Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62017CN0318

    Vec C-318/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) 30. mája 2017 – Mahmud Ibrahim a i./Spolková republika Nemecko

    Ú. v. EÚ C 309, 18.9.2017, p. 23–24 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    18.9.2017   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 309/23


    Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) 30. mája 2017 – Mahmud Ibrahim a i./Spolková republika Nemecko

    (Vec C-318/17)

    (2017/C 309/29)

    Jazyk konania: nemčina

    Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

    Bundesverwaltungsgericht

    Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

    Žalobcovia: Mahmud Ibrahim, Fadwa Ibrahim, Bushra Ibrahim, Mohammad Ibrahim, v zastúpení: Fadwa Ibrahim a Mahmud Ibrahim, rodičia ako zákonní zástupcovia, Ahmad Ibrahim (v zastúpení: Fadwa Ibrahim a Mahmud Ibrahim, rodičia ako zákonní zástupcovia)

    Žalovaná: Spolková republika Nemecko

    Prejudiciálne otázky

    1.

    Bráni prechodné ustanovenie podľa článku 52 ods. 1 smernice 2013/32/EÚ (1) uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorej pri výkone oprávnenia podľa článku 33 ods. 2 písm. a) smernice 2013/32/EÚ, ktoré je v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou rozšírené, je žiadosť o medzinárodnú ochranu neprípustná, ak bola žiadateľovi udelená doplnková ochrana v inom členskom štáte, pokiaľ sa vnútroštátna právna úprava v dôsledku chýbajúceho vnútroštátneho prechodného ustanovenia uplatní aj na žiadosti podané pred 20. júlom 2015?

    Umožňuje prechodné ustanovenie v článku 52 ods. 1 smernice 2013/32/EÚ členským štátom spätné vykonanie rozšíreného oprávnenia podľa článku 33 ods. 2 písm. a) smernice 2013/32/EÚ s tým dôsledkom, že žiadosti o azyl, ktoré boli podané skôr, než sa rozšírené oprávnenie vykonalo na vnútroštátnej úrovni, o ktorých sa však v čase vykonania ešte právoplatne nerozhodlo, budú neprípustné?

    2.

    Zabezpečuje sa článkom 33 smernice 2013/32/EÚ členským štátom možnosť voľby, či žiadosť o azyl zamietnu na základe inak určenej medzinárodnej príslušnosti (dublinské nariadenia) alebo na základe ustanovenia článku 33 ods. 2 písm. a) smernice 2013/32/EÚ?

    3.

    Ak je odpoveď na druhú otázku kladná: bráni právo Únie členským štátom, vykonávajúc svoje oprávnenie podľa článku 33 ods. 2 písm. a) smernice 2013/32/EÚ, zamietnuť žiadosť o medzinárodnú ochranu ako neprípustnú z dôvodu udelenia doplnkovej ochrany v inom členskom štáte, ak

    a)

    sa žiadateľ domáha zvýšenia doplnkovej ochrany, ktorá mu bola v inom členskom štáte udelená (žiada priznanie postavenia utečenca), a azylové konanie v tomto inom členskom štáte bolo poznačené systémovými zlyhaniami a naďalej ich má; alebo

    b)

    konkrétna podoba tejto medzinárodnej ochrany, predovšetkým životné podmienky osoby, ktorej bola udelená doplnková ochrana, v tomto inom členskom štáte, ktorý žiadateľovi už udelil doplnkovú ochranu,

    je v rozpore s článkom 4 Charty základných práv Európskej únie, prípadne s článkom 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, alebo

    nevyhovuje požiadavkám článku 20 a nasl. smernice 2011/95/EÚ bez toho, že by bola v rozpore s článkom 4 Charty základných práv Európskej únie, prípadne s článkom 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd?

    4.

    Ak je odpoveď na otázku 3b kladná: platí uvedené aj v prípade, že osobám s doplnkovou ochranou sa nezabezpečujú žiadne existenčné potreby, resp. sa im v porovnaní s inými členskými štátmi zabezpečujú len v značne obmedzenom rozsahu, ale nezaobchádza sa s nimi v tomto ohľade inak ako so štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu?

    5.

    Ak je odpoveď na druhú otázku záporná:

    a)

    uplatní sa nariadenie Dublin III v konaní o udelení medzinárodnej ochrany, pokiaľ bola žiadosť o azyl podaná pred 1. januárom 2014, dožiadanie o prijatie späť však až po 1. januári 2014, pričom žiadateľ už skôr (vo februári 2013) získal v dožiadanom členskom štáte doplnkovú ochranu?

    b)

    Vyplýva z dublinských nariadení nepísané pravidlo o prechode príslušnosti na členský štát, ktorý žiada o prijatie žiadateľa späť, pokiaľ dožiadaný príslušný členský štát na základe dublinských nariadení odmietol žiadosť o prijatie späť podanú v lehote a namiesto toho odkázal na medzištátnu readmisnú dohodu?


    (1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany, Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60.


    Top