—

zrušil v celom rozsahu alebo čiastočne rozhodnutie Európskej komisie z 21. marca 2018 týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (Vec AT.40136 – Capacitors),

—

subsidiárne zrušil článok 2 písm. g) rozhodnutia Európskej komisie z 21. marca 2018,

—

subsidiárne znížil pokutu, ktorá bola žalobkyni uložená podľa článku 2 písm. g) rozhodnutia Európskej komisie z 21. marca 2018, na základe svojej neobmedzenej právomoci podľa článku 261 ZFEÚ a článku 31 nariadenia č. 1/2003 ( 1 ),

—

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení práva byť vypočutá a článku 41 Charty základných práv

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila jej právo byť vypočutá, lebo jej neumožnila prístup k celému spisovému materiálu, na ktorý odkazovala v napadnutom rozhodnutí, neposkytla jej všetky relevantné dôkazy, ktoré mohli byť v jej prospech, nevydala namiesto listu s opisom skutkových okolností dodatočné oznámenie o námietkach, ktorým by sa napravili nedostatky pôvodného oznámenia o námietkach, a neposkytla jej primeraný prístup k zápisnici z rokovaní s ostatnými účastníkmi.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia nepredložila presné a koherentné dôkazy o porušení, ktoré malo vplyv na EHP po celú dobu trvania údajného porušenia

Komisia nepredložila presné a koherentné dôkazy o porušení, ktoré malo vplyv na EHP po celú dobu trvania údajného porušenia, najmä pokiaľ ide o stretnutia ECC (1998 – 2003) a trojstranné a viacstranné stretnutia a ich vplyv na EHP v rokoch 2009 až 2012.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na neexistencii dostatočného dôkazu o jedinom a trvajúcom porušení

Podľa žalobkyne Komisia nepredložila dôkaz o existencii jediného a trvajúceho porušenia, ktoré zahŕňa všetky typy údajných stretnutí v súvislosti so všetkými hliníkovými elektrolytickými kondenzátormi a všetkými tantalovými elektrolytickými kondenzátormi počas obdobia štrnástich rokov s vplyvom na EHP, lebo na požadovanej úrovni nedefinovala celkový plán sledujúci jediný protisúťažný hospodársky cieľ, ani nepreukázala existenciu väzby medzi jednotlivými stretnutiami.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na neexistencii porušenia z hľadiska cieľa

Komisia rovnako údajne nepreukázala, že protisúťažné konanie bolo porušením z hľadiska cieľa, lebo k údajnej výmene informácií o budúcich cenách a ponuke počas stretnutí a ku kontaktom s významom pre predaj v EHP dochádzalo sporadicky a vo veľmi obmedzenom rozsahu.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci Komisie

Komisia ďalej nesprávne tvrdí, že má právomoc vo veci údajného porušenia, keďže nepredložila dostatočné dôkazy o spojitosti údajného porušenia s EHP. Komisia neprihliadla k dôkazu, že žiaden z dvoch alebo trojstranných kontaktov nemal nijaký vplyv na EHP, lebo tieto kontakty boli zamerané na zákazníkov mimo Európu. Komisia nepreukázala svoje tvrdenia, že japonskí výrobcovia kondenzátorov sa zúčastnili na stretnutiach s cieľom obmedziť hospodársku súťaž v EHP.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na porušení článku 23 ods. 2 a 3 nariadenia Komisie č. 1/2003 ( 2 ), usmernení Komisie k metóde stanovenia pokút ( 3 ) a základných zásad stanovenia pokút, najmä zásad rovnakého zaobchádzania a proporcionality

Žalobkyňa napokon tvrdí, že Komisia porušila článok 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003, usmernenia Komisie k metóde stanovovania pokút a základné zásady stanovenia pokút, najmä zásady rovnakého zaobchádzania a proporcionality, keďže zohľadnila neprimeranú hodnotu predaja a nezohľadnila obmedzenú väzbu údajného porušenia s EHP.