1.

Vyplýva z práva Únie priamo uplatniteľná úprava, ktorá zdaniteľnej osobe, ktorej finančný úrad v situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, včas nevrátil preplatok na dani z pridanej hodnoty, priznáva nárok na úroky z omeškania, pričom si tento nárok môže uplatniť na finančnom úrade, resp. v konaní pred správnymi súdmi, aj napriek tomu, že vnútroštátne právo takúto právnu úpravu úrokov nepozná?

V prípade kladnej odpovede na 1. prejudiciálnu otázku:

2.

Je aj v prípade pohľadávky zdaniteľnej osoby na daň z pridanej hodnoty, ktorá vyplynula z dodatočného zníženia odplaty podľa článku 90 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1) prípustné, aby sa úroky začali počítať až po uplynutí primeranej doby, ktorú má finančný úrad na účely kontroly správnosti nároku, ktorý si zdaniteľná osoba uplatnila?

3.

Má okolnosť, že vnútroštátne právo členského štátu neobsahuje právnu úpravu úrokov v prípade oneskoreného pripísania preplatku dane z pridanej hodnoty za následok, že vnútroštátne súdy sú povinné pri určovaní výšky úrokov uplatniť právnu postupnosť upravenú v článku 27 ods. 2 druhej zarážke smernice Rady z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (2), aj v tom prípade, ak konania vo veci samej nepatria do pôsobnosti tejto smernice?