26.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/52

(1)

Podľa článku 126 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa členské štáty majú vyhýbať nadmernému štátnemu deficitu.

(2)

Pakt stability a rastu vychádza z cieľa zdravých verejných financií, ktoré sú prostriedkom na posilňovanie podmienok pre cenovú stabilitu a silný udržateľný rast smerujúci k vytváraniu pracovných miest.

(3)

V postupe pri nadmernom deficite (EDP) podľa článku 126 ZFEÚ, bližšie stanovenom v nariadení Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (1) (ktorý je súčasťou Paktu stability a rastu), je stanovené rozhodovanie o existencii nadmerného deficitu. Protokol o postupe pri nadmernom deficite pripojený k zmluvám stanovuje ďalšie ustanovenia týkajúce sa vykonávania EDP. V nariadení Rady (ES) č. 479/2009 (2) sa stanovujú podrobné pravidlá a definície pre uplatňovanie ustanovení tohto protokolu.

(4)

Ak sa podľa článku 126 ods. 5 ZFEÚ Komisia domnieva, že v členskom štáte existuje alebo sa môže vyskytnúť nadmerný deficit, má v tomto zmysle zaslať danému členskému štátu stanovisko a informuje o tom Radu. Komisia po tom, ako zohľadnila svoju správu v súlade s článkom 126 ods. 3 ZFEÚ a so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru v súlade s článkom 126 ods. 4 ZFEÚ, dospela k záveru, že na Malte existuje nadmerný deficit. Komisia preto 29. mája 2013 adresovala takéto stanovisko Malte a informovala o tom Radu (3).

(5)

V článku 126 ods. 6 ZFEÚ sa uvádza, že Rada má zvážiť akékoľvek pripomienky, ktoré príslušný členský štát prípadne predloží, pred tým, ako po celkovom zhodnotení rozhodne, či existuje nadmerný deficit. V prípade Malty toto celkové zhodnotenie vedie k nasledujúcim záverom.

(6)

Podľa údajov, ktoré oznámili maltské orgány v apríli 2013, dosiahol deficit verejných financií na Malte v roku 2012 úroveň 3,3 % HDP, čím presiahol referenčnú úroveň 3 % HDP. Správa Komisie podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ uvádza, že deficit bol blízko k referenčnej hodnote 3 % HDP, no jej prekročenie sa nemohlo považovať za výnimočné v zmysle ZFEÚ a Paktu stability a rastu. Platí najmä to, že nie je výsledkom zásadného hospodárskeho poklesu v zmysle zmluvy a Paktu stability a rastu. V roku 2010 a 2011 bol rast reálneho HDP v priemere nad 2 % ročne, teda vyšší než potenciálny rast. Predbežné údaje o HDP uverejnené národným štatistickým úradom 11. marca 2013 ukazujú, že hospodársky rast sa v roku 2012 spomalil, no ostal v pozitívnych číslach (0,8 %). Odhaduje sa, že pozitívna produkčná medzera v roku 2011 sa v roku 2012 stala mierne negatívnou. Plánované prekročenie referenčnej hodnoty sa nemôže považovať za dočasné. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2013 sa má deficit v roku 2013 zvýšiť na 3,7 % HDP a v roku 2014 má dosahovať 3,6 % HDP. Kritérium deficitu podľa zmluvy nie je splnené.

(7)

Oznámene údaje takisto ukazujú, že hrubý verejný dlh v roku 2012 dosahoval úroveň 72,1 % HDP, čo je nad referenčnou úrovňou 60 % HDP. V prognóze útvarov Komisie z jari 2013 sa predpokladá, že pomer dlhu sa v roku 2014 zvýši na 74,9 % HDP. Po tom, ako bol v decembri 2012 zrušený postup pri nadmernom deficite (4), Malta má počínajúc rokom 2012 možnosť využívať trojročné prechodné obdobie na to, aby znovu začala spĺňať referenčnú hodnotu znižovania dlhu. V roku 2012 Malta nedosiahla dostatočný pokrok smerom k splneniu referenčnej hodnoty znižovania dlhu, keď sa jej štrukturálny deficit zhoršil, hoci podľa požiadavky sa mal zlepšiť. Preto možno dospieť k záveru, že kritérium dlhu podľa ZFEÚ nie je splnené.

(8)

V súlade s ustanoveniami ZFEÚ a Paktu stability a rastu Komisia takisto vo svojej správe analyzovala závažné faktory. Ako sa uvádza v Pakte stability a rastu, pre krajiny s pomerom dlhu nad 60 % HDP (ako Malta) môžu byť tieto faktory zohľadnené iba v krokoch vedúcich k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu pri posudzovaní dodržiavania predpisov na základe kritéria deficitu, ak deficit verejných financií ostane blízko referenčnej hodnoty a jeho prekročenie referenčnej hodnoty je dočasné, čo v prípade Malty nie je pravda (5). Takéto faktory boli zároveň zvažované pri posudzovaní nedodržania kritéria dlhu, no zdá sa, že sa nimi nespochybňuje ani rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu. Pokrok smerom k splneniu referenčnej hodnoty znižovania dlhu bol posúdený najmä s ohľadom na vplyv finančnej pomoci členským štátom eurozóny, ktorý zvýšil ich dlh a deficit. V prípade Malty by kumulatívny vplyv gréckeho úverového nástroja, vyplatení prostriedkov v rámci európskeho nástroja finančnej stability, kapitálových príspevkov do európskeho mechanizmu pre stabilitu a operácii v rámci gréckeho programu počas rokov 2011 – 2014 predstavoval 3,9 % HDP pri dlhu a 0,1 % HDP pri deficite. Ak sa vezme do úvahy vplyv týchto operácií, štrukturálne úsilie na rok 2012, ktoré sa od Malty vyžaduje, aby splnila kritérium dlhu, by bolo bývalo nižšie, no stále výrazne nad štrukturálnym úsilím, ktoré Malta v roku 2012 skutočne dosiahla,