1.

Majú sa ustanovenia článku 21 ods. 5 tretieho pododseku smernice ( 1 ) vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od dane, ktoré členské štáty na základe týchto ustanovení priznávajú malým výrobcom elektriny za podmienky, že zdaňujú energetické výrobky používané na výrobu uvedenej elektriny, môže viesť k situácii, akou je situácia opísaná v bode 7 tohto rozhodnutia, v období pred 1. januárom 2011, počas ktorého Francúzsko, ako to umožňovala smernica, ešte nezaviedlo vnútroštátnu daň z konečnej spotreby elektriny a v dôsledku toho ani oslobodenie od tejto dane v prospech malých výrobcov?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, ako sa majú vykladať ustanovenia článku 14 ods. 1 písm. a) smernice v spojení s ustanoveniami článku 21 ods. 5 tretieho pododseku z pohľadu malých výrobcov, ktorí spotrebúvajú elektrinu, ktorú vyrábajú na účely svojej činnosti? Zahŕňajú tieto ustanovenia predovšetkým minimálne sadzby zdanenia vyplývajúce buď zo zdanenia vyrobenej elektriny s oslobodením použitého zemného plynu od dane alebo z oslobodenia výroby elektriny od dane, pričom štát je tak povinný zdaniť použitý zemný plyn?