1.

Má sa článok 124 písm. d) v spojení s článkom 128 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (1) vykladať v tom zmysle, že výraz „vzájomný návrh na vyhlásenie neplatnosti“ obsiahnutý v týchto ustanoveniach môže označovať návrh na vyhlásenie neplatnosti výlučne v rozsahu, v akom súvisí s návrhom žalobcu z titulu porušenia práv k ochrannej známke Európskej únie, čo vnútroštátnemu súdu umožňuje, aby neskúmal vzájomný návrh na vyhlásenie neplatnosti v širšom rozsahu, ako je rozsah návrhu na vyhlásenie neplatnosti súvisiaceho s nárokom žalobcu z titulu porušenia práv?

2.

Má sa článok 129 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie – ktoré spomína „procesné pravidlá, ktorými sa riadi rovnaký typ žaloby týkajúci sa národnej ochrannej známky“ – sa vzťahuje na vnútroštátne procesné ustanovenia, ktoré by sa uplatňovali v konkrétnom konaní o porušení práv k ochrannej známke Európskej únie (a v konaní o vzájomnom návrhu na vyhlásenie neplatnosti), alebo sa tiež vzťahuje všeobecne na vnútroštátne procesné ustanovenia platné v právnom poriadku členského štátu – čo má význam vtedy, keď s ohľadom na dátum začatia konkrétneho konania o porušení práv k ochrannej známky Európskej únii neexistovali v právnom poriadku členského štátu procesné ustanovenia o vzájomnom návrhu na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky týkajúce sa národných ochranných známok?