a)

Ide o legitímny cieľ v rámci článku 6 ods. 1 prvého pododseku smernice 2000/78/ES, keď zamestnávateľ pomocou hornej vekovej hranice uchádzačov sleduje svoj záujem na čo možno najdlhšej aktívnej dobe výkonu služby úradníkov, ktorí sa majú zamestnať?

b)

Je prebratie takéhoto cieľa neprimerané, keď sa tým sleduje zámer, aby úradníci vykonávali službu dlhšie než je nutné na nadobudnutie zákonom stanoveného vnútroštátneho minimálneho zabezpečenia pri predčasnom odchode do dôchodku po uplynutí 5 rokov výkonu služby?

c)

Je prebratie takéhoto cieľa neprimerané až vtedy, keď sa tým dosiahne, že úradníci budú vykonávať službu dlhšie než je potrebné na získanie zákonom garantovaného minimálneho zabezpečenia pri predčasnom odchode do dôchodku, momentálne 19,51 roka?

a)

Ide v zmysle článku 6 ods. 1 prvého pododseku smernice 2000/78/ES o legitímny cieľ, pokiaľ sa pomocou najnižšej možnej hornej vekovej hranice uchádzačov o zamestnanie má zachovať čo možno najnižší počet celkove prijatých úradníkov, a tým zachovať čo možno najnižší počet plnení v jednotlivých prípadoch, akými sú zabezpečenie v prípade úrazu alebo nemocenská a zdravotná starostlivosť (dávky pomoci aj pre rodinných príslušníkov)?

b)

Aký význam má okolnosť, že so zvyšujúcim sa vekom sú plnenia v prípade úrazov alebo podpory v prípade choroby (aj pre rodinných príslušníkov) vyššie než pri mladších úradníkoch, takže sa pri zamestnaní vekovo starších úradníkov alebo úradníčok pravdepodobne celkovo zvýši výška plnenia, ktorú je potrebné poskytnúť?

c)

Musia na tento účel existovať dôveryhodné prognózy alebo štatistiky alebo postačujú všeobecné pravdepodobné odhady?

a)

Ide o legitímny cieľ v zmysle článku 6 ods. 1 prvého pododseku smernice 2000/78/ES, keď chce zamestnávateľ uplatniť určitú hornú vekovú hranicu uchádzačov, aby zabezpečil „vyrovnanú vekovú štruktúru v príslušnom služobnom postupe“?

b)

Aké požiadavky prípadne musia postačovať pri úvahách o vytvorení takejto vekovej štruktúry, aby boli splnené predpoklady na jej odôvodnenie (primeranosť a potrebnosť, nevyhnutnosť)?

a)

Je možné odôvodniť nevyhnutnosť minimálnej doby výkonu služby výlučne ako ekvivalent pre nadobudnutie kvalifikácie, ktorú financuje výlučne zamestnávateľ (spôsobilosť na výkon služby v strednej službe hasičov), aby sa zabezpečila v súvislosti s takouto kvalifikáciou primeraná následná doba výkonu služby u zamestnávateľa, takže si úradník postupne takýmto spôsobom odpracuje náklady na odbornú prípravu?

b)

Aká dlhá môže byť doba výkonu služby nasledujúca po dobe odbornej prípravy? Môže prekročiť 5 rokov, a ak áno, za akých okolností?

c)

Môže sa primeranosť alebo nevyhnutnosť minimálnej doby výkonu služby nezávisle od bodu 7 písm. a) odôvodniť úvahou, že v prípade úradníkov, ktorých dôchodkové zabezpečenie financuje výlučne zamestnávateľ, musí očakávaná doba aktívneho výkonu služby od prijatia do zamestnania až do predpokladaného odchodu do dôchodku postačovať na získanie zákonom zabezpečeného minimálneho zabezpečenia v dôchodku vďaka dobe výkonu služby v súčasnosti 19,51 rokov?

d)

Je naopak odmietnutie prijatia do zamestnania podľa článku 6 ods. 1 smernice 2000/78/ES odôvodnené len v prípade, keby bola osoba prijatá do zamestnania vo veku, ktorý by v prípade predpokladaného odchodu do dôchodku viedol k tomu, že by bolo potrebné platiť minimálne zabezpečenie, hoci táto osoba ešte nezískala nárok na zabezpečenie?

a)

Je pre posúdenie nástupu do dôchodku podľa úpravy článku 6 ods. 1 druhého pododseku písm. c) smernice 2000/78/ES potrebné zohľadniť zákonom upravenú vekovú hranicu pre odchod do dôchodku s následným právom na poberanie dôchodku alebo je potrebné zohľadniť štatisticky priemerný vek nástupu do dôchodku určitej skupiny úradníkov alebo profesie?

b)

V akom rozsahu je potrebné prípadne zohľadniť, že je u jednotlivých úradníkov možné posunúť bežný odchod do dôchodku o dva až tri roky? Vedie táto okolnosť v zodpovedajúcom rozsahu k zvýšeniu hornej vekovej hranice uchádzačov o zamestnanie?