This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62008CN0526
Case C-526/08: Action brought on 2 December 2008 — Commission of the European Communities v Grand Duchy of Luxembourg
Vec C-526/08: Žaloba podaná 2. decembra 2008 – Komisia Európskych spoločenstiev/Luxemburské veľkovojvodstvo
Vec C-526/08: Žaloba podaná 2. decembra 2008 – Komisia Európskych spoločenstiev/Luxemburské veľkovojvodstvo
Ú. v. EÚ C 44, 21.2.2009, p. 31–31
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
21.2.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 44/31 |
Žaloba podaná 2. decembra 2008 – Komisia Európskych spoločenstiev/Luxemburské veľkovojvodstvo
(Vec C-526/08)
(2009/C 44/51)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: S. Pardo Quintillán a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaný: Luxemburské veľkovojvodstvo
Návrhy žalobkyne
— |
určiť, že Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie úplného a správneho súladu s článkami 4 a 5 v spojení s prílohou II A bodom 1 a prílohou III bodom 1 ods. 1, prílohou II A bodom 5 a prílohou III bodom 1 ods. 2, prílohou II A bodom 2 a prílohou II A bodom 6 smernice Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (1), nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice, |
— |
zaviazať Luxemburské veľkovojvodstvo na náhradu trov konania. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Komisia na podporu svojej žaloby uvádza štyri výhrady.
V prvej výhrade Komisia žalovanému vytýka, že nedodržal spôsoby a obdobia aplikácie hnojív na pôdu upravené v smernici. Hoci zákaz aplikácie hnojív na pôdu sa mal týkať tak organických, ako aj chemických hnojív, luxemburská právna úprava uvádza len organické hnojivá. Navyše zákaz aplikácie hnojív na pôdu v určitých obdobiach sa mal týkať všetkých poľnohospodárskych pozemkov vrátane lúk, ktoré vnútroštátne opatrenia preberajúce smernicu nespomínajú. Žalobkyňa tiež uvádza, že vnútroštátna právna úprava by mala presnejšie upraviť prípady, kedy by bolo možné udeliť výnimku zo zákazu aplikácie hnojív na pôdu, keďže smernica túto hypotézu neupravuje.
Vo svojej druhej výhrade žalobkyňa tvrdí, že vnútroštátna právna úprava neupravuje požiadavku minimálnej skladovacej kapacity zásobníkov na skladovanie maštaľného hnoja vo vzťahu ku všetkým zásobníkom, ale len vo vzťahu k tým, ktoré sú nové alebo sa majú modernizovať. Takéto prebratie nie je v súlade so smernicou, keďže existujúce zásobníky tiež predstavujú riziko znečistenia. Vnútroštátna právna úprava by teda mala uložiť minimálnu skladovaciu kapacitu pre všetky zásobníky.
Vo svojej tretej výhrade Komisia tvrdí, že vnútroštátna práva úprava by mala v rámci zákazu aplikácie hnojív na pôdu nachádzajúcu sa na strmých svahoch zahrnúť všetky hnojivá a nielen hnojivá organického pôvodu.
Vo svojej poslednej štvrtej výhrade Komisia žalobkyni vytýka, že neprijala dostatočné opatrenia týkajúce sa techník aplikácie hnojív na pôdu najmä s cieľom zabezpečiť jednotnú a účinnú aplikáciu hnojív.
(1) Ú. v. ES L 375, s. 1; Mim. vyd. 15/002, s. 68.