Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52013AE7440

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa viacero právnych aktov odkazujúcich na použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článkom 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie“ COM(2013) 751 final – 2013/0365 (COD)

Ú. v. EÚ C 177, 11.6.2014, p. 48–51 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

11.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 177/48


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa viacero právnych aktov odkazujúcich na použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článkom 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie“

COM(2013) 751 final – 2013/0365 (COD)

(2014/C 177/09)

Hlavný spravodajca: Antonello PEZZINI

Rada Európskej únie (10. decembra 2013) a Európsky parlament (18. decembra 2013) sa v súlade s článkom 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodli prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa viacero právnych aktov odkazujúcich na použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článkom 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie“

COM(2013) 751 final – 2013/0365(COD).

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán PEZZINI rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 495. plenárnom zasadnutí 21. a 22. januára 2014 vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 112 hlasmi za, pričom 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV podporuje iniciatívu Komisie, pretože zabezpečuje istotu zdrojov práva EÚ, jej cieľom je zjednodušenie a zvýšenie účinnosti a zaručuje úplné vykonávanie právomocí demokratickej kontroly a jasného a transparentného informovania všetkých zainteresovaných subjektov.

1.2

Výbor vyjadruje uspokojenie nad tým, že Komisia pri vypracovaní predložených návrhov zohľadnila rôzne pripomienky, ktoré vyjadril vo svojich predchádzajúcich stanoviskách.

1.3

Výbor konštatuje, že návrh Komisie zahŕňa viac ako 80 právnych predpisov – nariadení a smerníc, a vyjadruje poľutovanie, že nie je schopný urobiť hodnotenie každého jedného právneho predpisu, a to vzhľadom na veľký počet upravovaných oblastí:

siete,

komunikačný obsah a komunikačné technológie,

klimatické iniciatívy,

energetika,

podnikanie a priemysel,

životné prostredie,

štatistika,

vnútorný trh a služby,

mobilita a doprava,

zdravie a spotrebitelia,

humanitárna pomoc.

1.4

Výbor odporúča, aby sa vykonalo ďalšie dôkladnejšie hodnotenie cieľov, obsahov, rozsahu a trvania delegovania právomocí, ktoré má umožniť úplné vykonávanie demokratickej kontroly na európskej úrovni aj úplné vykonávanie výlučných právomocí a funkcií, ktoré sú zaručené parlamentom členských štátov pri tvorbe európskych predpisov. Domnieva sa, že musia byť definované jednotne a úplne zohľadňovať výklad Súdneho dvora EÚ a pojmy „nepodstatné opatrenie“ a „delegované právomoci“.

1.5

Výbor zdôrazňuje význam nasledujúcich prvkov:

plné zapojenie Európskeho parlamentu,

racionalizácia a zjednodušenie komitologických postupov,

lepšie informovanie Európskeho parlamentu tak o prenášaní právomocí na výbory, ako aj o nevyhnutných opatreniach, ktoré sa určujú vo všetkých štádiách postupu,

úplná dostupnosť informácií občanom a občianskej spoločnosti.

1.6

Výbor zdôrazňuje, že je dôležité, aby postupy výboru boli maximálne transparentné a zrozumiteľné všetkým občanom EÚ, obzvlášť osobám, ktorých sa spomínané právne predpisy priamo týkajú.

1.7

Výbor pripomína, že je potrebné v plnom rozsahu uplatniť článok 8A Lisabonskej zmluvy, podľa ktorého musia byť rozhodnutia prijímané čo najbližšie k občanom a musí byť zaručené, aby občania a občianska spoločnosť mali plný prístup k informáciám.

1.8

Výbor na záver žiada, aby sa posúdil dosah uplatňovania nového regulačného rámca a aby sa Európskemu parlamentu, Rade a výboru predkladala pravidelná správa o účinnosti, transparentnosti a šírení informácií.

2.   Úvod

2.1

Nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy sa zaviedlo rozlišovanie medzi právomocami prenesenými na Komisiu, aby mohla prijímať delegované akty, teda všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia nepodstatné prvky legislatívneho aktu, a to postupom stanoveným v článku 290 (o postupe delegovania) Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ), a právomocami prenesenými na Komisiu v súlade s postupom podľa článku 291 ZFEÚ, aby mohla prijímať tzv. vykonávacie akty, teda stanovovať jednotné podmienky na vykonávanie právne záväzných aktov EÚ.

2.1.1

Spôsob uplatňovanie právomoci delegovania stanovujú nezáväzné právne akty, ako je:

Oznámenie Komisie o vykonávaní článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (1),

Spoločná dohoda o delegovaných aktoch z roku 2006,

články 87a a 88 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu zmenené a doplnené rozhodnutím z 10. mája 2012 (2).

2.2

Ako EHSV pripomenul vo svojom stanovisku o regulačnom postupe s kontrolou z roku 2008 (3), Rada už v júli 2006 (4) zavedením regulačného postupu s kontrolou zmenila a doplnila rozhodnutie, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

2.2.1

Vďaka tomuto postupu sa môže zákonodarca postaviť proti prijatiu „kvázi legislatívnych“ opatrení, t. j. opatrení všeobecného charakteru zameraných na zmenu alebo doplnenie nepodstatných prvkov základného aktu, ktorý bol prijatý postupom spolurozhodovania, a to vždy keď sa bude domnievať, že návrh opatrení presahuje vykonávacie právomoci uvedené v základnom akte alebo nie je zlučiteľný s cieľom alebo obsahom základného aktu alebo nerešpektuje zásadu subsidiarity alebo proporcionality.

2.2.2

Ide o opatrenia typické pre komitologický postup, ktorý upravuje rozhodnutie Rady (ES) č. 468/1999 zmenené a doplnené rozhodnutím Rady (ES) č. 512/2006, ktoré Komisii ukladajú povinnosť predložiť návrhy vykonávacích opatrení výborom zložených z úradníkov správnych orgánov členských štátov podľa piatich komitologických postupov: konzultácia, riadenie, regulácia, regulácia s kontrolou a ochrana. Komisia už v decembri 2006 prijala 25 zodpovedajúcich návrhov (6), o ktorých sa výbor mohol vyjadriť (7).

2.3

Regulačný postup s kontrolou sa používal na prijímanie vykonávacích opatrení, ktorými sa menia a dopĺňajú nepodstatné prvky základných legislatívnych aktov. V rokoch 2009 až 2014 dočasne platil článok 5a rozhodnutia o komitologickom postupe a regulačný postup s kontrolou, a to do času, kým sa platné ustanovenia neprispôsobili režimu delegovaných aktov zosúladením niekoľkých nariadení, smerníc a rozhodnutí.

2.4

Aj nedávno mal EHSV možnosť vyjadriť sa o dvoch návrhoch súhrnných pozmeňovacích nariadení (8) nazývaných „omnibus“ k 12 rôznym sektorom a podporil túto iniciatívu, pretože „je potrebná pre bezpečnosť právnych zdrojov Únie a jej cieľom je zjednodušenie a účinnosť“, ale odporučil Rade a Európskemu parlamentu, aby „boli mimoriadne opatrní a podrobne preskúmali všetky akty, ktorých sa zosúladenie týka“, pričom išlo o 165 legislatívnych aktov, ktoré pôvodne podliehali regulačnému postupu s kontrolou, a teraz podliehajú novému režimu delegovaných aktov.

2.5

EHSV pripomína, že nedávno bola prijatá jeho podrobná správa o postupe delegovania, a odporúča, aby sa v záujme pochopenia tohto stanoviska zobrala do úvahy.

3.   Návrhy Komisie

3.1

V súčasnom návrhu sa uplatnil rovnaký prístup ako pri predchádzajúcich návrhoch a použil sa regulačný postup.

3.2

Navrhovaný regulačný rámec zahŕňa zmeny a doplnenia 76 právnych aktov – nariadení a smerníc – z rôznych oblastí. Na zosúladenie s ustanoveniami ZFEÚ sa takisto plánujú ďalšie zmeny v podobe zrušenia nariadenia (ES) č. 66/2010 a (ES) č. 1221/2009 týkajúce sa životného prostredia, smernice 97/70/ES o doprave, nariadenia (ES) 1333/2008, smernice 2002/46/ES o zdraví a spotrebiteľoch (9) a nariadenia Rady (ES) č. 1257/96 o humanitárnej pomoci.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

EHSV podporuje iniciatívu Komisie, pretože zabezpečuje istotu zdrojov práva EÚ, jej cieľom je zjednodušenie a zvýšenie účinnosti a zaručuje úplné vykonávanie právomocí demokratickej kontroly prislúchajúce Európskemu parlamentu a Rade.

4.2

EHSV vyjadruje uspokojenie nad tým, že pri vypracovávaní predložených návrhov sa prihliadalo na rôzne pripomienky z jeho skorších stanovísk, ale upozorňuje na to, čo nedávno vyhlásil, „že podľa článku 290 ZFEÚ sa trvanie právomoci delegovania musí výslovne stanoviť v základnom legislatívnom akte a že až na niekoľko vzácnych výnimiek bolo doteraz delegovanie v princípe stanovené na dobu určitú, prípadne s možnosťou predĺženia, prostredníctvom správy o vykonávaní delegovania“ (10).

4.3

EHSV pripomína, že samotný Európsky parlament vo svojom uznesení z 5. mája 2010 o delegovaní legislatívnej právomoci vyzdvihol chúlostivosť delegovania a zdôraznil, že „ciele, obsah, rozsah a trvanie delegovania podľa článku 290 ZFEÚ musia byť v každom základnom akte výslovne a dôkladne vymedzené“. Podľa výboru musia tieto aspekty umožniť aj úplné vykonávanie výlučných právomocí a funkcií zaručených parlamentom členských štátov pri tvorbe európskych predpisov.

4.4

Podľa výboru by sa delegovanie právomoci malo schváliť iba v prípade, keď je nevyhnutné „prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu“ v zmysle článku 290. Pri čisto vykonávacích predpisoch by sa mali použiť ustanovenia článku 291 ZFEÚ a pri predpisoch týkajúcich sa podstatných prvkov určitého odvetvia by sa mala vylúčiť akákoľvek možnosť delegovania právomocí. Okrem toho treba ešte vymedziť čo sú „nepodstatné prvky“ a bolo by treba vypracovať presné hodnotenie fungovania tohto mechanizmu.

4.5

V tejto súvislosti EHSV upozorňuje na svoje odporúčanie Komisii, „aby prispôsobila toto paušálne zosúladenie a vo väčšej miere zohľadnila osobitosti určitých základných legislatívnych aktov“ (11) a zohľadňovala výklad Súdneho dvora EÚ týkajúci sa pojmov „nepodstatné opatrenie“ a „delegované právomoci“.

4.6

Výbor zdôrazňuje, že je dôležité, aby:

bol v plnej miere zapojený Európsky parlament, ktorý musí mať právo poslednej inštancie odmietnuť rozhodnutie,

boli Európsky parlament a Rada lepšie informovaní tak o výboroch samotných, ako aj opatreniach, ktoré sú im predkladané vo všetkých štádiách postupu,

sa posilnila úloha Európskeho parlamentu vďaka zmierovaciemu postupu medzi Európskym parlamentom a Radou v prípade negatívneho stanoviska Európskeho parlamentu.

4.7

Výbor opakovane zdôrazňuje, že „Európsky hospodársky a sociálny výbor zastával vždy názor, že komitologický postup, do ktorého boli zapojení len zástupcovia Komisie a členských štátov, a ktorý sa zameriava na riadenie, konzultácie alebo na reguláciu vyplývajúcu z uplatňovania právnych predpisov, musí byť transparentnejší a pochopiteľnejší pre európskych občanov a najmä pre tých, ktorých sa príslušné právne predpisy priamo týkajú“ (12).

4.8

Podľa názoru EHSV je potrebné pravidelne posudzovať dosah uplatňovania nového postupu a Európskemu parlamentu, Rade a samotnému výboru pravidelne predkladať správu o účinnosti, transparentnosti a šírení užívateľsky vhodných informácií o delegovaných aktoch Spoločenstva, aby bola možná kontrola uplatňovania tohto postupu, ktorý zlučuje regulačné a čisto výkonné opatrenia.

4.9

Výbor pritom pripomína, že aj v tomto prípade je potrebné v plnom rozsahu uplatniť článok 8A Lisabonskej zmluvy, podľa ktorého musia byť rozhodnutia prijímané čo najbližšie k občanom a musí byť zaručené, aby občania a občianska spoločnosť mali plný prístup k informáciám.

V Bruseli 21. januára 2014

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  COM(20009) 673 final z 9. 12. 2009.

(2)  Dokument A7-0072/2012.

(3)  Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 35.

(4)  Rozhodnutie 2006/512/ES, Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006.

(5)  Rozhodnutie 1999/468/ES, Ú. v. ES L 184, 17.7.1999.

(6)  COM(2006) 901 až COM(2006) 926.

(7)  Ú. v. EÚ C 161, 13.7.2007, s. 45.

(8)  Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 104.

(9)  Napríklad by bolo vhodné lepšie objasniť zrušenie článku 29 písm. i) (postup Spoločenstva na oznamovanie závažných nežiaducich účinkov a reakcií a spôsob oznamovania) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/98/ES z 27. januára 2003, ktorou sa stanovujú normy kvality a bezpečnosti pre odber, skúšanie, spracovanie, uskladňovanie a distribúciu ľudskej krvi a zložiek krvi.

(10)  Pozri poznámku pod čiarou 8.

(11)  Pozri poznámku pod čiarou 8.

(12)  Pozri poznámku pod čiarou 7.


Top