This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62018CA0055
Case C-55/18: Judgment of the Court (Grand Chamber) of 14 May 2019 (request for a preliminary ruling from the Audiencia Nacional — Spain) — Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO) v Deutsche Bank SAE (Reference for a preliminary ruling — Social policy — Protection of the safety and health of workers — Organisation of working time — Article 31(2) of the Charter of Fundamental Rights of the European Union — Directive 2003/88/EC — Articles 3 and 5 — Daily and weekly rest — Article 6 — Maximum weekly working time — Directive 89/391/EEC — Safety and health of workers at work — Requirement to set up a system enabling the duration of time worked each day by each worker to be measured)
Vec C-55/18: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. mája 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Nacional — Španielsko) — Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO)/Deutsche Bank SAE (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Sociálna politika — Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov — Organizácia pracovného času — Článok 31 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie — Smernica 2003/88/ES — Články 3 a 5 — Denný a týždenný odpočinok — Článok 6 — Maximálny týždenný pracovný čas — Smernica 89/391/EHS — Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov pri práci — Povinnosť zaviesť systém umožňujúci meranie dĺžky denného pracovného času odpracovaného každým pracovníkom)
Vec C-55/18: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. mája 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Nacional — Španielsko) — Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO)/Deutsche Bank SAE (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Sociálna politika — Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov — Organizácia pracovného času — Článok 31 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie — Smernica 2003/88/ES — Články 3 a 5 — Denný a týždenný odpočinok — Článok 6 — Maximálny týždenný pracovný čas — Smernica 89/391/EHS — Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov pri práci — Povinnosť zaviesť systém umožňujúci meranie dĺžky denného pracovného času odpracovaného každým pracovníkom)
Ú. v. EÚ C 255, 29.7.2019, p. 9–10
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
29.7.2019 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 255/9 |
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. mája 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Nacional — Španielsko) — Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO)/Deutsche Bank SAE
(Vec C-55/18) (1)
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov - Organizácia pracovného času - Článok 31 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie - Smernica 2003/88/ES - Články 3 a 5 - Denný a týždenný odpočinok - Článok 6 - Maximálny týždenný pracovný čas - Smernica 89/391/EHS - Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov pri práci - Povinnosť zaviesť systém umožňujúci meranie dĺžky denného pracovného času odpracovaného každým pracovníkom)
(2019/C 255/11)
Jazyk konania: španielčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Audiencia Nacional
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO)
Žalovaná: Deutsche Bank SAE
za účasti: Federación Estatal de Servicios de la Unión General de Trabajadores (FES-UGT), Confederación General del Trabajo (CGT), Confederación Solidaridad de Trabajadores Vascos (ELA), Confederación Intersindical Galega (CIG)
Výrok rozsudku
Články 3, 5 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času v spojení s článkom 31 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, ako aj článkom 4 ods. 1, článkom 11 ods. 3 a článkom 16 ods. 3 smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá podľa výkladu, ktorý jej dala vnútroštátna judikatúra, neukladá zamestnávateľom povinnosť zaviesť systém, ktorý umožní merať dĺžku denného pracovného času odpracovaného každým pracovníkom.