1.

Článok 185 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

sa má vykladať v tom zmysle, že:

vyradenie tovaru, o ktorom zdaniteľná osoba usúdila, že sa v rámci jej obvyklých ekonomických činností stal nepoužiteľným, a po ktorom nasledoval predaj tohto tovaru ako odpad, ktorý podliehal dani z pridanej hodnoty (DPH), nepredstavuje „zmenu vo faktoroch, ktoré boli použité pri určení výšky odpočítanej dane“, v zmysle tohto ustanovenia.

2.

Článok 185 smernice 2006/112

sa má vykladať v tom zmysle, že:

vyradenie tovaru, o ktorom zdaniteľná osoba usúdila, že sa v rámci jej obvyklých ekonomických činností stal nepoužiteľným, a po ktorom nasledovalo úmyselné zničenie tohto tovaru, predstavuje „zmenu vo faktoroch, ktoré boli použité pri určení výšky odpočítanej dane“, v zmysle odseku 1 tohto článku. Takáto situácia však predstavuje „zničenie“ v zmysle odseku 2 prvého pododseku uvedeného článku bez ohľadu na to, či bolo úmyselné, a teda táto zmena nezakladá povinnosť vykonať úpravu odpočítanej dane, pokiaľ je toto zničenie riadne preukázané alebo potvrdené a uvedený tovar objektívne stratil akúkoľvek užitočnosť v rámci ekonomických činností zdaniteľnej osoby. Riadne preukázané zlikvidovanie tovaru sa musí považovať za jeho zničenie, pokiaľ konkrétne znamená nezvratný zánik tohto tovaru.

3.

Článok 185 smernice 2006/112

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni ustanoveniam vnútroštátneho práva, ktoré stanovujú povinnosť vykonať úpravu DPH odpočítanej na vstupe pri nadobudnutí tovaru v prípade, že bol tento tovar vyradený z dôvodu, že zdaniteľná osoba usúdila, že sa v rámci jej obvyklých ekonomických činností stal nepoužiteľným, a následne bol tento tovar buď predmetom predaja podliehajúceho DPH, alebo bol zničený či zlikvidovaný spôsobom, ktorý konkrétne znamená jeho nezvratný zánik, pokiaľ je toto zničenie riadne preukázané alebo potvrdené a uvedený tovar objektívne stratil akúkoľvek užitočnosť v rámci ekonomických činností zdaniteľnej osoby.