PRÍLOHA I

EURÓPSKE ŠTANDARDY VYKAZOVANIA INFORMÁCIÍ O UDRŽATEĽNOSTI (ESRS)

ESRS 1	Všeobecné požiadavky
ESRS 2	Všeobecné zverejnenia
ESRS E1	Zmena klímy
ESRS E2	Znečisťovanie
ESRS E3	Vodné a morské zdroje
ESRS E4	Biodiverzita a ekosystémy
ESRS E5	Využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo
ESRS S1	Vlastná pracovná sila
ESRS S2	Pracovníci v hodnotovom reťazci
ESRS S3	Ovplyvnené spoločenstvá
ESRS S4	Spotrebitelia a koncoví používatelia
ESRS G1	Obchodné správanie

ESRS 1

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

OBSAH

Cieľ

1.

Kategórie štandardov ESRS, oblasti vykazovania a konvencie tvorby textov

1.1.

Kategórie štandardov ESRS

1.2.

Oblasti vykazovania a minimálne požiadavky na obsah zverejňovaných informácií týkajúcich sa politík, opatrení, cieľových hodnôt a metrík

1.3.

Konvencie tvorby textov

2.

Kvalitatívne vlastnosti informácií

3.

Dvojitá významnosť ako základ pre zverejňovanie informácií o udržateľnosti

3.1.

Zainteresované strany a ich relevantnosť pre proces posudzovania významnosti

3.2.

Významné aspekty a významnosť informácií

3.3.

Dvojitá významnosť

3.4.

Významnosť vplyvu

3.5.

Finančná významnosť

3.6.

Významné vplyvy alebo riziká vyplývajúce z opatrení na riešenie aspektov udržateľnosti

3.7.

Úroveň rozčlenenia

4.

Náležitá starostlivosť

5.

Hodnotový reťazec

5.1.

Vykazujúci podnik a hodnotový reťazec

5.2.

Odhadovanie pomocou odvetvových priemerov a zástupných hodnôt

6.

Časové horizonty

6.1.

Obdobie vykazovania

6.2.

Prepájanie minulosti, súčasnosti a budúcnosti

6.3.

Vykazovanie pokroku v porovnaní s východiskovým rokom

6.4.

Vymedzenie pojmov krátkodobý, strednodobý a dlhodobý na účely vykazovania

7.

Vypracovanie a prezentácia informácií o udržateľnosti

7.1.

Prezentácia porovnávacích informácií

7.2.

Zdroje neistoty odhadov a výsledkov

7.3.

Aktualizácia zverejnení o udalostiach po konci obdobia vykazovania

7.4.

Zmeny vo vypracovaní alebo v prezentácii informácií o udržateľnosti

7.5.

Vykazovanie chýb predchádzajúcich období

7.6.

Konsolidované vykazovanie a výnimka pre dcérske podniky

7.7.

Utajované skutočnosti a citlivé informácie, informácie o duševnom vlastníctve, know-how alebo výsledkoch inovácie

7.8.

Vykazovanie príležitostí

8.

Štruktúra vyhlásenia o udržateľnosti

8.1.

Všeobecná požiadavka na prezentáciu

8.2.

Obsah a štruktúra vyhlásenia o udržateľnosti

9.

Prepojenia s inými časťami podnikového vykazovania a súvisiace informácie

9.1.

Začlenenie informácií formou odkazu

9.2.

Súvisiace informácie a prepojenie s účtovnou závierkou

10.

Prechodné ustanovenia

10.1.

Prechodné ustanovenie týkajúce sa zverejnení špecifických pre daný subjekt

10.2.

Prechodné ustanovenie týkajúce sa kapitoly 5 Hodnotový reťazec

10.3.

Prechodné ustanovenie týkajúce sa oddielu 7.1. Prezentácia porovnávacích informácií

10.4.

Prechodné ustanovenie: Zoznam požiadaviek na zverejňovanie, ktoré sa zavádzajú postupne

Dodatok A:

Požiadavky na uplatňovanie

–

Zverejnenia špecifické pre daný subjekt

–

Dvojitá významnosť

–

Odhadovanie pomocou odvetvových priemerov a zástupných hodnôt

–

Obsah a štruktúra vyhlásenia o udržateľnosti

Dodatok B:

Kvalitatívne vlastnosti informácií

Dodatok C:

Zoznam postupne zavádzaných požiadaviek na zverejňovanie

Dodatok D:

Štruktúra vyhlásenia o udržateľnosti podľa ESRS

Dodatok E:

Vývojový diagram na určenie zverejnení, ktoré sa majú zahrnúť

Dodatok F:

Príklad štruktúry vyhlásenia o udržateľnosti podľa ESRS

Dodatok G:

Príklad začlenenia informácií formou odkazu

Cieľ

1.

Cieľom európskych štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti (ďalej len „ESRS“) je určiť informácie o udržateľnosti, ktoré podnik zverejňuje v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (1) zmenenou smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 (2). Vykazovanie v súlade s ESRS nezbavuje podniky iných povinností stanovených v právnych predpisoch Únie.

2.

V ESRS sú konkrétne určené informácie, ktoré podnik zverejňuje o svojich významných vplyvoch, rizikách a príležitostiach v súvislosti s aspektmi udržateľnosti v environmentálnej a sociálnej oblasti a v oblasti správy a riadenia. V ESRS sa od podnikov nevyžaduje, aby zverejňovali akékoľvek informácie o témach v oblasti životného prostredia, spoločnosti a správy a riadenia, na ktoré sa vzťahujú ESRS, ak podnik posúdil dotknutú tému ako nevýznamnú (pozri dodatok E k tomuto štandardu „Vývojový diagram na určenie zverejnení, ktoré sa majú zahrnúť“). Informácie zverejnené v súlade s ESRS umožňujú používateľom vyhlásenia o udržateľnosti pochopiť významné vplyvy podniku na ľudí a životné prostredie a významné účinky aspektov udržateľnosti na vývoj, výkonnosť a situáciu podniku.

3.

Cieľom tohto štandardu (ESRS 1) je objasniť použitú architektúru ESRS, konvencie tvorby textov a základné koncepty, ako aj všeobecné požiadavky na prípravu a prezentáciu informácií o udržateľnosti v súlade so smernicou 2013/34/EÚ zmenenou smernicou (EÚ) 2022/2464.

1.   Kategórie štandardov ESRS, oblasti vykazovania a konvencie tvorby textov

1.1    Kategórie štandardov ESRS

4.

Existujú tri kategórie ESRS: a) prierezové štandardy; b) tematické štandardy (environmentálne a sociálne štandardy a štandardy v oblasti správy a riadenia) a c) odvetvové štandardy. Prierezové štandardy a tematické štandardy sú odvetvovo neutrálne, čo znamená, že sa uplatňujú na všetky podniky bez ohľadu na to, v ktorom odvetví alebo odvetviach podnik pôsobí.

5.

Prierezové štandardy ESRS 1 Všeobecné požiadavky a ESRS 2 Všeobecné zverejnenia sa uplatňujú na aspekty udržateľnosti, na ktoré sa vzťahujú tematické štandardy a odvetvové štandardy.

6.

V tomto štandarde (ESRS 1) sa opisuje architektúra štandardov ESRS, vysvetľujú sa konvencie tvorby textov a základné koncepty a stanovujú sa všeobecné požiadavky na prípravu a prezentáciu informácií týkajúcich sa udržateľnosti.

7.

V ESRS 2 sa stanovujú požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa informácií, ktoré podnik poskytuje na všeobecnej úrovni v súvislosti so všetkými významnými aspektmi udržateľnosti, pokiaľ ide o oblasti vykazovania týkajúce sa správy a riadenia, stratégie, riadenia vplyvov, rizík a príležitostí, ako aj metrík a cieľových hodnôt.

8.

Tematické ESRS sa vzťahujú na tému udržateľnosti a sú štruktúrované do tém a podtém, a v prípade potreby do čiastkových podtém. V tabuľke v požiadavke na uplatňovanie 16 (AR 16) k tomuto štandardu je uvedený prehľad tém, podtém a čiastkových podtém udržateľnosti (spoločne ďalej len „aspekty udržateľnosti“), na ktoré sa vzťahujú tematické ESRS.

9.

Tematické ESRS môžu obsahovať osobitné požiadavky, ktorými sa dopĺňajú požiadavky na zverejňovanie na všeobecnej úrovni podľa ESRS 2. V dodatku C Požiadavky na zverejňovanie/uplatňovanie v tematických ESRS, ktoré sa uplatňujú spoločne s ESRS 2 Všeobecné zverejnenia, k ESRS 2 sa uvádza zoznam dodatočných požiadaviek v tematických ESRS, ktoré podnik uplatňuje v spojení s požiadavkami na zverejňovanie na všeobecnej úrovni podľa ESRS 2.

10.

Odvetvové štandardy platia pre všetky podniky v rámci odvetvia. Riešia sa v nich vplyvy, riziká a príležitosti, ktoré sú pravdepodobne významné pre všetky podniky v konkrétnom odvetví a na ktoré sa nevzťahujú alebo sa na ne nedostatočne vzťahujú tematické štandardy. Odvetvové štandardy sa vyznačujú množstvom tém a zahŕňajú témy, ktoré sú najrelevantnejšie pre dané odvetvie. Odvetvové štandardy dosahujú vysoký stupeň porovnateľnosti.

11.

Ak podnik dospeje k záveru, že na vplyv, riziko alebo príležitosť sa nevzťahujú alebo sa nedostatočne podrobne vzťahujú ESRS, ale vplyv, riziko alebo príležitosť sú významné vzhľadom na ich špecifické skutočnosti a okolnosti, okrem požiadaviek na zverejňovanie stanovených v troch kategóriách ESRS zverejní dodatočné informácie špecifické pre daný subjekt, aby používateľom umožnil pochopiť vplyvy, riziká alebo príležitosti podniku v oblasti udržateľnosti. V požiadavkách na uplatňovanie AR 1 až AR 5 sa uvádza ďalšie usmernenie týkajúce sa zverejňovania informácií špecifických pre daný subjekt.

1.2.    Oblasti vykazovania a minimálne požiadavky na obsah zverejňovaných informácií týkajúcich sa politík, opatrení, cieľových hodnôt a metrík

12.

Požiadavky na zverejňovanie uvedené v ESRS 2, tematických ESRS a odvetvových ESRS sú štruktúrované do týchto oblastí vykazovania: a) správa a riadenie (GOV): procesy, kontrolné mechanizmy a postupy v oblasti správy a riadenia, ktoré sa používajú na monitorovanie a riadenie vplyvov, rizík a príležitostí a na dohľad nad nimi (pozri kapitolu 2 Správa a riadenie v ESRS 2); b) stratégia (SBM): ako stratégia a obchodný model podniku interagujú s jeho významnými vplyvmi, rizikami a príležitosťami vrátane toho, ako podnik rieši tieto vplyvy, riziká a príležitosti (pozri kapitolu 3 Stratégia v ESRS 2); c) riadenie vplyvov, rizík a príležitostí (IRO): procesy, ktorými podnik: i. identifikuje vplyvy, riziká a príležitosti a posudzuje ich významnosť (pozri IRO-1 v oddiele 4.1 ESRS 2); ii. riadi významné aspekty udržateľnosti prostredníctvom politík a opatrení (pozri oddiel 4.2 ESRS 2); d) metriky a cieľové hodnoty (MT): výkonnosť podniku vrátane cieľových hodnôt, ktoré stanovil, a pokroku pri ich dosahovaní (pozri kapitolu 5 Metriky a cieľové hodnoty v ESRS 2).

13.

ESRS 2 zahŕňa: a) v oddiele 4.2 minimálne požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa politík (MDR-P) a opatrení (MDR-A); b) v oddiele 5 minimálne požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa metrík (MDR-M) a cieľových hodnôt (MDR-T). Podnik uplatňuje minimálne požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa politík, opatrení, metrík a cieľových hodnôt spolu so zodpovedajúcimi požiadavkami na zverejňovanie v tematických a odvetvových ESRS.

1.3    Konvencie tvorby textov

14.

Vo všetkých ESRS: a) pojem „vplyvy“ označuje pozitívne a negatívne vplyvy v oblasti udržateľnosti, ktoré súvisia s činnosťou podniku, ako boli identifikované prostredníctvom posudzovania významnosti vplyvu (pozri oddiel 3.4. Významnosť vplyvu). Odkazuje na skutočné aj potenciálne budúce vplyvy; b) pojem „riziká a príležitosti“ označuje finančné riziká a príležitosti podniku súvisiace s udržateľnosťou vrátane tých, ktoré vyplývajú zo závislostí od prírodných, ľudských a sociálnych zdrojov, ako boli identifikované prostredníctvom posudzovania finančnej významnosti (pozri oddiel 3.5). Spoločne sa označujú ako „vplyvy, riziká a príležitosti“(IRO). Odzrkadľujú hľadisko dvojitej významnosti ESRS opísané v oddiele 3.

15.

Vo všetkých ESRS sú pojmy, ktoré sú vymedzené v slovníku pojmov (príloha II), vyznačené tučnou kurzívou, okrem prípadu, keď sa vymedzený pojem používa v rovnakom odseku opakovane.

16.

V rámci ESRS sa štruktúrujú informácie, ktoré sa majú zverejňovať podľa požiadaviek na zverejňovanie. Každú požiadavku na zverejňovanie tvorí jeden alebo viacero osobitých údajových bodov. Pojem „údajový bod“ môže označovať aj opisný čiastkový prvok požiadavky na zverejňovanie.

17.

Okrem požiadaviek na zverejňovanie obsahuje väčšina ESRS aj požiadavky na uplatňovanie. Požiadavky na uplatňovanie podporujú uplatňovanie požiadaviek na zverejňovanie a majú rovnakú platnosť ako ostatné časti ESRS.

18.

V rámci ESRS sa používajú tieto výrazy na rozlišovanie medzi rôznymi stupňami povinnosti podniku zverejniť informácie: a) „zverejniť/zverejňovať/musieť zverejniť“ – označuje, že toto ustanovenie je predpísané na základe požiadavky na zverejňovanie alebo údajového bodu; b) „môcť zverejniť“ – označuje dobrovoľné zverejňovanie s cieľom podporiť osvedčený postup. Okrem toho sa v ESRS používa výraz „zohľadniť/zohľadňovať/musieť zohľadniť“, ak sa odkazuje na problémy, zdroje alebo metodiky, pri ktorých sa očakáva, že ich podnik v prípade potreby zohľadní alebo použije pri príprave daného zverejnenia.

2.   Kvalitatívne vlastnosti informácií

19.

Podnik pri vypracúvaní svojho vyhlásenia o udržateľnosti uplatňuje: a) základné kvalitatívne vlastnosti informácií, t. j. relevantnosť a pravdivý obraz, a b) nadstavbové kvalitatívne vlastnosti informácií, t. j. porovnateľnosť, overiteľnosť a zrozumiteľnosť.

20.

Tieto kvalitatívne vlastnosti informácií sú vymedzené a opísané v dodatku B k tomuto štandardu.

3.   Dvojitá významnosť ako základ pre zverejňovanie informácií o udržateľnosti

21.

Podnik vykazuje aspekty udržateľnosti na základe zásady dvojitej významnosti, ako je vymedzená a vysvetlená v tejto kapitole.

3.1    Zainteresované strany a ich relevantnosť pre proces posudzovania významnosti

22.

Zainteresované strany sú strany, ktoré môžu mať vplyv na podnik alebo ním môžu byť ovplyvnené. Existujú dve hlavné skupiny zainteresovaných strán: a) ovplyvnené zainteresované strany – jednotlivci alebo skupiny, ktorých záujmy sú alebo by mohli byť pozitívne alebo negatívne ovplyvnené činnosťami podniku a jeho priamymi a nepriamymi obchodnými vzťahmi v celom jeho hodnotovom reťazci, a b) používatelia vyhlásení o udržateľnosti – primárni používatelia finančných výkazov na všeobecné účely (existujúci a potenciálni investori, veritelia a iné požičiavajúce subjekty vrátane správcov aktív, úverových inštitúcií, poisťovní) a iní používatelia vyhlásení o udržateľnosti vrátane obchodných partnerov podniku, odborov a sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií, vlád, analytikov a akademickej obce.

23.

Niektoré zainteresované strany, nie však všetky, môžu patriť do oboch skupín uvedených v odseku 22.

24.

Zapojenie ovplyvnených zainteresovaných strán je ústredným prvkom priebežného procesu náležitej starostlivosti podniku (pozri kapitolu 4 Náležitá starostlivosť) a posudzovania významnosti udržateľnosti. Patria sem jeho postupy na identifikáciu a posúdenie skutočných a potenciálnych negatívnych vplyvov, ktoré potom slúžia ako podklad pre proces posudzovania s cieľom identifikovať významné vplyvy na účely vykazovania informácií o udržateľnosti (pozri oddiel 3.4 tohto štandardu).

3.2    Významné aspekty a významnosť informácií

25.

Vykonanie posúdenia významnosti (pozri oddiely 3.4. Významnosť vplyvu a 3.5. Finančná významnosť) je potrebné na to, aby podnik identifikoval významné vplyvy, riziká a príležitosti, ktoré sa majú vykázať.

26.

Posúdenie významnosti je východiskovým bodom vykazovania informácií o udržateľnosti podľa ESRS. IRO-1 v oddiele 4.1 ESRS 2 zahŕňa všeobecné požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa postupu podniku na identifikáciu vplyvov, rizík a príležitostí a na posúdenie ich významnosti. V SBM-3 ESRS 2 sa uvádzajú všeobecné požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa významných vplyvov, rizík a príležitostí vyplývajúcich z posúdenia významnosti vykonaného podnikom.

27.

Požiadavky na uplatňovanie uvedené v dodatku A k tomuto štandardu obsahujú zoznam aspektov udržateľnosti, na ktoré sa vzťahujú tematické ESRS, rozdelený podľa tém, podtém a čiastkových podtém s cieľom podporiť posúdenie významnosti. Dodatok E k tomuto štandardu s názvom Vývojový diagram na určenie zverejnení, ktoré sa majú zahrnúť poskytuje názorný príklad posúdenia významnosti opísaného v tomto oddiele.

28.

Aspekt udržateľnosti je „významný“, ak spĺňa kritériá vymedzené pre významnosť vplyvu (pozri oddiel 3.4 tohto štandardu) alebo pre finančnú významnosť (pozri oddiel 3.5 tohto štandardu), alebo obidve tieto sady kritérií.

29.

Podnik bez ohľadu na výsledok svojho posúdenia významnosti vždy zverejňuje informácie vyžadované podľa: ESRS 2 Všeobecné zverejnenia (t. j. všetky požiadavky na zverejňovanie a údajové body stanovené v ESRS 2) a požiadaviek na zverejňovanie (vrátane ich údajových bodov) v tematických ESRS týkajúcich sa požiadavky na zverejňovanie IRO-1 Opis procesu na identifikovanie a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí, ako sa uvádza v dodatku C k ESRS 2 Požiadavky na zverejňovanie/uplatňovanie v tematických ESRS, ktoré sa uplatňujú spoločne s ESRS 2 Všeobecné zverejnenia.

30.

Ak podnik dospeje k záveru, že aspekt udržateľnosti je významný na základe posúdenia jeho významnosti, pre ktorú sa stanovujú požiadavky na zverejňovanie v ESRS 2 IRO-1, IRO-2 a SBM-3, musí: a) zverejniť informácie podľa požiadaviek na zverejňovanie (vrátane požiadaviek na uplatňovanie) týkajúcich sa tohto konkrétneho aspektu udržateľnosti v príslušnom tematickom a odvetvovom ESRS a b) zverejniť dodatočné zverejnenia špecifické pre daný subjekt (pozri odsek 11 a požiadavky AR 1 až AR 5 tohto štandardu), ak sa na významný aspekt udržateľnosti ESRS nevzťahujú alebo sa naň vzťahujú nedostatočne podrobne.

31.

Uplatniteľné informácie, ktoré sú predpísané v rámci požiadavky na zverejňovanie vrátane jej údajových bodov, alebo zverejnenie špecifické pre daný subjekt sa zverejnia vtedy, keď podnik v rámci svojho posúdenia významných informácií usúdi, že informácie sú relevantné z jedného alebo viacerých z týchto hľadísk: a) významnosť informácií vo vzťahu k aspektu, ktorý majú znázorňovať či vysvetľovať, alebo b) schopnosť takýchto informácií uspokojiť rozhodovacie potreby používateľov vrátane potrieb primárnych používateľov finančných výkazov na všeobecné účely opísaných v odseku 48 a/alebo potrieb používateľov, ktorých základný záujem predstavujú informácie o vplyvoch podniku.

32.

Ak podnik dospeje k záveru, že zmena klímy nie je významná, v dôsledku čoho vynechá všetky požiadavky na zverejňovanie podľa ESRS E1 Zmena klímy, musí zverejniť podrobné vysvetlenie záverov svojho posúdenia významnosti v súvislosti so zmenou klímy (pozri ESRS 2 IRO-2 Požiadavky na zverejňovanie v štandardoch ESRS, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie podniku o udržateľnosti) vrátane výhľadovej analýzy podmienok, ktoré by mohli viesť podnik k záveru, že zmena klímy je významná v budúcnosti. Ak podnik dospeje k záveru, že iná téma ako zmena klímy nie je významná, v dôsledku čoho vynechá všetky požiadavky na zverejňovanie podľa príslušného tematického ESRS, môže stručne vysvetliť závery svojho posúdenia významnosti pre danú tému.

33.

Podnik pri zverejňovaní informácií o politikách, opatreniach a cieľových hodnotách v súvislosti s aspektom udržateľnosti, ktorý bol posúdený ako významný, uvádza aj informácie predpísané vo všetkých požiadavkách na zverejňovanie a údajových bodoch v tematických a odvetvovo špecifických ESRS, ktoré sa týka daného aspektu, ako aj informácie predpísané v príslušných minimálnych požiadavkách na zverejňovanie týkajúcich sa politík, opatrení a cieľových hodnôt vyžadovaných podľa ESRS 2. Ak podnik nemôže zverejniť informácie predpísané buď v požiadavkách na zverejňovanie a údajových bodoch v tematických alebo odvetvových ESRS, alebo v minimálnych požiadavkách na zverejňovanie v ESRS 2 týkajúcich sa politík, opatrení a cieľových hodnôt, pretože neprijal príslušné politiky, nevykonal príslušné opatrenia alebo nestanovil príslušné cieľové hodnoty, zverejní informáciu v tomto zmysle a môže uviesť časový rámec, kedy očakáva, že ich bude mať zavedené.

34.

Podnik pri zverejňovaní informácií o metrikách pre významný aspekt udržateľnosti podľa oddielu Metriky a cieľové hodnoty príslušného tematického ESRS: a) musí uviesť informácie predpísané v požiadavke na zverejňovanie, ak tieto informácie posúdi ako významné, a b) môže vynechať informácie predpísané v údajovom bode požiadavky na zverejňovanie, ak posúdi, že takéto informácie nie sú významné, a dospeje k záveru, že takéto informácie nie sú potrebné na splnenie cieľa danej požiadavky na zverejňovanie.

35.

Ak podnik vynechá informácie predpísané v údajovom bode vyplývajúcom z iných právnych predpisov EÚ uvedených v dodatku B k ESRS 2, výslovne uvedie, že dotknuté informácie sú „nevýznamné“.

36.

Podnik stanoví, ako uplatňuje kritériá vrátane primeraných prahových hodnôt, s cieľom určiť: a) informácie, ktoré zverejňuje o metrikách pre významný aspekt udržateľnosti podľa oddielu Metriky a cieľové hodnoty príslušného tematického ESRS, a to v súlade s odsekom 34, a b) informácie, ktoré sa majú zverejniť ako zverejnenia špecifické pre daný subjekt.

3.3    Dvojitá významnosť

37.

Dvojitá významnosť má dva rozmery, a to konkrétne významnosť vplyvu a finančnú významnosť. Pokiaľ nie je uvedené inak, pojmy „významný“ a „významnosť“ sa používajú vo všetkých ESRS na označenie dvojitej významnosti.

38.

Posúdenia významnosti vplyvu a finančnej významnosti navzájom súvisia a vzájomné závislosti medzi týmito dvoma rozmermi sa musia zohľadniť. Vo všeobecnosti je východiskovým bodom posúdenie vplyvov, hoci môžu existovať aj významné riziká a príležitosti, ktoré sa netýkajú vplyvov podniku. Vplyv na udržateľnosť môže byť od začiatku finančne významný alebo sa môže stať finančne významným, keď by sa odôvodnene mohlo očakávať, že ovplyvní finančnú situáciu podniku, jeho finančnú výkonnosť, peňažné toky, jeho prístup k financovaniu alebo kapitálové náklady v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte. Vplyvy sa zachytávajú z hľadiska významnosti vplyvu bez ohľadu na to, či sú finančne významné.

39.

Pri identifikácii a posudzovaní vplyvov, rizík a príležitostí v hodnotovom reťazci podniku s cieľom určiť ich významnosť sa podnik zameriava na oblasti, v ktorých sa vznik vplyvov, rizík a príležitostí považuje za pravdepodobný na základe povahy dotknutých činností, obchodných vzťahov, geografických oblastí alebo iných faktorov.

40.

Podnik zohľadňuje, ako je ovplyvnený svojimi závislosťami od dostupnosti prírodných, ľudských a sociálnych zdrojov za primerané ceny a v primeranej kvalite, bez ohľadu na svoje potenciálne vplyvy na tieto zdroje.

41.

Hlavné vplyvy, riziká a príležitosti podniku sa chápu ako rovnaké vplyvy, riziká a príležitosti, ako sú významné vplyvy, riziká a príležitosti identifikované podľa zásady dvojitej významnosti, a preto sa vykazujú v jeho vyhlásení o udržateľnosti.

42.

Podnik uplatňuje kritériá stanovené v oddieloch 3.4 a 3.5 tohto štandardu s použitím primeraných kvantitatívnych a/alebo kvalitatívnych prahových hodnôt. Primerané prahové hodnoty sú potrebné na určenie toho, ktoré vplyvy, riziká a príležitosti podnik identifikuje a rieši ako významné, a na určenie toho, ktoré aspekty udržateľnosti sú významné na účely vykazovania. V niektorých existujúcich štandardoch a rámcoch sa používa pojem „najvýznamnejšie vplyvy“, ak sa odkazuje na prahovú hodnotu používanú na identifikáciu vplyvov, ktoré sú opísané v ESRS ako „významné vplyvy“.

3.4    Významnosť vplyvu

43.

Aspekt udržateľnosti je významný z hľadiska vplyvu, ak sa týka významných skutočných alebo potenciálnych, pozitívnych alebo negatívnych vplyvov podniku na ľudí alebo životné prostredie v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte. Vplyvy zahŕňajú vplyvy spojené s vlastnými činnosťami a upstreamovou a downstreamovou časťou hodnotového reťazca podniku, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov a služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov. Obchodné vzťahy zahŕňajú vzťahy v upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca podniku a nie sú obmedzené na priame zmluvné vzťahy.

44.

V tejto súvislosti vplyvy na ľudí alebo životné prostredie zahŕňajú vplyvy týkajúce sa environmentálnych a sociálnych aspektov a aspektov v oblasti správy a riadenia.

45.

Posúdenie významnosti negatívneho vplyvu vychádza z procesu náležitej starostlivosti vymedzeného v medzinárodných nástrojoch, konkrétne v hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a v usmerneniach OECD pre nadnárodné podniky. V prípade skutočných negatívnych vplyvov je významnosť založená na závažnosti vplyvu, zatiaľ čo v prípade potenciálnych negatívnych vplyvov vychádza zo závažnosti a pravdepodobnosti vplyvu. Závažnosť je založená na týchto faktoroch: a) miera; b) rozsah a c) nenapraviteľný charakter vplyvu. V prípade potenciálneho negatívneho vplyvu na ľudské práva má závažnosť vplyvu prednosť pred jeho pravdepodobnosťou.

46.

V prípade pozitívnych vplyvov je významnosť založená na týchto faktoroch: a) miera a rozsah vplyvu v prípade skutočných vplyvov a b) miera, rozsah a pravdepodobnosť vplyvu v prípade potenciálnych vplyvov.

3.5    Finančná významnosť

47.

Rozsah finančnej významnosti pre vykazovanie informácií o udržateľnosti je rozšírením rozsahu významnosti, ktorý sa používa v procese určovania toho, ktoré informácie by sa mali zahrnúť do účtovnej závierky podniku.

48.

Posúdenie finančnej významnosti zodpovedá identifikácii informácií, ktoré sa považujú za významné pre primárnych používateľov finančných výkazov na všeobecné účely pri rozhodovaní týkajúcom sa poskytnutia zdrojov subjektu. Informácie sa považujú za významné pre primárnych používateľov finančných výkazov na všeobecné účely najmä vtedy, ak by sa pri ich vynechaní, chybnom uvedení alebo zahmlievaní mohlo odôvodnene očakávať, že to ovplyvní rozhodnutia, ktoré primárni používatelia prijímajú na základe vyhlásenia podniku o udržateľnosti.

49.

Aspekt udržateľnosti je významný z finančného hľadiska, ak vyvoláva alebo by sa mohlo odôvodnene očakávať, že vyvolá významné finančné vplyvy pre podnik. Ide o prípad, keď aspekt udržateľnosti generuje riziká alebo príležitosti, ktoré majú významný vplyv alebo by sa odôvodnene mohlo očakávať, že budú mať významný vplyv na vývoj podniku, jeho finančnú situáciu, finančnú výkonnosť, peňažné toky, prístup k financovaniu alebo kapitálové náklady v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte. Riziká a príležitosti môžu vyplývať z minulých alebo budúcich udalostí. Finančná významnosť aspektu udržateľnosti sa neobmedzuje na aspekty, ktoré sú pod kontrolou podniku, ale zahŕňa aj informácie o významných rizikách a príležitostiach, ktoré možno pripísať obchodným vzťahom nad rámec rozsahu konsolidácie použitého pri zostavovaní účtovnej závierky.

50.

Závislosti od prírodných, ľudských a sociálnych zdrojov môžu byť zdrojom finančných rizík alebo príležitostí. Závislosti môžu vyvolať účinky dvoma možnými spôsobmi: a) môžu ovplyvniť schopnosť podniku naďalej využívať alebo získavať zdroje potrebné v rámci jeho obchodných procesov, ako aj kvalitu a oceňovanie týchto zdrojov a b) môžu ovplyvniť schopnosť podniku spoliehať sa za prijateľných podmienok na vzťahy potrebné v rámci jeho obchodných procesov.

51.

Významnosť rizík a príležitostí sa posudzuje na základe kombinácie pravdepodobnosti výskytu a potenciálnej intenzity finančných vplyvov.

3.6    Významné vplyvy alebo riziká vyplývajúce z opatrení na riešenie aspektov udržateľnosti

52.

Posudzovanie významnosti podnikom môže viesť k identifikovaniu situácií, v ktorých by jeho opatrenia na riešenie určitých vplyvov alebo rizík alebo na využitie určitých príležitostí v súvislosti s aspektom udržateľnosti mohli mať významné negatívne vplyvy alebo spôsobiť významné riziká v súvislosti s jedným alebo viacerými ďalšími aspektmi udržateľnosti. Napríklad: a) akčný plán na dekarbonizáciu výroby, ktorý zahŕňa upustenie od určitých výrobkov, by mohol mať významný negatívny vplyv na vlastnú pracovnú silu podniku a viesť k významným rizikám v dôsledku odstupného alebo b) akčný plán dodávateľa pre automobilový priemysel zameraný na dodávky elektronických vozidiel by mohol viesť k uviaznutiu aktív používaných na výrobu dielov pre konvenčné vozidlá.

53.

V takýchto situáciách podnik: a) zverejní informáciu o existencii významných negatívnych vplyvov alebo významných rizík spolu s opatreniami, v dôsledku ktorých vznikajú, pričom uvedie krížový odkaz na tému, ktorej sa dané vplyvy alebo riziká týkajú, a b) uvedie opis spôsobu, akým sa riešia významné negatívne vplyvy alebo významné riziká v rámci témy, ktorej sa týkajú.

3.7    Úroveň rozčlenenia

54.

Ak je to potrebné na správne pochopenie jeho významných vplyvov, rizík a príležitostí, podnik rozčlení vykazované informácie: a) podľa jednotlivých krajín, ak existujú značné rozdiely vo významných vplyvoch, rizikách a príležitostiach v jednotlivých krajinách a ak by sa pri predkladaní informácií na vyššej úrovni agregácie zahmlievali významné informácie o vplyvoch, rizikách alebo príležitostiach, alebo b) podľa významnej lokality alebo významného aktíva, ak sú významné vplyvy, riziká a príležitosti vo veľkej miere závislé od konkrétnej lokality alebo aktíva.

55.

Podnik pri vymedzovaní primeranej úrovne rozčlenenia na účely vykazovania zohľadňuje rozčlenenie uplatnené v rámci jeho posúdenia významnosti. V závislosti od špecifických skutočností a okolností podniku môže byť potrebné rozčleniť informácie podľa dcérskych podnikov.

56.

Ak sa agregujú údaje z rôznych úrovní alebo z viacerých lokalít v rámci jednej úrovne, podnik zabezpečí, aby táto agregácia nezahmlievala špecifickosť a kontext potrebný na náležitý výklad týchto informácií. Podnik nesmie agregovať významné položky, ktoré sa svojou povahou líšia.

57.

Keď podnik prezentuje informácie rozčlenené podľa odvetví, uplatňuje odvetvovú klasifikáciu ESRS, ktorá sa bližšie určí v delegovanom akte prijatom Komisiou podľa článku 29b ods. 1 tretieho pododseku bodu ii) smernice 2013/34/EÚ. Ak sa v tematickom alebo odvetvovom ESRS vyžaduje, aby sa pri príprave špecifickej informácie uplatnila špecifická úroveň rozčlenenia, prednosť má požiadavka uvedená v tematickom alebo odvetvovom ESRS.

4.   Náležitá starostlivosť

58.

Výsledok procesu náležitej starostlivosti podniku v oblasti udržateľnosti (ktorý sa v medzinárodných nástrojoch uvedených ďalej v texte označuje ako „náležitá starostlivosť“) slúži ako podklad pre posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí zo strany podniku. ESRS neukladajú žiadne požiadavky na správanie v súvislosti s náležitou starostlivosťou ani sa nimi nerozširuje či nemení úloha správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov podniku, pokiaľ ide o vykonávanie náležitej starostlivosti.

59.

Náležitá starostlivosť je proces, prostredníctvom ktorého podniky identifikujú spôsob, ako riešiť skutočné a potenciálne negatívne vplyvy na životné prostredie a ľudí spojené s ich podnikaním, ako im predchádzať, zmierniť ich a prevziať za ne zodpovednosť. Tieto vplyvy zahŕňajú negatívne vplyvy spojené s vlastnými činnosťami a upstreamovou a downstreamovou časťou hodnotového reťazca podniku, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov alebo služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov. Náležitá starostlivosť je priebežný postup, ktorý reaguje na zmeny v stratégii, obchodnom modeli, činnostiach, obchodných vzťahoch, prevádzkových podmienkach, kontexte získavania zdrojov a predaja určitého podniku a môže takéto zmeny vyvolať. Tento proces je opísaný v medzinárodných nástrojoch, konkrétne v hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a v usmerneniach OECD pre nadnárodné podniky.

60.

V týchto medzinárodných nástrojoch sa identifikuje niekoľko krokov v procese náležitej starostlivosti vrátane identifikácie a posúdenia negatívnych vplyvov spojených s vlastnými činnosťami a upstreamovou a downstreamovou časťou hodnotového reťazca podniku, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov alebo služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov. Ak podnik nedokáže riešiť všetky vplyvy naraz, proces náležitej starostlivosti umožňuje stanoviť prioritné opatrenia na základe závažnosti a pravdepodobnosti vplyvov. Práve tento aspekt procesu náležitej starostlivosti je ten, z ktorého sa vychádza pri posudzovaní významných vplyvov (pozri oddiel 3.4 tohto štandardu). Identifikácia významných vplyvov prispieva aj k identifikácii významných rizík a príležitostí v oblasti udržateľnosti, ktoré sú často výsledkom takýchto vplyvov.

61.

Základné prvky náležitej starostlivosti sa odzrkadľujú priamo v požiadavkách na zverejňovanie stanovených v ESRS 2 a v tematických ESRS, ako je znázornené ďalej: a) začlenenie náležitej starostlivosti do správy a riadenia, stratégie a obchodného modelu (3). Rieši sa to v rámci: i. ESRS 2 GOV-2: Informácie poskytované správnym, riadiacim a dozorným orgánom podniku a aspekty udržateľnosti, ktorými sa tieto orgány zaoberajú; ii. ESRS 2 GOV-3: Začlenenie výkonnosti súvisiacej s udržateľnosťou do systémov stimulov a iii. ESRS 2 SBM-3: Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom; b) zapojenie ovplyvnených zainteresovaných strán (4). Rieši sa to v rámci: i. ESRS 2 GOV-2; ii. ESRS 2 SBM-2: Záujmy a stanoviská zainteresovaných strán; iii. ESRS 2 IRO-1; iv. ESRS 2 MDR-P a v. tematických ESRS: zohľadnenie jednotlivých fáz a účelov zapojenia zainteresovaných strán do procesu náležitej starostlivosti; c) identifikácia a posudzovanie negatívnych vplyvov na ľudí a životné prostredie (5). Rieši sa to v rámci: i. ESRS 2 IRO-1 (vrátane požiadaviek na uplatňovanie týkajúcich sa osobitných aspektov udržateľnosti v príslušnom ESRS) a ii. ESRS 2 SBM-3; d) prijímanie opatrení na riešenie negatívnych vplyvov na ľudí a životné prostredie (6). Rieši sa to v rámci: i. ESRS 2 MDR-A a ii. tematických ESRS: zohľadnenie rozsahu opatrení vrátane plánov transformácie, prostredníctvom ktorých sa vplyvy riešia; e) sledovanie účinnosti týchto snáh (7). Rieši sa to v rámci: i. ESRS 2 MDR-M; ii. ESRS 2 MDR-T a iii. tematických ESRS: pokiaľ ide o metriky a cieľové hodnoty.

5.   Hodnotový reťazec

5.1    Vykazujúci podnik a hodnotový reťazec

62.

Vyhlásenie o udržateľnosti sa musí týkať rovnakého vykazujúceho podniku ako účtovná závierka. Ak je vykazujúcim podnikom napríklad materský podnik, od ktorého sa vyžaduje, aby zostavoval konsolidovanú účtovnú závierku, vyhlásenie o udržateľnosti sa bude týkať danej skupiny. Táto požiadavka sa neuplatňuje, ak sa od vykazujúceho podniku nevyžaduje, aby zostavoval účtovnú závierku, alebo ak vykazujúci podnik vypracúva konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti v zmysle článku 48i smernice 2013/34/EÚ.

63.

Informácie o vykazujúcom podniku uvedené vo vyhlásení o udržateľnosti sa rozšíria tak, aby zahŕňali informácie o významných vplyvoch, rizikách a príležitostiach súvisiacich s daným podnikom prostredníctvom jeho priamych a nepriamych obchodných vzťahov v upstreamovej a/alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca (ďalej len „informácie o hodnotovom reťazci“). Pri rozširovaní rozsahu informácií o vykazujúcom podniku podnik zahrnie významné vplyvy, riziká a príležitosti súvisiace s jeho upstreamovou a downstreamovou časťou hodnotového reťazca: a) v nadväznosti na výsledok svojho procesu náležitej starostlivosti a svojho posúdenia významnosti a b) v súlade s akýmikoľvek osobitnými požiadavkami týkajúcimi sa hodnotového reťazca stanovenými v inom ESRS.

64.

V odseku 63 sa nevyžadujú informácie o každom individuálnom aktérovi v hodnotovom reťazci, ale len zahrnutie významných informácií o upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca. Rôzne aspekty udržateľnosti môžu byť významné v súvislosti s rôznymi časťami upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca podniku. Informácie sa rozšíria tak, aby zahŕňali informácie o hodnotovom reťazci týkajúce sa len častí hodnotového reťazca, pre ktoré je aspekt významný.

65.

Podnik zahrnie významné informácie o hodnotovom reťazci, ak je to potrebné na to, aby sa: a) používateľom vyhlásení o udržateľnosti umožnilo pochopiť významné vplyvy, riziká a príležitosti podniku a/alebo b) vytvoril súbor informácií, ktoré spĺňajú kvalitatívne vlastnosti informácií (pozri dodatok B k tomuto štandardu).

66.

Pri určovaní, na ktorej úrovni v rámci jeho vlastných činností a v rámci upstreamovej a downstreamovej časti jeho hodnotového reťazca vzniká významný aspekt udržateľnosti, podnik používa svoje posúdenie vplyvov, rizík a príležitostí podľa zásady dvojitej významnosti (pozri kapitolu 3 tohto štandardu).

67.

Ak sú pridružené podniky alebo spoločné podniky, ktoré sú v účtovnej závierke účtované metódou vlastného imania alebo ktoré sú proporcionálne konsolidované, súčasťou hodnotového reťazca podniku, napríklad ako dodávatelia, podnik zahrnie informácie týkajúce sa týchto pridružených podnikov alebo spoločných podnikov podľa odseku 63 v súlade s prístupom uplatňovaným pre ostatné obchodné vzťahy v hodnotovom reťazci. V takomto prípade sa pri určovaní metrík vplyvu údaje pridruženého podniku alebo spoločného podniku neobmedzujú na podiel držaného vlastného imania, ale zohľadňujú sa na základe vplyvov, ktoré súvisia s výrobkami a službami podniku prostredníctvom jeho obchodných vzťahov.

5.2    Odhadovanie pomocou odvetvových priemerov a zástupných hodnôt

68.

Schopnosť podniku získať potrebné informácie o upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca sa môže líšiť v závislosti od rôznych faktorov, ako sú zmluvné dojednania podniku, úroveň kontroly, ktorú podnik vykonáva nad činnosťami mimo rozsahu konsolidácie, a jeho kúpna sila. Ak podnik nedokáže kontrolovať činnosti upstreamovej a/alebo downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca a svoje obchodné vzťahy, získavanie informácií o hodnotovom reťazci môže byť náročnejšie.

69.

Existujú okolnosti, za ktorých podnik po tom, ako v tejto oblasti vynaloží primerané úsilie, nedokáže získať informácie o upstreamovej a downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca, ako sa vyžaduje v odseku 63. Za týchto okolností podnik odhadne informácie, ktoré má vykázať o upstreamovej a downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca, pričom použije všetky primerané a preukázateľné informácie, ako sú odvetvové priemery a iné zástupné hodnoty.

70.

Získavanie informácií o hodnotovom reťazci by mohlo byť náročné aj v prípade MSP a iných subjektov upstreamovej a/alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti vykazovania informácií o udržateľnosti vyžadovaného článkami 19a a 29a smernice 2013/34/EÚ (pozri ESRS 2 BP-2 Zverejňovanie informácií v súvislosti s osobitnými okolnosťami).

71.

Pokiaľ ide o politiky, opatrenia a cieľové hodnoty, vykazovanie informácií podnikom zahŕňa informácie o upstreamovej a/alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca v takom rozsahu, v akom tieto politiky, opatrenia a cieľové hodnoty zahŕňajú aktérov v hodnotovom reťazci. Pokiaľ ide o metriky, v mnohých prípadoch, najmä v environmentálnych záležitostiach, pre ktoré sú k dispozícii zástupné hodnoty, môže byť podnik schopný splniť požiadavky na vykazovanie bez toho, aby zozbieral údaje od aktérov v upstreamovej a downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca, a to najmä od MSP, napríklad vtedy, keď vypočítava svoje emisie skleníkových plynov rozsahu 3.

72.

Začlenenie odhadov vykonaných s použitím odvetvových priemerov alebo iných zástupných hodnôt nesmie mať za následok informácie, ktoré nespĺňajú kvalitatívne vlastnosti informácií (pozri kapitolu 2 a oddiel 7.2 Zdroje neistoty odhadov a výsledkov tohto štandardu).

6.   Časové horizonty

6.1    Obdobie vykazovania

73.

Obdobie vykazovania pre vyhlásenie podniku o udržateľnosti musí zodpovedať obdobiu vykazovania jeho účtovnej závierky.

6.2    Prepájanie minulosti, súčasnosti a budúcnosti

74.

Podnik vo svojom vyhlásení o udržateľnosti vytvorí vhodné prepojenia medzi retrospektívnymi a výhľadovými informáciami, ak je to relevantné, aby podporil jasné pochopenie toho, ako historické informácie súvisia s informáciami orientovanými na budúcnosť.

6.3    Vykazovanie pokroku v porovnaní s východiskovým rokom

75.

Východiskový rok je historický referenčný dátum alebo obdobie, za ktoré sú k dispozícii informácie a s ktorými možno v priebehu času porovnať následné informácie.

76.

Podnik pri vykazovaní vývoja a pokroku smerom k cieľovej hodnote predkladá porovnávacie informácie týkajúce sa východiskového roka, pokiaľ ide o sumy vykázané v bežnom období, pokiaľ sa v príslušnej požiadavke na zverejňovanie už nevymedzuje spôsob vykazovania pokroku. Podnik môže zahrnúť aj historické informácie o míľnikoch dosiahnutých medzi východiskovým rokom a obdobím vykazovania, ak ide o relevantné informácie.

6.4    Vymedzenie pojmov krátkodobý, strednodobý a dlhodobý na účely vykazovania

77.

Podnik pri vypracúvaní svojho vyhlásenia o udržateľnosti uplatňuje počínajúc koncom obdobia vykazovania tieto časové intervaly: a) pre krátkodobý časový horizont: obdobie, ktoré podnik uplatňuje ako obdobie vykazovania pri svojej účtovnej závierke; b) pre strednodobý časový horizont: od konca krátkodobého obdobia vykazovania vymedzeného v písmene a) až do piatich rokov a c) pre dlhodobý časový horizont: viac ako päť rokov.

78.

Pre dlhodobý časový horizont podnik používa dodatočné rozčlenenie, ak sa očakávajú vplyvy alebo opatrenia v období dlhšom ako päť rokov, ak je potrebné poskytnúť používateľom vyhlásení o udržateľnosti relevantné informácie.

79.

Ak sa v iných ESRS vyžaduje pre konkrétne položky zverejnení odlišné vymedzenie strednodobého alebo dlhodobého časového horizontu, prednosť majú vymedzenia uvedené v daných ESRS.

80.

Za určitých okolností sa môže stať, že výsledkom použitia strednodobého alebo dlhodobého časového horizontu vymedzeného v odseku 77 sú nerelevantné informácie, keďže podnik používa odlišné vymedzenie pre i) svoje postupy na identifikáciu a riadenie významných vplyvov, rizík a príležitostí alebo ii) vymedzenie svojich opatrení a stanovenie cieľových hodnôt. Tieto okolnosti môžu byť spôsobené charakteristickými vlastnosťami špecifickými pre dané odvetvie, ako sú cyklus peňažných tokov a obchodný cyklus, očakávané trvanie kapitálových investícií, časové horizonty, v rámci ktorých používatelia vyhlásení o udržateľnosti vykonávajú svoje posúdenia, alebo plánovacie horizonty, ktoré sa obvykle používajú v odvetví daného podniku na účely rozhodovania. Za týchto okolností môže podnik prijať odlišné vymedzenie strednodobého a/alebo dlhodobého časového horizontu (pozri ESRS 2 BP-2, odsek 9).

81.

Odkazy v ESRS na „krátkodobý“, „strednodobý“ a „dlhodobý“ odkazujú na časový horizont, ako ho vymedzil podnik podľa ustanovení v odsekoch 77 až 80.

7.   Vypracovanie a prezentácia informácií o udržateľnosti

82.

V tejto kapitole sa uvádzajú všeobecné požiadavky, ktoré sa majú uplatňovať pri príprave a prezentácii informácií o udržateľnosti.

7.1    Prezentácia porovnávacích informácií

83.

Podnik zverejňuje porovnávacie informácie v súvislosti s predchádzajúcim obdobím za všetky kvantitatívne metriky a peňažné sumy zverejnené v bežnom období. Ak je to relevantné pre pochopenie vyhlásenia o udržateľnosti za bežné obdobie, podnik zverejňuje aj porovnávacie informácie pre opisné zverejnenia.

84.

Keď podnik vykazuje porovnávacie informácie, ktoré sa líšia od informácií vykázaných v predchádzajúcom období, zverejní: a) rozdiel medzi údajom vykázaným v predchádzajúcom období a revidovaným porovnávacím údajom a b) dôvody revízie údaja.

85.

Úprava porovnávacích informácií za jedno alebo viac predchádzajúcich období na dosiahnutie porovnateľnosti s bežným obdobím môže byť niekedy nevykonateľná. Napríklad údaje za predchádzajúce obdobie/obdobia nemuseli byť zozbierané spôsobom, ktorý umožňuje či už retrospektívne uplatnenie nového vymedzenia určitej metriky, alebo cieľovej hodnoty, alebo spätné prehodnotenie s cieľom opraviť chybu predchádzajúceho obdobia, pričom opätovné vytvorenie týchto informácií môže byť nevykonateľné (pozri ESRS 2 BP-2). Keď je úprava porovnávacích informácií za jedno alebo viac predchádzajúcich období nevykonateľná, podnik túto skutočnosť zverejní.

86.

Ak sa v ESRS vyžaduje, aby podnik pre určitú metriku alebo údajový bod prezentoval viac než jedno porovnávacie obdobie, prednosť majú požiadavky uvedených ESRS.

7.2    Zdroje neistoty odhadov a výsledkov

87.

Ak nemožno priamo merať kvantitatívne metriky a peňažné sumy vrátane informácií o upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca (pozri kapitolu 5 tohto štandardu) a možno ich len odhadnúť, môže vzniknúť neistota pri meraní.

88.

Podnik zverejňuje informácie s cieľom umožniť používateľom pochopiť najvýznamnejšie neistoty ovplyvňujúce kvantitatívne metriky a peňažné sumy vykázané vo svojom vyhlásení o udržateľnosti.

89.

Nevyhnutnou súčasťou prípravy informácií súvisiacich s udržateľnosťou je použitie primeraných predpokladov a odhadov vrátane analýzy scenárov alebo citlivosti, pričom to neoslabuje užitočnosť týchto informácií za predpokladu, že príslušné predpoklady a odhady sú presne opísané a vysvetlené. Ani vysoká úroveň neistoty pri meraní nevyhnutne nebráni tomu, aby takýto predpoklad alebo odhad poskytoval užitočné informácie alebo spĺňal kvalitatívne vlastnosti informácií (pozri dodatok B k tomuto štandardu).

90.

Údaje a predpoklady použité pri vypracovaní vyhlásenia o udržateľnosti musia byť v čo najväčšej možnej miere konzistentné so zodpovedajúcimi finančnými údajmi a predpokladmi použitými v účtovnej závierke podniku.

91.

V niektorých ESRS sa vyžaduje zverejňovanie informácií, ako sú vysvetlenia možných budúcich udalostí, ktoré majú neisté výsledky. Pri posudzovaní toho, či sú informácie o takýchto možných budúcich udalostiach významné, podnik použije kritériá uvedené v kapitole 3 tohto štandardu a zváži: a) potenciálne finančné vplyvy udalostí (možný výsledok); b) závažnosť a pravdepodobnosť vplyvov vyplývajúcich z možných udalostí na ľudí alebo životné prostredie s prihliadnutím na faktory závažnosti stanovené v odseku 45 a c) celý rozsah možných výsledkov a pravdepodobnosť možných výsledkov v rámci tohto rozsahu.

92.

Pri posudzovaní možných výsledkov podnik zváži všetky relevantné skutočnosti a okolnosti vrátane informácií o výsledkoch s nízkou pravdepodobnosťou a veľkým vplyvom, ktoré by sa v súhrne mohli stať významnými. Podnik môže byť napríklad vystavený viacerým vplyvom alebo rizikám, z ktorých každý vplyv alebo každé riziko by mohlo spôsobiť rovnaký druh narušenia, napríklad narušenie dodávateľského reťazca podniku. Informácie o individuálnom zdroji rizika nemusia byť významné, ak je veľmi nepravdepodobné, že sa vyskytne narušenie spôsobené týmto zdrojom. Informácie o celkovom riziku narušenia dodávateľského reťazca zo všetkých zdrojov však môžu byť významné (pozri ESRS 2 BP-2).

7.3    Aktualizácia zverejnení o udalostiach po konci obdobia vykazovania

93.

V niektorých prípadoch môže podnik dostať informácie po konci obdobia vykazovania, ale pred schválením vydania správy o riadení. Ak takéto informácie poskytujú dôkazy alebo poznatky o podmienkach existujúcich na konci obdobia, podnik v prípade potreby aktualizuje odhady a zverejnenia informácií o udržateľnosti vzhľadom na nové informácie.

94.

Ak takéto informácie poskytujú dôkazy alebo poznatky o významných transakciách, iných udalostiach a podmienkach, ktoré vznikajú po konci obdobia vykazovania, podnik v prípade potreby poskytne opisné informácie o existencii, povahe a potenciálnych dôsledkoch týchto udalostí, ku ktorým došlo po skončení roka.

7.4    Zmeny vo vypracovaní alebo v prezentácii informácií o udržateľnosti

95.

Vymedzenie a výpočet metrík vrátane metrík použitých na stanovenie cieľových hodnôt a monitorovanie pokroku pri ich dosahovaní musí byť v priebehu času konzistentné. Podnik poskytne prehodnotené porovnávacie údaje, s výnimkou prípadov, keď je to nevykonateľné (pozri ESRS 2 BP-2), ak: a) opätovne vymedzil alebo nahradil metriku alebo cieľovú hodnotu; b) zistil nové informácie v súvislosti s odhadovanými údajmi zverejnenými v predchádzajúcom období a tieto nové informácie poskytujú dôkazy o okolnostiach, ktoré existovali v danom období.

7.5    Vykazovanie chýb predchádzajúcich období

96.

Podnik opravuje významné chyby predchádzajúcich období prehodnotením porovnávacích súm za predchádzajúce zverejnené obdobie (obdobia), pokiaľ to nie je nevykonateľné. Táto požiadavka sa nevzťahuje na obdobia vykazovania pred prvým rokom uplatňovania ESRS podnikom.

97.

Chyby predchádzajúcich období sú vynechané informácie z vyhlásenia podniku o udržateľnosti a nesprávne uvedené informácie v ňom za jedno alebo viacero predchádzajúcich období. Takéto chyby vznikajú v dôsledku nepoužitia alebo zneužitia spoľahlivých informácií: a) ktoré boli k dispozícii v čase, keď bola schválená na vydanie správa o riadení, ktorá zahŕňa vyhlásenie o udržateľnosti za tieto obdobia, a b) pri ktorých by sa mohlo odôvodnene očakávať, že boli získané a zohľadnené pri príprave zverejnení informácií o udržateľnosti zahrnutých v týchto správach.

98.

Takéto chyby zahŕňajú: vplyvy matematických chýb, chýb pri uplatnení vymedzení metrík alebo cieľových hodnôt, omyly alebo nesprávny výklad skutočností a podvod.

99.

Potenciálne chyby v bežnom období zistené v danom období sa opravia pred schválením vydania správy o riadení. Významné chyby sa však niekedy zistia až v nasledujúcom období.

100.

Ak sa nedá určiť účinok chyby na všetky predchádzajúce prezentované obdobia, podnik prehodnotí porovnávacie informácie s cieľom opraviť chyby od najskoršieho možného dátumu. Podnik pri oprave zverejnení za predchádzajúce obdobie nepoužíva spätný pohľad pri vytváraní predpokladov o tom, aké by boli zámery vedenia v predchádzajúcom období, ani pri odhadovaní súm zverejnených v predchádzajúcom období. Táto požiadavka platí pre opravu spätne aj výhľadovo orientovaných zverejnení.

101.

Treba rozlišovať medzi opravami chýb a zmenami v odhadoch. Odhady môže byť potrebné revidovať po zistení dodatočných informácií (pozri ESRS 2 BP-2).

7.6    Konsolidované vykazovanie a výnimka pre dcérske podniky

102.

Ak podnik vykazuje na konsolidovanej úrovni, svoje posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí vykonáva za celú konsolidovanú skupinu bez ohľadu na právnu štruktúru danej skupiny. Zabezpečí zahrnutie všetkých dcérskych podnikov takým spôsobom, ktorý umožňuje nestrannú identifikáciu významných vplyvov, rizík a príležitostí. Kritériá a prahové hodnoty pre posúdenie vplyvu, rizika alebo príležitosti ako významných sa určujú na základe kapitoly 3 tohto štandardu.

103.

Ak podnik identifikuje významné rozdiely medzi významnými vplyvmi, rizikami alebo príležitosťami na úrovni skupiny a významnými vplyvmi, rizikami alebo príležitosťami jedného alebo viacerých zo svojich dcérskych podnikov, podnik poskytne primeraný opis vplyvov, rizík a prípadne príležitostí dotknutého dcérskeho podniku alebo dcérskych podnikov.

104.

Podnik môže pri posudzovaní toho, či sú rozdiely medzi významnými vplyvmi, rizikami alebo príležitosťami na úrovni skupiny a významnými vplyvmi, rizikami a príležitosťami jedného alebo viacerých z jeho dcérskych podnikov významné, zohľadniť rôzne okolnosti, napríklad či dcérsky podnik alebo dcérske podniky pôsobia v inom odvetví ako zvyšok skupiny, alebo okolnosti zohľadnené v oddiele 3.7 Úroveň rozčlenenia.

7.7    Utajované skutočnosti a citlivé informácie, informácie o duševnom vlastníctve, know-how alebo výsledkoch inovácie

105.

Od podniku sa nevyžaduje, aby zverejňoval utajované skutočnosti alebo citlivé informácie, aj keď sa takéto informácie považujú za významné.

106.

Pri zverejňovaní informácií o svojej stratégii, plánoch a opatreniach, ak sú konkrétne informácie zodpovedajúce duševnému vlastníctvu, know-how alebo výsledkom inovácie relevantné na splnenie cieľa požiadavky na zverejňovanie, môže však podnik vynechať tieto konkrétne informácie, ak: a) sú tajné v tom zmysle, že nie sú ako celok alebo pri presnom usporiadaní a spojení ich častí všeobecne známe alebo bežne prístupné osobám v okruhoch, ktoré sa dotknutým druhom informácií bežne zaoberajú; b) majú obchodnú hodnotu z dôvodu svojho utajenia a c) podnik uskutočnil primerané kroky, aby ich udržal v tajnosti.

107.

Ak podnik vynechá utajované skutočnosti alebo citlivé informácie, alebo konkrétne informácie zodpovedajúce duševnému vlastníctvu, know-how alebo výsledkom inovácie, pretože spĺňajú kritéria stanovené v predchádzajúcom odseku, danú požiadavku na zverejňovanie splní zverejnením všetkých ostatných požadovaných informácií.

108.

Podnik vynaloží všetko primerané úsilie s cieľom zabezpečiť, aby s výnimkou vynechania utajovaných skutočností alebo citlivých informácií, alebo konkrétnych informácií zodpovedajúcich duševnému vlastníctvu, know-how alebo výsledkom inovácie, nebola narušená celková relevantnosť daného zverejnenia.

7.8    Vykazovanie príležitostí

109.

Pri vykazovaní príležitostí by zverejnenie malo zahŕňať opisné informácie, ktoré čitateľovi umožňujú pochopiť príležitosť pre podnik alebo celé odvetvie. Podnik pri vykazovaní príležitostí zvažuje významnosť informácií, ktoré sa majú zverejniť. V tejto súvislosti okrem iných faktorov zvažuje: a) či sa príležitosť v súčasnosti sleduje a je začlenená do jeho všeobecnej stratégie na rozdiel od všeobecnej príležitosti pre podnik alebo odvetvie a b) či je zahrnutie kvantitatívnych opatrení očakávaných finančných vplyvov vhodné vzhľadom na počet predpokladov, ktoré by si to mohlo vyžadovať, a z toho vyplývajúcu neistotu.

8.   Štruktúra vyhlásenia o udržateľnosti

110.

Táto kapitola poskytuje základ pre prezentáciu informácií o aspektoch udržateľnosti vypracovaných v súlade s článkami 19a a 29a smernice 2013/34/EÚ (t. j. vyhlásenie o udržateľnosti) v rámci správy podniku o riadení. Takéto informácie sa prezentujú vo vyhradenej časti správy o riadení označenej ako vyhlásenie o udržateľnosti. V dodatku F Príklad štruktúry vyhlásenia o udržateľnosti podľa ESRS k tomuto štandardu sa uvádza názorný príklad vyhlásenia o udržateľnosti štruktúrovaného podľa požiadaviek tejto kapitoly.

8.1.    Všeobecná požiadavka na prezentáciu

111.

Informácie o udržateľnosti sa prezentujú: a) spôsobom, ktorý umožňuje rozlišovať medzi informáciami vyžadovanými na základe zverejnení podľa ESRS a inými informáciami zahrnutými do správy o riadení, a b) podľa štruktúry, ktorá uľahčuje prístup k vyhláseniu o udržateľnosti a jeho pochopenie, vo formáte, ktorý je čitateľný ľudským okom, ako aj strojovo čitateľný.

8.2.    Obsah a štruktúra vyhlásenia o udržateľnosti

112.

S výnimkou možnosti začleniť informácie formou odkazu v súlade s oddielom 9.1. Začlenenie informácií formou odkazu tohto štandardu vykazuje podnik všetky príslušné zverejnenia vyžadované podľa ESRS v súlade s kapitolou 1 tohto štandardu v rámci vyhradenej časti správy o riadení.

113.

Podnik zahŕňa do svojho vyhlásenia o udržateľnosti zverejnenia podľa článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (8) a delegovaných nariadení Komisie, v ktorých sa stanovuje obsah a iné modality týchto zverejnení. Podnik zabezpečí, aby tieto zverejnenia boli samostatne identifikovateľné v rámci vyhlásenia o udržateľnosti. Zverejnenia týkajúce sa každého z environmentálnych cieľov vymedzených v nariadení o taxonómii sa prezentujú spolu v jasne identifikovateľnej časti environmentálneho oddielu vyhlásenia o udržateľnosti. Na tieto zverejnenia sa nevzťahujú ustanovenia ESRS s výnimkou tohto odseku a odseku 115 prvej vety tohto štandardu.

114.

Ak podnik zahŕňa do svojho vyhlásenia o udržateľnosti dodatočné zverejnenia vyplývajúce i) z iných právnych predpisov, ktoré ukladajú podniku povinnosť zverejniť informácie o udržateľnosti, alebo ii) zo všeobecne akceptovaných štandardov a rámcov pre vykazovanie informácií o udržateľnosti, vrátane nepovinného usmernenia a odvetvového usmernenia, publikovaných inými normalizačnými orgánmi (ako sú technické materiály vydané Radou pre medzinárodné štandardy v oblasti udržateľnosti alebo iniciatívou Global Reporting Initiative), takéto zverejnenia musia: a) byť jasne identifikované vhodným odkazom na súvisiace právne predpisy, štandard alebo rámec (pozri ESRS 2 BP-2, odsek 15); b) spĺňať požiadavky na kvalitatívne vlastnosti informácií stanovené v kapitole 2 a v dodatku B k tomuto štandardu.

115.

Podnik štruktúruje svoje vyhlásenie o udržateľnosti do štyroch častí v tomto poradí: všeobecné informácie, informácie o životnom prostredí [vrátane zverejnení podľa článku 8 nariadenia (EÚ) 2020/852], informácie o spoločnosti a informácie o správe a riadení. V súlade s ustanoveniami uvedenými v oddiele 3.6. Významné vplyvy alebo riziká vyplývajúce z opatrení na riešenie aspektov udržateľnosti tohto štandardu, ak informácie uvedené v jednej časti obsahujú informácie, ktoré sa majú vykazovať v inej časti, podnik môže v jednej časti odkázať na informácie prezentované v inej časti, aby sa predišlo duplicitnému vykazovaniu. Podnik môže uplatňovať podrobnú štruktúru znázornenú v dodatku F k tomuto štandardu.

116.

Zverejnenia vyžadované podľa odvetvových ESRS sa zoskupujú podľa oblasti vykazovania a v prípade potreby podľa témy udržateľnosti. Prezentujú sa spoločne so zverejneniami vyžadovanými podľa ESRS 2 a zodpovedajúcich tematických ESRS.

117.

Ak podnik vypracuje významné zverejnenia špecifické pre daný subjekt v súlade s odsekom 11, tieto zverejnenia vykáže spoločne s najrelevantnejšími odvetvovo neutrálnymi a odvetvovými zverejneniami.

9.   Prepojenia s inými časťami podnikového vykazovania a súvisiace informácie

118.

Podnik poskytne informácie, ktoré používateľom jeho vyhlásenia o udržateľnosti umožnia pochopiť súvislosti medzi rôznymi jednotlivými informáciami vo vyhlásení a súvislosti medzi informáciami vo vyhlásení o udržateľnosti a inými informáciami, ktoré podnik zverejňuje v iných častiach svojho podnikového vykazovania.

9.1.    Začlenenie informácií formou odkazu

119.

Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 120, informácie predpísané požiadavkou na zverejňovanie podľa ESRS vrátane konkrétneho údajového bodu predpísaného požiadavkou na zverejňovanie môžu byť začlenené do vyhlásenia o udržateľnosti formou odkazu na: a) inú časť správy o riadení; b) účtovnú závierku; c) vyhlásenie o správe a riadení spoločnosti (ak nie je súčasťou správy o riadení); d) správu o odmeňovaní vyžadovanú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES (9); e) univerzálny registračný dokument, ako sa uvádza v článku 9 nariadenia (EÚ) 2017/1129 (10), a f) zverejnenia informácií podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (zverejnenia v rámci piliera 3) (11). Ak podnik začlení formou odkazu informácie zo zverejnení v rámci piliera 3, zabezpečí, aby informácie zodpovedali rozsahu konsolidácie použitému na účely vyhlásenia o udržateľnosti, a to podľa potreby doplnením začlenených informácií o dodatočné prvky.

120.

Podnik môže začleniť informácie odkazom na dokumenty uvedené v odseku 119 alebo ich časť za predpokladu, že zverejnenia začlenené formou odkazu: a) predstavujú samostatný prvok informácií a sú jasne identifikované v dotknutom dokumente ako informácie týkajúce sa požiadavky na zverejňovanie alebo príslušného konkrétneho údajového bodu predpísaného požiadavkou na zverejňovanie; b) sú zverejnené pred správou o riadení alebo v rovnakom čase ako správa o riadení; c) sú v rovnakom jazyku ako vyhlásenie o udržateľnosti; d) podliehajú aspoň rovnakej úrovni uistenia ako vyhlásenie o udržateľnosti a e) spĺňajú rovnaké technické požiadavky na digitalizáciu ako vyhlásenie o udržateľnosti.

121.

Ak sú podmienky stanovené v odseku 120 splnené, informácie predpísané požiadavkou na zverejňovanie podľa ESRS vrátane konkrétneho údajového bodu predpísaného požiadavkou na zverejňovanie môžu byť začlenené do vyhlásenia o udržateľnosti formou odkazu na správu podniku vypracovanú v súlade s nariadením (ES) č. 1221/2009 o schéme EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) (12). V takom prípade podnik zabezpečí, aby informácie začlenené formou odkazu boli vypracované s použitím rovnakého základu pre zostavenie informácií podľa ESRS vrátane rozsahu konsolidácie a zaobchádzania s informáciami o hodnotovom reťazci.

122.

Podnik pri vypracúvaní svojho vyhlásenia o udržateľnosti s použitím začlenenia informácií formou odkazu zváži celkovú súdržnosť vykazovaných informácií a zabezpečí, aby začlenenie formou odkazu nenarúšalo čitateľnosť vyhlásenia o udržateľnosti. V dodatku G Príklad začlenenia informácií formou odkazu k tomuto štandardu sa uvádza názorný príklad začlenenia informácií formou odkazu (pozri ESRS 2 BP-2).

9.2.    Súvisiace informácie a prepojenie s účtovnou závierkou

123.

Podnik opíše vzťahy medzi rôznymi informáciami. Na to by mohlo byť potrebné prepojiť opisné informácie o správe a riadení, stratégii a riadení rizík so súvisiacimi metrikami a cieľovými hodnotami. Napríklad pri poskytovaní súvisiacich informácií môže byť potrebné, aby podnik vysvetlil účinok alebo pravdepodobný účinok svojej stratégie na účtovnú závierku alebo finančné plány alebo aby vysvetlil, ako jeho stratégia súvisí s metrikami a cieľovými hodnotami použitými na meranie pokroku v porovnaní s výkonnosťou. Okrem toho môže byť potrebné, aby podnik vysvetlil, ako by jeho používanie prírodných zdrojov a zmeny v rámci jeho dodávateľského reťazca mohli zvýšiť, zmeniť alebo znížiť jeho významné vplyvy, riziká a príležitosti. Môže byť potrebné, aby tieto informácie prepojil s informáciami o aktuálnych alebo očakávaných finančných vplyvoch na jeho výrobné náklady, na jeho strategickú reakciu s cieľom zmierniť takéto vplyvy alebo riziká a na jeho súvisiace investície do nových aktív. Takisto môže byť potrebné, aby podnik prepojil opisné informácie so súvisiacimi metrikami a cieľovými hodnotami a s informáciami v účtovnej závierke. Informácie, ktoré opisujú prepojenia, musia byť jasné a stručné.

124.

Ak vyhlásenie o udržateľnosti zahŕňa peňažné sumy alebo iné kvantitatívne údajové body, ktoré prekračujú prahovú hodnotu významnosti a sú uvedené v účtovnej závierke (priame prepojenie medzi informáciami zverejnenými vo vyhlásení o udržateľnosti a informáciami zverejnenými v účtovnej závierke), podnik zahrnie odkaz na príslušný odsek svojej účtovnej závierky, v ktorom možno nájsť zodpovedajúce informácie.

125.

Vyhlásenie o udržateľnosti môže zahŕňať peňažné sumy alebo iné kvantitatívne údajové body, ktoré prekračujú prahovú hodnotu významnosti a sú buď agregáciou, alebo súčasťou peňažných súm alebo kvantitatívnych údajov uvedených v účtovnej závierke podniku (nepriame prepojenie medzi informáciami zverejnenými vo vyhlásení o udržateľnosti a informáciami zverejnenými v účtovnej závierke). V takom prípade podnik vysvetlí, ako tieto sumy alebo údajové body vo vyhlásení o udržateľnosti súvisia s najrelevantnejšími sumami uvedenými v účtovnej závierke. Toto zverejnenie zahŕňa odkaz na položku finančného výkazu a/alebo na príslušné odseky jeho účtovnej závierky, v ktorých možno nájsť zodpovedajúce informácie. V prípade potreby sa môže poskytnúť zosúhlasenie, ktoré môže byť uvedené v tabuľkovom formáte.

126.

V prípade informácií, na ktoré sa nevzťahujú odseky 124 a 125, podnik na základe prahovej hranice významnosti vysvetlí konzistentnosť významných údajov, predpokladov a kvalitatívnych informácií zahrnutých do jeho vyhlásenia o udržateľnosti so zodpovedajúcimi údajmi, predpokladmi a kvalitatívnymi informáciami zahrnutými v účtovnej závierke. To môže nastať, ak vyhlásenie o udržateľnosti zahŕňa: a) peňažné sumy alebo iné kvantitatívne údaje spojené s peňažnými sumami alebo inými kvantitatívnymi údajmi uvedenými v účtovnej závierke alebo b) kvalitatívne informácie spojené s kvalitatívnymi informáciami uvedenými v účtovnej závierke.

127.

Konzistentnosť, ktorá sa vyžaduje v bode 126, musí byť na úrovni jediného údajového bodu a zahŕňať odkaz na príslušnú položku finančného výkazu alebo odsek poznámok k účtovnej závierke. Ak významné údaje, predpoklady a kvalitatívne informácie nie sú konzistentné, podnik uvedie túto skutočnosť a vysvetlí dôvod.

128.

Príklady položiek, v prípade ktorých sa v bode 126 vyžaduje vysvetlenie: a) ak sa rovnaká metrika uvádza v účtovnej závierke k dátumu vykazovania a ako predpoveď pre budúce obdobia vo vyhlásení o udržateľnosti a b) ak sú na vypracovanie metrík vo vyhlásení o udržateľnosti použité makroekonomické alebo obchodné projekcie a tieto projekcie sú takisto relevantné pri odhadovaní spätne získateľnej sumy aktív, sumy záväzkov alebo rezerv v účtovnej závierke.

129.

Tematické a odvetvové ESRS môžu obsahovať požiadavky na zahrnutie zosúhlasení alebo na znázornenie konzistentnosti údajov a predpokladov pre konkrétne požiadavky na zverejňovanie. V takých prípadoch majú prednosť požiadavky stanovené v uvedených ESRS.

10.   Prechodné ustanovenia

10.1.    Prechodné ustanovenie týkajúce sa zverejnení špecifických pre daný subjekt

130.

Očakáva sa, že rozsah, v akom sa na aspekty udržateľnosti vzťahujú ESRS, sa bude vyvíjať spolu s vývojom ďalších požiadaviek na zverejňovanie. Preto je pravdepodobné, že potreba zverejnení špecifických pre daný subjekt sa časom zníži, a to najmä v dôsledku budúceho prijatia odvetvových štandardov.

131.

Pri definovaní svojich zverejnení špecifických pre daný subjekt môže podnik prijať prechodné opatrenia na ich vypracúvanie v prvých troch ročných vyhláseniach o udržateľnosti, v rámci ktorých môže prednostne: a) zaviesť do svojho vykazovania tie zverejnenia špecifické pre daný subjekt, ktoré vykázal v predchádzajúcich obdobiach, ak tieto zverejnenia spĺňajú kvalitatívne vlastnosti informácií uvedené v kapitole 2 tohto štandardu alebo sú im prispôsobené, a b) doplniť do svojich zverejnení vypracovaných na základe tematických ESRS náležitý súbor dodatočných zverejnení s cieľom pokryť aspekty udržateľnosti, ktoré sú významné pre podnik v jeho odvetví (odvetviach), s použitím dostupných najlepších postupov a/alebo dostupných rámcov alebo štandardov vykazovania, ako sú odvetvové usmernenia k štandardom IFRS a odvetvové štandardy GRI.

10.2.    Prechodné ustanovenie týkajúce sa kapitoly 5 Hodnotový reťazec

132.

V prípade, že nebudú k dispozícii všetky potrebné informácie týkajúce sa upstreamovej a downstreamovej časti jeho hodnotového reťazca, podnik počas prvých troch rokov svojho vykazovania informácií o udržateľnosti podľa ESRS vysvetlí úsilie vynaložené na získanie potrebných informácií o upstreamovej a downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca, dôvody, prečo nebolo možné získať všetky potrebné informácie, a jeho plány na získanie potrebných informácií v budúcnosti.

133.

S cieľom zohľadniť ťažkosti, ktorým podniky môžu čeliť pri zhromažďovaní informácií od aktérov v celom ich hodnotovom reťazci, a obmedziť záťaž pre MSP v hodnotovom reťazci počas prvých troch rokov vykazovania informácií o udržateľnosti podľa ESRS: a) podnik pri zverejňovaní informácií o politikách, opatreniach a cieľových hodnotách v súlade s ESRS 2 a inými ESRS môže obmedziť informácie o upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca na interne dostupné informácie, ako sú údaje, ktoré už podnik má k dispozícii, a verejne dostupné informácie, a b) od podniku sa pri zverejňovaní metrík nevyžaduje, aby zahrnul informácie o upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca, s výnimkou údajových bodov vyplývajúcich z iných právnych predpisov EÚ, ako sa uvádza v dodatku B k ESRS 2.

134.

Odseky 132 a 133 platia bez ohľadu na to, či príslušný aktér v hodnotovom reťazci je alebo nie je MSP.

135.

Počínajúc štvrtým rokom svojho vykazovania podľa ESRS podnik zahrnie informácie o upstreamovej a/alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca podľa odseku 63. V tejto súvislosti informácie, ktoré sa majú podľa ESRS získať od MSP v upstreamovej a/alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca podniku, neprekročia obsah budúcich ESRS pre kótované MSP.

10.3.    Prechodné ustanovenie týkajúce sa oddielu 7.1. Prezentácia porovnávacích informácií

136.

S cieľom zjednodušiť prvé uplatnenie tohto štandardu sa od podniku nevyžaduje, aby v prvom roku vypracúvania vyhlásenia o udržateľnosti podľa ESRS zverejňoval porovnávacie informácie vyžadované podľa odseku 7.1. Prezentácia porovnávacích informácií. Pokiaľ ide o požiadavky na zverejňovanie uvedené v dodatku C Zoznam postupne zavádzaných požiadaviek na zverejňovanie, toto prechodné ustanovenie sa uplatňuje vo vzťahu k prvému roku povinného uplatňovania postupne zavedenej požiadavky na zverejňovanie.

10.4.    Prechodné ustanovenie: Zoznam požiadaviek na zverejňovanie, ktoré sa zavádzajú postupne

137.

V dodatku C Zoznam postupne zavádzaných požiadaviek na zverejňovanie k tomuto štandardu sa stanovujú ustanovenia o postupnom zavádzaní týkajúce sa požiadaviek na zverejňovanie alebo údajových bodov požiadaviek na zverejňovanie podľa ESRS, ktoré môžu byť vynechané alebo sa neuplatňujú v prvom roku (prvých rokoch) vypracúvania vyhlásenia o udržateľnosti podľa ESRS.

ESRS 2

VŠEOBECNÉ ZVEREJNENIA

Obsah

Cieľ

1.

Základ pre vypracovanie

–

Požiadavka na zverejňovanie BP-1 – Všeobecný základ pre vypracovanie vyhlásení o udržateľnosti

–

Požiadavka na zverejňovanie BP-2 – Zverejňovanie informácií v súvislosti s osobitnými okolnosťami

2.

Správa a riadenie

–

Požiadavka na zverejňovanie GOV-1 – Úloha správnych, riadiacich a dozorných orgánov

–

Požiadavka na zverejňovanie GOV-2 – Informácie poskytované správnym, riadiacim a dozorným orgánom podniku a aspekty udržateľnosti, ktorými sa tieto orgány zaoberajú

–

Požiadavka na zverejňovanie GOV-3 – Začlenenie výkonnosti súvisiacej s udržateľnosťou do systémov stimulov

–

Požiadavka na zverejňovanie GOV-4 – Vyhlásenie o náležitej starostlivosti

–

Požiadavka na zverejňovanie GOV-5 – Riadenie rizík a vnútorné kontroly v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti

3.

Stratégia

–

Požiadavka na zverejňovanie SBM-1 – Stratégia, obchodný model a hodnotový reťazec

–

Požiadavka na zverejňovanie SBM-2 – Záujmy a stanoviská zainteresovaných strán

–

Požiadavka na zverejňovanie SBM-3 – Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom

4.

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

4.1

Zverejňovanie informácií o procese posudzovania významnosti

–

Požiadavka na zverejňovanie IRO-1 – Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie IRO-2 – Požiadavky na zverejňovanie v štandardoch ESRS, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie podniku o udržateľnosti

4.2.

Minimálna požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa politík a opatrení

–

Minimálna požiadavka na zverejňovanie – MDR-P Politiky – Politiky prijaté na účely riadenia významných aspektov udržateľnosti

–

Minimálna požiadavka na zverejňovanie – MDR-A Opatrenia – Opatrenia a zdroje v súvislosti s významnými aspektmi udržateľnosti

5.

Metriky a cieľové hodnoty

–

Minimálna požiadavka na zverejňovanie – MDR-M Metriky – Metriky v súvislosti s významnými aspektmi udržateľnosti

–

Minimálna požiadavka na zverejňovanie – MDR-T Cieľové hodnoty – Sledovanie účinnosti politík a opatrení prostredníctvom cieľových hodnôt

Dodatok A:

Požiadavky na uplatňovanie

1.

Základ pre vypracovanie

–

Požiadavka na zverejňovanie BP-1 – Všeobecný základ pre vypracovanie vyhlásenia o udržateľnosti

2.

Správa a riadenie

–

Požiadavka na zverejňovanie GOV-1 – Úloha správnych, riadiacich a dozorných orgánov

–

Požiadavka na zverejňovanie GOV-2 – Informácie poskytované správnym, riadiacim a dozorným orgánom podniku a aspekty udržateľnosti, ktorými sa tieto orgány zaoberajú

–

Požiadavka na zverejňovanie GOV-3 – Začlenenie výkonnosti súvisiacej s udržateľnosťou do systémov stimulov

–

Požiadavka na zverejňovanie GOV-4 – Vyhlásenie o náležitej starostlivosti

–

Požiadavka na zverejňovanie GOV-5 – Riadenie rizík a vnútorné kontroly v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti

3.

Stratégia

–

Požiadavka na zverejňovanie SBM-1 – Stratégia, obchodný model a hodnotový reťazec

–

Požiadavka na zverejňovanie SBM-2 – Záujmy a stanoviská zainteresovaných strán

–

Požiadavka na zverejňovanie SBM-3 – Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom

4.

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie IRO-2 – Požiadavky na zverejňovanie v štandardoch ESRS, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie podniku o udržateľnosti

–

Minimálna požiadavka na zverejňovanie – MDR-P Politiky – Politiky prijaté na účely riadenia významných aspektov udržateľnosti

–

Minimálna požiadavka na zverejňovanie – MDR-A Opatrenia – Opatrenia a zdroje v súvislosti s významnými aspektmi udržateľnosti

5.

Metriky a cieľové hodnoty

–

Minimálna požiadavka na zverejňovanie – MDR-T Cieľové hodnoty – Sledovanie účinnosti politík a opatrení prostredníctvom cieľových hodnôt

Dodatok B:

Zoznam údajových bodov v prierezových a tematických štandardoch vyplývajúcich z iných právnych predpisov EÚ

Dodatok C:

Požiadavky na zverejňovanie/uplatňovanie v tematických ESRS, ktoré sa uplatňujú spoločne s ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Cieľ

1.

V tomto ESRS sa stanovujú požiadavky na zverejňovanie, ktoré platia pre všetky podniky bez ohľadu na odvetvie ich činnosti (t. j. odvetvovo neutrálne) a vo všetkých témach týkajúcich sa udržateľnosti (t. j. prierezové). Tento ESRS sa vzťahuje na oblasti vykazovania vymedzené v ESRS 1 Všeobecné požiadavky oddiele 1.2. Prierezové štandardy a oblasti vykazovania.

2.

Pri príprave zverejňovania podľa tohto štandardu uplatňuje podnik požiadavky na zverejňovanie (vrátane ich údajových bodov) stanovené v tematických ESRS, ako sa uvádza v dodatku C k tomuto štandardu Požiadavky na zverejňovanie/uplatňovanie v tematických ESRS, ktoré sa uplatňujú spoločne s ESRS 2 Všeobecné zverejnenia. Podnik uplatňuje požiadavky uvedené v dodatku C: a) vo všetkých prípadoch pre požiadavky podľa tematických štandardov týkajúce sa požiadavky na zverejňovanie IRO-1 Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov , rizík a príležitostí a b) pre všetky ostatné požiadavky uvedené v dodatku C len v prípade, že je téma týkajúca sa udržateľnosti významná na základe posúdenia významnosti vykonaného podnikom (pozri ESRS 1 kapitola 3 Dvojitá významnosť ako základ pre zverejňovanie informácií o udržateľnosti).

1.   Základ pre vypracovanie

Požiadavka na zverejňovanie BP-1 – Všeobecný základ pre vypracovanie vyhlásenia o udržateľnosti

3.

Podnik zverejňuje všeobecný základ pre vypracovanie svojho vyhlásenia o udržateľnosti.

4.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je zabezpečiť pochopenie toho, ako podnik vypracúva svoje vyhlásenie o udržateľnosti, vrátane rozsahu konsolidácie, informácií o upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca, a ak je to relevantné, či podnik využil ktorúkoľvek z možností na vynechanie informácií uvedených v písmenách d) a e) nasledujúceho odseku.

5.

Podnik zverejňuje tieto informácie: a) či bolo vyhlásenie o udržateľnosti vypracované na konsolidovanom alebo individuálnom základe; b) v prípade konsolidovaných vyhlásení o udržateľnosti: i. potvrdenie, že rozsah konsolidácie je rovnaký ako v prípade účtovnej závierky, alebo prípadne vyhlásenie, že od vykazujúceho podniku sa nevyžaduje, aby zostavoval účtovnú závierku, alebo že vykazujúci podnik vypracúva konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti v zmysle článku 48i smernice 2013/34/EÚ, a ii. v prípade potreby uvedenie, ktoré dcérske podniky zahrnuté do konsolidácie sú oslobodené od individuálneho alebo konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti v zmysle článku 19a ods. 9 alebo článku 29a ods. 8 smernice 2013/34/EÚ; c) v akom rozsahu sa vyhlásenie o udržateľnosti vzťahuje na upstreamovú a downstreamovú časť hodnotového reťazca podniku (pozri ESRS 1 oddiel 5.1. Vykazujúci podnik a hodnotový reťazec); d) či podnik využil možnosť vynechať konkrétne informácie zodpovedajúce duševnému vlastníctvu, know-how alebo výsledkom inovácie (pozri ESRS 1 oddiel 7.7. Utajované skutočnosti a citlivé informácie, informácie o duševnom vlastníctve, know-how alebo výsledkoch inovácie), a e) v prípade podnikov so sídlom v členskom štáte EÚ, ktorý povoľuje oslobodenie od zverejňovania informácií o neukončených záležitostiach alebo záležitostiach, o ktorých sa rokuje, ako sa uvádza v článku 19a ods. 3 a v článku 29a ods. 3 smernice 2013/34/EÚ, či podnik využil toto oslobodenie.

Požiadavka na zverejňovanie BP-2 – Zverejňovanie informácií v súvislosti s osobitnými okolnosťami

6.

Podnik poskytuje zverejnenia v súvislosti s osobitnými okolnosťami.

7.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je zabezpečiť pochopenie účinku týchto osobitných okolností na vypracovanie vyhlásenia o udržateľnosti.

8.

Podnik môže vykázať tieto informácie spolu so zverejneniami, na ktoré odkazujú.

Časové horizonty

9.

Ak sa podnik odchýlil od strednodobého alebo dlhodobého časového horizontu vymedzeného v ESRS 1 oddiele 6.4. Vymedzenie pojmov krátkodobý, strednodobý a dlhodobý na účely vykazovania, opíše: a) svoje vymedzenie strednodobého alebo dlhodobého časového horizontu a b) dôvod pre uplatnenie týchto vymedzení.

Odhadovanie hodnotového reťazca

10.

Ak metriky zahŕňajú údaje o upstreamovej a/alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca odhadnuté s použitím nepriamych zdrojov, ako sú odvetvové priemery alebo iné zástupné hodnoty, podnik: a) identifikuje metriky; b) opíše základ pre vypracovanie; c) opíše výslednú úroveň presnosti a d) ak je to relevantné, opíše plánované opatrenia na zlepšenie presnosti v budúcnosti (pozri ESRS 1 kapitola 5 Hodnotový reťazec).

Zdroje neistoty odhadov a výsledkov

11.

V súlade s ESRS 1 oddielom 7.2 Zdroje neistoty odhadov a výsledkov podnik: a) identifikuje kvantitatívne metriky a peňažné sumy, ktoré zverejnil a ktoré podliehajú vysokej úrovni neistoty merania; b) v súvislosti s každou identifikovanou kvantitatívnou metrickou a peňažnou sumou: i. zverejní informácie o zdrojoch neistoty merania (napríklad závislosť sumy od výsledku budúcej udalosti, od techniky merania alebo od dostupnosti a kvality údajov z upstreamovej a/alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca subjektu) a ii. zverejní predpoklady, aproximácie a úsudky, ktoré subjekt vykonal pri meraní.

12.

Pri zverejňovaní výhľadových informácií môže podnik uviesť, že takéto informácie považuje za neisté.

Zmeny vo vypracovaní alebo v prezentácii informácií o udržateľnosti

13.

Ak sa vyskytnú zmeny pri vypracovaní a v prezentácii informácií o udržateľnosti v porovnaní s prechádzajúcim obdobím (predchádzajúcimi obdobiami) vykazovania (pozri ESRS 1 oddiel 7.4 Zmeny vo vypracovaní alebo prezentácii informácií o udržateľnosti), podnik: a) vysvetlí tieto zmeny a ich dôvody vrátane toho, prečo nahradená metrika poskytuje užitočnejšie informácie; b) zverejní revidované porovnávacie údaje, s výnimkou prípadov, keď je to nevykonateľné. Keď je úprava porovnávacích informácií za jedno alebo viac predchádzajúcich období nevykonateľná, podnik túto skutočnosť zverejní, a c) zverejní rozdiel medzi údajom zverejneným v predchádzajúcom období a revidovaným porovnávacím údajom.

Vykazovanie chýb predchádzajúcich období

14.

Ak podnik identifikuje významné chyby predchádzajúcich období (pozri ESRS 1 oddiel 7.5 Vykazovanie chýb predchádzajúcich období), zverejní: a) povahu významnej chyby predchádzajúceho obdobia; b) v uskutočniteľnom rozsahu opravu za každé predchádzajúce obdobie zahrnuté vo vyhlásení o udržateľnosti a c) ak sa oprava chyby nedá uskutočniť, okolnosti, ktoré viedli k existencii daného stavu.

Zverejnenia vyplývajúce z iných právnych predpisov alebo zo všeobecne akceptovaných vyhlásení týkajúcich sa vykazovania informácií o udržateľnosti

15.

Ak podnik zahŕňa do svojho vyhlásenia o udržateľnosti informácie vyplývajúce z iných právnych predpisov, v ktorých sa od podniku vyžaduje, aby zverejňoval informácie o udržateľnosti, alebo zo všeobecne akceptovaných štandardov alebo rámcov pre vykazovanie informácií o udržateľnosti (pozri ESRS 1 oddiel 8.2. Obsah a štruktúra vyhlásenia o udržateľnosti), túto skutočnosť zverejní navyše k informáciám, ktoré predpisujú ESRS. V prípade čiastočného uplatnenia iných štandardov alebo rámcov vykazovania podnik poskytuje presný odkaz na odseky uplatneného štandardu alebo rámca.

Začlenenie informácií formou odkazu

16.

Ak podnik začleňuje informácie formou odkazu (pozri ESRS 1 oddiel 9.1. Začlenenie informácií formou odkazu), zverejní zoznam požiadaviek na zverejňovanie podľa ESRS alebo konkrétne údajové body povinné podľa požiadavky na zverejňovanie, ktoré boli začlenené formou odkazu.

Použitie ustanovení o postupnom zavádzaní v súlade s dodatkom C k ESRS 1

17.

Ak sa podnik alebo skupina, ktorého/ktorej priemerný počet zamestnancov počas finančného roka nie je vyšší ako 750 k dátumu jeho/jej súvahy, rozhodne vynechať informácie vyžadované podľa ESRS E4, ESRS S1, ESRS S2, ESRS S3 alebo ESRS S4 v súlade s dodatkom C k ESRS 1, napriek tomu zverejní, či témy týkajúce sa udržateľnosti, na ktoré sa vzťahujú ESRS E4, ESRS S1, ESRS S2, ESRS S3 a ESRS S4, boli posúdené ako významné v dôsledku posúdenia významnosti vykonaného podnikom. Okrem toho, ak sa usúdilo, že jedna alebo viacero z týchto tém sú významné, podnik za každú významnú tému: a) zverejní zoznam aspektov (t. j. téma, podtéma alebo čiastková podtéma) v AR 16 dodatku A k ESRS 1, ktoré sú posúdené ako významné, a stručne opíše, ako sa v obchodnom modeli a stratégii podniku zohľadňujú vplyvy podniku súvisiace s týmito aspektmi. Podnik môže identifikovať aspekt na úrovni témy, podtémy alebo čiastkovej podtémy; b) stručne opíše akékoľvek časovo ohraničené cieľové hodnoty, ktoré stanovil v súvislosti s danými aspektmi, pokrok, ktorý dosiahol pri dosahovaní týchto cieľových hodnôt, a či sú jeho cieľové hodnoty týkajúce sa biodiverzity a ekosystémov založené na presvedčivých vedeckých dôkazoch; c) stručne opíše svoje politiky vo vzťahu k dotknutým aspektom; d) stručne opíše opatrenia, ktoré prijal na identifikovanie, monitorovanie, prevenciu, zmiernenie, nápravu alebo ukončenie skutočných alebo potenciálnych nepriaznivých vplyvov súvisiacich s daným aspektom, a výsledky takýchto opatrení a e) zverejní metriky relevantné pre dané aspekty.

2.   Správa a riadenie

18.

Cieľom tejto kapitoly je stanoviť požiadavky na zverejňovanie, ktorými sa umožní pochopiť procesy, kontroly a postupy správy a riadenia zavedené na monitorovanie a riadenie aspektov udržateľnosti a dohľad nad nimi.

Požiadavka na zverejňovanie GOV-1 – Úloha správnych, riadiacich a dozorných orgánov

19.

Podnik zverejňuje zloženie správnych, riadiacich a dozorných orgánov, ich úlohy a zodpovednosti a prístup k odborným znalostiam a zručnostiam v súvislosti s aspektmi udržateľnosti.

20.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je objasniť: a) zloženie a rozmanitosť správnych, riadiacich a dozorných orgánov; b) úlohy a zodpovednosti správnych, riadiacich a dozorných orgánov pri vykonávaní dohľadu nad procesom riadenia významných vplyvov, rizík a príležitostí vrátane úlohy vedenia pri týchto procesoch a c) odborné znalosti a zručnosti jeho správnych, riadiacich a dozorných orgánov, pokiaľ ide o aspekty udržateľnosti alebo prístup k odborným znalostiam a zručnostiam.

21.

Podnik zverejňuje tieto informácie o zložení a rozmanitosti členov správnych, riadiacich a dozorných orgánov podniku: a) počet výkonných a nevýkonných členov; b) zastupovanie zamestnancov a iných pracovníkov; c) skúsenosti relevantné pre odvetvia, výrobky a geografické lokality podniku; d) percentuálny podiel podľa pohlavia a iných aspektov rozmanitosti, ktoré podnik zohľadňuje. Rodová rozmanitosť v predstavenstve (13) sa vypočíta ako priemerný podiel žien a mužov medzi členmi predstavenstva a e) percentuálny podiel nezávislých členov predstavenstva (14). V prípade podnikov s unitárnym vrcholovým orgánom to zodpovedá percentuálnemu podielu nezávislých nevýkonných členov vrcholového orgánu. V prípade podnikov s duálnym vrcholovým orgánom to zodpovedá percentuálnemu podielu nezávislých členov dozorného orgánu.

22.

Podnik zverejňuje tieto informácie o úlohách a zodpovednostiach správnych, riadiacich a dozorných orgánov: a) identitu správnych, riadiacich a dozorných orgánov (ako je výbor vrcholového orgánu alebo podobný orgán) alebo osoby (osôb) v rámci orgánu zodpovedného za dohľad nad vplyvmi, rizikami a príležitosťami; b) ako sú zodpovednosti každého orgánu alebo jednotlivca za vplyvy, riziká a príležitostí zohľadnené v stanovách, mandátoch vrcholového orgánu a iných súvisiacich politikách podniku; c) opis úlohy vedenia v procesoch, kontrolných mechanizmoch a postupoch v oblasti správy a riadenia, ktoré sa používajú na monitorovanie a riadenie vplyvov, rizík a príležitostí a na dohľad nad nimi, vrátane: i. toho, či je táto úloha delegovaná konkrétnej pozícii na úrovni vedenia alebo výboru a ako sa vykonáva dohľad nad danou pozíciou alebo výborom; ii. informácií o hierarchických vzťahoch so správnymi, riadiacimi a dozornými orgánmi; iii. toho, či sa na riadenie vplyvov, rizík a príležitostí uplatňujú osobitné kontroly a postupy, a ak áno, ako sú integrované s ostatnými vnútornými funkciami, a d) ako správne, riadiace a dozorné orgány a vyššie výkonné vedenie dohliada na stanovovanie cieľových hodnôt týkajúcich sa významných vplyvov, rizík a príležitostí, a ako monitoruje pokrok pri ich dosahovaní.

23.

Zverejnenie zahŕňa opis toho, ako správne, riadiace a dozorné orgány určujú, či sú dostupné alebo budú vytvorené vhodné zručnosti a odborné znalosti na účely dohľadu nad aspektmi udržateľnosti vrátane: a) odborných znalostí súvisiacich s udržateľnosťou, ktoré tieto orgány ako celok buď priamo majú, alebo môžu využiť, napríklad prostredníctvom prístupu k expertom alebo odbornej príprave, a b) ako tieto zručnosti a odborné znalosti súvisia s významnými vplyvmi, rizikami a príležitosťami podniku.

Požiadavka na zverejňovanie GOV-2 – Informácie poskytované správnym, riadiacim a dozorným orgánom podniku a aspekty udržateľnosti, ktorými sa tieto orgány zaoberajú

24.

Podnik zverejňuje to, ako sú správne, riadiace a dozorné orgány informované o aspektoch udržateľnosti a ako boli tieto aspekty riešené počas obdobia vykazovania.

25.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je zabezpečiť pochopenie toho, ako sú správne, riadiace a dozorné orgány informované o aspektoch udržateľnosti a akými informáciami a aspektmi sa zaoberali počas obdobia vykazovania. To zase podniku umožňuje pochopiť, či členovia týchto orgánov boli primerane informovaní a či boli schopní plniť svoje úlohy.

26.

Podnik zverejňuje tieto informácie: a) či, kým a ako často sú správne, riadiace a dozorné orgány vrátane ich príslušných výborov informované o významných vplyvoch, rizikách a príležitostiach (pozri požiadavku na zverejňovanie IRO-1 – Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí tohto štandardu), vykonávaní náležitej starostlivosti a o výsledkoch a účinnosti politík, opatrení, metrík a cieľových hodnôt prijatých na ich riešenie; b) ako správne, riadiace a dozorné orgány zohľadňujú vplyvy, riziká a príležitosti pri dohľade nad stratégiou podniku, jeho rozhodnutiami o významných transakciách a jeho procesom riadenia rizík vrátane toho, či zohľadnili kompromisy spojené s týmito vplyvmi, rizikami a príležitosťami, a c) zoznam významných vplyvov, rizík a príležitostí, ktorými sa zaoberali správne, riadiace a dozorné orgány alebo ich príslušné výbory počas obdobia vykazovania.

Požiadavka na zverejňovanie GOV-3 – Začlenenie výkonnosti súvisiacej s udržateľnosťou do systémov stimulov

27.

Podnik zverejňuje informácie o začlenení svojej výkonnosti súvisiacej s udržateľnosťou do systémov stimulov.

28.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je zabezpečiť pochopenie toho, či sú členom správnych, riadiacich a dozorných orgánov ponúknuté systémy stimulov, ktoré sú spojené s aspektmi udržateľnosti.

29.

Podnik zverejňuje tieto informácie o systémoch stimulov a politikách odmeňovania spojených s aspektmi udržateľnosti pre členov správnych, riadiacich a dozorných orgánov podniku, ak existujú: a) opis kľúčových vlastností systémov stimulov; b) či sa výkonnosť posudzuje v porovnaní s konkrétnymi cieľovými hodnotami a/alebo vplyvmi súvisiacimi s udržateľnosťou, a ak áno, s ktorými; c) či a ako sa metriky výkonnosti súvisiacej s udržateľnosťou považujú za referenčné hodnoty výkonnosti alebo sú zahrnuté do politík odmeňovania; d) časť pohyblivej zložky odmeňovania, ktorá je závislá od cieľových hodnôt a/alebo vplyvov týkajúcich sa udržateľnosti, a e) úroveň v rámci podniku, na ktorej sa schvaľujú a aktualizujú podmienky systémov stimulov.

Požiadavka na zverejňovanie GOV-4 – Vyhlásenie o náležitej starostlivosti

30.

Podnik zverejňuje mapovanie informácií o procese náležitej starostlivosti uvedených v jeho vyhlásení o udržateľnosti.

31.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je uľahčiť pochopenie procesu náležitej starostlivosti podniku v súvislosti s aspektmi udržateľnosti.

32.

Hlavné aspekty a kroky náležitej starostlivosti uvedené v ESRS 1 kapitole 4 Náležitá starostlivosť súvisia s niekoľkými prierezovými a tematickými požiadavkami na zverejňovanie podľa ESRS. Podnik poskytuje mapovanie, v ktorom sa vysvetľuje, ako a kde sa uplatňovanie hlavných aspektov podnikom a kroky procesu náležitej starostlivosti zohľadňujú v jeho vyhlásení o udržateľnosti, s cieľom umožniť znázornenie aktuálnych praktík podniku v súvislosti s náležitou starostlivosťou (15).

33.

Touto požiadavkou na zverejňovanie sa neukladajú žiadne osobitné požiadavky na správanie, pokiaľ ide o opatrenia náležitej starostlivosti, a ani sa ňou nerozširuje ani nemení úloha správnych, riadiacich a dozorných orgánov stanovená v iných právnych alebo regulačných predpisoch.

Požiadavka na zverejňovanie GOV-5 – Riadenie rizík a vnútorné kontroly v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti

34.

Podnik zverejňuje hlavné vlastnosti svojho systému riadenia rizík a vnútornej kontroly v súvislosti s procesom vykazovania informácií o udržateľnosti.

35.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je zabezpečiť pochopenie procesu riadenia rizík a procesu vnútornej kontroly podniku v súvislosti s vykazovaním informácií o udržateľnosti.

36.

Podnik zverejňuje tieto informácie: a) rozsah, hlavné vlastnosti a prvky procesov a systémov riadenia rizík a vnútornej kontroly v súvislosti s vykazovaním informácií o udržateľnosti; b) uplatňovaný prístup k posudzovaniu rizík vrátane metodiky priorizovania rizík; c) hlavné identifikované riziká a stratégie ich zmierňovania vrátane súvisiacich kontrol; d) opis, ako podnik začleňuje zistenia vyplývajúce z jeho posúdenia rizík a vnútorných kontrol, pokiaľ ide o proces vykazovania informácií o udržateľnosti, do príslušných vnútorných funkcií a procesov, a e) opis pravidelného oznamovania zistení uvedených v písmene d) správnym, riadiacim a dozorným orgánom.

3.   Stratégia

37.

V tejto kapitole sa stanovujú požiadavky na zverejňovanie, ktoré umožňujú pochopenie: a) prvkov stratégie podniku, ktoré sa týkajú aspektov udržateľnosti, jeho obchodného modelu a hodnotového reťazca alebo ich ovplyvňujú; b) toho, ako sa záujmy a stanoviská zainteresovaných strán podniku zohľadňujú v rámci stratégie a obchodného modelu podniku, a c) výsledku posúdenia významných vplyvov, rizík a príležitostí podnikom vrátane toho, ako sú zdrojom informácií pre jeho stratégiu a obchodný model.

Požiadavka na zverejňovanie SBM-1 – Stratégia, obchodný model a hodnotový reťazec

38.

Podnik zverejňuje prvky svojej stratégie, ktoré sa týkajú aspektov udržateľnosti, jeho obchodného modelu a hodnotového reťazca alebo ich ovplyvňujú.

39.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je opísať kľúčové prvky všeobecnej stratégie podniku, ktoré súvisia s aspektmi udržateľnosti alebo ich ovplyvňujú, a kľúčové prvky obchodného modelu a hodnotového reťazca podniku s cieľom zabezpečiť porozumenie expozícii podniku voči vplyvom, rizikám a príležitostiam a toho, kde vznikajú.

40.

Podnik zverejňuje tieto informácie o kľúčových prvkoch svojej všeobecnej stratégie, ktoré súvisia s aspektmi udržateľnosti alebo ich ovplyvňujú: a) opis: i. významných skupín ponúkaných výrobkov a/alebo služieb vrátane zmien počas obdobia vykazovania (nové/odstránené výrobky a/alebo služby); ii. významných obsluhovaných trhov a/alebo skupín zákazníkov vrátane zmien počas obdobia vykazovania (nové/odstránené trhy a/alebo skupiny zákazníkov); iii. počtu zamestnancov podľa geografických oblastí a iv. ak je to relevantné a významné, výrobkov a služieb, ktoré sú zakázané na určitých trhoch; b) rozčlenenie celkových výnosov, ako sú zahrnuté do účtovnej závierky, podľa významných odvetví ESRS. Ak podnik poskytuje vo svojej účtovnej závierke segmentové výkazníctvo, ako sa vyžaduje v IFRS 8 Prevádzkové segmenty, tieto informácie o odvetvových výnosoch sa v najväčšej možnej miere zosúladia s informáciami podľa IFRS 8; c) zoznam dodatočných významných odvetví ESRS navyše k odvetviam zohľadneným v odseku 40 písm. b), ako sú činnosti, ktoré prinášajú medzipodnikové výnosy, v ktorých podnik rozvíja významné činnosti alebo v ktorých je alebo môže byť spojený s významnými vplyvmi. Identifikácia týchto dodatočných odvetví ESRS musí byť v súlade so spôsobom, akým boli zohľadnené podnikom pri vykonávaní jeho posúdenia významnosti, a so spôsobom, akým zverejňuje významné informácie špecifické pre dané odvetvie; d) ak je to relevantné, vyhlásenie, v ktorom sa spolu so súvisiacimi výnosmi uvádza, že podnik pôsobí: i. v odvetví fosílnych palív (uhlie, ropa a plyn) (16) [t. j. získava príjmy z prieskumu, dobývania, ťažby, výroby, spracovania, skladovania, rafinácie alebo distribúcie vrátane dopravy a skladovania fosílnych palív a obchodu s nimi v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 62 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (17)] vrátane rozčlenenia príjmov vyplývajúcich z uhlia, ropy a plynu, ako aj príjmov vyplývajúcich z hospodárskych činností súvisiacich s fosílnym plynom zosúladených s taxonómiou, ako sa vyžaduje v článku 8 ods. 7 písm. a) delegovaného nariadenia Komisie 2021/2178 (18); ii. vo výrobe chemikálií (19), t. j. jeho činnosti patria do divízie 20.2 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1893/2006; iii. v oblasti kontroverzných zbraní (20) (protipechotné míny, kazetová munícia, chemické a biologické zbrane), a/alebo iv. v oblasti pestovania a výroby tabaku (21); e) jeho ciele súvisiace s udržateľnosťou z hľadiska významných skupín výrobkov a služieb, kategórií zákazníkov, geografických oblastí a vzťahov so zainteresovanými stranami; f) posúdenie jeho súčasných významných výrobkov a/alebo služieb a významných trhov a skupín zákazníkov v súvislosti s jeho cieľmi súvisiacimi s udržateľnosťou a g) prvky stratégie podniku, ktoré sa týkajú aspektov udržateľnosti alebo ich ovplyvňujú, vrátane hlavných budúcich výziev, kritických riešení alebo projektov, ktoré sa majú zaviesť, ak je to relevantné pre vykazovanie informácií o udržateľnosti.

41.

Ak má podnik sídlo v členskom štáte EÚ, ktorý povoľuje oslobodenie od zverejňovania informácií uvedených v článku 18 ods. 1 písm. a) smernice 2013/34/EÚ (22), a ak podnik využil toto oslobodenie, môže vynechať rozčlenenie výnosov podľa významných odvetví ESRS, ako sa vyžaduje v odseku 40 písm. b). V tomto prípade podnik napriek tomu zverejňuje zoznam odvetví ESRS, ktoré sú pre podnik významné.

42.

Podnik zverejňuje opis svojho obchodného modelu a hodnotového reťazca vrátane: a) svojich vstupov a svojho prístupu k zhromažďovaniu, vytváraniu a zabezpečovaniu týchto vstupov; b) svojich výstupov a výsledkov z hľadiska súčasných a očakávaných prínosov pre zákazníkov, investorov a iné zainteresované strany a c) hlavných vlastností jeho upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca a pozície podniku v jeho hodnotovom reťazci vrátane opisu hlavných obchodných aktérov (ako sú kľúčoví dodávatelia, zákazníci, distribučné kanály a koncoví používatelia) a ich vzťahu s podnikom. Ak má podnik viacero hodnotových reťazcov, zverejnenie sa musí týkať kľúčových hodnotových reťazcov.

Požiadavka na zverejňovanie SBM-2 – Záujmy a stanoviská zainteresovaných strán

43.

Podnik zverejňuje to, ako sa záujmy a stanoviská jeho zainteresovaných strán zohľadňujú v rámci stratégie a obchodného modelu podniku.

44.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je zabezpečiť pochopenie toho, ako záujmy a stanoviská zainteresovaných strán poskytujú informácie pre stratégiu a obchodný model podniku.

45.

Podnik zverejňuje súhrnný opis: a) zapojenia svojich zainteresovaných strán vrátane: i. kľúčových zainteresovaných strán podniku; ii. toho, či dochádza k zapojeniu zainteresovaných strán a v prípade ktorých kategórií zainteresovaných strán k nemu dochádza; iii. toho, ako funguje; iv. jeho účelu a v. toho, ako podnik zohľadňuje jeho výsledok; b) toho, ako podnik chápe záujmy a stanoviská svojich kľúčových zainteresovaných strán, ktoré sa týkajú stratégie a obchodného modelu podniku, v rozsahu, v akom boli analyzované počas procesu náležitej starostlivosti a/alebo procesu posúdenia významnosti podniku (pozri požiadavku na zverejňovanie IRO-1 v tomto štandarde); c) ak je to relevantné, zmien jeho stratégie a/alebo obchodného modelu vrátane: i. toho, ako zmenil a plánuje zmeniť svoju stratégiu a/alebo obchodný model s cieľom riešiť záujmy a stanoviská svojich zainteresovaných strán; ii. akýchkoľvek ďalších plánovaných krokov a ich časového horizontu a iii. či je pravdepodobné, že tieto kroky zmenia vzťah so zainteresovanými stranami a ich stanoviská, a d) či a ako sú správne, riadiace a dozorné orgány informované o stanoviskách a záujmoch ovplyvnených zainteresovaných strán, pokiaľ ide o vplyvy podniku v oblasti udržateľnosti.

Požiadavka na zverejňovanie SBM-3 – Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom

46.

Podnik zverejní informácie o svojich významných vplyvoch, rizikách a príležitostiach a o spôsobe ich interakcie s jeho stratégiou a obchodným modelom.

47.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je zabezpečiť pochopenie, pokiaľ ide o významné vplyvy, riziká a príležitosti, ktoré vyplývajú z posúdenia významnosti vykonaného podnikom, ako aj spôsob, akým vznikajú v dôsledku stratégie a obchodného modelu podniku a akým vedú k ich prispôsobeniu, a to vrátane prideľovania jeho zdrojov. Informácie, ktoré sa majú zverejniť o riadení významných vplyvov, rizík a príležitostí podniku, sú predpísané v tematických ESRS a v odvetvovo špecifických štandardoch, ktoré sa uplatňujú v spojení s minimálnymi požiadavkami na zverejňovanie týkajúcimi sa politík, opatrení a cieľových hodnôt stanovených v tomto štandarde.

48.

Podnik zverejňuje: a) stručný opis svojich významných vplyvov, rizík a príležitostí vyplývajúcich z jeho posúdenia významnosti (pozri požiadavku na zverejňovanie IRO-1 tohto štandardu) vrátane opisu toho, kde v jeho obchodnom modeli, vlastných činnostiach a upstreamovej a downstreamovej časti jeho hodnotového reťazca sú sústreďované tieto významné vplyvy, riziká a príležitosti; b) súčasné a očakávané účinky svojich významných vplyvov, rizík a príležitostí na obchodný model, hodnotový reťazec, stratégiu a rozhodovanie a to, ako reagoval alebo plánuje reagovať na tieto účinky, vrátane akýchkoľvek zmien, ktoré vykonal alebo plánuje vykonať vo svojej stratégii alebo obchodnom modeli ako súčasť svojich opatrení zameraných na riešenie konkrétnych významných vplyvov alebo rizík alebo na využívanie konkrétnych významných príležitostí; c) vo vzťahu k významným vplyvom podniku: i. spôsob, akým významné negatívne a pozitívne vplyvy podniku ovplyvňujú (alebo v prípade potenciálnych vplyvov pravdepodobne ovplyvnia) ľudí alebo životné prostredie; ii. informácie o tom, či a ako tieto vplyvy vznikajú v dôsledku stratégie a obchodného modelu podniku alebo sú s nimi spojené; iii. odôvodnene očakávané časové horizonty týchto vplyvov a iv. informácie o tom, či je podnik súčasťou významných vplyvov prostredníctvom svojich činností alebo z dôvodu svojich obchodných vzťahov, s opisom povahy príslušných činností alebo obchodných vzťahov; d) súčasné finančné účinky významných rizík a príležitostí podniku na jeho finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky a významné riziká a príležitosti, v prípade ktorých existuje v nasledujúcom ročnom období vykazovania vysoké riziko významnej úpravy účtovnej hodnoty aktív a pasív vykazovaných v súvisiacej účtovnej závierke; e) očakávané finančné účinky významných rizík a príležitostí podniku na jeho finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte vrátane odôvodnene očakávaných časových horizontov týchto účinkov. Patrí sem aj informácia o tom, ako podnik očakáva, že sa jeho finančná situácia, finančná výkonnosť a peňažné toky zmenia z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska vzhľadom na jeho stratégiu riadenia rizík a príležitostí, pričom sa zohľadnia: i. jeho plány investícií a odpredaja (napríklad kapitálové výdavky, významné akvizície a odčlenenia, spoločné podniky, transformácia podnikania, inovácie, nové oblasti podnikania a vyraďovanie majetku) vrátane plánov, ku ktorým sa podnik zmluvne nezaviazal, a ii. plánované zdroje financovania podniku na realizáciu jeho stratégie; f) informácie o odolnosti stratégie a obchodného modelu podniku, pokiaľ ide o jeho schopnosť riešiť významné vplyvy a riziká a využiť významné príležitosti. Podnik zverejní kvalitatívnu a prípadne aj kvantitatívnu analýzu odolnosti vrátane spôsobu vykonania analýzy a použitých časových horizontov podľa vymedzenia v ESRS 1 (pozri ESRS 1 kapitolu 6 Časové horizonty). Pri poskytovaní kvantitatívnych informácií môže podnik zverejniť jednotlivé sumy alebo rozsahy; g) zmeny významných vplyvov, rizík a príležitostí v porovnaní s predchádzajúcim obdobím vykazovania a h) špecifikáciu tých vplyvov, rizík a príležitostí, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na zverejňovanie ESRS, na rozdiel od tých, na ktoré sa vzťahujú dodatočné zverejnenia špecifické pre daný subjekt, ktoré podnik používa.

49.

Podnik môže zverejniť opisné informácie požadované v odseku 46 spolu so zverejneniami poskytnutými podľa príslušných tematických ESRS, pričom v takom prípade takisto predloží vyhlásenie o významných vplyvoch, rizikách a príležitostiach spolu so svojimi zverejneniami vypracovanými podľa tejto kapitoly ESRS 2.

4.   Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

4.1.    Zverejňovanie informácií o procese posudzovania významnosti

50.

V tejto kapitole sa stanovujú požiadavky na zverejňovanie, ktoré umožňujú pochopiť: a) postup na identifikáciu významných vplyvov, rizík a príležitostí a b) informácie, ktoré podnik zahrnul do svojho vyhlásenia o udržateľnosti ako výsledok posúdenia významnosti.

Požiadavka na zverejňovanie IRO-1 – Opis postupu na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí

51.

Podnik zverejní svoj postup na identifikáciu vplyvov, rizík a príležitostí a posúdenie toho, ktoré z nich sú významné.

52.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je zabezpečiť pochopenie postupu, prostredníctvom ktorého podnik identifikuje vplyvy, riziká a príležitosti a posudzuje ich významnosť, čo tvorí základ na určenie zverejnení v jeho vyhlásení o udržateľnosti (pozri ESRS 1 kapitolu 3 a súvisiace požiadavky na uplatňovanie, v ktorých sa stanovujú požiadavky a zásady týkajúce sa postupu na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí na základe zásady dvojitej významnosti).

53.

Podnik zverejňuje tieto informácie: a) opis metodík a predpokladov použitých v opísanom postupe; b) prehľad postupu na identifikáciu, posúdenie, určenie priorít a monitorovanie, pokiaľ ide o potenciálne a skutočné vplyvy podniku na ľudí a životné prostredie, ktorý vychádza z procesu náležitej starostlivosti podniku, vrátane vysvetlenia toho, či a ako sa v rámci tohto postupu: i. kladie dôraz na konkrétne činnosti, obchodné vzťahy, geografické oblasti alebo iné faktory, ktoré vedú k zvýšenému riziku nepriaznivých vplyvov; ii. berú do úvahy vplyvy, na ktorých sa podnik podieľa prostredníctvom svojich vlastných činností alebo v dôsledku obchodných vzťahov; iii. zahŕňajú konzultácie s ovplyvnenými zainteresovanými stranami s cieľom pochopiť, ako môžu byť ovplyvnené, a s externými odborníkmi; iv. určujú priority negatívnych vplyvov na základe ich relatívnej závažnosti a pravdepodobnosti (pozri ESRS 1 oddiel 3.4. Významnosť vplyvu) a prípadne pozitívnych vplyvov na základe ich relatívnej miery, rozsahu a pravdepodobnosti a či a ako sa určuje, ktoré aspekty udržateľnosti sú významné na účely vykazovania, a to vrátane kvalitatívnych alebo kvantitatívnych prahových hodnôt a ďalších kritérií použitých podľa ESRS 1 oddielu 3.4. Významnosť vplyvu; c) prehľad postupu, ktorý sa používa na identifikovanie, posúdenie, určenie priorít a monitorovanie rizík a príležitostí, ktoré majú alebo môžu mať finančné vplyvy. Toto zverejnenie obsahuje: i. informáciu o tom, ako podnik zvážil prepojenia svojich vplyvov a závislostí s rizikami a príležitosťami, ktoré môžu vyplynúť z týchto vplyvov a závislostí; ii. informáciu o tom, ako podnik posudzuje pravdepodobnosť, intenzitu a povahu účinkov identifikovaného rizika a príležitostí (napríklad kvalitatívne alebo kvantitatívne prahové hodnoty a ďalšie kritériá použité podľa ESRS 1 oddielu 3.3. Finančná významnosť); iii. informáciu o tom, ako podnik určuje prioritu rizík súvisiacich s udržateľnosťou v porovnaní s inými druhmi rizík vrátane používania nástrojov na posudzovanie rizík; d) opis rozhodovacieho procesu a súvisiacich postupov vnútornej kontroly; e) rozsah a spôsob, akým sa postup na identifikáciu, posúdenie a riadenie vplyvov a rizík integruje do celkového procesu riadenia rizík podniku a používa na hodnotenie celkového rizikového profilu podniku a procesov riadenia rizík; f) rozsah a spôsob, akým sa postup na identifikáciu, posúdenie a riadenie príležitostí integruje do celkového procesu riadenia podniku, ak je to relevantné; g) vstupné parametre, ktoré používa (napríklad zdroje údajov, rozsah zahrnutých činností a podrobnosti použité v predpokladoch), a h) informáciu o tom, či a ako sa postup zmenil v porovnaní s predchádzajúcim obdobím vykazovania, keď bol postup naposledy zmenený, a budúce dátumy revízie posúdenia významnosti.

Požiadavka na zverejňovanie IRO-2 – Požiadavky na zverejňovanie v štandardoch ESRS, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie podniku o udržateľnosti

54.

Podnik vykazuje požiadavky na zverejňovanie, ktoré spĺňa, v rámci svojho vyhlásenia o udržateľnosti.

55.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je zabezpečiť pochopenie požiadaviek na zverejňovanie zahrnutých do vyhlásenia podniku o udržateľnosti a tém, ktoré boli na základe posúdenia významnosti vynechané ako nevýznamné.

56.

Podnik uvedie zoznam požiadaviek na zverejňovanie, ktoré boli splnené pri vypracúvaní vyhlásenia o udržateľnosti na základe výsledku posúdenia významnosti (pozri ESRS 1 kapitolu 3), vrátane čísel strán a/alebo odsekov, v ktorých sa príslušné zverejnenia nachádzajú vo vyhlásení o udržateľnosti. Môže sa uviesť ako index obsahu. Podnik takisto zahrnie tabuľku všetkých údajových bodov vyplývajúcich z iných právnych predpisov EÚ uvedených v dodatku B k tomuto štandardu, pričom uvedie, kde ich možno nájsť vo vyhlásení o udržateľnosti, a zahrnie tie, ktoré podnik posúdil ako nevýznamné, pričom v takom prípade podnik v súlade s ESRS 1 ods. 35 uvedie v tabuľke „nevýznamné“.

57.

Ak podnik dospeje k záveru, že zmena klímy nie je významná, v dôsledku čoho vynechá všetky požiadavky na zverejňovanie podľa ESRS E1 Zmena klímy, musí zverejniť podrobné vysvetlenie záverov svojho posúdenia významnosti v súvislosti so zmenou klímy (pozri ESRS 2 IRO-2 Požiadavky na zverejňovanie v štandardoch ESRS, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie podniku o udržateľnosti) vrátane výhľadovej analýzy podmienok, ktoré by mohli viesť podnik k záveru, že zmena klímy je významná v budúcnosti.

58.

Ak podnik dospeje k záveru, že iná téma ako zmena klímy nie je významná, v dôsledku čoho vynechá všetky požiadavky na zverejňovanie podľa príslušného tematického ESRS, môže poskytnúť stručné vysvetlenie záverov svojho posúdenia významnosti pre danú tému.

59.

Podnik poskytne vysvetlenie spôsobu, akým určil významné informácie, ktoré sa majú zverejniť v súvislosti s vplyvmi, rizikami a príležitosťami, ktoré posúdil ako významné, vrátane použitia prahových hodnôt a/alebo spôsobu, akým uplatnil kritériá uvedené v ESRS 1 oddiele 3.2. Významné aspekty a významnosť informácií.

4.2    Minimálne požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa politík a opatrení

60.

V tomto oddiele sa stanovujú minimálne požiadavky na zverejňovanie, ktoré sa majú zahrnúť, keď podnik zverejňuje informácie o svojich politikách a opatreniach na predchádzanie skutočným a potenciálnym významným vplyvom, ich zmierňovanie a nápravu, na riešenie významných rizík a/alebo na využitie významných príležitostí (spoločne ďalej len „riadenie významných aspektov udržateľnosti“). Uplatňujú sa spolu s požiadavkami na zverejňovanie – vrátane požiadaviek na uplatňovanie – stanovenými v príslušných tematických a odvetvových ESRS. Uplatňujú sa aj vtedy, keď podnik pripravuje zverejnenia špecifické pre daný subjekt.

61.

Príslušné zverejnenia sa musia uvádzať spolu so zverejneniami, ktoré sú predpísané v relevantných ESRS. Ak sa jedna politika alebo rovnaké opatrenia vzťahujú na viac vzájomne prepojených aspektov udržateľnosti, podnik môže zverejniť požadované informácie vo svojom vykazovaní v rámci jedného tematického ESRS a uviesť krížový odkaz pri ostatných tematických ESRS.

62.

Ak podnik nemôže zverejniť informácie o politikách a opatreniach požadované podľa príslušných ESRS, pretože neprijal politiky a/alebo opatrenia týkajúce sa konkrétneho aspektu udržateľnosti, uvedie túto skutočnosť a dôvody, pre ktoré neprijal politiky a/alebo opatrenia. Podnik môže zverejniť časový rámec, v ktorom ich plánuje prijať.

Minimálna požiadavka na zverejňovanie – MDR-P Politiky – Politiky prijaté na účely riadenia významných aspektov udržateľnosti

63.

Podnik uplatňuje minimálne požiadavky na zverejňovanie vymedzené v tomto ustanovení pri zverejňovaní politík, ktoré má zavedené pre každý aspekt udržateľnosti identifikovaný ako významný.

64.

Cieľom tejto minimálnej požiadavky na zverejňovanie je zabezpečiť pochopenie politík, ktoré podnik zaviedol na predchádzanie skutočným a potenciálnym vplyvom, ich zmierňovanie a nápravu, na riešenie rizík a na využitie príležitostí.

65.

Podnik zverejňuje informácie o politikách prijatých na účely riadenia významných aspektov udržateľnosti. Zverejnenie obsahuje tieto informácie: a) opis kľúčových prvkov obsahu politiky vrátane jej všeobecných cieľov a toho, ktorých významných vplyvov, rizík alebo príležitostí sa týka, a procesu monitorovania; b) opis rozsahu pôsobnosti politiky alebo jej výnimiek v zmysle činností, upstreamovej a/alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca, geografických oblastí a prípadne ovplyvnených skupín zainteresovaných strán; c) najvyššiu úroveň riadenia v organizácii podniku, ktorá je zodpovedná za vykonávanie politiky; d) ak je to relevantné, odkaz na štandardy alebo iniciatívy tretích strán, ktoré sa podnik zaviazal dodržiavať prostredníctvom vykonávania politiky; e) ak je to relevantné, opis toho, ako sa pri stanovení politiky zohľadňovali záujmy kľúčových zainteresovaných strán, a f) ak je to relevantné, či a ako podnik sprístupňuje politiku potenciálne ovplyvneným zainteresovaným stranám a zainteresovaným stranám, ktoré potrebujú pomoc pri jej vykonávaní.

Minimálna požiadavka na zverejňovanie – MDR-A Opatrenia – Opatrenia a zdroje v súvislosti s významnými aspektmi udržateľnosti

66.

Podnik uplatňuje požiadavky na obsah zverejnení uvedené v tomto ustanovení pri opise opatrení, prostredníctvom ktorých riadi každý významný aspekt udržateľnosti, vrátane akčných plánov a pridelených a/alebo plánovaných zdrojov.

67.

Cieľom tejto minimálnej požiadavky na zverejňovanie je zabezpečiť pochopenie kľúčových opatrení, ktoré podnik prijal a/alebo plánuje prijať na predchádzanie skutočným a potenciálnym vplyvom, ich zmierňovanie a nápravu a na riešenie rizík a využitie príležitostí a prípadne na dosiahnutie cieľov a cieľových hodnôt súvisiacich politík.

68.

Ak si vykonávanie politiky vyžaduje opatrenia alebo komplexný akčný plán na dosiahnutie príslušných cieľov a aj vtedy, keď sa opatrenia vykonávajú bez konkrétnej politiky, podnik zverejňuje tieto informácie: a) zoznam kľúčových opatrení prijatých v roku vykazovania a plánovaných do budúcnosti, ich očakávané výsledky a prípadne spôsob, akým ich vykonávanie prispieva k dosiahnutiu cieľov a cieľových hodnôt politiky; b) rozsah pôsobnosti kľúčových opatrení (t. j. pôsobnosť v zmysle činností, upstreamovej a/alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca, geografických oblastí a prípadne ovplyvnených skupín zainteresovaných strán); c) časové horizonty, v rámci ktorých podnik plánuje dokončiť jednotlivé kľúčové opatrenia; d) ak je to relevantné, kľúčové opatrenia (spolu s výsledkami) prijaté s cieľom poskytnúť nápravné opatrenie a spolupracovať na jeho poskytnutí alebo podporiť jeho poskytnutie tým, ktorí boli poškodení skutočnými významnými vplyvmi; e) ak je to relevantné, kvantitatívne a kvalitatívne informácie týkajúce sa pokroku pri vykonávaní opatrení alebo akčných plánov zverejnených v predchádzajúcich obdobiach.

69.

Ak si vykonávanie akčného plánu vyžaduje významné prevádzkové náklady (ďalej len „OpEx“) a/alebo kapitálové výdavky (ďalej len „CapEx“), podnik: a) opíše druh súčasných a budúcich finančných a iných zdrojov pridelených na akčný plán, v relevantných prípadoch vrátane príslušných podmienok nástrojov udržateľného financovania, ako sú zelené dlhopisy, sociálne dlhopisy a zelené úvery, environmentálnych alebo sociálnych cieľov a toho, či schopnosť realizovať opatrenia alebo akčný plán závisí od konkrétnych predpokladov, napr. od poskytnutia finančnej podpory alebo od vývoja verejnej politiky a trhu; b) uvedie výšku súčasných finančných zdrojov a vysvetlí, ako súvisia s najrelevantnejšími sumami uvedenými v účtovnej závierke, a c) uvedie výšku budúcich finančných zdrojov.

5.   Metriky a cieľové hodnoty

70.

V tejto kapitole sa stanovujú minimálne požiadavky na zverejňovanie, ktoré podnik musí zahrnúť pri zverejňovaní informácií o svojich metrikách a cieľových hodnotách týkajúcich sa jednotlivých významných aspektov udržateľnosti. Uplatňujú sa spolu s požiadavkami na zverejňovanie – vrátane požiadaviek na uplatňovanie – stanovenými v príslušných tematických ESRS. Uplatňujú sa aj vtedy, keď podnik pripravuje zverejnenia špecifické pre daný subjekt.

71.

Príslušné zverejnenia sa musia uvádzať spolu so zverejneniami, ktoré sú predpísané v tematických ESRS.

72.

Ak podnik nemôže zverejniť informácie o cieľových hodnotách požadované v rámci relevantných tematických ESRS, pretože nestanovil cieľové hodnoty týkajúce sa daného aspektu udržateľnosti, uvedie túto skutočnosť a dôvody, pre ktoré cieľové hodnoty neprijal. Podnik môže zverejniť časový rámec, v ktorom ich plánuje prijať.

Minimálna požiadavka na zverejňovanie – MDR-M Metriky – Metriky v súvislosti s významnými aspektmi udržateľnosti

73.

Podnik uplatňuje požiadavky týkajúce sa obsahu zverejnení uvedené v tomto ustanovení pri zverejňovaní metrík, ktoré má zavedené pre každý významný aspekt udržateľnosti.

74.

Cieľom tejto minimálnej požiadavky na zverejňovanie je zabezpečiť pochopenie metrík, ktoré podnik používa na sledovanie účinnosti svojich opatrení na riadenie významných aspektov udržateľnosti.

75.

Podnik zverejní všetky metriky, ktoré používa na hodnotenie výkonnosti a účinnosti vo vzťahu k významnému vplyvu, riziku alebo príležitosti.

76.

Metriky zahŕňajú metriky vymedzené v ESRS, ako aj metriky identifikované pre konkrétny subjekt, a to buď prevzaté z iných zdrojov, alebo vyvinuté samotným podnikom.

77.

Podnik pre každú metriku: a) zverejní metodiky a významné predpoklady, na ktorých je založená, vrátane obmedzení použitých metodík; b) zverejní informáciu o tom, či meranie danej metriky overuje iný externý orgán ako poskytovateľ uistenia, a ak áno, ktorý orgán; c) označí a vymedzí metriku použitím zmysluplných, jasných a presných názvov a opisov; d) ak je ako merná jednotka uvedená mena, použije menu vykazovania svojej účtovnej závierky.

Minimálna požiadavka na zverejňovanie – MDR-T Cieľové hodnoty – Sledovanie účinnosti politík a opatrení prostredníctvom cieľových hodnôt

78.

Podnik uplatňuje požiadavky týkajúce sa obsahu zverejnení uvedené v tomto ustanovení pri zverejňovaní informácií o cieľových hodnotách, ktoré si stanovil pre každý významný aspekt udržateľnosti.

79.

Cieľom tejto minimálnej požiadavky na zverejňovanie je pre každý významný aspekt udržateľnosti zabezpečiť pochopenie: a) toho, či a ako podnik sleduje účinnosť svojich opatrení na riešenie významných vplyvov, rizík a príležitostí, vrátane metrík, ktoré na to používa; b) merateľných časovo ohraničených cieľových hodnôt zameraných na výsledky, ktoré podnik stanovil na splnenie cieľov politiky vymedzených z hľadiska očakávaných výsledkov pre ľudí, životné prostredie alebo podnik, pokiaľ ide o významné vplyvy, riziká a príležitosti; c) celkového pokroku pri dosahovaní stanovených cieľových hodnôt v priebehu času; d) toho, či a ako podnik v prípade, že nestanovil merateľné časovo ohraničené cieľové hodnoty zamerané na výsledky, napriek tomu sleduje účinnosť svojich opatrení na riešenie významných vplyvov, rizík a príležitostí a meria pokrok pri dosahovaní cieľov svojich politík, a e) toho, či a ako sú zainteresované strany zapojené do určovania cieľových hodnôt pre každý významný aspekt udržateľnosti.

80.

Podnik zverejní merateľné časovo ohraničené cieľové hodnoty zamerané na výsledky týkajúce sa významných aspektov udržateľnosti, ktoré stanovil na posúdenie pokroku. Zverejnenie obsahuje pre každú cieľovú hodnotu tieto informácie: a) opis vzťahu cieľovej hodnoty k cieľom politiky; b) vymedzenú úroveň cieľovej hodnoty, ktorá sa má dosiahnuť, prípadne vrátane toho, či je cieľová hodnota absolútna alebo relatívna a v akej jednotke sa meria; c) rozsah pôsobnosti cieľovej hodnoty vrátane činností podniku a/alebo upstreamovej a/alebo downstreamovej časti jeho hodnotového reťazca, ak je to relevantné, a geografických hraníc; d) východiskovú hodnotu a východiskový rok, od ktorého sa meria pokrok; e) obdobie, na ktoré sa vzťahuje cieľová hodnota, a ak je to relevantné, akékoľvek míľniky alebo priebežné cieľového hodnoty; f) metodiky a významné predpoklady použité na vymedzenie cieľových hodnôt, prípadne vrátane vybraného scenára, zdrojov údajov, zosúladenia s cieľmi vnútroštátnej politiky, politiky EÚ alebo medzinárodnej politiky a spôsobu, akým cieľové hodnoty zohľadňujú širší kontext udržateľného rozvoja a/alebo miestnu situáciu, v ktorej sa realizujú vplyvy; g) či sú cieľové hodnoty podniku týkajúce sa environmentálnych aspektov založené na presvedčivých vedeckých dôkazoch; h) či a ako sú zainteresované strany zapojené do určovania cieľových hodnôt pre každý významný aspekt udržateľnosti; i) akékoľvek zmeny v cieľových hodnotách a zodpovedajúcich metrikách alebo východiskových metodikách merania, významných predpokladoch, obmedzeniach, zdrojoch a procesoch zberu údajov, ktoré boli prijaté v rámci vymedzeného časového horizontu. To zahŕňa vysvetlenie dôvodov týchto zmien a ich účinku na porovnateľnosť (pozri požiadavku na zverejňovanie BP-2 Zverejňovanie informácií v súvislosti s osobitnými okolnosťami v rámci tohto štandardu) a j) výkonnosť vo vzťahu k zverejneným cieľovým hodnotám vrátane informácií o tom, ako sa cieľová hodnota monitoruje a reviduje a aké metriky sa používajú, informácií o tom, či je pokrok v súlade s pôvodným plánom, a analýzy trendov alebo významných zmien vo výkonnosti podniku pri dosahovaní cieľovej hodnoty.

81.

Ak podnik nestanovil žiadne merateľné cieľové hodnoty zamerané na výsledky: a) môže zverejniť, či sa takéto cieľové hodnoty stanovia a aký je časový rámec na ich stanovenie, alebo dôvody, prečo podnik neplánuje stanoviť takéto cieľové hodnoty; b) zverejní, či napriek tomu sleduje účinnosť svojich politík a opatrení vo vzťahu k významnému vplyvu, riziku a príležitosti v oblasti udržateľnosti, a ak áno: i. všetky procesy, ktorými to zabezpečuje; ii. vymedzenú úroveň ambícií, ktorá sa má dosiahnuť, a akékoľvek kvalitatívne alebo kvantitatívne ukazovatele, ktoré používa na hodnotenie pokroku, vrátane východiskového obdobia, od ktorého sa meria pokrok.

ESRS E1

ZMENA KLÍMY

Obsah

Cieľ

Interakcia s inými ESRS

Požiadavky na zverejňovanie

–

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Správa a riadenie

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 GOV-3 Začlenenie výkonnosti súvisiacej s udržateľnosťou do systémov stimulov

Stratégia

–

Požiadavka na zverejňovanie E1-1 – Plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-3 – Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 IRO-1 – Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich s klímou

–

Požiadavka na zverejňovanie E1-2 – Politiky týkajúce sa zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy

–

Požiadavka na zverejňovanie E1-3 – Opatrenia a zdroje v súvislosti s politikami v oblasti zmeny klímy

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie E1-4 – Cieľové hodnoty týkajúce sa zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy

–

Požiadavka na zverejňovanie E1-5 – Spotreba energie a energetický mix

–

Požiadavka na zverejňovanie E1-6 – Hrubé emisie rozsahu 1, 2, 3 a celkové emisie skleníkových plynov

–

Požiadavka na zverejňovanie E1-7 – Odstránené emisie skleníkových plynov a projekty znižovania emisií skleníkových plynov financované prostredníctvom uhlíkových kreditov

–

Požiadavka na zverejňovanie E1-8 – Interné stanovovanie cien uhlíka

–

Požiadavka na zverejňovanie E1-9 – Očakávané finančné vplyvy významných fyzických rizík a rizík spojených s transformáciou a potenciálnych klimatických príležitostí

Dodatok A:

Požiadavky na uplatňovanie

–

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Stratégia

–

Požiadavka na zverejňovanie E1-1 – Plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie E1-2 – Politiky týkajúce sa zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy

–

Požiadavky na zverejňovanie E1-3 – Opatrenia a zdroje v súvislosti s politikami v oblasti zmeny klímy

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie E1-4 – Cieľové hodnoty týkajúce sa zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy

–

Požiadavka na zverejňovanie E1-5 – Spotreba energie a energetický mix

–

Požiadavky na zverejňovanie E1-6 – Hrubé emisie rozsahu 1, 2, 3 a celkové emisie skleníkových plynov

–

Požiadavka na zverejňovanie E1-7 – Odstránené emisie skleníkových plynov a projekty znižovania emisií skleníkových plynov financované prostredníctvom uhlíkových kreditov

–

Požiadavka na zverejňovanie E1-8 – Interné stanovovanie cien uhlíka

–

Požiadavka na zverejňovanie E1-9 – Očakávané finančné vplyvy významných fyzických rizík a rizík spojených s transformáciou a potenciálnych klimatických príležitostí

Cieľ

1.

Cieľom tohto štandardu je špecifikovať požiadavky na zverejňovanie, ktoré umožnia používateľom vyhlásení o udržateľnosti porozumieť: a) tomu, ako podnik ovplyvňuje zmenu klímy z hľadiska významných pozitívnych a negatívnych skutočných a potenciálnych vplyvov; b) minulému, súčasnému a budúcemu úsiliu podniku v oblasti zmierňovania v súlade s Parížskou dohodou (alebo aktualizovanou medzinárodnou dohodou o zmene klímy), ktoré je v súlade s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C; c) plánom a kapacite podniku prispôsobiť svoju stratégiu a obchodný model v súlade s prechodom na udržateľné hospodárstvo a prispievať k obmedzeniu globálneho otepľovania na 1,5 °C; d) akýmkoľvek ďalším opatreniam, ktoré podnik prijal na predchádzanie skutočným alebo potenciálnym negatívnym vplyvom, ich zmierňovanie alebo nápravu a na riešenie rizík a príležitostí, ako aj výsledku takýchto opatrení; e) povahe, druhu a rozsahu významných rizík a príležitostí podniku vyplývajúcich z jeho vplyvov a závislostí súvisiacimi so zmenou klímy a tomu, ako ich podnik riadi, a f) krátkodobým, strednodobým a dlhodobým finančným vplyvom rizík a príležitostí, ktoré vyplývajú z vplyvov a závislostí podniku súvisiacich so zmenou klímy.

2.

Požiadavky na zverejňovanie uvedené v tomto štandarde zohľadňujú požiadavky súvisiacich právnych predpisov a nariadení EÚ (t. j. právny predpis EÚ v oblasti klímy (30), nariadenie o normách pre klimatické referenčné hodnoty (31), nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (32), taxonómia EÚ (33) a požiadavky na zverejňovanie orgánu EBA týkajúce sa piliera 3 (34)).

3.

Tento štandard sa vzťahuje na požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa týchto aspektov udržateľnosti: Zmierňovanie zmeny klímy a Adaptácia na zmenu klímy. Vzťahuje sa aj na záležitosti súvisiace s energiou, pokiaľ sú relevantné pre zmenu klímy.

4.

Zmierňovanie zmeny klímy sa týka úsilia podniku v rámci všeobecného procesu obmedzenia zvyšovania globálnej priemernej teploty na 1,5 °C v porovnaní s úrovňou pred priemyselnou revolúciou v súlade s Parížskou dohodou. Tento štandard sa vzťahuje na požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa okrem iného siedmich skleníkových plynov, a to oxidu uhličitého (CO2), metánu (CH4), oxidu dusného (N2O), neúplne fluórovaných uhľovodíkov (HFC), úplne fluórovaných uhľovodíkov (PFC), fluoridu sírového (SF6) a fluoridu dusitého (NF3). Vzťahuje sa aj na požiadavky na zverejňovanie v súvislosti s tým, ako podnik rieši svoje emisie skleníkových plynov, ako aj príslušné riziká spojené s transformáciou.

5.

Adaptácia na zmenu klímy sa týka procesu prispôsobenia podniku skutočnej a očakávanej zmene klímy.

6.

Tento štandard sa vzťahuje na požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa klimatických nebezpečenstiev, ktoré môžu viesť k fyzickým klimatickým rizikám pre podnik, ako aj jeho adaptačných riešení na zníženie týchto rizík. Vzťahuje sa aj na riziká spojené s transformáciou v súvislosti s potrebnou adaptáciou na klimatické nebezpečenstvá.

7.

Požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa „energie“ sa vzťahujú na všetky druhy výroby a spotreby energie.

Interakcia s inými ESRS

8.

Látky poškodzujúce ozónovú vrstvu (ODS), oxidy dusíka (NOx) a oxidy síry (SOx), sú popri ďalších emisiách do ovzdušia spojené so zmenou klímy, ale vzťahujú sa na nich požiadavky na zverejňovanie uvedené v ESRS E2.

9.

Na vplyvy na ľudí, ktoré môžu byť výsledkom transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo, sa vzťahujú ESRS S1 Vlastná pracovná sila, ESRS S2 Pracovníci v hodnotovom reťazci, ESRS S3 Ovplyvnené spoločenstvá a ESRS S4 Spotrebitelia a koncoví používatelia.

10.

Zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy sú úzko prepojené témy, ktorými sa zaoberá najmä štandard ESRS E3, Vodné a morské zdroje, a ESRS E4, Biodiverzita a ekosystémy. Pokiaľ ide o vodu a ako je načrtnuté v tabuľke klimatických nebezpečenstiev v AR 11, tento štandard sa zaoberá akútnymi a chronickými fyzickými rizikami vyplývajúcimi z nebezpečenstiev týkajúcich sa vody a oceánov. Stratou biodiverzity a degradáciou ekosystému, ktoré môžu byť spôsobené zmenou klímy, sa zaoberá ESRS E4, Biodiverzita a ekosystémy.

11.

Tento štandard by sa mal vykladať a uplatňovať v spojení s ESRS 1 Všeobecné požiadavky a ESRS 2 Všeobecné zverejnenia.

Požiadavky na zverejňovanie

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

12.

Požiadavky uvedené v tomto oddiele by sa mali vykladať a uplatňovať v spojení so zverejňovaním informácií požadovaným na základe ESRS 2 v kapitole 2, Správa a riadenie, kapitole 3, Stratégia, a kapitole 4, Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí. Výsledné zverejnenia sa predkladajú vo vyhlásení o udržateľnosti spolu so zverejneniami požadovanými na základe ESRS 2, s výnimkou ESRS 2 SBM-3 Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom, v prípade ktorých môže podnik v súlade s ESRS 2 odsekom 46 predložiť zverejnenia spoločne s inými zverejneniami požadovanými v tomto tematickom štandarde.

Správa a riadenie

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 GOV-3 Začlenenie výkonnosti súvisiacej s udržateľnosťou do systémov stimulov

13.

Podnik zverejní, či a akým spôsobom zohľadňuje úvahy súvisiace s klímou pri odmeňovaní členov správnych, riadiacich a kontrolných orgánov vrátane toho, či bola posúdená ich výkonnosť v súvislosti s cieľovými hodnotami znižovania emisií skleníkových plynov vykázanými na základe požiadavky na zverejňovanie E1-4, a percentuálneho podielu odmeny priznanej v súčasnom období, ktorý je spojený s úvahami súvisiacimi s klímou, spolu s vysvetlením úvah súvisiacich s klímou.

Stratégia

Požiadavka na zverejňovanie E1-1 – Plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy

14.

Podnik zverejní svoj plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy  (35) .

15.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť porozumenie minulému, súčasnému aj budúcemu úsiliu podniku v oblasti zmierňovania, aby sa zabezpečilo, že jeho stratégia a obchodný model sú v súlade s transformáciou na udržateľné hospodárstvo a s ambíciou obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C v súlade s Parížskou dohodou a s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, a prípade s expozíciou podniku voči činnostiam súvisiacim s uhlím, ropou a plynom.

16.

Informácie požadované v odseku 14 zahŕňajú: a) s odkazom na cieľové hodnoty znižovania emisií skleníkových plynov (na základe požiadavky na zverejňovanie E1-4) vysvetlenie toho, ako sú cieľové hodnoty podniku v súlade s obmedzením globálneho otepľovania na 1,5 °C v súlade s Parížskou dohodou; b) s odkazom na cieľové hodnoty znižovania emisií skleníkových plynov (na základe požiadavky na zverejňovanie E1-4) a opatrenia na zmiernenie zmeny klímy (na základe požiadavky na zverejňovanie E1-3) vysvetlenie identifikovaných nástrojov dekarbonizácie a kľúčových plánovaných opatrení vrátane zmien portfólia výrobkov a služieb podniku a prijatia nových technológií podnikom v rámci jeho vlastných činností alebo upstreamovej a/alebo downstreamovej časti jeho hodnotového reťazca; c) s odkazom na opatrenia na zmiernenie zmeny klímy (na základe požiadavky na zverejňovanie E1-3) vysvetlenie a kvantifikáciu investícií a financovania podniku na podporu vykonávania jeho plánu transformácie spolu s odkazom na kľúčové ukazovatele výkonnosti CapEx zosúladených s taxonómiou a prípadne plánov CapEx, ktoré podnik zverejňuje v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2021/2178; d) kvalitatívne posúdenie potenciálnych uzamknutých emisií skleníkových plynov z kľúčových aktív a výrobkov podniku. Súčasťou toho bude aj vysvetlenie, či a ako tieto emisie môžu ohroziť dosahovanie cieľových hodnôt podniku týkajúcich sa znižovania emisií skleníkových plynov a byť faktorom rizika spojeného s transformáciou, a prípadne aj vysvetlenie plánov podniku týkajúcich sa riadenia jeho aktív a výrobkov s vysokými emisiami skleníkových plynov a energeticky náročných aktív a výrobkov; e) v prípade podnikov s hospodárskymi činnosťami, na ktoré sa vzťahujú delegované nariadenia o adaptácii na zmenu klímy alebo o zmierňovaní zmeny klímy v rámci nariadenia o taxonómii, vysvetlenie všetkých cieľov alebo plánov (CapEx, plány CapEx, OpEx), ktoré podnik má na zosúladenie svojich hospodárskych činností (príjmy, CapEx, OpEx) s kritériami stanovenými v delegovanom nariadení Komisie 2021/2139 (36); f) prípadne zverejnenie významných súm CapEx investovaných počas obdobia vykazovania týkajúcich sa hospodárskych činností súvisiacich s uhlím, ropou a plynom (37); g) zverejnenie toho, či je podnik vylúčený z referenčných hodnôt EÚ v súlade s Parížskou dohodou (38); h) vysvetlenie toho, ako je plán transformácie zakotvený v celkovej obchodnej stratégii a finančnom plánovaní podniku a ako je s nimi zosúladený; i) či plán transformácie schválili správne, riadiace a dozorné orgány, a j) vysvetlenie pokroku podniku dosiahnutého pri vykonávaní plánu transformácie.

17.

V prípade, že podnik nemá zavedený plán transformácie, uvedie, či a kedy plán transformácie prijme.

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-3 – Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom

18.

Podnik v prípade každého významného rizika súvisiaceho s klímou, ktoré identifikoval, uvedie, či subjekt považuje riziko za fyzické riziko v oblasti klímy alebo za riziko transformácie súvisiace s klímou .

19.

Podnik opíše odolnosť svojej stratégie a obchodného modelu vo vzťahu k zmene klímy. Tento opis obsahuje: a) rozsah analýzy odolnosti; b) to, ako a kedy sa analýza odolnosti vykonala, vrátane použitia analýzy klimatických scenárov, ako sa uvádza v požiadavke na zverejňovanie týkajúcej sa ESRS 2 IRO-1 a odsekoch o súvisiacich požiadavkách na uplatňovanie, a c) výsledky analýzy odolnosti vrátane výsledkov používania analýzy scenárov.

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 IRO-1 – Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich s klímou

20.

Podnik opíše postup na identifikáciu a posúdenie vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich s klímou. Tento opis zahŕňa jeho proces, pokiaľ ide o: a) vplyvy na zmenu klímy, najmä emisie skleníkových plynov podniku (ako sa vyžaduje na základe požiadavky na zverejňovanie ESRS E1-6); b) fyzické riziká v oblasti klímy vo vlastných činnostiach a vo všetkých upstreamových a downstreamových častiach hodnotového reťazca, najmä: i. identifikáciu klimatických nebezpečenstiev, minimálne pri zohľadnení klimatických scenárov s vysokými emisiami, a ii. posúdenie toho, ako môžu byť aktíva a podnikateľské činnosti vystavené týmto klimatickým nebezpečenstvám a ako sú voči nim citlivé, čo vedie k hrubým fyzickým rizikám pre podnik. c) riziká transformácie súvisiace s klímou a príležitosti transformácie súvisiace s klímou vo vlastných činnostiach a vo všetkých upstreamových a downstreamových častiach hodnotového reťazca, najmä: i. identifikáciu udalostí transformácie súvisiacich s klímou, minimálne pri zohľadnení klimatického scenára v súlade s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C s nulovým alebo obmedzeným prekročením, a ii. posúdenie toho, ako môžu byť aktíva a podnikateľské činnosti vystavené týmto udalostiam transformácie súvisiacim s klímou, čo vedie k hrubým rizikám alebo príležitostiam spojeným s transformáciou pre podnik.

21.

Pri zverejňovaní informácií požadovaných na základe odseku 20 písm. b) a c) podnik vysvetlí, ako využil analýzu klimatického scenára vrátane širokej škály klimatických scenárov na to, aby získal informácie pre identifikáciu a posúdenie fyzických rizík a rizík spojených s transformáciou a príležitostí z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého horizontu.

Požiadavka na zverejňovanie E1-2 – Politiky týkajúce sa zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy

22.

Podnik opíše svoje politiky prijaté na riadenie významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich so zmierňovaním zmeny klímy a s adaptáciou na zmenu klímy.

23.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť porozumenie rozsahu, v akom má podnik zavedené politiky, ktorými rieši identifikáciu, posudzovanie, riadenie a/alebo nápravu významných vplyvov, rizík a príležitostí týkajúcich sa zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy.

24.

Pri zverejňovaní požadovanom v odseku 22 sa zahrnú informácie o politikách, ktoré má podnik zavedené na riadenie významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich so zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na zmenu klímy v súlade s ESRS 2 MDR-P Politiky prijaté na účely riadenia významných aspektov udržateľnosti.

25.

Podnik uvedie, či a ako sa jeho politikami riešia tieto oblasti: a) zmierňovanie zmeny klímy; b) adaptácia na zmenu klímy; c) energetická efektívnosť; d) zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a e) iné.

Požiadavka na zverejňovanie E1-3 – Opatrenia a zdroje v súvislosti s politikami v oblasti zmeny klímy

26.

Podnik zverejní svoje opatrenia na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na zmenu klímy a prostriedky pridelené na ich vykonávanie.

27.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť porozumenie kľúčovým opatreniam prijatým a plánovaným v záujme dosiahnutia cieľov politík a cieľových hodnôt súvisiacich s klímou.

28.

Opis opatrení a prostriedkov týkajúcich sa zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy sa riadi zásadami uvedenými v ESRS 2 MDR-A, Opatrenia a zdroje v súvislosti s významnými aspektmi udržateľnosti.

29.

Okrem ESRS 2 MDR-A podnik: a) pri uvádzaní kľúčových opatrení prijatých za rok vykazovania a plánovaných do budúcnosti uvedie aj opatrenia na zmiernenie zmeny klímy podľa nástrojov dekarbonizácie vrátane riešení inšpirovaných prírodou; b) pri opisovaní výsledku opatrení na zmiernenie zmeny klímy zahrnie dosiahnuté a očakávané zníženia emisií skleníkových plynov a c) uvedie súvislosť významných peňažných súm CapEx a OpEx požadovaných na vykonávanie podniknutej alebo plánovanej činnosti s: i. príslušnými položkami alebo poznámkami v účtovnej závierke; ii. kľúčovými ukazovateľmi výkonnosti požadovanými na základe delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2021/2178 a iii. prípadne plánom CapEx požadovaným na základe delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2021/2178.

Metriky a cieľové hodnoty

Požiadavka na zverejňovanie E1-4 – Cieľové hodnoty týkajúce sa zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy

30.

Podnik zverejní cieľové hodnoty súvisiace s klímou, ktoré si stanovil.

31.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť porozumenie cieľovým hodnotám, ktoré si podnik stanovil na podporu svojich politík na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na zmenu klímy a riešenie významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich s klímou.

32.

Pri zverejnení cieľových hodnôt požadovanom v odseku 30 sa zahrnú informácie požadované na základe ESRS 2 MDR-T, Sledovanie účinnosti politík a opatrení prostredníctvom cieľových hodnôt.

33.

Na účel zverejňovania požadovaného podľa odseku 30 podnik zverejní informácie o tom, či a ako si stanovil cieľové hodnoty znižovania emisií skleníkových plynov a/alebo akékoľvek iné cieľové hodnoty na riadenie významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich s klímou, napr. zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov, energetická efektívnosť, adaptácia na zmenu klímy a zmierňovanie fyzických rizík alebo rizík spojených s transformáciou.

34.

Ak podnik stanovil cieľové hodnoty znižovania emisií skleníkových plynov (39), uplatní sa ESRS 2 MDR-T a tieto požiadavky: a) cieľové hodnoty znižovania emisií skleníkových plynov sa zverejňujú v absolútnej hodnote (buď v tonách ekvivalentu CO2, alebo ako percentuálny podiel emisií za východiskový rok) a prípadne v hodnote intenzity; b) cieľové hodnoty znižovania emisií skleníkových plynov sa zverejňujú v prípade emisií skleníkových plynov rozsahu 1, 2 a 3, a to buď samostatne, alebo spoločne. Podnik v prípade spoločných cieľových hodnôt znižovania emisií skleníkových plynov uvedie, na ktoré rozsahy emisií skleníkových plynov (1, 2 a/alebo 3) sa cieľová hodnota vzťahuje, podiel súvisiaci s každým príslušným rozsahom emisií skleníkových plynov a to, na ktoré skleníkové plyny sa vzťahuje. Podnik vysvetlí, ako je zabezpečený súlad týchto cieľových hodnôt s ohraničením inventúry skleníkových plynov (v zmysle požiadavky na zverejňovanie E1-6). Cieľové hodnoty znižovania emisií skleníkových plynov sú hrubé cieľové hodnoty, čo znamená, že podnik do prostriedkov dosahovania cieľových hodnôt znižovania emisií nezahrnie odstránené emisie skleníkových plynov, uhlíkové kredity ani emisie, ktorým sa predišlo; c) podnik zverejní svoj aktuálny východiskový rok a východiskovú hodnotu, pričom od roku 2030 aktualizuje východiskový rok pre svoje cieľové hodnoty znižovania emisií skleníkových plynov každých päť rokov. Podnik môže zverejniť pokrok dosiahnutý v minulosti pri dosahovaní svojich cieľových hodnôt pred aktuálnym východiskovým rokom za predpokladu, že tieto informácie sú v súlade s požiadavkami v tomto štandarde; d) cieľové hodnoty znižovania emisií skleníkových plynov zahŕňajú minimálne cieľové hodnoty na rok 2030 a, ak sú k dispozícii, na rok 2050. Od roku 2030 sa cieľové hodnoty stanovujú každých päť rokov; e) podnik uvedie, či sú cieľové hodnoty znižovania emisií skleníkových plynov stanovené na vedeckom základe a či sú v súlade s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C. Podnik uvedenie, aký rámec a akú metodiku použil pri určení týchto cieľových hodnôt vrátane toho, či vychádzajú z použitia trajektórie odvetvovej dekarbonizácie, pričom uvedie aj podkladové klimatické a politické scenáre a to, či boli tieto cieľové hodnoty externe potvrdené. V rámci základných predpokladov pri stanovovaní cieľových hodnôt znižovania emisií skleníkových plynov podnik stručne vysvetlí, ako zohľadnil budúci vývoj (napr. zmeny v objemoch predaja, posuny v preferenciách a dopyte zákazníkov, regulačné faktory a nové technológie) a aký vplyv môže tento vývoj mať na emisie skleníkových plynov a ich zníženie, a f) podnik opíše očakávané nástroje dekarbonizácie a ich celkový kvantitatívny príspevok k dosahovaniu cieľových hodnôt znižovania emisií skleníkových plynov (napr. energetickú alebo materiálovú efektívnosť a zníženie spotreby, prechod na iný druh paliva, používanie energie z obnoviteľných zdrojov, postupné vyraďovanie alebo nahradenie výrobku a procesu).

Požiadavka na zverejňovanie E1-5 – Spotreba energie a energetický mix

35.

Podnik poskytne informácie o svojej spotrebe energie a energetickom mixe.

36.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť porozumenie celkovej spotrebe energie podniku v absolútnej hodnote, zlepšeniu energetickej efektívnosti, expozícii voči činnostiam súvisiacim s uhlím, ropou a plynom a podielu energie z obnoviteľných zdrojov na jeho celkovom energetickom mixe.

37.

Zverejňovanie požadované v odseku 35 zahŕňa celkovú spotrebu energie v MWh týkajúcu sa vlastnej činnosti a rozčlenenú podľa: a) celkovej spotreby energie z fosílnych zdrojov (40); b) celkovej spotreby energie z jadrových zdrojov; c) celkovej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov rozčlenenej podľa: i. spotreby paliva v prípade obnoviteľných zdrojov vrátane biomasy (aj priemyselného a komunálneho odpadu biologického pôvodu), biopalív, bioplynu, vodíka z obnoviteľných zdrojov (41) atď.; ii. spotreby nakúpenej alebo získanej elektriny, tepla, pary a chladu z obnoviteľných zdrojov a iii. spotreby vlastnej vyrobenej nepalivovej energie z obnoviteľných zdrojov.

38.

Podnik prevádzkujúci činnosť v odvetviach s veľkým vplyvom na klímu (42) ďalej rozčlení svoju celkovú spotrebu energie z fosílnych zdrojov podľa: a) spotreby paliva z uhlia a produktov z uhlia; b) spotreby paliva z ropy a ropných produktov; c) spotreby paliva zo zemného plynu; d) spotreby paliva z ostatných fosílnych zdrojov; e) spotreby nakúpenej alebo získanej elektriny, tepla, pary alebo chladu z fosílnych zdrojov;

39.

Podnik okrem toho v náležitých prípadoch rozčlení a samostatne zverejní informácie o svojej výrobe energie z neobnoviteľných zdrojov a z obnoviteľných zdrojov v MWh (43).

Energetická náročnosť na základe čistých príjmov  (44)

40.

Podnik poskytne informácie o energetickej náročnosti (celkovej spotrebe energie na čisté príjmy) spojenej s činnosťami v odvetviach s veľkým vplyvom na klímu.

41.

Zverejňovanie informácií o energetickej náročnosti požadované v odseku 40 bude vychádzať len z celkovej spotreby energie a čistých príjmov z činností v odvetviach s veľkým vplyvom na klímu.

42.

Podnik uvedie odvetvia s veľkým vplyvom na klímu, ktoré sa používajú na určenie energetickej náročnosti, požadované v odseku 40.

43.

Podnik zverejní zosúhlasenie sumy čistých príjmov z činností v odvetviach s veľkým vplyvom na klímu (menovateľ vo výpočte energetickej náročnosti požadovanej v odseku 40) s príslušnou položkou alebo poznámkami v účtovnej závierke.

Požiadavka na zverejňovanie E1-6 – Hrubé emisie rozsahu 1, 2, 3 a celkové emisie skleníkových plynov

44.

Podnik zverejní v metrických tonách ekvivalentu CO2 svoje (45) : a) hrubé emisie skleníkových plynov rozsahu 1; b) hrubé emisie skleníkových plynov rozsahu 2; c) hrubé emisie skleníkových plynov rozsahu 3 a d) celkové emisie skleníkových plynov.

45.

Cieľom požiadavky na zverejňovanie podľa odseku 44 v súvislosti s: a) hrubými emisiami skleníkových plynov rozsahu 1, ako sa požaduje v odseku 44 písm. a), je umožniť porozumenie priamym vplyvom podniku na zmenu klímy a podielu jeho celkových emisií skleníkových plynov, ktoré sú regulované v rámci systému obchodovania s emisiami; b) hrubými emisiami skleníkových plynov rozsahu 2, ako sa požaduje v odseku 44 písm. b), je umožniť porozumenie nepriamym vplyvom na zmenu klímy v dôsledku energie spotrebovanej podnikom, či už nakúpenej od externých dodávateľov, alebo získanej; c) hrubými emisiami skleníkových plynov rozsahu 3, ako sa požaduje v odseku 44 písm. c), je umožniť porozumenie emisiám skleníkových plynov, ku ktorým dochádza v upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca podniku nad rámec jeho emisií skleníkových plynov rozsahu 1 a 2. V prípade mnohých podnikov môžu byť emisie skleníkových plynov rozsahu 3 hlavnou zložkou ich inventúry skleníkových plynov a sú dôležitým faktorom rizík podniku spojených s transformáciou; d) celkovými emisiami skleníkových plynov, ako sa požaduje v odseku 44 písm. d), je umožniť celkové porozumenie emisiám skleníkových plynov podniku a tomu, či k nim dochádza pri jeho vlastných činnostiach alebo v rámci upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca. Toto zverejnenie je podmienkou hodnotenia pokroku dosiahnutého pri znižovaní emisií skleníkových plynov v súlade s cieľovými hodnotami podniku súvisiacimi s klímou a cieľmi politiky EÚ. Informácie poskytnuté na základe tejto požiadavky na zverejňovanie sú potrebné aj na porozumenie rizikám transformácie podniku súvisiacim s klímou.

46.

Podnik sa pri zverejňovaní informácií o emisiách skleníkových plynov požadovaných na základe odseku 44 odvolá na odseky 62 až 67 ESRS 1. Údaje o emisiách skleníkových plynov jeho pridružených alebo spoločných podnikov, ktoré sú súčasťou upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca podniku (ESRS 1, odsek 67), v zásade nie sú obmedzené na držbu kapitálového podielu. V prípade pridružených podnikov, spoločných podnikov, nekonsolidovaných dcérskych podnikov (investičných subjektov) a zmluvných dojednaní, ktoré sú spoločnými dojednaniami, ktoré nie sú štruktúrované prostredníctvom subjektu (t. j. spoločne riadené operácie a aktíva), podnik zahrnie informácie o emisiách skleníkových plynov podľa rozsahu, v akom podnik riadi ich prevádzkové činnosti.

47.

V prípade významných zmien vo vymedzení toho, čo predstavuje vykazujúci podnik a jeho upstreamová a downstreamová časť hodnotového reťazca, podnik zverejní tieto zmeny a vysvetlí ich účinok na základe medziročného porovnania jeho vykázaných emisií skleníkových plynov (t. j. účinok na základe porovnania emisií skleníkových plynov v aktuálnom období vykazovania v porovnaní s predchádzajúcim obdobím vykazovania).

48.

Zverejňovanie informácií o hrubých emisiách skleníkových plynov rozsahu 1 požadované v odseku 44 písm. a) zahŕňa: a) hrubé emisie skleníkových plynov rozsahu 1 v metrických tonách ekvivalentu CO2 a b) percentuálny podiel emisií skleníkových plynov rozsahu 1 v regulovaných systémoch obchodovania s emisiami.

49.

Zverejňovanie informácií o hrubých emisiách skleníkových plynov rozsahu 2 požadované v odseku 44 písm. b) zahŕňa: a) hrubé emisie skleníkových plynov rozsahu 2 v metrických tonách ekvivalentu CO2 podľa metódy založenej na lokalite; a b) hrubé emisie skleníkových plynov rozsahu 2 podľa metódy založenej na trhu v metrických tonách ekvivalentu CO2.

50.

V prípade emisií rozsahu 1 a rozsahu 2 zverejňovaných na základe požiadaviek v odseku 44 písm. a) a b) podnik informácie rozčlení, pričom samostatne zverejní emisie: a) konsolidovanej skupiny na účely finančného účtovníctva (materského podniku a dcérskych podnikov) a b) spoločností, do ktorých sa investuje, ako sú pridružené podniky, spoločné podniky alebo nekonsolidované dcérske podniky, ktoré nie sú plne konsolidované v účtovnej závierke konsolidovanej skupiny na účely finančného účtovníctva, ako aj zmluvné dojednania, ktoré sú spoločnými dojednaniami, ktoré nie sú štruktúrované prostredníctvom subjektu (t. j. spoločne riadené operácie a aktíva), ktorých prevádzkové činnosti riadi.

51.

Zverejňovanie informácií o hrubých emisiách skleníkových plynov rozsahu 3 požadované v odseku 44 písm. c) zahŕňa emisie skleníkových plynov v metrických tonách ekvivalentu CO2 z každej významnej kategórie rozsahu 3 (t. j. každej kategórie rozsahu 3, ktorá je pre podnik prioritou).

52.

Zverejnené informácie o celkových emisiách skleníkových plynov požadované v odseku 44 písm. d) sú súhrnom informácií o emisiách skleníkových plynov rozsahu 1, 2 a 3 požadovaných v odseku 44 písm. a) až c). Celkové emisie skleníkových plynov sa zverejnia pri rozčlenení, v rámci ktorého sa rozlíšia: a) celkové emisie skleníkových plynov odvodené od podkladových emisií skleníkových plynov rozsahu 2 meraných metódou založenou na lokalite a b) celkové emisie skleníkových plynov odvodené od podkladových emisií skleníkových plynov rozsahu 2 meraných metódou založenou na trhu.

Intenzita skleníkových plynov na základe čistých príjmov  (46)

53.

Podnik zverejní informácie o svojej intenzite emisií skleníkových plynov (celkové emisie skleníkových plynov na čisté príjmy).

54.

V rámci zverejňovania informácií o intenzite skleníkových plynov požadovaného v odseku 53 sa poskytujú informácie o celkových emisiách skleníkových plynov v metrických tonách ekvivalentu CO2 [požadované v odseku 44 písm. d)] na čisté príjmy.

55.

Podnik zverejní zosúhlasenie súm čistých príjmov (menovateľ vo výpočte intenzity emisií skleníkových plynov požadovanej v odseku 53) s príslušnou položkou alebo poznámkami v účtovnej závierke.

Požiadavka na zverejňovanie E1-7 – Odstránené emisie skleníkových plynov a projekty znižovania emisií skleníkových plynov financované prostredníctvom uhlíkových kreditov

56.

Podnik zverejňuje informácie o: a) odstraňovaní a ukladaní emisií skleníkových plynov v metrických tonách ekvivalentu CO2 na základe projektov, ktoré si mohol vyvinúť v rámci vlastných činností alebo ku ktorým prispel v rámci upstreamovej a downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca, a b) množstve znížených alebo odstránených emisií skleníkových plynov na základe projektov na zmierňovanie zmeny klímy mimo svojho hodnotového reťazca, ktoré financoval alebo ktoré plánuje financovať prostredníctvom nákupu uhlíkových kreditov.

57.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je: a) umožniť porozumenie opatreniam podniku na trvalé odstránenie alebo aktívnu podporu odstránenia skleníkových plynov z ovzdušia, čo môže viesť k dosiahnutiu cieľov emisnej neutrálnosti (ako sa uvádza v odseku 60); b) umožniť porozumenie rozsahu a kvalite uhlíkových kreditov, ktoré podnik nakúpil alebo plánuje nakúpiť na dobrovoľnom trhu, potenciálne na podporu svojich tvrdení o neutrálnosti z hľadiska skleníkových plynov (ako sa uvádza v odseku 61).

58.

Zverejňovanie informácií o odstraňovaní a ukladaní emisií skleníkových plynov požadované v odseku 56 písm. a) v náležitých prípadoch zahŕňa: a) informácie o celkovom množstve odstránených a uložených emisií skleníkových plynov v metrických tonách ekvivalentu CO2 rozčlenené a samostatne zverejnené podľa množstva týkajúceho sa vlastných činností podniku a upstreamovej a downstreamovej časti jeho hodnotového reťazca a rozdelené podľa činnosti odstraňovania a b) predpoklady, metodiky a rámce výpočtu uplatnené podnikom.

59.

Zverejňovanie informácií o uhlíkových kreditoch požadované v odseku 56 písm. b) v náležitých prípadoch zahŕňa: a) celkové množstvo uhlíkových kreditov mimo hodnotového reťazca podniku v metrických tonách ekvivalentu CO2, ktoré sú overené na základe uznávaných noriem kvality a zrušené počas obdobia vykazovania, a b) celkové množstvo uhlíkových kreditov mimo hodnotového reťazca podniku v metrických tonách ekvivalentu CO2, ktorých zrušenie sa plánuje v budúcnosti, a to, či sú založené na existujúcich zmluvných dojednaniach alebo nie.

60.

Ak podnik v súlade s požiadavkou na zverejňovanie E1-4 odsekom 30 zverejní okrem cieľových hodnôt znižovania hrubých emisií skleníkových plynov aj cieľ emisnej neutrálnosti, vysvetlí rozsah, metodiky a rámce, ktoré uplatnil, ako aj spôsob, akým plánuje neutralizovať zvyškové emisie skleníkových plynov (po približne 90 – 95 % znížení emisií skleníkových plynov s možnosťou odôvodnených odvetvových odchýlok v súlade s uznávanou trajektóriou odvetvovej dekarbonizácie), napr. odstránenie emisií skleníkových plynov v rámci vlastnej činnosti a v upstreamovej a downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca.

61.

Ak podnik uskutočnil verejné tvrdenia o neutrálnosti z hľadiska skleníkových plynov, ktoré sa týkajú aj využitia uhlíkových kreditov, vysvetlí: a) či a ako sú tieto tvrdenia doplnené cieľovými hodnotami znižovania emisií skleníkových plynov, ako sa požaduje na základe požiadavky na zverejňovanie ESRS E1-4; b) či a ako tieto tvrdenia a závislosť od uhlíkových kreditov nebránia dosahovaniu jeho cieľových hodnôt znižovania emisií skleníkových plynov (47) alebo prípadne jeho cieľa emisnej neutrálnosti ani nevedú v tejto oblasti k nižším dosiahnutým hodnotám, a c) dôveryhodnosť a integritu použitých uhlíkových kreditov, a to aj s odvolaním sa na uznávané normy kvality.

Požiadavka na zverejňovanie E1-8 – Interné stanovovanie cien uhlíka

62.

Podnik zverejní informácie o tom, či uplatňuje interné systémy stanovovania cien uhlíka, a ak ich uplatňuje, o tom, ako podporujú jeho prijímanie rozhodnutí a ako stimulujú vykonávanie politík a dosahovanie cieľových hodnôt súvisiacich s klímou.

63.

Informácie požadované v odseku 62 zahŕňajú: a) typ interného systému stanovovania cien uhlíka, napr. tieňové ceny uplatňované v prípade CapEx alebo prijímania rozhodnutí týkajúcich sa investícií do výskumu a vývoja, interné poplatky za uhlík alebo interné finančné prostriedky na uhlík; b) osobitný rozsah uplatňovania systémov stanovovania cien uhlíka (činnosti, geografické oblasti, subjekty atď.); c) ceny uhlíka uplatňované podľa typu systému a zásadných predpokladov prijatých pri určovaní cien vrátane zdroja uplatňovaných cien uhlíka a toho, či sa tieto ceny považujú za relevantné pre ich zvolené uplatňovanie. Podnik môže zverejniť metodiku výpočtu cien uhlíka vrátane rozsahu, v akom boli tieto ceny stanovené pri použití vedeckých usmernení, a informácií o tom, ako budúci vývoj súvisí s trajektóriami stanovovania cien uhlíka na vedeckom základe, a d) približné objemy hrubých emisií skleníkových plynov za aktuálny rok podľa rozsahov 1, 2 a prípadne rozsahu 3 v metrických tonách ekvivalentu CO2, na ktoré sa tieto systémy vzťahujú, ako aj ich podiel na celkových emisiách skleníkových plynov podniku pre jednotlivé rozsahy.

Požiadavka na zverejňovanie E1-9 – Očakávané finančné vplyvy významných fyzických rizík a rizík spojených s transformáciou a potenciálnych klimatických príležitostí

64.

Podnik zverejňuje informácie o: a) očakávaných finančných vplyvoch významných fyzických rizík; b) očakávaných finančných vplyvoch významných rizík spojených s transformáciou a c) svojom potenciáli využívať významné klimatické príležitosti.

65.

Informácie požadované v odseku 64 sú doplnením informácií o súčasných finančných vplyvoch požadovaných v odseku 48 písm. d) ESRS 2 SBM-3. Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie, ktorá sa týka: a) očakávaných finančných vplyvov v dôsledku významných fyzických rizík a rizík spojených s transformáciou, je umožniť porozumenie tomu, ako tieto riziká majú (alebo sa dá odôvodnene očakávať, že budú mať) významný vplyv na finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky podniku z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska. Výsledky analýzy scenára použitej na vykonanie analýzy odolnosti, ako sa požaduje na základe požiadaviek AR 10 až AR 13, by mali poskytnúť informácie pre posúdenie očakávaných finančných vplyvov v dôsledku významných fyzických rizík a rizík spojených s transformáciou. b) potenciálu využívať významné klimatické príležitosti, je umožniť porozumenie tomu, aký môže mať podnik finančný prínos z významných klimatických príležitostí. Toto zverejnenie dopĺňa kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktoré sa majú zverejniť v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2021/2178.

66.

Zverejňovanie informácií o očakávaných finančných vplyvoch významných fyzických rizík požadované v odseku 64 písm. a) zahŕňa (48): a) peňažnú sumu a podiel (percentuálny) aktív ohrozených významným fyzickým rizikom z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska pred zohľadnením opatrení v oblasti adaptácie na zmenu klímy, pričom peňažné sumy týchto aktív sa rozčlenia podľa akútneho a chronického fyzického rizika (49); b) podiel aktív ohrozených významným fyzickým rizikom, ktoré sa rieši opatreniami v oblasti adaptácie na zmenu klímy; c) lokalitu významných aktív ohrozených významným fyzickým rizikom (50) a d) peňažnú sumu a podiel (percentuálny) čistých príjmov z jeho podnikateľských činností ohrozených významným fyzickým rizikom z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska.

67.

Zverejňovanie informácií o očakávaných finančných vplyvoch významných rizík spojených s transformáciou požadované v odseku 64 písm. b) zahŕňa: a) peňažnú sumu a podiel (percentuálny) aktív ohrozených významným rizikom spojeným s transformáciou z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska pred zohľadnením opatrení na zmierňovanie zmeny klímy, b) podiel aktív ohrozených významným rizikom spojeným s transformáciou, ktoré sa rieši opatreniami na zmierňovanie zmeny klímy; c) rozčlenenie účtovnej hodnoty nehnuteľného majetku podniku podľa tried energetickej efektívnosti (51); d) záväzky, ktoré sa možno budú musieť priznať v účtovnej závierke z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého horizontu, a e) peňažnú sumu a podiel (percentuálny) čistých príjmov z jeho podnikateľských činností, ktoré sú ohrozené významným rizikom spojeným s transformáciou z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska, v náležitých prípadoch vrátane čistých príjmov od zákazníkov podniku pôsobiacich v činnostiach súvisiacich s uhlím, ropou a plynom.

68.

Podnik zverejní informácie o vykonaní zosúhlasenia príslušných položiek alebo poznámok v účtovnej závierke s: a) významnými sumami aktív a čistými príjmami ohrozenými významným fyzickým rizikom (ako sa požaduje v odseku 66); b) významnými sumami aktív, záväzkov a čistých príjmov ohrozených významným rizikom spojeným s transformáciou (ako sa požaduje v odseku 67).

69.

V prípade zverejnenia informácií o potenciáli využívať klimatické príležitosti požadovaného v odseku 64 písm. c) podnik zohľadní (52): a) svoje očakávané úspory nákladov v dôsledku opatrení na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na zmenu klímy a b) potenciálnu veľkosť trhu alebo očakávané zmeny čistých príjmov z nízkouhlíkových výrobkov a služieb alebo adaptačných riešení, ku ktorým podnik má alebo môže mať prístup.

70.

Vyčíslenie finančných vplyvov vyplývajúcich z príležitostí sa nepožaduje, ak takéto zverejnenie nespĺňa kvalitatívne vlastnosti užitočných informácií uvedené v dodatku B k ESRS 1 Kvalitatívne vlastnosti informácií.

ESRS E2

ZNEČISŤOVANIE

OBSAH

Cieľ

Interakcia s inými ESRS

Požiadavky na zverejňovanie

–

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 IRO-1 – Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich so znečisťovaním životného prostredia

–

Požiadavka na zverejňovanie E2-1 – Politiky týkajúce sa znečisťovania životného prostredia

–

Požiadavka na zverejňovanie E2-2 – Opatrenia a zdroje v súvislosti so znečisťovaním životného prostredia

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie E2-3 – Cieľové hodnoty týkajúce sa znečisťovania životného prostredia

–

Požiadavka na zverejňovanie E2-4 – Znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy

–

Požiadavka na zverejňovanie E2-5 – Látky vzbudzujúce obavy a látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy

–

Požiadavka na zverejňovanie E2-6 – Očakávané finančné vplyvy v dôsledku vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich so znečisťovaním životného prostredia

Dodatok A:

Požiadavky na uplatňovanie

–

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie E2-1 – Politiky týkajúce sa znečisťovania životného prostredia

–

Požiadavka na zverejňovanie E2-2 – Opatrenia a zdroje v súvislosti so znečisťovaním životného prostredia

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie E2-3 – Cieľové hodnoty týkajúce sa znečisťovania životného prostredia

–

Požiadavka na zverejňovanie E2-4 – Znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy

–

Požiadavka na zverejňovanie E2-5 – Látky vzbudzujúce obavy a látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy

–

Požiadavka na zverejňovanie E2-6 – Očakávané finančné vplyvy v dôsledku rizík a príležitostí súvisiacich so znečisťovaním životného prostredia

Cieľ

1.

Cieľom tohto štandardu je špecifikovať požiadavky na zverejňovanie, ktoré umožnia používateľom vyhlásenia o udržateľnosti porozumieť: a) tomu, ako podnik ovplyvňuje znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy z hľadiska významných pozitívnych a negatívnych skutočných alebo potenciálnych vplyvov; b) všetkým prijatým opatreniam zameraným na predchádzanie skutočným alebo potenciálnym negatívnym vplyvom a ich zmierňovanie a na riešenie rizík a príležitostí, ako aj výsledku týchto opatrení; c) plánom a kapacite podniku prispôsobiť svoju stratégiu a obchodný model v súlade s prechodom na udržateľné hospodárstvo a s potrebou prevencie, kontroly a odstraňovania znečistenia. Cieľom je vytvoriť prostredie bez toxických látok s nulovým znečistením, a to aj na podporu akčného plánu EÚ „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“; d) charakteru, typu a rozsahu významných rizík a príležitostí podniku súvisiacich s vplyvmi a závislosťami podniku v oblasti znečisťovania, ako aj s prevenciou, kontrolou, odstraňovaním alebo znižovaním znečistenia vrátane prípadov, keď to vyplýva z uplatňovania právnych predpisov, a ako to podnik riadi; a e) krátkodobým, strednodobým a dlhodobým finančným vplyvom významných rizík a príležitostí, ktoré vyplývajú z vplyvov podniku súvisiacich so znečisťovaním životného prostredia a závislostí od nich.

2.

V tomto štandarde sa stanovujú požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa týchto aspektov udržateľnosti: znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy, látky vzbudzujúce obavy vrátane látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy.

3.

„ Znečistenie ovzdušia“ sa týka emisií podniku do ovzdušia (vnútorných aj vonkajších) a prevencie, kontroly a znižovania týchto emisií.

4.

„ Znečisťovanie vody“ sa týka emisií podniku do vody a prevencie, kontroly a znižovania týchto emisií.

5.

„ Znečisťovanie pôdy“ sa týka emisií podniku do pôdy a prevencie, kontroly a znižovania týchto emisií.

6.

Pokiaľ ide o „látky vzbudzujúce obavy“, tento štandard sa vzťahuje na produkciu, používanie a/alebo distribúciu a komercializáciu látok vzbudzujúcich obavy vrátane látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy. Cieľom požiadaviek na zverejňovanie týkajúcich sa látok vzbudzujúcich obavy je umožniť používateľom pochopiť potenciálne vplyvy súvisiace s takýmito látkami a zohľadniť pritom aj možné obmedzenia ich používania a/alebo distribúcie a komercializácie.

Interakcia s inými ESRS

7.

Téma znečisťovania úzko súvisí s ďalšími environmentálnymi podtémami, ako sú zmena klímy, vodné a morské zdroje, biodiverzita a obehové hospodárstvo. Na účely poskytnutia komplexného prehľadu toho, čo by mohlo byť podstatné pre znečisťovanie, sú preto príslušné požiadavky na zverejňovanie zahrnuté v iných environmentálnych štandardoch takto: a) ESRS E1 Zmena klímy, ktorý sa zaoberá týmito siedmimi skleníkovými plynmi súvisiacimi so znečisťovaním ovzdušia: oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O), neúplne fluórované uhľovodíky (HFC), úplne fluórované uhľovodíky (PFC), fluorid sírový (SF6) a fluorid dusitý (NF3). b) ESRS E3 Vodné a morské zdroje, ktorý sa zaoberá spotrebou vody, a to najmä v oblastiach s vodným rizikom a recykláciou a skladovaním vody. To zahŕňa aj zodpovedné hospodárenie s morskými zdrojmi vrátane povahy a množstva komodít súvisiacich s morskými zdrojmi (ako sú štrky, hlbokomorské minerály, morské plody), ktoré podnik využíva. Tento štandard zahŕňa negatívne vplyvy týkajúce sa znečisťovania vody a morských zdrojov vrátane mikroplastov, ktoré vznikajú v dôsledku takýchto činností. c) ESRS E4 Biodiverzita a ekosystémy, ktorý sa zaoberá ekosystémami a druhmi. Tento štandard sa zaoberá znečisťovaním ako priamym faktorom vplyvu straty biodiverzity. d) ESRS E5 Využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo, ktorý sa zaoberá predovšetkým odklonom od ťažby neobnoviteľných zdrojov a zavádzaním postupov, ktoré zabraňujú vzniku odpadu vrátane znečisťovania spôsobeného odpadom.

8.

Vplyvy podniku súvisiace so znečisťovaním životného prostredia môžu ovplyvniť ľudí aj spoločenstvá. Významné negatívne vplyvy na ovplyvnené spoločenstvá v dôsledku vplyvov súvisiacich so znečistením, ktoré možno pripísať podniku, sú zahrnuté v ESRS S3 Ovplyvnené spoločenstvá.

9.

Tento štandard by sa mal vykladať v spojení s ESRS 1 Všeobecné požiadavky a ESRS 2 Všeobecné zverejnenia.

Požiadavky na zverejňovanie

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

10.

Požiadavky tohto oddielu by sa mali vykladať a vykazovať v spojení s požiadavkami požadovanými podľa ESRS 2, kapitoly 4 Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí.

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 IRO-1 – Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich so znečisťovaním životného prostredia

11.

Podnik opíše postup na identifikáciu významných vplyvov, rizík a príležitostí a poskytne informácie týkajúce sa: a) toho, či podnik preskúmal svoje polohy lokalít a obchodné činnosti s cieľom identifikovať svoje skutočné a potenciálne vplyvy, riziká a príležitosti súvisiace so znečisťovaním životného prostredia vo vlastných činnostiach a v upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca, a ak áno, poskytne metodiky, predpoklady a nástroje použité pri preskúmaní; b) toho, či a ako podnik viedol konzultácie, a to najmä s ovplyvnenými spoločenstvami.

Požiadavka na zverejňovanie E2-1 – Politiky týkajúce sa znečisťovania životného prostredia

12.

Podnik opíše svoje politiky prijaté na riadenie svojich významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich s prevenciou a kontrolou znečisťovania životného prostredia.

13.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť porozumieť rozsahu, v akom má podnik zavedené politiky, ktorými rieši identifikovanie, posudzovanie, riadenie a/alebo nápravu významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich so znečisťovaním životného prostredia.

14.

Pri zverejňovaní požadovanom v odseku 12 sa zahrnú informácie o politikách, ktoré má podnik zavedené na riadenie významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich so znečisťovaním životného prostredia v súlade s ESRS 2 MDR-P Politiky prijaté na účely riadenia významných aspektov udržateľnosti.

15.

Podnik uvedie vo vzťahu k svojim vlastným činnostiam a upstreamovej a downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca, či a ako jeho politiky riešia tieto oblasti, ak je to významné: a) zmierňovanie negatívnych vplyvov týkajúcich sa znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy vrátane prevencie a kontroly; b) nahrádzanie a minimalizovanie používania látok vzbudzujúcich obavy a postupné vyraďovanie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, najmä na iné ako nevyhnutné spoločenské použitie a v spotrebných výrobkoch, a c) predchádzanie incidentom a núdzovým situáciám a v prípade, že k nim dôjde, kontrola a obmedzenie ich vplyvu na ľudí a životné prostredie.

Požiadavka na zverejňovanie E2-2 – Opatrenia a zdroje v súvislosti so znečisťovaním životného prostredia

16.

Podnik zverejní svoje opatrenia týkajúce sa znečisťovania životného prostredia a zdroje pridelené na ich vykonávanie.

17.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopiť kľúčové opatrenia prijaté a plánované v záujme dosiahnutia cieľov a cieľových hodnôt politík súvisiacich so znečisťovaním životného prostredia.

18.

Opis akčných plánov a zdrojov súvisiacich so znečisťovaním životného prostredia musí obsahovať informácie predpísané v ESRS 2 MDR-A Opatrenia a zdroje v súvislosti s významnými aspektmi udržateľnosti.

19.

Okrem ESRS 2 MDR-A môže podnik spresniť, do ktorej úrovne hierarchie zmierňovania vplyvov možno opatrenie a zdroje zaradiť: a) zabrániť znečisťovaniu životného prostredia vrátane postupného vyraďovania materiálov alebo zlúčenín, ktoré majú negatívny vplyv (prevencia znečisťovania pri zdroji); b) znížiť znečisťovanie životného prostredia vrátane: akéhokoľvek postupného vyraďovania materiálov alebo zlúčenín; spĺňania požiadaviek na presadzovanie, ako sú požiadavky najlepších dostupných techník (BAT), alebo spĺňania kritérií zásady „výrazne nenarušiť“ na prevenciu a kontrolu znečisťovania podľa nariadenia o taxonómii a jeho delegovaných aktov (minimalizovanie znečistenia) a c) obnoviť, regenerovať a transformovať ekosystémy, v ktorých došlo k znečisteniu životného prostredia (kontrola vplyvov tak bežných činností, ako aj incidentov).

Metriky a cieľové hodnoty

Požiadavka na zverejňovanie E2-3 – Cieľové hodnoty týkajúce sa znečisťovania životného prostredia

20.

Podnik zverejní cieľové hodnoty súvisiace so znečisťovaním životného prostredia, ktoré si stanovil.

21.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopiť cieľové hodnoty, ktoré si podnik stanovil na podporu svojich politík týkajúcich sa znečisťovania životného prostredia a riešenie významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich so znečisťovaním životného prostredia.

22.

Opis cieľových hodnôt musí obsahovať požadované informácie vymedzené v ESRS 2 MDR-T Sledovanie účinnosti politík a opatrení prostredníctvom cieľových hodnôt.

23.

V rámci zverejnenia požadovaného v odseku 20 podnik uvedie, či a ako jeho cieľové hodnoty súvisia s prevenciou a kontrolou: a) látok znečisťujúcich ovzdušie a jednotlivých špecifických záťaží; b) emisií do vody a jednotlivých špecifických záťaží; c) znečisťovania pôdy a jednotlivých špecifických záťaží a d) látok vzbudzujúcich obavy a látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy.

24.

Okrem ESRS 2 MDR-T môže podnik uviesť, či pri stanovovaní cieľových hodnôt boli zohľadnené ekologické prahové hodnoty (napr. integrita biosféry, stenčovanie ozónovej vrstvy v stratosfére, zaťaženie atmosféry aerosólmi, vyčerpanie pôdy, acidifikácia oceánov) a pridelenia pre jednotlivé subjekty. Ak áno, podnik môže uviesť: a) identifikované ekologické prahové hodnoty a metodiku použitú na identifikáciu takýchto prahových hodnôt; b) či sú prahové hodnoty špecifické pre daný subjekt a prípadne spôsob ich určenia, a c) ako sa v podniku rozdeľuje zodpovednosť za dodržiavanie identifikovaných ekologických prahových hodnôt.

25.

Podnik v rámci kontextových informácií uvedie, či cieľové hodnoty, ktoré si stanovil a predložil, sú povinné (požadované na základe právnych predpisov) alebo dobrovoľné.

Požiadavka na zverejňovanie E2-4 – Znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy

26.

Podnik zverejní znečisťujúce látky, ktoré produkuje pri svojej vlastnej činnosti, ako aj mikroplasty, ktoré produkuje alebo používa.

27.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopiť, aké emisie podnik produkuje do ovzdušia, vody a pôdy pri svojej vlastnej činnosti a jeho produkciu a využívanie mikroplastov.

28.

Podnik zverejní množstvá: a) každej znečisťujúcej látky uvedenej v prílohe II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 (64) (Európsky register uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, „nariadenie o E-PRTR“), ktorá je vypúšťaná do ovzdušia, vody a pôdy, s výnimkou emisií skleníkových plynov, ktoré sa zverejňujú v súlade s ESRS E1 Zmena klímy (65); b) mikroplastov, ktoré podnik produkuje alebo využíva.

29.

Množstvá spomenuté v odseku 28 sú konsolidované množstvá zahŕňajúce emisie zo zariadení, nad ktorými má podnik finančnú kontrolu, a zo zariadení, v prípade ktorých riadi prevádzkové činnosti. Súčasťou konsolidácie sú len emisie zo zariadení, v prípade ktorých bola prekročená platná prahová hodnota určená v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 166/2006.

30.

Podnik uvedie zverejnené informácie do kontextu a opíše: a) zmeny v priebehu času; b) metodiky merania a c) procesy (-y) zberu údajov na účely účtovania a vykazovania v súvislosti so znečisťovaním životného prostredia vrátane typu potrebných údajov a zdrojov informácií.

31.

V prípade, že podnik na vyčíslenie emisií zvolí namiesto ich priameho merania menej presnú metodiku, musí uviesť dôvod, prečo túto metodiku zvolil. Ak podnik používa odhady, zverejní štandard, sektorovú štúdiu alebo zdroje, z ktorých pri svojich odhadoch vychádza, ako aj možný stupeň neistoty a rozsah odhadov odrážajúci neistotu merania.

Požiadavka na zverejňovanie E2-5 – Látky vzbudzujúce obavy a látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy

32.

Podnik zverejní informáciu o produkcii, využívaní, distribúcii, komercializácii a dovoze/vývoze látok vzbudzujúcich obavy a látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, či už prítomných samostatne, v zmesiach alebo vo výrobkoch.

33.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopiť vplyv podniku na zdravie a životné prostredie prostredníctvom samotných látok vzbudzujúcich obavy a látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy. Zároveň je cieľom umožniť pochopiť významné riziká a príležitosti podniku vrátane expozície týmto látkam a rizík vyplývajúcich zo zmien právnych predpisov.

34.

Zverejnenie požadované podľa odseku 32 zahŕňa celkové množstvá látok vzbudzujúcich obavy, ktoré sa produkujú alebo využívajú počas výroby alebo ktoré sa obstarávajú, a celkové množstvá látok vzbudzujúcich obavy, ktoré opúšťajú zariadenia podniku v podobe emisií, výrobkov alebo ako súčasť výrobkov alebo služieb, rozdelené podľa hlavných tried nebezpečnosti látok vzbudzujúcich obavy.

35.

Informácie pre látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy predloží podnik samostatne.

Požiadavka na zverejňovanie E2-6 – Očakávané finančné vplyvy v dôsledku významných rizík a príležitostí súvisiacich so znečisťovaním životného prostredia

36.

Podnik zverejní očakávané finančné vplyvy významných rizík a príležitostí týkajúcich sa znečisťovania životného prostredia.

37.

Informácie požadované podľa odseku 36 sú doplnením informácií o súčasných finančných vplyvoch na finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky podniku počas obdobia vykazovania, ktoré sa vyžadujú podľa ESRS 2 SBM-3 odseku 48 písm. d).

38.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je objasniť: a) očakávané finančné vplyvy v dôsledku významných rizík vyplývajúcich z vplyvov a závislostí súvisiacich so znečisťovaním životného prostredia a spôsob, akým tieto riziká majú (alebo by sa odôvodnene mohlo očakávať, že budú mať) významný vplyv na finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky podniku v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte; b) očakávané finančné vplyvy v dôsledku významných príležitostí týkajúcich sa prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia.

39.

Toto zverejnenie obsahuje: a) vyčíslenie očakávaných finančných vplyvov v peňažnom vyjadrení pred zohľadnením opatrení súvisiacich so znečisťovaním životného prostredia alebo, ak to nie je možné bez neprimeraných nákladov alebo úsilia, kvalitatívne informácie. Pokiaľ ide o finančné vplyvy vyplývajúce z príležitostí, vyčíslenie sa nevyžaduje, ak by malo za následok zverejnenie, ktoré nespĺňa kvalitatívne vlastnosti informácií (pozri dodatok B k ESRS 1 Kvalitatívne vlastnosti informácií); b) opis zvážených vplyvov, súvisiacich vplyvov a časových horizontov, v rámci ktorých sa pravdepodobne prejavia, a c) základné predpoklady použité na vyčíslenie očakávaných finančných vplyvov, ako aj zdroje a úroveň neistoty týchto predpokladov.

40.

Informácie predložené na základe odseku 38 písm. a) zahŕňajú: a) podiel čistých príjmov z výrobkov a služieb, ktoré sú látkami vzbudzujúcimi obavy alebo takéto látky obsahujú, a podiel čistých príjmov z výrobkov a služieb, ktoré sú látkami vzbudzujúcimi veľmi veľké obavy alebo takéto látky obsahujú; b) prevádzkové a kapitálové výdavky vzniknuté počas obdobia vykazovania v spojitosti s významnými incidentmi a depozitmi; c) ustanovenia na ochranu životného prostredia a náklady na nápravu, napr. na sanáciu znečistených plôch, rekultiváciu skládok odpadu, odstránenie znečistenia životného prostredia na existujúcich miestach výroby alebo úložiskách a podobné opatrenia.

41.

Podnik zverejní všetky relevantné kontextové informácie vrátane opisu významných incidentov a depozitov, pri ktorých malo znečistenie negatívny vplyv na životné prostredie a/alebo sa očakáva, že bude mať negatívny vplyv na finančné peňažné toky podniku, jeho finančnú situáciu a finančnú výkonnosť v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom časovom horizonte.

ESRS E3

VODNÉ A MORSKÉ ZDROJE

OBSAH

Cieľ

Interakcia s inými ESRS

Požiadavky na zverejňovanie

–

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 IRO-1 – Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí týkajúcich sa vodných a morských zdrojov

–

Požiadavka na zverejňovanie E3-1 – Politiky týkajúce sa vodných a morských zdrojov

–

Požiadavka na zverejňovanie E3-2 – Opatrenia a zdroje v súvislosti s vodnými a morskými zdrojmi

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie E3-3 – Cieľové hodnoty týkajúce sa vodných a morských zdrojov

–

Požiadavka na zverejňovanie E3-4 – Spotreba vody

–

Požiadavka na zverejňovanie E3-5 – Očakávané finančné vplyvy v dôsledku vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich s vodnými a morskými zdrojmi

Dodatok A:

Požiadavky na uplatňovanie

–

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 IRO-1 – Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí týkajúcich sa vodných a morských zdrojov

–

Požiadavka na zverejňovanie E3-1 – Politiky týkajúce sa vodných a morských zdrojov

–

Požiadavka na zverejňovanie E3-2 – Opatrenia a zdroje v súvislosti s politikami týkajúcimi sa vodných a morských zdrojov

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie E3-3 – Cieľové hodnoty týkajúce sa vodných a morských zdrojov

–

Požiadavka na zverejňovanie E3-4 – Spotreba vody

–

Požiadavka na zverejňovanie E3-5 – Očakávané finančné vplyvy v dôsledku rizík a príležitostí súvisiacich s vodnými a morskými zdrojmi

Cieľ

1.

Cieľom tohto štandardu je špecifikovať požiadavky na zverejňovanie, ktoré umožnia používateľom vyhlásenia o udržateľnosti porozumieť: a) tomu, ako podnik ovplyvňuje vodné a morské zdroje z hľadiska významných pozitívnych a negatívnych skutočných alebo potenciálnych vplyvov; b) všetkým prijatým opatreniam zameraným na predchádzanie významným skutočným alebo potenciálnym negatívnym vplyvom a ich zmierňovanie, na ochranu vodných a morských zdrojov, a to aj pokiaľ ide o zníženie spotreby vody, a na riešenie rizík a príležitostí, ako aj výsledku týchto opatrení; c) tomu, či, ako a do akej miery podnik prispieva k napĺňaniu ambícií Európskej zelenej dohody týkajúcich sa čerstvého vzduchu, čistej vody, zdravej pôdy a biodiverzity, ako aj udržateľnosti modrého hospodárstva a rybárstva, so zreteľom na: smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (68) (rámcová smernica EÚ o vode), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (69) (rámcová smernica EÚ o morskej stratégii), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ (70) (smernica EÚ o námornom priestorovom plánovaní), ciele udržateľného rozvoja (najmä ciele č. 6 Čistá voda a hygiena a č. 14 Život pod vodou) a dodržiavanie globálnych environmentálnych limitov (napr. planetárne medze v oblasti integrity biosféry, okysľovania oceánov, využívania sladkej vody a biogeochemických tokov); d) plánom a kapacite podniku prispôsobiť svoju stratégiu a obchodný model v súlade s podporou udržateľného využívania vody založeného na dlhodobej ochrane dostupných vodných zdrojov; ochrane vodných ekosystémov a obnove sladkovodných a morských biotopov; e) povahe, druhu a rozsahu významných rizík a príležitostí podniku vyplývajúcich z jeho vplyvov na vodné a morské zdroje a jeho závislostí od nich, a tomu, ako ich podnik riadi, a f) krátkodobým, strednodobým a dlhodobým finančným vplyvom na podnik v súvislosti s významnými rizikami a príležitosťami, ktoré vyplývajú z vplyvov podniku na vodné a morské zdroje a jeho závislostí od nich.

2.

V tomto štandarde sa stanovujú požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa vodných a morských zdrojov. Pokiaľ ide o „vodu“, tento štandard sa týka povrchovej vody a podzemnej vody. Zahŕňa požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa spotreby vody v rámci činností, výrobkov a služieb podniku, ako aj súvisiacich informácií o odbere vody a vypúšťaní vody.

3.

Pokiaľ ide o morské zdroje, tento štandard sa vzťahuje na ťažbu a využívanie týchto zdrojov a súvisiace hospodárske činnosti.

Interakcia s inými ESRS

4.

Téma vodných a morských zdrojov úzko súvisí s ďalšími environmentálnymi podtémami, ako sú zmena klímy, znečisťovanie životného prostredia, biodiverzita a obehové hospodárstvo. Na účely poskytnutia komplexného prehľadu toho, čo by mohlo byť podstatné pre vodné a morské zdroje, sú preto príslušné požiadavky na zverejňovanie zahrnuté v ďalších ESRS, a to: a) ESRS E1 Zmena klímy, ktorý sa zaoberá najmä akútnymi a chronickými fyzickými rizikami, ktoré vyplývajú z nebezpečenstiev súvisiacich s vodou a oceánmi spôsobených alebo zhoršených zmenou klímy vrátane zvyšujúcej sa teploty vody, meniacich sa zrážkových pomerov a typov zrážok (dážď, krupobitie, sneh/ľad), zrážkovej alebo hydrologickej premenlivosti, acidifikácie oceánov, prieniku slanej vody, stúpania morskej hladiny, sucha, veľkého vodného stresu, silných zrážok, povodní a vyliatia ľadovcových jazier; b) ESRS E2 Znečisťovanie, ktorý sa zaoberá najmä emisiami do vody, ktoré zahŕňajú emisie do oceánov a využívanie a produkovanie mikroplastov; c) ESRS E4 Biodiverzita a ekosystémy, ktorý sa zaoberá najmä ochranou a udržateľným využívaním sladkovodných ekosystémov, ako aj oceánov a morí a vplyvom na ne, a d) ESRS E5 Využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo, ktorý sa zaoberá najmä nakladaním s odpadom vrátane plastov, prechodom na využívanie neobnoviteľných zdrojov odpadových vôd, obmedzené používanie plastov a recykláciu odpadových vôd.

5.

Vplyv podniku na vodné a morské zdroje ovplyvňuje ľudí aj spoločenstvá. Významné negatívne vplyvy na ovplyvnené spoločenstvá v dôsledku vplyvov súvisiacich s vodnými a morskými zdrojmi, ktoré možno pripísať podniku, sú zahrnuté v ESRS S3 Ovplyvnené spoločenstvá.

6.

Tento štandard by sa mal vykladať v spojení s ESRS 1 Všeobecné požiadavky a ESRS 2 Všeobecné zverejnenia.

Požiadavky na zverejňovanie

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

7.

Požiadavky tohto oddielu by sa mali vykladať a vykazovať v spojení s požiadavkami požadovanými podľa ESRS 2, kapitoly 4 Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí.

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 IRO-1 – Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí týkajúcich sa vodných a morských zdrojov

8.

Podnik opíše postup na identifikáciu významných vplyvov, rizík a príležitostí a poskytne informácie týkajúce sa: a) toho, či a ako podnik preskúmal svoje aktíva a činnosti s cieľom identifikovať svoje skutočné a potenciálne vplyvy, riziká a príležitosti súvisiace s vodnými a morskými zdrojmi vo vlastných činnostiach a v upstreamovej a downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca, a ak áno, poskytne metodiky, predpoklady a nástroje použité pri preskúmaní; b) toho, či a ako viedol konzultácie, a to najmä s ovplyvnenými spoločenstvami (71).

Požiadavka na zverejňovanie E3-1 – Politiky týkajúce sa vodných a morských zdrojov

9.

Podnik opíše svoje politiky prijaté na riadenie svojich významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich s vodnými a morskými zdrojmi (72).

10.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopiť rozsah, v akom má podnik zavedené politiky, ktorými rieši identifikovanie, posudzovanie, riadenie a/alebo nápravu svojich významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich s vodnými a morskými zdrojmi.

11.

Pri zverejňovaní požadovanom v odseku 9 sa zahrnú informácie o politikách, ktoré má podnik zavedené na riadenie významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich s vodnými a morskými zdrojmi v súlade s ESRS 2 MDR-P Politiky prijaté na účely riadenia významných aspektov udržateľnosti.

12.

Podnik uvedie, či a ako sa jeho politikami riešia tieto záležitosti, ak sú významné: a) hospodárenie s vodou vrátane: i. využívania a získavania vodných a morských zdrojov v rámci jeho vlastných činností; ii. úpravy vody ako kroku k udržateľnejšiemu získavaniu vody a iii. prevencie a znižovania znečistenia vody v dôsledku jeho činností. b) navrhovanie výrobkov a služieb s ohľadom na riešenie problémov súvisiacich s vodou a ochranou morských zdrojov a c) záväzky na zníženie podstatnej spotreby vody v oblastiach s vodným rizikom v rámci jeho vlastnej činnosti a upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca. 13. Ak sa aspoň jedna lokalita podniku nachádza na území s veľkým vodným stresom a nevzťahuje sa na ňu žiadna politika, podnik túto skutočnosť uvedie spolu s dôvodmi, prečo takúto politiku neprijal. Podnik môže zverejniť informácie o časovom rámci, v ktorom chce takúto politiku prijať (73). 14. Podnik uvedie, či prijal politiky alebo postupy týkajúce sa udržateľných oceánov a morí (74).

Požiadavka na zverejňovanie E3-2 – Opatrenia a zdroje v súvislosti s vodnými a morskými zdrojmi

15.

Podnik zverejní svoje opatrenia týkajúce sa vodných a morských zdrojov a zdroje pridelené na ich vykonávanie.

16.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopiť kľúčové opatrenia prijaté a plánované v záujme dosiahnutia cieľov a cieľových hodnôt politík súvisiacich s vodnými a morskými zdrojmi.

17.

Opis kľúčových opatrení a zdrojov sa riadi zásadami vymedzeným v ESRS 2 MDR-A Opatrenia a zdroje v súvislosti s významnými aspektmi udržateľnosti. Okrem ESRS 2 MDR-A môže podnik spresniť, do ktorej úrovne hierarchie zmierňovania vplyvov opatrenie a

18.

Zdroje možno prideliť na tieto účely: a) vyhýbať sa využívaniu vodných a morských zdrojov; b) znížiť spotrebu vody a morských zdrojov, napríklad prostredníctvom opatrení na zvýšenie efektívnosti; c) opätovné získavanie a využívanie vody alebo d) obnova a regenerácia vodného ekosystému a vodných útvarov.

19.

Podnik uvedie opatrenia a zdroje vo vzťahu k oblastiam s vodným rizikom vrátane území s veľkým vodným stresom.

Metriky a cieľové hodnoty

Požiadavka na zverejňovanie E3-3 – Cieľové hodnoty týkajúce sa vodných a morských zdrojov

20.

Podnik zverejní cieľové hodnoty súvisiace s vodnými a morskými zdrojmi, ktoré si stanovil.

21.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť porozumieť cieľovým hodnotám, ktoré podnik prijal na podporu svojich politík týkajúcich sa vodných a morských zdrojov a riešenie svojich významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich s vodnými a morskými zdrojmi.

22.

Opis cieľových hodnôt obsahuje požiadavky na informácie vymedzené v ESRS 2 MDR-T Sledovanie účinnosti politík a opatrení prostredníctvom cieľových hodnôt.

23.

Vo zverejňovaní požadovanom podľa odseku 20 sa uvedie, či a akým spôsobom sa jeho cieľové hodnoty týkajú: a) riadenia významných vplyvov, rizík a príležitostí týkajúcich sa oblastí s vodným rizikom vrátane zlepšenia kvality vody; b) zodpovedného riadenia vplyvov, rizík a príležitostí týkajúcich sa morských zdrojov vrátane povahy a množstva komodít súvisiacich s morskými zdrojmi (ako sú štrky, hlbokomorské minerály, morské potraviny), ktoré podnik používa, a c) zníženia spotreby vody vrátane vysvetlenia, ako sa tieto cieľové hodnoty týkajú oblastí s vodným rizikom, a to aj území s veľkým vodným stresom.

24.

Podnik môže okrem ESRS 2 MDR-T upresniť, či sa pri stanovovaní cieľových hodnôt zohľadnili ekologické prahové hodnoty a pridelenia pre jednotlivé subjekty. Ak áno, podnik môže uviesť: a) identifikované ekologické prahové hodnoty a metodiku použitú na identifikáciu takýchto prahových hodnôt; b) či sú prahové hodnoty špecifické pre daný subjekt a prípadne spôsob ich určenia, a c) ako sa v podniku rozdeľuje zodpovednosť za dodržiavanie identifikovaných ekologických prahových hodnôt.

25.

Podnik v rámci kontextových informácií uvedie, či cieľové hodnoty, ktoré si stanovil a predložil, sú povinné (požadované na základe právnych predpisov) alebo dobrovoľné.

Požiadavka na zverejňovanie E3-4 – Spotreba vody

26.

Podnik zverejní informácie o svojej výkonnosti v oblasti spotreby vody týkajúcej sa jeho významných vplyvov, rizík a príležitostí.

27.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je objasniť spotrebu vody podniku a akýkoľvek pokrok podniku vo vzťahu k jeho cieľovým hodnotám.

28.

Zverejňovanie požadované podľa odseku 26 sa týka vlastných činností a zahŕňa: a) celkovú spotrebu vody v m3; b) celkovú spotrebu vody v m3 v oblastiach s vodným rizikom vrátane území s veľkým vodným stresom; c) celkový objem recyklovanej a opätovne používanej vody v m3 (75); d) celkový objem uskladnenej vody a zmeny v uskladnení v m3 a e) všetky kontextové informácie potrebné v súvislosti s písmenami a) až d), a to vrátane kvality a množstva vody povodí, spôsobu zostavovania údajov, ako sú všetky použité normy, metodiky a predpoklady vrátane toho, či sa informácie vypočítavajú, odhadujú, modelujú alebo získavajú na základe priamych meraní, a prístupu využívaného na tento účel, ako je využitie odvetvových faktorov.

29.

Podnik poskytne informácie o svojej intenzite vody: celkovú spotrebu vody v rámci jeho vlastných činností v m3 pripadajúcu na čisté príjmy vo výške milión EUR (76).

Požiadavka na zverejňovanie E3-5 – Očakávané finančné vplyvy v dôsledku významných rizík a príležitostí týkajúcich sa vodných a morských zdrojov

30.

Podnik zverejní očakávané finančné vplyvy významných rizík a príležitostí týkajúcich sa vodných a morských zdrojov.

31.

Informácie požadované podľa odseku 30 sú doplnením informácií o súčasných finančných vplyvoch na finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky subjektu počas obdobia vykazovania, ktoré sa vyžadujú podľa ESRS 2 SBM-3 odseku 48 písm. d).

32.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je objasniť: a) očakávané finančné vplyvy v dôsledku významných rizík, ktoré vyplývajú z vplyvov na vodné a morské zdroje a závislostí od nich, ako aj spôsob, akým tieto riziká majú (alebo by sa odôvodnene mohlo očakávať, že budú mať) významný vplyv na finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky podniku v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte, a b) očakávané finančné vplyvy v dôsledku významných príležitostí týkajúcich sa vodných a morských zdrojov.

33.

Toto zverejnenie obsahuje: a) vyčíslenie očakávaných finančných vplyvov v peňažnom vyjadrení pred zohľadnením opatrení súvisiacich s vodnými a morskými zdrojmi alebo, ak to nie je možné bez neprimeraných nákladov alebo úsilia, kvalitatívne informácie. Pokiaľ ide o finančné vplyvy vyplývajúce z príležitostí, vyčíslenie sa nevyžaduje, ak by malo za následok zverejnenie, ktoré nespĺňa kvalitatívne vlastnosti informácií (pozri dodatok B k ESRS 1 Kvalitatívne vlastnosti informácií); b) opis zvážených vplyvov, vplyvy a závislosti, ktorých sa týkajú, a časové horizonty, v rámci ktorých sa pravdepodobne prejavia; a c) základné predpoklady použité na vyčíslenie očakávaných finančných vplyvov, ako aj zdroje a úroveň neistoty týchto predpokladov.

ESRS E4

BIODIVERZITA A EKOSYSTÉMY

OBSAH

Cieľ

Interakcia s inými ESRS

Požiadavky na zverejňovanie

–

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Stratégia

–

Požiadavka na zverejňovanie E4-1 – Plán transformácie a zohľadnenie biodiverzity a ekosystémov v stratégii a obchodnom modeli

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-3 – Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 IRO-1 – Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí týkajúcich sa biodiverzity a ekosystému

–

Požiadavka na zverejňovanie E4-2 – Politiky týkajúce sa biodiverzity a ekosystémov

–

Požiadavka na zverejňovanie E4-3 – Opatrenia a zdroje v súvislosti s biodiverzitou a ekosystémami

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie E4-4 – Cieľové hodnoty týkajúce sa biodiverzity a ekosystémov

–

Požiadavka na zverejňovanie E4-5 – Metriky vplyvu týkajúce sa zmeny biodiverzity a ekosystémov

–

Požiadavka na zverejňovanie E4-6 – Očakávané finančné vplyvy rizík a príležitostí týkajúcich sa biodiverzity a ekosystému

Dodatok A:

Požiadavky na uplatňovanie

–

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie E4-1 – Plán transformácie a zohľadnenie biodiverzity a ekosystémov v stratégii a obchodnom modeli

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 IRO-1 – Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí týkajúcich sa biodiverzity a ekosystému

–

Požiadavka na zverejňovanie E4-2 – Politiky týkajúce sa biodiverzity a ekosystémov

–

Požiadavka na zverejňovanie E4-3 – Opatrenia a zdroje v súvislosti s biodiverzitou a ekosystémami

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie E4-4 – Cieľové hodnoty týkajúce sa biodiverzity a ekosystémov

–

Požiadavka na zverejňovanie E4-5 – Metriky vplyvu týkajúce sa zmeny biodiverzity a ekosystémov

–

Požiadavka na zverejňovanie E4-6 – Očakávané finančné vplyvy rizík a príležitostí týkajúcich sa biodiverzity a ekosystému

Cieľ

1.

Cieľom tohto štandardu je špecifikovať požiadavky na zverejňovanie, ktoré umožnia používateľom vyhlásenia o udržateľnosti porozumieť: a) ako podnik vplýva na biodiverzitu a ekosystémy z hľadiska významných pozitívnych a negatívnych skutočných a potenciálnych vplyvov vrátane rozsahu, v ktorom prispieva k faktorom spôsobujúcim stratu a degradáciu biodiverzity a ekosystému; b) všetkým opatreniam prijatým s cieľom predchádzať významným negatívnym skutočným alebo potenciálnym vplyvom alebo ich zmierňovať a chrániť a obnoviť biodiverzitu a ekosystémy, ako aj riešiť riziká a príležitosti, a to vrátane výsledku takýchto opatrení, a c) plánom a kapacite podniku prispôsobiť svoju stratégiu a obchodný model v súlade s/so: i. rešpektovaním planetárnych medzí týkajúcich sa integrity biosféry a zmeny krajinného systému; ii. víziou globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 z Kchun-mingu a Montrealu a jeho príslušnými zámermi a cieľovými hodnotami; iii. príslušnými aspektmi stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (77); iv. smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES a smernicou Rady 92/43/EHS (smernice EÚ o vtáctve a o biotopoch) (78) a v. smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (rámcová smernica o morskej stratégii) (79); d) povahe, druhu a rozsahu významných rizík, závislostí a príležitostí podniku týkajúcich sa biodiverzity a ekosystémov a tomu, ako ich podnik riadi, a e) krátkodobým, strednodobým a dlhodobým finančným vplyvom na podnik súvisiacim s významnými rizikami a príležitosťami, ktoré vyplývajú z vplyvov podniku na biodiverzitu a ekosystémy a jeho závislostí od nich.

2.

Týmto štandardom sa stanovujú požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa vzťahu podniku k suchozemským, sladkovodným a morským biotopom, ekosystémom a populáciám súvisiacich druhov fauny a flóry vrátane rozmanitosti v rámci druhu, medzi druhmi a medzi ekosystémami a ich vzájomného prepojenia s pôvodným obyvateľstvom a inými ovplyvnenými spoločenstvami.

3.

Pojmy „biodiverzita“ a „biologická diverzita“ označujú variabilitu medzi živými organizmami z akéhokoľvek zdroja vrátane, okrem iného, suchozemských, sladkovodných, morských a iných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou.

Interakcia s inými ESRS

4.

„Biodiverzita a ekosystémy“ úzko súvisia s inými environmentálnymi záležitosťami. Hlavnými priamymi faktormi zmeny biodiverzity a ekosystémov sú zmena klímy, znečisťovanie životného prostredia, zmena využívania krajiny, zmena využívania sladkej vody a zmena využívania mora, priame využívanie organizmov a invázne nepôvodné druhy. Tento štandard sa vzťahuje na tieto faktory s výnimkou zmeny klímy (zaoberá sa ňou ESRS E1) a znečisťovania životného prostredia (zaoberá sa ním ESRS E2).

5.

Na účely získania komplexného porozumenia významným vplyvom a závislostiam vo vzťahu k biodiverzite a ekosystémom by sa mali požiadavky na zverejňovanie iných environmentálnych ESRS chápať a vykladať v spojení so špecifickými požiadavkami na zverejňovanie tohto štandardu. Príslušnými požiadavkami na zverejňovanie, ktorými sa zaoberajú iné environmentálne ESRS, sú: a) ESRS E1 Zmena klímy, ktorý sa zaoberá najmä emisiami skleníkových plynov a zdrojmi energie (spotrebou energie); b) ESRS E2 Znečisťovanie, ktorý sa zaoberá znečisťovaním ovzdušia, vody a pôdy; c) ESRS E3 Vodné a morské zdroje, ktorý sa zaoberá najmä vodnými zdrojmi (spotrebou vody) a morskými zdrojmi; d) ESRS E5 Využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo, ktorý sa zaoberá najmä odklonom od ťažby neobnoviteľných zdrojov a zavádzaním postupov, ktoré zabraňujú vzniku odpadu vrátane znečisťovania spôsobeného odpadom.

6.

Vplyvy podniku na biodiverzitu a ekosystémy ovplyvňujú ľudí a spoločenstvá. Podnik pri vykazovaní významných negatívnych vplyvov na ovplyvnené spoločenstvá vyplývajúce zo zmeny biodiverzity a ekosystému podľa ESRS E4 zohľadní požiadavky ESRS S3 Ovplyvnené spoločenstvá.

7.

Tento štandard by sa mal vykladať v spojení s ESRS 1 Všeobecné požiadavky a ESRS 2 Všeobecné zverejnenia.

Požiadavky na zverejňovanie

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

8.

Požiadavky uvedené v tomto oddiele sa vykladajú v spojení so zverejňovaním informácií požadovaným na základe ESRS 2 v kapitole 2, Správa a riadenie, kapitole 3, Stratégia a kapitole 4, Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí.

9.

Výsledné zverejňovanie by sa malo predložiť spolu so zverejňovaním požadovaným podľa ESRS 2 s výnimkou ESRS 2 SBM-3, v prípade ktorého má podnik možnosť predložiť zverejňovanie spoločne s tematickými zverejneniami.

10.

Tento štandard zahŕňa okrem požiadaviek v ESRS 2 aj tematickú požiadavku na zverejňovanie E4-1 Plán transformácie a zohľadnenie biodiverzity a ekosystémov v stratégii a obchodnom modeli.

Stratégia

Požiadavka na zverejňovanie E4-1 – Plán transformácie a zohľadnenie biodiverzity a ekosystémov v stratégii a obchodnom modeli

11.

Podnik zverejní spôsob, akým jeho vplyvy, závislosti, riziká a príležitosti týkajúce sa biodiverzity a ekosystémov vyplývajú z jeho stratégie a obchodného modelu a vedú k ich prispôsobeniu.

12.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopenie odolnosti stratégie a obchodného modelu podniku vo vzťahu k biodiverzite a ekosystémom, ako aj kompatibility stratégie a obchodného modelu podniku, pokiaľ ide o príslušné miestne, vnútroštátne a globálne cieľové hodnoty verejnej politiky týkajúce sa biodiverzity a ekosystémov.

13.

Podnik opíše odolnosť svojej stratégie a obchodného modelu vo vzťahu k biodiverzite a ekosystémom. Tento opis obsahuje: a) posúdenie odolnosti súčasného obchodného modelu a stratégie voči fyzickým rizikám, rizikám spojeným s transformáciou a systémovým rizikám súvisiacim s biodiverzitou a ekosystémami; b) analýzu rozsahu odolnosti vo vzťahu k vlastným činnostiam a upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca podniku a v súvislosti s rizikami, ktoré sa v danej analýze zvažujú; c) základné predpoklady, ktoré sa vykonali; d) použité časové horizonty; e) výsledky analýzy odolnosti a f) zapojenie zainteresovaných strán a prípadne aj držiteľov pôvodných a miestnych znalostí.

14.

Ak podnik zverejní informácie uvedené v tejto požiadavke na zverejňovanie v rámci informácií požadovaných podľa ESRS 2 SBM-3, môže sa odvolať na informácie, ktoré zverejnil podľa ESRS 2 SBM-3.

15.

Podnik môže zverejniť svoj plán transformácie na zlepšenie a v konečnom dôsledku zosúladenie svojho obchodného modelu a stratégie s víziou globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 z Kchun-mingu a Montrealu a jeho príslušnými zámermi a cieľovými hodnotami, so stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a s dodržiavaním planetárnych medzí týkajúcich sa integrity biosféry a zmeny krajinného systému.

Požiadavka na zverejňovanie SBM 3 – Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a s obchodným modelom

16.

Podnik zverejňuje: a) zoznam významných lokalít vo vlastných činnostiach vrátane lokalít, v prípade ktorých riadi prevádzkové činnosti, na základe výsledkov odseku 17 písm. a). Podnik tieto lokality zverejní: i. uvedením činností, ktoré negatívne vplývajú na oblasti citlivé z hľadiska biodiverzity (80); ii. poskytnutím rozčlenenia lokalít podľa identifikovaných vplyvov a závislostí a podľa ekologického stavu oblastí, v ktorých sa nachádzajú (s uvedením základného stavu konkrétneho ekosystému), a iii. uvedením ovplyvnených oblastí citlivých z hľadiska biodiverzity, aby používatelia mohli určiť miesto a zodpovedný príslušný orgán, pokiaľ ide o činnosti uvedené v odseku 16 písm. a) bode i); b) či identifikoval významné negatívne vplyvy, pokiaľ ide o degradáciu krajiny, dezertifikáciu alebo zhutňovanie pôdy (81), a c) či vykonáva činnosti, ktoré majú vplyv na ohrozené druhy (82).

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 IRO-1 – Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík, závislostí a príležitostí týkajúcich sa biodiverzity a ekosystému

17.

Podnik opíše svoj postup na identifikáciu významných vplyvov, rizík, závislostí a príležitostí. Opis procesu obsahuje, či a akým spôsobom podnik: a) identifikoval a posúdil skutočné a potenciálne vplyvy na biodiverzitu a ekosystémy na miestach vlastných polôh lokalít a v upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca vrátane posúdenia uplatnených kritérií posudzovania; b) identifikoval a posúdil závislosti od biodiverzity a ekosystémov a ich služieb na miestach vlastnej lokality a v upstreamovej aj downstreamovej časti hodnotového reťazca vrátane uplatnených kritérií posudzovania a to, či toto posúdenie obsahuje ekosystémové služby, ktoré sú narušené alebo ku ktorých narušeniu pravdepodobne dôjde; c) identifikoval a posúdil riziká spojené s transformáciou a fyzické riziká a príležitosti týkajúce sa biodiverzity a ekosystémov vrátane kritérií posudzovania uplatnených na základe na jeho vplyvov a závislostí; d) zohľadnil systémové riziká; e) viedol konzultácie s ovplyvnenými spoločenstvami o posúdeniach udržateľnosti spoločných biologických zdrojov a ekosystémov, a konkrétne: i. v súvislosti s identifikáciou konkrétnych lokalít, výroby surovín alebo získavania zdrojov s negatívnymi alebo potenciálne negatívnymi vplyvmi na ovplyvnené spoločenstvá, ak je pravdepodobné, že lokalita, výroba surovín alebo získavanie zdrojov budú mať negatívny vplyv na biodiverzitu a ekosystémy; ii. ak je pravdepodobný vplyv na ovplyvnené spoločenstvá, podnik zverejní, ako boli tieto spoločenstvá zapojené do posúdenia významnosti, a iii. pokiaľ ide o vplyvy na ekosystémové služby v rámci jeho vlastných činností, ktoré sú dôležité pre ovplyvnené spoločenstvá, podnik uvedie, ako možno negatívnym vplyvom zabrániť. Ak týmto vplyvom nemožno zabrániť, podnik uvádza svoje plány na ich minimalizáciu a zavádzanie zmierňujúcich opatrení s cieľom zachovať hodnotu a funkciu prioritných služieb.

18.

Podnik môže zverejniť, či a akým spôsobom využil analýzu scenárov týkajúcu sa biodiverzity a ekosystémov na určovanie a posudzovanie významných rizík a príležitostí v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom časovom horizonte. Ak podnik takúto analýzu scenárov využil, môže zverejniť tieto informácie: a) dôvod výberu zohľadnených scenárov; b) spôsob aktualizácie zohľadnených scenárov na základe vyvíjajúcich sa podmienok a nových trendov a c) či scenáre vychádzajú z očakávaní, ktoré uverejnili autoritatívne medzivládne orgány, ako je Dohovor o biologickej diverzite, a prípadne z vedeckého konsenzu, ako je ten, ktorý vyjadrila Medzivládna platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES).

19.

Podnik konkrétne zverejní: a) či vlastní lokality nachádzajúce sa na území oblastí citlivých z hľadiska biodiverzity alebo v ich blízkosti a či majú činnosti v súvislosti s týmito lokalitami negatívny vplyv na tieto oblasti tým, že majú za následok poškodenie prirodzených biotopov a biotopov druhov, pričom vyrušujú druhy, kvôli ktorým získali dané oblasti status chránených území, a b) či sa dospelo k záveru, že je nevyhnutné zaviesť zmierňujúce opatrenia v oblasti biodiverzity, ako sú opatrenia stanovené v týchto dokumentoch: smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES o ochrane voľne žijúceho vtáctva; smernica Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín; posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) podľa vymedzenia v článku 1 ods. 2 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (83) o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie; a v prípade činností lokalizovaných v tretích krajinách v súlade s rovnocennými vnútroštátnymi ustanoveniami alebo medzinárodnými normami, ako je výkonnostná norma Medzinárodnej finančnej korporácie č. 6: Ochrana biodiverzity a udržateľný manažment živých prírodných zdrojov;

Požiadavka na zverejňovanie E4-2 – Politiky týkajúce sa biodiverzity a ekosystémov

20.

Podnik opíše politiky, ktoré prijal na účely riadenia svojich významných vplyvov, rizík, závislostí a príležitostí týkajúcich sa biodiverzity a ekosystémov.

21.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopenie rozsahu, v akom má podnik zavedené politiky upravujúce identifikáciu, posudzovanie, riadenie a/alebo nápravu svojich významných vplyvov, závislostí, rizík a príležitostí súvisiacich s biodiverzitou a ekosystémami.

22.

Zverejňovanie požadované podľa odseku 20 obsahuje informácie o politikách, ktoré má podnik zavedené na riadenie svojich významných vplyvov, rizík, závislostí a príležitostí týkajúcich sa biodiverzity a ekosystémov v súlade s ESRS 2 MDR-P Politiky prijaté na účely riadenia významných aspektov udržateľnosti.

23.

Podnik okrem ustanovení ESRS 2 MDR-P opíše, či a akým spôsobom jeho politiky týkajúce sa biodiverzity a ekosystémov: a) súvisia so záležitosťami uvedenými v požiadavke AR 4 ESRS E4; b) súvisia s jeho významnými vplyvmi týkajúcimi sa biodiverzity a ekosystémov; c) súvisia s významnými závislosťami a významnými fyzickými rizikami a príležitosťami a rizikami a príležitosťami spojenými s transformáciou; d) podporujú vysledovateľnosť výrobkov, komponentov a surovín s významnými skutočnými alebo potenciálnymi vplyvmi na biodiverzitu a ekosystémy v celom hodnotovom reťazci; e) riešia výrobu, získavanie zdrojov alebo spotrebu z ekosystémov, ktoré sa riadia s cieľom zachovať alebo zlepšiť podmienky biodiverzity, čo sa preukazuje pravidelným monitorovaním a podávaním správ o stave biodiverzity a jej raste alebo stratách, a f) riešia sociálne dôsledky vplyvov týkajúcich sa biodiverzity a ekosystémov.

24.

Podnik konkrétne zverejní, či prijal: a) politiku na ochranu biodiverzity a ekosystému vzťahujúcu sa na prevádzkové lokality, ktoré vlastní, prenajíma alebo riadi v oblasti citlivej z hľadiska biodiverzity alebo v jej blízkosti; b) postupy alebo politiky zamerané na udržateľnosť pôdohospodárstva/poľnohospodárstva (84); c) postupy alebo politiky pre udržateľné oceány/moria (85) a d) politiky na riešenie odlesňovania (86).

Požiadavka na zverejňovanie E4-3 – Opatrenia a zdroje v súvislosti s biodiverzitou a ekosystémami

25.

Podnik zverejní svoje opatrenia týkajúce sa biodiverzity a ekosystémov a zdroje pridelené na ich vykonávanie.

26.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť porozumenie kľúčovým opatreniam prijatým a plánovaným, ktoré významne prispievajú k dosahovaniu zámerov a cieľových hodnôt politiky súvisiacej s biodiverzitou a ekosystémami.

27.

Opis kľúčových opatrení a zdrojov sa riadi povinným obsahom vymedzeným v ESRS 2 MDR-A Opatrenia a zdroje v súvislosti s významnými aspektmi udržateľnosti.

28.

Okrem toho podnik: a) môže zverejniť, ako uplatnil hierarchiu zmierňovania vplyvov, pokiaľ ide o jeho opatrenia (zabránenie vplyvom, minimalizácia, obnova/rehabilitácia a kompenzácia alebo vyrovnania, tzv. offsety); b) zverejní, či vo svojich akčných plánoch použil offsety v oblasti biodiverzity. Ak sú súčasťou opatrení offsety v oblasti biodiverzity, podnik zahrnie tieto informácie: i. cieľ offsetu a kľúčových ukazovateľov výkonnosti, ktoré sa použili; ii. finančné vplyvy (priame a nepriame náklady) offsetov v oblasti biodiverzity v peňažnom vyjadrení a iii. opis offsetov vrátane oblasti, typu, uplatnených kvalitatívnych kritérií a noriem, ktorými sa musia offsety v oblasti biodiverzity riadiť; c) opíše, či a akým spôsobom začlenil miestne a pôvodne znalosti a riešenia inšpirované prírodou do opatrení v súvislosti s biodiverzitou a ekosystémami.

Metriky a cieľové hodnoty

Požiadavka na zverejňovanie E4-4 – Cieľové hodnoty týkajúce sa biodiverzity a ekosystémov

29.

Podnik zverejní cieľové hodnoty súvisiace s biodiverzitou a ekosystémami, ktoré si stanovil.

30.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť porozumenie cieľovým hodnotám, ktoré si podnik stanovil na podporu svojich politík týkajúcich sa biodiverzity a ekosystémov a riešenie príslušných významných vplyvov, závislostí, rizík a príležitostí.

31.

Opis cieľových hodnôt sa riadi povinným obsahom vymedzeným v ESRS 2 MDR-T Sledovanie účinnosti politík a opatrení prostredníctvom cieľových hodnôt.

32.

Zverejnenie požadované v odseku 29 zahŕňa tieto informácie: a) či sa pri stanovení cieľových hodnôt na podnik uplatnili ekologické prahové hodnoty a pridelenia vplyvov. Ak áno, podnik uvedie: i. identifikované ekologické prahové hodnoty a metodiku použitú na identifikáciu takýchto prahových hodnôt; ii. či sú prahové hodnoty špecifické pre daný subjekt a prípadne spôsob ich určenia, a iii. ako sa v podniku rozdeľuje zodpovednosť za dodržiavanie identifikovaných ekologických prahových hodnôt; b) či cieľové hodnoty vychádzajú z globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 z Kchun-mingu a Montrealu, príslušných aspektov stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a iných vnútroštátnych politík a právnych predpisov súvisiacich s biodiverzitou a ekosystémom a/alebo sú s nimi zosúladené; c) ako cieľové hodnoty súvisia s vplyvmi, závislosťami, rizikami a príležitosťami týkajúcimi sa biodiverzity a ekosystému, ktoré podnik identifikoval vo vzťahu k vlastným činnostiam a upstreamovej a downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca; d) v náležitých prípadoch zemepisný rozsah pôsobnosti cieľových hodnôt; e) či podnik pri stanovení svojich cieľových hodnôt použil offsety v oblasti biodiverzity a f) ktorej z vrstiev hierarchie zmierňovania vplyvov možno prideliť danú cieľovú hodnotu [t. j. zabránenie vplyvom, minimalizácia, obnova a rehabilitácia, kompenzácia alebo offsety].

Požiadavka na zverejňovanie E4-5 – Metriky vplyvu týkajúce sa zmeny biodiverzity a ekosystémov

33.

Podnik vykazuje metriky týkajúce sa svojich významných vplyvov na biodiverzitu a ekosystémy.

34.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť porozumenie výkonnosti podnikov v porovnaní s identifikovanými vplyvmi, ktoré boli identifikované ako významné v posúdení významnosti týkajúcom sa zmeny biodiverzity a ekosystémov.

35.

Ak podnik identifikoval lokality nachádzajúce sa na území alebo v blízkosti oblastí citlivých z hľadiska biodiverzity, na ktoré má negatívny vplyv [pozri odsek 19 písm. a)], podnik zverejní počet a rozlohu (v hektároch) lokalít, ktoré vlastní, prenajíma alebo riadi na týchto chránených územiach či v kľúčových oblastiach biodiverzity alebo v ich blízkosti.

36.

Ak podnik identifikoval významné vplyvy, pokiaľ ide o zmenu využívania krajiny, alebo vplyvy týkajúce sa rozsahu a stavu ekosystémov, môže na základe posudzovania životného cyklu zverejniť aj svoje využívanie krajiny.

37.

Pokiaľ ide o údajové body uvedené v odsekoch 38 až 41, podnik zohľadní vlastné činnosti.

38.

Ak podnik dospel k záveru, že priamo prispieva k faktorom vplyvu zmeny využívania krajiny, zmeny využívania sladkej vody a/alebo zmeny využívania mora, vykazuje príslušné metriky. Podnik môže zverejniť metriky, ktorými sa meria: a) konverzia krajinnej pokrývky (napr. odlesňovanie alebo ťažba) v priebehu času (napr. jeden rok alebo päť rokov); b) zmeny v priebehu času (napr. jeden alebo päť rokov), pokiaľ ide o riadenie ekosystému (napr. prostredníctvom intenzifikácie poľnohospodárskeho riadenia, uplatňovania lepších postupov riadenia alebo ťažby v lesnom hospodárstve); c) zmeny v priestorovom usporiadaní krajiny (napr. fragmentácia biotopov, zmeny v ekologickom prepojení); d) zmeny v štrukturálnom prepojení ekosystému (napr. priepustnosť biotopu založená na fyzických vlastnostiach a usporiadaniach plôch biotopu) a e) funkčné prepojenie (napr. ako sa gény alebo jedince premiestňujú v rámci krajiny, sladkých vôd a morského prostredia).

39.

Ak podnik dospel k záveru, že priamo prispieva k náhodnému alebo úmyselnému zavlečeniu inváznych nepôvodných druhov, podnik môže zverejniť metriky, ktoré používa na riadenie dráh zavlečenia a šírenia inváznych nepôvodných druhov, a riziká, ktoré tieto druhy predstavujú.

40.

Podnik môže, ak identifikoval významné vplyvy súvisiace so stavom druhov, vykázať metriky, ktoré považuje za relevantné. Podnik môže: a) odkázať na príslušné požiadavky na zverejňovanie v ESRS E1, ESRS E2, ESRS E3 a ESRS E5; b) zohľadniť veľkosť populácie, ich rozšírenie v rámci konkrétnych ekosystémov, ako aj riziko vyhynutia. Tieto aspekty poskytujú poznatky o zdraví populácie jedného druhu a jej pomernej odolnosti voči zmene spôsobenej ľudskou činnosťou a prirodzenej zmene; c) zverejniť metriky, ktorým sa merajú zmeny v počte jedincov druhu v konkrétnej oblasti; d) zverejniť metriky o druhoch, ktorým hrozí riziko vyhynutia (87), merajúce: i. stav ohrozenia druhov a ako môžu činnosti/tlaky vplývať na tento stav ohrozenia, alebo ii. zmeny príslušného biotopu ohrozených druhov ako ukazovateľ vplyvu podniku na riziko vyhynutia miestnej populácie.

41.

Podnik môže, ak identifikoval významné vplyvy týkajúce sa ekosystémov, zverejniť: a) vo vzťahu k rozsahu ekosystémov metriky, ktorými sa meria rozloha oblasti konkrétneho ekosystému bez nevyhnutného zohľadnenia kvality posudzovanej oblasti, ako je pokrytie biotopom. Napríklad, lesná plocha je mierou rozsahu konkrétneho typu ekosystému bez zohľadnenia stavu ekosystému (napr. uvádza rozlohu bez opisu rozmanitosti druhov v lese); b) vo vzťahu k stavu ekosystémov: i. metriky, ktorými sa meria kvalita ekosystémov v porovnaní s vopred stanoveným referenčným stavom; ii. metriky, ktorými sa namiesto počtu jedincov určitého druhu v ekosystéme meria viacero druhov v rámci ekosystému [napríklad: vedecky etablované ukazovatele bohatstva a rozmanitosti druhov, ktorými sa meria vývoj zloženia (pôvodných) druhov v ekosystéme v porovnaní s referenčným stavom na začiatku prvého obdobia vykazovania, ako aj s cieleným stavom uvedeným v globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020 z Kchun-mingu a Montrealu, alebo prípadne agregácia stavu ochrany druhov], alebo iii. metriky, v ktorých sa odzrkadľujú štrukturálne zložky stavu, ako je prepojenie biotopu (t. j. ako sú biotopy navzájom prepojené).

Požiadavka na zverejňovanie E4-6 – Očakávané finančné vplyvy významných rizík a príležitostí týkajúcich sa biodiverzity a ekosystému

42.

Podnik zverejní očakávané finančné vplyvy významných rizík a príležitostí týkajúcich sa biodiverzity a ekosystému.

43.

Informácie požadované podľa odseku 42 sú doplnením informácií o súčasných finančných vplyvoch na finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky subjektu počas obdobia vykazovania, ktoré sa vyžadujú podľa ESRS 2 SBM-3 odseku 48 písm. d).

44.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je objasniť: a) očakávané finančné vplyvy v dôsledku významných rizík vyplývajúcich z vplyvov na biodiverzitu a ekosystémy a závislostí od nich a spôsob, akým tieto riziká majú (alebo by sa odôvodnene mohlo očakávať, že budú mať) významný vplyv na finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky podniku v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte, a b) očakávané finančné vplyvy v dôsledku významných príležitostí týkajúcich sa biodiverzity a ekosystému.

45.

Toto zverejnenie obsahuje: a) vyčíslenie očakávaných finančných vplyvov v peňažnom vyjadrení pred zohľadnením opatrení súvisiacich s biodiverzitou a ekosystémami alebo, ak to nie je možné bez neprimeraných nákladov alebo úsilia, kvalitatívne informácie. Pokiaľ ide o finančné vplyvy vyplývajúce z významných príležitostí, vyčíslenie sa nevyžaduje, ak by malo za následok zverejnenie, ktoré nespĺňa kvalitatívne vlastnosti informácií (pozri dodatok B k ESRS 1 Kvalitatívne vlastnosti informácií). Kvantifikácia očakávaných finančných vplyvov v peňažnom vyjadrení môže byť jednotlivá suma alebo rozpätie; b) opis zvážených vplyvov, vplyvy a závislosti, ktorých sa týkajú, a časové horizonty, v rámci ktorých sa pravdepodobne prejavia; a c) základné predpoklady použité na vyčíslenie očakávaných finančných vplyvov, ako aj zdroje a úroveň neistoty týchto predpokladov.

ESRS E5

VYUŽÍVANIE ZDROJOV A OBEHOVÉ HOSPODÁRSTVO

OBSAH

Cieľ

Interakcia s inými ESRS

Požiadavky na zverejňovanie

–

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 IRO-1 – Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí týkajúcich sa využívania zdrojov a obehového hospodárstva

–

Požiadavka na zverejňovanie E5-1 – Politiky týkajúce sa využívania zdrojov a obehového hospodárstva

–

Požiadavka na zverejňovanie E5-2 – Opatrenia a zdroje v súvislosti s využívaním zdrojov a obehovým hospodárstvom

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie E5-3 – Cieľové hodnoty týkajúce sa využívania zdrojov a obehového hospodárstva

–

Požiadavka na zverejňovanie E5-4 – Prílev zdrojov

–

Požiadavka na zverejňovanie E5-5 – Odlev zdrojov

–

Požiadavka na zverejňovanie E5-6 – Očakávané finančné vplyvy v dôsledku vplyvov, rizík a príležitostí týkajúcich sa využívania zdrojov a obehového hospodárstva

Dodatok A:

Požiadavky na uplatňovanie

–

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 IRO-1 – Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí týkajúcich sa využívania zdrojov a obehového hospodárstva

–

Požiadavka na zverejňovanie E5-1 – Politiky týkajúce sa využívania zdrojov a obehového hospodárstva

–

Požiadavka na zverejňovanie E5-2 – Opatrenia a zdroje v súvislosti s využívaním zdrojov a obehovým hospodárstvom

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie E5-3 – Cieľové hodnoty týkajúce sa využívania zdrojov a obehového hospodárstva

–

Požiadavka na zverejňovanie E5-4 – Prílev zdrojov

–

Požiadavka na zverejňovanie E5-5 – Odlev zdrojov

–

Požiadavka na zverejňovanie E5-6 – Očakávané finančné vplyvy v dôsledku rizík a príležitostí týkajúcich sa využívania zdrojov a obehového hospodárstva

Cieľ

1.

Cieľom tohto štandardu je špecifikovať požiadavky na zverejňovanie, ktoré umožnia používateľom vyhlásenia o udržateľnosti porozumieť: a) spôsobu, akým podnik ovplyvňuje využívanie zdrojov vrátane efektívneho využívania zdrojov, predchádzania vyčerpávaniu zdrojov a ich udržateľného získavania a používania obnoviteľných zdrojov (označovaných v tomto štandarde ako „využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo“) z hľadiska významných pozitívnych a negatívnych skutočných alebo potenciálnych vplyvov; b) všetkým prijatým opatreniam zameraným na predchádzanie skutočným alebo potenciálnym negatívnym vplyvom vyplývajúcim z využívania zdrojov alebo na ich zmierňovanie, a to vrátane opatrení na oddelenie hospodárskeho rastu podniku od využívania surovín a na riešenie rizík a príležitostí, ako aj výsledku takýchto opatrení; c) plánom a kapacite podniku prispôsobiť svoju stratégiu a obchodný model v súlade so zásadami obehového hospodárstva vrátane, ale nie výlučne, minimalizácie odpadu, udržiavania čo najvyššej hodnoty výrobkov, materiálov a iných zdrojov a posilnenia ich efektívneho využívania vo výrobe a spotrebe; d) povahe, druhu a rozsahu významných rizík a príležitostí týkajúcich sa jeho vplyvov a závislostí vyplývajúcich z využívania zdrojov a obehového hospodárstva a tomu, ako ich podnik riadi, a e) krátkodobým, strednodobým a dlhodobým finančným vplyvom na podnik v súvislosti s významnými rizikami a príležitosťami vyplývajúcimi z vplyvov a zo závislostí podniku v oblasti využívania zdrojov a obehového hospodárstva.

2.

Týmto štandardom sa stanovujú požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa „využívania zdrojov“ a „obehového hospodárstva“, a najmä: a) prílevu zdrojov vrátane obehovosti prílevu materiálových zdrojov, a to so zreteľom na obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje, a b) odlevu zdrojov vrátane informácií o výrobkoch a materiáloch a c) odpadu .

3.

Obehové hospodárstvo je ekonomický systém, v ktorom sa čo najdlhšie udržiava hodnota výrobkov, materiálov a iných zdrojov v hospodárstve, posilnenie ich efektívneho využívania vo výrobe a spotrebe, čím sa zníži vplyv ich využívania na životné prostredie a minimalizuje sa odpad a uvoľňovanie nebezpečných látok vo všetkých fázach ich životného cyklu, okrem iného aj uplatňovaním hierarchie odpadového hospodárstva. Cieľom je maximalizovať hodnotu technických a biologických zdrojov, výrobkov a materiálov vytvorením systému, ktorý umožňuje trvácnosť, optimálne používanie alebo opakované používanie, renovovanie, repasovanie, recykláciu a kolobeh živín.

4.

Tento štandard vychádza z príslušných právnych rámcov a politík EÚ vrátane akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (90) (rámcová smernica o odpade) a priemyselnej stratégie EÚ.

5.

Na hodnotenie prechodu zo scenára vývoja za nezmenených okolností, t. j. hospodárstva, v ktorom sa ťažia obmedzené neobnoviteľné zdroje na výrobu výrobkov, ktoré sa využívajú a následne sa vyhodia (v duchu hesla „získať – vyrobiť – vyhodiť“), na systém obehového hospodárstva sa v tomto štandarde využíva identifikácia fyzického toku zdrojov, materiálov a výrobkov, ktoré podnik využíva a vytvára, na základe požiadavky na zverejňovanie E5-4 Prílev zdrojov a požiadavky na zverejňovanie E5-5 Odlev zdrojov.

Interakcia s inými ESRS

6.

Využívanie zdrojov je významným faktorom ďalších environmentálnych vplyvov, ako je zmena klímy, znečisťovanie životného prostredia, vodné a morské zdroje a biodiverzita. Obehové hospodárstvo je systém, ktorý sa prikláňa k udržateľnému využívaniu zdrojov pri ťažbe, spracovaní, výrobe, spotrebe, ako aj pri nakladaní s odpadom. Takýto systém má viaceré environmentálne prínosy, konkrétne zníženie spotreby materiálov a energie, ako aj zníženie uvoľňovania emisií do ovzdušia (emisie skleníkových plynov alebo iné znečisťovanie životného prostredia), obmedzenie odberu vody a jej vypúšťania a regeneráciu prírody obmedzujúcu vplyv na biodiverzitu.

7.

S cieľom poskytnúť komplexný prehľad o tom, ktoré z iných environmentálnych aspektov by mohli byť významné pre využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo, sú príslušné požiadavky na zverejňovanie zahrnuté v ďalších ESRS, a to: a) ESRS E1 Zmena klímy, ktorý sa zaoberá najmä emisiami skleníkových plynov a zdrojmi energie (spotrebou energie); b) ESRS E2 Znečisťovanie, ktorý sa zaoberá najmä emisiami do vody, ovzdušia a pôdy, ako aj látkami vzbudzujúcimi obavy; c) ESRS E3 Vodné a morské zdroje, ktorý sa zaoberá najmä vodnými zdrojmi (spotrebou vody) a morskými zdrojmi, a d) ESRS E4 Biodiverzita a ekosystémy, ktorý sa zaoberá najmä ekosystémami, druhmi a surovinami.

8.

Vplyvy podniku týkajúce sa využívania zdrojov a obehového hospodárstva, najmä vplyvy súvisiace s odpadom, môžu ovplyvňovať ľudí a spoločenstvá. Významné negatívne vplyvy využívania zdrojov a obehového hospodárstva na ovplyvnené spoločenstvá, ktoré možno pripísať podniku, sa rozoberajú v ESRS S3 Ovplyvnené spoločenstvá. Účinné a obehové využívanie zdrojov je prínosom aj pre konkurencieschopnosť a hospodársky blahobyt.

9.

Tento štandard by sa mal vykladať v spojení s ESRS 1 Všeobecné požiadavky a ESRS 2 Všeobecné zverejnenia.

Požiadavky na zverejňovanie

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

10.

Požiadavky tohto oddielu by sa mali vykladať a vykazovať v spojení so zverejňovaním požadovaným podľa ESRS 2 kapitoly 4 Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí a spolu s ním sa vykazovať.

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 IRO-1 – Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí týkajúcich sa využívania zdrojov a obehového hospodárstva

11.

Podnik opíše postup na identifikáciu významných vplyvov, rizík a príležitostí týkajúcich sa využívania zdrojov a obehového hospodárstva, najmä pokiaľ ide o prílev zdrojov, odlev zdrojov a odpad, pričom poskytne informácie, ktoré sa týkajú: a) toho, či podnik preveril svoje aktíva a činnosti s cieľom identifikovať skutočné a potenciálne vplyvy, riziká a príležitosti v rámci vlastných činností a upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca, a ak tak urobil, poskytne aj informácie týkajúce sa metodík, predpokladov a nástrojov použitých na preverenie; b) toho, ako a či vôbec podnik vykonal konzultácie, konkrétne s ovplyvnenými spoločenstvami.

Požiadavka na zverejňovanie E5-1 – Politiky týkajúce sa využívania zdrojov a obehového hospodárstva

12.

Podnik opíše politiky, ktoré prijal na riadenie svojich významných vplyvov, rizík a príležitostí týkajúcich sa využívania zdrojov a obehového hospodárstva.

13.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopenie rozsahu, v akom má podnik zavedené politiky upravujúce identifikáciu, posudzovanie, riadenie a/alebo nápravu svojich významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich s využívaním zdrojov a obehovým hospodárstvom.

14.

Pri zverejňovaní požadovanom v odseku 12 sa zahrnú informácie o politikách, ktoré má podnik zavedené na riadenie významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich s využívaním zdrojov a obehovým hospodárstvom v súlade s ESRS 2 MDR-P Politiky prijaté na účely riadenia významných aspektov udržateľnosti.

15.

Podnik v zhrnutí uvedie, či a ako sa jeho politikami riešia tieto významné aspekty: a) upustenie od využívania primárnych zdrojov vrátane pomerného nárastu využívania druhotných (recyklovaných) zdrojov; b) udržateľné získavanie a využívanie obnoviteľných zdrojov.

16.

Politikami sa riešia významné vplyvy, riziká a príležitosti v rámci vlastnej činnosti a upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca.

Požiadavka na zverejňovanie E5-2 – Opatrenia a zdroje v súvislosti s využívaním zdrojov a obehovým hospodárstvom

17.

Podnik zverejní svoje opatrenia týkajúce sa využívania zdrojov a obehového hospodárstva a zdroje pridelené na ich vykonávanie.

18.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť porozumenie kľúčovým opatreniam prijatým a plánovaným v záujme dosiahnutia cieľov politík a cieľových hodnôt súvisiacich s využívaním zdrojov a obehovým hospodárstvom.

19.

Opis opatrení týkajúcich sa využívania zdrojov a obehového hospodárstva a pridelených zdrojov sa riadi zásadami vymedzenými v ESRS 2 MDR-A Opatrenia a zdroje v súvislosti s významnými aspektmi udržateľnosti.

20.

Podnik môže okrem ESRS 2 MDR-A upresniť, či a ako sa opatrenie a zdroje vzťahujú na: a) vyššie úrovne efektívnosti využívania zdrojov pri používaní technických a biologických materiálov a vody, najmä vo vzťahu ku kritickým surovinám a prvkom vzácnych zemín uvedeným v informačnom systéme o surovinách; b) vyššie miery využívania druhotných surovín (recyklátov); c) uplatňovanie obehovej koncepcie vedúcej k zvýšenej trvácnosti výrobku a optimalizácii využívania a k vyšším mieram: opätovného použitia, opravy, renovovania, repasovania, zmien účelu a recyklácie; d) uplatňovanie obehových obchodných postupov, ako sú i) opatrenia na zachovanie hodnoty (údržba, oprava, renovovanie, repasovanie, získavanie komponentov, modernizácia a spätná logistika, systémy s uzavretým cyklom, maloobchodný predaj použitého tovaru); ii) opatrenia na maximalizáciu hodnoty (systémy výrobkov a služieb, obchodné modely založené na spolupráci a hospodárstve spoločného využívania zdrojov); iii) opatrenia týkajúce sa konca životnosti (recyklácia, upcyklácia, rozšírená zodpovednosť výrobcu) a iv) opatrenia v oblasti efektívnosti systémov (priemyselná symbióza); e) opatrenia prijaté na prevenciu vzniku odpadu v upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca podniku; a f) optimalizáciu nakladania s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva.

Metriky a cieľové hodnoty

Požiadavka na zverejňovanie E5-3 – Cieľové hodnoty týkajúce sa využívania zdrojov a obehového hospodárstva

21.

Podnik zverejní cieľové hodnoty súvisiace s využívaním zdrojov a obehovým hospodárstvom, ktoré si stanovil.

22.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť porozumenie cieľovým hodnotám, ktoré podnik prijal na podporu svojich politík v oblasti využívania zdrojov a obehového hospodárstva a riešenie významných vplyvov, rizík a príležitostí.

23.

Opis cieľových hodnôt obsahuje požiadavky na informácie vymedzené v ESRS 2 MDR-T Sledovanie účinnosti politík a opatrení prostredníctvom cieľových hodnôt.

24.

Zverejňovanie požadované odsekom 21 obsahuje, či a akým spôsobom cieľové hodnoty podniku súvisia s prílevom zdrojov a odlevom zdrojov vrátane odpadu a výrobkov a materiálov, a konkrétnejšie: a) s rozšírením obehovej koncepcie výrobkov (vrátane napríklad návrhu zameraného na trvácnosť, demontáž, opraviteľnosť, recyklovateľnosť atď.); b) so zvýšením miery obehového využívania materiálov; c) s minimalizáciou primárnych surovín; d) s udržateľným získavaním a využívaním obnoviteľných zdrojov (v súlade so zásadou kaskádového využívania); e) s nakladaním s odpadom vrátane prípravy na riadne spracovanie a f) s inými záležitosťami týkajúcimi sa využívania zdrojov alebo obehového hospodárstva.

25.

Podnik uvedie, na ktorú úroveň hierarchie odpadového hospodárstva sa cieľová hodnota vzťahuje.

26.

Podnik môže okrem ESRS 2 MDR-T upresniť, či sa pri stanovovaní cieľových hodnôt zohľadnili ekologické prahové hodnoty a pridelenia pre jednotlivé subjekty. Ak áno, podnik môže uviesť: a) identifikované ekologické prahové hodnoty a metodiku použitú na identifikáciu takýchto prahových hodnôt; b) či sú prahové hodnoty špecifické pre daný subjekt a prípadne spôsob ich určenia, a c) ako sa v podniku rozdeľuje zodpovednosť za dodržiavanie identifikovaných ekologických prahových hodnôt.

27.

Podnik v rámci kontextových informácií uvedie, či cieľové hodnoty, ktoré si stanovil a predložil, sú povinné (požadované na základe právnych predpisov) alebo dobrovoľné.

Požiadavka na zverejňovanie E5-4 – Prílev zdrojov

28.

Podnik zverejní informácie o svojom príleve zdrojov týkajúcom sa jeho významných vplyvov, rizík a príležitostí.

29.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť porozumenie využívaniu zdrojov v rámci vlastných činností podniku a upstreamovej časti jeho hodnotového reťazca.

30.

Zverejnenie, ktoré sa požaduje podľa odseku 28, zahŕňa opis prílevu zdrojov, ak sú významné: v prípade výrobkov (vrátane obalov) a materiálov (s uvedením kritických surovín a prvkov vzácnych zemín), vody a dlhodobého hmotného majetku, strojov a zariadení, ktoré sa použili v rámci vlastných činností podniku a v upstreamovej časti jeho hodnotového reťazca.

31.

Ak podnik posudzuje prílev zdrojov ako významný aspekt udržateľnosti, v súvislosti s materiálmi, ktoré sa v priebehu obdobia vykazovania použili na výrobku výrobkov a služby podniku, zverejní tieto informácie, vyjadrené v tonách alebo kilogramoch: a) celkovú hmotnosť výrobkov a technických a biologických materiálov, ktoré sa použili počas obdobia vykazovania; b) percentuálny podiel biologických materiálov (a biopalív použitých na neenergetické účely), ktoré sa použili na výrobu výrobkov a služby podniku (vrátane obalov) a ktoré sú udržateľne získavané, a to spoločne s informáciami o použitom režime osvedčovania a uplatňovaní zásady kaskádového využívania, a c) hmotnosť v absolútnej hodnote aj ako percentuálny podiel opätovne použitých alebo recyklovaných sekundárnych komponentov, sekundárnych medziproduktov a sekundárnych materiálov, ktoré sa použili na výrobu výrobkov a služby podniku (vrátane obalov).

32.

Podnik poskytne informácie o metodikách použitých na výpočet údajov. Uvedie, či sa údaje získavajú z priameho merania alebo odhadov, pričom zverejní základné použité predpoklady.

Požiadavka na zverejňovanie E5-5 – Odlev zdrojov

33.

Podnik zverejní informácie o svojom odleve zdrojov vrátane odpadu, ktoré sa týkajú jeho významných vplyvov, rizík a príležitostí.

34.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je objasniť: a) ako podnik prispieva k obehovému hospodárstvu i) návrhom výrobkov a materiálov v súlade so zásadami obehového hospodárstva a ii) zvyšovaním alebo maximalizáciou opätovného obehu výrobkov, materiálov a spracovania odpadu v praxi po ich prvom použití, a b) stratégiu podniku na znižovanie tvorby odpadu a nakladanie s odpadom, rozsah, v akom podnik pozná spôsob nakladania s odpadom z výroby v rámci vlastných činností.

Výrobky a materiály

35.

Podnik poskytne opis kľúčových výrobkov a materiálov, ktoré sú výsledkom výrobného procesu podniku a ktoré sú navrhnuté podľa zásad obehovosti vrátane trvácnosti, opätovnej použiteľnosti, opraviteľnosti, demontáže, repasovania, renovovania, recyklácie, opätovného obehu prostredníctvom biologického cyklu či optimalizácie používania výrobku alebo materiálu v rámci iných obehových obchodných modelov.

36.

Podnik s významným odlevom zverejní: a) predpokladanú trvácnosť výrobkov, ktoré uvádza na trh, v porovnaní s priemernou hodnotou v odvetví pre každú skupinu výrobkov; b) opraviteľnosť výrobkov, ak je to možné, s využitím zavedeného systému hodnotenia; c) miery recyklovateľného obsahu vo výrobkoch a v ich obaloch.

Odpad

37.

Podnik v súvislosti s celkovým množstvom odpadu zo svojich činností zverejní tieto informácie, vyjadrené v tonách alebo kilogramoch: a) celkové množstvo vytvoreného odpadu; b) celkové množstvo podľa hmotnosti odklonené od zneškodňovania odpadu, pričom sa rozlišuje medzi nebezpečným odpadom a odpadom, ktorý nie je nebezpečný, ako aj medzi týmito druhmi činnosti zhodnocovania: i. príprava na opätovné použitie; ii. recyklácia a iii. iné činnosti zhodnocovania; c) množstvo podľa hmotnosti smerujúce k zneškodňovaniu odpadu podľa druhu a celkové množstvo, ktoré je súčtom všetkých troch druhov, s rozčlenením na nebezpečný odpad a odpad, ktorý nie je nebezpečný. Druhmi spracovania odpadu, ktoré sa majú zverejniť, sú: i. spaľovanie; ii. skládkovanie a iii. iné činnosti zneškodňovania odpadu; d) celkové množstvo a percentuálny podiel nerecyklovaného odpadu (91).

38.

Podnik pri zverejňovaní zloženia odpadu uvedie: a) toky odpadu relevantné pre jeho odvetvie alebo činnosti (napr. hlušina v prípade podniku v odvetví baníctva, elektronický odpad v prípade podniku v odvetví spotrebnej elektroniky alebo potravinový odpad v prípade podniku v odvetví poľnohospodárstva alebo ubytovacích a stravovacích služieb) a b) materiály, ktoré sa nachádzajú v odpade (napr. biomasa, kovy, nekovové nerasty, plasty, textílie, kritické suroviny a prvky vzácnych zemín).

39.

Podnik zároveň zverejní celkové množstvo nebezpečného odpadu a rádioaktívneho odpadu, ktorý vytvára, pričom rádioaktívny odpad sa vymedzuje v článku 3 bode 7 smernice Rady 2011/70/Euratom (92).

40.

Podnik poskytne kontextové informácie o metodikách použitých na výpočet údajov, a najmä kritériá a predpoklady, ktoré sa použili na určenie a klasifikáciu výrobkov navrhnutých podľa zásad obehovosti v zmysle odseku 35. Uvedie, či sa údaje získavajú z priameho merania alebo odhadov, pričom zverejní základné použité predpoklady.

Požiadavka na zverejňovanie E5-6 – Očakávané finančné vplyvy v dôsledku významných rizík a príležitostí súvisiacich s využívaním zdrojov a obehovým hospodárstvom

41.

Podnik zverejní očakávané finančné vplyvy významných rizík a príležitostí v dôsledku vplyvov týkajúcich sa využívania zdrojov a obehového hospodárstva.

42.

Informácie požadované odsekom 41 dopĺňajú informácie o súčasných finančných vplyvoch na finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky subjektu počas obdobia vykazovania, ktoré sa vyžadujú podľa ESRS 2 SBM-3 odseku 48 písm. d). Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je objasniť: a) očakávané finančné vplyvy v dôsledku významných rizík, ktoré vyplývajú z významných vplyvov a závislostí súvisiacich s využívaním zdrojov a obehovým hospodárstvom, a spôsob, akým tieto riziká majú (alebo by sa odôvodnene mohlo očakávať, že budú mať) významný vplyv na finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky podniku v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte, a b) očakávané finančné vplyvy v dôsledku významných príležitostí týkajúcich sa využívania zdrojov a obehového hospodárstva.

43.

Toto zverejnenie obsahuje: a) vyčíslenie očakávaných finančných vplyvov v peňažnom vyjadrení pred zohľadnením opatrení súvisiacich s využívaním zdrojov a obehovým hospodárstvom, alebo ak to nie je možné bez vynaloženia neprimeraných nákladov alebo úsilia, kvalitatívne informácie. Pokiaľ ide o finančné vplyvy vyplývajúce z významných príležitostí, vyčíslenie sa nevyžaduje, ak by malo za následok zverejnenie, ktoré nespĺňa kvalitatívne vlastnosti informácií (pozri dodatok B k ESRS 1 Kvalitatívne vlastnosti informácií); b) opis zvážených vplyvov, vplyvy a závislosti, ktorých sa týkajú, a časové horizonty, v rámci ktorých sa pravdepodobne prejavia; c) základné predpoklady použité na vyčíslenie očakávaných finančných vplyvov, ako aj zdroje a úroveň neistoty týchto predpokladov.

ESRS S1

VLASTNÁ PRACOVNÁ SILA

OBSAH

Cieľ

Interakcia s inými ESRS

Požiadavky na zverejňovanie

–

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Stratégia

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-2 – Záujmy a stanoviská zainteresovaných strán

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-3 – Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-1 – Politiky týkajúce sa vlastnej pracovnej sily

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-2 – Procesy na zapojenie vlastných pracovníkov a zástupcov pracovníkov v súvislosti s vplyvmi

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-3 – Procesy na nápravu negatívnych vplyvov a kanály pre vlastných pracovníkom na vyjadrenie obáv

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-4 – Prijímanie opatrení týkajúcich sa významných vplyvov na vlastnú pracovnú silu a prístupy k zmierňovaniu významných rizík a využívaniu významných príležitostí súvisiacich s vlastnou pracovnou silou a účinnosť týchto opatrení

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-5 – Cieľové hodnoty týkajúce sa riadenia významných negatívnych vplyvov, podpory pozitívnych vplyvov a riadenia významných rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-6 – Charakteristiky zamestnancov podniku

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-7 – Charakteristiky pracovníkov vlastnej pracovnej sily, ktorí nie sú zamestnancami podniku

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-8 – Pokrytie kolektívnym vyjednávaním a sociálny dialóg

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-9 – Metriky rozmanitosti

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-10 – Primerané mzdy

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-11 – Sociálna ochrana

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-12 – Osoby so zdravotným postihnutím

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-13 – Metriky odbornej prípravy a rozvoja zručností

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-14 – Metriky zdravia a bezpečnosti

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-15 – Metriky rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-16 – Metriky odmien (rozdiel v odmeňovaní žien a mužov a celková odmena)

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-17 – Incidenty, sťažnosti a závažné vplyvy na ľudské práva

Dodatok A:

Požiadavky na uplatňovanie

–

Cieľ

–

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Stratégia

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-2 – Záujmy a stanoviská zainteresovaných strán

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-3 – Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a s obchodným modelom

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-1 – Politiky týkajúce sa vlastnej pracovnej sily

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-2 – Procesy na zapojenie vlastných pracovníkov a zástupcov pracovníkov v súvislosti s vplyvmi

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-3– Procesy na nápravu negatívnych vplyvov a kanály pre vlastných pracovníkom na vyjadrenie obáv

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-4 – Prijímanie opatrení týkajúcich sa významných vplyvov a prístupov k zmierňovaniu významných rizík a využívaniu významných príležitostí súvisiacich s vlastnou pracovnou silou a účinnosť týchto opatrení a prístupov

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-5 – Cieľové hodnoty týkajúce sa riadenia významných vplyvov, podpory pozitívnych vplyvov, ako aj rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-6 – Charakteristiky zamestnancov podniku

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-7 – Charakteristiky pracovníkov vlastnej pracovnej sily, ktorí nie sú zamestnancami podniku

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-8 – Pokrytie kolektívnym vyjednávaním a sociálny dialóg

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-9 – Metriky rozmanitosti

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-10 – Primerané mzdy

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-11 – Sociálna ochrana

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-12 – Osoby so zdravotným postihnutím

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-13 – Metriky odbornej prípravy a rozvoja zručností

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-14 – Metriky zdravia a bezpečnosti

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-15 – Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-16 – Metriky odmeňovania (rozdiel v odmeňovaní žien a mužov a celkové odmeňovanie)

–

Požiadavka na zverejňovanie S1-17 – Incidenty, sťažnosti a závažné vplyvy na ľudské práva

Dodatok A.1:

Požiadavky na uplatňovanie týkajúce sa zverejňovania podľa ESRS 2

Dodatok A.2:

Požiadavky na uplatňovanie týkajúce sa ESRS S1-1 Politiky týkajúce sa vlastnej pracovnej sily

Dodatok A.3:

Požiadavky na uplatňovanie týkajúce sa ESRS S1–4 Prijímanie opatrení týkajúcich sa významných vplyvov na vlastnú pracovnú silu a prístupy k zmierňovaniu významných rizík a využívaniu významných príležitostí súvisiacich s vlastnou pracovnou silou a účinnosť týchto opatrení

Dodatok A.4:

Požiadavky na uplatňovanie týkajúce sa ESRS S1–5 Cieľové hodnoty týkajúce sa riadenia významných negatívnych vplyvov, podpory pozitívnych vplyvov a riadenia významných rizík a príležitostí

Cieľ

1.

Cieľom tohto štandardu je špecifikovať požiadavky na zverejňovanie, ktoré používateľom vyhlásenia o udržateľnosti umožnia pochopiť významné vplyvy podniku na jeho vlastnú pracovnú silu, ako aj súvisiace významné riziká a príležitosti vrátane: a) toho, ako podnik ovplyvňuje svoju vlastnú pracovnú silu z hľadiska významných pozitívnych a negatívnych skutočných alebo potenciálnych vplyvov; b) všetkých prijatých opatrení zameraných na predchádzanie skutočným alebo potenciálnym negatívnym vplyvom, ich zmierňovanie alebo nápravu a na riešenie rizík a príležitostí, ako aj výsledku týchto opatrení; c) povahy, druhu a rozsahu významných rizík a príležitostí podniku súvisiacich s jeho vplyvmi na vlastnú pracovnú silu a závislosťami od nej a toho, ako ich podnik riadi, a d) krátkodobých, strednodobých a dlhodobých finančných vplyvov na podnik v súvislosti s významnými rizikami a príležitosťami, ktoré vyplývajú z vplyvov podniku na jeho vlastnú pracovnú silu a jeho závislostí od nej.

2.

V záujme splnenia tohto cieľa sa v tomto štandarde vyžaduje aj vysvetlenie všeobecného prístupu, ktorý podnik používa na identifikovanie a riadenie akýchkoľvek významných skutočných a potenciálnych vplyvov na vlastnú pracovnú silu v súvislosti s týmito sociálnymi faktormi alebo záležitosťami, vrátane ľudských práv: a) pracovné podmienky vrátane: i. bezpečného zamestnania; ii. pracovného času; iii. primeraných miezd; iv. sociálneho dialógu; v. slobody združovania, existencie zamestnaneckých rád a práv pracovníkov na informácie, konzultácie a účasť; vi. kolektívneho vyjednávania vrátane podielu pracovnej sily podniku, na ktorú sa vzťahujú kolektívne zmluvy; vii. rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a viii. zdravia a bezpečnosti; b) rovnaké zaobchádzanie a príležitosti pre všetkých vrátane: i. rodovej rovnosti a rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty; ii. odbornej prípravy a rozvoja zručností; iii. zamestnanosti a začlenenia osôb so zdravotným postihnutím; iv. opatrení proti násiliu a obťažovaniu na pracovisku a v. rozmanitosti; c) iné práva súvisiace s prácou vrátane: tých, ktoré sa týkajú: i. detskej práce; ii. nútenej práce; iii. primeraného bývania a iv. súkromia.

3.

V tomto štandarde sa vyžaduje aj vysvetlenie toho, ako môžu takéto vplyvy, ako aj závislosti podniku od vlastnej pracovnej sily vytvárať pre podnik významné riziká alebo príležitosti. Napríklad, pokiaľ ide o rovnosť príležitostí, diskriminácia žien pri prijímaní do zamestnania a povyšovaní môže obmedziť prístup podniku ku kvalifikovanej pracovnej sile a poškodiť jeho dobrú povesť. Naopak, politiky na zvýšenie zastúpenia žien v pracovnej sile a na vyšších stupňoch riadenia môžu mať pozitívne účinky, ako je zväčšenie fondu kvalifikovanej pracovnej sily a zlepšenie povesti podniku.

4.

Tento štandard sa vzťahuje na vlastnú pracovnú silu podniku, ktorá zahŕňa ľudí, ktorí sú s daným podnikom v pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len „zamestnanci“), ako aj pracovníkov, ktorí nie sú zamestnancami, a ktorí sú buď osobami so zmluvami s podnikom o poskytovaní pracovnej sily („samostatne zárobkovo činné osoby“), alebo osobami, ktoré poskytujú podniky primárne pôsobiace v oblasti „sprostredkovania práce“ (kód NACE N78). Príklady toho, kto patrí do vlastnej pracovnej sily, sú uvedené v požiadavke na uplatňovanie 3. Informácie, ktoré sa vyžadujú v súvislosti s pracovníkmi, ktorí nie sú zamestnancami, nemajú podľa platného pracovného práva vplyv na ich postavenie.

5.

Tento štandard sa nevzťahuje na pracovníkov v upstreamovej alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca podniku; tieto kategórie pracovníkov sú zahrnuté v ESRS S2 Pracovníci v hodnotovom reťazci.

6.

V tomto štandarde sa vyžaduje, aby podniky opísali vlastnú pracovnú silu vrátane kľúčových charakteristík zamestnancov a pracovníkov, ktorí nie sú zamestnancami, ktorí sú jej súčasťou. Na základe opisu získavajú používatelia porozumenie štruktúre vlastnej pracovnej sily podniku a pomoc pri uvádzaní informácií poskytovaných prostredníctvom iných zverejnení do kontextu.

7.

Cieľom tohto štandardu je takisto umožniť používateľom pochopiť, do akej miery podnik zosúlaďuje alebo dodržiava medzinárodné a európske nástroje a dohovory v oblasti ľudských práv vrátane Medzinárodnej listiny ľudských práv, hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a usmernení OECD pre nadnárodné podniky, Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci a základných dohovorov MOP, Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, Európskeho dohovoru o ľudských právach, revidovanej Európskej sociálnej charty, Charty základných práv Európskej únie, politických priorít EÚ stanovených v Európskom pilieri sociálnych práv a právnych predpisoch Únie vrátane acquis EÚ v oblasti pracovného práva.

Interakcia s inými ESRS

8.

Tento štandard sa má vykladať v spojení s ESRS 1 Všeobecné zásady a ESRS 2 Všeobecné požiadavky.

9.

Tento štandard treba chápať v spojení s ESRS S2 Pracovníci v hodnotovom reťazci, ESRS S3 Ovplyvnené spoločenstvá a ESRS S4 Spotrebitelia a koncoví používatelia.

10.

Vykazovanie podľa tohto štandardu musí byť konzistentné, súdržné a v prípade potreby jasne prepojené s vykazovaním vlastnej pracovnej sily podniku v rámci ESRS S2, aby sa zabezpečilo účinné vykazovanie.

Požiadavky na zverejňovanie

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

11.

Požiadavky tohto oddielu by sa mali vykladať v spojení so zverejneniami požadovanými v ESRS 2 o stratégii (SBM). Výsledné zverejnenia sa uvádzajú spolu so zverejneniami požadovanými v ESRS 2, okrem ESRS 2 SBM-3, pri ktorom má podnik možnosť predložiť zverejnenia spolu s tematickým zverejnením.

Stratégia

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-2 – Záujmy a stanoviská zainteresovaných strán

12.

V súvislosti s ESRS 2 SBM-2 podnik zverejní, ako sa záujmy, stanoviská a práva osôb v jeho vlastnej pracovnej sile, vrátane rešpektovania ich ľudských práv, zohľadňujú v jeho stratégii a obchodnom modeli. Vlastná pracovná sila podniku je kľúčovou skupinou ovplyvnených zainteresovaných strán.

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-3 – Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom

13.

V súvislosti s odsekom 48 ESRS 2 SBM-3 podnik zverejňuje: a) to, či a ako skutočné a potenciálne vplyvy na jeho vlastnú pracovnú silu v zmysle ESRS 2 IRO-1 Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí: i) vyplývajú zo stratégie a z obchodných modelov podniku alebo sú s nimi spojené a ii) sú zohľadnené v stratégii a obchodnom modeli podniku a prispievajú k ich prispôsobeniu a b) vzťah medzi jeho významnými rizikami a príležitosťami vyplývajúcimi z vplyvov na vlastnú pracovnú silu a závislostí od nej a jeho stratégiou a obchodným modelom.

14.

Pri plnení požiadaviek odseku 48 podnik zverejní, či všetky osoby v rámci jeho vlastnej pracovnej sily, ktoré by podnik mohol významne ovplyvniť, sú zahrnuté do rozsahu jeho zverejňovania podľa ESRS 2. Tieto významné vplyvy zahŕňajú vplyvy súvisiace s vlastnými činnosťami a hodnotovým reťazcom podniku, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov alebo služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov. Podnik okrem toho zverejňuje aj tieto informácie: a) stručný opis typov zamestnancov a pracovníkov vlastnej pracovnej sily, ktorí nie sú zamestnancami, na ktorých má významný vplyv jeho prevádzka, a špecifikuje, či ide o zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby alebo osoby, ktoré poskytujú podniky primárne pôsobiace v oblasti sprostredkovania práce; b) v prípade významných negatívnych vplyvov informácia o tom, či sú i) rozšírené alebo systémové v kontexte, v ktorom podnik pôsobí (napríklad detská práca alebo nútená práca alebo povinná práca v konkrétnych krajinách alebo regiónoch mimo EÚ), alebo ii) spojené s jednotlivými incidentmi (napríklad priemyselná havária alebo únik ropy); c) v prípade významných pozitívnych vplyvov stručný opis činností, ktoré majú za následok pozitívne vplyvy, ako aj typov zamestnancov a pracovníkov vlastnej pracovnej sily, ktorí nie sú zamestnancami, ktorí sú alebo by mohli byť pozitívne ovplyvnení; podnik môže takisto zverejniť, či sa pozitívne vplyvy vyskytujú v konkrétnych krajinách alebo regiónoch; d) akékoľvek významné riziká a príležitosti pre podnik vyplývajúce z vplyvov na vlastnú pracovnú silu a závislostí od nej; e) akékoľvek významné vplyvy na jeho vlastnú pracovnú silu, ktoré môžu vyplynúť z plánov transformácie na zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie a dosiahnutie ekologickejších a klimaticky neutrálnych činností vrátane informácií o vplyvoch na vlastnú pracovnú silu spôsobených plánmi a opatreniami podniku na zníženie emisií uhlíka v súlade s medzinárodnými dohodami. Vplyvy, riziká a príležitosti zahŕňajú reštrukturalizáciu a stratu zamestnania, ako aj príležitosti vyplývajúce z vytvárania pracovných miest a rekvalifikácie alebo zvyšovania úrovne zručností; f) činnosti s významným rizikom incidentov nútenej práce alebo povinnej práce (94) buď z hľadiska: i. typu činnosti (napríklad výrobný závod), alebo ii. krajín alebo geografických oblastí s činnosťami, ktoré sa považujú za rizikové; g) činnosti s významným rizikom incidentov detskej práce (95) buď z hľadiska: i. typu činnosti (napríklad výrobný závod), alebo ii. krajín alebo geografických oblastí s činnosťami, ktoré sa považujú za rizikové.

15.

Pri opise hlavných typov osôb vo vlastnej pracovnej sile, ktoré sú alebo by mohli byť negatívne ovplyvnené, na základe posúdenia významnosti stanoveného v ESRS 2 IRO 1 podnik zverejní, či a ako pochopil, ako ľudia s konkrétnymi charakteristikami, t. j. tí, ktorí pracujú v konkrétnom kontexte, alebo tí, ktorí vykonávajú určité činnosti, môžu byť vystavení väčšiemu riziku ujmy.

16.

Podnik zverejní, ktoré z jeho prípadných významných rizík a príležitostí v dôsledku vplyvov na osoby vo vlastnej pracovnej sile a závislostí od nej sa týkajú konkrétnych skupín osôb (napríklad konkrétnych vekových skupín alebo osôb pracujúcich v konkrétnej továrni alebo krajine), ale nie všetkých osôb v rámci jeho vlastnej pracovnej sily (napríklad všeobecné zníženie odmien alebo odborná príprava ponúkaná všetkým osobám v rámci jeho vlastnej pracovnej sily).

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

Požiadavka na zverejňovanie S1-1 – Politiky týkajúce sa vlastnej pracovnej sily

17.

Podnik opíše svoje politiky, ktoré prijal na účely riadenia svojich významných vplyvov na vlastnú pracovnú silu, ako aj súvisiacich významných rizík a príležitostí.

18.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť porozumenie rozsahu, v akom má podnik zavedené politiky, ktorými rieši identifikáciu, posudzovanie, riadenie a/alebo nápravu významných vplyvov osobitne na vlastnú pracovnú silu podniku, ako aj politiky, ktoré sa týkajú významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich s jeho vlastnou pracovnou silou.

19.

Pri zverejňovaní požadovanom v odseku 17 sa zahrnú informácie o politikách, ktoré má podnik zavedené na riadenie svojich významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich s jeho vlastnou pracovnou silou v súlade s ESRS 2 MDR-P Politiky prijaté na účely riadenia významných aspektov udržateľnosti. Okrem toho podnik špecifikuje, či sa takéto politiky vzťahujú na konkrétne skupiny v rámci jeho vlastnej pracovnej sily alebo na celú jej vlastnú pracovnú silu.

20.

Podnik opíše svoje záväzky politiky v oblasti ľudských práv, (96) ktoré sú relevantné pre jeho vlastnú pracovnú silu vrátane procesov a mechanizmov na monitorovanie dodržiavania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci a usmernení OECD pre nadnárodné podniky (97). Vo svojom zverejnení sa zameria na tie aspekty, ktoré sú významné vo vzťahu k týmto skutočnostiam, ako aj na svoj všeobecný prístup k týmto skutočnostiam: a) rešpektovanie ľudských práv vrátane pracovných práv osôb vo vlastnej pracovnej sile; b) zapojenie osôb v rámci vlastnej pracovnej sily a c) opatrenia, ktorými sa poskytuje a/alebo umožňuje náprava v súvislosti s vplyvmi na ľudské práva.

21.

Podnik zverejní, či a ako sú jeho politiky týkajúce sa jeho vlastnej pracovnej sily zosúladené s príslušnými medzinárodne uznávanými nástrojmi vrátane hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (98).

22.

Podnik uvedie, či sa v jeho politikách vo vzťahu k jeho vlastnej pracovnej sile výslovne rieši obchodovanie s ľuďmi (99), nútená práca alebo povinná práca a detská práca.

23.

Podnik uvedie, či má politiku alebo systém riadenia v oblasti predchádzania nehodám na pracovisku (100).

24.

Podnik zverejňuje: a) či má konkrétne politiky zamerané na odstránenie diskriminácie vrátane obťažovania, presadzovanie rovnosti príležitostí a iné spôsoby na podporu rozmanitosti a začlenenia; b) či sa politika osobitne vzťahuje na tieto dôvody diskriminácie: rasový a etnický pôvod, farba pleti, pohlavie, sexuálna orientácia, rodová identita, zdravotné postihnutie, vek, náboženstvo, politické názory, štátna príslušnosť alebo sociálny pôvod, prípadne iné formy diskriminácie, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy Únie a vnútroštátne právo; c) či má podnik konkrétne záväzky politiky týkajúce sa začlenenia alebo pozitívne opatrenia pre ľudí zo skupín s osobitným rizikom zraniteľnosti v rámci jeho vlastnej pracovnej sily, a ak áno, aké sú tieto záväzky, a d) či a ako sa tieto politiky vykonávajú prostredníctvom osobitných postupov na zabezpečenie predchádzania diskriminácii, jej zmierňovania a prijímania opatrení po zistení, ako aj na podporu diverzity a začlenenia vo všeobecnosti.

Požiadavka na zverejňovanie S1-2 – Procesy na zapojenie vlastných pracovníkov a zástupcov pracovníkov v súvislosti s vplyvmi

25.

Podnik zverejní svojevšeobecné procesy na zapojenie ľudí v rámci svojej vlastnej pracovnej sily a zástupcov zamestnancov v súvislosti so skutočnými a potenciálnymi vplyvmi na svoju vlastnú pracovnú silu.

26.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopenie toho, ako podnik v rámci svojho prebiehajúceho procesu náležitej starostlivosti zapája osoby v rámci vlastnej pracovnej sily a zástupcov pracovníkov v súvislosti so skutočnými a potenciálnymi významnými pozitívnymi a/alebo negatívnymi vplyvmi, ktoré ich ovplyvňujú alebo pravdepodobne ovplyvnia, a či a ako sa pri rozhodovacích procesoch podniku zohľadňujú názory jeho vlastnej pracovnej sily.

27.

Podnik zverejní, či a ako sa v jeho rozhodnutiach alebo činnostiach zameraných na riadenie skutočných a potenciálnych vplyvov na jeho vlastnú pracovnú silu zohľadňujú názory jeho vlastnej pracovnej sily. Súčasťou toho je prípadne vysvetlenie: a) či k zapojeniu dochádza priamo s vlastnou pracovnou silou podniku alebo so zástupcami pracovníkov; b) fázy (fáz), v ktorej (ktorých) dochádza k zapojeniu, typu zapojenia a frekvencie zapojenia; c) funkcie a najvyššej pozície v rámci podniku, ktorá má prevádzkovú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa toto zapojenie uskutočňovalo a aby sa výsledky zohľadňovali v prístupe podniku; d) v náležitých prípadoch globálnej rámcovej dohody alebo iných dohôd, ktoré má podnik so zástupcami pracovníkov a ktoré sa týkajú rešpektovania ľudských práv vlastnej pracovnej sily, vrátane vysvetlenia, ako dohoda umožňuje podniku získať prehľad o názoroch vlastnej pracovnej sily, a e) prípadne ako podnik posudzuje účinnosť svojho zapojenia s vlastnou pracovnou silou vrátane prípadných dohôd alebo výsledkov, ktoré z toho vyplynú.

28.

Podnik prípadne zverejní kroky, ktoré podnikne, aby získal prehľad o názoroch osôb vo vlastnej pracovnej sile, ktoré môžu byť osobitne zraniteľné voči vplyvom a/alebo marginalizované (napríklad ženy, migranti, osoby so zdravotným postihnutím).

29.

Ak podnik nemôže zverejniť vyššie uvedené požadované informácie, pretože neprijal všeobecný proces na zapojenie svojej vlastnej pracovnej sily, zverejní informáciu v tomto zmysle. Môže zverejniť časový rámec, v ktorom plánuje takýto proces zaviesť.

Požiadavka na zverejňovanie S1-3 – Procesy na nápravu negatívnych vplyvov a kanály, ktorými môže vlastná pracovná sila upozorniť na obavy

30.

Podnik opíše procesy, ktoré má zavedené na zabezpečenie nápravy alebo spolupráce, pokiaľ ide o negatívne vplyvy na osoby v rámci svojej vlastnej pracovnej sily, s ktorými je podnik prepojený, ako aj kanály dostupné pre vlastnú pracovnú silu na vyjadrenie obáv a ich riešenie.

31.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopenie formálnych prostriedkov, ktorými môže vlastná pracovná sila podniku oznámiť svoje obavy a potreby priamo podniku a/alebo prostredníctvom ktorých podnik podporuje dostupnosť takýchto kanálov (napríklad mechanizmy podávania sťažností) na pracovisku, a ako sa s dotknutými osobami vykonávajú následné opatrenia týkajúce sa nastolených problémov a účinnosti týchto kanálov.

32.

Podnik opíše zavedené procesy s cieľom pokryť záležitosti vymedzené v odseku 2 časti Cieľ zverejnením týchto informácií: a) jeho všeobecný prístup a procesy poskytovania nápravy alebo prispievania k nej, ak to viedlo alebo prispelo k významnému negatívnemu vplyvu na osoby v rámci vlastnej pracovnej sily, vrátane toho, či a ako podnik posudzuje, že poskytnutá náprava je účinná; b) všetky konkrétne kanály, ktoré má zavedené pre vlastnú pracovnú silu, aby mohla svoje obavy alebo potreby vyjadriť priamo podniku a nechať ich riešiť, vrátane toho, či sú zriadené samotným podnikom a/alebo prostredníctvom účasti v mechanizmoch tretích strán; c) či podnik má alebo nemá mechanizmus vybavovania sťažností/reklamácií týkajúcich sa zamestnaneckých záležitostí (101); a d) procesy, ktorými podnik podporuje dostupnosť takýchto kanálov na pracovisku pre vlastnú pracovnú silu, a e) ako sleduje a monitoruje nastolené a riešené problémy a ako zabezpečuje účinnosť kanálov, a to aj prostredníctvom zapojenia zainteresovaných strán, ktoré sú určenými používateľmi.

33.

Podnik zverejní, či a ako posudzuje, že osoby v rámci jeho vlastnej pracovnej sily poznajú tieto štruktúry alebo procesy ako spôsob vyjadrenia svojich obáv alebo potrieb a ich riešenia a dôverujú im. Okrem toho podnik zverejní, či má zavedené politiky týkajúce sa ochrany jednotlivcov, ktorí ich využívajú, vrátane zástupcov pracovníkov, pred odvetnými opatreniami. Ak boli takéto informácie zverejnené v súlade s ESRS G1-1, podnik sa môže na tieto informácie odvolať.

34.

Ak podnik nemôže zverejniť vyššie uvedené požadované informácie, pretože neprijal kanál na vyjadrenie obáv a/alebo nepodporuje dostupnosť takéhoto kanála na pracovisku pre svoju vlastnú pracovnú silu, zverejní informáciu v tomto zmysle. Môže zverejniť časový rámec, v ktorom plánuje takýto kanál zaviesť.

Požiadavka na zverejňovanie S1-4 – Prijímanie opatrení týkajúcich sa významných vplyvov na vlastnú pracovnú silu a prístupy k riadeniu významných rizík a využívaniu významných príležitostí súvisiacich s vlastnou pracovnou silou a účinnosť týchto opatrení

35.

Podnik zverejní, ako prijíma opatrenia na riešenie významných negatívnych a pozitívnych vplyvov, na riadenie významných rizík a využívanie významných príležitostí súvisiacich s vlastnou pracovnou silou, ako aj účinnosť týchto opatrení.

36.

Táto požiadavka na zverejňovanie má dva ciele: Po prvé, má umožniť pochopenie všetkých opatrení a iniciatív, prostredníctvom ktorých sa podnik snaží: a) predchádzať negatívnym významným vplyvom na vlastnú pracovnú silu a zmierňovať a odstraňovať ich a/alebo b) dosiahnuť pozitívny významný vplyv na vlastnú pracovnú silu. Po druhé, má umožniť pochopenie spôsobov, akými podnik rieši významné riziká a využíva významné príležitosti súvisiace s jeho vlastnou pracovnou silou.

37.

Podnik poskytne súhrnný opis akčných plánov a zdrojov na riadenie svojich významných vplyvov, rizík a príležitostí týkajúcich sa vlastnej pracovnej sily v súlade s ESRS 2 MDR-A Opatrenia a zdroje v súvislosti s významnými aspektmi udržateľnosti.

38.

Podnik vo vzťahu k významným vplyvom súvisiacim s vlastnou pracovnou silou opíše: a) prijaté, plánované alebo prebiehajúce opatrenia na predchádzanie významným negatívnym vplyvom na vlastnú pracovnú silu alebo ich zmierňovanie; b) či a ako prijal opatrenia na poskytnutie alebo umožnenie nápravy v súvislosti so skutočným významným vplyvom; c) všetky ďalšie opatrenia alebo iniciatívy, ktoré má zavedené s primárnym cieľom dosiahnuť pozitívny vplyv na vlastnú pracovnú silu, a d) ako sleduje a posudzuje účinnosť týchto opatrení a iniciatív pri dosahovaní výsledkov pre svoju vlastnú pracovnú silu.

39.

V súvislosti s odsekom 36 podnik opíše postupy, prostredníctvom ktorých identifikuje, aké opatrenie je potrebné a vhodné v reakcii na konkrétny skutočný alebo potenciálny negatívny vplyv na vlastnú pracovnú silu.

40.

V súvislosti s významnými rizikami a príležitosťami podnik opíše: a) aké opatrenia sa plánujú alebo prebiehajú na zmiernenie závažných rizík pre podnik, ktoré vyplývajú z jeho vplyvov na vlastnú pracovnú silu a závislostí od nej, a ako sleduje účinnosť v praxi, a b) aké opatrenia sa plánujú alebo prebiehajú na presadzovanie významných príležitostí pre podnik vo vzťahu k vlastnej pracovnej sile.

41.

Podnik zverejní, či a ako zabezpečuje, aby jeho vlastné postupy nespôsobovali významné negatívne vplyvy na vlastnú pracovnú silu ani k nej neprispievali, prípadne vrátane jeho postupov vo vzťahu k obstarávaniu, predaju a využívaniu údajov. Môže sa to vzťahovať aj zverejnenie informácií o tom, aký prístup sa zvolí v prípade, keď vznikne napätie medzi predchádzaním významným negatívnym vplyvom alebo ich zmierňovaním a inými obchodnými tlakmi.

42.

Pri zverejňovaní informácií požadovaných podľa odseku 40 podnik zohľadní ESRS 2 MDR-T Sledovanie účinnosti politík a opatrení prostredníctvom cieľových hodnôt, ak vyhodnocuje účinnosť opatrenia stanovením cieľovej hodnoty.

43.

Podnik zverejní, aké zdroje sú pridelené na riadenie jeho významných vplyvov spolu s informáciami, ktoré umožnia používateľom pochopiť, akým spôsobom sú riadené významné vplyvy.

Metriky a cieľové hodnoty

Požiadavka na zverejňovanie S1-5 – Cieľové hodnoty týkajúce sa riadenia významných negatívnych vplyvov, podpory pozitívnych vplyvov a riadenia významných rizík a príležitostí

44.

Podnik zverejní časovo ohraničené cieľové hodnoty zamerané na výsledky, ktoré mohol stanoviť s ohľadom na: a) zníženie negatívnych vplyvov na vlastnú pracovnú silu a/alebo b) podporu pozitívnych vplyvov na vlastnú pracovnú silu a/alebo c) riadenie významných rizík a príležitostí súvisiacich s vlastnou pracovnou silou.

45.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopiť rozsah, v akom podnik používa cieľové hodnoty zamerané na výsledky s cieľom podporovať a merať pokrok pri riešení významných negatívnych vplyvov a/alebo podpore pozitívnych vplyvov na jeho vlastnú pracovnú silu a/alebo pri riadení významných rizík a príležitostí súvisiacich s jeho vlastnou pracovnou silou.

46.

Súhrnný opis cieľových hodnôt stanovených na riadenie jeho významných vplyvov, rizík a príležitostí v súvislosti s vlastnou pracovnou silou podniku obsahuje požiadavky na informácie vymedzené v ESRS 2 MDR-T.

47.

Podnik zverejní proces stanovovania cieľových hodnôt vrátane toho, či a ako podnik priamo spolupracoval so svojou vlastnou pracovnou silou alebo zástupcami pracovníkov pri: a) stanovovaní všetkých takýchto cieľových hodnôt; b) sledovaní výkonnosti podniku v porovnaní s týmito hodnotami a c) identifikácii všetkých ponaučení alebo zlepšení v dôsledku výkonnosti podniku.

Požiadavka na zverejňovanie S1-6 – Charakteristiky zamestnancov podniku

48.

Podnik opíše kľúčové charakteristiky zamestnancov vlastnej pracovnej sily.

49.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je poskytnúť prehľad o prístupe podniku k zamestnávaniu vrátane rozsahu a povahy vplyvov vyplývajúcich z jeho postupov pri zamestnávaní, poskytnúť kontextové informácie, ktoré pomôžu pochopiť informácie uvedené v iných zverejneniach, a slúžiť ako základ pre výpočet kvantitatívnych metrík, ktoré sa majú zverejniť podľa iných požiadaviek na zverejňovanie v tomto štandarde.

50.

Okrem informácií požadovaných v odseku 40 písm. a) bode iii) ESRS 2 Všeobecné zverejnenia podnik zverejňuje: a) celkový počet zamestnancov podľa počtu osôb a členenie podľa pohlavia a podľa krajín v prípade krajín, v ktorých má podnik 50 alebo viac zamestnancov, čo predstavuje aspoň 10 % jeho celkového počtu zamestnancov; b) celkový počet podľa počtu osôb alebo ekvivalentu plného pracovného času: i. stálych zamestnancov a členenie podľa pohlavia; ii. dočasných zamestnancov a členenie podľa pohlavia a iii. zamestnancov na nezaručený počet hodín a členenie podľa pohlavia; c) celkový počet zamestnancov, ktorí odišli z podniku počas obdobia vykazovania, a mieru fluktuácie zamestnancov za obdobie vykazovania; d) opis metodík a predpokladov použitých na zostavovanie údajov vrátane toho, či sa uvádzajú čísla: i. v počte zamestnancov alebo ekvivalente plného pracovného času (vrátane vysvetlenia, ako je ekvivalent plného pracovného času vymedzený) a ii. ku koncu obdobia vykazovania ako priemer za obdobie vykazovania alebo pomocou inej metodiky; e) prípadne poskytnutie kontextových informácií potrebných na pochopenie údajov (napríklad na pochopenie kolísania počtu zamestnancov počas obdobia vykazovania) a f) krížový odkaz informácií vykazovaných podľa písmena a) na najreprezentatívnejšie číslo v účtovnej závierke.

51.

V prípade informácií uvedených v odseku 50 písm. b) môže podnik zverejniť aj členenie podľa regiónov.

52.

Podnik môže podľa počtu zamestnancov alebo ekvivalentu plného pracovného času zverejniť tieto informácie: a) zamestnanci na plný pracovný čas a členenia podľa pohlavia a regiónu a b) zamestnanci na kratší pracovný čas a členenia podľa pohlavia a regiónu.

Požiadavka na zverejňovanie S1-7 – Charakteristiky pracovníkov vlastnej pracovnej sily, ktorí nie sú zamestnancami podniku

53.

Podnik opíše kľúčové charakteristiky pracovníkov vlastnej pracovnej sily, ktorí nie sú zamestnancami podniku.

54.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je poskytnúť prehľad o prístupe podniku k zamestnávaniu vrátane rozsahu a povahy vplyvov vyplývajúcich z jeho postupov pri zamestnávaní, poskytnúť kontextové informácie, ktoré pomôžu pochopiť informácie uvedené v iných zverejneniach, a slúžiť ako základ pre výpočet kvantitatívnych metrík, ktoré sa majú zverejniť podľa iných požiadaviek na zverejňovanie v tomto štandarde. Umožňuje takisto pochopiť, do akej miery sa podnik spolieha na pracovníkov, ktorí nie sú jeho zamestnancami, ako súčasť vlastnej pracovnej sily.

55.

Zverejňovanie požadované v odseku 53 zahŕňa: a) zverejnenie celkového počtu pracovníkov vlastnej pracovnej sily, ktorí nie sú zamestnancami podniku, t. j. buď osôb so zmluvou s podnikom o poskytovaní pracovnej sily („samostatne zárobkovo činné osoby“), alebo osôb, ktoré poskytujú podniky primárne pôsobiace v oblasti „sprostredkovania práce“ (kód NACE N78). b) vysvetlenie metodík a predpokladov použitých na zostavovanie údajov vrátane toho, či sa uvádza počet pracovníkov, ktorí nie sú zamestnancami podniku: i. v počte zamestnancov alebo ekvivalente plného pracovného času (vrátane stanovenia, ako je ekvivalent plného pracovného času vymedzený) a ii. ku koncu obdobia vykazovania ako priemer za obdobie vykazovania alebo pomocou inej metodiky; c) v prípade potreby poskytnutie kontextových informácií potrebných na pochopenie údajov (napríklad významné kolísanie počtu pracovníkov vlastnej pracovnej sily, ktorí nie sú zamestnancami podniku, počas obdobia vykazovania a medzi súčasným a predchádzajúcim obdobím vykazovania).

56.

Pokiaľ ide o informácie uvedené v odseku 55 písm. a), podnik môže zverejniť najbežnejšie typy pracovníkov, ktorí nie sú zamestnancami podniku (napríklad samostatne zárobkovo činné osoby, osoby, ktoré poskytujú podniky primárne pôsobiace v oblasti sprostredkovania práce, a iné typy dôležité pre podnik), ich vzťah k podniku a typ práce, ktorú vykonávajú.

57.

Ak nie sú k dispozícii údaje, podnik odhadne počet a uvedie, že tak urobil. Keď podnik vykonáva odhady, opíše základ pre zostavenie tohto odhadu.

Požiadavka na zverejňovanie S1-8 – Pokrytie kolektívnym vyjednávaním a sociálny dialóg

58.

Podnik zverejňuje informácie o tom, do akej miery sú pracovné podmienky a podmienky zamestnávania jeho zamestnancov určené alebo ovplyvnené kolektívnymi zmluvami a do akej miery sú jeho zamestnanci zastúpení v sociálnom dialógu v Európskom hospodárskom priestore (EHP) na úrovni podniku a na európskej úrovni.

59.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť vlastným zamestnancom podniku porozumieť pokrytiu kolektívnymi zmluvami a sociálnemu dialógu.

60.

Podnik zverejňuje: a) percentuálny podiel z celkového počtu jeho zamestnancov, na ktorý sa vzťahujú kolektívne zmluvy; b) v EHP, či má jednu alebo viac kolektívnych zmlúv, a ak áno, celkový percentuálny podiel jeho zamestnancov, na ktorý sa vzťahujú takéto zmluvy, za každú krajinu, v ktorej má významnú zamestnanosť, čo je vymedzené ako najmenej 50 zamestnancov podľa počtu osôb predstavujúcich aspoň 10 % z celkového počtu jeho zamestnancov, a c) mimo EHP percentuálny podiel vlastných zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú kolektívne zmluvy, podľa regiónov.

61.

V prípade zamestnancov, na ktorých sa nevzťahujú kolektívne zmluvy, môže podnik zverejniť, či určuje ich pracovné podmienky a podmienky zamestnávania na základe kolektívnych zmlúv, ktoré sa vzťahujú na jeho ostatných zamestnancov, alebo na základe kolektívnych zmlúv iných podnikov.

62.

Podnik môže zverejniť rozsah, v akom sú pracovné podmienky a podmienky zamestnávania pracovníkov vlastnej pracovnej sily, ktorí nie sú zamestnancami podniku, určené alebo ovplyvnené kolektívnymi zmluvami vrátane odhadu úrovne pokrytia.

63.

Podnik zverejňuje v súvislosti so sociálnym dialógom tieto informácie: a) celkový percentuálny podiel zamestnancov pokrytých zástupcami pracovníkov, vykazovaný na úrovni krajiny za každú krajinu EHP, v ktorej má podnik významnú zamestnanosť, a b) existenciu akejkoľvek dohody so svojimi zamestnancami o zastupovaní Európskou zamestnaneckou radou (EWC), Zamestnaneckou radou Societas Europaea (SE) alebo Zamestnaneckou radou Societas Cooperativa Europaea (SCE).

Požiadavka na zverejňovanie S1-9 – Metriky rozmanitosti

64.

Podnik zverejní rodové rozdelenie vo vrcholovom manažmente a vekové rozdelenie svojich zamestnancov.

65.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopenie rodovej rozmanitosti na úrovni vrcholového manažmentu a vekového rozdelenia jeho zamestnancov.

66.

Podnik zverejňuje: a) rodové rozdelenie v počte a percentuálnom podiele na úrovni vrcholového manažmentu a b) rozdelenie zamestnancov podľa vekových skupín: do 30 rokov; 30 – 50 rokov; nad 50 rokov.

Požiadavka na zverejňovanie S1-10 – Primerané mzdy

67.

Podnik zverejní, či jeho zamestnanci poberajú alebo nepoberajú primeranú mzdu, a ak nepoberajú primeranú mzdu všetci, príslušné krajiny a percentuálny podiel dotknutých zamestnancov.

68.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopenie toho, či všetci zamestnanci podniku poberajú alebo nepoberajú primeranú mzdu v súlade s platnými referenčnými hodnotami.

69.

Podnik zverejní, či všetci jeho zamestnanci poberajú primeranú mzdu v súlade s platnými referenčnými hodnotami. Ak áno, uvedenie tejto skutočnosti postačí na splnenie tejto požiadavky na zverejňovanie a nevyžadujú sa žiadne ďalšie informácie.

70.

Ak primeranú mzdu v súlade s platnými referenčnými hodnotami nepoberajú všetci jeho zamestnanci, podnik zverejní krajiny, v ktorých zamestnanci zarábajú menej, ako je platná referenčná hodnota primeranej mzdy, a percentuálny podiel zamestnancov, ktorí zarábajú menej, ako je platná referenčná hodnota primeranej mzdy pre každú z týchto krajín.

71.

Podnik môže takisto zverejniť informácie uvedené v tejto požiadavke na zverejňovanie, pokiaľ ide o pracovníkov vlastnej pracovnej sily, ktorí nie sú jeho zamestnancami.

Požiadavka na zverejňovanie S1-11 – Sociálna ochrana

72.

Podnik zverejní, či sa na jeho zamestnancov vzťahuje sociálna ochrana v prípade straty príjmu v dôsledku významných životných udalostí, a ak nie, uvedie krajiny, v ktorých to tak nie je.

73.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopenie toho, či sa na zamestnancov podniku vzťahuje sociálna ochrana v prípade straty príjmu v dôsledku významných životných udalostí, a ak nie, uviesť krajiny, v ktorých to tak nie je.

74.

Podnik zverejní, či sa na všetkých jeho zamestnancov vzťahuje sociálna ochrana prostredníctvom verejných programov alebo výhod, ktoré ponúka podnik, pred stratou príjmu v dôsledku niektorej z týchto významných životných udalostí: a) choroba; b) nezamestnanosť začínajúca od doby, keď vlastný pracovník pracuje pre podnik; c) pracovný úraz a nadobudnutie zdravotného postihnutia; d) rodičovskú dovolenku; a e) dôchodok. Ak áno, uvedenie tejto skutočnosti postačuje na splnenie tejto požiadavky na zverejňovanie a nevyžadujú sa žiadne ďalšie informácie.

75.

Ak sa sociálna ochrana v súlade s odsekom 72 nevzťahuje na všetkých jeho zamestnancov, podnik okrem toho zverejní krajiny, v ktorých zamestnanci nemajú sociálnu ochranu v súvislosti s jedným alebo viacerými typmi udalostí uvedených v odseku 72 a pre každú z týchto krajín typy zamestnancov, ktorí nemajú sociálnu ochranu v súvislosti s každou relevantnou významnou životnou udalosťou.

76.

Podnik môže takisto zverejniť informácie uvedené v tejto požiadavke na zverejňovanie, pokiaľ ide o pracovníkov vlastnej pracovnej sily, ktorí nie sú jeho zamestnancami.

Požiadavka na zverejňovanie S1-12 – Osoby so zdravotným postihnutím

77.

Podnik zverejní percentuálny podiel vlastných zamestnancov so zdravotným postihnutím.

78.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopenie rozsahu, v akom sú osoby so zdravotným postihnutím zahrnuté medzi zamestnancov podniku.

79.

Podnik zverejní percentuálny podiel osôb so zdravotným postihnutím medzi svojimi zamestnancami, na ktoré sa vzťahujú zákonné obmedzenia zberu údajov.

80.

Podnik môže zverejniť percentuálny podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím v členení podľa pohlavia.

Požiadavka na zverejňovanie S1-13 – Metriky odbornej prípravy a rozvoja zručností

81.

Podnik zverejní rozsah, v akom poskytuje svojim zamestnancom odbornú prípravu a rozvoj zručností.

82.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopenie činností súvisiacich s odbornou prípravou a rozvojom zručností, ktoré boli zamestnancom ponúkané v kontexte kontinuálneho profesijného rozvoja s cieľom zlepšiť zručnosti zamestnancov a uľahčiť trvalú zamestnateľnosť.

83.

Zverejňovanie požadované v odseku 81 zahŕňa: a) percentuálny podiel zamestnancov, ktorí sa zúčastnili na pravidelných hodnoteniach výkonnosti a kariérneho rozvoja; takéto informácie sú rozdelené podľa pohlavia, b) priemerný počet hodín odbornej prípravy na zamestnanca a podľa pohlavia.

84.

Podnik môže zverejniť členenie podľa kategórií zamestnancov na percentuálny podiel zamestnancov, ktorí sa zúčastňovali na pravidelnom rozvoji výkonnosti a kariéry, a na priemerný počet hodín odbornej prípravy na zamestnanca.

85.

Podnik môže takisto zverejniť informácie uvedené v tejto požiadavke na zverejňovanie, pokiaľ ide o pracovníkov vlastnej pracovnej sily, ktorí nie sú jeho zamestnancami.

Požiadavka na zverejňovanie S1-14 – Metriky zdravia a bezpečnosti

86.

Podnik zverejní informácie o tom, do akej miery sa na vlastnú pracovnú silu vzťahuje jeho systém riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a o počte výskytu prípadov spojených s pracovnými úrazmi, zlým zdravotným stavom a úmrtiami v rámci vlastnej pracovnej sily. Okrem toho zverejní počet úmrtí v dôsledku pracovných úrazov a zlého zdravotného stavu súvisiaceho s prácou ostatných pracovníkov pracujúcich na pracoviskách podniku.

87.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopenie pokrytia, kvality a výkonnosti systému riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý je vytvorený na predchádzanie pracovným úrazom.

88.

Zverejňovanie požadované podľa odseku 86 zahŕňa prípadne tieto informácie, rozčlenené podľa zamestnancov a pracovníkov vlastnej pracovnej sily, ktorí nie sú zamestnancami podniku: a) percentuálny podiel osôb v jeho vlastnej pracovnej sile, na ktoré sa vzťahuje podnikový systém riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia založený na právnych požiadavkách a/alebo uznávaných normách alebo usmerneniach, b) počet úmrtí (102) v dôsledku pracovných úrazov a zlého zdravotného stavu súvisiaceho s prácou, c) počet a miera preukázateľných pracovných úrazov, d) pokiaľ ide o zamestnancov podniku, počet prípadov preukázateľného zlého zdravotného stavu súvisiaceho s prácou, na ktoré sa vzťahujú zákonné obmedzenia zberu údajov, a e) pokiaľ ide o zamestnancov podniku, počet dní neodpracovaných v dôsledku pracovných zranení a úmrtí v dôsledku pracovných úrazov, zlého zdravotného stavu súvisiaceho s prácou a úmrtí v dôsledku zlého zdravotného stavu (103). Informácie uvedené v písmene b) sa oznamujú aj pre ostatných pracovníkov pracujúcich na pracoviskách podniku, ako sú pracovníci v hodnotovom reťazci, ak pracujú na pracoviskách podniku.

89.

Podnik môže zverejniť aj informácie uvedené v odseku 88 písm. d) a e) v súvislosti s pracovníkmi, ktorí nie sú zamestnancami podniku.

90.

Okrem toho môže podnik zahrnúť tieto dodatočné informácie o pokrytí ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci: percentuálny podiel vlastných pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje systém riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci založený na právnych požiadavkách a/alebo uznávaných normách alebo usmerneniach a ktorý prešiel interným auditom a/alebo auditom, alebo certifikáciou externou stranou.

Požiadavka na zverejňovanie S1-15 – Metriky rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom

91.

Podnik zverejní, do akej miery majú zamestnanci nárok na rodinnú dovolenku a ako ju využívajú.

92.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je zabezpečiť pochopenie nároku a aktuálnych praktík medzi zamestnancami, pokiaľ ide o čerpanie rodinnej dovolenky rodovo spravodlivým spôsobom, keďže ide o jeden z rozmerov rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

93.

Zverejňovanie požadované v odseku 91 zahŕňa: a) percentuálny podiel zamestnancov, ktorí majú nárok na rodinnú dovolenku, a b) percentuálny podiel oprávnených zamestnancov, ktorí čerpali rodinnú dovolenku, a členenie podľa pohlavia.

94.

Ak majú všetci zamestnanci podniku nárok na rodinnú dovolenku na základe sociálnej politiky a/alebo kolektívnych zmlúv, túto skutočnosť je postačujúce zverejniť na to, aby bola splnená požiadavka podľa odseku 93 písm. a).

Požiadavka na zverejňovanie S1-16 – Metriky odmeňovania (rozdiel v odmeňovaní žien a mužov a celkové odmeňovanie)

95.

Podnik zverejní percentuálny rozdiel v odmeňovaní medzi svojimi zamestnankyňami a zamestnancami a pomer medzi odmeňovaním svojho najlepšie plateného jednotlivca a mediánom odmeňovania svojich zamestnancov.

96.

Táto požiadavka na zverejňovanie má dva ciele: umožniť pochopenie rozsahu akýchkoľvek rozdielov v odmeňovaní žien a mužov medzi zamestnancami podniku a poskytnúť prehľad o úrovni nerovnosti v odmeňovaní v rámci podniku a o tom, či existujú veľké rozdiely v odmeňovaní.

97.

Zverejňovanie požadované v odseku 95 zahŕňa: a) rozdiel v odmeňovaní žien a mužov vymedzený ako rozdiel v priemerných úrovniach odmien pre zamestnankyne a zamestnancov vyjadrený ako percentuálny podiel priemernej úrovne odmien mužských zamestnancov (104), b) pomer celkovej ročnej odmeny najlepšie zarábajúceho jednotlivca k mediánu celkovej ročnej odmeny všetkých zamestnancov (okrem najlepšie zarábajúceho jednotlivca) (105) a c) prípadne akékoľvek kontextové informácie potrebné na pochopenie údajov a spôsob, akým boli údaje zostavené, a iné zmeny základných údajov, ktoré treba zvážiť.

98.

Podnik môže zverejniť členenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov, ako sa vymedzuje v odseku 97 písm. a) podľa kategórie zamestnancov a/alebo podľa krajiny/segmentu. Podnik môže zverejniť aj rozdiel v odmeňovaní žien a mužov medzi zamestnancami podľa kategórií zamestnancov v členení podľa riadneho základného platu a doplnkových alebo pohyblivých zložiek.

99.

V súvislosti s odsekom 97 písm. b) môže podnik vykázať tento údaj upravený o rozdiely v kúpnej sile medzi krajinami, pričom v takom prípade uvedie metodiku použitú na výpočet.

Požiadavka na zverejňovanie S1-17 – Incidenty, sťažnosti a závažné vplyvy na ľudské práva

100.

Podnik zverejní počet pracovných incidentov a/alebo sťažností a závažných vplyvov na ľudské práva v rámci vlastnej pracovnej sily a všetky súvisiace významné pokuty, sankcie alebo kompenzácie za obdobie vykazovania.

101.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopenie rozsahu, v akom pracovné incidenty a závažné prípady vplyvov na ľudské práva ovplyvňujú jeho vlastnú pracovnú silu.

102.

Zverejňovanie požadované v odseku 100 zahŕňa, s výhradou príslušných právnych predpisov o ochrane súkromia, pracovné incidenty diskriminácie na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, štátnej príslušnosti, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iných relevantných foriem diskriminácie zahŕňajúcej interné a/alebo externé zainteresované strany vo všetkých činnostiach v období vykazovania. Patria sem prípady obťažovania ako osobitnej formy diskriminácie.

103.

Podnik zverejňuje: a) celkový počet prípadov diskriminácie, vrátane obťažovania, nahlásených v období vykazovania (106); b) počet sťažností podaných prostredníctvom kanálov pre osoby v rámci vlastnej pracovnej sily podniku s cieľom vyjadriť obavy (vrátane mechanizmov podávania sťažností) a prípadne na národné kontaktné miesta pre nadnárodné podniky OECD týkajúce sa aspektov vymedzených v odseku 2 tohto štandardu, s výnimkou tých, ktoré už sú uvedené v písmene a); c) celková suma pokút, sankcií a náhrad škôd v dôsledku incidentov a sťažností uvedených vyššie a porovnanie takýchto zverejnených peňažných súm s najvýznamnejšou sumou uvedenou v účtovnej závierke a d) prípadne kontextové informácie potrebné na pochopenie údajov a spôsobu, akým boli tieto údaje zostavené.

104.

Podnik zverejní tieto informácie týkajúce sa zistených závažných incidentov v oblasti ľudských práv (napríklad nútená práca, obchodovanie s ľuďmi alebo detská práca): a) počet závažných incidentov v oblasti ľudských práv spojených s pracovnou silou podniku v období vykazovania vrátane údajov o tom, pri koľkých z nich ide o prípady nerešpektovania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci a usmernení OECD pre nadnárodné podniky. Ak k takýmto incidentom nedošlo, podnik to uvedie (107), a b) celková suma pokút, sankcií a náhrad škôd v dôsledku incidentov opísaných vyššie v písmene a) a porovnanie peňažných súm uvedených v najrelevantnejšej sume v účtovnej závierke.

ESRS S2

PRACOVNÍCI V HODNOTOVOM REŤAZCI

Obsah

Cieľ

Interakcia s inými ESRS

Požiadavky na zverejňovanie

–

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Stratégia

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-2 Záujmy a stanoviská zainteresovaných strán

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-3 Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie S2-1 – Politiky týkajúce sa pracovníkov v hodnotovom reťazci

–

Požiadavka na zverejňovanie S2-2 – Procesy na zapojenie pracovníkov v hodnotovom reťazci v súvislosti s vplyvmi

–

Požiadavka na zverejňovanie S2-3 – Procesy na nápravu negatívnych vplyvov a kanály pre pracovníkov v hodnotovom reťazci na vyjadrenie obáv

–

Požiadavka na zverejňovanie S2-4 – Prijímanie opatrení týkajúcich sa významných vplyvov na pracovníkov v hodnotovom reťazci a prístupy k riadeniu významných rizík a využívaniu významných príležitostí súvisiacich s pracovníkmi v hodnotovom reťazci a účinnosť týchto opatrení

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie S2-5 – Cieľové hodnoty týkajúce sa riadenia významných negatívnych vplyvov, podpory pozitívnych vplyvov a riadenia významných rizík a príležitostí

Dodatok A:

Požiadavky na uplatňovanie

–

Cieľ

–

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Stratégia

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-2 – Záujmy a stanoviská zainteresovaných strán

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-3 – Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie S2-1 – Politiky týkajúce sa pracovníkov v hodnotovom reťazci

–

Požiadavka na zverejňovanie S2-2 – Procesy na zapojenie pracovníkov v hodnotovom reťazci v súvislosti s vplyvmi

–

Požiadavka na zverejňovanie S2-3 – Procesy na nápravu negatívnych vplyvov a kanály pre pracovníkov v hodnotovom reťazci na vyjadrenie obáv

–

Požiadavka na zverejňovanie S2-4 – Prijímanie opatrení týkajúcich sa významných vplyvov a prístupy k zmierňovaniu významných rizík a využívaniu významných príležitostí súvisiacich s pracovníkmi v hodnotovom reťazci a účinnosť týchto opatrení a prístupov

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie S2-5 – Cieľové hodnoty týkajúce sa riadenia významných negatívnych vplyvov, podpory pozitívnych vplyvov a riadenia významných rizík a príležitostí

Cieľ

1.

Cieľom tohto štandardu je vymedziť požiadavky na zverejňovanie, ktoré umožnia používateľom vyhlásenia o udržateľnosti pochopiť významné vplyvy na pracovníkov v hodnotovom reťazci súvisiace s vlastnými činnosťami podniku a jeho hodnotovým reťazcom, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov alebo služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov, a súvisiace významné riziká a príležitosti vrátane: a) toho, ako podnik ovplyvňuje pracovníkov vo svojom hodnotovom reťazci z hľadiska významných pozitívnych a negatívnych skutočných alebo potenciálnych vplyvov; b) všetkých prijatých opatrení zameraných na predchádzanie skutočným alebo potenciálnym negatívnym vplyvom, ich zmierňovanie alebo nápravu a na riešenie rizík a príležitostí, ako aj výsledku týchto opatrení; c) povahy, druhu a rozsahu významných rizík a príležitostí podniku vrátane tých, ktoré súvisia s jeho vplyvmi na pracovníkov v hodnotovom reťazci a závislostí od nich, a toho, ako ich podnik riadi, a d) krátkodobého, strednodobého a dlhodobého finančného vplyvu významných rizík a príležitostí vrátane tých, ktoré vyplývajú z vplyvov podniku na pracovníkov v hodnotovom reťazci a jeho závislostí od nich.

2.

V záujme splnenia daného cieľa sa v tomto štandarde vyžaduje vysvetlenie všeobecného prístupu, ktorý podnik používa na identifikáciu a riadenie akýchkoľvek významných skutočných a potenciálnych vplyvov na pracovníkov v hodnotovom reťazci, pokiaľ ide o: a) pracovné podmienky (napríklad bezpečné zamestnanie, pracovný čas, primeraná mzda, sociálny dialóg, sloboda združovania vrátane existencie zamestnaneckých rád, kolektívneho vyjednávania, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a ochrany zdravia a bezpečnosti); b) rovnaké zaobchádzanie a rovnaké príležitosti pre všetkých (napríklad rodová rovnosť a rovnaké odmeny za prácu rovnakej hodnoty, odborná príprava a rozvoj zručností, ako aj zamestnanosť a začlenenie osôb so zdravotným postihnutím, opatrenia proti násiliu a obťažovaniu na pracovisku, a rozmanitosť); c) iné práva súvisiace s prácou (napríklad detská práca, nútená práca, primerané bývanie, prístup k čistej vode a hygiene a súkromie).

3.

V tomto štandarde sa vyžaduje aj vysvetlenie toho, ako môžu takéto vplyvy, ako aj závislosti podniku od pracovníkov v hodnotovom reťazci vytvárať pre podnik významné riziká alebo príležitosti. Napríklad negatívny vplyv na pracovníkov v hodnotovom reťazci môže narušiť činnosť podniku (zákazníci môžu odmietnuť kúpiť jeho výrobky alebo štátne agentúry môžu zabaviť jeho tovar) a poškodiť jeho dobrú povesť. Dodržiavanie základných práv pracovníkov a aktívne podporné programy (napríklad prostredníctvom iniciatív v oblasti finančnej gramotnosti) môžu naopak priniesť obchodné príležitosti, ako sú spoľahlivejšie dodávky alebo rozšírenie budúcej základne spotrebiteľov.

4.

Tento štandard sa vzťahuje na všetkých pracovníkov v upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca podniku, ktorí sú alebo môžu byť významne ovplyvnení podnikom, vrátane vplyvov, ktoré súvisia s vlastnou činnosťou a hodnotovým reťazcom podniku, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov alebo služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov. Patria sem všetci pracovníci, ktorí nie sú zahrnutí do rozsahu pojmu „vlastná pracovná sila“ („vlastná pracovná sila“ zahŕňa zamestnancov, jednotlivých dodávateľov, t. j. samostatne zárobkovo činné osoby, a pracovníkov poskytovaných tretími podnikmi, ktoré sú primárne zapojené do „činností sprostredkovania práce“). Vlastná pracovná sila je obsiahnutá v ESRS S1 Vlastná pracovná sila. Príklady toho, čo je zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tohto štandardu, sú uvedené v požiadavke AR 3.

Interakcia s inými ESRS

5.

Tento štandard sa uplatňuje, ak sa prostredníctvom procesu posudzovania významnosti stanoveného v ESRS 2 Všeobecné zverejnenia zistili významné vplyvy a/alebo významné riziká a príležitosti súvisiace s pracovníkmi v hodnotovom reťazci.

6.

Tento štandard treba chápať v spojení s ESRS 1 Všeobecné požiadavky a ESRS 2, ako aj s ESRS S1, ESRS S3 Ovplyvnené spoločenstvá a ESRS S4 Spotrebitelia a koncoví používatelia.

7.

Vykazovanie podľa tohto štandardu musí byť konzistentné, súdržné a v prípade potreby jasne prepojené s vykazovaním vlastnej pracovnej sily podniku v rámci ESRS S1, aby sa zabezpečilo účinné vykazovanie.

Požiadavky na zverejňovanie

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

8.

Požiadavky tohto oddielu by sa mali vykladať v spojení so zverejneniami požadovanými v ESRS 2 o stratégii (SBM). Výsledné zverejnenia sa predkladajú spolu so zverejneniami požadovanými podľa ESRS 2, s výnimkou SBM-3 Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom, v prípade ktorého má podnik možnosť predložiť zverejnenia spolu s tematickým zverejnením.

Stratégia

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-2 Záujmy a stanoviská zainteresovaných strán

9.

V súvislosti s odsekom 43 ESRS 2 SBM-2 podnik zverejní, ako sa záujmy, stanoviská a práva pracovníkov v hodnotovom reťazci, ktoré by mohol podnik významne ovplyvniť, vrátane dodržiavania ich ľudských práv, zohľadňujú v jeho stratégii a obchodnom modeli. Pracovníci v hodnotovom reťazci sú kľúčovou skupinou dotknutých zainteresovaných strán.

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-3 Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom

10.

V súvislosti s odsekom 48 ESRS 2 SBM-3 podnik zverejňuje: a) to, či a ako skutočné a potenciálne vplyvy na pracovníkov v hodnotovom reťazci v zmysle ESRS 2 IRO-1 Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí: i) vyplývajú zo stratégie a z obchodných modelov podniku alebo sú s nimi spojené a ii) sú zohľadnené v stratégii a obchodnom modeli podniku a prispievajú k ich prispôsobeniu a b) vzťah medzi jeho významnými rizikami a príležitosťami vyplývajúcimi z vplyvov na pracovníkov v hodnotovom reťazci a závislostí od nich na jednej strane a jeho stratégiou a obchodným modelom na strane druhej.

11.

Pri plnení požiadaviek ESRS 2 SBM-3 odseku 48 podnik zverejní, či sú do rozsahu jeho zverejnenia podľa ESRS 2 zahrnutí všetci pracovníci v hodnotovom reťazci, ktorých môže podnik významne ovplyvňovať, vrátane vplyvov, ktoré súvisia s vlastnou činnosťou a hodnotovým reťazcom podniku, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov alebo služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov. Podnik okrem toho zverejňuje aj tieto informácie: a) stručný opis druhov pracovníkov v hodnotovom reťazci, ktorých by podnik mohol významne ovplyvňovať, vrátane vplyvov, ktoré súvisia s vlastnými činnosťami a hodnotovým reťazcom podniku, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov alebo služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov, a uvedie, či ide o: i. pracovníkov pracujúcich na pracovisku podniku, ktorí však nie sú súčasťou vlastnej pracovnej sily, t. j. pracovníkov, ktorí nie sú samostatne zárobkovo činnými osobami, alebo pracovníkov poskytovaných tretími podnikmi, ktoré primárne vykonávajú činnosti sprostredkovania práce (zahrnuté v rámci ESRS S1); ii. pracovníkov pracujúcich pre subjekty v upstreamovej časti hodnotového reťazca podniku (napr. tých, ktorí sa podieľajú na ťažbe kovov alebo nerastov alebo zbere komodít, rafinácii, výrobe alebo iných formách spracovania); iii. pracovníkov pracujúcich pre subjekty v downstreamovej časti hodnotového reťazca podniku (napr. tých, ktorí sú zapojení do činností logistických alebo distribučných poskytovateľov, nadobúdateľov franchisingu, maloobchodníkov); iv. pracovníkov pracujúcich v prevádzkach spoločného podniku alebo účelovo vytvoreného subjektu zahŕňajúceho vykazujúci podnik; v. pracovníkov, ktorí (v rámci predchádzajúcich kategórií alebo dodatočne) sú osobitne zraniteľní voči negatívnym vplyvom, či už z dôvodu ich vlastných charakteristík, alebo konkrétneho kontextu, ako sú odborári, migrujúci pracovníci, pracovníci v domácnosti, ženy alebo mladí pracovníci. b) všetky geografické oblasti na úrovni krajiny alebo na iných úrovniach alebo komodity, v prípade ktorých existuje významné riziko detskej práce, nútenej práce alebo povinnej práce medzi pracovníkmi v hodnotovom reťazci podniku (111); c) v prípade závažných negatívnych vplyvov, či už sú i) rozšírené alebo systémové v kontexte, v ktorom podnik pôsobí alebo získava zdroje, alebo má iné obchodné vzťahy (napr. detská práca alebo nútená práca, najmä dodávateľské reťazce komodít v konkrétnych krajinách alebo regiónoch), alebo ii) súvisiace s jednotlivými incidentmi (napr. s priemyselnou haváriou alebo únikom ropy) alebo s osobitnými obchodnými vzťahmi. To zahŕňa aj zohľadnenie vplyvov na pracovníkov v hodnotovom reťazci, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku prechodu na ekologickejšiu a klimaticky neutrálnu činnosť. Potenciálne vplyvy zahŕňajú vplyvy spojené s inováciami a reštrukturalizáciou, so zatváraním baní, zvýšenou ťažbou nerastných surovín potrebných na prechod na udržateľné hospodárstvo a s výrobou solárnych panelov; d) v prípade významných pozitívnych vplyvov stručný opis činností, ktoré vedú k pozitívnym vplyvom (napr. aktualizované nákupné postupy, budovanie kapacít pre pracovníkov v dodávateľskom reťazci) vrátane poskytovania príležitostí pre pracovnú silu, ako je vytváranie pracovných miest a zvyšovanie úrovne zručností v kontexte „spravodlivej transformácie“, a druhy pracovníkov v hodnotovom reťazci, ktorí sú pozitívne ovplyvnení alebo by mohli byť pozitívne ovplyvnení; podnik môže takisto zverejniť, či sa pozitívne vplyvy vyskytujú v konkrétnych krajinách alebo regiónoch, a e) akékoľvek významné riziká a príležitosti pre podnik vyplývajúce z vplyvov na pracovníkov v hodnotovom reťazci a závislostí od nich.

12.

Pri opise hlavných druhov pracovníkov v hodnotovom reťazci, ktorí sú alebo by mohli byť negatívne ovplyvnení, na základe posúdenia významnosti stanoveného v ESRS 2 IRO-1 podnik zverejní, či a ako pochopil, ako pracovníci s konkrétnymi charakteristikami, tí, ktorí pracujú v konkrétnom kontexte, alebo tí, ktorí vykonávajú určité činnosti, môžu byť vystavení väčšiemu riziku ujmy.

13.

Podnik zverejní, ktoré prípadné významné riziká a príležitosti vyplývajúce z vplyvov na jeho pracovníkov v hodnotovom reťazci a závislostí od nich sa týkajú konkrétnych skupín pracovníkov v hodnotovom reťazci (napríklad najmä vekových skupín, pracovníkov v konkrétnej továrni alebo krajine), a nie všetkých pracovníkov v hodnotovom reťazci.

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

Požiadavka na zverejňovanie S2-1 – Politiky týkajúce sa pracovníkov v hodnotovom reťazci

14.

Podnik opíše svoje politiky, ktoré sa prijali na riadenie jeho významných vplyvov na pracovníkov v hodnotovom reťazci, ako aj súvisiacich významných rizík a príležitostí.

15.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť porozumenie rozsahu, v akom má podnik zavedené politiky, ktorými rieši identifikáciu, posudzovanie, riadenie a/alebo nápravu významných vplyvov na pracovníkov v hodnotovom reťazci osobitne, ako aj politiky, ktoré sa týkajú významných rizík alebo príležitostí súvisiacich s pracovníkmi v hodnotovom reťazci.

16.

Pri zverejnení požadovanom v odseku 14 sa zahrnú informácie o politikách, ktoré má podnik zavedené na riadenie významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich s pracovníkmi v hodnotovom reťazci v súlade s ESRS 2 MDR-P Politiky prijaté na účely riadenia významných aspektov udržateľnosti. Okrem toho podnik vymedzí, či sa takéto politiky vzťahujú na konkrétne skupiny pracovníkov v hodnotovom reťazci alebo na všetkých pracovníkov v hodnotovom reťazci.

17.

Podnik opíše svoje záväzky politiky v oblasti ľudských práv (112), ktoré sú relevantné pre pracovníkov v hodnotovom reťazci, vrátane procesov a mechanizmov na monitorovanie dodržiavania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci a usmernení OECD pre nadnárodné podniky (113). Vo svojom zverejnení sa zameria na tie aspekty, ktoré sú významné vo vzťahu k týmto skutočnostiam, a takisto aj svoj všeobecný prístup k týmto skutočnostiam: a) rešpektovanie ľudských práv vrátane pracovných práv pracovníkov; b) zapájanie pracovníkov v hodnotovom reťazci a c) opatrenia, ktorými sa poskytuje a/alebo umožňuje náprava v súvislosti s vplyvmi na ľudské práva.

18.

Podnik uvedie, či sa v jeho politikách vo vzťahu k pracovníkom v hodnotovom reťazci výslovne rieši obchodovanie s ľuďmi (114), nútená práca alebo povinná práca a detská práca. Uvedie aj to, či podnik má kódex správania dodávateľa (115).

19.

Podnik zverejní, či a ako sú jeho politiky týkajúce sa pracovníkov v hodnotovom reťazci zosúladené s príslušnými medzinárodne uznávanými nástrojmi vrátane hlavných zásad Organizácie Spojených národov (OSN) v oblasti podnikania a ľudských práv (116). Podnik takisto zverejní, do akej miery boli v upstreamovej a downstreamovej časti jeho hodnotového reťazca zaznamenané prípady nedodržiavania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci alebo usmernení OECD pre nadnárodné podniky, ktoré sa týkajú pracovníkov v hodnotovom reťazci, a prípadne uvedie povahu takýchto prípadov (117).

Požiadavka na zverejňovanie S2-2 – Procesy na zapojenie pracovníkov v hodnotovom reťazci v súvislosti s vplyvmi

20.

Podnik zverejní svoje všeobecné procesy na zapojenie pracovníkov v hodnotovom reťazci a ich zástupcov v súvislosti so skutočnými a potenciálnymi vplyvmi na nich.

21.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopenie toho, či a ako podnik v rámci svojho prebiehajúceho procesu náležitej starostlivosti zapája pracovníkov v hodnotovom reťazci a ich legitímnych zástupcov alebo dôveryhodných zástupcov v súvislosti so skutočnými a potenciálnymi významnými pozitívnymi a/alebo negatívnymi vplyvmi, ktoré ich ovplyvňujú alebo pravdepodobne ovplyvnia, a či a ako sa pri rozhodovacích procesoch podniku zohľadňujú názory pracovníkov v hodnotovom reťazci.

22.

Podnik zverejní, či a ako sa v jeho rozhodnutiach alebo činnostiach zameraných na riadenie skutočných a potenciálnych vplyvov na pracovníkov v hodnotovom reťazci zohľadňujú názory pracovníkov v hodnotovom reťazci. Súčasťou toho je prípadne vysvetlenie: a) toho, či dochádza priamo k zapájaniu pracovníkov v hodnotovom reťazci alebo ich legitímnych zástupcov, alebo dôveryhodných zástupcov, ktorí majú prehľad o ich situácii; b) fázy (fáz), v ktorej (ktorých) dochádza k zapojeniu, typu zapojenia a frekvencie zapojenia; c) funkcie a najvyššej pozície v rámci podniku, ktorá má prevádzkovú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa toto zapojenie uskutočňovalo a aby sa výsledky zohľadňovali v prístupe podniku; d) v náležitých prípadoch globálnych rámcových dohôd alebo dohôd, ktoré má podnik s globálnymi odborovými zväzmi v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv pracovníkov v hodnotovom reťazci vrátane ich práva kolektívne vyjednávať, a vrátane vysvetlenia, ako dohoda umožňuje podniku získať prehľad o názoroch týchto pracovníkov, a e) prípadne ako podnik posudzuje účinnosť svojho zapájania pracovníkov v hodnotovom reťazci vrátane prípadných dohôd alebo výsledkov, ktoré z toho vyplynú.

23.

Podnik prípadne zverejní kroky, ktoré podnikne, aby získal prehľad o názoroch pracovníkov, ktorí môžu byť osobitne zraniteľní voči vplyvom a/alebo marginalizovaní (napríklad pracovníčky, migrujúci pracovníci, pracovníci so zdravotným postihnutím).

24.

Ak podnik nemôže zverejniť vyššie uvedené požadované informácie, pretože neprijal všeobecný proces na zapojenie pracovníkov v hodnotovom reťazci, zverejní informáciu v tomto zmysle. Môže zverejniť časový rámec, v ktorom plánuje takýto proces zaviesť.

Požiadavka na zverejňovanie S2-3 – Procesy na nápravu negatívnych vplyvov a kanály pre pracovníkov v hodnotovom reťazci na vyjadrenie obáv

25.

Podnik opíše procesy, ktoré má zavedené na zabezpečenie nápravy negatívnych vplyvov na pracovníkov v hodnotovom reťazci, s ktorými je podnik spojený, alebo spoluprácu na ich náprave, ako aj kanály, ktoré majú ovplyvnené spoločenstvá k dispozícii na vyjadrenie obáv a zabezpečenie ich riešenia.

26.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopenie formálnych prostriedkov, ktorými môžu pracovníci v hodnotovom reťazci oznámiť svoje obavy a potreby priamo podniku a/alebo prostredníctvom ktorých podnik podporuje dostupnosť takýchto kanálov (napríklad mechanizmy podávania sťažností) na pracovisku pracovníkov v hodnotovom reťazci, a ako sa s týmito pracovníkmi vykonávajú následné opatrenia týkajúce sa vznesených otázok a účinnosti týchto kanálov.

27.

Podnik opíše: a) svoj všeobecný prístup a procesy pri poskytovaní nápravy alebo prispievaní k nej, ak zistil, že spôsobil významný negatívny vplyv na pracovníkov v hodnotovom reťazci alebo k vplyvu prispel, vrátane toho, či a ako podnik posudzuje, že poskytnutá náprava je účinná; b) všetky konkrétne kanály, ktoré má zavedené pre pracovníkov v hodnotovom reťazci, aby mohli svoje obavy alebo potreby vyjadriť priamo podniku a nechať ich riešiť, vrátane toho, či sú zriadené samotným podnikom a/alebo prostredníctvom účasti v mechanizmoch tretích strán; c) procesy, ktorými podporuje alebo vyžaduje dostupnosť takýchto kanálov na pracovisku pracovníkov v hodnotovom reťazci, a d) ako sleduje a monitoruje nastolené a riešené problémy a ako zabezpečuje účinnosť kanálov, a to aj prostredníctvom zapojenia zainteresovaných strán, ktoré sú určenými používateľmi.

28.

Podnik zverejní, či a ako posudzuje, že pracovníci v hodnotovom reťazci poznajú tieto štruktúry alebo procesy a dôverujú im ako prostriedku na vyjadrenie ich obáv a potrieb a zabezpečenie ich riešenia. Okrem toho podnik zverejní, či má zavedené politiky týkajúce sa ochrany jednotlivcov, ktorí ich využívajú, pred odvetnými opatreniami. Ak boli takéto informácie zverejnené v súlade s ESRS G1-1, podnik sa môže na tieto informácie odvolať.

29.

Ak podnik nemôže zverejniť uvedené požadované informácie, pretože nezaviedol kanál na vyjadrenie obáv a/alebo nepodporuje dostupnosť takéhoto kanála na pracovisku pracovníkov v hodnotovom reťazci, zverejní informáciu v tomto zmysle. Môže zverejniť časový rámec, v ktorom plánuje takýto kanál alebo takéto procesy zaviesť.

Požiadavka na zverejňovanie S2-4 – Prijímanie opatrení týkajúcich sa významných vplyvov na pracovníkov v hodnotovom reťazci a prístupy k riadeniu významných rizík a využívaniu významných príležitostí súvisiacich s pracovníkmi v hodnotovom reťazci a účinnosť týchto opatrení

30.

Podnik zverejní, ako prijíma opatrenia na riešenie významných vplyvov na pracovníkov v hodnotovom reťazci, ako aj na riadenie významných rizík a využívanie významných príležitostí súvisiacich s pracovníkmi v hodnotovom reťazci a na účinnosť týchto opatrení.

31.

Táto požiadavka na zverejňovanie má dva ciele: Po prvé, má umožniť pochopenie všetkých opatrení alebo iniciatív, prostredníctvom ktorých sa podnik snaží: a) predchádzať negatívnym významným vplyvom na pracovníkov v hodnotovom reťazci, zmierňovať ich a odstraňovať ich a/alebo b) dosiahnuť pozitívny významný vplyv na pracovníkov v hodnotovom reťazci. Po druhé, má umožniť pochopenie spôsobov, akými podnik rieši významné riziká a využíva významné príležitosti súvisiace s pracovníkmi v hodnotovom reťazci. Podnik poskytne súhrnný opis akčných plánov a zdrojov na riadenie svojich významných vplyvov, rizík a príležitostí v súvislosti s pracovníkmi v hodnotovom reťazci v súlade s ESRS 2 MDR-A Opatrenia a zdroje v súvislosti s významnými aspektmi udržateľnosti.

32.

V súvislosti s významnými vplyvmi podnik opíše: a) prijaté, plánované alebo prebiehajúce opatrenia na predchádzanie alebo zmierňovanie významných negatívnych vplyvov na pracovníkov v hodnotovom reťazci; b) či a ako prijal opatrenia na poskytnutie alebo umožnenie nápravy v súvislosti so skutočným významným vplyvom; c) všetky ďalšie opatrenia alebo iniciatívy, ktoré má zavedené s primárnym cieľom dosiahnuť pozitívny vplyv na pracovníkov v hodnotovom reťazci, a d) ako sleduje a posudzuje účinnosť týchto opatrení a iniciatív pri dosahovaní zamýšľaných výsledkov pre pracovníkov v hodnotovom reťazci.

33.

V súvislosti s odsekom 30 podnik opíše: a) postupy, prostredníctvom ktorých identifikuje, aké opatrenie je potrebné a vhodné v reakcii na konkrétny skutočný alebo potenciálny negatívny vplyv na pracovníkov v hodnotovom reťazci; b) svoj prístup k prijímaniu opatrení v súvislosti s konkrétnymi významnými negatívnymi vplyvmi na pracovníkov v hodnotovom reťazci vrátane akýchkoľvek opatrení v súvislosti s jeho vlastnými nákupnými postupmi alebo inými vnútornými postupmi, ako aj v súvislosti s budovaním kapacít alebo inými formami zapojenia subjektov v hodnotovom reťazci alebo formami spolupráce s partnermi z odvetvia alebo inými príslušnými stranami a c) ako zabezpečuje, aby boli k dispozícii procesy na poskytnutie alebo umožnenie nápravy v prípade významných negatívnych vplyvov a aby ich vykonávanie a výsledky boli účinné.

34.

V súvislosti s významnými rizikami a príležitosťami podnik opíše: a) aké opatrenia sa plánujú alebo prebiehajú na zmiernenie významných rizík pre podnik, ktoré vyplývajú z jeho vplyvov na pracovníkov v hodnotovom reťazci a závislostí od nich, a ako sleduje účinnosť v praxi, a b) aké opatrenia sa plánujú alebo prebiehajú na presadzovanie významných príležitostí pre podnik vo vzťahu k pracovníkom v hodnotovom reťazci.

35.

Podnik zverejní, či a ako prijíma opatrenia na to, aby zabránil vzniku významných negatívnych vplyvov na pracovníkov v hodnotovom reťazci alebo prispievaniu k takýmto vplyvom prostredníctvom vlastných postupov, a to prípadne aj v súvislosti s obstarávaním, predajom a používaním údajov. Môže sa to vzťahovať aj zverejnenie informácií o tom, aký prístup sa zvolí v prípade, keď vznikne napätie medzi predchádzaním významným negatívnym vplyvom alebo ich zmierňovaním a inými obchodnými tlakmi.

36.

Podnik takisto zverejní, či boli nahlásené závažné problémy v oblasti ľudských práv a incidenty súvisiace s upstreamovou a downstreamovou častou hodnotového reťazca, a v prípade potreby ich zverejní (118).

37.

Pri zverejňovaní informácií požadovaných podľa odseku 32 písm. c) podnik zohľadní ESRS 2 (pozri ESRS 2 MDR-T Sledovanie účinnosti politík a opatrení prostredníctvom cieľových hodnôt), ak vyhodnocuje účinnosť opatrenia stanovením cieľovej hodnoty.

38.

Podnik zverejní informácie o tom, aké zdroje sú pridelené na riadenie jeho významných vplyvov, spolu s informáciami, ktoré umožnia používateľom pochopiť, akým spôsobom sú významné vplyvy riadené.

Metriky a cieľové hodnoty

Požiadavka na zverejňovanie S2-5 – Cieľové hodnoty týkajúce sa riadenia významných negatívnych vplyvov, podpory pozitívnych vplyvov a riadenia významných rizík a príležitostí

39.

Podnik zverejní časovo ohraničené cieľové hodnoty zamerané na výsledky, ktoré mohol stanoviť s ohľadom na: a) zníženie negatívnych vplyvov na pracovníkov v hodnotovom reťazci a/alebo b) podporu pozitívnych vplyvov na pracovníkov v hodnotovom reťazci a/alebo c) riadenie významných rizík a príležitostí súvisiacich s pracovníkmi v hodnotovom reťazci.

40.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopiť rozsah, v akom podnik používa časovo ohraničené cieľové hodnoty zamerané na výsledky s cieľom podporovať a merať pokrok pri riešení významných negatívnych vplyvov a/alebo podpore pozitívnych vplyvov na pracovníkov v hodnotovom reťazci a/alebo pri riadení významných rizík a príležitostí v súvislosti s pracovníkmi v hodnotovom reťazci.

41.

Súhrnný opis cieľových hodnôt na riadenie jeho významných vplyvov, rizík a príležitostí v súvislosti s pracovníkmi v hodnotovom reťazci obsahuje požiadavky na informácie vymedzené v ESRS 2 MDR-T.

42.

Podnik zverejní proces stanovovania cieľových hodnôt vrátane toho, či a ako podnik priamo zapojil pracovníkov v hodnotovom reťazci, ich legitímnych zástupcov alebo dôveryhodných zástupcov, ktorí majú prehľad o ich situácii v oblasti: a) stanovovania všetkých takýchto cieľových hodnôt; b) sledovania výkonnosti podniku v porovnaní s týmito hodnotami a c) identifikácie všetkých ponaučení alebo zlepšení v dôsledku výkonnosti podniku.

ESRS S3

OVPLYVNENÉ SPOLOČENSTVÁ

OBSAH

Cieľ

Interakcia s inými ESRS

Požiadavky na zverejňovanie

–

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Stratégia

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-2 – Záujmy a stanoviská zainteresovaných strán

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-3 – Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie S3-1 – Politiky týkajúce sa ovplyvnených spoločenstiev

–

Požiadavka na zverejňovanie S3-2 – Procesy na zapojenie ovplyvnených spoločenstiev v súvislosti s vplyvmi

–

Požiadavka na zverejňovanie S3-3 – Procesy na nápravu negatívnych vplyvov a kanály, ktorými môžu ovplyvnené spoločenstvá upozorniť na obavy

–

Požiadavka na zverejňovanie S3-4 – Prijímanie opatrení týkajúcich sa významných vplyvov na ovplyvnené spoločenstvá, prístupy k zmierňovaniu významných rizík a využívaniu významných príležitostí súvisiacich s ovplyvnenými spoločenstvami a účinnosť týchto opatrení

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie S3-5 – Cieľové hodnoty týkajúce sa riadenia významných negatívnych vplyvov, podpory pozitívnych vplyvov a riadenia významných rizík a príležitostí

Dodatok A:

Požiadavky na uplatňovanie

–

Cieľ

–

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Stratégia

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-2 – Záujmy a stanoviská zainteresovaných strán

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-3 – Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie S3-1 – Politiky týkajúce sa ovplyvnených spoločenstiev

–

Požiadavka na zverejňovanie S3-2 – Procesy na zapojenie ovplyvnených spoločenstiev v súvislosti s vplyvmi

–

Požiadavka na zverejňovanie S3-3 – Procesy na nápravu negatívnych vplyvov a kanály, ktorými môžu ovplyvnené spoločenstvá upozorniť na obavy

–

Požiadavka na zverejňovanie S3-4 – Prijímanie opatrení týkajúcich sa významných vplyvov, prístupy k zmierňovaniu významných rizík a využívaniu významných príležitostí súvisiacich s ovplyvnenými spoločenstvami a účinnosť týchto opatrení a prístupov

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie S3-5 – Cieľové hodnoty týkajúce sa riadenia významných negatívnych vplyvov, podpory pozitívnych vplyvov a riadenia významných rizík a príležitostí

Cieľ

1.

Cieľom tohto štandardu je špecifikovať požiadavky na zverejňovanie informácií, ktoré umožnia používateľom vyhlásenia o udržateľnosti pochopiť významné vplyvy na ovplyvnené spoločenstvá súvisiace s vlastnou činnosťou podniku a jeho hodnotovým reťazcom, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov alebo služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov, a súvisiace významné riziká a príležitosti vrátane: a) toho, ako podnik ovplyvňuje spoločenstvá v oblastiach, v ktorých je najpravdepodobnejší výskyt a závažnosť vplyvov, a to z hľadiska významných pozitívnych a negatívnych skutočných alebo potenciálnych vplyvov; b) všetkých prijatých opatrení zameraných na predchádzanie skutočným alebo potenciálnym negatívnym vplyvom, ich zmierňovanie alebo nápravu a na riešenie rizík a príležitostí, ako aj výsledku týchto opatrení; c) povahy, druhu a rozsahu významných rizík a príležitostí podniku súvisiacich s jeho vplyvmi na ovplyvnené spoločenstvá a závislosťami od nich a spôsobu, akým ich podnik riadi, a d) krátkodobých, strednodobých a dlhodobých finančných vplyvov na podnik v dôsledku významných rizík a príležitostí, ktoré vyplývajú z vplyvov podniku na ovplyvnené spoločenstvá a z jeho závislostí od nich.

2.

V záujme splnenia tohto cieľa sa v tomto štandarde vyžaduje vysvetlenie všeobecného prístupu, ktorý podnik uplatňuje na identifikáciu a riadenie všetkých významných skutočných a potenciálnych vplyvov na ovplyvnené spoločenstvá v súvislosti s: a) hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi právami spoločenstiev (napríklad primerané bývanie, primeraná výživa, voda a hygiena, vplyvy súvisiace s pôdou a bezpečnosťou); b) občianskymi a politickými právami spoločenstiev (napríklad sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania, vplyv na obhajcov ľudských práv) a c) osobitnými právami pôvodného obyvateľstva (napríklad slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas, sebaurčenie, kultúrne práva).

3.

V tomto štandarde sa vyžaduje aj vysvetlenie toho, ako môžu takéto vplyvy, ako aj závislosti podniku od ovplyvnených spoločenstiev vytvárať pre podnik významné riziká alebo príležitosti. Napríklad negatívne vzťahy s ovplyvnenými spoločenstvami môžu narušiť vlastnú činnosť podniku alebo poškodiť jeho dobrú povesť, zatiaľ čo konštruktívne vzťahy môžu priniesť podnikateľské výhody, ako napríklad stabilnú a bezkonfliktnú činnosť a ľahší nábor miestnych zamestnancov.

Interakcia s inými ESRS

4.

Tento štandard sa uplatňuje v prípade, ak sa v procese posudzovania významnosti stanovenom v ESRS 2 Všeobecné zverejnenia identifikovali významné vplyvy na ovplyvnené spoločenstvá a/alebo významné riziká a príležitosti, ktoré s nimi súvisia.

5.

Tento štandard by sa mal chápať v spojení s ESRS 1 Všeobecné požiadavky a ESRS 2, ako aj s ESRS S1 Vlastná pracovná sila, ESRS S2 Pracovníci v hodnotovom reťazci a ESRS S4 Spotrebitelia a koncoví používatelia.

Požiadavky na zverejňovanie

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

6.

Požiadavky tohto oddielu by sa mali vykladať v spojení so zverejneniami požadovanými v ESRS 2 o stratégii (SBM). Výsledné zverejnenia sa predkladajú spolu so zverejneniami požadovanými podľa ESRS 2, s výnimkou SBM-3 Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom, v prípade ktorého má podnik možnosť predložiť zverejnenia spolu s tematickým zverejnením.

Stratégia

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-2 – Záujmy a stanoviská zainteresovaných strán

7.

V súvislosti s odsekom 43 ESRS 2 SBM-2 podnik zverejní informácie o tom, ako sa stanoviská, záujmy a práva ovplyvnených spoločenstiev vrátane dodržiavania ich ľudských práv (a prípadne ich práv pôvodného obyvateľstva) zohľadňujú v jeho stratégii a obchodnom modeli. Ovplyvnené spoločenstvá sú kľúčovou skupinou dotknutých zainteresovaných strán.

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-3 – Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom

8.

V súvislosti s odsekom 48 ESRS 2 SBM-3 podnik zverejňuje: a) informácie o tom, či a ako skutočné a potenciálne vplyvy na ovplyvnené spoločenstvá v zmysle ESRS 2 IRO-1 Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí: i) vyplývajú zo stratégie a z obchodných modelov podniku alebo sú s nimi spojené a ii) sú zohľadnené v stratégii a obchodnom modeli podniku a prispievajú k ich prispôsobeniu a b) vzťah medzi jeho významnými rizikami a príležitosťami vznikajúcimi v dôsledku vplyvov na ovplyvnené spoločenstvá a závislostí od nich a jeho stratégiou a obchodným modelom.

9.

Pri plnení požiadaviek odseku 48 podnik zverejní informácie o tom, či sú do rozsahu jeho zverejnenia podľa ESRS 2 zahrnuté všetky ovplyvnené spoločenstvá, ktoré môže podnik významne ovplyvňovať, vrátane vplyvov, ktoré súvisia s vlastnou činnosťou a hodnotovým reťazcom podniku, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov alebo služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov. Podnik okrem toho zverejňuje aj tieto informácie: a) stručný opis typov spoločenstiev, ktoré sú vystavené významným vplyvom jeho vlastnej činnosti alebo prostredníctvom upstreamovej a downstreamovej časti jeho hodnotového reťazca, pričom uvedie, či ide o: i. spoločenstvá žijúce alebo pracujúce v okolí lokalít činnosti, tovární, zariadení alebo iných fyzických operácií podniku, alebo vzdialenejšie spoločenstvá ovplyvnené činnosťami v týchto lokalitách (napríklad znečistením vody po prúde); ii. spoločenstvá v hodnotovom reťazci podniku (napríklad tie, ktoré sú ovplyvnené prevádzkou zariadení dodávateľov alebo činnosťou poskytovateľov logistických alebo distribučných služieb); iii. spoločenstvá v jednom alebo oboch koncových bodoch hodnotového reťazca (napríklad v mieste ťažby kovov alebo nerastov alebo zberu komodít, alebo spoločenstvá v okolí lokalít nakladania s odpadom alebo jeho recyklácie); iv. spoločenstvá pôvodného obyvateľstva; b) v prípade významných negatívnych vplyvov i) či sú rozšírené alebo systémové v kontextoch, v ktorých podnik pôsobí alebo má dodávateľské alebo iné obchodné vzťahy (napríklad marginalizované obyvateľstvo trpiace vplyvmi na zdravie a kvalitu života vo vysoko industrializovanej oblasti); alebo ii) či súvisia s jednotlivými incidentmi v rámci vlastnej činnosti podniku (napríklad únik toxického odpadu, ktorý ovplyvnil prístup spoločenstva k čistej pitnej vode) alebo v konkrétnom obchodnom vzťahu (napríklad pokojný protest spoločenstiev proti obchodným operáciám, ktorý sa stretol s násilnou reakciou bezpečnostných služieb podniku). To zahŕňa aj zohľadnenie vplyvov na ovplyvnené spoločenstvá, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku prechodu na ekologickejšiu a klimaticky neutrálnu činnosť. Potenciálne vplyvy zahŕňajú vplyvy spojené s inováciami a reštrukturalizáciou, so zatváraním baní, zvýšenou ťažbou nerastných surovín potrebných na prechod na udržateľné hospodárstvo a s výrobou solárnych panelov; c) v prípade významných pozitívnych vplyvov stručný opis činností, ktoré vedú k pozitívnym vplyvom (napríklad budovanie kapacít na podporu väčšieho počtu a nových foriem miestnych zdrojov obživy), a typy spoločenstiev, ktoré sú pozitívne ovplyvnené alebo by mohli byť pozitívne ovplyvnené, podnik môže takisto zverejniť, či sa pozitívne vplyvy vyskytujú v konkrétnych krajinách alebo regiónoch, a d) všetky významné riziká a príležitosti pre podnik vznikajúce v dôsledku vplyvov na ovplyvnené spoločenstvá a závislostí od nich.

10.

Pri opise hlavných typov spoločenstiev, ktoré sú alebo by mohli byť negatívne ovplyvnené, na základe posúdenia významnosti stanoveného v požiadavke na zverejňovanie ESRS 2 IRO-1 podnik zverejní informácie o tom, či a ako dospel k poznatkom o tom, ako môžu byť ovplyvnené spoločenstvá s osobitnými charakteristikami alebo spoločenstvá žijúce v osobitných podmienkach, alebo spoločenstvá vykonávajúce osobitné činnosti vystavené väčšiemu riziku ujmy.

11.

Podnik zverejní informácie o tom, ktoré z jeho významných rizík a príležitostí vznikajúcich v dôsledku vplyvov na ovplyvnené spoločenstvá a závislostí od nich sa prípadne týkajú skôr konkrétnych skupín ovplyvnených spoločenstiev než všetkých ovplyvnených spoločenstiev.

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

Požiadavka na zverejňovanie S3-1 – Politiky týkajúce sa ovplyvnených spoločenstiev

12.

Podnik opíše svoje politiky, ktoré sa prijali na riadenie jeho významných vplyvov na ovplyvnené spoločenstvá, ako aj súvisiacich významných rizík a príležitostí.

13.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopiť, v akej miere má podnik zavedené politiky, ktorými rieši identifikáciu, posudzovanie, riadenie a/alebo nápravu významných vplyvov osobitne na ovplyvnené spoločenstvá, ako aj politiky, ktoré pokrývajú významné riziká alebo príležitosti súvisiace s ovplyvnenými spoločenstvami.

14.

Pri zverejňovaní požadovanom v odseku 12 sa zahrnú informácie o politikách, ktoré má podnik zavedené na riadenie svojich významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich s ovplyvnenými spoločenstvami v súlade s ESRS 2 MDR-P Politiky prijaté na účely riadenia významných aspektov udržateľnosti. Okrem toho podnik uvedie, či sa tieto politiky vzťahujú na konkrétne ovplyvnené spoločenstvá alebo na všetky ovplyvnené spoločenstvá.

15.

Podnik zverejní všetky osobitné ustanovenia politiky na predchádzanie vplyvom na pôvodné obyvateľstvo a na ich riešenie.

16.

Podnik opíše svoje záväzky politiky v oblasti ľudských práv (119), ktoré sú relevantné pre ovplyvnené spoločenstvá, vrátane procesov a mechanizmov na monitorovanie dodržiavania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci alebo usmernení OECD pre nadnárodné podniky. Vo svojom zverejnení sa zameria na tie aspekty, ktoré sú významné vo vzťahu k týmto skutočnostiam (120), ako aj na svoj všeobecný prístup k týmto skutočnostiam: a) dodržiavanie ľudských práv spoločenstiev, a to najmä pôvodného obyvateľstva; b) zapojenie ovplyvnených spoločenstiev a c) opatrenia, ktorými sa poskytuje a/alebo umožňuje náprava v súvislosti s vplyvmi na ľudské práva.

17.

Podnik zverejní informácie o tom, či a ako sú jeho politiky vo vzťahu k ovplyvneným spoločenstvám v súlade s medzinárodne uznávanými štandardmi relevantnými osobitne pre spoločenstvá a pôvodné obyvateľstvo vrátane hlavných zásad Organizácie Spojených národov (OSN) v oblasti podnikania a ľudských práv. Podnik okrem toho zverejní informácie o tom, do akej miery boli v jeho vlastných prevádzkach alebo v upstreamovej a downstreamovej časti jeho hodnotového reťazca zaznamenané prípady nedodržiavania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, Deklarácie MOP o základných zásadách a právach pri práci alebo usmernení OECD pre nadnárodné podniky, ktoré sa týkajú ovplyvnených spoločenstiev, a prípadne uvedie povahu takýchto prípadov (121).

18.

Politika môže mať podobu samostatnej politiky týkajúcej sa spoločenstiev alebo môže byť zahrnutá do rozsiahlejšieho dokumentu, ako je napríklad etický kódex alebo všeobecná politika udržateľnosti, ktorú už podnik zverejnil v rámci iných ESRS. V uvedených prípadoch podnik poskytne presný krížový odkaz na identifikáciu aspektov politiky, ktoré spĺňajú požiadavky v rámci tejto požiadavky na zverejňovanie.

Požiadavka na zverejňovanie S3-2 – Procesy na zapojenie ovplyvnených spoločenstiev v súvislosti s vplyvmi

19.

Podnik zverejní informácie o svojich všeobecných procesoch na zapojenie ovplyvnených spoločenstiev a ich zástupcov v súvislosti so skutočnými a potenciálnymi vplyvmi na ne.

20.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopenie toho, či a ako podnik v rámci svojho prebiehajúceho procesu náležitej starostlivosti zapája ovplyvnené spoločenstvá, ich legitímnych zástupcov alebo dôveryhodných zástupcov v súvislosti so skutočnými a potenciálnymi významnými pozitívnymi a/alebo negatívnymi vplyvmi, ktoré ich ovplyvňujú alebo pravdepodobne ovplyvnia, a či a ako sa v rozhodovacích procesoch podniku zohľadňujú názory ovplyvnených spoločenstiev.

21.

Podnik zverejní, či a ako sa v jeho rozhodnutiach alebo činnostiach zameraných na riadenie skutočných a potenciálnych vplyvov na spoločenstvá zohľadňujú názory ovplyvnených spoločenstiev. Súčasťou toho je prípadne vysvetlenie: a) toho, či sa zapojenie uskutočňuje priamo s ovplyvnenými spoločenstvami alebo ich legitímnymi zástupcami alebo s dôveryhodnými zástupcami, ktorí majú prehľad o ich situácii; b) fázy (fáz), v ktorej (ktorých) dochádza k zapojeniu, typu zapojenia a frekvencie zapojenia; c) funkcie a najvyššej pozície v podniku, ktorá má prevádzkovú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa toto zapojenie uskutočňovalo a aby sa výsledky zohľadňovali v prístupe podniku; d) prípadne ako podnik posudzuje účinnosť zapájania ovplyvnených spoločenstiev vrátane prípadných dohôd alebo výsledkov, ktoré z toho vyplynú.

22.

V prípade potreby podnik zverejní informácie o krokoch, ktoré podnikol na získanie prehľadu o názoroch ovplyvnených spoločenstiev, ktoré môžu byť mimoriadne zraniteľné voči vplyvom a/alebo marginalizované, a o názoroch osobitných skupín v rámci ovplyvnených spoločenstiev, ako sú ženy a dievčatá.

23.

Ak ovplyvnené spoločenstvá predstavujú pôvodné obyvateľstvo, podnik zverejní aj informácie o tom, ako zohľadňuje a zabezpečuje dodržiavanie ich osobitných práv v rámci svojho prístupu k zapájaniu zainteresovaných strán vrátane ich práva na slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas so zreteľom na: i) ich kultúrne, duševné, náboženské a duchovné vlastníctvo; ii) činnosti, ktoré majú vplyv na ich pôdu a územia, a iii) legislatívne alebo administratívne opatrenia, ktoré sa ich týkajú. Najmä v prípade zapojenia pôvodného obyvateľstva podnik zverejní aj informácie o tom, či a ako sa s pôvodným obyvateľstvom konzultovalo o spôsobe a parametroch zapojenia (napríklad pri navrhovaní programu, povahy a harmonogramu zapojenia).

24.

Ak podnik nemôže poskytnúť uvedené požadované informácie, pretože nezaviedol všeobecný proces na zapojenie ovplyvnených spoločenstiev, zverejní informáciu v tomto zmysle. Môže zverejniť časový rámec, v ktorom plánuje takýto proces zaviesť.

Požiadavka na zverejňovanie S3-3 – Procesy na nápravu negatívnych vplyvov a kanály, ktorými môžu ovplyvnené spoločenstvá upozorniť na obavy

25.

Podnik opíše procesy, ktoré má zavedené na zabezpečenie nápravy negatívnych vplyvov na ovplyvnené spoločenstvá, s ktorými je podnik spojený, alebo na spoluprácu pri ich náprave, ako aj kanály, ktoré majú ovplyvnené spoločenstvá k dispozícii na vyjadrenie obáv a zabezpečenie ich riešenia.

26.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopiť formálne prostriedky, ktorými môžu ovplyvnené spoločenstvá vyjadriť svoje obavy a potreby priamo podniku a/alebo prostredníctvom ktorých podnik podporuje dostupnosť takýchto kanálov (napríklad mechanizmov podávania sťažností) v rámci svojich obchodných vzťahov, spôsob, akým sa v spolupráci s týmito spoločenstvami vykonávajú následné opatrenia týkajúce sa vznesených otázok, a účinnosť týchto kanálov.

27.

Podnik opíše: a) svoj všeobecný prístup a procesy poskytovania nápravy alebo prispievania k nej, ak zistil, že spôsobil významný negatívny vplyv na ovplyvnené spoločenstvá alebo k vplyvu prispel, vrátane toho, či a ako podnik posudzuje, že poskytnutá náprava je účinná; b) všetky konkrétne kanály, ktoré má zavedené pre ovplyvnené spoločenstvá, aby mohli svoje obavy alebo potreby predniesť priamo podniku a aby sa riešili, vrátane toho, či ich zaviedol podnik sám a/alebo prostredníctvom účasti v mechanizmoch tretích strán; c) svoje procesy, ktorými podnik podporuje dostupnosť takýchto kanálov prostredníctvom svojich obchodných vzťahov, a d) ako sleduje a monitoruje nastolené a riešené problémy a ako zabezpečuje účinnosť kanálov, a to aj prostredníctvom zapojenia zainteresovaných strán, ktoré sú určenými používateľmi týchto kanálov.

28.

Podnik zverejní informácie o tom, či a ako posudzuje, že ovplyvnené spoločenstvá poznajú tieto štruktúry alebo procesy a dôverujú im ako prostriedku na vyjadrenie svojich obáv a potrieb a zabezpečenie ich riešenia. Okrem toho podnik zverejní, či má zavedené politiky týkajúce sa ochrany jednotlivcov, ktorí ich využívajú, pred odvetnými opatreniami. Ak boli takéto informácie zverejnené v súlade s ESRS G1-1, podnik sa môže na tieto informácie odvolať.

29.

Ak podnik nemôže zverejniť uvedené požadované informácie, pretože nezaviedol kanál na vyjadrenie obáv a/alebo nepodporuje dostupnosť takéhoto kanála prostredníctvom svojich obchodných vzťahov, zverejní informáciu v tomto zmysle. Môže zverejniť časový rámec, v ktorom plánuje takýto kanál alebo takéto procesy zaviesť.

Požiadavka na zverejňovanie S3-4 – Prijímanie opatrení týkajúcich sa významných vplyvov na ovplyvnené spoločenstvá, prístupy k zmierňovaniu významných rizík a využívaniu významných príležitostí súvisiacich s ovplyvnenými spoločenstvami a účinnosť týchto opatrení

30.

Podnik zverejní informácie o tom, ako prijíma opatrenia na riešenie významných vplyvov na ovplyvnené spoločenstvá, ako aj na riadenie významných rizík a využívanie významných príležitostí súvisiacich s ovplyvnenými spoločenstvami, a o účinnosti týchto opatrení.

31.

Táto požiadavka na zverejňovanie má dva ciele: Po prvé, má objasniť všetky opatrenia a iniciatívy, prostredníctvom ktorých sa podnik usiluje: a) predchádzať negatívnym významným vplyvom na ovplyvnené spoločenstvá, zmierňovať a odstraňovať ich a/alebo b) dosahovať pozitívne významné vplyvy na ovplyvnené spoločenstvá. Po druhé, má umožniť pochopiť spôsoby, akými podnik rieši významné riziká a využíva významné príležitosti súvisiace s ovplyvnenými spoločenstvami. Podnik poskytne súhrnný opis akčných plánov a zdrojov na riadenie svojich významných vplyvov, rizík a príležitostí v súvislosti s ovplyvnenými spoločenstvami v súlade s ESRS 2 MDR-A Opatrenia a zdroje v súvislosti s významnými aspektmi udržateľnosti.

32.

V súvislosti s významnými vplyvmi podnik opíše: a) prijaté, plánované alebo prebiehajúce opatrenia na predchádzanie negatívnym významným vplyvom na ovplyvnené spoločenstvá alebo ich zmierňovanie; b) či a ako prijal opatrenia na poskytnutie alebo umožnenie nápravy v súvislosti so skutočným významným vplyvom; c) všetky ďalšie opatrenia alebo iniciatívy, ktoré má zavedené s primárnym cieľom dosiahnuť pozitívny vplyv na ovplyvnené spoločenstvá, a d) ako sleduje a posudzuje účinnosť týchto opatrení a iniciatív pri dosahovaní zamýšľaných výsledkov pre ovplyvnené spoločenstvá.

33.

V súvislosti s odsekom 29 podnik opíše: a) procesy, prostredníctvom ktorých identifikuje, aké opatrenia sú potrebné a vhodné v reakcii na konkrétny skutočný alebo potenciálny negatívny vplyv na ovplyvnené spoločenstvá; b) svoj prístup k prijímaniu opatrení v súvislosti s konkrétnymi významnými negatívnymi vplyvmi na spoločenstvá vrátane akýchkoľvek opatrení v súvislosti s vlastnými postupmi týkajúcimi sa získavania pôdy, plánovania a výstavby, prevádzky alebo ukončenia činnosti, ako aj toho, či bude potrebné prijať opatrenia v širšom odvetví alebo v spolupráci s inými príslušnými stranami; a c) ako zabezpečuje, aby boli k dispozícii procesy na poskytnutie alebo umožnenie nápravy v prípade významných negatívnych vplyvov a aby ich vykonávanie a výsledky boli účinné.

34.

V súvislosti s významnými rizikami a príležitosťami podnik opíše: a) aké opatrenia sa plánujú alebo prebiehajú na zmiernenie významných rizík pre podnik, ktoré vyplývajú z jeho vplyvov na ovplyvnené spoločenstvá a zo závislostí od nich, a ako sleduje účinnosť v praxi a b) aké opatrenia sa plánujú alebo prebiehajú na využívanie významných príležitostí pre podnik vo vzťahu k ovplyvneným spoločenstvám.

35.

Podnik zverejní informácie o tom, či a ako prijíma opatrenia na to, aby zabránil vzniku významných negatívnych vplyvov na ovplyvnené spoločenstvá prostredníctvom vlastných postupov, resp. opatrenia na to, aby k takýmto vplyvom neprispieval, a to v prípade potreby aj v súvislosti s plánovaním, so získavaním a využívaním pôdy, s financovaním, ťažbou alebo produkciou surovín, využívaním prírodných zdrojov a riadením vplyvov na životné prostredie. Môže sa to vzťahovať aj zverejnenie informácií o tom, aký prístup sa zvolí v prípade, keď vznikne napätie medzi predchádzaním významným negatívnym vplyvom alebo ich zmierňovaním a inými obchodnými tlakmi.

36.

Podnik takisto zverejní informácie o tom, či boli nahlásené závažné problémy a incidenty v oblasti ľudských práv súvisiace s ovplyvnenými spoločenstvami, a v prípade potreby ich zverejní (122).

37.

Pri zverejňovaní informácií požadovaných podľa odseku 31 písm. c) podnik zohľadní štandard ESRS 2 MDR-T Sledovanie účinnosti politík a opatrení prostredníctvom cieľových hodnôt, ak vyhodnocuje účinnosť opatrenia stanovením cieľovej hodnoty.

38.

Podnik zverejní informácie o tom, aké zdroje sú pridelené na riadenie jeho významných vplyvov, spolu s informáciami, ktoré umožnia používateľom pochopiť, akým spôsobom sú významné vplyvy riadené.

Metriky a cieľové hodnoty

Požiadavka na zverejňovanie S3-5 – Cieľové hodnoty týkajúce sa riadenia významných negatívnych vplyvov, podpory pozitívnych vplyvov a riadenia významných rizík a príležitostí

39.

Podnik zverejní časovo ohraničené cieľové hodnoty zamerané na výsledky, ktoré mohol stanoviť s ohľadom na: a) znižovanie negatívnych vplyvov na ovplyvnené spoločenstvá a/alebo b) presadzovanie pozitívnych vplyvov na ovplyvnené spoločenstvá, a/alebo c) riadenie významných rizík a príležitostí súvisiacich s ovplyvnenými spoločenstvami.

40.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopiť rozsah, v akom podnik používa časovo ohraničené cieľové hodnoty zamerané na výsledky s cieľom podporovať a merať pokrok pri riešení významných negatívnych vplyvov a/alebo podpore pozitívnych vplyvov na ovplyvnené spoločenstvá a/alebo pri riadení významných rizík a príležitostí súvisiacich s ovplyvnenými spoločenstvami.

41.

Súhrnný opis cieľových hodnôt na riadenie jeho významných vplyvov, rizík a príležitostí v súvislosti s ovplyvnenými spoločenstvami obsahuje požiadavky na informácie vymedzené v ESRS 2 MDR-T.

42.

Podnik zverejní informácie o postupe stanovovania cieľových hodnôt vrátane toho, či a ako podnik priamo zapojil ovplyvnené spoločenstvá, ich legitímnych zástupcov alebo dôveryhodných zástupcov, ktorí majú prehľad o ich situácii, do: a) stanovenia všetkých takýchto cieľových hodnôt; b) sledovania výkonnosti podniku v porovnaní s týmito hodnotami a c) identifikácie všetkých získaných poznatkov alebo zlepšení v dôsledku výkonnosti podniku.

ESRS S4

SPOTREBITELIA A KONCOVÍ POUŽÍVATELIA

OBSAH

Cieľ

Interakcia s inými ESRS

Požiadavky na zverejňovanie

–

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Stratégia

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-2 – Záujmy a stanoviská zainteresovaných strán

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-3 – Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a s obchodným modelom

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie S4-1 – Politiky týkajúce sa spotrebiteľov a koncových používateľov

–

Požiadavka na zverejňovanie S4-2 – Procesy na zapojenie spotrebiteľov a koncových používateľov v súvislosti s vplyvmi

–

Požiadavka na zverejňovanie S4-3 – Procesy na nápravu negatívnych vplyvov a kanály, ktorými môžu spotrebitelia a koncoví používatelia upozorniť na obavy

–

Požiadavka na zverejňovanie S4-4 – Prijímanie opatrení týkajúcich sa významných vplyvov na spotrebiteľov a koncových používateľov, prístupy k riadeniu významných rizík a využívaniu významných príležitostí súvisiacich so spotrebiteľmi a s koncovými používateľmi a účinnosť týchto opatrení a prístupov

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie S4-5 – Cieľové hodnoty týkajúce sa riadenia významných negatívnych vplyvov, podpory pozitívnych vplyvov a riadenia významných rizík a príležitostí

Dodatok A:

Požiadavky na uplatňovanie

–

Cieľ

–

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Stratégia

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-2 – Záujmy a stanoviská zainteresovaných strán

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-3 – Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie S4-1 – Politiky týkajúce sa spotrebiteľov a koncových používateľov

–

Požiadavka na zverejňovanie S4-2 – Procesy na zapojenie spotrebiteľov a koncových používateľov v súvislosti s vplyvmi

–

Požiadavka na zverejňovanie S4-3 – Procesy na nápravu negatívnych vplyvov a kanály, ktorými môžu spotrebitelia a koncoví používatelia upozorniť na obavy

–

Požiadavka na zverejňovanie S4-4 – Prijímanie opatrení týkajúcich sa významných vplyvov, prístupy k zmierňovaniu významných rizík a využívaniu významných príležitostí súvisiacich so spotrebiteľmi a s koncovými používateľmi a účinnosť týchto opatrení a prístupov

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie S4-5 – Cieľové hodnoty týkajúce sa riadenia významných negatívnych vplyvov, podpory pozitívnych vplyvov a riadenia významných rizík a príležitostí

Cieľ

1.

Cieľom tohto štandardu je špecifikovať požiadavky na zverejňovanie informácií, ktoré umožnia používateľom vyhlásenia o udržateľnosti pochopiť významné vplyvy na spotrebiteľov a koncových používateľov súvisiace s vlastnými činnosťami podniku a jeho hodnotovým reťazcom, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov alebo služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov, a súvisiace významné riziká a príležitosti vrátane: a) toho, ako podnik ovplyvňuje spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov svojich výrobkov a/alebo služieb (ďalej v tomto štandarde len „spotrebitelia a koncoví používatelia“) z hľadiska významných pozitívnych a negatívnych skutočných alebo potenciálnych vplyvov; b) všetkých prijatých opatrení zameraných na predchádzanie skutočným alebo potenciálnym negatívnym vplyvom, ich zmierňovanie alebo nápravu a na riešenie rizík a príležitostí, ako aj výsledku týchto opatrení; c) povahy, druhu a rozsahu významných rizík a príležitostí podniku súvisiacich s jeho vplyvmi na spotrebiteľov a koncových používateľov a závislosťami od nich a spôsobu, akým ich podnik riadi, a d) krátkodobých, strednodobých a dlhodobých finančných vplyvov na podnik v dôsledku významných rizík a príležitostí, ktoré vyplývajú z vplyvov podniku na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov a z jeho závislostí od nich.

2.

V záujme splnenia tohto cieľa sa v tomto štandarde vyžaduje vysvetlenie všeobecného prístupu, ktorý podnik uplatňuje na identifikáciu a riadenie všetkých významných skutočných a potenciálnych vplyvov na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov súvisiacich s jeho výrobkami a/alebo službami v súvislosti s/so: a) vplyvmi na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov, ktoré súvisia s informáciami [napríklad súkromie, sloboda prejavu a prístup ku (kvalitným) informáciám]; b) osobnou bezpečnosťou spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov (napríklad zdravie a bezpečnosť, osobná bezpečnosť a ochrana detí); c) sociálnym začlenením spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov (napríklad nediskriminácia, prístup k výrobkom a službám a zodpovedné marketingové postupy).

3.

V tomto štandarde sa vyžaduje aj vysvetlenie toho, ako môžu takéto vplyvy, ako aj závislosti podniku od spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov vytvárať pre podnik významné riziká alebo príležitosti. Napríklad negatívne vplyvy na dobrú povesť výrobkov a/alebo služieb podniku môžu narúšať jeho hospodársku výkonnosť, zatiaľ čo dôvera voči výrobkom a/alebo službám môže priniesť podnikateľské výhody, ako je zvýšenie predaja alebo rozšírenie budúcej spotrebiteľskej základne.

4.

Nezákonné používanie alebo zneužívanie výrobkov a služieb podniku zo strany spotrebiteľov a koncových používateľov nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto štandardu.

Interakcia s inými ESRS

5.

Tento štandard sa uplatňuje v prípade, že sa v procese posudzovania významnosti stanovenom v ESRS 2 Všeobecné zverejnenia identifikovali významné vplyvy na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov a/alebo významné riziká a príležitosti, ktoré s nimi súvisia.

6.

Tento štandard by sa mal chápať v spojení s ESRS 1 Všeobecné požiadavky a ESRS 2, ako aj s ESRS S1 Vlastná pracovná sila, ESRS S2 Pracovníci v hodnotovom reťazci a ESRS S3 Ovplyvnené spoločenstvá.

Požiadavky na zverejňovanie

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

7.

Požiadavky tohto oddielu by sa mali vykladať v spojení so zverejneniami požadovanými v ESRS 2 o stratégii (SBM). Výsledné zverejnenia sa predkladajú spolu so zverejneniami požadovanými podľa ESRS 2, s výnimkou SBM-3 Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom, v prípade ktorého má podnik možnosť predložiť zverejnenia spolu s tematickým zverejnením.

Stratégia

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-2 – Záujmy a stanoviská zainteresovaných strán

8.

V súvislosti s odsekom 43 ESRS 2 SBM-2 podnik zverejní, ako sa záujmy, stanoviská a práva spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov, vrátane rešpektovania ich ľudských práv, zohľadňujú v jeho stratégii a obchodnom modeli. Spotrebitelia a/alebo koncoví používatelia sú kľúčovou skupinou ovplyvnených zainteresovaných strán.

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 SBM-3 – Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom

9.

V súvislosti s odsekom 48 ESRS 2 SBM-3 podnik zverejňuje: a) informácie o tom, či a ako skutočné a potenciálne vplyvy na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov v zmysle požiadavky na zverejňovanie ESRS 2 IRO-1 Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí: i) vyplývajú zo stratégie a z obchodného modelu podniku alebo sú s nimi spojené a ii) sú zohľadnené v stratégii a obchodnom modeli podniku a prispievajú k ich prispôsobeniu, a b) vzťah medzi jeho významnými rizikami a príležitosťami vznikajúcimi v dôsledku vplyvov na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov a závislostí od nich a jeho stratégiou a obchodným modelom.

10.

Pri plnení požiadaviek odseku 48 podnik zverejní informácie o tom, či sú do rozsahu jeho zverejnenia podľa ESRS 2 zahrnutí všetci spotrebitelia a/alebo koncoví používatelia, ktorých môže podnik významne ovplyvňovať, vrátane vplyvov súvisiacich s vlastnými činnosťami a hodnotovým reťazcom podniku, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov alebo služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov. Podnik zverejňuje okrem toho aj tieto informácie: a) stručný opis typov spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov, ktorí sú vystavení významným vplyvom jeho vlastnej činnosti alebo prostredníctvom jeho hodnotového reťazca, pričom uvedie, či ide o: i. spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov výrobkov, ktoré sú vo svojej podstate škodlivé pre ľudí a/alebo zvyšujú riziko chronických ochorení; ii. spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov služieb, ktoré potenciálne negatívne ovplyvňujú ich práva na súkromie, na ochranu osobných údajov, na slobodu prejavu a na nediskrimináciu; iii. spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov, ktorí potrebujú presné a dostupné informácie o výrobkoch alebo službách, ako sú návody a označenia výrobkov, aby sa vyhli potenciálne škodlivému používaniu výrobku alebo služby; iv. spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov, ktorí sú obzvlášť zraniteľní voči vplyvom na zdravie alebo súkromie alebo vplyvom marketingových a predajných stratégií, ako sú deti alebo finančne zraniteľné osoby; b) v prípade významných negatívnych vplyvov i) či sú rozšírené alebo systémové v kontextoch, v ktorých podnik predáva alebo poskytuje svoje výrobky alebo služby (napríklad štátny dohľad, ktorý ovplyvňuje súkromie používateľov služieb), alebo ii) či súvisia s jednotlivými incidentmi (napríklad chyba spojená s konkrétnym výrobkom) alebo s konkrétnymi obchodnými vzťahmi (napríklad obchodný partner používa marketing, ktorý sa nevhodne zameriava na mladých spotrebiteľov); c) v prípade významných pozitívnych vplyvov stručný opis činností, ktoré vedú k pozitívnym vplyvom (napríklad návrh výrobku, ktorý zlepšuje jeho prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím), a typy spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov, ktorí sú pozitívne ovplyvnení alebo by mohli byť pozitívne ovplyvnení; podnik môže takisto zverejniť, či sa pozitívne vplyvy vyskytujú v konkrétnych krajinách alebo regiónoch, a d) všetky významné riziká a príležitosti pre podnik vznikajúce v dôsledku vplyvov na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov a závislostí od nich.

11.

Pri opise hlavných typov spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov, ktorí sú alebo by mohli byť negatívne ovplyvnení, na základe posúdenia významnosti stanoveného v ESRS 2 IRO-1 podnik zverejní informácie o tom, či a ako dospel k poznatkom o tom, ako môžu byť spotrebitelia a/alebo koncoví používatelia s osobitnými charakteristikami alebo spotrebitelia a/alebo koncoví používatelia používajúci konkrétne výrobky alebo služby vystavení väčšiemu riziku ujmy.

12.

Podnik zverejní informácie o tom, ktoré z jeho prípadných významných rizík a príležitostí vznikajúcich v dôsledku vplyvov na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov alebo závislostí od nich sa týkajú konkrétnych skupín spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov (napríklad konkrétnych vekových kategórií), a nie všetkých spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov.

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

Požiadavka na zverejňovanie S4-1 – Politiky týkajúce sa spotrebiteľov a koncových používateľov

13.

Podnik opíše svoje politiky, ktoré sa prijali na riadenie významných vplyvov jeho výrobkov a/alebo služieb na spotrebiteľov a koncových používateľov, ako aj súvisiacich významných rizík a príležitostí.

14.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopiť, v akej miere má podnik zavedené politiky, ktorými rieši identifikáciu, posudzovanie, riadenie a/alebo nápravu významných vplyvov osobitne na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov, ako aj politiky, ktoré pokrývajú významné riziká alebo príležitosti súvisiace so spotrebiteľmi a s koncovými používateľmi.

15.

Zverejnenie požadované podľa odseku 13 obsahuje informácie o politikách podniku zameraných na riadenie jeho významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich so spotrebiteľmi a/alebo s koncovými používateľmi v súlade s ESRS 2 MDR-P Politiky prijaté na účely riadenia významných aspektov udržateľnosti. Okrem toho podnik uvedie, či sa tieto politiky vzťahujú na konkrétne skupiny alebo na všetkých spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov.

16.

Podnik opíše svoje záväzky politiky v oblasti ľudských práv (123), ktoré sú relevantné pre spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov, vrátane procesov a mechanizmov na monitorovanie dodržiavania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci alebo usmernení OECD pre nadnárodné podniky. Vo svojom zverejnení sa zameria na tie aspekty, ktoré sú významné, ako aj na svoj všeobecný prístup k (124): a) dodržiavaniu ľudských práv spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov; b) zapájaniu spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov a c) opatreniam, ktorými sa poskytuje a/alebo umožňuje náprava v súvislosti s vplyvmi na ľudské práva.

17.

Podnik zverejní informácie o tom, či a ako sú jeho politiky vo vzťahu k spotrebiteľom a/alebo koncovým používateľom v súlade s medzinárodne uznávanými nástrojmi relevantnými pre spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov vrátane hlavných zásad Organizácie Spojených národov (OSN) v oblasti podnikania a ľudských práv. Podnik okrem toho zverejní informácie o tom, do akej miery boli v downstreamovej časti jeho hodnotového reťazca zaznamenané prípady nedodržiavania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci alebo usmernení OECD pre nadnárodné podniky, ktoré sa týkajú spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov, a prípadne uvedie povahu takýchto prípadov (125).

Požiadavka na zverejňovanie S4-2 – Procesy na zapojenie spotrebiteľov a koncových používateľov v súvislosti s vplyvmi

18.

Podnik zverejní informácie o svojich všeobecných procesoch na zapojenie spotrebiteľov a koncových používateľov a ich zástupcov v súvislosti so skutočnými a potenciálnymi vplyvmi na nich.

19.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopenie toho, či a ako podnik v rámci svojho prebiehajúceho procesu náležitej starostlivosti zapája spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov, ich legitímnych zástupcov alebo dôveryhodných zástupcov v súvislosti so skutočnými a potenciálnymi významnými pozitívnymi a/alebo negatívnymi vplyvmi, ktoré ich ovplyvňujú alebo pravdepodobne ovplyvnia, a či a ako sa v rozhodovacích procesoch podniku zohľadňujú názory spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov.

20.

Podnik zverejní, či a ako sa v jeho rozhodnutiach alebo činnostiach zameraných na riadenie skutočných a potenciálnych vplyvov na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov zohľadňujú názory spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov. Súčasťou toho je prípadne vysvetlenie: a) toho, či sa zapojenie uskutočňuje priamo s ovplyvnenými spotrebiteľmi a/alebo koncovými používateľmi alebo ich legitímnymi zástupcami alebo s dôveryhodnými zástupcami, ktorí majú prehľad o ich situácii; b) fázy (fáz), v ktorej (ktorých) dochádza k zapojeniu, typu zapojenia a frekvencie zapojenia; c) funkcie a najvyššej pozície v podniku, ktorá má prevádzkovú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa toto zapojenie uskutočňovalo a aby sa výsledky zohľadňovali v prístupe podniku, a d) prípadne ako podnik posudzuje účinnosť svojich procesov na zapájanie spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov vrátane prípadných dohôd alebo výsledkov, ktoré z tohto zapájania vyplynú.

21.

Podnik v prípade potreby zverejní informácie o krokoch, ktoré podnikol na získanie prehľadu o názoroch spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov, ktorí môžu byť mimoriadne zraniteľní voči vplyvom a/alebo marginalizovaní (napr. osoby so zdravotným postihnutím, deti atď.).

22.

Ak podnik nemôže poskytnúť uvedené požadované informácie, pretože nezaviedol všeobecný proces na zapojenie spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov, zverejní informáciu v tomto zmysle. Môže zverejniť časový rámec, v ktorom plánuje takýto proces zaviesť.

Požiadavka na zverejňovanie S4-3 – Procesy na nápravu negatívnych vplyvov a kanály, ktorými môžu spotrebitelia a koncoví používatelia upozorniť na obavy

23.

Podnik opíše procesy, ktoré má zavedené na zabezpečenie nápravy negatívnych vplyvov na spotrebiteľov a koncových používateľov, s ktorými je podnik spojený, alebo na spoluprácu pri ich náprave, ako aj kanály, ktoré majú spotrebitelia a koncoví používatelia k dispozícii na vyjadrenie obáv a zabezpečenie ich riešenia.

24.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopiť formálne prostriedky, ktorými môžu spotrebitelia a/alebo koncoví používatelia vyjadriť svoje obavy a potreby priamo podniku a/alebo prostredníctvom ktorých podnik podporuje dostupnosť takýchto kanálov (napríklad mechanizmov podávania sťažností) v rámci svojich obchodných vzťahov, spôsob, akým sa v spolupráci s týmito spotrebiteľmi a/alebo koncovými používateľmi vykonávajú následné opatrenia týkajúce sa vznesených otázok, a účinnosť týchto kanálov.

25.

Podnik opíše: a) svoj všeobecný prístup a procesy poskytovania nápravy alebo prispievania k nej, ak zistil, že spôsobil významný negatívny vplyv na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov alebo k vplyvu prispel, vrátane toho, či a ako podnik posudzuje, že poskytnutá náprava je účinná; b) všetky konkrétne kanály, ktoré má zavedené pre spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov, aby mohli svoje obavy alebo potreby predniesť priamo podniku a aby sa riešili, vrátane toho, či ich zaviedol podnik sám a/alebo prostredníctvom účasti v mechanizmoch tretích strán; c) procesy, ktorými podnik podporuje alebo vyžaduje dostupnosť takýchto kanálov prostredníctvom svojich obchodných vzťahov, a d) ako sleduje a monitoruje nastolené a riešené problémy a ako zabezpečuje účinnosť kanálov, a to aj prostredníctvom zapojenia zainteresovaných strán, ktoré sú určenými používateľmi.

26.

Podnik zverejní informácie o tom, či a ako posudzuje, že spotrebitelia a/alebo koncoví používatelia poznajú tieto štruktúry alebo procesy a dôverujú im ako prostriedku na vyjadrenie svojich obáv a potrieb a zabezpečenie ich riešenia. Okrem toho podnik zverejní, či má zavedené politiky na ochranu jednotlivcov pred odvetnými opatreniami, keď využívajú tieto štruktúry alebo procesy. Ak boli takéto informácie zverejnené v súlade s ESRS G1-1, podnik sa môže na tieto informácie odvolať.

27.

Ak podnik nemôže zverejniť uvedené požadované informácie, pretože nezaviedol kanál na vyjadrenie obáv a/alebo nepodporuje dostupnosť mechanizmov prostredníctvom svojich obchodných vzťahov, zverejní informáciu v tomto zmysle. Môže zverejniť časový rámec, v ktorom plánuje takýto kanál alebo takéto procesy zaviesť.

Požiadavka na zverejňovanie S4-4 – Prijímanie opatrení týkajúcich sa významných vplyvov na spotrebiteľov a koncových používateľov, prístupy k riadeniu významných rizík a využívaniu významných príležitostí súvisiacich so spotrebiteľmi a s koncovými používateľmi a účinnosť týchto opatrení a prístupov

28.

Podnik zverejní informácie o tom, ako prijíma opatrenia na riešenie významných vplyvov na spotrebiteľov a koncových používateľov, ako aj na riadenie významných rizík a využívanie významných príležitostí súvisiacich so spotrebiteľmi a s koncovými používateľmi, a o účinnosti týchto opatrení.

29.

Táto požiadavka na zverejňovanie má dva ciele: Po prvé, má objasniť všetky opatrenia a iniciatívy, prostredníctvom ktorých sa podnik usiluje: a) predchádzať negatívnym významným vplyvom na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov, zmierňovať a odstraňovať ich a/alebo b) dosahovať pozitívne významné vplyvy na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov. Po druhé, má umožniť pochopiť spôsoby, akými podnik rieši významné riziká a využíva významné príležitosti súvisiace so spotrebiteľmi a/alebo s koncovými používateľmi.

30.

Podnik poskytne súhrnný opis akčných plánov a zdrojov na riadenie svojich významných vplyvov, rizík a príležitostí v súvislosti so spotrebiteľmi a s koncovými používateľmi v súlade s ESRS 2 MDR-A Opatrenia a zdroje v súvislosti s významnými aspektmi udržateľnosti.

31.

V súvislosti s významnými vplyvmi podnik opíše: a) prijaté, plánované alebo prebiehajúce opatrenia na predchádzanie negatívnym významným vplyvom na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov, ich zmierňovanie alebo nápravu; b) či a ako prijal opatrenia na poskytnutie alebo umožnenie nápravy v súvislosti so skutočným významným vplyvom; c) všetky ďalšie opatrenia alebo iniciatívy, ktoré má zavedené s hlavným cieľom pozitívne prispieť k zlepšeniu sociálnych výsledkov pre spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov, a d) ako sleduje a posudzuje účinnosť týchto opatrení a iniciatív pri dosahovaní zamýšľaných výsledkov pre spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov.

32.

V súvislosti s odsekom 28 podnik opíše: a) procesy, prostredníctvom ktorých identifikuje, aké opatrenia sú potrebné a vhodné v reakcii na konkrétny skutočný alebo potenciálny negatívny vplyv na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov; b) svoje prístupy k prijímaniu opatrení v súvislosti s konkrétnymi významnými negatívnymi vplyvmi na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov vrátane akýchkoľvek opatrení v súvislosti s vlastnými postupmi týkajúcimi sa návrhu výrobkov, marketingu alebo predaja, ako aj toho, či bude potrebné prijať opatrenia v širšom odvetví alebo v spolupráci s inými príslušnými stranami; a c) ako zabezpečuje, aby boli k dispozícii procesy na poskytnutie alebo umožnenie nápravy v prípade významných negatívnych vplyvov a aby ich vykonávanie a výsledky boli účinné.

33.

V súvislosti s významnými rizikami a príležitosťami podnik opíše: a) aké opatrenia sa plánujú alebo prebiehajú na zmiernenie významných rizík pre podnik, ktoré vyplývajú z jeho vplyvov na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov a zo závislostí od nich, a ako sleduje účinnosť v praxi a b) aké opatrenia sa plánujú alebo prebiehajú na využívanie významných príležitostí pre podnik vo vzťahu k spotrebiteľom a/alebo ku koncovým používateľom.

34.

Podnik zverejní informácie o tom, či a ako prijíma opatrenia na to, aby zabránil vzniku významných negatívnych vplyvov na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov prostredníctvom vlastných postupov, resp. opatrenia na to, aby k takýmto vplyvom neprispieval, a to v prípade potreby aj v súvislosti s marketingom, predajom a používaním údajov. Môže sa to vzťahovať aj zverejnenie informácií o tom, aký prístup sa zvolí v prípade, keď vznikne napätie medzi predchádzaním významným negatívnym vplyvom alebo ich zmierňovaním a inými obchodnými tlakmi.

35.

Pri príprave tohto zverejnenia podnik zohľadní, či boli nahlásené závažné problémy a incidenty v oblasti ľudských práv súvisiace s jeho spotrebiteľmi a/alebo koncovými používateľmi, a v prípade potreby ich zverejní (126).

36.

Ak podnik hodnotí účinnosť opatrenia stanovením cieľovej hodnoty, pri zverejnení informácií požadovaných podľa odseku 32 písm. c) podnik zohľadní ESRS 2 MDR-T Sledovanie účinnosti politík a opatrení prostredníctvom cieľových hodnôt.

37.

Podnik zverejní informácie o tom, aké zdroje sú pridelené na riadenie jeho významných vplyvov, spolu s informáciami, ktoré umožnia používateľom pochopiť, akým spôsobom sú významné vplyvy riadené.

Metriky a cieľové hodnoty

Požiadavka na zverejňovanie S4-5 – Cieľové hodnoty týkajúce sa riadenia významných negatívnych vplyvov, podpory pozitívnych vplyvov a riadenia významných rizík a príležitostí

38.

Podnik zverejní časovo ohraničené cieľové hodnoty zamerané na výsledky, ktoré mohol stanoviť s ohľadom na: a) zníženie negatívnych vplyvov na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov a/alebo b) podporu pozitívnych vplyvov na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov a/alebo c) riadenie významných rizík a príležitostí v súvislosti so spotrebiteľmi a/alebo s koncovými používateľmi.

39.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopiť rozsah, v akom podnik používa časovo ohraničené cieľové hodnoty zamerané na výsledky s cieľom podporovať a merať pokrok pri riešení významných negatívnych vplyvov a/alebo podpore pozitívnych vplyvov na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov a/alebo pri riadení významných rizík a príležitostí v súvislosti so spotrebiteľmi a/alebo s koncovými používateľmi.

40.

Súhrnný opis cieľových hodnôt na riadenie jeho významných vplyvov, rizík a príležitostí v súvislosti so spotrebiteľmi a/alebo s koncovými používateľmi obsahuje požiadavky na informácie vymedzené v ESRS 2 MDR-T.

41.

Podnik zverejní informácie o postupe stanovovania cieľových hodnôt vrátane toho, či a ako podnik priamo zapojil spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov, ich legitímnych zástupcov alebo dôveryhodných zástupcov, ktorí majú prehľad o ich situácii, do: a) stanovenia všetkých takýchto cieľových hodnôt; b) sledovania výkonnosti podniku v porovnaní s týmito hodnotami a c) identifikácie prípadných získaných poznatkov alebo zlepšení v dôsledku výkonnosti podniku.

ESRS G1

OBCHODNÉ SPRÁVANIE

OBSAH

Cieľ

Interakcia s inými ESRS

Požiadavky na zverejňovanie

–

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

Správa a riadenie

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 GOV-1 – Úloha správnych, riadiacich a dozorných orgánov

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 IRO-1 – Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie G1-1 – Politiky obchodného správania a podniková kultúra

–

Požiadavka na zverejňovanie G1-2 – Riadenie vzťahov s dodávateľmi

–

Požiadavka na zverejňovanie G1-3 – Predchádzanie korupcii a úplatkárstvu a ich odhaľovanie

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie G1-4 – Potvrdené prípady korupcie alebo úplatkárstva

–

Požiadavka na zverejňovanie G1-5 – Politický vplyv a lobistické činnosti

–

Požiadavka na zverejňovanie G1-6 – Platobné postupy

Dodatok A:

Požiadavky na uplatňovanie

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

–

Požiadavka na zverejňovanie G1-1 – Podniková kultúra a politiky obchodného správania

–

Požiadavka na zverejňovanie G1-2 – Riadenie vzťahov s dodávateľmi

–

Požiadavka na zverejňovanie G1-3 – Predchádzanie korupcii a úplatkárstvu a ich odhaľovanie

Metriky a cieľové hodnoty

–

Požiadavka na zverejňovanie G1-5 – Politický vplyv a lobistické činnosti

–

Požiadavka na zverejňovanie G1-6 – Platobné postupy

Cieľ

1.

Cieľom tohto štandardu je špecifikovať požiadavky na zverejňovanie, ktoré umožnia používateľom vyhlásení podniku o udržateľnosti porozumieť stratégii, prístupu, procesom a postupom podniku, ako aj jeho výkonnosti, pokiaľ ide o obchodné správanie.

2.

Tento štandard je zameraný na nasledujúce aspekty, ktoré sa v tomto štandarde spoločne označujú ako „obchodné správanie alebo aspekty týkajúce sa obchodného správania“: a) podnikateľská etika a podniková kultúra vrátane boja proti korupcii a úplatkárstvu, ochrany oznamovateľov a dobrých životných podmienok zvierat; b) riadenie vzťahov s dodávateľmi vrátane platobných postupov, najmä v súvislosti s oneskorenými platbami malým a stredným podnikom; c) činnosti a záväzky podniku týkajúce sa uplatňovania svojho politického vplyvu vrátane lobistických činností.

Interakcia s inými ESRS

3.

Obsah tohto štandardu týkajúceho sa všeobecného zverejňovania, ako aj riadenia vplyvov, rizík a príležitostí a metrík a cieľových hodnôt sa vykladá v spojení s ESRS 1 Všeobecné zásady a ESRS 2 Všeobecné požiadavky.

Požiadavky na zverejňovanie

ESRS 2 Všeobecné zverejnenia

4.

Požiadavky v tomto oddiele by sa mali vykladať a vykazovať v spojení so zverejneniami požadovanými podľa ESRS 2 týkajúcich sa správy a riadenia (GOV), stratégie (SBM) a riadenia vplyvov, rizík a príležitostí (IRO).

Správa a riadenie

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 GOV-1 – Úloha správnych, riadiacich a dozorných orgánov

5.

Pri zverejňovaní informácií o úlohe správnych, riadiacich a dozorných orgánov podnik zahrnie tieto aspekty: a) úloha správnych, riadiacich a dozorných orgánov v súvislosti s obchodným správaním a b) odborné znalosti správnych, riadiacich a dozorných orgánov v súvislosti s aspektmi týkajúcimi sa obchodného správania.

Riadenie vplyvov, rizík a príležitostí

Požiadavka na zverejňovanie týkajúca sa ESRS 2 IRO-1 – Opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí

6.

Pri opise postupu na identifikáciu významných vplyvov, rizík a príležitostí v súvislosti s aspektmi týkajúcimi sa obchodného správania podnik zverejní všetky príslušné kritériá použité v tomto postupe vrátane miesta, činnosti, odvetvia a štruktúry transakcie.

Požiadavka na zverejňovanie G1-1 – Politiky obchodného správania a podniková kultúra

7.

Podnik zverejní svoje politiky súvisiace s aspektmi týkajúcimi sa obchodného správania a informácie o tom, ako posilňuje svoju podnikovú kultúru.

8.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je umožniť pochopiť, v akej miere má podnik zavedené politiky, ktorými rieši identifikáciu, posudzovanie, riadenie a/alebo nápravu svojich významných vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich s aspektmi týkajúcimi sa obchodného správania. Jej cieľom je takisto objasniť prístup podniku k podnikovej kultúre.

9.

Zverejnenia požadované na základe odseku 7 zahŕňajú informácie o tom, ako podnik vytvára, rozvíja, presadzuje a hodnotí svoju podnikovú kultúru.

10.

Zverejnenia uvedené v odseku 7 zahŕňajú tieto aspekty súvisiace s politikami podniku v oblasti aspektov týkajúcich sa obchodného správania: a) opis mechanizmov na identifikáciu, oznamovanie a prešetrovanie obáv týkajúcich sa protiprávneho správania alebo správania, ktoré je v rozpore s kódexom správania alebo podobnými vnútornými predpismi, a informáciu, či podnik prijíma podnety od interných a/alebo externých zainteresovaných strán; b) ak podnik nemá zavedené žiadne politiky v oblasti boja proti korupcii alebo úplatkárstvu, ktoré sú v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov proti korupcii (127), uvedie túto skutočnosť a rovnako uvedie, či ich plánuje zaviesť a s akým časovým harmonogramom; c) spôsob, akým podnik chráni oznamovateľov, vrátane: i. podrobností o vytvorení vnútorných oznamovacích kanálov pre oznamovateľov vrátane toho, či podnik poskytuje svojim pracovníkom informácie a odbornú prípravu, a informácií o vymenúvaní a odbornej príprave zamestnancov, ktorí prijímajú podnety, a ii. opatrení na ochranu svojich vlastných pracovníkov, ktorí sú oznamovateľmi, pred odvetnými opatreniami, v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi, ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 (128); d) ak podnik nemá zavedené žiadne politiky v oblasti ochrany oznamovateľov (129), uvedie túto skutočnosť a rovnako uvedie, či ich plánuje zaviesť a s akým časovým harmonogramom; e) či podnik má okrem postupov prijímania následných opatrení v nadväznosti na podnety od oznamovateľov v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi, ktorými sa transponuje smernica (EÚ) 2019/1937, postupy na rýchle, nezávislé a objektívne prešetrovanie incidentov v oblasti obchodného správania vrátane prípadov korupcie a úplatkárstva; f) prípadne či podnik má zavedené politiky v oblasti dobrých životných podmienok zvierat; g) politiku podniku v oblasti odbornej prípravy v rámci organizácie týkajúcej sa obchodného správania vrátane cieľovej skupiny, periodicity a obsahovej náplne a h) funkcie, ktoré sú v rámci podniku najviac ohrozené korupciou a úplatkárstvom.

11.

Podniky, na ktoré sa vzťahujú právne požiadavky podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica (EÚ) 2019/1937, alebo rovnocenné právne požiadavky týkajúce sa ochrany oznamovateľov, môžu splniť zverejnenie uvedené v odseku 10 písm. d) tým, že uvedú, že sa na ne vzťahujú uvedené právne požiadavky.

Požiadavka na zverejňovanie G1-2 – Riadenie vzťahov s dodávateľmi

12.

Podnik poskytne informácie o riadení svojich vzťahov s dodávateľmi a o svojich vplyvoch na dodávateľský reťazec.

13.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je objasniť, ako podnik riadi svoj proces verejného obstarávania, vrátane spravodlivého správania vo vzťahu k dodávateľom.

14.

Podnik poskytne opis svojej politiky zameranej na predchádzanie oneskoreným platbám, a to najmä vo vzťahu k malým a stredným podnikom.

15.

Zverejňovanie požadované na základe odseku 12 zahŕňa tieto informácie: a) prístup podniku k jeho vzťahom s dodávateľmi s ohľadom na riziká pre podnik, ktoré sa týkajú jeho dodávateľského reťazca, a s ohľadom na vplyvy na aspekty udržateľnosti; a b) či a akým spôsobom podnik zohľadňuje pri výbere svojich dodávateľov sociálne a environmentálne kritériá.

Požiadavka na zverejňovanie G1-3 – Predchádzanie korupcii a úplatkárstvu a ich odhaľovanie

16.

Podnik poskytne informácie o svojom systéme na predchádzanie obvineniam alebo incidentom týkajúcim sa korupcie a úplatkárstva, ich odhaľovanie, prešetrovanie a reakciu na ne vrátane súvisiacej odbornej prípravy.

17.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je zaistiť transparentnosť kľúčových postupov, ktoré podnik používa na predchádzanie obvineniam z korupcie a úplatkárstva, ich odhaľovanie a riešenie. To zahŕňa odbornú prípravu poskytovanú vlastným pracovníkom a/alebo informácie poskytované interne alebo dodávateľom.

18.

Zverejňovanie požadované na základe odseku 16 zahŕňa tieto informácie: a) opis zavedených postupov na predchádzanie obvineniam alebo incidentom týkajúcim sa korupcie a úplatkárstva, ich odhaľovanie a riešenie; b) či sú vyšetrovatelia alebo vyšetrovací tím nezávislí od osôb z radov vedenia zapojených do danej záležitosti, a c) prípadný proces na oznamovanie výsledkov správnym, riadiacim a dozorným orgánom.

19.

Ak podnik nemá zavedené žiadne takéto postupy, zverejní túto skutočnosť a prípadne aj plán ich prijatia.

20.

Zverejňovanie požadované v odseku 16 zahŕňa informácie o tom, ako podnik oznamuje svoje politiky cieľovým skupinám, ktorých sa týkajú, s cieľom zaistiť, aby bola politika prístupná a aby cieľové skupiny rozumeli jej dôsledkom.

21.

Zverejňovanie požadované v odseku 16 zahŕňa informácie o týchto aspektoch odbornej prípravy: a) charakter, rozsah a obsahová náplň programov odbornej prípravy v oblasti boja proti korupcii a úplatkárstvu, ktoré podnik ponúka alebo vyžaduje; b) percentuálny podiel funkcií vystavených riziku, na ktoré sa vzťahujú programy odbornej prípravy, a c) rozsah, v akom je odborná príprava poskytovaná členom správnych, riadiacich a dozorných orgánov.

Metriky a cieľové hodnoty

Požiadavka na zverejňovanie G1-4 – Prípady korupcie alebo úplatkárstva

22.

Podnik poskytne informácie o prípadoch korupcie alebo úplatkárstva počas obdobia vykazovania.

23.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je zaistiť transparentnosť incidentov týkajúcich sa korupcie alebo úplatkárstva počas obdobia vykazovania a súvisiacich výsledkov.

24.

Podnik zverejňuje: a) počet odsúdení a výšku pokút za porušovanie zákonov proti korupcii a proti úplatkárstvu (130) a b) všetky opatrenia prijaté na riešenie porušení postupov a noriem v oblasti boja proti korupcii a proti úplatkárstvu (131).

25.

Podnik môže zverejniť: a) celkový počet a charakter potvrdených prípadov korupcie alebo úplatkárstva; b) počet potvrdených incidentov, keď boli vlastní pracovníci prepustení alebo disciplinárne stíhaní z dôvodu incidentov týkajúcich sa korupcie alebo úplatkárstva; c) počet potvrdených incidentov týkajúcich sa zmlúv s obchodnými partnermi, ktoré boli ukončené alebo neboli obnovené z dôvodu porušení týkajúcich sa korupcie alebo úplatkárstva, a d) podrobnosti o verejných žalobách týkajúcich sa korupcie alebo úplatkárstva podaných na podnik a jeho vlastných pracovníkov počas obdobia vykazovania a výsledky takýchto žalôb. To zahŕňa žaloby, ktoré boli podané v predchádzajúcich rokoch, ale výsledok sa stanovil až v aktuálnom období vykazovania.

26.

Požadované zverejňovanie zahŕňa incidenty, ktoré sa vzťahujú na aktérov v hodnotovom reťazci podniku, len v prípade priameho zapojenia podniku alebo jeho zamestnancov.

Požiadavka na zverejňovanie G1-5 – Politický vplyv a lobistické činnosti

27.

Podnik poskytne informácie o činnostiach a záväzkoch týkajúcich sa uplatňovania jeho politického vplyvu vrátane lobistických činností súvisiacich s jeho významnými vplyvmi, rizikami a príležitosťami.

28.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je zaistiť transparentnosť činností a záväzkov podniku týkajúcich sa uplatňovania jeho politického vplyvu pomocou politických príspevkov, a to vrátane typu a účelu lobistických činností.

29.

Zverejňovanie požadované v odseku 27 zahŕňa: a) v prípade potreby zástupcov v rámci správnych, riadiacich a dozorných orgánov, ktorí sú zodpovední za dohľad nad týmito činnosťami; b) v prípade finančných alebo nefinančných politických príspevkov: i. celkovú peňažnú hodnotu finančných a nefinančných politických príspevkov, ktoré podnik poskytol priamo aj nepriamo, v prípade potreby podľa jednotlivých krajín alebo zemepisných oblastí, ako aj typu adresáta/príjemcu a ii. v prípade potreby spôsob, akým sa odhaduje peňažná hodnota nefinančných príspevkov. c) hlavné témy pokryté v rámci lobistických činností podniku a v stručnosti jeho hlavné stanoviská k týmto témam. To zahŕňa vysvetlenie, ako to súvisí s jeho významnými vplyvmi, rizikami a príležitosťami, ktoré sú uvedené v jeho posúdení významnosti podľa ESRS 2, a d) ak je podnik zapísaný v registri transparentnosti EÚ alebo v rovnocennom registri transparentnosti v členskom štáte, názov takéhoto registra a jeho identifikačné číslo v tomto registri.

30.

Zverejňovanie zahŕňa aj informácie o vymenovaní všetkých členov správnych, riadiacich a dozorných orgánov, ktorí mali počas dvoch rokov pred svojím vymenovaním v aktuálnom období vykazovania porovnateľnú pozíciu vo verejnej správe (vrátane regulačných orgánov).

Požiadavka na zverejňovanie G1-6 – Platobné postupy

31.

Podnik poskytne informácie o svojich platobných postupoch, najmä v súvislosti s oneskorenými platbami malým a stredným podnikom (MSP).

32.

Cieľom tejto požiadavky na zverejňovanie je poskytnúť prehľad o zmluvných platobných podmienkach a o jeho výkonnosti v súvislosti s platbami, najmä pokiaľ ide o to, aký majú vplyv na MSP, a osobitne so zreteľom na oneskorené platby MSP.

33.

Zverejňovanie na základe odseku 31 zahŕňa: a) priemerný čas, za aký podnik uhradí faktúru od dátumu, keď začína plynúť obdobie splatnosti stanovené zmluvou alebo zákonom (počet dní); b) opis štandardných platobných podmienok podniku (počet dní) podľa hlavnej kategórie dodávateľov a percentuálny podiel jeho platieb, ktoré sú v súlade s týmito štandardnými podmienkami; c) počet aktuálne prebiehajúcich súdnych konaní z dôvodu oneskorených platieb a d) doplňujúce informácie nevyhnutné na poskytnutie dostatočného kontextu. Ak podnik použil na výpočet informácií požadovaných podľa písmena a) výber reprezentatívnych vzoriek, uvedie túto skutočnosť a stručne opíše použitú metodiku.

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 zo 14. decembra 2022, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov (Ú. v. EÚ L 322, 16.12.2022, s. 15).

(3)  Hlavná zásada OSN č. 16 a komentár k nej; výkladová príručka OSN, otázky 21 a 25, ako aj kapitola II usmernení OECD o všeobecných politikách (odsek A.10) a kapitola IV o ľudských právach (odsek 4 a odsek 44 komentára); a usmernenie OECD o náležitej starostlivosti, oddiel II (1.1 a 1.2) a otázky 14 a 15 prílohy.

(4)  Hlavná zásada OSN č. 18 a komentár k nej, hlavná zásada OSN č. 20, komentár k hlavným zásadám OSN č. 21 a 29 a hlavná zásada OSN č. 31 písm. h) a komentár k nej a výkladová príručka OSN, otázky 30, 33, 42 a 76, ako aj usmernenie OECD, kapitola II o všeobecných politikách (odsek A.14 a odsek 25 komentára) a usmernenie OECD o náležitej starostlivosti, oddiel II (2.1.c, 2.3, 2.4.a, 3.1.b a 3.1.f) a otázky 8 až 11 prílohy.

(5)  Hlavné zásady OSN č. 17, 18 a 24 a komentáre k nim a komentáre k hlavnej zásade OSN č. 29 a vo výkladovej príručke OSN, otázkach 9, 12 až 13, 27 až 28, 36 až 42 a 85 až 89 a v usmerneniach OECD, kapitole II o všeobecných politikách (odseky A.10 až 11 a odsek 14 komentára) a kapitole IV o ľudských právach (odseky 1 až 2 a odseky 41 až 43 komentára) a usmernenie OECD o náležitej starostlivosti, oddiel II (2.1 až 2.4) a otázky 3 až 5 a 19 až 31 prílohy.

(6)  Hlavné zásady OSN č. 19, 22 a 23 a komentáre k nim a výkladová príručka OSN, otázky 11, 32, 46 až 47, 64 až 68 a 82 až 83 a usmernenia OECD, kapitola II o všeobecných politikách (odsek A.12 a odseky 18 až 22 komentára) a kapitola IV o ľudských právach (odsek 3 a odseky 42 až 43 komentára) a usmernenie OECD o náležitej starostlivosti, oddiel II (3.1 až 3.2) a otázky 32 až 40 prílohy.

(7)  Hlavné zásady OSN č. 20 a 31 písm. g) a komentáre k nim a výkladová príručka OSN, otázky 49 až 53 a 80 a usmernenie OECD o náležitej starostlivosti, oddiel II (4.1 a 5.1) a otázky 41 až 47 prílohy.

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu (Ú. v. EÚ L 184, 14.7.2007, s. 17).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1).

(13)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú: účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 13 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288 zo 6. apríla 2022, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („rodová rozmanitosť v správnej rade“), a správcovia referenčných hodnôt na zverejňovanie faktorov ESG podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1816 zo 17. júla 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 stanovených ukazovateľom „vážený priemerný pomer žien a mužov medzi členmi predstavenstva“ v oddieloch 1 a 2 prílohy II.

(14)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú správcovia referenčných hodnôt na zverejňovanie faktorov ESG podľa nariadenia (EÚ) 2020/1816 stanovených ukazovateľom „vážený priemerný percentuálny podiel členov predstavenstva, ktorí sú nezávislí“ v oddiele 1 prílohy II.

(15)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 10 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („neexistencia náležitej starostlivosti“).

(16)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 4 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („expozícia voči spoločnostiam pôsobiacim v odvetví fosílnych palív“).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(18)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178 zo 6. júla 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 upresnením obsahu a prezentácie informácií, ktoré majú zverejňovať podniky, na ktoré sa vzťahuje článok 19a alebo 29a smernice 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, a upresnením metodiky na splnenie uvedenej povinnosti zverejňovania (Ú. v. EÚ L 443, 10.12.2021. s. 9).

(19)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 9 v tabuľke II prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („investície do spoločností vyrábajúcich chemikálie“).

(20)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 14 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách [„expozícia voči kontroverzným zbraniam (protipechotným mínam, kazetovej munícii, chemickým a biologickým zbraniam)“].

(21)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú správcovia referenčných hodnôt na účely zverejnenia faktorov ESG podľa nariadenia (EÚ) 2020/1818, ako sa stanovuje v článku 12 ods. 1 písm. b).

(22)  Článok 18 ods. 1 písm. a) smernice 2013/34/EÚ: „ čistého obratu, v členení podľa kategórií činnosti a podľa geografického umiestnenia trhu, pokiaľ sa tieto kategórie a trhy z hľadiska organizácie predaja výrobkov a poskytovania služieb navzájom výrazne odlišujú “.

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb) (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1).

(24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (nariadenie o kapitálových požiadavkách „CRR“) (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1).

(26)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(27)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1816 zo 17. júla 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o vysvetlenie vo vyhlásení o referenčnej hodnote týkajúce sa toho, ako sa environmentálne, sociálne a správne faktory odzrkadľujú v jednotlivých poskytnutých a uverejnených referenčných hodnotách (Ú. v. EÚ L 406, 3.12.2020, s. 1).

(28)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/2453 z 30. novembra 2022, ktorým sa menia vykonávacie technické predpisy stanovené vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2021/637, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o rizikách environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu (Ú. v. EÚ L 324, 19.12.2022, s. 1).

(29)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1818 zo 17. júla 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o minimálne normy pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou (Ú. v. EÚ L 406, 3.12.2020, s. 17).

(30)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(31)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1818 zo 17. júla 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o minimálne normy pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou (Ú. v. EÚ L 406, 3.12.2020, s. 17).

(32)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb) (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1).

(33)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(34)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/2453 z 30. novembra 2022, ktorým sa menia vykonávacie technické predpisy stanovené vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2021/637, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o rizikách environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu (Ú. v. EÚ L 324, 19.12.2022, s. 1).

(35)  Tieto informácie sú v súlade s článkom 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (právny predpis EÚ v oblasti klímy) a s článkom 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1818 (nariadenie o klimatických referenčných hodnotách).

(36)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2139 zo 4. júna 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a na určenie toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov (Ú. v. EÚ L 442, 9.12.2021, s. 1).

(37)  Sumy CapEx súvisia s týmito kódmi NACE:

(a)	B.05 Ťažba uhlia a lignitu, B.06 Ťažba ropy a zemného plynu (obmedzené na ropu), B.09.1 Pomocné činnosti pri ťažbe ropy a zemného plynu (obmedzené na ropu),

(b)	C.19 Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov,

(c)	D.35.1 Výroba elektrickej energie, prenos a rozvod,

(d)	D.35.3 Dodávka pary a rozvod studeného vzduchu (obmedzené na výrobu energie a/alebo tepla spaľovaním uhlia a ropy),

(e)	G.46.71 Veľkoobchod s pevnými, kvapalnými a plynnými palivami a súvisiacimi produktmi (obmedzené na pevné a kvapalné palivá).

V prípade činností súvisiacich s plynom sa definícia podľa kódu NACE vzťahuje na činnosti s priamymi emisiami skleníkových plynov, ktoré presahujú úroveň 270 g CO2/KWh.

(38)  Táto požiadavka na zverejňovanie je zahrnutá v súlade s požiadavkami vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2022/2453 – vzor 1 pre riziko transformácie súvisiace so zmenou klímy a je zosúladená s článkom 12 ods. 1 písm. d) až g) a článkom 12 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1818 (nariadenie o klimatických referenčných hodnotách).

(39)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088 (nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb), pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 4 v tabuľke II prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („investície do spoločností bez iniciatív na zníženie emisií uhlíka“). a sú v súlade s článkom 6 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1818 (nariadenie o klimatických referenčných hodnotách).

(40)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od povinného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 5 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („podiel spotreby a výroby energie z neobnoviteľných zdrojov“). Rozčlenenie slúži na vyjadrenie dodatočného ukazovateľa týkajúceho sa hlavných nepriaznivých vplyvov stanovených ukazovateľom 5 v tabuľke II tej istej prílohy („rozčlenenie spotreby energie podľa druhu neobnoviteľných zdrojov energie“).

(41)  V súlade s požiadavkami v delegovaných aktoch o vodíku z obnoviteľných zdrojov: delegované nariadenie Komisie z 10. februára 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 vypracovaním metodiky Únie, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá výroby kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, a delegované nariadenie Komisie z 10. februára 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 stanovením minimálnej prahovej hodnoty pre úspory emisií skleníkových plynov z fosílnych palív vyrobených z odpadu a spresnením metodiky posudzovania úspor emisií skleníkových plynov z kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a z fosílnych palív vyrobených z odpadu.

(42)  Odvetvia s veľkým vplyvom na klímu sú odvetvia uvedené v oddieloch A až H a oddiele L NACE [ako sa vymedzuje v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2022/1288].

(43)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od povinného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 5 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („podiel spotreby a výroby energie z neobnoviteľných zdrojov“).

(44)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od povinného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 6 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („intenzita spotreby energie podľa jednotlivých odvetví s veľkým vplyvom na klímu“).

(45)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od povinného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľmi 1 a 2 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („emisie skleníkových plynov“ a „uhlíková stopa“). Tieto informácie sú v súlade s článkom 5 ods. 1, článkom 6 a článkom 8 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1818 (nariadenie o klimatických referenčných hodnotách).

(46)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od povinného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 3 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („intenzita skleníkových plynov spoločností, do ktorých sa investuje“). Tieto informácie sú v súlade s článkom 8 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1818 (nariadenie o klimatických referenčných hodnotách).

(47)  Tieto informácie sú v súlade s článkom 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (právny predpis EÚ v oblasti klímy).

(48)  Tieto informácie sú v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/1818 (nariadenie o klimatických referenčných hodnotách).

(49)  Táto požiadavka na zverejňovanie je v súlade s požiadavkami zahrnutými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2022/2453 – vzor 5: Banková kniha – fyzické riziko súvisiace so zmenou klímy: expozície voči fyzickému riziku.

(50)  Táto požiadavka na zverejňovanie je v súlade s požiadavkami zahrnutými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2022/2453 – vzor 5: Banková kniha – fyzické riziko súvisiace so zmenou klímy: expozície voči fyzickému riziku.

(51)  Táto požiadavka na zverejňovanie je v súlade s požiadavkami zahrnutými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2022/2453 – vzor 2: Banková kniha – riziko transformácie súvisiace so zmenou klímy: úvery zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku – energetická efektívnosť kolaterálu

(52)  Tieto informácie sú v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/1818 (nariadenie o klimatických referenčných hodnotách).

(53)  V článku 12 ods. 1 nariadenia o normách pre klimatické referenčné hodnoty sa uvádza, že „ Správcovia referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou vylúčia z uvedených referenčných hodnôt všetky tieto spoločnosti:

a)	spoločnosti, ktoré získavajú 1 % alebo viac svojich príjmov z prieskumu, ťažby, distribúcie alebo rafinácie čierneho a hnedého uhlia; alebo

b)	spoločnosti, ktoré získavajú 10 % alebo viac svojich príjmov z prieskumu, ťažby, distribúcie alebo rafinácie ropných palív; alebo

c)	spoločnosti, ktoré získavajú 50 % alebo viac svojich príjmov z prieskumu, ťažby, výroby alebo distribúcie plynných palív; alebo

d)	spoločnosti, ktoré získavajú 50 % alebo viac svojich príjmov z výroby elektrickej energie s intenzitou emisií skleníkových plynov väčšou ako 100 g CO2 e/kWh.“

V článku 12 ods. 2 sa uvádza, že „ [s]právcovia referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou vylúčia z uvedených referenčných hodnôt všetky spoločnosti, v prípade ktorých uvedení správcovia alebo externí poskytovatelia údajov zistia alebo odhadujú, že tieto spoločnosti výrazne poškodzujú jeden alebo viacero environmentálnych cieľov uvedených v článku 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852, v súlade s pravidlami pre odhady stanovenými v článku 13 ods. 2 tohto nariadenia “.

(54)  Táto požiadavka na zverejňovanie je v súlade s požiadavkami vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2022/2453 – vzor 1 pre riziko transformácie súvisiace so zmenou klímy.

(55)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(56)  V súlade s požiadavkami v delegovaných aktoch o vodíku z obnoviteľných zdrojov: delegované nariadenie Komisie z 10. februára 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 vypracovaním metodiky Únie, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá výroby kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, a delegované nariadenie Komisie z 10. februára 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 stanovením minimálnej prahovej hodnoty pre úspory emisií skleníkových plynov z fosílnych palív vyrobených z odpadu a spresnením metodiky posudzovania úspor emisií skleníkových plynov z kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a z fosílnych palív vyrobených z odpadu.

(57)  Na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

(58)  Odporúčanie Komisie (EÚ) 2021/2279 z 15. decembra 2021 týkajúce sa používania metód environmentálnej stopy na meranie a oznamovanie environmentálnych vlastností produktov a environmentálneho správania organizácií počas ich životného cyklu (Ú. v. EÚ L 471, 30.12.2021, s. 1).

(59)  Táto požiadavka na zverejňovanie je v súlade s požiadavkami vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2022/2453 – vzor 5 pre expozície voči fyzickému riziku.

(60)  Táto požiadavka na zverejňovanie je v súlade s požiadavkami vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2022/2453 – vzor 5 pre expozície voči fyzickému riziku.

(61)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

(62)  Táto požiadavka na zverejňovanie je v súlade s požiadavkami vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2022/2453 – vzor 2 pre nehnuteľný majetok, energetická efektívnosť kolaterálu.

(63)  Sadzba nákladov je faktor, ktorý sa používa na konverziu nepeňažných vplyvov, ako sú tony, hektáre, m3 atď. na peňažné jednotky. Sadzby nákladov by mali vychádzať zo štúdií peňažného ohodnotenia, musia byť vedecky podložené a metódy použité na ich získanie musia byť transparentné. Usmernenia k týmto metódam možno získať napríklad z projektu TRANSPARENT financovaného z programu EÚ LIFE.

(64)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 033, 4.2.2006, s. 1).

(65)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od: a) dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 2 v tabuľke II prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („emisie látok znečisťujúcich ovzdušie“); b) ukazovateľa 8 v tabuľke I prílohy I („emisie do vody“); c) ukazovateľa 1 v tabuľke II prílohy I („emisie anorganických znečisťujúcich látok“) a d) ukazovateľa 3 v tabuľke II prílohy I („emisie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu“).

(66)  Podľa Eurostatu stupeň urbanizácie (DEGURBA) je klasifikácia, ktorá označuje charakter oblasti. Na základe podielu miestneho obyvateľstva žijúceho v mestských zoskupeniach a v mestských centrách klasifikuje lokálne administratívne jednotky (LAU alebo obce) do troch typov oblastí: i) veľkomestá (husto zaľudnené oblasti); ii) mestá a predmestia (stredne zaľudnené oblasti) a iii) vidiecke oblasti (riedko zaľudnené oblasti).

(67)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(68)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva („rámcová smernica o vode“) (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(69)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(70)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 135).

(71)  Zdroj: výkonnostná norma Medzinárodnej finančnej korporácie č. 6, 2012.

(72)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 7 v tabuľke II prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („investície do spoločností bez politík v oblasti hospodárenia s vodami“).

(73)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 8 v tabuľke II prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („expozícia voči územiam s veľkým vodným stresom“).

(74)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 12 v tabuľke II prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („investície do spoločností bez postupov zameraných na udržateľné využívanie oceánov/morí“).

(75)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 6.2 v tabuľke II prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („využívanie a recyklácia vody“, 2. vážený priemerný percentuálny podiel vody, ktorá bola recyklovaná a opätovne využitá spoločnosťami, do ktorých sa investuje).

(76)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 6.1 v tabuľke II prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („využívanie a recyklácia vody“, 1. priemerné množstvo vody spotrebovanej spoločnosťami, do ktorých sa investuje (v metroch kubických), pripadajúce na príjmy spoločností, do ktorých sa investuje, vo výške milión EUR).

(77)  Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov [COM(2020) 380 final].

(78)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7) a smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(79)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(80)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančných trhov, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 7 v tabuľke 1 prílohy 1 k súvisiacemu delegovanému nariadeniu, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („činnosti s negatívnym vplyvom na oblasti citlivé z hľadiska biodiverzity“).

(81)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 10 v tabuľke 2 prílohy 1 k súvisiacemu delegovanému nariadeniu, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („degradácia krajiny, dezertifikácia, zhutňovanie pôdy“).

(82)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 14 v tabuľke 2 prílohy 1 k súvisiacemu delegovanému nariadeniu, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („prírodné druhy a chránené územia“).

(83)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(84)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 11 v tabuľke II prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („investície do spoločností bez postupov zameraných na udržateľnosť pôdohospodárstva/poľnohospodárstva“).

(85)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 12 v tabuľke II prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („investície do spoločností bez postupov zameraných na udržateľné využívanie oceánov/morí“).

(86)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 15 v tabuľke II prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („odlesňovanie“).

(87)  Ako sa uvádza v Červenej knihe ohrozených druhov a európskom červenom zozname, ktorý uverejnila Európska komisia.

(88)  Priamy faktor vplyvu zmeny klímy sa má vykázať podľa ESRS E1 Zmena klímy a znečisťovanie podľa ESRS E2 Znečisťovanie životného prostredia.

(89)  Podľa návrhu nariadenia Komisie (EÚ) 2018/2026 z 19. decembra 2018, ktorým sa mení príloha IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) (Ú. v. EÚ L 325, 20.12.2018, s. 18).

(90)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(91)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 13 v tabuľke II prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („podiel nerecyklovaného odpadu“).

(92)  Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48). Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od povinného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 9 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („podiel nebezpečného odpadu a rádioaktívneho odpadu“).

(93)  Ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

(94)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočných ukazovateľov súvisiacich s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 13 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („činnosti a dodávatelia, pri ktorých hrozí značné riziko výskytu prípadov nútenej alebo povinnej práce“).

(95)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočných ukazovateľov súvisiacich s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 12 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („činnosti a dodávatelia, pri ktorých hrozí značné riziko výskytu prípadov detskej práce“).

(96)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 9 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („neexistencia politiky v oblasti ľudských práv“).

(97)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od povinného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 11 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách.

(98)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú správcovia referenčných hodnôt na účely zverejnenia faktorov ESG podľa nariadenia (EÚ) 2020/1816 stanovených ukazovateľom „Expozícia referenčného portfólia voči spoločnostiam bez politík náležitej starostlivosti v prípade otázok, ktorými sa zaoberajú dohovory Medzinárodnej organizácie práce 1 – 8“ v oddieloch 1 a 2 prílohy II.

(99)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 11 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („neexistencia postupov a opatrení na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi“).

(100)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 1 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („investície do spoločností bez politík v oblasti predchádzania nehodám na pracovisku“).

(101)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 5 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („neexistencia mechanizmu vybavovania sťažností/reklamácií v súvislosti so záležitosťami zamestnancov“).

(102)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú správcovia referenčných hodnôt na zverejňovanie faktorov ESG podľa nariadenia (EÚ) 2020/1816 stanovených ukazovateľom „Vážený priemerný pomer úrazov, zranení a smrteľných nehôd“ v oddieloch 1 a 2 prílohy II. Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 2 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („nehodovosť“), a správcovia referenčných hodnôt na zverejňovanie faktorov ESG podľa nariadenia (EÚ) 2020/1816 stanovených ukazovateľom „Vážený priemerný pomer úrazov, zranení a smrteľných nehôd“ v oddieloch 1 a 2 prílohy II.

(103)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 3 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („počet dní neodpracovaných v dôsledku zranení, nehôd, úmrtí alebo choroby“).

(104)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od povinného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 12 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („neupravený rozdiel v odmeňovaní žien a mužov“), a správcovia referenčných hodnôt na zverejňovanie faktorov ESG podľa nariadenia (EÚ) 2020/1816 stanovených ukazovateľom „vážený priemerný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov“ v oddieloch 1 a 2 prílohy II.

(105)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 8 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („index založený na nadmernom odmeňovaní výkonného riaditeľa“).

(106)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 7 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („prípady diskriminácie“).

(107)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od povinného a dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 10 v tabuľke I prílohy I a ukazovateľom 14 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania týkajúce sa udržateľných investícií („porušovanie zásad globálneho paktu OSN a usmernení OECD pre nadnárodné podniky“ a „počet zistených prípadov závažných problémov a incidentov v oblasti ľudských práv“), a informácie, ktoré potrebujú správcovia referenčných hodnôt na účely zverejnenia faktorov ESG podľa nariadenia (EÚ) 2020/1816 stanovených ukazovateľom „Počet zložiek referenčnej hodnoty, na ktoré sa vzťahuje porušovanie v sociálnej oblasti (v absolútnom vyjadrení a v relatívnom vyjadrení po vydelení všetkými zložkami referenčnej hodnoty), ako sa uvádza v medzinárodných zmluvách a dohovoroch, v zásadách Organizácie Spojených národov a prípadne vo vnútroštátnych právnych predpisoch“ v oddieloch 1 a 2 prílohy II.

(108)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 28).

(109)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve – Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o zastúpení zamestnancov (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29).

(*1)   Pohlavie, ako ho uvádzajú samotní zamestnanci.

(110)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2022, s. 33).

(111)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočných ukazovateľov súvisiacich s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľmi 12 a 13 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („činnosti a dodávatelia, pri ktorých hrozí značné riziko výskytu prípadov detskej práce“ a „činnosti a dodávatelia, pri ktorých hrozí značné riziko výskytu prípadov nútenej alebo povinnej práce“).

(112)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 9 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („neexistencia politiky v oblasti ľudských práv“).

(113)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od povinného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 11 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („neexistencia postupov a mechanizmov dodržiavania predpisov zameraných na monitorovanie dodržiavania zásad globálneho paktu OSN a usmernení OECD pre nadnárodné podniky“).

(114)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 11 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („neexistencia postupov a opatrení na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi“).

(115)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 4 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („neexistencia kódexu správania dodávateľa“).

(116)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú správcovia referenčných hodnôt na účely zverejnenia faktorov ESG podľa nariadenia (EÚ) 2020/1816 stanovených ukazovateľom „Expozícia referenčného portfólia voči spoločnostiam bez politík náležitej starostlivosti v prípade otázok, ktorými sa zaoberajú dohovory Medzinárodnej organizácie práce 1 – 8“ v oddieloch 1 a 2 prílohy II.

(117)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od povinného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 10 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách, a ktoré potrebujú správcovia referenčných hodnôt na účely zverejnenia faktorov ESG podľa nariadenia (EÚ) 2020/1816 stanovených ukazovateľmi „Počet zložiek referenčnej hodnoty, na ktoré sa vzťahuje porušovanie v sociálnej oblasti (v absolútnom vyjadrení a v relatívnom vyjadrení po vydelení všetkými zložkami referenčnej hodnoty), ako sa uvádza v medzinárodných zmluvách a dohovoroch, v zásadách Organizácie Spojených národov a prípadne vo vnútroštátnych právnych predpisoch“, a „Expozícia referenčného portfólia voči spoločnostiam bez politík náležitej starostlivosti v prípade otázok, ktorými sa zaoberajú dohovory Medzinárodnej organizácie práce 1 – 8“ v oddieloch 1 a 2 prílohy II.

(118)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 14 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („počet zistených prípadov závažných problémov a incidentov v oblasti ľudských práv“).

(119)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 9 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („neexistencia politiky v oblasti ľudských práv“).

(120)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od povinného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 11 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („neexistencia postupov a mechanizmov dodržiavania predpisov zameraných na monitorovanie dodržiavania zásad globálneho paktu OSN a usmernení OECD pre nadnárodné podniky“).

(121)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od povinného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 10 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách [„porušovanie zásad globálneho paktu OSN a usmernení Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné podniky“], a správcovia referenčných hodnôt na účely zverejnenia faktorov ESG podľa nariadenia (EÚ) 2020/1816 stanovených ukazovateľom „Počet zložiek referenčnej hodnoty, na ktoré sa vzťahuje porušovanie v sociálnej oblasti (v absolútnom vyjadrení a v relatívnom vyjadrení po vydelení všetkými zložkami referenčnej hodnoty), ako sa uvádza v medzinárodných zmluvách a dohovoroch, v zásadách Organizácie Spojených národov a prípadne vo vnútroštátnych právnych predpisoch“ v oddieloch 1 a 2 prílohy II.

(122)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 14 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („počet zistených prípadov závažných problémov a incidentov v oblasti ľudských práv“).

(123)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 9 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („neexistencia politiky v oblasti ľudských práv“).

(124)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od povinného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 11 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách.

(125)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od povinného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 10 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách [„porušovanie zásad globálneho paktu OSN a usmernení Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné podniky“], a správcovia referenčných hodnôt na účely zverejnenia faktorov ESG podľa nariadenia (EÚ) 2020/1816 stanovených ukazovateľom „Počet zložiek referenčnej hodnoty, na ktoré sa vzťahuje porušovanie v sociálnej oblasti (v absolútnom vyjadrení a v relatívnom vyjadrení po vydelení všetkými zložkami referenčnej hodnoty), ako sa uvádza v medzinárodných zmluvách a dohovoroch, v zásadách Organizácie Spojených národov a prípadne vo vnútroštátnych právnych predpisoch“ v oddieloch 1 a 2 prílohy II.

(126)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 14 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („počet zistených prípadov závažných problémov a incidentov v oblasti ľudských práv“).

(127)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 15 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („neexistencia politík v oblasti boja proti korupcii a úplatkárstvu“).

(128)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

(129)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 6 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („nedostatočná ochrana oznamovateľov“).

(130)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 17 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („počet odsúdení a výška pokút za porušovanie zákonov proti korupcii a proti úplatkárstvu“), a správcovia referenčných hodnôt na zverejňovanie faktorov ESG podľa nariadenia (EÚ) 2020/1816 stanovených ukazovateľom „počet odsúdení a výška pokút za porušovanie zákonov proti korupcii a proti úplatkárstvu“ v oddieloch 1 a 2 prílohy II.

(131)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 16 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („prípady nedostatočných opatrení prijatých na riešenie porušovania noriem boja proti korupcii a úplatkárstvu“).

(132)  Správne, riadiace a dozorné orgány.