EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32023R2772

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2772 z 31. júla 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti

C/2023/5303

OJ L, 2023/2772, 22.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2023/2772/oj (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2023/2772/oj

European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria L


2023/2772

22.12.2023

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/2772

z 31. júla 2023,

ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (1), a najmä na jej článok 29b ods. 1 prvý pododsek,

keďže:

(1)

V smernici 2013/34/EÚ zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 (2) sa vyžaduje, aby veľké podniky, malé a stredné podniky s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovaných trhoch EÚ, ako aj materské podniky veľkých skupín zahrnuli do osobitnej časti svojej správy o hospodárení alebo konsolidovanej správy o hospodárení informácie potrebné na pochopenie vplyvov podniku na aspekty udržateľnosti, ako aj informácie potrebné na pochopenie toho, ako aspekty udržateľnosti ovplyvňujú rozvoj, výkonnosť a postavenie podniku. Podniky majú tieto informácie pripravovať v súlade so štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti od účtovného roka uvedeného v článku 5 ods. 2 smernice (EÚ) 2022/2464 za každú kategóriu podnikov.

(2)

Komisia je povinná do 30. júna 2023 prijať prvý súbor štandardov, v ktorých sa určia informácie, ktoré majú podniky vykazovať v súlade s článkom 19a ods. 1 a 2 a článkom 29a ods. 1 a 2 uvedenej smernice, vrátane aspoň tých informácií, ktoré účastníci finančného trhu potrebujú na splnenie povinností zverejňovania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (3).

(3)

Komisia zohľadnila technické poradenstvo Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG). Nezávislé technické poradenstvo skupiny EFRAG spĺňa kritériá stanovené v článku 49 ods. 3b prvom, druhom a treťom pododseku smernice 2013/34/EÚ. S cieľom zabezpečiť proporcionalitu a uľahčiť podnikom správne uplatňovanie štandardov Komisia vykonala úpravy technického poradenstva skupiny EFRAG, pokiaľ ide o prístup k významnosti, postupné zavádzanie určitých požiadaviek, zmenu určitých požiadaviek na dobrovoľné údajové body, zavedenie flexibility vo viacerých požiadavkách na zverejňovanie, zavedenie technických úprav na zabezpečenie súladu s právnym rámcom Únie a vysokého stupňa interoperability s globálnymi normotvornými iniciatívami, ako aj redakčné úpravy.

(4)

Tieto štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti spĺňajú požiadavky stanovené v článku 29b smernice 2013/34/EÚ.

(5)

Preto by sa mali prijať spoločné štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti.

(6)

V súlade s článkom 29b ods. 1 štvrtým pododsekom smernice 2013/34/EÚ by toto nariadenie nemalo nadobudnúť účinnosť skôr než štyri mesiace po jeho prijatí Komisiou. Keďže v článku 5 ods. 2 smernice (EÚ) 2022/2464 sa vyžaduje, aby určité kategórie podnikov uplatňovali tieto štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti v prípade účtovných rokov, ktoré sa začínajú 1. januára 2024 alebo neskôr, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(7)

V súlade s článkom 49 ods. 3b štvrtým pododsekom smernice 2013/34/EÚ Komisia konzultovala so skupinou expertov členských štátov pre udržateľné financovanie uvedenou v článku 24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (4) a zároveň s Výborom pre účtovné predpisy uvedeným v článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (5). V súlade s článkom 49 ods. 3b piatym pododsekom smernice 2013/34/EÚ Komisia požiadala Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) o stanovisko, najmä pokiaľ ide o súlad tohto nariadenia s nariadením (EÚ) 2019/2088 a s delegovanými aktmi prijatými podľa uvedeného nariadenia. V súlade s článkom 49 ods. 3b šiestym pododsekom smernice 2013/34/EÚ Komisia konzultovala aj s Európskou environmentálnou agentúrou, Agentúrou Európskej únie pre základné práva, Európskou centrálnou bankou, Výborom európskych orgánov pre dohľad nad výkonom auditu a platformou pre udržateľné financovanie vytvorenou podľa článku 20 nariadenia (EÚ) 2020/852,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti, ktoré majú podniky používať pri vykazovaní informácií o udržateľnosti v súlade s článkami 19a a 29a smernice 2013/34/EÚ podľa harmonogramu stanoveného v článku 5 ods. 2 smernice (EÚ) 2022/2464, sú uvedené v prílohách I a II k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2024 na účtovné roky začínajúce 1. januára 2024 alebo neskôr.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 31. júla 2023

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)   Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 zo 14. decembra 2022, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov (Ú. v. EÚ L 322, 16.12.2022, s. 15).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1).


PRÍLOHA I

EURÓPSKE ŠTANDARDY VYKAZOVANIA INFORMÁCIÍ O UDRŽATEĽNOSTI (ESRS)

ESRS 1

Všeobecné požiadavky

ESRS 2

Všeobecné zverejnenia

ESRS E1

Zmena klímy

ESRS E2

Znečisťovanie

ESRS E3

Vodné a morské zdroje

ESRS E4

Biodiverzita a ekosystémy

ESRS E5

Využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo

ESRS S1

Vlastná pracovná sila

ESRS S2

Pracovníci v hodnotovom reťazci

ESRS S3

Ovplyvnené spoločenstvá

ESRS S4

Spotrebitelia a koncoví používatelia

ESRS G1

Obchodné správanie

ESRS 1

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

OBSAH

Cieľ

1.

Kategórie štandardov ESRS, oblasti vykazovania a konvencie tvorby textov

1.1.

Kategórie štandardov ESRS

1.2.

Oblasti vykazovania a minimálne požiadavky na obsah zverejňovaných informácií týkajúcich sa politík, opatrení, cieľových hodnôt a metrík

1.3.

Konvencie tvorby textov

2.

Kvalitatívne vlastnosti informácií

3.

Dvojitá významnosť ako základ pre zverejňovanie informácií o udržateľnosti

3.1.

Zainteresované strany a ich relevantnosť pre proces posudzovania významnosti

3.2.

Významné aspekty a významnosť informácií

3.3.

Dvojitá významnosť

3.4.

Významnosť vplyvu

3.5.

Finančná významnosť

3.6.

Významné vplyvy alebo riziká vyplývajúce z opatrení na riešenie aspektov udržateľnosti

3.7.

Úroveň rozčlenenia

4.

Náležitá starostlivosť

5.

Hodnotový reťazec

5.1.

Vykazujúci podnik a hodnotový reťazec

5.2.

Odhadovanie pomocou odvetvových priemerov a zástupných hodnôt

6.

Časové horizonty

6.1.

Obdobie vykazovania

6.2.

Prepájanie minulosti, súčasnosti a budúcnosti

6.3.

Vykazovanie pokroku v porovnaní s východiskovým rokom

6.4.

Vymedzenie pojmov krátkodobý, strednodobý a dlhodobý na účely vykazovania

7.

Vypracovanie a prezentácia informácií o udržateľnosti

7.1.

Prezentácia porovnávacích informácií

7.2.

Zdroje neistoty odhadov a výsledkov

7.3.

Aktualizácia zverejnení o udalostiach po konci obdobia vykazovania

7.4.

Zmeny vo vypracovaní alebo v prezentácii informácií o udržateľnosti

7.5.

Vykazovanie chýb predchádzajúcich období

7.6.

Konsolidované vykazovanie a výnimka pre dcérske podniky

7.7.

Utajované skutočnosti a citlivé informácie, informácie o duševnom vlastníctve, know-how alebo výsledkoch inovácie

7.8.

Vykazovanie príležitostí

8.

Štruktúra vyhlásenia o udržateľnosti

8.1.

Všeobecná požiadavka na prezentáciu

8.2.

Obsah a štruktúra vyhlásenia o udržateľnosti

9.

Prepojenia s inými časťami podnikového vykazovania a súvisiace informácie

9.1.

Začlenenie informácií formou odkazu

9.2.

Súvisiace informácie a prepojenie s účtovnou závierkou

10.

Prechodné ustanovenia

10.1.

Prechodné ustanovenie týkajúce sa zverejnení špecifických pre daný subjekt

10.2.

Prechodné ustanovenie týkajúce sa kapitoly 5 Hodnotový reťazec

10.3.

Prechodné ustanovenie týkajúce sa oddielu 7.1. Prezentácia porovnávacích informácií

10.4.

Prechodné ustanovenie: Zoznam požiadaviek na zverejňovanie, ktoré sa zavádzajú postupne

Dodatok A:

Požiadavky na uplatňovanie

Zverejnenia špecifické pre daný subjekt

Dvojitá významnosť

Odhadovanie pomocou odvetvových priemerov a zástupných hodnôt

Obsah a štruktúra vyhlásenia o udržateľnosti

Dodatok B:

Kvalitatívne vlastnosti informácií

Dodatok C:

Zoznam postupne zavádzaných požiadaviek na zverejňovanie

Dodatok D:

Štruktúra vyhlásenia o udržateľnosti podľa ESRS

Dodatok E:

Vývojový diagram na určenie zverejnení, ktoré sa majú zahrnúť

Dodatok F:

Príklad štruktúry vyhlásenia o udržateľnosti podľa ESRS

Dodatok G:

Príklad začlenenia informácií formou odkazu

Cieľ

1.

Cieľom európskych štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti (ďalej len „ESRS“) je určiť informácie o udržateľnosti, ktoré podnik zverejňuje v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (1) zmenenou smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 (2). Vykazovanie v súlade s ESRS nezbavuje podniky iných povinností stanovených v právnych predpisoch Únie.

2.

V ESRS sú konkrétne určené informácie, ktoré podnik zverejňuje o svojich významných vplyvoch, rizikáchpríležitostiach v súvislosti s aspektmi udržateľnosti v environmentálnej a sociálnej oblasti a v oblasti správy a riadenia. V ESRS sa od podnikov nevyžaduje, aby zverejňovali akékoľvek informácie o témach v oblasti životného prostredia, spoločnosti a správy a riadenia, na ktoré sa vzťahujú ESRS, ak podnik posúdil dotknutú tému ako nevýznamnú (pozri dodatok E k tomuto štandardu „Vývojový diagram na určenie zverejnení, ktoré sa majú zahrnúť“). Informácie zverejnené v súlade s ESRS umožňujú používateľom vyhlásenia o udržateľnosti pochopiť významné vplyvy podniku na ľudí a životné prostredie a významné účinky aspektov udržateľnosti na vývoj, výkonnosť a situáciu podniku.

3.

Cieľom tohto štandardu (ESRS 1) je objasniť použitú architektúru ESRS, konvencie tvorby textov a základné koncepty, ako aj všeobecné požiadavky na prípravu a prezentáciu informácií o udržateľnosti v súlade so smernicou 2013/34/EÚ zmenenou smernicou (EÚ) 2022/2464.

1.   Kategórie štandardov ESRS, oblasti vykazovania a konvencie tvorby textov

1.1    Kategórie štandardov ESRS

4.

Existujú tri kategórie ESRS:

a)

prierezové štandardy;

b)

tematické štandardy (environmentálne a sociálne štandardy a štandardy v oblasti správy a riadenia) a

c)

odvetvové štandardy.

Prierezové štandardy a tematické štandardy sú odvetvovo neutrálne, čo znamená, že sa uplatňujú na všetky podniky bez ohľadu na to, v ktorom odvetví alebo odvetviach podnik pôsobí.

5.

Prierezové štandardy ESRS 1 Všeobecné požiadavky a ESRS 2 Všeobecné zverejnenia sa uplatňujú na aspekty udržateľnosti, na ktoré sa vzťahujú tematické štandardy a odvetvové štandardy.

6.

V tomto štandarde (ESRS 1) sa opisuje architektúra štandardov ESRS, vysvetľujú sa konvencie tvorby textov a základné koncepty a stanovujú sa všeobecné požiadavky na prípravu a prezentáciu informácií týkajúcich sa udržateľnosti.

7.

V ESRS 2 sa stanovujú požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa informácií, ktoré podnik poskytuje na všeobecnej úrovni v súvislosti so všetkými významnými aspektmi udržateľnosti, pokiaľ ide o oblasti vykazovania týkajúce sa správy a riadenia, stratégie, riadenia vplyvov, rizíkpríležitostí, ako aj metríkcieľových hodnôt.

8.

Tematické ESRS sa vzťahujú na tému udržateľnosti a sú štruktúrované do tém a podtém, a v prípade potreby do čiastkových podtém. V tabuľke v požiadavke na uplatňovanie 16 (AR 16) k tomuto štandardu je uvedený prehľad tém, podtém a čiastkových podtém udržateľnosti (spoločne ďalej len „aspekty udržateľnosti“), na ktoré sa vzťahujú tematické ESRS.

9.

Tematické ESRS môžu obsahovať osobitné požiadavky, ktorými sa dopĺňajú požiadavky na zverejňovanie na všeobecnej úrovni podľa ESRS 2. V dodatku C Požiadavky na zverejňovanie/uplatňovanie v tematických ESRS, ktoré sa uplatňujú spoločne s ESRS 2 Všeobecné zverejnenia, k ESRS 2 sa uvádza zoznam dodatočných požiadaviek v tematických ESRS, ktoré podnik uplatňuje v spojení s požiadavkami na zverejňovanie na všeobecnej úrovni podľa ESRS 2.

10.

Odvetvové štandardy platia pre všetky podniky v rámci odvetvia. Riešia sa v nich vplyvy, rizikápríležitosti, ktoré sú pravdepodobne významné pre všetky podniky v konkrétnom odvetví a na ktoré sa nevzťahujú alebo sa na ne nedostatočne vzťahujú tematické štandardy. Odvetvové štandardy sa vyznačujú množstvom tém a zahŕňajú témy, ktoré sú najrelevantnejšie pre dané odvetvie. Odvetvové štandardy dosahujú vysoký stupeň porovnateľnosti.

11.

Ak podnik dospeje k záveru, že na vplyv, riziko alebo príležitosť sa nevzťahujú alebo sa nedostatočne podrobne vzťahujú ESRS, ale vplyv, riziko alebo príležitosť sú významné vzhľadom na ich špecifické skutočnosti a okolnosti, okrem požiadaviek na zverejňovanie stanovených v troch kategóriách ESRS zverejní dodatočné informácie špecifické pre daný subjekt, aby používateľom umožnil pochopiť vplyvy, riziká alebo príležitosti podniku v oblasti udržateľnosti. V požiadavkách na uplatňovanie AR 1 až AR 5 sa uvádza ďalšie usmernenie týkajúce sa zverejňovania informácií špecifických pre daný subjekt.

1.2.    Oblasti vykazovania a minimálne požiadavky na obsah zverejňovaných informácií týkajúcich sa politík, opatrení, cieľových hodnôt a metrík

12.

Požiadavky na zverejňovanie uvedené v ESRS 2, tematických ESRS a odvetvových ESRS sú štruktúrované do týchto oblastí vykazovania:

a)

správa a riadenie (GOV): procesy, kontrolné mechanizmy a postupy v oblasti správy a riadenia, ktoré sa používajú na monitorovanie a riadenie vplyvov, rizíkpríležitostí a na dohľad nad nimi (pozri kapitolu 2 Správa a riadenie v ESRS 2);

b)

stratégia (SBM): ako stratégia a obchodný model podniku interagujú s jeho významnými vplyvmi, rizikami a príležitosťami vrátane toho, ako podnik rieši tieto vplyvy, riziká a príležitosti (pozri kapitolu 3 Stratégia v ESRS 2);

c)

riadenie vplyvov, rizík a príležitostí (IRO): procesy, ktorými podnik:

i.

identifikuje vplyvy, riziká a príležitosti a posudzuje ich významnosť (pozri IRO-1 v oddiele 4.1 ESRS 2);

ii.

riadi významné aspekty udržateľnosti prostredníctvom politíkopatrení (pozri oddiel 4.2 ESRS 2);

d)

metriky a cieľové hodnoty (MT): výkonnosť podniku vrátane cieľových hodnôt, ktoré stanovil, a pokroku pri ich dosahovaní (pozri kapitolu 5 Metriky a cieľové hodnoty v ESRS 2).

13.

ESRS 2 zahŕňa:

a)

v oddiele 4.2 minimálne požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa politík (MDR-P) a opatrení (MDR-A);

b)

v oddiele 5 minimálne požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa metrík (MDR-M) a cieľových hodnôt (MDR-T).

Podnik uplatňuje minimálne požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa politík, opatrení, metrík a cieľových hodnôt spolu so zodpovedajúcimi požiadavkami na zverejňovanie v tematických a odvetvových ESRS.

1.3    Konvencie tvorby textov

14.

Vo všetkých ESRS:

a)

pojem „vplyvy“ označuje pozitívne a negatívne vplyvy v oblasti udržateľnosti, ktoré súvisia s činnosťou podniku, ako boli identifikované prostredníctvom posudzovania významnosti vplyvu (pozri oddiel 3.4. Významnosť vplyvu). Odkazuje na skutočné aj potenciálne budúce vplyvy;

b)

pojem „rizikápríležitosti“ označuje finančné riziká a príležitosti podniku súvisiace s udržateľnosťou vrátane tých, ktoré vyplývajú zo závislostí od prírodných, ľudských a sociálnych zdrojov, ako boli identifikované prostredníctvom posudzovania finančnej významnosti (pozri oddiel 3.5).

Spoločne sa označujú ako „vplyvy, riziká a príležitosti“(IRO). Odzrkadľujú hľadisko dvojitej významnosti ESRS opísané v oddiele 3.

15.

Vo všetkých ESRS sú pojmy, ktoré sú vymedzené v slovníku pojmov (príloha II), vyznačené tučnou kurzívou, okrem prípadu, keď sa vymedzený pojem používa v rovnakom odseku opakovane.

16.

V rámci ESRS sa štruktúrujú informácie, ktoré sa majú zverejňovať podľa požiadaviek na zverejňovanie. Každú požiadavku na zverejňovanie tvorí jeden alebo viacero osobitých údajových bodov. Pojem „údajový bod“ môže označovať aj opisný čiastkový prvok požiadavky na zverejňovanie.

17.

Okrem požiadaviek na zverejňovanie obsahuje väčšina ESRS aj požiadavky na uplatňovanie. Požiadavky na uplatňovanie podporujú uplatňovanie požiadaviek na zverejňovanie a majú rovnakú platnosť ako ostatné časti ESRS.

18.

V rámci ESRS sa používajú tieto výrazy na rozlišovanie medzi rôznymi stupňami povinnosti podniku zverejniť informácie:

a)

„zverejniť/zverejňovať/musieť zverejniť“ – označuje, že toto ustanovenie je predpísané na základe požiadavky na zverejňovanie alebo údajového bodu;

b)

„môcť zverejniť“ – označuje dobrovoľné zverejňovanie s cieľom podporiť osvedčený postup.

Okrem toho sa v ESRS používa výraz „zohľadniť/zohľadňovať/musieť zohľadniť“, ak sa odkazuje na problémy, zdroje alebo metodiky, pri ktorých sa očakáva, že ich podnik v prípade potreby zohľadní alebo použije pri príprave daného zverejnenia.

2.   Kvalitatívne vlastnosti informácií

19.

Podnik pri vypracúvaní svojho vyhlásenia o udržateľnosti uplatňuje:

a)

základné kvalitatívne vlastnosti informácií, t. j. relevantnosť a pravdivý obraz, a

b)

nadstavbové kvalitatívne vlastnosti informácií, t. j. porovnateľnosť, overiteľnosť a zrozumiteľnosť.

20.

Tieto kvalitatívne vlastnosti informácií sú vymedzené a opísané v dodatku B k tomuto štandardu.

3.   Dvojitá významnosť ako základ pre zverejňovanie informácií o udržateľnosti

21.

Podnik vykazuje aspekty udržateľnosti na základe zásady dvojitej významnosti, ako je vymedzená a vysvetlená v tejto kapitole.

3.1    Zainteresované strany a ich relevantnosť pre proces posudzovania významnosti

22.

Zainteresované strany sú strany, ktoré môžu mať vplyv na podnik alebo ním môžu byť ovplyvnené. Existujú dve hlavné skupiny zainteresovaných strán:

a)

ovplyvnené zainteresované strany – jednotlivci alebo skupiny, ktorých záujmy sú alebo by mohli byť pozitívne alebo negatívne ovplyvnené činnosťami podniku a jeho priamymi a nepriamymi obchodnými vzťahmi v celom jeho hodnotovom reťazci, a

b)

používatelia vyhlásení o udržateľnosti – primárni používatelia finančných výkazov na všeobecné účely (existujúci a potenciálni investori, veritelia a iné požičiavajúce subjekty vrátane správcov aktív, úverových inštitúcií, poisťovní) a iní používatelia vyhlásení o udržateľnosti vrátane obchodných partnerov podniku, odborov a sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií, vlád, analytikov a akademickej obce.

23.

Niektoré zainteresované strany, nie však všetky, môžu patriť do oboch skupín uvedených v odseku 22.

24.

Zapojenie ovplyvnených zainteresovaných strán je ústredným prvkom priebežného procesu náležitej starostlivosti podniku (pozri kapitolu 4 Náležitá starostlivosť) a posudzovania významnosti udržateľnosti. Patria sem jeho postupy na identifikáciu a posúdenie skutočných a potenciálnych negatívnych vplyvov, ktoré potom slúžia ako podklad pre proces posudzovania s cieľom identifikovať významné vplyvy na účely vykazovania informácií o udržateľnosti (pozri oddiel 3.4 tohto štandardu).

3.2    Významné aspekty a významnosť informácií

25.

Vykonanie posúdenia významnosti (pozri oddiely 3.4. Významnosť vplyvu a 3.5. Finančná významnosť) je potrebné na to, aby podnik identifikoval významné vplyvy, rizikápríležitosti, ktoré sa majú vykázať.

26.

Posúdenie významnosti je východiskovým bodom vykazovania informácií o udržateľnosti podľa ESRS. IRO-1 v oddiele 4.1 ESRS 2 zahŕňa všeobecné požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa postupu podniku na identifikáciu vplyvov, rizíkpríležitostí a na posúdenie ich významnosti. V SBM-3 ESRS 2 sa uvádzajú všeobecné požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa významných vplyvov, rizík a príležitostí vyplývajúcich z posúdenia významnosti vykonaného podnikom.

27.

Požiadavky na uplatňovanie uvedené v dodatku A k tomuto štandardu obsahujú zoznam aspektov udržateľnosti, na ktoré sa vzťahujú tematické ESRS, rozdelený podľa tém, podtém a čiastkových podtém s cieľom podporiť posúdenie významnosti. Dodatok E k tomuto štandardu s názvom Vývojový diagram na určenie zverejnení, ktoré sa majú zahrnúť poskytuje názorný príklad posúdenia významnosti opísaného v tomto oddiele.

28.

Aspekt udržateľnosti je „významný“, ak spĺňa kritériá vymedzené pre významnosť vplyvu (pozri oddiel 3.4 tohto štandardu) alebo pre finančnú významnosť (pozri oddiel 3.5 tohto štandardu), alebo obidve tieto sady kritérií.

29.

Podnik bez ohľadu na výsledok svojho posúdenia významnosti vždy zverejňuje informácie vyžadované podľa: ESRS 2 Všeobecné zverejnenia (t. j. všetky požiadavky na zverejňovanie a údajové body stanovené v ESRS 2) a požiadaviek na zverejňovanie (vrátane ich údajových bodov) v tematických ESRS týkajúcich sa požiadavky na zverejňovanie IRO-1 Opis procesu na identifikovanie a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí, ako sa uvádza v dodatku C k ESRS 2 Požiadavky na zverejňovanie/uplatňovanie v tematických ESRS, ktoré sa uplatňujú spoločne s ESRS 2 Všeobecné zverejnenia.

30.

Ak podnik dospeje k záveru, že aspekt udržateľnosti je významný na základe posúdenia jeho významnosti, pre ktorú sa stanovujú požiadavky na zverejňovanie v ESRS 2 IRO-1, IRO-2 a SBM-3, musí:

a)

zverejniť informácie podľa požiadaviek na zverejňovanie (vrátane požiadaviek na uplatňovanie) týkajúcich sa tohto konkrétneho aspektu udržateľnosti v príslušnom tematickom a odvetvovom ESRS a

b)

zverejniť dodatočné zverejnenia špecifické pre daný subjekt (pozri odsek 11 a požiadavky AR 1 až AR 5 tohto štandardu), ak sa na významný aspekt udržateľnosti ESRS nevzťahujú alebo sa naň vzťahujú nedostatočne podrobne.

31.

Uplatniteľné informácie, ktoré sú predpísané v rámci požiadavky na zverejňovanie vrátane jej údajových bodov, alebo zverejnenie špecifické pre daný subjekt sa zverejnia vtedy, keď podnik v rámci svojho posúdenia významných informácií usúdi, že informácie sú relevantné z jedného alebo viacerých z týchto hľadísk:

a)

významnosť informácií vo vzťahu k aspektu, ktorý majú znázorňovať či vysvetľovať, alebo

b)

schopnosť takýchto informácií uspokojiť rozhodovacie potreby používateľov vrátane potrieb primárnych používateľov finančných výkazov na všeobecné účely opísaných v odseku 48 a/alebo potrieb používateľov, ktorých základný záujem predstavujú informácie o vplyvoch podniku.

32.

Ak podnik dospeje k záveru, že zmena klímy nie je významná, v dôsledku čoho vynechá všetky požiadavky na zverejňovanie podľa ESRS E1 Zmena klímy, musí zverejniť podrobné vysvetlenie záverov svojho posúdenia významnosti v súvislosti so zmenou klímy (pozri ESRS 2 IRO-2 Požiadavky na zverejňovanie v štandardoch ESRS, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie podniku o udržateľnosti) vrátane výhľadovej analýzy podmienok, ktoré by mohli viesť podnik k záveru, že zmena klímy je významná v budúcnosti. Ak podnik dospeje k záveru, že iná téma ako zmena klímy nie je významná, v dôsledku čoho vynechá všetky požiadavky na zverejňovanie podľa príslušného tematického ESRS, môže stručne vysvetliť závery svojho posúdenia významnosti pre danú tému.

33.

Podnik pri zverejňovaní informácií o politikách, opatreniachcieľových hodnotách v súvislosti s aspektom udržateľnosti, ktorý bol posúdený ako významný, uvádza aj informácie predpísané vo všetkých požiadavkách na zverejňovanie a údajových bodoch v tematických a odvetvovo špecifických ESRS, ktoré sa týka daného aspektu, ako aj informácie predpísané v príslušných minimálnych požiadavkách na zverejňovanie týkajúcich sa politík, opatrení a cieľových hodnôt vyžadovaných podľa ESRS 2. Ak podnik nemôže zverejniť informácie predpísané buď v požiadavkách na zverejňovanie a údajových bodoch v tematických alebo odvetvových ESRS, alebo v minimálnych požiadavkách na zverejňovanie v ESRS 2 týkajúcich sa politík, opatrení a cieľových hodnôt, pretože neprijal príslušné politiky, nevykonal príslušné opatrenia alebo nestanovil príslušné cieľové hodnoty, zverejní informáciu v tomto zmysle a môže uviesť časový rámec, kedy očakáva, že ich bude mať zavedené.

34.

Podnik pri zverejňovaní informácií o metrikách pre významný aspekt udržateľnosti podľa oddielu Metriky a cieľové hodnoty príslušného tematického ESRS:

a)

musí uviesť informácie predpísané v požiadavke na zverejňovanie, ak tieto informácie posúdi ako významné, a

b)

môže vynechať informácie predpísané v údajovom bode požiadavky na zverejňovanie, ak posúdi, že takéto informácie nie sú významné, a dospeje k záveru, že takéto informácie nie sú potrebné na splnenie cieľa danej požiadavky na zverejňovanie.

35.

Ak podnik vynechá informácie predpísané v údajovom bode vyplývajúcom z iných právnych predpisov EÚ uvedených v dodatku B k ESRS 2, výslovne uvedie, že dotknuté informácie sú „nevýznamné“.

36.

Podnik stanoví, ako uplatňuje kritériá vrátane primeraných prahových hodnôt, s cieľom určiť:

a)

informácie, ktoré zverejňuje o metrikách pre významný aspekt udržateľnosti podľa oddielu Metriky a cieľové hodnoty príslušného tematického ESRS, a to v súlade s odsekom 34, a

b)

informácie, ktoré sa majú zverejniť ako zverejnenia špecifické pre daný subjekt.

3.3    Dvojitá významnosť

37.

Dvojitá významnosť má dva rozmery, a to konkrétne významnosť vplyvufinančnú významnosť. Pokiaľ nie je uvedené inak, pojmy „významný“ a „významnosť“ sa používajú vo všetkých ESRS na označenie dvojitej významnosti.

38.

Posúdenia významnosti vplyvufinančnej významnosti navzájom súvisia a vzájomné závislosti medzi týmito dvoma rozmermi sa musia zohľadniť. Vo všeobecnosti je východiskovým bodom posúdenie vplyvov, hoci môžu existovať aj významné rizikápríležitosti, ktoré sa netýkajú vplyvov podniku. Vplyv na udržateľnosť môže byť od začiatku finančne významný alebo sa môže stať finančne významným, keď by sa odôvodnene mohlo očakávať, že ovplyvní finančnú situáciu podniku, jeho finančnú výkonnosť, peňažné toky, jeho prístup k financovaniu alebo kapitálové náklady v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte. Vplyvy sa zachytávajú z hľadiska významnosti vplyvu bez ohľadu na to, či sú finančne významné.

39.

Pri identifikácii a posudzovaní vplyvov, rizíkpríležitostíhodnotovom reťazci podniku s cieľom určiť ich významnosť sa podnik zameriava na oblasti, v ktorých sa vznik vplyvov, rizík a príležitostí považuje za pravdepodobný na základe povahy dotknutých činností, obchodných vzťahov, geografických oblastí alebo iných faktorov.

40.

Podnik zohľadňuje, ako je ovplyvnený svojimi závislosťami od dostupnosti prírodných, ľudských a sociálnych zdrojov za primerané ceny a v primeranej kvalite, bez ohľadu na svoje potenciálne vplyvy na tieto zdroje.

41.

Hlavné vplyvy, rizikápríležitosti podniku sa chápu ako rovnaké vplyvy, riziká a príležitosti, ako sú významné vplyvy, riziká a príležitosti identifikované podľa zásady dvojitej významnosti, a preto sa vykazujú v jeho vyhlásení o udržateľnosti.

42.

Podnik uplatňuje kritériá stanovené v oddieloch 3.4 a 3.5 tohto štandardu s použitím primeraných kvantitatívnych a/alebo kvalitatívnych prahových hodnôt. Primerané prahové hodnoty sú potrebné na určenie toho, ktoré vplyvy, rizikápríležitosti podnik identifikuje a rieši ako významné, a na určenie toho, ktoré aspekty udržateľnosti sú významné na účely vykazovania. V niektorých existujúcich štandardoch a rámcoch sa používa pojem „najvýznamnejšie vplyvy“, ak sa odkazuje na prahovú hodnotu používanú na identifikáciu vplyvov, ktoré sú opísané v ESRS ako „významné vplyvy“.

3.4    Významnosť vplyvu

43.

Aspekt udržateľnosti je významný z hľadiska vplyvu, ak sa týka významných skutočných alebo potenciálnych, pozitívnych alebo negatívnych vplyvov podniku na ľudí alebo životné prostredie v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte. Vplyvy zahŕňajú vplyvy spojené s vlastnými činnosťami a upstreamovou a downstreamovou časťou hodnotového reťazca podniku, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov a služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov. Obchodné vzťahy zahŕňajú vzťahy v upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca podniku a nie sú obmedzené na priame zmluvné vzťahy.

44.

V tejto súvislosti vplyvy na ľudí alebo životné prostredie zahŕňajú vplyvy týkajúce sa environmentálnych a sociálnych aspektov a aspektov v oblasti správy a riadenia.

45.

Posúdenie významnosti negatívneho vplyvu vychádza z procesu náležitej starostlivosti vymedzeného v medzinárodných nástrojoch, konkrétne v hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a v usmerneniach OECD pre nadnárodné podniky. V prípade skutočných negatívnych vplyvov je významnosť založená na závažnosti vplyvu, zatiaľ čo v prípade potenciálnych negatívnych vplyvov vychádza zo závažnosti a pravdepodobnosti vplyvu. Závažnosť je založená na týchto faktoroch:

a)

miera;

b)

rozsah a

c)

nenapraviteľný charakter vplyvu.

V prípade potenciálneho negatívneho vplyvu na ľudské práva má závažnosť vplyvu prednosť pred jeho pravdepodobnosťou.

46.

V prípade pozitívnych vplyvov je významnosť založená na týchto faktoroch:

a)

miera a rozsah vplyvu v prípade skutočných vplyvov a

b)

miera, rozsah a pravdepodobnosť vplyvu v prípade potenciálnych vplyvov.

3.5    Finančná významnosť

47.

Rozsah finančnej významnosti pre vykazovanie informácií o udržateľnosti je rozšírením rozsahu významnosti, ktorý sa používa v procese určovania toho, ktoré informácie by sa mali zahrnúť do účtovnej závierky podniku.

48.

Posúdenie finančnej významnosti zodpovedá identifikácii informácií, ktoré sa považujú za významné pre primárnych používateľov finančných výkazov na všeobecné účely pri rozhodovaní týkajúcom sa poskytnutia zdrojov subjektu. Informácie sa považujú za významné pre primárnych používateľov finančných výkazov na všeobecné účely najmä vtedy, ak by sa pri ich vynechaní, chybnom uvedení alebo zahmlievaní mohlo odôvodnene očakávať, že to ovplyvní rozhodnutia, ktoré primárni používatelia prijímajú na základe vyhlásenia podniku o udržateľnosti.

49.

Aspekt udržateľnosti je významný z finančného hľadiska, ak vyvoláva alebo by sa mohlo odôvodnene očakávať, že vyvolá významné finančné vplyvy pre podnik. Ide o prípad, keď aspekt udržateľnosti generuje riziká alebo príležitosti, ktoré majú významný vplyv alebo by sa odôvodnene mohlo očakávať, že budú mať významný vplyv na vývoj podniku, jeho finančnú situáciu, finančnú výkonnosť, peňažné toky, prístup k financovaniu alebo kapitálové náklady v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte. Riziká a príležitosti môžu vyplývať z minulých alebo budúcich udalostí. Finančná významnosť aspektu udržateľnosti sa neobmedzuje na aspekty, ktoré sú pod kontrolou podniku, ale zahŕňa aj informácie o významných rizikáchpríležitostiach, ktoré možno pripísať obchodným vzťahom nad rámec rozsahu konsolidácie použitého pri zostavovaní účtovnej závierky.

50.

Závislosti od prírodných, ľudských a sociálnych zdrojov môžu byť zdrojom finančných rizík alebo príležitostí. Závislosti môžu vyvolať účinky dvoma možnými spôsobmi:

a)

môžu ovplyvniť schopnosť podniku naďalej využívať alebo získavať zdroje potrebné v rámci jeho obchodných procesov, ako aj kvalitu a oceňovanie týchto zdrojov a

b)

môžu ovplyvniť schopnosť podniku spoliehať sa za prijateľných podmienok na vzťahy potrebné v rámci jeho obchodných procesov.

51.

Významnosť rizíkpríležitostí sa posudzuje na základe kombinácie pravdepodobnosti výskytu a potenciálnej intenzity finančných vplyvov.

3.6    Významné vplyvy alebo riziká vyplývajúce z opatrení na riešenie aspektov udržateľnosti

52.

Posudzovanie významnosti podnikom môže viesť k identifikovaniu situácií, v ktorých by jeho opatrenia na riešenie určitých vplyvov alebo rizík alebo na využitie určitých príležitostí v súvislosti s aspektom udržateľnosti mohli mať významné negatívne vplyvy alebo spôsobiť významné riziká v súvislosti s jedným alebo viacerými ďalšími aspektmi udržateľnosti. Napríklad:

a)

akčný plán na dekarbonizáciu výroby, ktorý zahŕňa upustenie od určitých výrobkov, by mohol mať významný negatívny vplyv na vlastnú pracovnú silu podniku a viesť k významným rizikám v dôsledku odstupného alebo

b)

akčný plán dodávateľa pre automobilový priemysel zameraný na dodávky elektronických vozidiel by mohol viesť k uviaznutiu aktív používaných na výrobu dielov pre konvenčné vozidlá.

53.

V takýchto situáciách podnik:

a)

zverejní informáciu o existencii významných negatívnych vplyvov alebo významných rizík spolu s opatreniami, v dôsledku ktorých vznikajú, pričom uvedie krížový odkaz na tému, ktorej sa dané vplyvy alebo riziká týkajú, a

b)

uvedie opis spôsobu, akým sa riešia významné negatívne vplyvy alebo významné riziká v rámci témy, ktorej sa týkajú.

3.7    Úroveň rozčlenenia

54.

Ak je to potrebné na správne pochopenie jeho významných vplyvov, rizíkpríležitostí, podnik rozčlení vykazované informácie:

a)

podľa jednotlivých krajín, ak existujú značné rozdiely vo významných vplyvoch, rizikách a príležitostiach v jednotlivých krajinách a ak by sa pri predkladaní informácií na vyššej úrovni agregácie zahmlievali významné informácie o vplyvoch, rizikách alebo príležitostiach, alebo

b)

podľa významnej lokality alebo významného aktíva, ak sú významné vplyvy, riziká a príležitosti vo veľkej miere závislé od konkrétnej lokality alebo aktíva.

55.

Podnik pri vymedzovaní primeranej úrovne rozčlenenia na účely vykazovania zohľadňuje rozčlenenie uplatnené v rámci jeho posúdenia významnosti. V závislosti od špecifických skutočností a okolností podniku môže byť potrebné rozčleniť informácie podľa dcérskych podnikov.

56.

Ak sa agregujú údaje z rôznych úrovní alebo z viacerých lokalít v rámci jednej úrovne, podnik zabezpečí, aby táto agregácia nezahmlievala špecifickosť a kontext potrebný na náležitý výklad týchto informácií. Podnik nesmie agregovať významné položky, ktoré sa svojou povahou líšia.

57.

Keď podnik prezentuje informácie rozčlenené podľa odvetví, uplatňuje odvetvovú klasifikáciu ESRS, ktorá sa bližšie určí v delegovanom akte prijatom Komisiou podľa článku 29b ods. 1 tretieho pododseku bodu ii) smernice 2013/34/EÚ. Ak sa v tematickom alebo odvetvovom ESRS vyžaduje, aby sa pri príprave špecifickej informácie uplatnila špecifická úroveň rozčlenenia, prednosť má požiadavka uvedená v tematickom alebo odvetvovom ESRS.

4.   Náležitá starostlivosť

58.

Výsledok procesu náležitej starostlivosti podniku v oblasti udržateľnosti (ktorý sa v medzinárodných nástrojoch uvedených ďalej v texte označuje ako „náležitá starostlivosť“) slúži ako podklad pre posúdenie významných vplyvov, rizíkpríležitostí zo strany podniku. ESRS neukladajú žiadne požiadavky na správanie v súvislosti s náležitou starostlivosťou ani sa nimi nerozširuje či nemení úloha správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov podniku, pokiaľ ide o vykonávanie náležitej starostlivosti.

59.

Náležitá starostlivosť je proces, prostredníctvom ktorého podniky identifikujú spôsob, ako riešiť skutočné a potenciálne negatívne vplyvy na životné prostredie a ľudí spojené s ich podnikaním, ako im predchádzať, zmierniť ich a prevziať za ne zodpovednosť. Tieto vplyvy zahŕňajú negatívne vplyvy spojené s vlastnými činnosťami a upstreamovou a downstreamovou časťou hodnotového reťazca podniku, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov alebo služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov. Náležitá starostlivosť je priebežný postup, ktorý reaguje na zmeny v stratégii, obchodnom modeli, činnostiach, obchodných vzťahoch, prevádzkových podmienkach, kontexte získavania zdrojov a predaja určitého podniku a môže takéto zmeny vyvolať. Tento proces je opísaný v medzinárodných nástrojoch, konkrétne v hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a v usmerneniach OECD pre nadnárodné podniky.

60.

V týchto medzinárodných nástrojoch sa identifikuje niekoľko krokov v procese náležitej starostlivosti vrátane identifikácie a posúdenia negatívnych vplyvov spojených s vlastnými činnosťami a upstreamovou a downstreamovou časťou hodnotového reťazca podniku, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov alebo služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov. Ak podnik nedokáže riešiť všetky vplyvy naraz, proces náležitej starostlivosti umožňuje stanoviť prioritné opatrenia na základe závažnosti a pravdepodobnosti vplyvov. Práve tento aspekt procesu náležitej starostlivosti je ten, z ktorého sa vychádza pri posudzovaní významných vplyvov (pozri oddiel 3.4 tohto štandardu). Identifikácia významných vplyvov prispieva aj k identifikácii významných rizíkpríležitostí v oblasti udržateľnosti, ktoré sú často výsledkom takýchto vplyvov.

61.

Základné prvky náležitej starostlivosti sa odzrkadľujú priamo v požiadavkách na zverejňovanie stanovených v ESRS 2 a v tematických ESRS, ako je znázornené ďalej:

a)

začlenenie náležitej starostlivosti do správy a riadenia, stratégie a obchodného modelu (3). Rieši sa to v rámci:

i.

ESRS 2 GOV-2: Informácie poskytované správnym, riadiacim a dozorným orgánom podniku a aspekty udržateľnosti, ktorými sa tieto orgány zaoberajú;

ii.

ESRS 2 GOV-3: Začlenenie výkonnosti súvisiacej s udržateľnosťou do systémov stimulov a

iii.

ESRS 2 SBM-3: Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom;

b)

zapojenie ovplyvnených zainteresovaných strán (4). Rieši sa to v rámci:

i.

ESRS 2 GOV-2;

ii.

ESRS 2 SBM-2: Záujmy a stanoviská zainteresovaných strán;

iii.

ESRS 2 IRO-1;

iv.

ESRS 2 MDR-P a

v.

tematických ESRS: zohľadnenie jednotlivých fáz a účelov zapojenia zainteresovaných strán do procesu náležitej starostlivosti;

c)

identifikácia a posudzovanie negatívnych vplyvov na ľudí a životné prostredie (5). Rieši sa to v rámci:

i.

ESRS 2 IRO-1 (vrátane požiadaviek na uplatňovanie týkajúcich sa osobitných aspektov udržateľnosti v príslušnom ESRS) a

ii.

ESRS 2 SBM-3;

d)

prijímanie opatrení na riešenie negatívnych vplyvov na ľudí a životné prostredie (6). Rieši sa to v rámci:

i.

ESRS 2 MDR-A a

ii.

tematických ESRS: zohľadnenie rozsahu opatrení vrátane plánov transformácie, prostredníctvom ktorých sa vplyvy riešia;

e)

sledovanie účinnosti týchto snáh (7). Rieši sa to v rámci:

i.

ESRS 2 MDR-M;

ii.

ESRS 2 MDR-T a

iii.

tematických ESRS: pokiaľ ide o metrikycieľové hodnoty.

5.   Hodnotový reťazec

5.1    Vykazujúci podnik a hodnotový reťazec

62.

Vyhlásenie o udržateľnosti sa musí týkať rovnakého vykazujúceho podniku ako účtovná závierka. Ak je vykazujúcim podnikom napríklad materský podnik, od ktorého sa vyžaduje, aby zostavoval konsolidovanú účtovnú závierku, vyhlásenie o udržateľnosti sa bude týkať danej skupiny. Táto požiadavka sa neuplatňuje, ak sa od vykazujúceho podniku nevyžaduje, aby zostavoval účtovnú závierku, alebo ak vykazujúci podnik vypracúva konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti v zmysle článku 48i smernice 2013/34/EÚ.

63.

Informácie o vykazujúcom podniku uvedené vo vyhlásení o udržateľnosti sa rozšíria tak, aby zahŕňali informácie o významných vplyvoch, rizikáchpríležitostiach súvisiacich s daným podnikom prostredníctvom jeho priamych a nepriamych obchodných vzťahov v upstreamovej a/alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca (ďalej len „informácie o hodnotovom reťazci“). Pri rozširovaní rozsahu informácií o vykazujúcom podniku podnik zahrnie významné vplyvy, riziká a príležitosti súvisiace s jeho upstreamovou a downstreamovou časťou hodnotového reťazca:

a)

v nadväznosti na výsledok svojho procesu náležitej starostlivosti a svojho posúdenia významnosti a

b)

v súlade s akýmikoľvek osobitnými požiadavkami týkajúcimi sa hodnotového reťazca stanovenými v inom ESRS.

64.

V odseku 63 sa nevyžadujú informácie o každom individuálnom aktérovi v hodnotovom reťazci, ale len zahrnutie významných informácií o upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca. Rôzne aspekty udržateľnosti môžu byť významné v súvislosti s rôznymi časťami upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca podniku. Informácie sa rozšíria tak, aby zahŕňali informácie o hodnotovom reťazci týkajúce sa len častí hodnotového reťazca, pre ktoré je aspekt významný.

65.

Podnik zahrnie významné informácie o hodnotovom reťazci, ak je to potrebné na to, aby sa:

a)

používateľom vyhlásení o udržateľnosti umožnilo pochopiť významné vplyvy, rizikápríležitosti podniku a/alebo

b)

vytvoril súbor informácií, ktoré spĺňajú kvalitatívne vlastnosti informácií (pozri dodatok B k tomuto štandardu).

66.

Pri určovaní, na ktorej úrovni v rámci jeho vlastných činností a v rámci upstreamovej a downstreamovej časti jeho hodnotového reťazca vzniká významný aspekt udržateľnosti, podnik používa svoje posúdenie vplyvov, rizíkpríležitostí podľa zásady dvojitej významnosti (pozri kapitolu 3 tohto štandardu).

67.

Ak sú pridružené podniky alebo spoločné podniky, ktoré sú v účtovnej závierke účtované metódou vlastného imania alebo ktoré sú proporcionálne konsolidované, súčasťou hodnotového reťazca podniku, napríklad ako dodávatelia, podnik zahrnie informácie týkajúce sa týchto pridružených podnikov alebo spoločných podnikov podľa odseku 63 v súlade s prístupom uplatňovaným pre ostatné obchodné vzťahy v hodnotovom reťazci. V takomto prípade sa pri určovaní metrík vplyvu údaje pridruženého podniku alebo spoločného podniku neobmedzujú na podiel držaného vlastného imania, ale zohľadňujú sa na základe vplyvov, ktoré súvisia s výrobkami a službami podniku prostredníctvom jeho obchodných vzťahov.

5.2    Odhadovanie pomocou odvetvových priemerov a zástupných hodnôt

68.

Schopnosť podniku získať potrebné informácie o upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca sa môže líšiť v závislosti od rôznych faktorov, ako sú zmluvné dojednania podniku, úroveň kontroly, ktorú podnik vykonáva nad činnosťami mimo rozsahu konsolidácie, a jeho kúpna sila. Ak podnik nedokáže kontrolovať činnosti upstreamovej a/alebo downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca a svoje obchodné vzťahy, získavanie informácií o hodnotovom reťazci môže byť náročnejšie.

69.

Existujú okolnosti, za ktorých podnik po tom, ako v tejto oblasti vynaloží primerané úsilie, nedokáže získať informácie o upstreamovej a downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca, ako sa vyžaduje v odseku 63. Za týchto okolností podnik odhadne informácie, ktoré má vykázať o upstreamovej a downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca, pričom použije všetky primerané a preukázateľné informácie, ako sú odvetvové priemery a iné zástupné hodnoty.

70.

Získavanie informácií o hodnotovom reťazci by mohlo byť náročné aj v prípade MSP a iných subjektov upstreamovej a/alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti vykazovania informácií o udržateľnosti vyžadovaného článkami 19a a 29a smernice 2013/34/EÚ (pozri ESRS 2 BP-2 Zverejňovanie informácií v súvislosti s osobitnými okolnosťami).

71.

Pokiaľ ide o politiky, opatreniacieľové hodnoty, vykazovanie informácií podnikom zahŕňa informácie o upstreamovej a/alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca v takom rozsahu, v akom tieto politiky, opatrenia a cieľové hodnoty zahŕňajú aktérov v hodnotovom reťazci. Pokiaľ ide o metriky, v mnohých prípadoch, najmä v environmentálnych záležitostiach, pre ktoré sú k dispozícii zástupné hodnoty, môže byť podnik schopný splniť požiadavky na vykazovanie bez toho, aby zozbieral údaje od aktérov v upstreamovej a downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca, a to najmä od MSP, napríklad vtedy, keď vypočítava svoje emisie skleníkových plynov rozsahu 3.

72.

Začlenenie odhadov vykonaných s použitím odvetvových priemerov alebo iných zástupných hodnôt nesmie mať za následok informácie, ktoré nespĺňajú kvalitatívne vlastnosti informácií (pozri kapitolu 2 a oddiel 7.2 Zdroje neistoty odhadov a výsledkov tohto štandardu).

6.   Časové horizonty

6.1    Obdobie vykazovania

73.

Obdobie vykazovania pre vyhlásenie podniku o udržateľnosti musí zodpovedať obdobiu vykazovania jeho účtovnej závierky.

6.2    Prepájanie minulosti, súčasnosti a budúcnosti

74.

Podnik vo svojom vyhlásení o udržateľnosti vytvorí vhodné prepojenia medzi retrospektívnymi a výhľadovými informáciami, ak je to relevantné, aby podporil jasné pochopenie toho, ako historické informácie súvisia s informáciami orientovanými na budúcnosť.

6.3    Vykazovanie pokroku v porovnaní s východiskovým rokom

75.

Východiskový rok je historický referenčný dátum alebo obdobie, za ktoré sú k dispozícii informácie a s ktorými možno v priebehu času porovnať následné informácie.

76.

Podnik pri vykazovaní vývoja a pokroku smerom k cieľovej hodnote predkladá porovnávacie informácie týkajúce sa východiskového roka, pokiaľ ide o sumy vykázané v bežnom období, pokiaľ sa v príslušnej požiadavke na zverejňovanie už nevymedzuje spôsob vykazovania pokroku. Podnik môže zahrnúť aj historické informácie o míľnikoch dosiahnutých medzi východiskovým rokom a obdobím vykazovania, ak ide o relevantné informácie.

6.4    Vymedzenie pojmov krátkodobý, strednodobý a dlhodobý na účely vykazovania

77.

Podnik pri vypracúvaní svojho vyhlásenia o udržateľnosti uplatňuje počínajúc koncom obdobia vykazovania tieto časové intervaly:

a)

pre krátkodobý časový horizont: obdobie, ktoré podnik uplatňuje ako obdobie vykazovania pri svojej účtovnej závierke;

b)

pre strednodobý časový horizont: od konca krátkodobého obdobia vykazovania vymedzeného v písmene a) až do piatich rokov a

c)

pre dlhodobý časový horizont: viac ako päť rokov.

78.

Pre dlhodobý časový horizont podnik používa dodatočné rozčlenenie, ak sa očakávajú vplyvy alebo opatrenia v období dlhšom ako päť rokov, ak je potrebné poskytnúť používateľom vyhlásení o udržateľnosti relevantné informácie.

79.

Ak sa v iných ESRS vyžaduje pre konkrétne položky zverejnení odlišné vymedzenie strednodobého alebo dlhodobého časového horizontu, prednosť majú vymedzenia uvedené v daných ESRS.

80.

Za určitých okolností sa môže stať, že výsledkom použitia strednodobého alebo dlhodobého časového horizontu vymedzeného v odseku 77 sú nerelevantné informácie, keďže podnik používa odlišné vymedzenie pre i) svoje postupy na identifikáciu a riadenie významných vplyvov, rizíkpríležitostí alebo ii) vymedzenie svojich opatrení a stanovenie cieľových hodnôt. Tieto okolnosti môžu byť spôsobené charakteristickými vlastnosťami špecifickými pre dané odvetvie, ako sú cyklus peňažných tokov a obchodný cyklus, očakávané trvanie kapitálových investícií, časové horizonty, v rámci ktorých používatelia vyhlásení o udržateľnosti vykonávajú svoje posúdenia, alebo plánovacie horizonty, ktoré sa obvykle používajú v odvetví daného podniku na účely rozhodovania. Za týchto okolností môže podnik prijať odlišné vymedzenie strednodobého a/alebo dlhodobého časového horizontu (pozri ESRS 2 BP-2, odsek 9).

81.

Odkazy v ESRS na „krátkodobý“, „strednodobý“ a „dlhodobý“ odkazujú na časový horizont, ako ho vymedzil podnik podľa ustanovení v odsekoch 77 až 80.

7.   Vypracovanie a prezentácia informácií o udržateľnosti

82.

V tejto kapitole sa uvádzajú všeobecné požiadavky, ktoré sa majú uplatňovať pri príprave a prezentácii informácií o udržateľnosti.

7.1    Prezentácia porovnávacích informácií

83.

Podnik zverejňuje porovnávacie informácie v súvislosti s predchádzajúcim obdobím za všetky kvantitatívne metriky a peňažné sumy zverejnené v bežnom období. Ak je to relevantné pre pochopenie vyhlásenia o udržateľnosti za bežné obdobie, podnik zverejňuje aj porovnávacie informácie pre opisné zverejnenia.

84.

Keď podnik vykazuje porovnávacie informácie, ktoré sa líšia od informácií vykázaných v predchádzajúcom období, zverejní:

a)

rozdiel medzi údajom vykázaným v predchádzajúcom období a revidovaným porovnávacím údajom a

b)

dôvody revízie údaja.

85.

Úprava porovnávacích informácií za jedno alebo viac predchádzajúcich období na dosiahnutie porovnateľnosti s bežným obdobím môže byť niekedy nevykonateľná. Napríklad údaje za predchádzajúce obdobie/obdobia nemuseli byť zozbierané spôsobom, ktorý umožňuje či už retrospektívne uplatnenie nového vymedzenia určitej metriky, alebo cieľovej hodnoty, alebo spätné prehodnotenie s cieľom opraviť chybu predchádzajúceho obdobia, pričom opätovné vytvorenie týchto informácií môže byť nevykonateľné (pozri ESRS 2 BP-2). Keď je úprava porovnávacích informácií za jedno alebo viac predchádzajúcich období nevykonateľná, podnik túto skutočnosť zverejní.

86.

Ak sa v ESRS vyžaduje, aby podnik pre určitú metriku alebo údajový bod prezentoval viac než jedno porovnávacie obdobie, prednosť majú požiadavky uvedených ESRS.

7.2    Zdroje neistoty odhadov a výsledkov

87.

Ak nemožno priamo merať kvantitatívne metriky a peňažné sumy vrátane informácií o upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca (pozri kapitolu 5 tohto štandardu) a možno ich len odhadnúť, môže vzniknúť neistota pri meraní.

88.

Podnik zverejňuje informácie s cieľom umožniť používateľom pochopiť najvýznamnejšie neistoty ovplyvňujúce kvantitatívne metriky a peňažné sumy vykázané vo svojom vyhlásení o udržateľnosti.

89.

Nevyhnutnou súčasťou prípravy informácií súvisiacich s udržateľnosťou je použitie primeraných predpokladov a odhadov vrátane analýzy scenárov alebo citlivosti, pričom to neoslabuje užitočnosť týchto informácií za predpokladu, že príslušné predpoklady a odhady sú presne opísané a vysvetlené. Ani vysoká úroveň neistoty pri meraní nevyhnutne nebráni tomu, aby takýto predpoklad alebo odhad poskytoval užitočné informácie alebo spĺňal kvalitatívne vlastnosti informácií (pozri dodatok B k tomuto štandardu).

90.

Údaje a predpoklady použité pri vypracovaní vyhlásenia o udržateľnosti musia byť v čo najväčšej možnej miere konzistentné so zodpovedajúcimi finančnými údajmi a predpokladmi použitými v účtovnej závierke podniku.

91.

V niektorých ESRS sa vyžaduje zverejňovanie informácií, ako sú vysvetlenia možných budúcich udalostí, ktoré majú neisté výsledky. Pri posudzovaní toho, či sú informácie o takýchto možných budúcich udalostiach významné, podnik použije kritériá uvedené v kapitole 3 tohto štandardu a zváži:

a)

potenciálne finančné vplyvy udalostí (možný výsledok);

b)

závažnosť a pravdepodobnosť vplyvov vyplývajúcich z možných udalostí na ľudí alebo životné prostredie s prihliadnutím na faktory závažnosti stanovené v odseku 45 a

c)

celý rozsah možných výsledkov a pravdepodobnosť možných výsledkov v rámci tohto rozsahu.

92.

Pri posudzovaní možných výsledkov podnik zváži všetky relevantné skutočnosti a okolnosti vrátane informácií o výsledkoch s nízkou pravdepodobnosťou a veľkým vplyvom, ktoré by sa v súhrne mohli stať významnými. Podnik môže byť napríklad vystavený viacerým vplyvom alebo rizikám, z ktorých každý vplyv alebo každé riziko by mohlo spôsobiť rovnaký druh narušenia, napríklad narušenie dodávateľského reťazca podniku. Informácie o individuálnom zdroji rizika nemusia byť významné, ak je veľmi nepravdepodobné, že sa vyskytne narušenie spôsobené týmto zdrojom. Informácie o celkovom riziku narušenia dodávateľského reťazca zo všetkých zdrojov však môžu byť významné (pozri ESRS 2 BP-2).

7.3    Aktualizácia zverejnení o udalostiach po konci obdobia vykazovania

93.

V niektorých prípadoch môže podnik dostať informácie po konci obdobia vykazovania, ale pred schválením vydania správy o riadení. Ak takéto informácie poskytujú dôkazy alebo poznatky o podmienkach existujúcich na konci obdobia, podnik v prípade potreby aktualizuje odhady a zverejnenia informácií o udržateľnosti vzhľadom na nové informácie.

94.

Ak takéto informácie poskytujú dôkazy alebo poznatky o významných transakciách, iných udalostiach a podmienkach, ktoré vznikajú po konci obdobia vykazovania, podnik v prípade potreby poskytne opisné informácie o existencii, povahe a potenciálnych dôsledkoch týchto udalostí, ku ktorým došlo po skončení roka.

7.4    Zmeny vo vypracovaní alebo v prezentácii informácií o udržateľnosti

95.

Vymedzenie a výpočet metrík vrátane metrík použitých na stanovenie cieľových hodnôt a monitorovanie pokroku pri ich dosahovaní musí byť v priebehu času konzistentné. Podnik poskytne prehodnotené porovnávacie údaje, s výnimkou prípadov, keď je to nevykonateľné (pozri ESRS 2 BP-2), ak:

a)

opätovne vymedzil alebo nahradil metriku alebo cieľovú hodnotu;

b)

zistil nové informácie v súvislosti s odhadovanými údajmi zverejnenými v predchádzajúcom období a tieto nové informácie poskytujú dôkazy o okolnostiach, ktoré existovali v danom období.

7.5    Vykazovanie chýb predchádzajúcich období

96.

Podnik opravuje významné chyby predchádzajúcich období prehodnotením porovnávacích súm za predchádzajúce zverejnené obdobie (obdobia), pokiaľ to nie je nevykonateľné. Táto požiadavka sa nevzťahuje na obdobia vykazovania pred prvým rokom uplatňovania ESRS podnikom.

97.

Chyby predchádzajúcich období sú vynechané informácie z vyhlásenia podniku o udržateľnosti a nesprávne uvedené informácie v ňom za jedno alebo viacero predchádzajúcich období. Takéto chyby vznikajú v dôsledku nepoužitia alebo zneužitia spoľahlivých informácií:

a)

ktoré boli k dispozícii v čase, keď bola schválená na vydanie správa o riadení, ktorá zahŕňa vyhlásenie o udržateľnosti za tieto obdobia, a

b)

pri ktorých by sa mohlo odôvodnene očakávať, že boli získané a zohľadnené pri príprave zverejnení informácií o udržateľnosti zahrnutých v týchto správach.

98.

Takéto chyby zahŕňajú: vplyvy matematických chýb, chýb pri uplatnení vymedzení metrík alebo cieľových hodnôt, omyly alebo nesprávny výklad skutočností a podvod.

99.

Potenciálne chyby v bežnom období zistené v danom období sa opravia pred schválením vydania správy o riadení. Významné chyby sa však niekedy zistia až v nasledujúcom období.

100.

Ak sa nedá určiť účinok chyby na všetky predchádzajúce prezentované obdobia, podnik prehodnotí porovnávacie informácie s cieľom opraviť chyby od najskoršieho možného dátumu. Podnik pri oprave zverejnení za predchádzajúce obdobie nepoužíva spätný pohľad pri vytváraní predpokladov o tom, aké by boli zámery vedenia v predchádzajúcom období, ani pri odhadovaní súm zverejnených v predchádzajúcom období. Táto požiadavka platí pre opravu spätne aj výhľadovo orientovaných zverejnení.

101.

Treba rozlišovať medzi opravami chýb a zmenami v odhadoch. Odhady môže byť potrebné revidovať po zistení dodatočných informácií (pozri ESRS 2 BP-2).

7.6    Konsolidované vykazovanie a výnimka pre dcérske podniky

102.

Ak podnik vykazuje na konsolidovanej úrovni, svoje posúdenie významných vplyvov, rizíkpríležitostí vykonáva za celú konsolidovanú skupinu bez ohľadu na právnu štruktúru danej skupiny. Zabezpečí zahrnutie všetkých dcérskych podnikov takým spôsobom, ktorý umožňuje nestrannú identifikáciu významných vplyvov, rizík a príležitostí. Kritériá a prahové hodnoty pre posúdenie vplyvu, rizika alebo príležitosti ako významných sa určujú na základe kapitoly 3 tohto štandardu.

103.

Ak podnik identifikuje významné rozdiely medzi významnými vplyvmi, rizikami alebo príležitosťami na úrovni skupiny a významnými vplyvmi, rizikami alebo príležitosťami jedného alebo viacerých zo svojich dcérskych podnikov, podnik poskytne primeraný opis vplyvov, rizík a prípadne príležitostí dotknutého dcérskeho podniku alebo dcérskych podnikov.

104.

Podnik môže pri posudzovaní toho, či sú rozdiely medzi významnými vplyvmi, rizikami alebo príležitosťami na úrovni skupiny a významnými vplyvmi, rizikami a príležitosťami jedného alebo viacerých z jeho dcérskych podnikov významné, zohľadniť rôzne okolnosti, napríklad či dcérsky podnik alebo dcérske podniky pôsobia v inom odvetví ako zvyšok skupiny, alebo okolnosti zohľadnené v oddiele 3.7 Úroveň rozčlenenia.

7.7    Utajované skutočnosti a citlivé informácie, informácie o duševnom vlastníctve, know-how alebo výsledkoch inovácie

105.

Od podniku sa nevyžaduje, aby zverejňoval utajované skutočnosti alebo citlivé informácie, aj keď sa takéto informácie považujú za významné.

106.

Pri zverejňovaní informácií o svojej stratégii, plánochopatreniach, ak sú konkrétne informácie zodpovedajúce duševnému vlastníctvu, know-how alebo výsledkom inovácie relevantné na splnenie cieľa požiadavky na zverejňovanie, môže však podnik vynechať tieto konkrétne informácie, ak:

a)

sú tajné v tom zmysle, že nie sú ako celok alebo pri presnom usporiadaní a spojení ich častí všeobecne známe alebo bežne prístupné osobám v okruhoch, ktoré sa dotknutým druhom informácií bežne zaoberajú;

b)

majú obchodnú hodnotu z dôvodu svojho utajenia a

c)

podnik uskutočnil primerané kroky, aby ich udržal v tajnosti.

107.

Ak podnik vynechá utajované skutočnosti alebo citlivé informácie, alebo konkrétne informácie zodpovedajúce duševnému vlastníctvu, know-how alebo výsledkom inovácie, pretože spĺňajú kritéria stanovené v predchádzajúcom odseku, danú požiadavku na zverejňovanie splní zverejnením všetkých ostatných požadovaných informácií.

108.

Podnik vynaloží všetko primerané úsilie s cieľom zabezpečiť, aby s výnimkou vynechania utajovaných skutočností alebo citlivých informácií, alebo konkrétnych informácií zodpovedajúcich duševnému vlastníctvu, know-how alebo výsledkom inovácie, nebola narušená celková relevantnosť daného zverejnenia.

7.8    Vykazovanie príležitostí

109.

Pri vykazovaní príležitostí by zverejnenie malo zahŕňať opisné informácie, ktoré čitateľovi umožňujú pochopiť príležitosť pre podnik alebo celé odvetvie. Podnik pri vykazovaní príležitostí zvažuje významnosť informácií, ktoré sa majú zverejniť. V tejto súvislosti okrem iných faktorov zvažuje:

a)

či sa príležitosť v súčasnosti sleduje a je začlenená do jeho všeobecnej stratégie na rozdiel od všeobecnej príležitosti pre podnik alebo odvetvie a

b)

či je zahrnutie kvantitatívnych opatrení očakávaných finančných vplyvov vhodné vzhľadom na počet predpokladov, ktoré by si to mohlo vyžadovať, a z toho vyplývajúcu neistotu.

8.   Štruktúra vyhlásenia o udržateľnosti

110.

Táto kapitola poskytuje základ pre prezentáciu informácií o aspektoch udržateľnosti vypracovaných v súlade s článkami 19a a 29a smernice 2013/34/EÚ (t. j. vyhlásenie o udržateľnosti) v rámci správy podniku o riadení. Takéto informácie sa prezentujú vo vyhradenej časti správy o riadení označenej ako vyhlásenie o udržateľnosti. V dodatku F Príklad štruktúry vyhlásenia o udržateľnosti podľa ESRS k tomuto štandardu sa uvádza názorný príklad vyhlásenia o udržateľnosti štruktúrovaného podľa požiadaviek tejto kapitoly.

8.1.    Všeobecná požiadavka na prezentáciu

111.

Informácie o udržateľnosti sa prezentujú:

a)

spôsobom, ktorý umožňuje rozlišovať medzi informáciami vyžadovanými na základe zverejnení podľa ESRS a inými informáciami zahrnutými do správy o riadení, a

b)

podľa štruktúry, ktorá uľahčuje prístup k vyhláseniu o udržateľnosti a jeho pochopenie, vo formáte, ktorý je čitateľný ľudským okom, ako aj strojovo čitateľný.

8.2.    Obsah a štruktúra vyhlásenia o udržateľnosti

112.

S výnimkou možnosti začleniť informácie formou odkazu v súlade s oddielom 9.1. Začlenenie informácií formou odkazu tohto štandardu vykazuje podnik všetky príslušné zverejnenia vyžadované podľa ESRS v súlade s kapitolou 1 tohto štandardu v rámci vyhradenej časti správy o riadení.

113.

Podnik zahŕňa do svojho vyhlásenia o udržateľnosti zverejnenia podľa článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (8) a delegovaných nariadení Komisie, v ktorých sa stanovuje obsah a iné modality týchto zverejnení. Podnik zabezpečí, aby tieto zverejnenia boli samostatne identifikovateľné v rámci vyhlásenia o udržateľnosti. Zverejnenia týkajúce sa každého z environmentálnych cieľov vymedzených v nariadení o taxonómii sa prezentujú spolu v jasne identifikovateľnej časti environmentálneho oddielu vyhlásenia o udržateľnosti. Na tieto zverejnenia sa nevzťahujú ustanovenia ESRS s výnimkou tohto odseku a odseku 115 prvej vety tohto štandardu.

114.

Ak podnik zahŕňa do svojho vyhlásenia o udržateľnosti dodatočné zverejnenia vyplývajúce i) z iných právnych predpisov, ktoré ukladajú podniku povinnosť zverejniť informácie o udržateľnosti, alebo ii) zo všeobecne akceptovaných štandardov a rámcov pre vykazovanie informácií o udržateľnosti, vrátane nepovinného usmernenia a odvetvového usmernenia, publikovaných inými normalizačnými orgánmi (ako sú technické materiály vydané Radou pre medzinárodné štandardy v oblasti udržateľnosti alebo iniciatívou Global Reporting Initiative), takéto zverejnenia musia:

a)

byť jasne identifikované vhodným odkazom na súvisiace právne predpisy, štandard alebo rámec (pozri ESRS 2 BP-2, odsek 15);

b)

spĺňať požiadavky na kvalitatívne vlastnosti informácií stanovené v kapitole 2 a v dodatku B k tomuto štandardu.

115.

Podnik štruktúruje svoje vyhlásenie o udržateľnosti do štyroch častí v tomto poradí: všeobecné informácie, informácie o životnom prostredí [vrátane zverejnení podľa článku 8 nariadenia (EÚ) 2020/852], informácie o spoločnosti a informácie o správe a riadení. V súlade s ustanoveniami uvedenými v oddiele 3.6. Významné vplyvy alebo riziká vyplývajúce z opatrení na riešenie aspektov udržateľnosti tohto štandardu, ak informácie uvedené v jednej časti obsahujú informácie, ktoré sa majú vykazovať v inej časti, podnik môže v jednej časti odkázať na informácie prezentované v inej časti, aby sa predišlo duplicitnému vykazovaniu. Podnik môže uplatňovať podrobnú štruktúru znázornenú v dodatku F k tomuto štandardu.

116.

Zverejnenia vyžadované podľa odvetvových ESRS sa zoskupujú podľa oblasti vykazovania a v prípade potreby podľa témy udržateľnosti. Prezentujú sa spoločne so zverejneniami vyžadovanými podľa ESRS 2 a zodpovedajúcich tematických ESRS.

117.

Ak podnik vypracuje významné zverejnenia špecifické pre daný subjekt v súlade s odsekom 11, tieto zverejnenia vykáže spoločne s najrelevantnejšími odvetvovo neutrálnymi a odvetvovými zverejneniami.

9.   Prepojenia s inými časťami podnikového vykazovania a súvisiace informácie

118.

Podnik poskytne informácie, ktoré používateľom jeho vyhlásenia o udržateľnosti umožnia pochopiť súvislosti medzi rôznymi jednotlivými informáciami vo vyhlásení a súvislosti medzi informáciami vo vyhlásení o udržateľnosti a inými informáciami, ktoré podnik zverejňuje v iných častiach svojho podnikového vykazovania.

9.1.    Začlenenie informácií formou odkazu

119.

Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 120, informácie predpísané požiadavkou na zverejňovanie podľa ESRS vrátane konkrétneho údajového bodu predpísaného požiadavkou na zverejňovanie môžu byť začlenené do vyhlásenia o udržateľnosti formou odkazu na:

a)

inú časť správy o riadení;

b)

účtovnú závierku;

c)

vyhlásenie o správe a riadení spoločnosti (ak nie je súčasťou správy o riadení);

d)

správu o odmeňovaní vyžadovanú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES (9);

e)

univerzálny registračný dokument, ako sa uvádza v článku 9 nariadenia (EÚ) 2017/1129 (10), a

f)

zverejnenia informácií podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (zverejnenia v rámci piliera 3) (11). Ak podnik začlení formou odkazu informácie zo zverejnení v rámci piliera 3, zabezpečí, aby informácie zodpovedali rozsahu konsolidácie použitému na účely vyhlásenia o udržateľnosti, a to podľa potreby doplnením začlenených informácií o dodatočné prvky.

120.

Podnik môže začleniť informácie odkazom na dokumenty uvedené v odseku 119 alebo ich časť za predpokladu, že zverejnenia začlenené formou odkazu:

a)

predstavujú samostatný prvok informácií a sú jasne identifikované v dotknutom dokumente ako informácie týkajúce sa požiadavky na zverejňovanie alebo príslušného konkrétneho údajového bodu predpísaného požiadavkou na zverejňovanie;

b)

sú zverejnené pred správou o riadení alebo v rovnakom čase ako správa o riadení;

c)

sú v rovnakom jazyku ako vyhlásenie o udržateľnosti;

d)

podliehajú aspoň rovnakej úrovni uistenia ako vyhlásenie o udržateľnosti a

e)

spĺňajú rovnaké technické požiadavky na digitalizáciu ako vyhlásenie o udržateľnosti.

121.

Ak sú podmienky stanovené v odseku 120 splnené, informácie predpísané požiadavkou na zverejňovanie podľa ESRS vrátane konkrétneho údajového bodu predpísaného požiadavkou na zverejňovanie môžu byť začlenené do vyhlásenia o udržateľnosti formou odkazu na správu podniku vypracovanú v súlade s nariadením (ES) č. 1221/2009 o schéme EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) (12). V takom prípade podnik zabezpečí, aby informácie začlenené formou odkazu boli vypracované s použitím rovnakého základu pre zostavenie informácií podľa ESRS vrátane rozsahu konsolidácie a zaobchádzania s informáciami o hodnotovom reťazci.

122.

Podnik pri vypracúvaní svojho vyhlásenia o udržateľnosti s použitím začlenenia informácií formou odkazu zváži celkovú súdržnosť vykazovaných informácií a zabezpečí, aby začlenenie formou odkazu nenarúšalo čitateľnosť vyhlásenia o udržateľnosti. V dodatku G Príklad začlenenia informácií formou odkazu k tomuto štandardu sa uvádza názorný príklad začlenenia informácií formou odkazu (pozri ESRS 2 BP-2).

9.2.    Súvisiace informácie a prepojenie s účtovnou závierkou

123.

Podnik opíše vzťahy medzi rôznymi informáciami. Na to by mohlo byť potrebné prepojiť opisné informácie o správe a riadení, stratégii a riadení rizík so súvisiacimi metrikamicieľovými hodnotami. Napríklad pri poskytovaní súvisiacich informácií môže byť potrebné, aby podnik vysvetlil účinok alebo pravdepodobný účinok svojej stratégie na účtovnú závierku alebo finančné plány alebo aby vysvetlil, ako jeho stratégia súvisí s metrikami a cieľovými hodnotami použitými na meranie pokroku v porovnaní s výkonnosťou. Okrem toho môže byť potrebné, aby podnik vysvetlil, ako by jeho používanie prírodných zdrojov a zmeny v rámci jeho dodávateľského reťazca mohli zvýšiť, zmeniť alebo znížiť jeho významné vplyvy, rizikápríležitosti. Môže byť potrebné, aby tieto informácie prepojil s informáciami o aktuálnych alebo očakávaných finančných vplyvoch na jeho výrobné náklady, na jeho strategickú reakciu s cieľom zmierniť takéto vplyvy alebo riziká a na jeho súvisiace investície do nových aktív. Takisto môže byť potrebné, aby podnik prepojil opisné informácie so súvisiacimi metrikami a cieľovými hodnotami a s informáciami v účtovnej závierke. Informácie, ktoré opisujú prepojenia, musia byť jasné a stručné.

124.

Ak vyhlásenie o udržateľnosti zahŕňa peňažné sumy alebo iné kvantitatívne údajové body, ktoré prekračujú prahovú hodnotu významnosti a sú uvedené v účtovnej závierke (priame prepojenie medzi informáciami zverejnenými vo vyhlásení o udržateľnosti a informáciami zverejnenými v účtovnej závierke), podnik zahrnie odkaz na príslušný odsek svojej účtovnej závierky, v ktorom možno nájsť zodpovedajúce informácie.

125.

Vyhlásenie o udržateľnosti môže zahŕňať peňažné sumy alebo iné kvantitatívne údajové body, ktoré prekračujú prahovú hodnotu významnosti a sú buď agregáciou, alebo súčasťou peňažných súm alebo kvantitatívnych údajov uvedených v účtovnej závierke podniku (nepriame prepojenie medzi informáciami zverejnenými vo vyhlásení o udržateľnosti a informáciami zverejnenými v účtovnej závierke). V takom prípade podnik vysvetlí, ako tieto sumy alebo údajové body vo vyhlásení o udržateľnosti súvisia s najrelevantnejšími sumami uvedenými v účtovnej závierke. Toto zverejnenie zahŕňa odkaz na položku finančného výkazu a/alebo na príslušné odseky jeho účtovnej závierky, v ktorých možno nájsť zodpovedajúce informácie. V prípade potreby sa môže poskytnúť zosúhlasenie, ktoré môže byť uvedené v tabuľkovom formáte.

126.

V prípade informácií, na ktoré sa nevzťahujú odseky 124 a 125, podnik na základe prahovej hranice významnosti vysvetlí konzistentnosť významných údajov, predpokladov a kvalitatívnych informácií zahrnutých do jeho vyhlásenia o udržateľnosti so zodpovedajúcimi údajmi, predpokladmi a kvalitatívnymi informáciami zahrnutými v účtovnej závierke. To môže nastať, ak vyhlásenie o udržateľnosti zahŕňa:

a)

peňažné sumy alebo iné kvantitatívne údaje spojené s peňažnými sumami alebo inými kvantitatívnymi údajmi uvedenými v účtovnej závierke alebo

b)

kvalitatívne informácie spojené s kvalitatívnymi informáciami uvedenými v účtovnej závierke.

127.

Konzistentnosť, ktorá sa vyžaduje v bode 126, musí byť na úrovni jediného údajového bodu a zahŕňať odkaz na príslušnú položku finančného výkazu alebo odsek poznámok k účtovnej závierke. Ak významné údaje, predpoklady a kvalitatívne informácie nie sú konzistentné, podnik uvedie túto skutočnosť a vysvetlí dôvod.

128.

Príklady položiek, v prípade ktorých sa v bode 126 vyžaduje vysvetlenie:

a)

ak sa rovnaká metrika uvádza v účtovnej závierke k dátumu vykazovania a ako predpoveď pre budúce obdobia vo vyhlásení o udržateľnosti a

b)

ak sú na vypracovanie metrík vo vyhlásení o udržateľnosti použité makroekonomické alebo obchodné projekcie a tieto projekcie sú takisto relevantné pri odhadovaní spätne získateľnej sumy aktív, sumy záväzkov alebo rezerv v účtovnej závierke.

129.

Tematické a odvetvové ESRS môžu obsahovať požiadavky na zahrnutie zosúhlasení alebo na znázornenie konzistentnosti údajov a predpokladov pre konkrétne požiadavky na zverejňovanie. V takých prípadoch majú prednosť požiadavky stanovené v uvedených ESRS.

10.   Prechodné ustanovenia

10.1.    Prechodné ustanovenie týkajúce sa zverejnení špecifických pre daný subjekt

130.

Očakáva sa, že rozsah, v akom sa na aspekty udržateľnosti vzťahujú ESRS, sa bude vyvíjať spolu s vývojom ďalších požiadaviek na zverejňovanie. Preto je pravdepodobné, že potreba zverejnení špecifických pre daný subjekt sa časom zníži, a to najmä v dôsledku budúceho prijatia odvetvových štandardov.

131.

Pri definovaní svojich zverejnení špecifických pre daný subjekt môže podnik prijať prechodné opatrenia na ich vypracúvanie v prvých troch ročných vyhláseniach o udržateľnosti, v rámci ktorých môže prednostne:

a)

zaviesť do svojho vykazovania tie zverejnenia špecifické pre daný subjekt, ktoré vykázal v predchádzajúcich obdobiach, ak tieto zverejnenia spĺňajú kvalitatívne vlastnosti informácií uvedené v kapitole 2 tohto štandardu alebo sú im prispôsobené, a

b)

doplniť do svojich zverejnení vypracovaných na základe tematických ESRS náležitý súbor dodatočných zverejnení s cieľom pokryť aspekty udržateľnosti, ktoré sú významné pre podnik v jeho odvetví (odvetviach), s použitím dostupných najlepších postupov a/alebo dostupných rámcov alebo štandardov vykazovania, ako sú odvetvové usmernenia k štandardom IFRS a odvetvové štandardy GRI.

10.2.    Prechodné ustanovenie týkajúce sa kapitoly 5 Hodnotový reťazec

132.

V prípade, že nebudú k dispozícii všetky potrebné informácie týkajúce sa upstreamovej a downstreamovej časti jeho hodnotového reťazca, podnik počas prvých troch rokov svojho vykazovania informácií o udržateľnosti podľa ESRS vysvetlí úsilie vynaložené na získanie potrebných informácií o upstreamovej a downstreamovej časti svojho hodnotového reťazca, dôvody, prečo nebolo možné získať všetky potrebné informácie, a jeho plány na získanie potrebných informácií v budúcnosti.

133.

S cieľom zohľadniť ťažkosti, ktorým podniky môžu čeliť pri zhromažďovaní informácií od aktérov v celom ich hodnotovom reťazci, a obmedziť záťaž pre MSP v hodnotovom reťazci počas prvých troch rokov vykazovania informácií o udržateľnosti podľa ESRS:

a)

podnik pri zverejňovaní informácií o politikách, opatreniachcieľových hodnotách v súlade s ESRS 2 a inými ESRS môže obmedziť informácie o upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca na interne dostupné informácie, ako sú údaje, ktoré už podnik má k dispozícii, a verejne dostupné informácie, a

b)

od podniku sa pri zverejňovaní metrík nevyžaduje, aby zahrnul informácie o upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca, s výnimkou údajových bodov vyplývajúcich z iných právnych predpisov EÚ, ako sa uvádza v dodatku B k ESRS 2.

134.

Odseky 132 a 133 platia bez ohľadu na to, či príslušný aktér v hodnotovom reťazci je alebo nie je MSP.

135.

Počínajúc štvrtým rokom svojho vykazovania podľa ESRS podnik zahrnie informácie o upstreamovej a/alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca podľa odseku 63. V tejto súvislosti informácie, ktoré sa majú podľa ESRS získať od MSP v upstreamovej a/alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca podniku, neprekročia obsah budúcich ESRS pre kótované MSP.

10.3.    Prechodné ustanovenie týkajúce sa oddielu 7.1. Prezentácia porovnávacích informácií

136.

S cieľom zjednodušiť prvé uplatnenie tohto štandardu sa od podniku nevyžaduje, aby v prvom roku vypracúvania vyhlásenia o udržateľnosti podľa ESRS zverejňoval porovnávacie informácie vyžadované podľa odseku 7.1. Prezentácia porovnávacích informácií. Pokiaľ ide o požiadavky na zverejňovanie uvedené v dodatku C Zoznam postupne zavádzaných požiadaviek na zverejňovanie, toto prechodné ustanovenie sa uplatňuje vo vzťahu k prvému roku povinného uplatňovania postupne zavedenej požiadavky na zverejňovanie.

10.4.    Prechodné ustanovenie: Zoznam požiadaviek na zverejňovanie, ktoré sa zavádzajú postupne

137.

V dodatku C Zoznam postupne zavádzaných požiadaviek na zverejňovanie k tomuto štandardu sa stanovujú ustanovenia o postupnom zavádzaní týkajúce sa požiadaviek na zverejňovanie alebo údajových bodov požiadaviek na zverejňovanie podľa ESRS, ktoré môžu byť vynechané alebo sa neuplatňujú v prvom roku (prvých rokoch) vypracúvania vyhlásenia o udržateľnosti podľa ESRS.

Dodatok A

Požiadavky na uplatňovanie

Tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť ESRS 1 a má rovnakú platnosť ako ostatné časti tohto štandardu.

Zverejnenia špecifické pre daný subjekt

AR 1.

Zverejnenia špecifické pre daný subjekt umožňujú používateľom pochopiť vplyvy, rizikápríležitosti podniku vo vzťahu k environmentálnym a sociálnym záležitostiam a záležitostiam v oblasti správy a riadenia.

AR 2.

Pri vypracúvaní zverejnení špecifických pre daný subjekt podnik zabezpečí, aby:

a)

zverejnené informácie spĺňali kvalitatívne vlastnosti informácií, ako sa stanovujú v kapitole 2 Kvalitatívne vlastnosti informácií, a

b)

jeho zverejnenia v prípade potreby zahŕňali všetky významné informácie týkajúce sa oblastí vykazovania v rámci správy a riadenia; stratégie; riadenia vplyvov, rizíkpríležitostí; a metríkcieľových hodnôt (pozri ESRS 2, kapitoly 2 až 5).

AR 3.

Pri určovaní, či sú príslušné metriky vhodné na zahrnutie do zverejnení špecifických pre daný subjekt, podnik zváži, či:

a)

jeho vybrané metriky týkajúce sa výkonnosti poskytujú prehľad o:

i.

tom, do akej miery sú jeho postupy účinné pri zmierňovaní negatívnych výsledkov a/alebo zintenzívňovaní pozitívnych výsledkov pre ľudí a životné prostredie (v prípade vplyvov), a/alebo

ii.

pravdepodobnosti, že jeho praktiky budú viesť k finančným vplyvom pre podnik (v prípade rizíkpríležitostí);

b)

sú namerané výsledky dostatočne spoľahlivé, čo znamená, že nezahŕňajú nadmerný počet predpokladov a neznámych, ktoré by spôsobili, že metriky budú príliš arbitrárne na to, aby poskytovali pravdivý obraz, a

c)

poskytol dostatočné kontextové informácie na primeraný výklad metrík týkajúcich sa výkonnosti a či odchýlky v takýchto kontextových informáciách môžu mať vplyv na porovnateľnosť metrík v priebehu času.

AR 4.

Pri vypracúvaní svojich zverejnení špecifických pre daný subjekt podnik dôkladne zváži:

a)

porovnateľnosť medzi podnikmi, pričom neustále zabezpečuje relevantnosť poskytovaných informácií a uznáva, že v prípade zverejnení špecifických pre daný subjekt môže byť porovnateľnosť obmedzená. Podnik zváži, či dostupné a relevantné rámce, iniciatívy, štandardy vykazovania a referenčné hodnoty (ako sú technické materiály vydané Radou pre medzinárodné štandardy v oblasti udržateľnosti alebo iniciatívou Global Reporting Initiative) poskytujú prvky, ktoré môžu v maximálnej možnej miere zabezpečiť porovnateľnosť, a

b)

porovnateľnosť v čase: pri zabezpečovaní porovnateľnosti v čase je kľúčovo dôležitým faktorom konzistentnosť metodík a zverejnení.

AR 5.

Ďalšie usmernenia pre vypracúvanie zverejnení špecifických pre daný subjekt možno nájsť tak, že sa zohľadnia informácie požadované podľa toho tematického ESRS, v ktorom sa riešia podobné aspekty udržateľnosti.

Dvojitá významnosť

Zainteresované strany a ich relevantnosť pre proces posudzovania významnosti

AR 6.

Okrem kategórií zainteresovaných strán uvedených v odseku 22 sú bežnými kategóriami zainteresovaných strán: zamestnanci a iní pracovníci, dodávatelia, spotrebitelia, zákazníci, koncoví používatelia, miestne komunity a osoby v zraniteľných situáciách a orgány verejnej správy vrátane regulačných orgánov, orgánov dohľadu a centrálnych bánk.

AR 7.

Prírodu možno považovať za tichú zainteresovanú stranu. V takom prípade sa môžu ekologické údaje a údaje o ochrane druhov použiť pri posudzovaní významnosti podnikom.

AR 8.

Posúdenie významnosti vychádza z dialógu s ovplyvnenými zainteresovanými stranami. Podnik môže spolupracovať s ovplyvnenými zainteresovanými stranami alebo ich zástupcami (ako sú zamestnanci alebo odborové zväzy), a to spolu s používateľmi vykazovania informácií o udržateľnosti a inými expertmi, s cieľom poskytnúť vstupy alebo spätnú väzbu k jeho záverom týkajúcim sa jeho významných vplyvov, rizíkpríležitostí.

Posúdenie významnosti vplyvu

AR 9.

Podnik pri posudzovaní významnosti vplyvu a určovaní významných aspektov, ktoré sa majú vykázať, zváži tieto tri kroky:

a)

pochopenie kontextu v súvislosti s jeho vplyvmi vrátane jeho činností, obchodných vzťahov a zainteresovaných strán;

b)

identifikáciu skutočných a potenciálnych vplyvov (negatívnych aj pozitívnych), a to aj prostredníctvom zapojenia zainteresovaných strán a expertov. V tomto kroku sa podnik môže spoliehať na vedecký a analytický výskum o vplyvoch na aspekty udržateľnosti;

c)

posúdenie významnosti jeho skutočných a potenciálnych vplyvov a určenie významných aspektov. V tomto kroku podnik prijme prahové hodnoty na určenie toho, ktoré z vplyvov budú zahrnuté do jeho vyhlásenia o udržateľnosti.

Charakteristické znaky závažnosti

AR 10.

Závažnosť určujú tieto faktory:

a)

miera: ako závažný je negatívny vplyv alebo ako prínosný je pozitívny vplyv pre ľudí alebo životné prostredie;

b)

rozsah: ako rozšírené sú negatívne alebo pozitívne vplyvy. V prípade environmentálnych vplyvov sa rozsah môže chápať ako rozsah environmentálnej škody alebo ako geografická oblasť. V prípade vplyvov na ľudí sa rozsah môže chápať ako počet nepriaznivo ovplyvnených ľudí, a

c)

nenapraviteľný charakter: či a do akej miery by sa negatívny vplyv dal odstrániť, teda či možno dosiahnuť obnovu životného prostredia alebo zabezpečiť nápravu situácie postihnutých osôb dosiahnutím pôvodného stavu.

AR 11.

Ktorýkoľvek z uvedených troch charakteristických znakov (miera, rozsah a nenapraviteľný charakter) môže spôsobiť, že negatívny vplyv bude závažný. V prípade potenciálneho negatívneho vplyvu na ľudské práva má závažnosť vplyvu prednosť pred jeho pravdepodobnosťou.

Vplyvy spojené s podnikom

AR 12.

Na ilustráciu:

a)

ak podnik vo svojich výrobkoch používa kobalt, ktorý sa ťaží s využitím detskej práce, negatívny vplyv (t. j. detská práca) je spojený s výrobkami podniku prostredníctvom vrstiev obchodných vzťahov v upstreamovej časti jeho hodnotového reťazca. Tieto vzťahy zahŕňajú taviareň, obchodníka s nerastnými surovinami a ťažobný podnik, ktorý využíva detskú prácu, a

b)

ak podnik poskytuje finančné pôžičky spoločnosti na podnikateľské činnosti, ktoré v rozpore s dohodnutými štandardmi vedú ku kontaminácii vody a pôdy v okolí činností, tento negatívny vplyv je spojený s podnikom prostredníctvom jeho vzťahu so spoločnosťou, ktorej poskytuje pôžičku.

Posúdenie finančnej významnosti

AR 13.

Ďalej sú uvedené príklady toho, ako sú vplyvy a závislosti zdrojom rizík alebo príležitostí:

a)

ak obchodný model podniku závisí od prírodného zdroja, napríklad vody, je pravdepodobné, že bude ovplyvnený zmenami kvality, dostupnosti a ceny uvedeného zdroja;

b)

ak sú výsledkom činností podniku negatívne vplyvy, napr. na miestne komunity, činnosti by sa mohli stať predmetom prísnejšej vládnej regulácie a/alebo by tento vplyv mohol vyvolať dôsledky týkajúce sa dobrej povesti. Tieto vplyvy by mohli mať negatívne účinky na značku podniku a mohli by vzniknúť vyššie náklady na nábor zamestnancov a

c)

ak sú obchodní partneri podniku vystavení významným rizikám súvisiacim s udržateľnosťou, aj podnik môže byť vystavený súvisiacim dôsledkom.

AR 14.

Východiskovým bodom pre posúdenie finančnej významnosti je identifikácia rizíkpríležitostí, ktoré majú vplyv alebo v prípade ktorých by sa odôvodnene mohlo očakávať, že budú mať vplyv na finančnú situáciu podniku, jeho finančnú výkonnosť, peňažné toky, prístup k financovaniu alebo kapitálové náklady v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte. V tejto súvislosti podnik zváži:

a)

existenciu závislostí od prírodných a sociálnych zdrojov ako zdrojov finančných vplyvov (pozri odsek 50);

b)

ich klasifikáciu ako zdrojov:

i.

rizík (ktoré prispievajú k negatívnej odchýlke budúcich očakávaných peňažných tokov alebo k zvýšeniu odchýlky budúcich očakávaných peňažných tokov a/alebo k negatívnej odchýlke od očakávanej zmeny kapitálu nevykázaného v účtovnej závierke) alebo

ii.

príležitostí (ktoré prispievajú k pozitívnej odchýlke budúcich očakávaných peňažných tokov alebo k zníženiu odchýlky budúcich peňažných tokov a/alebo k pozitívnej odchýlke od očakávanej zmeny kapitálu nevykázaného v účtovnej závierke).

AR 15.

Po tom, ako podnik identifikoval svoje rizikápríležitosti, určí, ktoré z nich sú významné na účely vykazovania. Vychádza sa pritom z kombinácie i) pravdepodobnosti výskytu a ii) potenciálnej intenzity finančných vplyvov stanovených na základe primeraných prahových hodnôt. V tomto kroku zváži príspevok týchto rizík a príležitostí k finančným vplyvom v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte na základe:

a)

scenárov/predpovedí, v prípade ktorých sa predpokladá, že sa pravdepodobne naplnia, a

b)

potenciálnych finančných vplyvov súvisiacich s aspektmi udržateľnosti, ktoré vyplývajú buď zo situácií pod prahovou hodnotou „viac pravdepodobné než nepravdepodobné“, alebo z aktív/záväzkov, ktoré nie sú (alebo ešte nie sú) premietnuté v účtovnej závierke. To zahŕňa:

i.

potenciálne situácie, ktoré po výskyte budúcich udalostí môžu ovplyvniť potenciál tvorby peňažných tokov;

ii.

kapitál, ktorý nie je vykázaný ako aktíva z hľadiska účtovníctva a finančného vykazovania, ale má významný vplyv na finančnú výkonnosť, ako sú prírodný, intelektuálny (organizačný), ľudský, sociálny a vzťahový kapitál, a

iii.

možné budúce udalosti, ktoré môžu mať vplyv na vývoj takéhoto kapitálu.

Aspekty udržateľnosti, ktoré sa majú zahrnúť do posudzovania významnosti

AR 16.

Podnik pri vykonávaní svojho posúdenia významnosti zváži nasledujúci zoznam aspektov udržateľnosti, na ktoré sa vzťahujú tematické ESRS. Ak sa v dôsledku posúdenia významnosti vykonaného podnikom (pozri ESRS 2 IRO-1) posúdi daný aspekt udržateľnosti v tomto zozname ako významný, podnik pri vykazovaní dodržiava súlad so zodpovedajúcimi požiadavkami na zverejňovanie podľa príslušného tematického ESRS. Použitie tohto zoznamu nenahrádza proces určenia významných aspektov. Tento zoznam je nástrojom na podporu posúdenia významnosti vykonaného podnikom. Podnik pri určovaní svojich významných aspektov musí ešte zohľadniť svoje vlastné osobitné okolnosti. Podnik takisto musí podľa potreby vypracovať zverejnenia špecifické pre daný subjekt týkajúce sa významných vplyvov, rizíkpríležitostí, na ktoré sa nevzťahujú ESRS, ako sa opisuje v odseku 11 tohto štandardu.

Tematický

ESRS

Aspekty udržateľnosti, na ktoré sa vzťahuje tematický ESRS

 

Téma

Podtéma

Čiastkové podtémy

ESRS E1

Zmena klímy

Adaptácia na zmenu klímy

Zmierňovanie zmeny klímy

Energia

 

ESRS E2

Znečisťovanie

Znečisťovanie ovzdušia

Znečisťovanie vody

Znečisťovanie pôdy

Znečisťovanie živých organizmov a potravinových zdrojov

Látky vzbudzujúce obavy

Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy

Mikroplasty

 

ESRS E3

Vodné a morské zdroje

Voda

Morské zdroje

Spotreba vody

Odber vody

Vypúšťanie vody

Vypúšťanie vody do oceánov

Ťažba a využívanie morských zdrojov

ESRS E4

Biodiverzita a ekosystémy

Priame faktory vplyvu straty biodiverzity

Zmena klímy

Zmena využívania krajiny, zmena využívania sladkej vody a zmena využívania morí

Priame využívanie

Invázne nepôvodné druhy

Znečisťovanie

Ostatné

Vplyvy na stav druhov

Príklady:

Veľkosť populácie druhov

Globálne riziko vyhynutia druhov

Vplyvy na rozsah a stav ekosystémov

Príklady:

Degradácia krajiny

Dezertifikácia

Zhutňovanie pôdy

Vplyvy na ekosystémové služby a závislosti od nich

 

ESRS E5

Obehové hospodárstvo

Prílev zdrojov vrátane využívania zdrojov

Odlev zdrojov v súvislosti s výrobkami a službami

Odpad

 

ESRS S1

Vlastná pracovná sila

Pracovné podmienky

Bezpečné zamestnanie

Pracovný čas

Primerané mzdy

Sociálny dialóg

Sloboda združovania, existencia zamestnaneckých rád a práva pracovníkov na informácie, konzultácie a účasť

Kolektívne vyjednávanie vrátane podielu pracovníkov, na ktorých sa vzťahujú kolektívne zmluvy

Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom

Zdravie a bezpečnosť

 

 

Rovnaké zaobchádzanie a príležitosti pre všetkých

Rodová rovnosť a rovnaká odmena za prácu rovnakej hodnoty

Odborná príprava a rozvoj zručností

Zamestnanosť a začlenenie osôb so zdravotným postihnutím

Opatrenia proti násiliu a obťažovaniu na pracovisku

Rozmanitosť

 

 

Iné pracovné práva

Detská práca

Nútená práca

Primerané bývanie

Súkromie

ESRS S2

Pracovníci v hodnotovom reťazci

Pracovné podmienky

Bezpečné zamestnanie

Pracovný čas

Primerané mzdy

Sociálny dialóg

Sloboda združovania vrátane existencie zamestnaneckých rád

Kolektívne vyjednávanie

Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom

Zdravie a bezpečnosť

 

 

Rovnaké zaobchádzanie a príležitosti pre všetkých

Rodová rovnosť a rovnaká odmena za prácu rovnakej hodnoty

Odborná príprava a rozvoj zručností

Zamestnanosť a začlenenie osôb so zdravotným postihnutím

Opatrenia proti násiliu a obťažovaniu na pracovisku

Rozmanitosť

 

 

Iné pracovné práva

Detská práca

Nútená práca

Primerané bývanie

Voda a sanitácia

Súkromie

ESRS S3

Ovplyvnené spoločenstvá

Hospodárske, sociálne a kultúrne práva spoločenstiev

Primerané bývanie

Primeraná výživa

Voda a sanitácia

Vplyvy súvisiace s krajinou

Vplyvy v oblasti bezpečnosti

 

 

Občianske a politické práva spoločenstiev

Sloboda prejavu

Sloboda zhromažďovania

Vplyv na obhajcov ľudských práv

 

 

Práva pôvodného obyvateľstva

Slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas

Sebaurčenie

Kultúrne práva

ESRS S4

Spotrebitelia a koncoví používatelia

Informačné vplyvy na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov

Súkromie

Sloboda prejavu

Prístup k/ku (kvalitným) informáciám

 

 

Osobná bezpečnosť spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov

Zdravie a bezpečnosť

Osobná bezpečnosť

Ochrana detí

 

 

Sociálna inklúzia spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov

Nediskriminácia

Prístup k výrobkom a službám

Zodpovedné marketingové praktiky

ESRS G1

Obchodné správanie

Podniková kultúra

Ochrana oznamovateľov nekalých praktík

Dobré životné podmienky zvierat

Politická angažovanosť a lobistické činnosti

Riadenie vzťahov s dodávateľmi vrátane platobných postupov

 

 

 

Korupcia a úplatkárstvo

Prevencia a odhaľovanie vrátane odbornej prípravy

Incidenty

Odhadovanie pomocou odvetvových priemerov a zástupných hodnôt

AR 17.

Ak podnik nedokáže zozbierať informácie o upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca, ako sa vyžaduje v odseku 63, po tom, ako na to vynaložil primerané úsilie, odhadne informácie, ktoré sa majú vykázať, s použitím všetkých primeraných a preukázateľných informácií, ktoré má podnik k dispozícii k dátumu vykazovania bez vynaloženia neprimeraných výdavkov alebo úsilia. To okrem iného zahŕňa interné a externé informácie, ako sú údaje z nepriamych zdrojov, odvetvové priemery, analýzy vzoriek, trhové údaje a údaje o porovnateľných skupinách, iné zástupné hodnoty alebo údaje založené na výdavkoch.

Obsah a štruktúra vyhlásenia o udržateľnosti

AR 18.

Napríklad v prípade odseku 115 v oddiele 8.2. Obsah a štruktúra vyhlásenia o udržateľnosti tohto štandardu môže podnik, ktorý sa zaoberá environmentálnymi a sociálnymi aspektmi v rámci tej istej politiky, používať krížové odkazy. Znamená to, že podnik môže vykazovať informácie o politike vo svojich zverejneniach informácií o životnom prostredí a krížovo na ne odkazovať v príslušných sociálnych zverejneniach alebo naopak. Konsolidovaná prezentácia politík v rámci rôznych tém je povolená.

Dodatok B

Kvalitatívne vlastnosti informácií

Tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť ESRS 1 a má rovnakú platnosť ako ostatné časti tohto štandardu. V tomto dodatku sa vymedzujú kvalitatívne vlastnosti, ktoré musia spĺňať informácie uvedené vo vyhlásení o udržateľnosti vypracovanom podľa ESRS.

Relevantnosť

QC 1.

Informácie o udržateľnosti sú relevantné, ak môžu ovplyvniť rozhodnutia používateľov podľa prístupu dvojitej významnosti (pozri kapitolu 3 tohto štandardu).

QC 2.

Informácie môžu ovplyvniť rozhodnutie aj vtedy, ak sa niektorí používatelia rozhodnú nevyužiť ich alebo ak sú im už známe z iných zdrojov. Informácie o udržateľnosti môžu ovplyvniť rozhodnutia používateľov, ak majú prediktívnu hodnotu, potvrdzujúcu hodnotu alebo obe tieto hodnoty. Informácie majú prediktívnu hodnotu, ak ich možno použiť ako vstup do procesov, ktoré používatelia uplatňujú na predpovedanie budúcich výsledkov. Informácie o udržateľnosti nemusia byť prognózou ani predpoveďou, aby mali prediktívnu hodnotu, ale prediktívnu hodnotu majú skôr vtedy, ak ich používatelia využívajú pri uskutočňovaní svojich vlastných prognóz.

QC 3.

Informácie majú potvrdzujúcu hodnotu, ak poskytujú spätnú väzbu (potvrdenie alebo zmenu) k predchádzajúcim hodnoteniam.

QC 4.

Významnosť je aspekt relevantnosti špecifický pre daný subjekt založený na povahe a/alebo intenzite položiek, ktorých sa informácie týkajú, ako sú posúdené v kontexte vykazovania informácií o udržateľnosti podnikom (pozri kapitolu 3 tohto štandardu).

Pravdivý obraz

QC 5.

Aby boli informácie užitočné, nesmú len opisovať príslušný jav, ale musia aj poskytovať pravdivý obraz o podstate javu, ktorý majú opisovať. Aby bol obraz pravdivý, informácie musia byť i) úplné; ii) neutrálne a iii) presné.

QC 6.

Úplné znázornenie vplyvu, rizika alebo príležitosti zahŕňa všetky významné informácie, ktoré používatelia potrebujú na pochopenie daného vplyvu, rizika alebo príležitosti. Zahŕňa to spôsob, akým podnik prispôsobil svoju stratégiu, riadenie rizík a správu a riadenie v reakcii na daný vplyv, riziko alebo príležitosť, ako aj metriky identifikované na stanovenie cieľových hodnôt a meranie výkonnosti.

QC 7.

Neutrálne znázornenie je bez zaujatosti, pokiaľ ide o jeho výber alebo zverejňovanie informácií. Informácie sú neutrálne, ak nie sú skreslené, vážené, zdôraznené, zoslabené alebo inak zmanipulované, aby sa zvýšila pravdepodobnosť, že používatelia prijmú tieto informácie priaznivo alebo nepriaznivo. Musia byť vyvážené, aby pokryli priaznivé/pozitívne a nepriaznivé/negatívne aspekty. Rovnakú pozornosť treba venovať negatívnym aj pozitívnym významným vplyvom z hľadiska významnosti vplyvu, ako aj významným rizikámpríležitostiam z hľadiska finančnej významnosti. V záujme neutrálneho znázornenia musia všetky ambiciózne informácie o udržateľnosti, napríklad cieľové hodnoty alebo plány, zahŕňať ambície aj faktory, ktoré by podniku mohli zabrániť v dosiahnutí týchto ambícií.

QC 8.

Neutralita je podporená uplatňovaním obozretnosti, čo je uplatňovanie opatrnosti pri rozhodovaní v podmienkach neistoty. Informácie nesmú byť očistené ani kompenzované, aby boli neutrálne. Uplatňovanie obozretnosti znamená, že príležitosti nie sú nadhodnotené a riziká nie sú podhodnotené. Uplatňovanie obozretnosti rovnako neumožňuje podhodnotenie príležitostí alebo nadhodnotenie rizík. Podnik môže prezentovať očistené informácie navyše k hrubým hodnotám, ak takáto prezentácia nezahmlieva príslušné informácie a zahŕňa jasné vysvetlenie, pokiaľ ide o účinky očistenia a dôvody očistenia.

QC 9.

Informácie môžu byť presné bez toho, aby boli úplne presné vo všetkých aspektoch. Presné informácie znamenajú, že podnik zaviedol primerané procesy a vnútorné kontroly s cieľom zabrániť významným chybám alebo významným nesprávnostiam. Ako také sa odhady musia prezentovať s jasným dôrazom na ich možné obmedzenia a súvisiacu neistotu (pozri oddiel 7.2 tohto štandardu). Rozsah potrebnej a dosiahnuteľnej presnosti a faktory, ktoré zabezpečujú presnosť informácií, závisia od povahy informácií a povahy aspektov, ktorými sa informácie zaoberajú. Presnosť si vyžaduje napríklad to, aby:

a)

faktické informácie neobsahovali žiadne významné chyby;

b)

znázornenia boli presné;

c)

odhady, aproximácie a predpovede boli jasne identifikované ako také;

d)

nedošlo k žiadnym významným chybám pri výbere a uplatňovaní vhodného procesu na vypracovanie odhadu, aproximácie alebo predpovede a aby vstupy do tohto procesu boli primerané a preukázateľné;

e)

tvrdenia boli primerané a založené na informáciách, ktoré sú dostatočné z hľadiska kvality a kvantity, a

f)

informácie o úsudkoch týkajúcich sa budúcnosti verne odrážali tieto úsudky aj informácie, na ktorých sú založené.

Porovnateľnosť

QC 10.

Informácie o udržateľnosti sú porovnateľné, ak ich možno porovnať s informáciami, ktoré podnik poskytol v predchádzajúcich obdobiach, a možno ich porovnať s informáciami poskytnutými inými podnikmi, najmä tými, ktoré majú podobné činnosti alebo pôsobia v rovnakom odvetví. Referenčným bodom pre porovnania môže byť cieľová hodnota, základný scenár, odvetvová referenčná hodnota či porovnateľné informácie buď od iných podnikov, alebo od medzinárodne uznávanej organizácie atď.

QC 11.

Konzistentnosť súvisí s porovnateľnosťou, ale nie je s ňou totožná. Konzistentnosť sa týka používania rovnakých prístupov alebo metód podnikom alebo inými podnikmi pre rovnaký aspekt udržateľnosti medzi jednotlivými obdobiami. Konzistentnosť prispieva k dosahovaniu cieľa porovnateľnosti.

QC 12.

Porovnateľnosť neznamená jednotnosť. Aby informácie boli porovnateľné, podobné komponenty musia vyzerať podobne a odlišné komponenty musia vyzerať odlišne. Porovnateľnosť informácií o udržateľnosti nemožno zvýšiť znázornením nepodobných vecí ako podobných a ani znázornením podobných vecí ako nepodobných.

Overiteľnosť

QC 13.

Overiteľnosť prispieva k zabezpečeniu dôvery používateľov, že informácie sú úplné, neutrálne a presné. Informácie o udržateľnosti sú overiteľné, ak je možné potvrdiť samotné informácie alebo vstupy použité na ich odvodenie.

QC 14.

Overiteľnosť znamená, že rôzni informovaní a nezávislí pozorovatelia by mohli dosiahnuť konsenzus, aj keď by nemuseli nevyhnutne dosiahnuť úplnú zhodu, že konkrétne znázornenie poskytuje pravdivý obraz. Informácie o udržateľnosti sa musia poskytovať spôsobom, ktorým za zvyšuje ich overiteľnosť, napríklad:

a)

zahrnutím informácií, ktoré možno potvrdiť porovnaním s inými informáciami, ktoré majú používatelia k dispozícii o podnikateľskej činnosti podniku, o iných podnikoch alebo o externom prostredí;

b)

poskytovaním informácií o vstupoch a metódach výpočtu použitých na vypracovanie odhadov alebo aproximácií a

c)

poskytovaním informácií, ktoré preskúmali a odsúhlasili správne, riadiace a dozorné orgány alebo ich výbory.

QC 15.

Niektoré informácie o udržateľnosti budú vo forme vysvetlení alebo výhľadových informácií. Tieto zverejnenia môžu byť preukázateľné na základe poskytnutia pravdivého obrazu o vecnom stave, napríklad stratégiách podniku, jeho plánoch a analýzach rizík. S cieľom pomôcť používateľom rozhodnúť sa, či majú použiť takéto informácie, podnik opíše východiskové predpoklady a metódy na vypracovanie týchto informácií, ako aj iné faktory, ktoré poskytujú dôkazy o tom, že odrážajú skutočné plány alebo rozhodnutia prijaté podnikom.

Zrozumiteľnosť

QC 16.

Informácie o udržateľnosti sú zrozumiteľné, ak sú jasné a stručné. Zrozumiteľné informácie umožňujú akémukoľvek informovanému používateľovi ľahko porozumieť informáciám, ktoré sa predkladajú.

QC 17.

Aby zverejňovanie informácií o udržateľnosti bolo stručné, je potrebné, aby sa v ňom a) predchádzalo používaniu generických štandardizovaných informácií, ktoré nie sú špecifické pre daný podnik; b) predchádzalo zbytočnej duplicite informácií vrátane informácií uvedených aj v účtovnej závierke a c) používal zrozumiteľný jazyk a dobre štruktúrované vety a odseky. Stručné zverejnenia musia obsahovať len významné informácie. Doplňujúce informácie prezentované podľa odseku 113 sa musia poskytovať spôsobom, ktorým sa zabráni zahmlievaniu významných informácií.

QC 18.

Jasnosť by sa mohla zvýšiť rozlišovaním informácií o vývoji v období vykazovania od tzv. stálych informácií, ktoré zostávajú relatívne nemenné medzi jednotlivými obdobiami. Možno to urobiť napríklad samostatným opisom vlastností procesov správy a riadenia a procesov riadenia rizík podniku súvisiacich s udržateľnosťou, ktoré sa od posledného obdobia vykazovania zmenili, v porovnaní s procesmi, ktoré sa nezmenili.

QC 19.

Úplnosť, jasnosť, ako aj porovnateľnosť zverejňovania informácií o udržateľnosti závisia od toho, či sa informácie prezentujú ako súdržný celok. Aby zverejňovanie informácií o udržateľnosti bolo súdržné, musí sa prezentovať spôsobom, ktorým sa vysvetľuje kontext a prepojenia medzi súvisiacimi informáciami. Súdržnosť si takisto vyžaduje, aby podnik poskytol informácie spôsobom, ktorý používateľom umožňuje uviesť do súvislosti informácie o jeho vplyvoch, rizikáchpríležitostiach súvisiacich s udržateľnosťou s informáciami v účtovnej závierke podniku.

QC 20.

Ak rizikápríležitosti súvisiace s udržateľnosťou, ktoré sú uvedené v účtovnej závierke, majú dôsledky pre vykazovanie informácií o udržateľnosti, podnik zahŕňa do vyhlásenia o udržateľnosti informácie, ktoré používatelia potrebujú na posúdenie týchto dôsledkov, a uvádza vhodné prepojenia na účtovnú závierku (pozri kapitolu 9 tohto štandardu). Úroveň informácií, podrobnosti a odbornosti musí byť zosúladená s potrebami a očakávaniami používateľov. Treba sa vyhnúť používaniu skratiek a jednotky merania musia byť vymedzené a zverejnené.

Dodatok C

Zoznam postupne zavádzaných požiadaviek na zverejňovanie

Tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť ESRS 1 a má rovnakú platnosť ako ostatné časti tohto štandardu.

ESRS

Požiadavka na zverejňovanie

Úplný názov požiadavky na zverejňovanie

Postupné zavádzanie alebo deň nadobudnutia účinnosti (vrátane prvého roka)

ESRS 2

SBM-1

Stratégia, obchodný model a hodnotový reťazec

Podnik vykazuje informácie predpísané v ESRS 2 SBM-1 odseku 40 písm. b) (rozčlenenie celkových výnosov podľa významných odvetví ESRS) a odseku 40 písm. c) (zoznam dodatočných významných odvetví ESRS) od dátumu začatia uplatňovania stanoveného v delegovanom akte Komisie, ktorý sa má prijať podľa článku 29b ods. 1 bodu ii) tretieho pododseku smernice 2013/34/EÚ.

ESRS 2

SBM-3

Významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom

Podnik môže počas prvého roka zostavovania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať informácie predpísané v ESRS 2 SBM-3 odseku 48 písm. e) (očakávané finančné vplyvy). Podnik môže počas prvých troch rokov zostavovania svojho vyhlásenia o udržateľnosti splniť ESRS 2 SBM-3 odsek 48 písm. e) tak, že vykazuje len kvalitatívne zverejnenia, ak je vypracovanie kvantitatívnych zverejnení nevykonateľné.

ESRS E1

E1-6

Hrubé emisie rozsahu 1, 2, 3 a celkové emisie skleníkových plynov

Podniky alebo skupiny, ktorých priemerný počet zamestnancov počas finančného roka nie je vyšší ako 750 k dátumom ich súvah (ak je to relevantné, na konsolidovanej báze), môžu počas prvého roka vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať údajové body týkajúce sa emisií rozsahu 3 a celkových emisií skleníkových plynov.

ESRS E1

E1-9

Očakávané finančné vplyvy v dôsledku významných fyzických rizík a rizík spojených s transformáciou, ako aj potenciálnych klimatických príležitostí

Podnik môže počas prvého roka vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať informácie predpísané v ESRS E1-9. Podnik môže počas prvých troch rokov vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti splniť ESRS E1-9 tak, že vykazuje len kvalitatívne zverejnenia, ak je vypracovanie kvantitatívnych zverejnení nevykonateľné.

ESRS E2

E2-6

Očakávané finančné vplyvy v dôsledku vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich so znečisťovaním životného prostredia

Podnik môže počas prvého roka vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať informácie predpísané v ESRS E2-6. S výnimkou informácií predpísaných v odseku 40 písm. b) týkajúcich sa prevádzkových a kapitálových výdavkov, ktoré vznikli v období vykazovania v spojení s významnými incidentmi a depozitmi, môže podnik počas prvých troch rokov vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti splniť ESRS E2-6 tak, že vykazuje len kvalitatívne zverejnenia.

ESRS E3

E3-5

Očakávané finančné vplyvy v dôsledku vplyvov, rizík a príležitostí súvisiacich s vodnými a morskými zdrojmi

Podnik môže počas prvého roka zostavovania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať informácie predpísané v ESRS E3-5. Podnik môže počas prvých troch rokov zostavovania svojho vyhlásenia o udržateľnosti splniť ESRS E3-5 tak, že vykazuje len kvalitatívne zverejnenia.

ESRS E4

Všetky požiadavky na zverejňovanie

Všetky požiadavky na zverejňovanie

Podniky alebo skupiny, ktorých priemerný počet zamestnancov počas finančného roka nie je vyšší ako 750 k dátumom ich súvah (ak je to relevantné, na konsolidovanej báze), môžu počas prvých dvoch rokov vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať informácie stanovené v požiadavkách na zverejňovanie podľa ESRS E4.

ESRS E4

E4-6

Očakávané finančné vplyvy v dôsledku vplyvov, rizík a príležitostí týkajúcich sa biodiverzity a ekosystému

Podnik môže počas prvého roka vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať informácie predpísané v ESRS E4-6.

Podnik môže počas prvých troch rokov vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti splniť ESRS E4-6 tak, že vykazuje len kvalitatívne zverejnenia.

ESRS E5

E5-6

Očakávané finančné vplyvy v dôsledku vplyvov, rizík a príležitostí týkajúcich sa využívania zdrojov a obehového hospodárstva

Podnik môže počas prvého roka vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať informácie predpísané v ESRS E5-6.

Podnik môže počas prvých troch rokov vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti splniť ESRS E5-6 tak, že vykazuje len kvalitatívne zverejnenia.

ESRS S1

Všetky požiadavky na zverejňovanie

Všetky požiadavky na zverejňovanie

Podniky alebo skupiny, ktorých priemerný počet zamestnancov počas finančného roka nie je vyšší ako 750 k dátumom ich súvah (ak je to relevantné, na konsolidovanej báze), môžu počas prvého roka vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať informácie stanovené v požiadavkách na zverejňovanie podľa ESRS S1.

ESRS S1

S1-7

Charakteristiky pracovníkov vlastnej pracovnej sily, ktorí nie sú zamestnancami podniku

Podnik môže počas prvého roka vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať vykazovanie v prípade všetkých údajových bodov v tejto požiadavke na zverejňovanie.

ESRS S1

S1-8

Pokrytie kolektívnym vyjednávaním a sociálny dialóg

Podnik môže počas prvého roka vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať túto požiadavku na zverejňovanie v súvislosti so svojimi vlastnými zamestnancami v krajinách mimo EHP.

ESRS S1

S1-11

Sociálna ochrana

Podnik môže počas prvého roka vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať informácie predpísané v ESRS S1-11.

ESRS S1

S1-12

Percentuálny podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím

Podnik môže počas prvého roka vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať informácie predpísané v ESRS S1-12.

ESRS S1

S1-13

Odborná príprava a rozvoj zručností

Podnik môže počas prvého roka vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať informácie predpísané v ESRS S1-13.

ESRS S1

S1-14

Zdravie a bezpečnosť

Podnik môže počas prvého roka vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať údajové body týkajúce sa prípadov zlého zdravotného stavu v súvislosti s prácou a počtu dní neodpracovaných v dôsledku zranení, nehôd, úmrtí alebo prípadov zlého zdravotného stavu v súvislosti s prácou.

ESRS S1

S1-14

Zdravie a bezpečnosť

Podnik môže počas prvého roka vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať informácie o pracovníkoch, ktorí nie sú zamestnancami.

ESRS S1

S1-15

Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom

Podnik môže počas prvého roka vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať informácie predpísané v ESRS S1-15.

ESRS S2

Všetky požiadavky na zverejňovanie

Všetky požiadavky na zverejňovanie

Podniky alebo skupiny, ktorých priemerný počet zamestnancov počas finančného roka nie je vyšší ako 750 k dátumom ich súvah (ak je to relevantné, na konsolidovanej báze), môžu počas prvých dvoch rokov vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať informácie stanovené v požiadavkách na zverejňovanie podľa ESRS S2.

ESRS S3

Všetky požiadavky na zverejňovanie

Všetky požiadavky na zverejňovanie

Podniky alebo skupiny, ktorých priemerný počet zamestnancov počas finančného roka nie je vyšší ako 750 k dátumom ich súvah (ak je to relevantné, na konsolidovanej báze), môžu počas prvých dvoch rokov vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať informácie stanovené v požiadavkách na zverejňovanie podľa ESRS S3.

ESRS S4

Všetky požiadavky na zverejňovanie

Všetky požiadavky na zverejňovanie

Podniky alebo skupiny, ktorých priemerný počet zamestnancov počas finančného roka nie je vyšší ako 750 k dátumom ich súvah (ak je to relevantné, na konsolidovanej báze), môžu počas prvých dvoch rokov vypracúvania svojho vyhlásenia o udržateľnosti vynechať informácie stanovené v požiadavkách na zverejňovanie podľa ESRS S4.

Dodatok D

Štruktúra vyhlásenia o udržateľnosti podľa ESRS

Tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť ESRS 1 a má rovnakú platnosť ako ostatné časti tohto štandardu, pokiaľ ide o vykazovanie v štyroch častiach, ako sa uvádza v odseku 115.

Časť správy o riadení

Označenie ESRS

Názov

1.

Všeobecné informácie

ESRS 2

Všeobecné zverejnenia vrátane informácií poskytovaných podľa požiadaviek na uplatňovanie uvedených v tematických ESRS uvedených v dodatku C k ESRS 2.

2.

Informácie o životnom prostredí

neuplatňuje sa

Zverejnenia podľa článku 8 nariadenia (EÚ) 2020/852 (nariadenie o taxonómii)

 

ESRS E1

Zmena klímy

 

ESRS E2

Znečisťovanie

 

ESRS E3

Vodné a morské zdroje

 

ESRS E4

Biodiverzita a ekosystémy

 

ESRS E5

Využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo

3.

Sociálne informácie

ESRS S1

Vlastná pracovná sila

 

ESRS S2

Pracovníci v hodnotovom reťazci

 

ESRS S3

Ovplyvnené spoločenstvá

 

ESRS S4

Spotrebitelia a koncoví používatelia

4.

Informácie o správe a riadení

ESRS G1

Obchodné správanie

Dodatok E

Vývojový diagram na určenie zverejnení podľa ESRS

Posúdenie významnosti je východiskovým bodom vykazovania informácií o udržateľnosti podľa ESRS. V tomto dodatku sa uvádzajú nezáväzné príklady posudzovania významnosti vplyvu a finančnej významnosti opísaného v kapitole 3. IRO-1 v oddiele 4.1 ESRS 2 zahŕňa všeobecné požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa postupu podniku na identifikáciu vplyvov, rizík a príležitostí a na posúdenie ich významnosti. V SBM-3 ESRS 2 sa uvádzajú požiadavky na všeobecné zverejňovanie týkajúce sa významných vplyvov, rizík a príležitostí vyplývajúcich z posúdenia významnosti vykonaného podnikom. Podnik môže vynechať všetky požiadavky na zverejňovanie podľa tematického štandardu, ak usúdil, že daná téma nie je významná. V takom prípade môže zverejniť stručné vysvetlenie záverov posúdenia významnosti danej témy, no v prípade ESRS E1 zmena klímy musí zverejniť podrobné vysvetlenie (IRO-2 ESRS 2). V ESRS sa stanovujú požiadavky na zverejňovanie, nie požiadavky na správanie. Požiadavky na zverejňovanie vo vzťahu k akčným plánom, cieľovým hodnotám, politikám, analýze scenárovplánom transformácie sú primerané, pretože sú podmienené tým, že ich podnik má, čo môže závisieť od veľkosti, kapacity, zdrojov a zručností podniku. Poznámka: Nasledujúci vývojový diagram sa nevzťahuje na situáciu, v ktorej podnik posúdi aspekt udržateľnosti ako významný, ale nie je zahrnutý v tematickom štandarde, pričom v takom prípade podnik uskutoční doplňujúce zverejnenia špecifické pre daný subjekt [ESRS 1 30 písm. b)].