28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/59

—

občanom neboli pri výkone ich participatívnych možností kladené do cesty zbytočné prekážky, keďže ide len o „programovú iniciatívu“,

—

jasné pravidlá a ustanovenia iniciátorom uľahčili organizáciu iniciatívy vo všetkých 27 členských krajinách bez toho, aby narážali na nečakané prekážky na úrovni jednotlivých krajín,

—

bola iniciátorom v prípade potreby poskytnutá finančná pomoc, ak dosiahnu určitú hranicu.

—

horizontálneho občianskeho dialógu,

—

vertikálneho občianskeho dialógu,

—

už existujúcich konzultačných postupov, ktoré využíva Komisia a

—

novej európskej iniciatívy občanov.

4.1.1

Toto ustanovenie zmluvy je základom pre horizontálny občiansky dialóg, bližšie ho však neurčuje. Výbor sa vo svojich stanoviskách (4)  (5)  (6) už viackrát vyjadroval k občianskemu dialógu a vyjadril názor, že podľa neho je tento dialóg základným prvkom účasti na európskom modeli demokracie. Rovnako už viackrát zdôraznil, že je pripravený fungovať ako platforma pre tento dialóg a jeho multiplikátor, a prispieť tak k vzniku európskej verejnosti. V tejto súvislosti výbor opakovane podčiarkol, že sa chce a aj bude zapájať do formovania a rozvoja sociálneho dialógu ako partner a sprostredkovateľ. V tejto súvislosti vyjadril svoje odhodlanie ďalej rozvíjať svoju úlohu ako spojovací článok a poskytovať aj praktickú pomoc, napríklad tým, že dá k dispozícii svoju infraštruktúru. Výboru veľmi záleží na tom, aby prispel k tomu, že sa občiansky dialóg v potrebnej miere dostane do povedomia (európskej) verejnosti, a stane sa tak skutočnou interaktívnou komunikáciou.

4.1.2

Výbor ešte raz zdôrazňuje, že tento nástroj participatívnej demokracie musí byť jasne definovaný a musia byť stanovené konkrétne pravidlá jeho fungovania. Napríklad musí byť jasne dané, aké kritériá reprezentatívnosti musia splniť združenia spomínané v tomto odseku na to, aby sa mohli do tohto dialógu zapojiť. Aj v otázke reprezentatívnosti aktérov organizovanej občianskej spoločnosti už výbor poukázal (7) na to, aké je dôležité, aby sa rozlišovalo medzi kvantitatívnou (legitímne zastúpenie väčšiny zainteresovaných) a kvalitatívnou (dôkaz o disponovaní príslušnými odbornými poznatkami) reprezentatívnosťou. Výbor sa domnieva, že združenia, ktoré sa budú zapájať do dialógu, by mali spĺňať kvantitatívne i kvalitatívne kritérium reprezentatívnosti.

4.1.3

Okrem toho bude potrebné, aby zákonodarca bližšie stanovil aj to, aké opatrenia musí prijať on sám na to, aby vyhovel požiadavke „primeraného spôsobu“ (pozri článok 11 ods. 1 Zmluvy o EÚ).

4.1.4

V tejto súvislosti považuje výbor za dôležité poukázať na rozdiel medzi európskym občianskym dialógom a európskym sociálnym dialógom, a upozorňuje na to, aby sa tieto pojmy nemiešali. Aj európsky sociálny dialóg je samozrejme nosným prvkom kvalifikovanej účasti, platia však preň osobitné pravidlá, pokiaľ ide o obsah, účasť na ňom, postupy a jeho vplyvy. Jeho význam vyjadruje skutočnosť, že je právne zakotvený v zmluve.

4.2.1

Tento odsek zohľadňuje vertikálny občiansky dialóg a zaväzuje orgány Únie k tomu, aby ho pravidelne udržiavali. Aj k tejto forme občianskeho dialógu sa už výbor vyjadril (8), a aj teraz vyzýva Komisiu, aby stanovila podrobnosti týkajúce sa obsahovej a organizačnej stránky tohto dialógu.

4.2.2

Európsky parlament už dávnejšie - v očakávaní tohto ustanovenia zmluvy – vytvoril tzv. systém „Agora“ a tým aj nástroj vertikálneho občianskeho dialógu.

4.2.3

Keďže článok 11 ods. 2 Zmluvy o EÚ zaväzuje všetky orgány Únie k dialógu s občianskou spoločnosťou, vyzýva výbor všetky ostatné orgány, najmä však Radu, aby čo najskôr prezentovali svoje zámery týkajúce sa uplatňovania tohto článku zmluvy.

4.2.4

Výbor ponúka všetkým orgánom Únie možnosť využiť jeho sieť a infraštruktúru, a rozbehnúť tak tento vertikálny dialóg s organizovanou občianskou spoločnosťou alebo ho konštruktívne podporovať.

4.3.1

Toto ustanovenie začleňuje konzultáciu, ktorú Komisia už aj doteraz hojne využívala, do nového kontextu posilneného participatívneho piliera európskeho demokratického modelu. Výbor pripomína (9)  (10), že tieto konzultácie sú v podstate jednou z hlavných súčastí koncepcie „európskeho riadenia“ (11), ktorú Komisia zaviedla v roku 2001, a ako opatrenie „zhora nadol“ umožňujú občianskej spoločnosti konať len sprostredkovane. Ešte raz poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi „konzultáciou“, ktorá je mocenským opatrením a „participáciou“ ako právom občanov. Aspekt aktívneho zapojenia sa organizovanej občianskej spoločnosti z vlastnej iniciatívy do nejakého procesu („zdola nahor“) zostáva týmto opatrením nedotknutý.

4.3.2

Výbor je pripravený podporovať Európsku komisiu v rámci svojho mandátu v prípade, že by chcela realizovať konzultácie nad rámec bežnej online konzultácie, napr. pri organizovaní spoločných verejných diskusií o špecifických otázkach, či pri usporadúvaní otvorených konzultácií v rámci fóra zainteresovaných strán prostredníctvom metódy „open space“.

4.3.3

Len samotná konzultácia však nie je skutočným dialógom s organizovanou občianskou spoločnosťou. Výbor preto vyzýva Komisiu, aby prepracovala súčasnú metodiku konzultácií a zmenila ich štruktúru. Časový rámec, v ktorom konzultácia prebieha, musí byť primeraný, aby mala organizovaná občianska spoločnosť a občania skutočne čas vypracovať svoje odpovede a aby sa konzultácie neuskutočňovali len pro forma. Okrem toho musí byť proces vyhodnocovania konzultácií transparentnejší. Komisia by mala odpovedať na podania a zdôvodniť svoje stanovisko, prečo nebol príslušný návrh zohľadnený resp. prečo bol zamietnutý. Len tak sa dostane do skutočného dialógu. Tieto a iné zlepšenia by mala Komisia intenzívne prediskutovať s organizovanou občianskou spoločnosťou.

4.4.1

Výbor súhlasí s názorom, že význam európskej iniciatívy občanov pre európsku integráciu ďaleko presahuje čisto právny rozmer, a že ju treba hodnotiť ako prvý prvok priamej demokracie na nadnárodnej úrovni, ktorý je však, podľa znenia ustanovenia, obmedzený len na občanov Únie. Výbor by uvítal, keby pri prípadnej revízii ustanovení zmluvy boli zohľadnení aj občania tretích krajín, ktorí trvalo žijú na území Európskej únie.

4.4.2

Treba zdôrazniť, že v prípade novej európskej iniciatívy občanov nejde o petíciu, ktorá je záväzná a vedie k vypísaniu referenda a ktorá existuje v právnom systéme viacerých členských krajín, ale o „programovú iniciatívu“, ktorá vyzýva Komisiu, aby podnikla v určitej oblasti legislatívne kroky. Je to menšinový nástroj, ktorý vytvára len možnosť zasiahnuť do tvorby politického programu. Zákonodarná iniciatíva zostáva v rukách Komisie a aj prípadný legislatívny proces na základe tejto iniciatívy občanov by prebiehal podľa stanovených postupov.

4.4.3

Tento nástroj musí mať samozrejme určité pravidlá a normy. Keďže však nástroje priamej demokracie na európskej úrovni musíme ešte len vytvoriť, mal by sa európskej iniciatíve občanov ponechať dostatočný priestor na jej ďalší rozvoj. Nariadenie o uplatňovaní článku 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ by malo stanoviť podľa možnosti nízke minimálne a kvalifikačné normy, a ponechávať dostatočný priestor na individuálne zváženie a voľnejší výklad v oblastiach, kde na úrovni Spoločenstva chýbajú predchádzajúce skúsenosti, keďže európskou iniciatívou občanov sa dá dosiahnuť len to, že určitá téma sa stane súčasťou pracovného programu Komisie.

4.4.4

Výbor sa však v žiadnom prípade nestotožňuje s postojom Európskeho parlamentu (12), že „sledovanie postupu podávania iniciatívy občanov je politickou úlohou Európskeho parlamentu“ a vyslovuje sa proti tomu, aby zákonodarca sledoval nejaký proces v predlegislatívnej oblasti. Takáto „kontrola“ by porušovala zásadu deľby právomocí. Výbor preto navrhuje, aby sa vytvorila nezávislá „poradná inštancia“, resp. akýsi „helpdesk“, ktorý/ktorá by pomáhala pri príprave a rozbiehaní európskej iniciatívy občanov. Dalo by sa tak ak už nie úplne zabrániť, tak aspoň spravidla predísť zjavným konfliktom s ustanoveniami týkajúcimi sa podmienok pre začatie a vykonávanie iniciatívy.

4.4.5

Parlament v uvedenom uznesení celkom správne poukazuje na to, že treba rozlišovať medzi petíciami, ktoré sa adresujú Parlamentu, a iniciatívami občanov, ktoré sú výzvou adresovanou Komisii. Preto musia byť aj postupy a požiadavky, ktoré sa spájajú s oboma týmito nástrojmi zasahovania zdola, rôzne sformulované.

4.4.6

Európska iniciatíva občanov je ako nástroj priamej demokracie účinným prostriedkom aj na rozprúdenie nadnárodných úvah. Občania, ktorí sa momentálne odvrátili od „politickej Európy“, tak do nej môžu vniesť svoje konkrétne iniciatívy a ciele. Čím viac možností budú mať a čím viac budú podnecovaní zapájať sa do týchto iniciatív bez zbytočných administratívnych prekážok, tým skôr sa rozplynie ich pocit, že sú len divákmi nepochopiteľných rozhodnutí a tým skôr prestanú byť objektom a stanú sa subjektom európskeho projektu. Takýto postupný proces, ktorý si vyžaduje, aby sme sa zaoberali problémami týkajúcimi sa Európy, bude mať za následok vytvorenie európskeho povedomia, európskej verejnosti.

4.4.7

Z obsahového hľadiska musíme poukázať na to, že európska iniciatíva občanov nesmie samozrejme porušovať ustanovenia zmluvy, ani európsku chartu základných práv. Podobne ako v nepriamom (parlamentárnom) procese sa však aj v priamom (občianskom) procese tvorby verejnej mienky môže stať, že extrémistické zoskupenia využijú (či zneužijú) existujúce kanály tvorby verejnej mienky na svoje účely. To je veľkou a zásadnou výzvou pre každú demokraciu, ale súčasne aj najväčšia výhoda v porovnaní s nedemokratickými systémami. Moderná zastupiteľská demokracia, založená na priamych i nepriamych pilieroch, musí byť pripravená otvorene a transparentne diskutovať aj o nepríjemných, ba dokonca extrémistických, otázkach.

4.5.1

Hoci výbor nebol priamym adresátom ukončenej konzultácie, chcel by ešte pred nastávajúcim rokovaním o návrhu nariadenia v Európskom parlamente a v Rade kvalifikovane prispieť k tvorbe verejnej mienky a preto ďalej v texte uvádza svoj postoj k otázkam, ktoré načrtla zelená kniha.

4.6.1

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že minimálna hranica musí byť stanovená podľa objektívnych kritérií. Nesúhlasí však s názorom Komisie, že až 9 štátov, teda jedna tretina, môže zabezpečiť reprezentatívnosť záujmu Únie, nesúhlasí však ani s názormi niektorých organizácií, že už 4 členské štáty postačujú na splnenie požiadavky významného počtu krajín.

4.6.2

Výbor sa pripája k názoru Európskeho parlamentu, že jedna štvrtina, teda aktuálne 7 krajín, je vhodnou hranicou. Táto hodnota je odvodená z článku 76 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý umožňuje prijať na základe iniciatívy jednej štvrtiny členských štátov právne akty týkajúce sa administratívnej spolupráce v oblastiach justičnej a policajnej spolupráce alebo trestnoprávnej oblasti. Výbor sa domnieva, že táto referencia je primeraná aj pokiaľ ide o kvalifikovaný európsky rozmer iniciatívy občanov.

4.7.1

Keďže sa v Lisabonskej zmluve hovorí o „významnom počte členských štátov“, bolo by možné neuvádzať žiadny minimálny počet podpisov na krajinu. Výbor však, s odkazom na požiadavku dvojitej väčšiny, ktorá sa v zmluve viackrát opakuje, súhlasí a názorom Komisie, že nestanovenie tejto požiadavky minimálneho počtu účastníkov za členský štát, by nebolo v duchu zmluvy.

4.7.2

Namiesto fixného číselného stanovenia percentuálneho podielu 0,2 % na členský štát navrhuje výbor pohyblivý systém, ktorý by mohol zmysluplne vyvažovať členské štáty. Mohla by byť stanovená absolútna spodná hranica vo výške 0,08 % (13) potrebná na to, aby boli podpisy nejakého členského štátu vzaté do úvahy. Celkovo je však na iniciatívu občanov potrebný 1 milión podpisov. Kombináciou týchto dvoch kritérií sa automaticky dosiahne vyrovnanie medzi požiadavkou reprezentatívnosti, ktorú stanovuje zmluva, a skutočným celoeurópskym záujmom.

4.7.3

Takéto pružné pravidlá v záujme uľahčenia uplatňovania sa výboru zdajú byť oprávnené aj preto, že výsledkom európskej iniciatívy občanov v konečnom dôsledku nie je záväzné rozhodnutie, ale len výzva adresovaná Komisii.

4.8.1

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že v záujme toho, aby sa zabránilo nepotrebným administratívnym úkonom, by malo byť všeobecnou podmienkou účasti, aby mal účastník právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu v krajine bydliska. Napriek všetkým sympatiám pre zapojenie mládeže (napríklad znížením hranice na 16 rokov), odklonenie sa od podmienok práva voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu by nepomerne sťažilo overovanie podpisov, keďže takmer všetky členské krajiny by museli robiť dvojaké zoznamy oprávnených voličov.

4.9.1

Aj v tejto oblasti považuje výbor príliš prísne požiadavky týkajúce sa formy za neprimerané. Mali by platiť nevyhnutne nutné pravidlá týkajúce sa formy v styku s úradmi a byť stanovené určité minimálne požiadavky (pozri tiež bod 4.13). Obsah iniciatívy a požadované rozhodnutie by mali byť logicky a zreteľne uvedené. Vždy musí byť jasné, čo podporuje ten, kto podpisuje európsku iniciatívu občanov.

4.10.1

Nič nám nebráni stanoviť na úrovni Spoločenstva spoločné postupy resp. normy týkajúce sa zbierania, overovania a autentifikácie podpisov, a to nezávisle a odlišne od národného práva, keďže európska iniciatíva občanov je (nový) nadnárodný nástroj účasti.

4.10.2

Mali by byť prípustné všetky spôsoby zbierania podpisov, ktoré umožňujú overiť identitu. Zbieranie podpisov prostredníctvom internetového portálu by malo byť možné rovnako ako zbieranie podpisov na verejnosti. Požiadavky ako overenie pravosti podpisov vnútroštátnymi orgánmi alebo notárom sa výboru zdajú byť neprijateľnou prekážkou. Okrem kontroly identity však musí byť zabezpečené aj to, aby uvedení podporovatelia iniciatívy svoj podpis pridali vlastnoručne a dobrovoľne. Najmä v prípade elektronického zbierania podpisov preto treba prijať osobitné opatrenia.

4.10.3

Ako bezpečnostné a autentifikačné prvky postačia pri elektronickom zbieraní podpisov meno, adresa, dátum narodenia a verifikačný e-mail. Cieľom musí byť, aby sa žiadnu iniciatíva, ktorá spĺňa nariadením stanovené minimálne normy, nemusela báť, že ju v niektorom z členských štátov prekvapia dodatočné prekážky. V prípade Európanov žijúcich v zahraničí by o priradení hlasu krajine malo rozhodovať ich bydlisko.

4.10.4

Overovanie odovzdaných podpisov by mali vykonávať členské krajiny, a to v rámci náhodného overenia, ktoré sa v niektorých členských krajinách už dostatočne osvedčilo.

4.11.1

Skúsenosti s iniciatívami občanov pred prijatím Lisabonskej zmluvy ukázali, že práve rozbiehanie iniciatívy si môže vyžadovať aj pomerne dlhý čas. Výbor sa preto domnieva, že časový rámec jedného roka, ktorý stanovila Komisia, je príliš krátky a navrhuje jeho predĺženie na 18 mesiacov. Pokiaľ ide o predchádzajúcu poznámku, že iniciatíva povedie, mimo rámec konkrétneho cieľa, k procesu formovania skutočnej európskej verejnosti, výbor sa domnieva, že by bolo poľutovaniahodné, keby bol pozitívny výsledok tohto procesu so všetkými právnymi a spoločensko-politickými sprievodnými javmi ohrozený relatívne krátkou lehotou jedného roka.

4.12.1

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že je úlohou iniciátorov vopred si vyjasniť zákonnosť resp. prípustnosť ich iniciatívy. Registrácia by mala byť možná prostredníctvom internetovej stránky, ktorú dá k dispozícii Európska komisia a na ktorej budú k dispozícii aj obsahové informácie, aby sa všetci občania mohli informovať o prebiehajúcich iniciatívach.

4.12.2

V tejto súvislosti výbor navrhuje, aby Komisia okrem internetovej stránky k európskej iniciatíve občanov dala k dispozícii aj on-line nástroj na zbieranie podpisov. Ďalej by táto stránka mohla fungovať ako diskusné fórum k rôznym iniciatívam a tým pomôcť vybudovať časť európskej verejnosti.

4.12.3

Výbor sa však domnieva, že iniciátori iniciatívy občanov by mali mať k dispozícii aj ďalšie poradenské miesto, ktoré by im radilo nielen v otázkach postupov, ale aj v obsahovej oblasti. Výbor je pripravený slúžiť ako takýto „helpdesk“.

4.12.4

Mohol by sa prípadne zvážiť aj systém žltých/červených kariet, ktorým by sa relatívne skoro mohlo iniciátorom iniciatívy občanov naznačiť, že ich iniciatíva možno nie je prípustná, napríklad z dôvodu formálnych kritérií, ako napríklad chýbajúca kompetencia Komisie v tejto oblasti alebo z dôvodu zjavného porušenia základných práv.

4.13.1

Podľa názoru výboru by iniciátori iniciatívy mali predložiť tieto informácie:

4.13.2

Výbor nemôže v žiadnom prípade akceptovať oznámenie Komisie, že sa nepočíta so žiadnou formou verejnej a finančnej podpory iniciatív občanov, najmä s jej tvrdením, že len takto možno zabezpečiť, že iniciatívy budú skutočne nezávislé. Komisia podporuje finančnými prostriedkami štruktúry a prácu mnohých účinných mimovládnych organizácií. Bolo by neprípustné domnievať sa a odvodiť z toho, že títo Komisiou spolufinancovaní aktéri občianskej spoločnosti sú preto od nej závislí. Dôsledné dodržiavanie tohto prístupu Komisie by znamenalo, že len veľké organizácie s podporovateľmi s dostatočným kapitálom by vôbec mohli uvažovať o začatí európskej iniciatívy občanov.

4.13.3

Výbor preto predkladá na diskusiu možnosť, aby EÚ poskytla finančnú výpomoc, keď bude dosiahnutá prvá etapa, napr. 50 000 podpisov z troch členských krajín, aby sa vylúčili beznádejné kampane a kampane, ktoré nie sú myslené vážne. Aj tu by mohol určitú úlohu zohrávať systém žltých a červených kariet.

4.14.1

Lehota šiestich mesiacov, ktorú navrhuje Komisia, sa zdá byť výboru absolútnou hornou hranicou a podporuje dvojstupňový prístup, ktorý vo svojom uznesení navrhuje Európsky parlament (2 mesiace na overenie formálnych kritérií a 3 mesiace na rozhodnutie v samotnej veci (14)). Tento interný rozhodovací proces Komisie by mal byť čo najtransparentnejší.

4.14.2

Po odovzdaní úspešnej iniciatívy občanov sa musí definitívne objasniť jej právna prípustnosť.

4.14.3

Počas fázy, kedy bude Komisia z politického hľadiska hodnotiť iniciatívu, usporiada výbor – prípadne spoločne s Európskym parlamentom a predsedníctvom Rady EÚ – verejnú diskusiu, na ktorej organizátori predstavia Komisii svoju iniciatívu. Tento proces by EHSV mohol prípadne doplniť aj prieskumným stanoviskom či stanoviskom z vlastnej iniciatívy na túto tému.

4.14.4

Prijatie, čiastočné prevzatie alebo zamietnutie iniciatívy musí Komisia iniciátorom podrobne a verejne odôvodniť. V prípade zamietnutia musí Komisia vydať formálne oznámenie, voči ktorému musí existovať možnosť dovolať sa na Súdnom dvore EÚ.

4.15.1

Podľa názoru výboru musia o tom, či chcú predsa začať novú, tematicky podobnú iniciatívu, rozhodnúť iniciátori. Opätovne treba poukázať na to, že nová európska iniciatíva občanov je „programová iniciatíva“. Výbor preto nevidí dôvod, prečo by mali byť v tejto oblasti zákazy alebo prekážky.

4.16.1

Výbor sa domnieva, že Komisia by mala organizátorom iniciatívy občanov, ktorá už dosiahla hranicu 50 000 podporovateľov z troch členských krajín, poskytnúť preklady textu do všetkých úradných jazykov EÚ.

—

vypracuje v rámci lehoty na hodnotenie stanovisko k iniciatíve občanov, ktorú Komisia formálne akceptovala,

—

prípadne vypracuje stanovisko na podporu prebiehajúcej iniciatívy občanov,

—

zorganizuje verejné diskusie k úspešným iniciatívam (organizátori, Komisia, Parlament, Rada),

—

vytvorí informačný „helpdesk“ (ako informačné miesto pre občanov, ktoré by podávalo informácie o postupoch a pod.),

—

poskytne sprievodné informácie (vydá príručku „participatívnej demokracie“, usporiada konferencie o praktickej realizácii a pod.).

—

15 zástupcov hláv štátov a predsedov vlád členských krajín,

—

13 zástupcov hláv štátov a predsedov vlád krajín, ktoré sa usilovali o vstup do EÚ,

—

30 zástupcov národných parlamentov členských krajín,

—

26 zástupcov národných parlamentov krajín, ktoré sa usilovali o členstvo v EÚ,

—

16 zástupcov poslancov Európskeho parlamentu,

—

2 zástupcovia Európskej komisie,