Odvolanie z 24. apríla 2009 (fax: 22. apríl 2009), ktoré podalo Belgické kráľovstvo proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 10. februára 2009 vo veci T-388/03, Deutsche Post AG a DHL International/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-148/09 P)

2009/C 167/04

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Belgické kráľovstvo (v zastúpení: C. Pochet a T. Materne, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Deutsche Post AG, DHL International, Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ sa v odvolaní proti rozsudku Súdu prvého stupňa z 10. februára 2009, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Komisie z 23. júla 2003 o nepodaní námietok v nadväznosti na konanie vo veci predbežného zisťovania podľa článku 88 ods. 3 ES proti plánovanému zvýšeniu kapitálu La Poste, ktoré bolo oznámené 3. decembra 2002, ani proti ďalším opatreniam belgických orgánov v prospech La Poste, opiera o tri odvolacie dôvody, cieľom ktorých je zrušenie napadnutého rozsudku.

Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolateľ vytýka, že v napadnutom rozsudku sa nezohľadnili procesné pravidlá, ktoré sa uplatňujú v oblasti štátnej pomoci, keď sa v ňom niektoré okolnosti predbežného zisťovania a niektoré aspekty rozhodnutia Komisie z 23. júla 2003 kvalifikovali ako objektívne a zhodujúce sa dôkazy o „závažných ťažkostiach“, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES.

Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolateľ uvádza, že v napadnutom rozsudku sa už čiastočne rozhodlo o vecnej správnosti zisťovania vykonaného v rozhodnutí Komisie z 23. júla 2003 o existencii štátnej pomoci a jej zlučiteľnosti so spoločným trhom v rozsahu, v ktorom sa v ňom prihliadlo k štvrtému a siedmemu žalobnému dôvodu a aj sa im vyhovelo, hoci tieto dva žalobné dôvody sa mali vyhlásiť za neprípustné, pretože žalobcovia dokonca aj podľa samotného napadnutého rozsudku neboli aktívne legitimovaní na podanie žaloby.

V treťom odvolacom dôvode odvolateľ vytýka napadnutému rozsudku, že je v rozpore so zásadou právnej istoty v rozsahu, v ktorom sa v ňom namieta, že Komisia v rámci kontroly pred svojim rozhodnutím z 23. júla 2003 neprihliadla na štvrté kritérium rozsudku Súdneho dvora z 24. júla 2003 vo veci Altmark, konkrétne ku kritériu „benchmarking“ s nákladmi priemerného, dobre vedeného a riadne vybaveného podniku, napriek tomu, že tento rozsudok bol vyhlásený až po preskúmaní celého prípadu (a jeden deň po tom, čo Komisia rozhodla, že nevznesie námietky voči plánovanému zvýšeniu kapitálu La Poste) a uvedené kritérium sa predtým neobjavilo ani v judikatúre Súdneho dvora alebo Súdu prvého stupňa ani v rozhodovacej praxi Komisie.