vyžaduje aj zabezpečenie druhého jazyka, je zodpovednosťou manažéra infraštruktúry určiť zemepisné hranice jeho používania.

4.2.2   Špecifikácie týkajúce sa vlakov

4.2.2.1   Viditeľnosť vlaku

4.2.2.1.1   Všeobecná požiadavka

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby vlaky boli vybavené prostriedkami označujúcimi čelo a koniec vlaku.

4.2.2.1.2   Čelo vlaku

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby bol približujúci sa vlak jasne viditeľný a rozpoznateľný ako taký, prítomnosťou a usporiadaním jeho rozsvietených bielych čelných svetiel. Toto slúži na to, aby sa dal rozpoznať ako približujúci sa vlak od blízkych cestných vozidiel alebo iných pohybujúcich sa objektov.

Podrobné špecifikácie sú uvedené v pododdiele 4.3.3.4.1.

4.2.2.2   Počuteľnosť vlaku

4.2.2.2.1   Všeobecná požiadavka

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby vlaky mali počuteľné výstražné zariadenie upozorňujúce na približovanie sa vlaku.

4.2.2.2.2   Ovládanie

Musí existovať možnosť rozozvučať počuteľné výstražné zariadenie zo všetkých pozícií pri vedení vlaku.

4.2.2.3   Označenie vozidla

Každé vozidlo musí mať číslo, ktoré umožňuje jednoznačné odlíšenie od akéhokoľvek iného železničného vozidla. Toto číslo musí byť jasne vyobrazené aspoň na každej pozdĺžnej strane vozidla.

Musí byť takisto možné identifikovať prevádzkové obmedzenia, ktoré sa uplatňujú na dané vozidlo.

Ďalšie požiadavky sú špecifikované v prílohe P.

4.2.2.4   Požiadavky na osobné vozidlá

—	Zlučiteľnosť medzi osobnými vozidlami a nástupišťami na pravidelných zastávkach musí byť postačujúca na to, aby sa zaistil bezpečný nástup a výstup.

—	Cestujúci nesmú mať možnosť otvoriť bočné dvere, ktoré sú pre nich určené, kým vlak nezastane a dvere neuvoľní člen vlakového personálu.

—	Dvere sa musia uvoľňovať na každej strane vlaku samostatne. Neporušenosť uzatvorenia a zaistenia dverí musí byť v prípade osobných vlakov trvalo zobrazovaná.

—	Aktivácia uvoľnenia dverí musí zamedziť použitiu hnacej sily. (Na účely tejto požiadavky „uvoľnenie dverí“ znamená, že vlakový personál umožní, aby dvere mohli otvoriť cestujúci).

—	Všetky vozidlá prepravujúce osoby musia byť opatrené východmi, ktoré uľahčujú núdzový únik.

—	Vozidlá určené na prepravu osôb musia byť vybavené buď výstražnou signalizáciou, ktorá sa dá aktivovať cestujúcimi, alebo záchrannou brzdou. V prípade jej spustenia musí byť vodič okamžite upozornený, avšak musí byť schopný zachovať kontrolu nad vlakom.

4.2.2.5   Zostavenie vlaku

Železničný podnik musí definovať predpisy a postupy, ktoré musí dodržiavať jeho personál tak, aby sa zabezpečilo, že vlak je v súlade s pridelenou trasou.

Pri požiadavkách na zostavenie vlaku sa musia zohľadniť tieto prvky:

—

vozidlá — všetky vozidlá vlaku musia byť v súlade so všetkými požiadavkami uplatniteľnými na trasy, na ktorých bude vlak premávať; — všetky vozidlá vlaku musia byť schopné premávať maximálnou rýchlosťou, na ktorú je jazda vlaku plánovaná; — všetky vozidlá vlaku sa musia v danej chvíli nachádzať v rámci svojho špecifikovaného intervalu údržby a tento interval sa neskončí počas uskutočňovania jazdy (v zmysle času, ako aj prejdenej vzdialenosti);

—

vlak — kombinácia vozidiel tvoriacich vlak musí byť v súlade s technickými obmedzeniami príslušnej trasy a nesmie prekročiť maximálnu dĺžku prípustnú v nácestných a cieľových staniciach. — železničný podnik je zodpovedný za to, že vlak bude technicky spôsobilý na jazdu, ktorá sa má vykonať a zostane v takom stave počas celej jazdy

—	hmotnosť a nápravový tlak — hmotnosť vlaku musí byť v rámci maximálnej prípustnej hmotnosti pre daný úsek trasy, pevnosti spojovacích zariadení, hnacej sily a ostatných relevantných charakteristík vlaku. Obmedzenia nápravového tlaku sa musia dodržiavať.

—	maximálna rýchlosť vlaku — maximálna rýchlosť, pri ktorej vlak môže premávať, musí zohľadňovať všetky obmedzenia na príslušnej trase, brzdný výkon, nápravový tlak a typ vozidla.

—	kinematický obrys vozidla — Kinematický obrys každého vozidla (vrátane akéhokoľvek nákladu) vo vlaku musí byť v rámci maxima prípustného pre daný úsek trasy.

Ďalšie obmedzenia sa môžu vyžadovať alebo uložiť v dôsledku brzdného režimu alebo typu trakcie konkrétneho vlaku.

Zostavenie vlaku sa musí opísať v harmonizovanom dokumente o zostavovaní vlaku (pozri prílohu U).

4.2.2.6   Brzdenie vlaku

4.2.2.6.1   Minimálne požiadavky na brzdový systém

Všetky vozidlá vlaku musia byť pripojené na systém priebežného automatického brzdenia tak, ako je definovaný v RST TSI.

Prvé a posledné vozidlo (vrátane všetkých trakčných jednotiek) v každom vlaku musí mať automatickú brzdu v prevádzkyschopnom stave.

V prípade vlaku, ktorý bude neúmyselne rozdelený na dve časti, sa v dôsledku maximálneho pôsobenia brzdy musia obidve sústavy rozpojených vozňov automaticky zastaviť.

4.2.2.6.2   Výkon brzdy

Manažér infraštruktúry musí rozhodnúť, či:

—	poskytnúť železničným podnikom informácie potrebné pre výpočet požadovaného brzdného výkonu pre príslušnú trasu vrátane informácií o brzdných systémoch, ktoré možno akceptovať, a o podmienkach ich používania, alebo

—	alternatívne poskytnúť platný požadovaný výkon.

Železničný podnik zodpovedá za to, že vlak bude mať dostatočný brzdný výkon tak, že poskytne svojim pracovníkom predpisy o brzdení, ktoré musia dodržiavať.

Pri všetkých informáciách požadovaných zo strany železničného podniku na výpočet brzdného výkonu umožňujúceho vlaky zastaviť a udržať v státí, sa musí brať do úvahy zemepis všetkých príslušných trás, pridelená trasa a vývoj ERTMS/ETCS.

Ďalšie požiadavky sú špecifikované v prílohe T.

4.2.2.7   Zabezpečenie prevádzkyschopnosti vlaku

4.2.2.7.1   Všeobecná požiadavka

Železničný podnik musí definovať postup, ktorým sa zabezpečí, že všetky zariadenia súvisiace s bezpečnosťou, ktoré sa nachádzajú vo vlaku, budú plne funkčné a že chod vlaku bude bezpečný.

Železničný podnik musí informovať manažéra infraštruktúry o akejkoľvek zmene charakteristík vlaku ovplyvňujúcich jeho výkon alebo o akejkoľvek zmene, ktorá by mohla ovplyvniť schopnosť vlaku vyhovieť jeho pridelenej trase.

Manažér infraštruktúry a železničný podnik musia definovať a aktualizovať podmienky a postupy pre prevádzku vlakov za mimoriadnych okolností.

4.2.2.7.2   Požadované údaje

Požadované údaje pre bezpečnú a účinnú prevádzku a postup, akým je potrebné tieto údaje zaslať, musia obsahovať:

—	identifikáciu vlaku,

—	identitu železničného podniku zodpovedného za vlak

—	skutočnú dĺžku vlaku

—	informáciu, či vlak prepravuje cestujúcich alebo zvieratá, ak to nie je plánované

—	všetky prevádzkové obmedzenia s označením príslušného vozidla (obrys, rýchlostné obmedzenia atď.)

—	informácie, ktoré manažér infraštruktúry požaduje na prepravu nebezpečného tovaru.

Železničný podnik musí definovať postup s cieľom zabezpečiť, aby boli tieto údaje sprístupnené manažérovi infraštruktúry pred odchodom vlaku.

Železničný podnik musí definovať postup informovania manažéra infraštruktúry v prípade, že vlak neobsadí svoju pridelenú trasu alebo bude zrušený.

4.2.3   Špecifikácie pre prevádzku vlaku

4.2.3.1   Plánovanie vlaku

Manažér infraštruktúry musí informovať o tom, ktoré údaje sa požadujú v prípade, že sa žiada o vlakovú trasu. Ďalšie aspekty tohto prvku sú uvedené v smernici 2001/14/ES.

4.2.3.2   Označovanie vlakov

Pre všetky vlaky musí existovať jednoznačné označenie.

Tieto požiadavky sú špecifikované v prílohe R.

4.2.3.3   Odchod vlaku

4.2.3.3.1   Prehliadky a skúšky pred odchodom

Železničný podnik musí v súlade s požiadavkami uvedenými v treťom odseku pododdielu 4.1. tejto TSI a všetkých uplatniteľných predpisov definovať prehliadky a skúšky (najmä pokiaľ ide o brzdy), ktoré sa musia vykonať pred odchodom.

4.2.3.3.2   Informovanie manažéra infraštruktúry o prevádzkovom stave vlaku

Železničný podnik musí informovať manažéra infraštruktúry pred odchodom vlaku a počas jazdy o akejkoľvek anomálii, ktorá má vplyv na vlak alebo na prevádzku vlaku a ktorá by mohla mať dosah na jazdu vlaku.

4.2.3.4   Riadenie dopravy

4.2.3.4.1   Všeobecné požiadavky

Riadenie dopravy musí zabezpečiť bezpečný, účinný a presný chod železnice vrátane efektívneho obnovenia prerušenej dopravy.

Manažér infraštruktúry musí stanoviť postupy a prostriedky na:

—	riadenie vlakov v reálnom čase,

—	prevádzkové opatrenia s cieľom zachovať najvyššiu možnú výkonnosť infraštruktúry v prípade meškaní alebo mimoriadností, či už skutočných, alebo predpokladaných, a

—	poskytnutie informácií železničným podnikom v takýchto prípadoch.

Akékoľvek ďalšie postupy požadované zo strany železničného podniku a postupy, ktoré ovplyvňujú rozhranie s manažérom infraštruktúry, môžu byť zavedené po odsúhlasení manažérom infraštruktúry.

4.2.3.4.2   Ohlasovanie vlaku

4.2.3.4.2.1   Údaje požadované pre ohlasovanie polohy vlaku

Manažér infraštruktúry musí:

—	zabezpečiť prostriedky pre zaznamenávanie časov odchodu, príchodu a prechádzania vlaku v príslušných vopred definovaných ohlasovacích bodoch na svojich sieťach v reálnom čase a hodnoty rozdielu času;

—

poskytnúť špecifické údaje vyžadované vzhľadom na ohlasovanie polohy vlakov. Takéto informácie musia zahŕňať: — označenie vlaku — identitu ohlasovacieho bodu — trať, po ktorej vlak premáva — plánovaný čas v ohlasovacom bode — skutočný čas v mieste hlásenia (a či ide o odchod, príchod alebo prechádzanie – samostatné časy príchodu a odchodu musia byť poskytnuté vzhľadom na medziľahlé ohlasovacie miesta, cez ktoré vlak prechádza alebo v nich zastavuje) — počet minút náskoku alebo meškania v mieste ohlasovania — prvotné vysvetlenie akéhokoľvek meškania presahujúceho 10 minút alebo ako si to inak vyžaduje režim monitorovania prevádzky — uvedenie, že ohlásenie určitého vlaku je zmeškané a počet minút, o ktoré sa oneskorilo — predchádzajúce identifikácie vlaku, ak boli — vlak zrušený na celej trase alebo len v časti trasy.

4.2.3.4.2.2   Predpokladaný čas odovzdania

Manažér infraštruktúry musí používať postup, ktorý mu umožňuje uvedenie odhadovaného počtu minút odchýlky od plánovaného času, v ktorom sa plánuje odovzdanie vlaku od jedného manažéra infraštruktúry druhému manažérovi infraštruktúry.

Toto musí zahŕňať informácie o prerušení dopravy (opis a miesto problému).

4.2.3.4.3   Nebezpečný tovar

Železničný podnik musí definovať postupy vykonávania dohľadu nad prepravou nebezpečného tovaru.

Tieto postupy musia obsahovať:

—	platné európske normy, ako sú špecifikované v smernici ES 96/49 pre identifikáciu nebezpečného tovaru vo vlaku

—	vyrozumenie vodiča o prítomnosti a mieste nebezpečného tovaru vo vlaku

—	informácie, ktoré manažér infraštruktúry požaduje na prepravu nebezpečného tovaru

—	v spojení s manažérmi infraštruktúry určenie komunikačných spojení a plánovanie špecifických opatrení v prípade núdzových situácií týkajúcich sa tovaru

4.2.3.4.4   Kvalita prevádzky

Manažér infraštruktúry a železničný podnik musia mať postupy monitorovania účinnej prevádzky všetkých príslušných služieb.

Monitorovacie postupy musia byť navrhnuté na analyzovanie údajov a zisťovanie základných trendov, pokiaľ ide o ľudskú chybu, ako aj chybu systému. Výsledky tejto analýzy sa použijú na vytvorenie činností na zlepšenie, určených na eliminovanie alebo zmiernenie udalostí, ktoré by mohli ohrozovať účinnú prevádzku systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc.

Tam, kde takéto akcie zamerané na zlepšenie prinesú celosieťové výhody, ktoré zahŕňajú iných manažérov infraštruktúry a železničné podniky, musia sa, s podmienkou zachovania obchodného tajomstva, zodpovedajúcim spôsobom oznámiť.

Udalosti, ktoré podstatne narušili prevádzku, musí manažér infraštruktúry analyzovať čo možno najskôr. Tam, kde je to vhodné, a najmä keď sa to týka jedného z členov jeho personálu, manažér infraštruktúry vyzve tie železničné podniky, ktorých sa daná udalosť týka, podieľať sa na analýze. Tam, kde výsledok takejto analýzy povedie k odporúčaniam na zlepšenie siete navrhnutým na odstránenie alebo zmiernenie príčin nehôd/mimoriadností, sa tieto odporúčania oznámia všetkým príslušným manažérom infraštruktúry a železničným podnikom.

Tieto postupy sa musia zdokumentovať a podrobiť internej revízii.

4.2.3.5   Zaznamenávanie údajov

Údaje týkajúce sa jazdy vlaku musia byť zaznamenané a archivované na účely:

—	podpory systematického monitorovania bezpečnosti ako prostriedku na zamedzenie mimoriadností a nehôd,

—

registrácie činnosti vodiča, vlaku a infraštruktúry v období pred mimoriadnou udalosťou alebo nehodou a (tam, kde to pripadá do úvahy) bezprostredne po mimoriadnosti alebo nehode s cieľom umožniť identifikáciu príčin súvisiacich s vedením vlaku alebo so zariadením vlaku, a na podporu vytvorenia nových alebo zmenených opatrení s cieľom zamedziť opakovanému výskytu,

—	zaznamenávania informácií týkajúcich sa prevádzky a prípadne prevádzkového času rušňa/hnacieho vozidla, ako aj osoby, ktorá riadi.

Zaznamenané údaje sa musia dať priradiť k:

—	dátumu a času zaznamenania,

—	presnej zemepisnej polohe zaznamenávanej udalosti (vzdialenosť v kilometroch od rozpoznateľnej lokality),

—	identifikácii vlaku,

—	identite vodiča.

Požiadavky týkajúce sa uchovávania, pravidelného vyhodnocovania týchto údajov a prístupu k nim sú špecifikované v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu:

—	v ktorom má železničný podnik licenciu (pokiaľ ide o údaje zaznamenané zariadením na vozidle), alebo

—	členského štátu, v ktorom sa infraštruktúra nachádza (pokiaľ ide o údaje zaznamenané mimo vlaku).

4.2.3.5.1   Zaznamenávanie kontrolných údajov mimo vlaku

Manažér infraštruktúry je povinný zaznamenávať minimálne tieto údaje:

—	poruchy traťového zariadenia súvisiaceho s jazdou vlakov (návestenie, výhybky atď.);

—	detekcia prehrievajúceho sa nápravového ložiska;

—	komunikácia medzi vodičom vlaku a personálom manažéra infraštruktúry povoľujúcim jazdy vlaku.

4.2.3.5.2   Zaznamenávanie kontrolných údajov vo vlaku

Železničný podnik je povinný zaznamenávať minimálne tieto údaje:

—	prejdenie návesti stoj alebo „koniec oprávnenia jazdy“ bez oprávnenia

—	použitie núdzovej brzdy

—	rýchlosť, akou vlak ide

—	akékoľvek vypnutie alebo vyradenie palubných vlakových kontrolných (návestných) systémov

—	obsluha akustického výstražného zariadenia (húkačka)

—	obsluha ovládacích zariadení dverí (uvoľnenie, zatvorenie)

—	detekcia horúceho nápravového ložiska pomocou palubných detektorov, ak sú namontované

—	identita kabíny, pre ktorú sa zaznamenávajú údaje, ktoré sa majú kontrolovať

—	údaje určené na zaznamenávanie pracovného času vodičov.

4.2.3.6   Prevádzka za mimoriadnych okolností

4.2.3.6.1   Informácia pre ostatných užívateľov

Manažéri infraštruktúry v spojení so železničnými podnikmi musia definovať postup na bezprostredné vzájomné informovanie o každej situácii, ktorá zhoršuje bezpečnosť, výkonnosť a/alebo dostupnosť železničnej siete alebo koľajových vozidiel.

4.2.3.6.2   Informácia pre vodičov

V každom prípade prevádzky za mimoriadnych okolností súvisiacej s oblasťou zodpovednosti manažéra infraštruktúry musí manažér infraštruktúry vydať vodičom oficiálne pokyny, aké opatrenia majú vykonať s cieľom bezpečne prekonať takéto mimoriadnosti.

4.2.3.6.3   Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti

Manažér infraštruktúry v spojení so železničnými podnikmi pôsobiacimi v rámci jeho infraštruktúry a prípadne so susediacimi manažérmi infraštruktúry musí definovať, zverejniť a sprístupniť príslušné opatrenia pre prípad mimoriadnej udalosti a určiť zodpovednosti založené na požiadavke znížiť akýkoľvek negatívny dosah následkom prevádzky za mimoriadnych okolností.

Požiadavky na plánovanie a reakcia na takéto udalosti musia zodpovedať charakteru a možnej závažnosti obmedzenia.

Tieto opatrenia, ktoré musia ako minimum zahŕňať plány na obnovenie „normálneho“ stavu siete, sa môžu zaoberať aj:

—	poruchami koľajových vozidiel (napríklad takými, ktoré môžu mať za následok podstatné narušenie dopravy, postupy pre poskytnutie pomoci pri poruchách vlakov);

—	poruchami infraštruktúry (napr. pri poruche dodávky elektrickej energie alebo podmienky, za ktorých môžu byť vlaky odklonené od stanovenej trasy);

—	extrémnymi poveternostnými podmienkami.

Manažér infraštruktúry musí vytvoriť a aktualizovať kontaktné informácie pre kľúčový personál manažéra infraštruktúry a železničného podniku, ktorých možno kontaktovať v prípade narušenia dopravy vedúceho k prevádzke za mimoriadnych okolností. Tieto informácie musia zahŕňať podrobnosti o kontaktoch tak počas úradných hodín, ako aj mimo nich.

Železničný podnik musí predložiť tieto informácie manažérovi infraštruktúry a manažéra infraštruktúry musí informovať o akýchkoľvek zmenách týchto kontaktných podrobných údajov.

Manažér infraštruktúry musí informovať všetky železničné podniky o akýchkoľvek zmenách svojich podrobných údajov.

4.2.3.7   Riadenie núdzovej situácie

Manažér infraštruktúry musí po konzultáciách s:

—	všetkými železničnými podnikmi operujúcimi v rámci jeho infraštruktúry, alebo

—	tam, kde to pripadá do úvahy, zastupiteľskými orgánmi železničných podnikov operujúcich v rámci jeho infraštruktúry, a

—	susediacimi manažérmi infraštruktúry, ak to pripadá do úvahy, ako aj

—	miestnymi orgánmi a

—	zastupiteľskými orgánmi buď na miestnej, alebo na vnútroštátnej úrovni, havarijných služieb vrátane požiarnych a záchranných

a v zhode so smernicou 2004/49/ES definovať, zverejniť a sprístupniť príslušné opatrenia na riadenie núdzových situácií a obnovenie bežnej prevádzky trate.

Takéto opatrenia sa zvyčajne vzťahujú na:

—

zrážky,

—	požiare vo vlaku,

—	evakuáciu vlakov,

—	nehody v tuneloch,

—	mimoriadne udalosti týkajúce sa nebezpečného tovaru,

—	vykoľajenie.

Železničný podnik musí poskytovať manažérovi infraštruktúry všetky špecifické informácie, pokiaľ ide o uvedené okolnosti, najmä pokiaľ ide o obnovu alebo opätovné nakoľajenie ich vlakov. (Pozri takisto odsek 4.2.7.5 v TSI pre konvenčný železničný nákladný vozeň).

Železničný podnik musí mať okrem toho zavedené postupy informovania cestujúcich o núdzových a bezpečnostných postupoch vo vlakoch.

4.2.3.8   Pomoc vlakovému personálu v prípade mimoriadnosti alebo závažnej poruchy koľajových vozidiel

Železničný podnik musí definovať vhodné postupy pomoci vlakovému personálu v mimoriadnych situáciách s cieľom zamedziť alebo znížiť rozsah meškania, spôsobeného technickými alebo inými poruchami koľajových vozidiel (napr. komunikačné linky, opatrenia ktoré sa musia vykonať v prípade evakuácie vlaku).

4.3   Funkčné a technické špecifikácie rozhraní

Vzhľadom na základné požiadavky v kapitole 3 funkčné a technické špecifikácie rozhraní sú:

4.3.1   Rozhrania s TSI pre infraštruktúru

4.3.1.1   Viditeľnosť návestidiel

Vodič musí byť schopný pozorovať návestné znaky návestidiel a návestné znaky návestidiel musia byť pre vodiča pozorovateľné z jeho obvyklej polohy riadenia. To isté sa vzťahuje na značky pri trati, ak sa týkajú bezpečnosti.

Značky pri trati a informačné tabule musia byť navrhnuté takým konzistentným spôsobom, aby tento stav uľahčovali. Treba mať na zreteli tieto podmienky:

—	vhodné umiestnenie, aby čelné svetlá vlaku umožňovali vodičovi prečítať si informácie

—	vhodnosť a intenzita osvietenia tam, kde sa vyžaduje osvietenie informácií

—	tam, kde sa využíva schopnosť spätného odrážania, reflexné vlastnosti použitého materiálu sú v súlade s príslušnými špecifikáciami a značky sú vyrobené tak, aby čelné svetlá vlaku ľahko umožnili vodičovi prečítať si informácie.

4.3.1.2   Osobné vozidlá

Zlučiteľnosť medzi osobnými vozidlami a nástupišťami na plánovaných zastávkach musí byť zabezpečená s cieľom zaistiť bezpečný nástup a výstup.

Minimálna vzdialenosť medzi plochou nástupišťa elektrickými časťami vozidiel pod napätím musí byť dodržaná.

4.3.1.3   Odborná spôsobilosť

Existuje rozhranie s pododdielom 2.2.1 tejto TSI a pododdielom 4.6 HS INS TSI.

4.3.2   Rozhrania s TSI pre riadenie/zabezpečenie a návestenie

4.3.2.1   Zaznamenávanie údajov pre kontrolu

Subsystém prevádzky a riadenia dopravy stanovuje prevádzkové požiadavky na zaznamenávanie údajov pre kontrolu (pozri pododdiel 4.2.3.5 tejto TSI), s ktorým musí byť subsystém pre riadenie/zabezpečenie (pozri oddiel 4.2.15 HS CCS TSI) v súlade.

4.3.2.2   Bdelosť vodiča

Tam, kde infraštruktúra podporuje túto funkciu, zariadenie musí byť schopné automaticky hlásiť aktiváciu do strediska riadenia dopravy. Existuje rozhranie medzi touto prevádzkovou požiadavkou a pododdielom 4.2.2 v HS CCS TSI v spojitosti s ERTMS.

4.3.2.3   Prevádzkové predpisy ERTMS/ETCS a ERTMS/GSM-R

Príloha A tejto TSI má rozhranie s ERTMS/ETCS FRS a SRS, ERTMS/GSM-R FRS a SRS podrobne uvedenými v prílohe A k HS CCS TSI.

Takisto existuje rozhranie medzi pododdielom 4.4 tejto TSI a prílohou A k HS CCS TSI, pokiaľ ide o informatívne usmerňujúce dokumenty týkajúce sa predpisov, zásad a implementácie ERTMS.

Takisto existuje rozhranie so špecifikáciami ETCS vodič/zariadenie/rozhranie (DMI) (oddiel 4.2.13 HS CCS TSI) a špecifikáciami EIRENE DMI (oddiel 4.2.14 HS CCS TSI).

Existuje rozhranie medzi prílohou A k tejto TSI a pododdielom 4.2.2 HS CCS TSI, pokiaľ ide o vypnutie funkčnosti palubného ETCS.

4.3.2.4   Dohľadnosť návestných znakov návestidiel a značiek na trati

Vodič musí byť schopný pozorovať návestné znaky návestidiel a značiek na trati a pre vodiča musia byť pozorovateľné z jeho obvyklej polohy riadenia. To isté sa vzťahuje na ostatné typy značiek pri trati, ak sa týkajú bezpečnosti.

Návestidlá pri trati, značky a informačné tabule musia byť navrhnuté takým konzistentným spôsobom, aby tento stav uľahčovali. Treba mať na zreteli tieto podmienky:

—	vhodné umiestnenie, aby čelné svetlá vlaku umožňovali vodičovi prečítať si informácie,

—	vhodnosť a intenzita osvietenia tam, kde sa vyžaduje osvietenie informácií,

—	tam, kde sa využíva schopnosť spätného odrážania, reflexné vlastnosti použitého materiálu sú v súlade s príslušnými špecifikáciami a značky sú vyrobené tak, aby čelné svetlá vlaku ľahko umožnili vodičovi prečítať si informácie.

Existuje rozhranie s pododdielom 4.2.16 v HS CCS TSI, pokiaľ ide o vonkajšie zorné pole vodiča. Pokiaľ ide o značky pri trati na tratiach vybavených ETCS, v budúcej verzii prílohy A k HS CCS TSI bude aj nový bod.

4.3.2.5.   Brzdenie vlaku

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.2.6.2 tejto TSI a pododdielom 4.3.1.5 (garantovaná výkonnosť a vlastnosti brzdenia vlaku) HS CCS TSI.

4.3.2.6   Použitie pieskovania. Minimálne prvky dôležité z hľadiska odbornej spôsobilosti na plnenie úloh vedenia vlaku

Pokiaľ ide o pieskovanie, existuje rozhranie medzi prílohou H a prílohou B (§C1) tejto TSI na jednej strane, a pododdielom 4.2.11 (zlučiteľnosť so systémami zisťovania prítomnosti vlakov umiestnenými pri trati) a § 4.1 dodatku 1 prílohy A (ako je citované v pododdiele 4.3.1.10) HS CCS TSI na druhej strane.

4.3.2.7   Zaznamenávanie údajov a detekcia horúceho nápravového ložiska

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.3.5 tejto TSI na jednej strane a pododdielom 4.2.2 (funkčnosť palubného ETCS), indexy 5, 7 a 55 v prílohe A, a pododdielom 4.2.10 (HABD (snímač horúceho nápravového ložiska) HS CCS TSI na strane druhej. V budúcnosti bude existovať rozhranie s prílohou B k OPE TSI, keď sa vyrieši otvorený bod HS CCS.

4.3.3   Rozhrania s TSI pre koľajové vozidlá

4.3.3.1   Brzdenie

Existujú rozhrania medzi pododdielom 4.2.2.5.1, 4.2.2.6.1 a 4.2.2.6.2 tejto OPE TSI a pododdielom 4.2.4.1 a 4.2.4.3 HS RST TSI.

Takisto existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.4.5 (vírivé brzdy) HS RST TSI a pododdielom 4.2.2.6.2 tejto OPE TSI.

Takisto existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.4.6 (ochrana stojaceho vlaku) HS RST TSI a pododdielom 4.2.2.6.2 tejto OPE TSI.

Takisto existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.4.7 (brzdný výkon pri veľkom sklone) HS RST TSI a pododdielmi 4.2.2.6.2 a 4.2.1.2.2.3 tejto OPE TSI.

4.3.3.2   Požiadavky na osobné vozidlá

Existujú rozhrania medzi pododdielom 4.2.2.4 tejto OPE TSI a pododdielmi 4.2.2.4 (dvere), 4.2.5.3 (výstražná signalizácia), 4.3.5.16 (výstražná signalizácia pre cestujúcich) a 4.2.7.1 (núdzové východy) HS RST TSI.

4.3.3.3   Viditeľnosť vlaku

Subsystém prevádzky a riadenia dopravy stanovuje, že základné požiadavky na viditeľnosť vlaku, ktoré musí definovať subsystém koľajových vozidiel, budú uvedené v nasledujúcich odsekoch.

4.3.3.3.1   Na prednom vozidle vlaku čelne k smeru jazdy

Dopredu obrátená čelná časť predného vozidla vlaku musí byť vybavená tromi svetlami v tvare rovnoramenného trojuholníka, ako je znázornené nižšie. Tieto svetlá musia byť vždy rozsvietené, keď sa vlak riadi z tejto strany.

Predné svetlá musia optimalizovať rozlíšiteľnosť vlaku (napr. pre traťových robotníkov a pre osoby, ktoré používajú verejné železničné priecestia), poskytovať vodičovi dostatočnú viditeľnosť (osvetlenie trate vpredu, informačné návestidlá/tabule pri trati atď.) v noci a počas zhoršených svetelných podmienok a nesmú oslňovať vodičov približujúcich sa vlakov.

Rozmiestnenie, výška nad koľajnicami, priemer, intenzita svetiel, rozmery a tvar emitovaného lúča počas dennej i nočnej prevádzky musia byť štandardizované.

Existuje rozhranie s pododdielom 4.2.7.4.1 HS RST RSI a pododdielom 4.2.2.1.2 tejto TSI.

4.3.3.3.2   Na zadnej strane vlaku

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.2.1.3 tejto TSI a pododdielom 4.2.7.4.1 HS RST TSI.

4.3.3.4   Počuteľnosť vlaku

Subsystém riadenia a prevádzky dopravy stanovuje, že základné požiadavky na počuteľnosť vlaku, s ktorými musí byť subsystém koľajových vozidiel v súlade, sú také, že vlak musí byť schopný vyslať akustickú výstrahu o svojej prítomnosti.

Zvuky vydávané týmto výstražným zariadením, frekvencia a intenzita týchto zvukov a spôsob aktivácie vodičom musia byť štandardizované.

Existuje rozhranie s pododdielom 4.2.7.4.2 HS RST TSI a pododdielom 4.2.2.2 tejto TSI.

4.3.3.5   Viditeľnosť návestidiel

Vodič musí byť schopný pozorovať návestné znaky návestidiel a návestné znaky návestidiel musia byť pre vodiča pozorovateľné. To isté sa vzťahuje na značky pri trati, ak sa týkajú bezpečnosti.

Kabíny vodiča musia byť navrhnuté takým zodpovedajúcim spôsobom, aby vodič bol schopný ľahko vidieť zobrazené informácie zo svojej bežnej riadiacej polohy.

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.3.2.4 tejto TSI a pododdielom 4.2.2.7 HS RST TSI.

4.3.3.6   Bdelosť vodiča

Prostriedok monitorovania reakcií vodiča, ktorý zasiahne tým, že vlak zastaví, ak vodič nezareaguje v čase, ktorý sa musí stanoviť.

Existuje rozhranie medzi pododdielmi 4.3.3.2 a 4.3.3.7 tejto TSI a pododdielom 4.2.7.9 HS RST TSI, pokiaľ ide o bdelosť vodiča.

4.3.3.7   Zostavenie vlaku

Existuje rozhranie medzi:

—	pododdielmi 4.2.2.5, 4.2.3.6.3 a 4.2.3.7 tejto TSI na jednej strane,

—	a pododdielom 4.2.2.2.b (koncové spriahadlá a spriahadlový mechanizmus na odtiahnutie vlakov) HS RST TSI a jej príloha K, ako aj pododdielom 4.2.3.5 (maximálna dĺžka vlaku) na strane druhej,

pokiaľ ide o:

—	maximálnu prípustnú hmotnosť vlaku v maximálnom sklone na príslušnej trati

—	maximálnu dĺžku vlaku a

—	zrýchlenie v prípade nezaveseného postrku.

4.3.3.8   Parametre koľajových vozidiel, ktoré ovplyvňujú traťové systémy určovania polohy vlaku a dynamické správanie koľajových vozidiel

Existujú rozhrania medzi pododdielmi 4.2.3.3.2 a 4.2.3.4 HS RST TSI a pododdielom 4.2.3.6 tejto OPE TSI.

4.3.3.9   Pieskovanie

Existuje rozhranie medzi prílohou H a prílohou B (§ C1) k tejto TSI na jednej strane a pododdielom 4.2.3.10 HS RST TSI na strane druhej, pokiaľ ide o používanie pieskovania.

4.3.3.10   Zostavenie vlaku, prílohy H a J

Existujú rozhrania medzi pododdielom 4.2.2.5 a prílohami H a J k tejto TSI s pododdielmi 4.2.1.2 (projektovanie vlaku) a 4.2.7.11 (Koncepcie monitorovania a diagnostiky) HS RST TSI, pokiaľ ide o znalosť vlakového personálu týkajúcu sa funkčnosti koľajových vozidiel.

4.3.3.11   Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti a riadenie núdzovej situácie

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.3.6.3 a 4.2.3.7 tejto TSI a pododdielom 4.2.2.2 (koncové spriahadlá a spriahadlový mechanizmus na odtiahnutie vlakov) a prílohou K k tejto HS RST TSI.

Existuje rozhranie medzi pododdielmi 4.2.3.6 a 4.2.3.7 tejto TSI a pododdielom 4.2.7.1 (núdzové opatrenia) a 4.2.7.2 (požiarna bezpečnosť) tejto HS RST TSI.

4.3.3.12   Zaznamenávanie údajov

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.3.5.2 (zaznamenávanie kontrolných údajov vo vlaku) tejto TSI a pododdielom 4.2.7.11 HS RST TSI (Koncepcie monitorovania a diagnostiky).

4.3.3.13   Aerodynamické účinky na štrk

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.3.11 HS RST TSI a pododdielom 4.2.1.2.2.3 tejto TSI.

4.3.3.14   Podmienky týkajúce sa životného prostredia

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.6.1 HS RST TSI a pododdielmi 4.2.2.5 a 4.2.3.3.2 tejto TSI.

4.3.3.15   Bočný vietor

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.6.3 HS RST TSI a pododdielmi 4.2.1.2.2.3 a 4.2.3.6 tejto TSI.

4.3.3.16   Maximálne kolísania tlaku v tuneloch

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.6.4 HS RST TSI a pododdielmi 4.2.1.2.2.3 a 4.2.3.6 tejto TSI.

4.3.3.17   Vonkajší hluk

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.6.5 HS RST TSI a pododdielom 4.2.3.7 tejto TSI.

4.3.3.18   Požiarna bezpečnosť

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.7.2 HS RST TSI a pododdielom 4.2.3.7 tejto TSI.

4.3.3.19   Postupy zdvíhania/odtiahnutia

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.7.5 HS RST TSI a pododdielom 4.2.3.7 tejto TSI.

4.3.3.20   Koncepcie monitorovania a diagnostiky

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.7.11 HS RST TSI a pododdielom 4.2.3.5.2 a prílohami H a J k tejto TSI.

4.3.3.21   Osobitná špecifikácia pre dlhé tunely

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.7.12 HS RST TSI a pododdielmi 4.2.1.2.2.1, 4.2.3.7 a 4.6.3.2.3.3 tejto TSI.

4.3.3.22   Požiadavky na trakčný výkon

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.8.1 HS RST TSI a pododdielmi 4.2.2.5 a 4.2.3.3.2 tejto TSI.

4.3.3.23   Trakčné adhézne požiadavky

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.8.2 HS RST TSI a pododdielmi 4.2.3.3.2, 4.2.3.6 a 4.2.1.2.2 tejto TSI.

4.3.3.24   Funkčná a technická špecifikácia týkajúca sa napájania energiou

Existuje rozhranie medzi pododdielom 4.2.8.3 HS RST TSI a pododdielmi 4.2.3.6 a 4.2.1.2.2 tejto TSI.

4.3.4   Rozhrania s HS TSI Energia

Existuje rozhranie s pododdielom 2.2.1 tejto TSI a pododdielom 4.6 HS ENE TSI.

4.3.5   Rozhrania s TSI Bezpečnosť v železničných tuneloch

Viaceré požiadavky v SRT TSI závisia od prvkov v rámci OPE TSI ako doplnok. Podrobne sa uvádzajú v pododdiele 4.3.4 SRT TSI.

Existuje špecifické rozhranie medzi pododdielom 4.2.5.1.3.2 SRT TSI a pododdielom 4.6.3.2.3.3 tejto TSI.

4.3.6   Rozhrania s TSI Osoby so zníženou pohyblivosťou

Viaceré požiadavky v PRM TSI závisia od prvkov v rámci OPE TSI. Podrobne sa uvádzajú v pododdieloch 4.1.4 a 4.2.4 PRM TSI.

4.4   Prevádzkové predpisy

Predpisy a postupy, ktoré umožňujú koherentnú prevádzku nových a rôznych štrukturálnych subsystémov určených na používanie v rámci TEN, a najmä tých, ktoré sú prepojené priamo s prevádzkou nového systému riadenia vlakov a signalizácie, musia byť identické, ak existujú identické situácie.

Na tento účel boli vypracované prevádzkové predpisy pre Európsky systém riadenia vlakov (ETCS) a Globálny systém pre mobilné komunikácie – železnice (GSM – R). Špecifikujú sa v prílohe A.

Prílohu A (Predpisy a zásady ETCS a GSM-R) dopĺňajú nasledujúce dva informatívne dokumenty:

—	Predkladacia správa predpisov a zásad ETCS/GSM-R (EEIG Ref.: 05E374)

—	Odporúčania pre implementáciu ERTMS (EEIG Ref.: 05E375)

Iné prevádzkové predpisy, ktoré sa dajú štandardizovať v rámci TEN, sú špecifikované v prílohe B.

Keďže tieto predpisy sú určené na uplatňovanie v celom TEN, je dôležité, aby boli úplne konzistentné. Jedinou organizáciou, ktorá môže vykonávať zmeny týchto predpisov, je ERA, ktorá je zodpovedná za včasné udržiavanie príloh A, B a C k tejto TSI.

4.5   Predpisy pre údržbu

Neuplatňuje sa

4.6   Odborná spôsobilosť

V súlade s pododdielom 2.2.1 tejto TSI sa tento oddiel zaoberá odbornou a jazykovou spôsobilosťou a hodnotiacim postupom, ktorý sa vyžaduje pre nadobudnutie spôsobilosti personálu.

4.6.1   Odborná spôsobilosť

Personál (vrátane dodávateľov) železničných podnikov a manažérov infraštruktúry musia nadobudnúť príslušnú odbornú spôsobilosť na to, aby dokázali plniť všetky nevyhnutné povinnosti súvisiace s bezpečnosťou v obvyklých, mimoriadnych a núdzových situáciách. Takáto spôsobilosť zahŕňa odborné znalosti a schopnosť uplatniť tieto znalosti v praxi.

Minimálne požiadavky týkajúce sa odbornej spôsobilosti pre jednotlivé úlohy je možné nájsť v prílohách H, J a L.

4.6.1.1   Odborné znalosti

Vzhľadom na tieto prílohy a v závislosti od povinností príslušných členov personálu sú nevyhnutné znalosti o:

—

celkovej prevádzke železnice s osobitným dôrazom na činnosť rozhodujúcu z bezpečnostného hľadiska: — princípy činnosti systému riadenia bezpečnosti ich organizácie; — úlohy a zodpovednosti kľúčového personálu podieľajúceho sa na interoperabilnej prevádzke; — uvedomenie si rizík, najmä pokiaľ ide o riziká súvisiace s prevádzkou železnice a s dodávaním energie pre elektrické trakcie

—	primerané znalosti o úlohách súvisiacich s bezpečnosťou, pokiaľ ide o postupy a rozhrania pre: — trate a zariadenia pri trati; — koľajové vozidlá; — životné prostredie.

4.6.1.2   Schopnosť uplatniť tieto znalosti v praxi

Schopnosť uplatniť tieto znalosti v bežných, mimoriadnych a núdzových situáciách si bude vyžadovať, aby bol personál úplne oboznámený:

—	so spôsobom a princípmi uplatňovania týchto predpisov a postupov

—	s procesom využívania zariadení pri trati a koľajových vozidiel, ako aj akéhokoľvek špecifického zariadenia súvisiaceho s bezpečnosťou

—	s princípmi systému riadenia bezpečnosti s cieľom zamedziť vzniku akéhokoľvek neprimeraného rizika pre osoby a proces,

a aby mal všeobecnú schopnosť prispôsobiť sa rôznym okolnostiam, s ktorými sa môže jednotlivec stretnúť.

V súlade s prílohou III odsekom 2 k smernici 2004/49/ES sa od železničných podnikov a manažérov infraštruktúry vyžaduje zavedenie systému riadenia spôsobilosti s cieľom zabezpečiť hodnotenie a udržiavanie spôsobilosti ich personálu. Navyše v prípade potreby sa musí realizovať výcvik s cieľom zabezpečiť udržiavanie znalostí a zručností na súčasnej úrovni, najmä pokiaľ ide o slabé miesta alebo nedostatky v systéme alebo v individuálnej výkonnosti.

4.6.2   Jazyková spôsobilosť

4.6.2.1   Zásady

Manažéri infraštruktúry a železničné podniky musia zabezpečiť, aby ich personál bol spôsobilý používať komunikačné protokoly a zásady uvedené v tejto TSI.

Tam, kde je jazyk MI manažéra infraštruktúry odlišný od jazyka obvykle používaného personálom železničného podniku, takýto jazykový a komunikačný výcvik musí tvoriť rozhodujúcu súčasť celkového systému riadenia spôsobilosti železničného podniku.

Personál železničného podniku, ktorého povinnosťou je komunikácia s personálom manažéra infraštruktúry v súvislosti so záležitosťami rozhodujúcimi z bezpečnostného hľadiska, či už v bežných, mimoriadnych alebo núdzových situáciách, musia vykazovať dostatočnú úroveň znalostí v jazyku MI manažéra infraštruktúry.

4.6.2.2   Úroveň znalostí

Úroveň znalostí v jazyku manažéra infraštruktúry musí byť dostačujúca na účely bezpečnosti:

—	vodič musí byť minimálne schopný: — zaslať všetky správy a porozumieť všetkým správam špecifikovaným v prílohe C k tejto TSI; — efektívne komunikovať v bežných, mimoriadnych a núdzových situáciách; — vyplniť vzorové správy súvisiace s používaním knihy vzorov správ.

—	Ostatní členovia vlakového personálu, ktorých povinnosťou je komunikovať s manažérom infraštruktúry o záležitostiach rozhodujúcich z bezpečnostného hľadiska, musia byť minimálne schopní odoslať informácie a porozumieť informáciám opisujúcim vlak a jeho prevádzkový stav.

Usmernenie o príslušných úrovniach spôsobilosti je definované v prílohe E. Úroveň znalostí vodičov musí byť minimálne na úrovni 3. Úroveň znalostí pre personál sprevádzajúci vlak musí byť minimálne na úrovni 2.

4.6.3   Vstupné a priebežné posudzovanie personálu

4.6.3.1   Základné prvky

V súlade s prílohou III odsekom 2 k smernici 2004/49/ES musia železničné podniky a manažéri infraštruktúry definovať postup posudzovania svojho personálu. Odporúča sa vziať do úvahy každý z týchto bodov:

A.	Výber personálu — posúdenie individuálnej praxe a spôsobilosti; — posúdenie individuálnej spôsobilosti používania akéhokoľvek požadovaného cudzieho jazyka (jazykov) alebo schopnosti naučiť sa tieto jazyky.

B.	Vstupný odborný výcvik — analýza potrieb odborného výcviku; — zdroje odborného výcviku; — odborný výcvik školiteľov.

C.	Vstupné posúdenie — základné podmienky (minimálny vek vodičov, …); — program posúdenia vrátane praktického predvádzania; — odborná spôsobilosť školiteľa; — dodanie osvedčenia o spôsobilosti.

D.	Zachovanie si spôsobilosti — zásady zachovania spôsobilosti — najmä v prípade personálu, ktorý plní úlohu vedenia vlaku, opakované overovanie spôsobilosti sa musí vykonať aspoň raz ročne — metódy, ktoré sa musia používať — formalizácia procesu zachovania spôsobilosti; — postup posúdenia.

E.	Priebežný odborný výcvik — zásady priebežného odborného výcviku (vrátane jazyka)

4.6.3.2   Analýza potrieb odborného výcviku

4.6.3.2.1   Vypracovanie analýzy potrieb odborného výcviku

Železničné podniky a manažéri infraštruktúry musia vykonať analýzu potrieb odborného výcviku pre svoj personál.

Táto analýza musí stanoviť rozsah aj komplexnosť a musí zohľadňovať riziká súvisiace s prevádzkou vlakov na TEN, najmä vzhľadom na ľudské možnosti a obmedzenia (ľudské faktory), ktoré môžu vyvstať v dôsledku:

—	rozdielov v prevádzkových postupoch medzi manažérmi infraštruktúry a rizík súvisiacich s prechodom medzi nimi;

—	rozdielov medzi úlohami, prevádzkovými postupmi a komunikačnými protokolmi;

—	akéhokoľvek rozdielu v jazyku MI, ktorý používa personál manažéra infraštruktúry;

—	miestnych prevádzkových pokynov, ktoré môžu zahŕňať zvláštne postupy alebo konkrétne zariadenie, ktoré sa musí použiť v určitých prípadoch, napr. v konkrétnom tuneli.

Usmernenie týkajúce sa prvkov, ktoré sa musia posudzovať, sa nachádza v prílohách uvedených v pododdiele 4.6.1. V prípade potreby sa musia zaviesť prvky odborného výcviku personálu, ktoré toto usmernenie zohľadňujú.

Je možné, že vzhľadom na typ prevádzky plánovanej zo strany železničného podniku alebo charakter siete prevádzkovanej manažérom infraštruktúry niektoré z prvkov v týchto prílohách nebudú vhodné. V analýze potrieb odborného výcviku musia byť zdokumentované tie, ktoré sa nepovažujú za vhodné, a dôvody, prečo je to tak.

4.6.3.2.2   Aktualizácia analýzy potrieb odborného výcviku

Železničné podniky a manažéri infraštruktúry musia definovať proces skúmania a aktualizácie svojich individuálnych potrieb odborného výcviku, berúc pri tom do úvahy také otázky, ako sú predchádzajúce audity, spätná väzba systému a známe zmeny predpisov a postupov, infraštruktúry a technológie.

4.6.3.2.3   Špecifické prvky pre vlakový personál a pomocný personál

4.6.3.2.3.1   Znalosť traťových pomerov

Železničný podnik musí definovať proces, ktorým sa nadobudne a uchová znalosť vlakového personálu o tratiach, na ktorých pracuje, a to na takej úrovni, ktorá sa považuje za primeranú v závislosti od úrovne zodpovednosti. Tento proces musí byť:

—	založený na informáciách o trati poskytnutých zo strany manažéra infraštruktúry a

—	v súlade s procesom opísaným v pododdiele 4.2.1 tejto TSI.

Vodiči sa musia s týmito traťami oboznámiť pomocou teoretických i praktických prvkov.

4.6.3.2.3.2   Znalosť koľajových vozidiel

Železničný podnik musí definovať proces, pomocou ktorého jeho vlakový personál nadobudne a uchová si vedomosti o trakcii a koľajových vozidlách.

4.6.3.2.3.3   Pomocný personál

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby pomocný personál (napr. zabezpečujúci stravovanie, upratovanie), ktorý netvorí súčasť „vlakového personálu“, mal okrem svojho základného odborného výcviku aj taký odborný výcvik, aby dokázal reagovať na pokyny členov „vlakového personálu“ s úplným odborným výcvikom.

4.7   Zdravotné a bezpečnostné podmienky

4.7.1   Úvod

Personál uvedený v pododdiele 4.2.1 ako personál vykonávajúci úlohy závažné z hľadiska bezpečnosti v súlade s pododdielom 2.2 tejto TSI, musí vykazovať primeranú spôsobilosť s cieľom zabezpečiť splnenie celkových prevádzkových a bezpečnostných štandardov.

V súlade so smernicou 2004/49/ES musia železničné podniky a manažéri infraštruktúry vypracovať a zdokumentovať proces, ktorý zavádzajú na splnenie lekárskych, psychologických a zdravotných požiadaviek na svoj personál v rámci svojho systému riadenia bezpečnosti.

Lekárske prehliadky špecifikované v pododdiele 4.7.4 a akékoľvek súvisiace rozhodnutia o individuálnej spôsobilosti personálu musí vykonať uznaný lekár so špecializáciou v oblasti pracovného lekárstva.

Personál nesmie vykonávať práce závažné z hľadiska bezpečnosti, ak je jeho ostražitosť znížená látkami, ako je alkohol, drogy alebo psychotropné lieky. Preto musia mať železničné podniky a manažéri infraštruktúry vypracované postupy na kontrolu rizika, že členovia personálu prídu do práce pod vplyvom takýchto látok, alebo takéto látky požívajú v práci.

Vnútroštátne predpisy členského štátu, v ktorom sa prevádzkuje vlaková doprava, sa uplatňujú vzhľadom na definované limity uvedených látok.

4.7.2   Odporúčané kritériá schvaľovania lekárov pracovného lekárstva a zdravotníckych organizácií

Železničné podniky a manažéri infraštruktúry musia vybrať lekárov z odboru pracovného lekárstva a organizácie vykonávajúce lekárske prehliadky v súlade s vnútroštátnymi predpismi a praxou tej krajiny, v ktorej má železničný podnik alebo manažér infraštruktúry licenciu alebo registráciu.

Lekári z odboru pracovného lekárstva, ktorí vykonávajú lekárske prehliadky uvedené v pododdiele 4.7.4, musia mať:

—	špecializáciu v oblasti pracovného lekárstva,

—	znalosti rizík príslušnej práce a prostredia železníc,

—	pochopenie, ako môžu byť opatrenia určené na odstránenie alebo zníženie rizík vyplývajúcich z týchto nebezpečenstiev ovplyvnené nedostatočnou zdravotnou spôsobilosťou.

Lekár z odboru pracovného lekárstva spĺňajúci tieto kritériá môže pri vyšetrovaní a určovaní diagnózy požiadať o externú lekársku alebo ošetrovateľskú pomoc napr. očných lekárov.

4.7.3   Kritériá schvaľovania psychológov podieľajúcich sa na psychologickom posudzovaní a požiadavky na psychologické posudzovanie

4.7.3.1   Certifikácia psychológov

Odporúča sa, aby psychológ mal príslušné vysokoškolské vzdelanie a aby bol certifikovaný a uznaný za spôsobilého podľa vnútroštátnych pravidiel a predpisov tej krajiny, v ktorej má železničný podnik alebo manažér infraštruktúry licenciu alebo registráciu.

4.7.3.2   Obsah a výklad psychologického posúdenia

Obsah a postup pri interpretácii psychologického posúdenia musí byť určený osobou certifikovanou podľa oddielu 4.7.3.1, berúc do úvahy prácu na železnici a dané prostredie.

4.7.3.3   Výber nástrojov posudzovania

Posudzovanie môže zahŕňať iba nástroje posudzovania, ktoré sa zakladajú na zásadách vedeckej psychológie.

4.7.4   Lekárske prehliadky a psychologické posudzovania

4.7.4.1   Pred zaradením do funkcie

4.7.4.1.1   Minimálny obsah lekárskej prehliadky

Lekárske prehliadky musia zahŕňať:

—	všeobecnú lekársku prehliadku,

—	prehliadky zmyslových funkcií (zrak, sluch, vnímanie farieb),

—	analýzu moču a krvi na zistenie cukrovky a ostatné podmienky, ako sú indikované klinickou prehliadkou,

—	zisťovanie zneužívania drog.

4.7.4.1.2   Psychologické posúdenie

Cieľom psychologického posúdenia je podporovať železničný podnik pri vymenúvaní a riadení personálu, ktorý má kognitívne, psychomotorické, behaviorálne a osobnostné schopnosti plniť svoje úlohy bezpečne.

Pri stanovovaní obsahu psychologického posúdenia musí psychológ ako minimum brať do úvahy nasledovné kritériá dôležité z hľadiska požiadaviek na každú bezpečnostnú funkciu:

—	kognitívne: — pozornosť a koncentrácia — pamäť — schopnosť vnímania — argumentácia — komunikácia

—	psychomotorické — rýchlosť reakcie — gestikulačná koordinácia

—	behaviorálne a osobnostné — emocionálne sebaovládanie — behaviorálna spoľahlivosť — nezávislosť — svedomitosť

Ak psychológ nevykoná čokoľvek z uvedeného, príslušné rozhodnutie musí byť zdôvodnené a zdokumentované.

4.7.4.2   Po zaradení do funkcie

4.7.4.2.1   Periodicita pravidelných lekárskych prehliadok

Musí sa vykonať aspoň jedna systematická lekárska prehliadka:

—	každých 5 rokov v prípade členov personálu vo veku do 40 rokov,

—	každé 3 roky v prípade členov personálu vo veku od 41 do 62 rokov,

—	každý rok v prípade členov personálu vo veku nad 62 rokov.

Ak si to vyžaduje zdravotný stav člena personálu, lekár z odboru pracovného lekárstva musí stanoviť zvýšenú periodicitu prehliadok.

4.7.4.2.2   Minimálny obsah pravidelnej lekárskej prehliadky

Ak člen personálu spĺňa kritériá požadované v rámci prehliadky, ktorá sa vykonáva pred nástupom do zamestnania, pravidelné špecializované prehliadky musia ako minimum zahŕňať:

—	všeobecnú lekársku prehliadku,

—	prehliadky zmyslových funkcií (zrak, sluch, vnímanie farieb),

—	analýzu moču a krvi na zistenie cukrovky a ostatné podmienky, ako sú indikované klinickou prehliadkou,

—	zisťovanie zneužívania drog, kde je klinicky indikované.

4.7.4.2.3   Ďalšie lekárske prehliadky a/alebo psychologické posúdenia

Okrem pravidelnej lekárskej prehliadky sa musí vykonať špeciálna lekárska prehliadka a/alebo psychologické posúdenie tam, kde existuje opodstatnený dôvod spochybniť zdravotnú a psychologickú spôsobilosť člena personálu alebo odôvodnené podozrenie zo zneužívania drog alebo neprimeraného požívania alkoholu. Vykonávali by sa najmä po mimoriadnej situácii alebo nehode spôsobenej ľudskou chybou zo strany tohto jedinca.

Zamestnávateľ musí vyžadovať lekársku prehliadku po akejkoľvek absencii z dôvodu choroby presahujúcej 30 dní. Vo vhodných prípadoch môže byť takáto prehliadka obmedzená na posúdenie zo strany lekára z odboru pracovného lekárstva na základe dostupných lekárskych informácií, z ktorých vyplýva, že pracovná spôsobilosť zamestnanca nebola ovplyvnená.

Železničné podniky a manažéri infraštruktúry musia vytvoriť systémy, ktorými zabezpečia, že takéto ďalšie prehliadky a posúdenia sa budú v prípade potreby vykonávať.

4.7.5   Zdravotné požiadavky

4.7.5.1   Všeobecné požiadavky

Personál nesmie byť v takom zdravotnom stave a ani sa podrobovať takému lekárskemu ošetreniu, ktoré by mohlo spôsobiť:

—	náhlu stratu vedomia,

—	zhoršenie uvedomovania si alebo koncentrácie,

—	náhlu nespôsobilosť,

—	zhoršenie rovnováhy alebo koordinácie,

—	podstatné obmedzenie pohyblivosti.

Musia byť splnené tieto požiadavky kladené na zrak a sluch:

4.7.5.2   Požiadavky na zrak

—	Zraková ostrosť na diaľku s pomôckou alebo bez pomôcky: 0,8 (pravé oko + ľavé oko – merané samostatne); minimálne 0,3 pre slabšie oko.

—	Maximálne korekčné šošovky: ďalekozrakosť +5/krátkozrakosť –8. Lekár so špecializáciou v oblasti pracovného lekárstva (ako je definované v pododdiele 4.7.2) môže povoliť hodnoty mimo tohto rozpätia vo výnimočných prípadoch a po vyžiadaní si stanoviska očného odborníka.

—	Videnie na strednú vzdialenosť a na blízko: dostatočné, s pomôckou alebo bez pomôcky

—	Kontaktné šošovky sú povolené.

—	Normálne videnie farieb: s použitím uznávanej skúšky, ako je Ishihara, doplnenej v prípade požiadavky inou uznávanou skúškou.

—	Zorné pole: normálne (neprítomnosť akejkoľvek abnormality ovplyvňujúcej úlohu, ktorá sa má vykonávať).

—	Videnie obidvomi očami: je.

—	Binokulárne videnie: je.

—	Citlivosť na kontrast: dobrá.

—	Absencia progresívnej očnej choroby.

—	Šošovkové implantáty, keratotómie a keratektómie sú povolené iba pod podmienkou, že sa budú kontrolovať jedenkrát ročne, alebo podľa periodicity stanovenej lekárom z odboru pracovného lekárstva.

4.7.5.3   Požiadavky na sluch

Dostatočný sluch potvrdený zvukovým audiogramom, t. j.:

—	sluch dostatočne dobrý na udržiavanie konverzácie po telefóne a schopnosť počuť výstražné tóny a správy z vysielačky.

—	Nasledujúce hodnoty sa uvádzajú pre informáciu a mali by sa brať ako usmernenie:

—	sluchová nedostatočnosť nesmie byť vyššia ako 40 dB pri 500 a 1 000 Hz;

—	sluchová nedostatočnosť nesmie byť vyššia ako 45 dB pri 2 000 Hz pre ucho s najhorším prenosom zvuku vzduchom.

4.7.5.4   Tehotnosť

Tehotenstvo sa musí považovať za dočasný dôvod vylúčenia, pokiaľ ide o vodičky, v prípade nedostatočnej znášanlivosti alebo patologického stavu. Zamestnávateľ musí zabezpečiť uplatňovanie zákonných ustanovení chrániacich tehotné pracovníčky.

4.7.6   Špecifické požiadavky týkajúce sa úlohy vedenia vlaku

4.7.6.1   Periodicita pravidelných lekárskych prehliadok

Pokiaľ ide o personál vykonávajúci úlohu vedenia vlaku, pododdiel 4.7.4.2.1 tejto TSI sa upravuje takto:

„Musí sa vykonať aspoň jedna systematická lekárska prehliadka:

—	každé 3 roky v prípade členov personálu vo veku do 60 rokov,

—	každý rok v prípade členov personálu vo veku nad 60 rokov.“

4.7.6.2   Ďalší obsah lekárskej prehliadky

Pokiaľ ide o úlohu vedenia vlaku, lekárska prehliadka pred zaradením do funkcie, ako aj každá pravidelná lekárska prehliadka týkajúca sa členov personálu vo veku 40 rokov a starších musí zahŕňať navyše monitorovanie pomocou EKG v pokoji:

4.7.6.3   Ďalšie požiadavky na zrak

—	Zraková ostrosť na diaľku s pomôckou alebo bez pomôcky 1,0 (na obidve oči); aspoň 0,5 pre slabšie oko.

—	Farebné kontaktné šošovky a fotochromatické šošovky nie sú povolené. Šošovky s UV filtrom sú povolené.

4.7.6.4   Ďalšie požiadavky na sluch a reč

—	Žiadna anomália vestibulárneho systému.

—	Žiadna chronická rečová porucha (vzhľadom na nevyhnutnosť vymieňať si správy nahlas a jasne).

—	Požiadavky na sluch uvedené v pododdiele 4.7.5.3 musia byť splnené bez použitia načúvacích pomôcok. Na základe lekárskeho stanoviska je však používanie načúvacích pomôcok v mimoriadnych prípadoch povolené.

4.7.6.5   Antropometria

Antropometrické merania členov personálu musia byť vhodné z hľadiska bezpečného používania koľajových vozidiel. Od vodičov sa nesmie vyžadovať a ani sa im nesmie povoliť prevádzkovať určité typy koľajových vozidiel, ak by to nebolo bezpečné v dôsledku ich výšky, hmotnosti alebo iných telesných vlastností.

4.7.6.6   Poradenské služby v prípade traumy

Členom personálu, ktorí sú počas vykonávania úlohy vedenia vlaku ovplyvnení traumatizujúcimi nehodami spôsobujúcimi smrť alebo ťažké poranenia osôb, musí zamestnávateľ poskytnúť príslušnú starostlivosť.

4.8   Registre infraštruktúry a koľajových vozidiel

V súlade s článkom 22a ods. 1 smernice 96/48/ES „členské štáty zabezpečia, aby boli registre infraštruktúry a koľajových vozidiel zverejňované a aktualizované každoročne. V týchto registroch budú uverejnené hlavné charakteristické rysy každého subsystému alebo čiastkového subsystému a ich korelácia s charakteristikami stanovenými v uplatniteľných TSI. Na tento účel bude vo všetkých TSI presne uvedené, aké informácie musia byť obsiahnuté v registroch infraštruktúry a koľajových vozidiel.“

V dôsledku každoročnej aktualizácie a zverejňovania týchto registrov nie sú tieto registre vhodné z hľadiska konkrétnych požiadaviek subsystému prevádzky a riadenia dopravy. Preto nie je v tejto TSI špecifikované nič, pokiaľ ide o tieto registre.

Existuje však prevádzková požiadavka, aby sa sprístupnili určité údaje o položkách súvisiace s infraštruktúrou pre železničný podnik a naopak, aby sa sprístupnili určité položky týkajúce sa koľajových vozidiel manažérovi infraštruktúry. V obidvoch prípadoch musia byť údaje úplné a správne.

4.8.1   Infraštruktúra

Požiadavky na údajové položky týkajúce sa vysokorýchlostnej železničnej infraštruktúry vzhľadom na subsystém prevádzky a riadenia dopravy, ktoré musia mať železničné podniky k dispozícii, sú špecifikované v prílohe D. Za správnosť údajov je zodpovedný manažér infraštruktúry.

4.8.2   Koľajové vozidlá

Manažérom infraštruktúry musia byť k dispozícii tieto údajové položky týkajúce sa koľajových vozidiel. Držiteľ (vlastník vozidla) je zodpovedný za správnosť týchto údajov:

—	či je vozidlo skonštruované z materiálov, ktoré môžu byť nebezpečné v prípade nehôd alebo požiaru (napr. azbest),

—	dĺžka cez nárazníky.

5.   KOMPONENTY INTEROPERABILITY

5.1   Definícia

Podľa článku 2 písm. d) smernice 96/48/ES:

Pod pojmom komponenty interoperability sa rozumie „základné súčasti, skupina súčastí, montážne podskupiny alebo úplné montážne celky začlenené alebo určené na začlenenie do subsystému, od ktorých priamo alebo nepriamo závisí interoperabilita systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc. Pojem komponent zahŕňa rovnako hmotné aj nehmotné predmety ako napr. softvér.“

Komponentom interoperability je:

—	výrobok, ktorý sa môže umiestniť na trhu pred včlenením a využívaním v subsystéme; v tomto ohľade musí byť možné overiť jeho zhodu nezávisle od podsystému, do ktorého bude tento výrobok začlenený,

—	alebo nehmotný objekt, ako je softvér alebo proces, organizácia, postup atď., ktorý má určitú funkciu v subsystéme a ktorého zhoda sa musí overiť s cieľom zabezpečiť splnenie základných požiadaviek.

5.2   Zoznam komponentov

Na komponenty interoperability sa vzťahujú príslušné ustanovenia smernice 96/48/ES. Pokiaľ ide o subsystém prevádzky a riadenia dopravy, v súčasnosti neexistujú žiadne komponenty interoperability.

5.3   Výkonnosť a špecifikácie komponentov

Neuplatňuje sa

6.   POSUDZOVANIE ZHODY A/ALEBO VHODNOSTI POUŽÍVANIA KOMPONENTOV A VERIFIKÁCIA SUBSYSTÉMU

6.1   Komponenty interoperability

Keďže v tejto TSI sa ešte nešpecifikujú žiadne komponenty interoperability, žiadne mechanizmy ohľadom posudzovania nie sú predmetom diskusie.

Ak však komponenty interoperability budú následne definované, a preto ich bude môcť posudzovať notifikovaný orgán, príslušné postupy posudzovania sa budú môcť potom vložiť do revidovanej verzie.

6.2   Subsystém prevádzky a riadenia dopravy

6.2.1   Zásady

Subsystém prevádzky a riadenia dopravy je štrukturálnym subsystémom v súlade s prílohou II k smernici 96/48/ES.

Jednotlivé prvky sú však úzko zladené s prevádzkovými postupmi a procesmi požadovanými zo strany manažéra infraštruktúry alebo železničného podniku na udelenie bezpečnostného schválenia/osvedčenia v súlade s podmienkami smernice 2004/49/ES. Železničný podnik alebo manažér infraštruktúry musia preukázať súlad s požiadavkami tejto TSI. Môžu to vykonať v rámci systému riadenia bezpečnosti, ako je opísaný v smernici 2004/49/ES. Treba upozorniť, že v súčasnosti si žiadny z prvkov obsiahnutých v tejto TSI nevyžaduje samostatné posúdenie zo strany notifikovaného orgánu.

Príslušný kompetentný orgán posúdi akékoľvek nové alebo zmenené a doplnené prevádzkové postupy a procesy pred implementáciou a pred udelením nového alebo revidovaného bezpečnostného schválenia/osvedčenia. Posúdenie je súčasťou procesu udeľovania bezpečnostného osvedčenia/schválenia. Tam, kde pôsobnosť tohto SMS (systém riadenia bezpečnosti) bude mať vplyv na iný členský štát, musí sa zabezpečiť koordinácia s takýmto členským štátom, pokiaľ ide o posudzovanie.

Na základe úspešného ukončenia opísaného procesu posudzovania, príslušný orgán povolí manažérovi infraštruktúry alebo železničnému podniku implementovať príslušné prvky jeho systému prevádzky a riadenia dopravy spolu s udelením bezpečnostného schválenia alebo bezpečnostného osvedčenia požadovaného na základe článkov 10 a 11 smernice 2004/49/ES.

Vždy, keď manažér infraštruktúry alebo železničný podnik zavedie nové/zdokonalené/obnovené prevádzkové procesy (alebo podstatne zmení existujúce procesy), na ktoré sa vzťahujú požiadavky tejto TSI, tak potom musí prijať záväzok, v ktorom bude uvedené, že takéto procesy sú v súlade s TSI prevádzky a riadenia dopravy (alebo ich súčasťou v prechodnom období – pozri kapitolu 7).

Proces posudzovania nových alebo zmenených a doplnených prevádzkových postupov a procesov opísaný v tejto kapitole je ekvivalentom povolenia na uvedenie do prevádzky, ktoré vydáva členský štát v súlade s článkom 14 ods. 1 smernice 96/48/ES.

6.2.2   Dokumentácia predpisov a postupov

Pokiaľ ide o posudzovanie dokumentácie opísanej v pododdiele 4.2.1 tejto TSI, za zabezpečenie toho, že proces prípravy obsahu dokumentácie stanovený manažérom infraštruktúry aj železničným podnikom je dostatočný z hľadiska úplnosti a správnosti, je zodpovedný príslušný orgán.

6.2.3   Postup posudzovania

6.2.3.1   Rozhodnutie príslušného orgánu

V spojení s prílohu G manažéri infraštruktúry a železničné podniky predložia opis akýchkoľvek navrhovaných nových alebo zmenených a doplnených prevádzkových procesov.

Pokiaľ ide o tie položky, ktoré sú uvedené v časti A bezpečnostného osvedčenia/schválenia, ako je definované smernicou 2004/49/ES, tieto budú predložené príslušnému orgánu toho členského štátu, v ktorom je spoločnosť etablovaná.

Pokiaľ ide o tie položky, ktoré sú uvedené v časti B bezpečnostného osvedčenia/schválenia, ako je definované smernicou 2004/49/ES, tieto budú predložené príslušnému orgánu každého príslušného členského štátu.

Budú poskytnuté dostatočne podrobne na to, aby umožnili príslušnému orgánu posúdiť, či sa bude požadovať formálne posúdenie.

6.2.3.2   Ak sa vyžaduje posúdenie

Keď príslušný orgán rozhodne o požadovaní takého posúdenia, vykoná sa takéto posúdenie ako súčasť posudzovania vedúceho k udeleniu/obnoveniu bezpečnostného osvedčenia/schválenia v súlade so smernicou 2004/49/ES.

Postupy posudzovania musia byť v súlade so spoločnou bezpečnostnou metódou, ktorá sa musí zaviesť na posudzovanie a certifikáciu/schválenie systémov riadenia bezpečnosti, ako to vyžadujú články 10 a 11 smernice 2004/49/ES.

V prílohe F sú uvedené určité informatívne a nezáväzné usmernenia o vykonaní takého posúdenia.

6.2.4   Výkonnosť systému

Článok 14 ods. 2 smernice 96/48/ES vyžaduje od členských štátov kontrolovať v pravidelných intervaloch, či sú subsystémy interoperability prevádzkované a udržiavané v súlade so základnými požiadavkami. Pokiaľ ide o subsystém prevádzky a riadenia dopravy, takéto kontroly sa vykonávajú v zhode so smernicou 2004/49/ES.

7.   IMPLEMENTÁCIA

7.1   Zásady

Implementácia tejto TSI a zhoda s príslušnými oddielmi tejto TSI sa musí stanoviť v súlade s plánom implementácie, ktorý musí navrhnúť každý členský štát pre vysokorýchlostné trate, za ktoré zodpovedá.

Tento plán musí zohľadňovať:

—	špecifické otázky ľudských faktorov súvisiace s prevádzkovaním akejkoľvek trate;

—	jednotlivé prevádzkové a bezpečnostné prvky každej príslušnej trate; a

—	či implementácia zvažovaného prvku má byť: — iba pre určité vysokorýchlostné trate, — uplatniteľná na všetky vysokorýchlostné trate, — uplatniteľná na všetky vlaky, ako sa uvádza v kapitole 1.1 tejto TSI, jazdiace na vysokorýchlostných tratiach

—	vzťah k implementácii ostatných subsystémov (CCS, RST, INS, ENE, …);

V súčasnosti sa musia zohľadniť a zdokumentovať ako súčasť plánu všetky špecifické výnimky, ktoré by sa mohli uplatniť.

Plán implementácie musí zohľadňovať rôzne úrovne potenciálu pre implementáciu od akéhokoľvek momentu, keď:

—	niektorý železničný podnik alebo manažér infraštruktúry začne prevádzku, alebo

—	sa vykoná rekonštrukcia alebo modernizácia existujúcich prevádzkových systémov železničného podniku alebo manažéra infraštruktúry, alebo

—	bude uvedená do prevádzky nová alebo zdokonalená infraštruktúra, energetika, koľajové vozidlá alebo subsystémy zabezpečenia, riadenia a návestenia, vyžadujúce si príslušný súbor prevádzkových postupov.

Tam, kde vylepšenia existujúcich prevádzkových systémov ovplyvnia manažéra infraštruktúry aj železničný podnik, daný členský štát bude zodpovedný za to, aby sa takéto projekty posúdili a realizovali súčasne.

Vo všeobecnosti sa rozumie, že úplná implementácia všetkých prvkov tejto TSI nemôže byť dokončená, kým nebude harmonizované technické vybavenie (infraštruktúra, riadenie a zabezpečenie atď.), ktoré sa má používať. Na usmernenia uvedené v tejto kapitole sa treba preto pozerať iba ako na dočasnú fázu podporujúcu postup k cieľovému systému.

V súlade s článkami 10 a 11 smernice 2004/49/ES sa vyžaduje obnovenie osvedčenia/schválenia každých 5 rokov. Hneď ako táto zrevidovaná TSI vstúpi do platnosti ako súčasť procesu preskúmania vedúceho k predmetnému obnoveniu osvedčenia/schválenia, železničné podniky a manažéri infraštruktúry musia byť schopní preukázať, že zohľadnili obsah tejto TSI a predložiť zdôvodnenie pre všetky jej prvky, s ktorými ešte nedosiahli súlad.

Zatiaľ čo úplná zhoda s cieľovým systémom opísaným v tejto TSI je zreteľne konečným cieľom, postup sa dá realizovať etapovite vypracovávaním národných alebo medzinárodných, bilaterálnych alebo multilaterálnych dohôd. Takéto dohody, ktoré môžu vypracovať MI – MI (MI – manažér infraštruktúry), MI – ŽP, ŽP – ŽP (ŽP – železničný podnik) a ich kombinácie, budú vždy zahŕňať vstup príslušných bezpečnostných orgánov.

Tam, kde existujúce dohody obsahujú požiadavky týkajúce sa prevádzky a riadenia dopravy, členské štáty oznámia Komisii do 6 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto TSI tieto dohody:

a)	vnútroštátne, dvojstranné alebo mnohostranné dohody medzi členskými štátmi a železničnými podnikmi alebo manažérmi infraštruktúry, dohodnuté na trvalom alebo dočasnom základe, ktoré sa vyžadujú z dôvodu veľmi špecifického alebo miestneho charakteru zamýšľanej vlakovej služby;

b)	dvojstranné alebo mnohostranné dohody medzi železničnými podnikmi, manažérmi infraštruktúry alebo členskými štátmi, ktoré poskytujú významnú úroveň miestnej alebo regionálnej interoperability;

c)

medzinárodné dohody medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a prinajmenšom jednou treťou krajinou alebo medzi železničnými podnikmi alebo manažérmi infraštruktúry členských štátov a prinajmenšom jedným železničným podnikom alebo manažérom infraštruktúry tretej krajiny, ktoré poskytujú významnú úroveň miestnej alebo regionálnej interoperability.

Zlučiteľnosť týchto dohôd s právnymi predpismi EÚ vrátane ich nediskriminačného charakteru a najmä s touto TSI sa posúdi a Komisia vykoná potrebné opatrenia, ako je revízia tejto TSI s cieľom zahrnúť možné špecifické prípady alebo prechodné opatrenia.

Dohody RIC a nástroje COTIF sa neoznamujú, keďže sú známe.

Obnovovanie takýchto dohôd je možné, ale len v prípade záujmu o pokračovanie prostredníctvom pracovných dohôd a len vtedy, ak neexistujú žiadne iné vhodné alternatívy. V akýchkoľvek úpravách existujúcich dohôd alebo v akejkoľvek budúcej dohode sa musia zohľadňovať právne predpisy EÚ a najmä táto TSI. Členské štáty oznámia Komisii takéto úpravy alebo nové dohody. Uplatňuje sa rovnaký uvedený postup.

7.2   Vykonávacie usmernenie

Tabuľka v prílohe N, ktorá je informatívna a nezáväzná, bola vypracovaná ako vodidlo, čo členský štát môže identifikovať ako spúšťací mechanizmus implementácie každého z prvkov uvedených v kapitole 4.

Existujú tri odlišné prvky implementácie:

—	potvrdenie, že všetky existujúce systémy a procesy sú v súlade s požiadavkami tejto TSI,

—	úprava všetkých existujúcich systémov a procesov tak, aby boli v súlade s požiadavkami tejto TSI,

—	nové systémy a procesy vyplývajúce z implementácie iných subsystémov, — nové/modernizované vysokorýchlostné trate (INS/ENE), — nové alebo modernizované ETCS návestné inštalácie, GSM-R rádiové inštalácie, snímače horúcich nápravových ložísk, … (CCS), — nové koľajové vozidlá (RST).

7.3   Špecifické prípady

7.3.1   Úvod

V uvedených špecifických prípadoch sú povolené tieto osobitné ustanovenia.

Tieto špecifické prípady patria do dvoch kategórií:

—	ustanovenia sa uplatňujú buď trvalo (prípad „P“), alebo dočasne (prípad „T“).

—

V dočasných prípadoch sa odporúča, aby príslušné členské štáty dosiahli zhodu s príslušným subsystémom buď do roku 2010 (prípad „T1“), čo je cieľ stanovený v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES z 23. júla 1996 o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, alebo do roku 2020 (prípad „T2“).

7.3.2   Zoznam špecifických prípadov

Dočasný špecifický prípad (T2) Írsko

Pokiaľ ide o implementáciu prílohy P k tejto TSI v Írskej republike, vozne používané výlučne vo vnútroštátnej doprave môžu byť oslobodené od povinnosti byť označené štandardným 12-miestnym číslom. Toto sa môže vzťahovať aj na cezhraničnú dopravu medzi Severným Írskom a Írskou republikou.

Dočasný špecifický prípad (T2) Spojené kráľovstvo

Pokiaľ ide o implementáciu prílohy P k tejto TSI v Spojenom kráľovstve, osobné vozne a rušne používané výlučne vo vnútroštátnej doprave môžu byť oslobodené od povinnosti byť označené štandardným 12-miestnym číslom. Toto sa môže vzťahovať aj na cezhraničnú dopravu medzi Severným Írskom a Írskou republikou.