29.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 253/22

(1)

Na mimoriadnom zasadaní 21. septembra 2001 Európska rada označila terorizmus za skutočný problém pre svet a Európu a boj proti terorizmu za prioritný cieľ Európskej únie.

(2)

Dňa 19. októbra 2001 Európska rada vyhlásila, že je odhodlaná bojovať proti každej forme terorizmu vo svete a že bude pokračovať vo svojej snahe posilniť koalíciu medzinárodného spoločenstva v boji proti terorizmu každej podoby a formy, napríklad zintenzívnením spolupráce medzi operatívnymi službami zodpovednými za boj proti terorizmu: Europol, Eurojust, spravodajské služby, policajné zložky a justičné orgány.

(3)

V boji proti terorizmu je dôležité, aby príslušné služby mali v čo najväčšej možnej miere úplné a aktuálne informácie v príslušných oblastiach. Vnútroštátne špecializované služby členských štátov, justičné orgány a príslušné orgány Európskej únie, ako napr. Europol a Eurojust, nevyhnutne potrebujú informácie na riadny výkon svojich úloh.

(4)

Rozhodnutie Rady 2003/48/SVV z 19. decembra 2002 o vykonávaní osobitných opatrení v rámci policajnej a justičnej spolupráce v boj proti terorizmu v súlade s článkom 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP (2) je dôležitým krokom vpred. Pretrvávanie hrozby terorizmu a zložitosť tohto javu stále zvyšujú potrebu efektívnejšej výmeny informácií. Rozsah výmeny informácií sa musí rozšíriť na všetky štádia trestného konania vrátane rozsudkov a na všetky osoby, skupiny alebo subjekty vyšetrované, stíhané alebo odsúdené za trestné činy terorizmu.

(5)

Keďže ciele tohto rozhodnutia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov potreby reciprocity ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(6)

Pri uskutočňovaní výmeny informácií sa toto rozhodnutie uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté základné záujmy národnej bezpečnosti, a nemalo by ohrozovať bezpečnosť jednotlivcov alebo výsledok prebiehajúcich vyšetrovaní alebo špecifických spravodajských činností v oblasti štátnej bezpečnosti.

(7)

Toto rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných ľudských práv Európskej únie,

a)

„trestné činy terorizmu“: trestné činy vymedzené v článkoch 1, 2 a 3 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (3);

b)

„Dohovor o Europole“: dohovor z 26. júla 1995 o zriadení Európskeho policajného úradu (4);

c)

„rozhodnutie o Eurojuste“: rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (5);

d)

„skupina alebo subjekt“: „teroristické skupiny“ v zmysle článku 2 rámcového rozhodnutia 2002/475/SVV a skupiny a subjekty uvedené v prílohe k spoločnej pozícii Rady 2001/931/SZBP z 27. decembra 2001 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (6).

a)

Europolu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a ustanoveniami dohovoru o Europole na spracovanie; a

b)

Eurojustu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a, ak to dovoľujú ustanovenia rozhodnutia o Eurojuste, s cieľom umožniť Eurojustu vykonávať jeho úlohy.

a)

údaje, ktoré identifikujú osobu, skupinu alebo subjekt;

b)

činy, ktoré podliehajú vyšetrovaniu, a ich osobitné okolnosti;

c)

príslušný trestný čin;

d)

spojitosť s inými relevantnými prípadmi;

e)

používanie komunikačných technológií;

f)

hrozba, ktorú prestavuje vlastníctvo zbraní hromadného ničenia.

a)

údaje, ktoré identifikujú osobu, skupinu alebo subjekt, ktoré sú predmetom vyšetrovania trestného činu alebo trestného stíhania;

b)

príslušný trestný čin a jeho osobitné okolnosti;

c)

informácie o právoplatných odsúdeniach za trestné činy terorizmu a osobitných okolnostiach týchto trestných činov;

d)

spojitosť s inými relevantnými prípadmi;

e)

žiadosti o justičnú právnu pomoc, vrátane dožiadaní adresovaných alebo prijatých od iného členského štátu a odpovede na ne.