Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62017TN0420

    Vec T-420/17: Žaloba podaná 10. júla 2017 – Portigon/SRB

    Ú. v. EÚ C 277, 21.8.2017, p. 56–57 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    21.8.2017   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 277/56


    Žaloba podaná 10. júla 2017 – Portigon/SRB

    (Vec T-420/17)

    (2017/C 277/81)

    Jazyk konania: nemčina

    Účastníci konania

    Žalobkyňa: Portigon AG (Düsseldorf, Nemecko) (v zastúpení: D. Bliesener a V. Jungkind, Rechtsanwälte)

    Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

    Návrhy

    Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

    zrušil rozhodnutie žalovanej z 11. apríla 2017 o ex ante príspevkoch do Jednotného fondu pre riešenie krízových situácií za 2017 (č. SRB/ES/SRF/2017/05) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, ako aj

    uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

    Dôvody a hlavné tvrdenia

    Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.

    1.

    Prvý žalobný dôvod: porušenie článku 70 ods. 2 prvého až tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 806/2014 (1) v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81 (2) a článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ (3).

    Žalovaná neoprávnene uložila žalobkyni povinnosť uhradiť príspevok do fondu, pretože nariadenie (EÚ) č. 806/2014 ani smernica 2014/59/EÚ nestanovuje povinnosť, aby inštitúcie nachádzajúce sa v likvidácií odvádzali tento príspevok. Podľa žalobkyne článok 114 ZFEÚ zakazuje výber príspevkov od takých inštitúcií, akou je žalobkyňa, ktorej zostávajúca činnosť podlieha likvidácií. Podmienky požadované na prijatie opatrení podľa článku 114 ods. 1 ZFEÚ neboli v prípade žalobkyne splnené. Výber poplatkov je v rozpore s článkom 114 ods. 2 ZFEÚ.

    Žalovaná uložila žalobkyni povinnosť odvádzať poplatok do fondu neoprávnene, pretože inštitúcia nečelí riziku, postup riešenia krízy podľa nariadenia (EÚ) č. 806/2014 je vylúčený a inštitúcia nie je významná z hľadiska stability finančného systému. Došlo preto k porušeniu článku 103 ods. 7 písm. a) d) a g) smernice 2014/59/EÚ.

    Žalobkyňa od začiatku roku 2012 nevykonáva nijakú podnikateľskú činnosť a na základe rozhodnutia Komisie o poskytnutí štátnej pomoci je predmetom vyšetrovania. Prevažnú časť jej zostávajúcich pohľadávok zostáva zverená inému právnemu subjektu, ktorý prevzal zodpovednosť za príležitosti a rizika vyplývajúce z tejto transakcie.

    Delegované nariadenie (EÚ) 2015/63 (4) je v rozpore s článkom 114 ZFEÚ, ako aj s článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, pretože predstavuje podstatný prvok pre výpočet príspevku (článok 290 ods. 1 druhý pododsek ZFEÚ). Okrem toho na žalovanú už nemožno preniesť právomoc stanovenia príslušných ukazovateľov rizík (článok 290 ods. 1).

    2.

    Druhý žalobný dôvod: porušenie článkov 16 a 20 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ktoré spočíva v tom, že vzhľadom na to, že je situácia žalobkyne odlišná od iných úverových inštitúcií, ktoré majú povinnosť odvádzať príspevok, rozhodnutie je v rozpore so všeobecnou zásadou rovnosti zaobchádzania. Rozhodnutie je navyše neprimeraným zásahom do slobody podnikania žalobkyne.

    3.

    Tretí žalobný dôvod (subsidiárne): porušenie článku 70 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v spojení s článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ z dôvodu, že žalovaná pri výpočte príspevku neoprávnene nezohľadnila skutočnosť, že pohľadávka žalobkyne, ktorá z hľadiska súvahy nepredstavuje riziko, má byť vyňatá zo záväzkov relevantných pre výber príspevku.

    4.

    Štvrtý žalobný dôvod (subsidiárne): porušenie článku 70 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v spojení s článkom 5 ods. 3 a 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 spočívajúce v tom, že žalovaná neoprávnene vypočítala brutto príspevok žalobkyne na základe zmlúv o derivátoch.

    5.

    Piaty žalobný dôvod (subsidiárne): porušenie článku 70 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v spojení s článkom 6 ods. 8 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 spočívajúce v tom, že žalovaná pri výpočte príspevku v prípade žalobkyne usúdila, že ide o inštitúciu, u ktorej bola začatá reorganizácia, v dôsledku čoho mal byť nahradený ukazovateľ rizika podľa článku 6 ods. 5 písm. c) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 minimálnou hodnotou.

    6.

    Šiesty žalobný dôvod: porušenie článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. a) Charty, ktoré spočíva v nevypočutí žalobkyne.

    7.

    Siedmy žalobný dôvod: porušenie článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty spočívajúce v nedostatku odôvodnenia rozhodnutia.


    (1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).

    (2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1).

    (3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).

    (4)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014 , ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, 44).


    Top