24.2.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/44

---

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 305/09/COL

z 8. júla 2009

o zmluve o predaji elektrickej energie uzavretej medzi obcou Notodden a spoločnosťou Becromal Norway AS

(Nórsko)

DOZORNÝ ÚRAD EZVO (1),

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (2), a najmä na jej články 61 až 63 a protokol 26,

so zreteľom na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a Súdneho dvora (3), a najmä na jej článok 24,

so zreteľom na článok 1 ods. 3 časti I a článok 4 ods. 2, článok 4 ods. 4 a článok 7 ods. 2 časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (4),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili svoje pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (5) a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

I.   SKUTOČNOSTI

1.   Postup

Rozhodnutie dozorného úradu č. 718/07/COL začať konanie vo veci formálneho zisťovania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v dodatku EHP k úradnému vestníku (6). Dozorný úrad vyzval zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky. Dozorný úrad neobdržal žiadne pripomienky od zainteresovaných strán. Listom zo 4. februára 2008 (vec č. 463572) nórske orgány predložili pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania.

Listom z 21. mája 2008 požiadal príjemca pomoci spoločnosť Becromal Norway AS o stretnutie s dozorným úradom. Stretnutie sa konalo v priestoroch dozorného úradu 11. júna 2008. Zástupcovia spoločnosti Becromal sa na stretnutí okrem iného zmienili o dodatočnej zmluve medzi obcou Notodden a spoločnosťou Becromal týkajúcou sa využívania odpadovej vody z elektrárne, ktorú prevádzkuje spoločnosť Becromal (vec č. 482695), zo strany obce.

2.   Opis skúmaného opatrenia

Notodden je obec v okrese Telemark v juhovýchodnom Nórsku. Obec, ktorá sa nachádza na mieste, kde sa dve rieky vlievajú do jazera Heddalsvatnet, má na svojom území významné zdroje vodnej energie.

V tomto postavení má obec nárok, aby každý rok dostávala určité množstvo takzvanej koncesnej energie od koncesionárov za využívanie vodopádu. Systém koncesnej energie je stanovený v oddiele 2 ods. 12 zákona o priemyselných licenciách a v oddiele 12 ods. 15 zákona o regulácii vodopádov (7). Podľa týchto ustanovení, ktoré majú totožné znenie, okresy a obce, v ktorých sa nachádza elektráreň, majú nárok dostávať 10 percent ročnej produkcie elektrárne za cenu, ktorú stanoví štát. Pokiaľ ide o koncesie udelené pred rokom 1959, ako je napríklad koncesia v prerokúvanom prípade, cena je založená na takzvaných individuálnych nákladoch elektrárne, pokiaľ sa nedohodne nižšia cena (8). Cena koncesnej energie bude preto obvykle nižšia ako trhová cena.

O nároku každej obce na koncesnú energiu sa rozhoduje na základe jej „celkových potrieb dodávky elektrickej energie“. Podľa riaditeľstva nórskych vodných zdrojov a energie tento nárok zahŕňa elektrickú energiu pre priemysel, poľnohospodárstvo a domácnosti, ale nezahŕňa elektrickú energiu pre energeticky náročné odvetvia a úpravu dreva (9). Obec Notodden mala od roku 1988 nárok na približne 3,9 GWh z vodopádu Sagafoss na území obce Notodden, ktorý sa v roku 2002 zjavne zvýšil na 7,114 GWh (10).

Zdá sa, že okrem objemov koncesnej energie, na ktoré mala obec nárok podľa predpisov o koncesnej energii, mala obec Notodden vlastné práva na využívanie vodopádu Sagafoss v Notoddene. Toto právo na využívanie nevyužívala samotná obec, ale spoločnosť Tinfos AS. Ako náhradu za to mala obec nárok na dodatočné objemy elektrickej energie z elektrárne. Obchodný vzťah medzi obcou Notodden a elektrárňou Tinfos v súčasnosti upravuje zmluva uzavretá 15. augusta 2001 (11). V tejto zmluve sa ustanovuje, že do 31. marca 2006 mala obec nárok na nákup 30 GWh za rok vrátane 3,9 GWh koncesnej energie od elektrárne Tinfos AS. Cena bola stanovená na 0,135 NOK (13,5 Øre) za kWh za koncesnú energiu a rovnako aj za dodatočný objem. Od 31. marca 2006 mala obec nárok len na nákup objemu predstavujúceho koncesnú energiu a odvtedy sa uplatňujú aj ceny stanovené za nákup takej energie zo strany obce.

V príslušnom právnom základe, pokiaľ ide o právo obcí na koncesnú energiu, uvedené v predchádzajúcom texte, sa výslovne uvádza, že obce môžu nakladať s koncesnou energiou tak, ako to považujú za vhodné, bez ohľadu na skutočnosť, že množstvo, na ktoré majú nárok, sa vypočítava na základe ich „celkových potrieb dodávky elektrickej energie“. Obciam preto nič nebráni v tom, aby predávali túto energiu odvetviam náročným na energiu alebo akémukoľvek inému odvetviu, ktoré má sídlo v danej obci.

Na základe týchto skutočností obec uzavrela 10. mája 2002 dohodu (12) s výrobcom hliníkových fólií spoločnosťou Becromal o ďalšom predaji objemov energie, na ktoré mala nárok podľa dohody s elektrárňou Tinfos. Dohoda má retroaktívny účinok, a preto upravuje aj objemy energie predané spoločnosti Becromal od 14. mája 2001 do dátumu podpísania zmluvy. Príslušné objemy elektrickej energie zjavne zodpovedajú objemom elektrickej energie, na ktoré mala obec nárok na základe jej zmluvy s elektrárňou Tinfos do 31. marca 2007: to znamená, 14,4794 GWh od 14. mája 2001 do 31. decembra 2001, 30 GWh za rok od roku 2002 do roku 2005, 7,397 GWh od 1. januára 2006 do 31. marca 2006 a nakoniec možnosť, aby spoločnosť Becromal nakupovala koncesnú energiu obce v období od 1. apríla 2006 do 31. marca 2007. Ceny takisto odzrkadľujú ceny stanovené v zmluve obce s elektrárňou Tinfos, to znamená, 0,135 NOK za kWh do 31. marca 2006 a od 1. apríla 2006 do 31. marca 2007, „podmienky, za ktorých môže obec Notodden v tomto čase nakupovať príslušnú energiu“.

Spoločnosť Becromal sa rozhodla nakupovať koncesnú energiu v období od 1. apríla 2006 do 31. marca 2007 (13). Obec Notodden vysvetlila, že v období od apríla do júna 2006 obec platila 0,1521 NOK za kWh koncesnej energie a predávala elektrickú energiu spoločnosti Becromal za rovnakú cenu. Od júla do decembra 2006 obec platila 0,11235 NOK za kWh a predávala energiu spoločnosti Becromal za 0,1521 NOK za kWh. Od januára do marca 2007 obec platila 0,10425 NOK za kWh a predávala za 0,1420 NOK za kWh (14).

Listom zo 4. marca 2007 (15) spoločnosť Becromal požiadala o predĺženie zmluvy o nákupe elektrickej energie. Požiadala tiež, či by sa do zmluvy nemohli zahrnúť vyššie objemy. Obec odpovedala na žiadosť 30. apríla 2007 a ponúkla spoločnosti Becromal nákup koncesnej energie obce za cenu 0,20 NOK za kWh (čo údajne zodpovedá spotovej cene na škandinávskej energetickej burze Nord Pool v máji 2007) za obdobie od 1. apríla do 31. decembra 2007, a potom trojročnú zmluvu za cenu 0,264 NOK za kWh od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010. Obec takisto uviedla, že od 1. apríla 2007 by objem koncesnej energie predstavoval 7,113 GWh.

Dňa 30. júna 2007 spoločnosť Becromal odpovedala, že akceptuje cenovú ponuku na posledných deväť mesiacov roku 2007. Naopak, odmietla ponuku na obdobie rokov 2008 až 2010, pretože ju považovala za príliš vysokú. Obec odpovedala listom zo 4. júla, že vzhľadom na list spoločnosti Becromal usudzuje, že sa dospelo k dohode o objemoch elektrickej energie na rok 2007. Preto čoskoro predloží návrh zmluvy. V súvislosti s obdobím od roku 2008 do roku 2010 zastávala svoje predchádzajúce stanovisko, že zmluva musí byť uzavretá na základe trhových podmienok (16). Obec neskôr potvrdila, že zatiaľ nebola uzatvorená žiadna formálna zmluva. Neuskutočnili sa ani rokovania v súvislosti s obdobím po 1. januári 2008 (17).

3.   Pripomienky nórskych orgánov

Nórske orgány predložili svoje pripomienky postúpením listu od obce Notodden.

Obec predovšetkým tvrdí, že trhová cena dlhodobých mimoburzových zmlúv [ďalej len „zmluvy OTC“ (over-the-counter)] na burze Nord Pool bola v skutočnosti približne podobná cene dohodnutej medzi obcou Notodden a spoločnosťou Becromal. Skutočne, podľa tabuľky „Ceny elektrickej energie obchodované na medzibankovom peňažnom trhu a koncesná energia. 1994 – 2005“ stiahnutej z domovskej stránky nórskeho štatistického úradu (18) priemerná cena v prípade zmlúv v trvaní od 1 do 5 rokov v roku 2001 predstavovala 0,136 NOK za kWh, zatiaľ čo cena dohodnutá medzi obcou Notodden a spoločnosťou Becromal predstavovala 0,135 NOK za kWh.

Obec uznáva, že obidve ceny, zmluvná cena a cena uvedená v tabuľke nórskeho štatistického úradu, sú podstatne nižšie ako spotová cena na burze Nord Pool. V tejto súvislosti poukazuje na to, že rozdiel medzi cenou pre spoločnosť Becromal a trhovou cenou v rozpätí 17,5 milióna NOK spomenutý v liste obce adresovanom spoločnosti a uvedený v rozhodnutí o začatí konania, sa v skutočnosti vzťahuje na rozdiel medzi dohodnutou cenou a spotovou cenou.

Pokiaľ ide o príslušnú orientačnú (referenčnú) cenu, obec tvrdí, že zmluvná cena by sa mala porovnávať s cenou za zmluvy OTC, a nie so spotovou cenou. Hoci by obec mohla predávať objemy energie nakúpené na základe tejto dohody na spotovom trhu a potenciálne tak získať vyššiu cenu, tvrdí sa, že obec by to vystavilo značnému finančnému riziku. Toto riziko vyplýva z práva a povinnosti obce nakúpiť 30 GWh za rok od elektrárne Tinfos za cenu 0,135 NOK za kWh za obdobie do 31. marca 2006. V prípade, že by spotová cena počas tohto obdobia klesla pod 0,135 NOK za kWh, obec by utrpela stratu. Nórske orgány opisujú zmluvu so spoločnosťou Becromal ako vzájomnú zmluvu, určenú na zabezpečenie obce voči finančnej strate.

II.   POSÚDENIE

1.   Prítomnosť štátnej pomoci

1.1.   Štátna pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP a pochybnosti úradu v rozhodnutí o začatí konania

Štátna pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP je definovaná takto:

Z tohto ustanovenia vyplýva, že aby bola prítomná štátna pomoc v zmysle Dohody o EHP, pomoc musí byť poskytnutá prostredníctvom štátnych zdrojov; musí príjemcovi(-om) udeľovať selektívnu ekonomickú výhodu, príjemcom pomoci musí byť podnik v zmysle Dohody o EHP a opatrenie pomoci musí narúšať hospodársku súťaž a ovplyvňovať obchod medzi zmluvnými stranami.

V rozhodnutí o začatí konania sa dozorný úrad domnieval, že ak cena dohodnutá medzi zmluvnými stranami nezodpovedá trhovej cene, zmluvou medzi obcou Notodden a spoločnosťou Becromal by sa spoločnosti poskytla selektívna výhoda, a to by sa považovalo za štátnu pomoc. Dozorný úrad tvrdil, že skutková podstata naznačovala, že zmluvná cena by mohla byť nižšia ako trhová cena. Po prvé, dozorný úrad poukázal na to, že cena v zmluve o predaji energie medzi obcou a spoločnosťou Becromal odzrkadľovala jej vlastnú nákupnú cenu na základe zmluvy s elektrárňou Tinfos. Keďže táto cena sa zasa čiastočne zakladala na cene za koncesnú energiu a čiastočne odzrkadľovala náhradu pre obec za využívanie práva obce na používanie vodopádu zo strany elektrárne Tinfos, pravdepodobne bola podstatne nižšia ako trhová cena.

Dozorný úrad poukázal na to, že cena sa zdala byť nízka v porovnaní s inými zmluvami uzavretými približne v tom istom čase. Napokon sa odvolal na vlastné vyhlásenie obce, že zmluva by spoločnosti Becromal mohla ušetriť 17,5 miliónov NOK v porovnaní s trhovou cenou.

1.2.   Prítomnosť výhody v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP

Na to, aby bola splnená táto podmienka, opatrenia musia poskytnúť spoločnosti Becromal výhody, ktoré ju oslobodzujú od poplatkov, ktoré bežne znáša zo svojho rozpočtu. Platilo by to vtedy, ak verejný subjekt nestanovuje poplatky za energiu tak ako bežný hospodársky subjekt, ale využíva ich na poskytnutie finančnej výhody spotrebiteľom energie (19). V danom prípade by výhoda bola prítomná vtedy, ak by cena energie v zmluve medzi spoločnosťou Becromal a obcou Notodden bola nižšia ako trhová cena. V tomto prípade by opatrenie bolo takisto selektívne, pretože zvýhodňuje výlučne spoločnosť Becromal.

1.2.1.   Základ na stanovenie trhovej ceny

V úvodnej poznámke dozorný úrad pripomína, že mechanizmus cien v dohode, ktoré sú založené na nákladoch, ako sa už uviedlo, vedie k predpokladu, že je prítomná ekonomická výhoda. Ceny koncesnej energie, na nákup ktorej majú obce nárok na základe už uvedených právnych predpisov, by boli vo väčšine prípadov podstatne nižšie ako trhová cena. Na to, aby sa však dospelo k zisteniu, že je prítomná ekonomická výhoda, nie je postačujúce spoliehať sa len na tento predpoklad. Je potrebné preukázať, že cena bola v skutočnosti nižšia ako trhová cena v prípade podobnej zmluvy, ako je zmluva uzavretá medzi obcou Notodden a spoločnosťou Becromal.

Na účely stanovenia trhovej ceny musí dozorný úrad posúdiť, ktorá cena by bola prijateľná pre súkromného investora v trhovom hospodárstve. V rozhodnutí o začatí konania dozorný úrad poukázal na rozdiel vo výške 17,5 milióna NOK medzi zaplatenou cenou a trhovou cenou. Vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu dozorného úradu o začatí konania nórske orgány objasnili, že tento rozdiel bol rozdiel medzi spotovou trhovou cenou a zmluvnou cenou. Keďže príslušná zmluva je bilaterálnou zmluvou v trvaní piatich rokov, zmluvná cena sa nemusí bezpodmienečne porovnávať so spotovými trhovými cenami, pretože tieto ceny odzrkadľujú predaj elektrickej energie na burze energií Nord Pool. Na spotovom trhu s elektrickou energiou v rámci burzy energií Nord Pool sa denne obchoduje s hodinovými energetickými zmluvami na účely fyzickej dodávky počas 24 hodín nasledujúceho dňa (20). Trvanie zmlúv a podmienky, za akých sa s nimi obchoduje, sa podstatne odlišujú od terajšej zmluvy.

Zostáva ešte preskúmať, či by sa súkromný investor pôsobiaci v trhovom hospodárstve rozhodol uzavrieť dlhodobú bilaterálnu zmluvu za rovnakú cenu a za rovnakých podmienok, ako je tomu v príslušnej dohode. Dozorný úrad nemôže pri posudzovaní tejto otázky nahradiť komerčný odhad obce svojím vlastným odhadom, z čoho možno vyvodiť, že obec ako predajca elektrickej energie musí uplatňovať širší odhad. Len v prípade, že neexistuje žiadne iné prijateľné vysvetlenie pre voľbu zmluvy zo strany obce, kvalifikovalo by sa to ako štátna pomoc (21). Keďže existuje trh s bilaterálnymi dlhodobými zmluvami a môže sa stanoviť trhová cena, je potrebné predpokladať, že v závislosti od okolností môžu trhoví investori uprednostňovať také dojednania o predaji za spotové ceny, dokonca aj keby predaj objemov energií na burze energií (a tým aj získanie spotovej ceny) mohol priniesť vyšší zisk. Z obchodného hľadiska tu môže byť niekoľko presvedčivých dôvodov, prečo radšej uprednostniť jedného stabilného kupujúceho ako kolísavé ceny na burze energií za určitý časový úsek, a to napríklad zníženie rizika a zjednodušenie administratívnych úkonov.

Na základe týchto skutočností dozorný úrad zistil, že zmluvná cena by sa mala porovnávať s priemernou cenou za taký druh zmlúv, ktoré boli uzavreté za podobných podmienok a na podobné obdobie trvania v približne rovnakom čase. Dozorný úrad výslovne uvádza, že to, čo sa má posudzovať, je trhová cena, ktorá by sa mohla logicky očakávať v čase uzavretia zmluvy a nie následný cenový vývoj na trhu počas zmluvného obdobia.

1.2.2.   Údaje o trhových cenách v prípade dlhodobých bilaterálnych zmlúv

S cieľom stanoviť trhovú cenu v prípade dlhodobých bilaterálnych zmlúv v čase uzavretia zmluvy nórske orgány vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania predložili štatistické údaje nórskeho štatistického úradu týkajúce sa cien elektrickej energie obchodovanej na medzibankovom peňažnom trhu a cien koncesnej energie za obdobie rokov 1994 až 2005 (v tom čase tabuľka nórskeho štatistického úradu č. 24, v súčasnosti tabuľka č. 23).

Tabuľka 23

Ceny elektrickej energie obchodovanej na medzibankovom peňažnom trhu a ceny koncesnej energie. 1994 – 2007. Øre/kWh  (22)

	1994	1995	1996	1997	1998	1999	2000	2001	2002	2003	2004	2005	2006	2007
Bilaterálne zmluvy, spolu	13,2	14,4	16	17,1	13,5	13,2	12,5	14,7	16,5	21,9	18,9	19,1	26,4	24,1
Zmluvy v trvaní do 1 roka	11,9	14,7	17,2	19,6	15,1	13,4	12,5	18,4	20,5	29,2	23,8	23,6	36	24,2
Zmluvy v trvaní 1 – 5 rokov	14,2	15,6	16,8	18,7	14,9	15,6	15,2	13,6	17,3	21	18,8	18,5	23,7	31
Zmluvy v trvaní viac ako 5 rokov	13,5	12,7	14	13,7	11,2	11	10,7	10,5	10,4	12,4	12,4	12,1	20,6	15,5
Trh s energiami, spolu	17,3	12,3	25,4	14,2	12,1	11,7	11	19	21,6	30,8	23,8	24,7	39,5	24,3
Spotové ceny	18,2	11,3	25,4	14,3	12,1	11,7	11	18,8	21,6	30,8	24,9	24,7	39,6	24,3
Regulačný trh	17,3	14,8	25,3	13,6	12,1	11,8	10,3	19,1	20,8	30,5	23,8	24,3	38,4	24,4
Koncesná energia	9,8	9,4	10,4	10,9	9,1	10	9,3	10	9,7	8,7	7,6	7,5	6,8	7,6

Z tejto tabuľky vyplýva, že v roku 2001 bola priemerná cena za kWh v bilaterálnych zmluvách v trvaní 1 až 5 rokov 0,136 NOK a v roku 2002 bola 0,173 NOK. Ceny zmlúv v trvaní viac ako 5 rokov boli 0,105 a 0,104 NOK. Dozorný úrad si od nórskeho štatistického úradu vyžiadal informácie týkajúce sa zmlúv, na ktorých sú založené štatistické údaje. Podľa nórskeho štatistického úradu sú ceny v tabuľkách založené na veľkoobchodných zmluvách platných v príslušnom roku vrátane zmlúv, ktoré boli uzatvorené skôr, ale ešte vždy sa vykonávajú. Okrem toho, do tejto tabuľky nie sú zahrnuté zmluvy s konečnými spotrebiteľmi (23). Nórsky štatistický úrad takisto poskytol nórskym orgánom technické vysvetlenie k súboru údajov, o ktorý sa opieral (24).

Úrad považoval aj iné štatistické údaje z databázy nórskeho štatistického úradu za relevantné, najmä tabuľku č. 7. Časový rad zahŕňajúci štvrťročné a ročné ceny elektrickej energie na veľkoobchodnom trhu bez daní:

Tabuľka 7

Časový rad zahŕňajúci štvrťročné a ročné ceny elektrickej energie na veľkoobchodnom trhu bez daní  (25)

	1 2001	2 2001	3 2001	4 2001	1 2002	2 2002	3 2002	4 2002	1 2003	2 2003	3 2003	4 2003
Predaj elektrickej energie	24,3	17	15,8	16,1	16,9	13	14,2	25,6	29,2	20,7	23,8	25,4
Zmluvy s pevnou cenou na celé obdobie	13,7	12,1	13,6	17,4	16,1	14,6	12,6	11,2	23,7	10,7	10,9	11,1
Zmluvy s pevnou cenou na voľne stanovené obdobie	21,5	19,8	17,9	17,8	18,7	15,9	14,4	20,6	26,1	22,1	28,1	24,4
Prístup k elektrickej energii	21,5	15,8	14,7	15	14,3	11,5	12,6	22,6	28,3	21,1	21,1	21,9
Nové zmluvy s pevnou cenou (uzatvorené posledné 3 mesiace pred týždňom merania)	13,8	15,6	—	—	—	—	—	—	—	—	—	33,1

	1 2004	2 2004	3 2004	4 2004	1 2005	2 2005	3 2005	4 2005	1 2006	2 2006	3 2006	4 2006
Predaj elektrickej energie	21,2	19,2	21,3	19,9	18,9	23,4	22,6	21,6	30,7	25,5	44,1	38,2
Zmluvy s pevnou cenou na celé obdobie	17,8	10,9	16	11	12,1	11,9	11,1	10,5	10,7	10,7	10,5	13,8
Zmluvy s pevnou cenou na voľne stanovené obdobie	20,7	21,5	23,2	20,7	22,6	21,6	17,9	20,3	26,9	21,9	36,7	33
Prístup k elektrickej energii	19,6	17,3	19,7	19,1	16,8	22,8	22	18,6	29	26,2	42,7	36,7
Nové zmluvy s pevnou cenou (uzatvorené posledné 3 mesiace pred týždňom merania)	—	25,5	—	18,9	23,2	—	—	—	33,5	—	—	—

Na základe znenia zmluvy (26) by sa zdalo, že zmluva medzi obcou Notodden a spoločnosťou Becromal je takzvaná „zmluva na celé obdobie“, to znamená zmluva, v ktorej sa stanovuje pevné množstvo elektrickej energie na každú minútu počas celého zmluvného obdobia (27). Priemerná cena v zmluvách s pevnou cenou na celé obdobie (druhý riadok v tabuľke) bola 0,121 NOK na kWh k 14. máju 2001 alebo 0,146 NOK na kWh k 10. máju 2002.

Okrem toho, v poslednom riadku v tabuľke sú uvedené ceny v nových zmluvách s pevnou cenou uzavreté za posledné tri mesiace pred týždňom merania. Z tabuľky vyplýva, že cena v druhom štvrťroku 2001 bola 0,156 NOK za kWh, zatiaľ čo cena za druhý štvrťrok 2002 zjavne nie je známa. Tieto údaje zahŕňajú zmluvy na celé obdobie aj zmluvy na voľne stanovené obdobie.

Dozorný úrad takisto zhromaždil štatistické údaje z burzy energií Nord Pool. V štatistických údajoch burzy energií Nord Pool sa uvádza priemerná cena podľa dátumov pre jednoročné finančné zmluvy obchodované na burze energií. Ceny odzrkadľujú cenu finančných zmlúv k príslušnému dátumu. Ceny príslušných typov zmlúv 14. mája 2001 predstavovali 0,184 NOK za kWh, 0,17413 NOK za kWh a 0,1775 NOK za kWh (28).

Na záver, nórsky štatistický úrad vydáva aj štatistiky cien elektrickej energie účtovaných konečným spotrebiteľom elektrickej energie (29). Dozorný úrad však nepovažuje tieto štatistické údaje za veľmi významné pre príslušnú zmluvu, pretože podľa nórskeho štatistického úradu, ceny platné pre odvetvia náročné na energiu pravdepodobne zahŕňajú dlhodobé štátom dotované zmluvy uzatvorené pred nadobudnutím platnosti Dohody o EHP. Tieto ceny sú preto oveľa nižšie ako veľkoobchodné ceny uvedené v predchádzajúcom texte (30).

1.2.3.   Závažnosť rôznych cenových štatistík na účel stanovenia trhovej ceny pre zmluvu so spoločnosťou Becromal

Zmluvu medzi obcou Notodden a spoločnosťou Becromal je potrebné podrobne preskúmať, aby bolo možné určiť najporovnateľnejšie údaje o cenách.

Zmluva bola podpísaná 10. mája 2002, má však retroaktívny účinok od 14. mája 2001, keď sa začalo s dodávkou. Preto možno položiť otázku, či príslušné orientačné (referenčné) ceny boli ceny, ktoré sa uplatňovali 10. mája 2002, alebo ceny, ktoré sa uplatňovali 14. mája 2001. Na začiatok by bolo správne pozrieť sa na dátum uzatvorenia zmluvy, pretože práve v tomto čase zmluvné strany na základe očakávaného budúceho vývoja trhu stanovujú cenu a ďalšie zmluvné podmienky. Keď však má zmluva retroaktívny účinok ako táto zmluva, od začiatku dodávky elektrickej energie musela existovať určitá forma implicitnej dohody o cene a ďalších zmluvných podmienkach. Dozorný úrad preto usudzuje, že do úvahy sa musia brať nielen ceny vzťahujúce sa k dátumu podpísania zmluvy, ale takisto všeobecné cenové trendy v období začatia dodávky a podpísania zmluvy.

Po druhé, je potrebné zdôrazniť, že orientačná cena by v ideálnom prípade mala byť založená na zmluvách podobného typu a podobného trvania. Znamenalo by to pevne stanovenú cenu a zmluvy na celé obdobie v trvaní približne päť rokov. Okrem toho by bolo vhodnejšie, aby sa orientačná cena zakladala na štatistických údajoch zo zmlúv uzatvorených v období rokov 2001 – 2002, a nie iba zo zmlúv, ktoré boli platné/účinné v tom období.

Na základe týchto skutočností by bolo predovšetkým potrebné uviesť, že ceny z burzy energií Nord Pool sa zdajú byť menej relevantné, pretože odzrkadľujú ceny finančných zmlúv v trvaní jedného roka. Finančné zmluvy sa netýkajú fyzických objemov energie, ale zaručujú kupujúcemu určitý objem energie za dohodnutú cenu v presne stanovenej lehote v budúcnosti. S energiou sa bude musieť fyzicky obchodovať pred dohodnutím zmluvy. Finančné zmluvy sa uzatvárajú ako opatrenie, ktorým sa zabezpečuje cena budúcich potrieb energie (31). Preto sa podmienky, za akých sa s takými zmluvami obchoduje, odlišujú a zmluvy sa musia považovať za iný produkt, ako je príslušná zmluva, ktorá sa týka fyzického objemu energie z konkrétnej elektrárne. Názor úradu je preto taký, že ceny na finančnom trhu bezpodmienečne nie sú priamo porovnateľné s cenou dohodnutou medzi spoločnosťou Becromal a obcou Notodden.

Pokiaľ ide o tabuľku 24, uvádzajú sa v nej ceny všetkých zmlúv, ktoré boli v platnosti v príslušnom roku. To isté platí v súvislosti s cenami v prípade zmlúv na celé obdobie uvedenými v tabuľke 7 (časový rad zahŕňajúci štvrťročné a ročné ceny elektrickej energie na veľkoobchodnom trhu bez daní, v øre za kWh). V ideálnom prípade by sa cena, ktorú zaplatila spoločnosť Becromal, mala porovnávať s cenami zmlúv uzavretých v roku 2001 a nie s cenami všetkých zmlúv platných v tom čase. Úradu však nebol poskytnutý tento druh informácií. Ceny nových zmlúv s pevne stanovenou cenou uzavretých v priebehu posledných troch mesiacov (posledný riadok v tabuľke 7) skutočne neodzrkadľujú ceny nových zmlúv. V týchto štatistikách sa nerozlišuje medzi zmluvami na celé obdobie a zmluvami s voľne stanoveným obdobím. Keďže ceny zmlúv na celé obdobie sa vo všeobecnosti považujú za ceny o niečo nižšie ako ceny zmlúv s voľne stanoveným obdobím na inom mieste v tabuľke, javilo by sa ako pravdepodobné, že ceny nových zmlúv by takisto boli o niečo nižšie, ak by boli ceny zmlúv na celé obdobie uvedené osobitne. Okrem toho je zrejmé, že nórsky štatistický úrad nemá dostatočné údaje o cenách za tento druh zmlúv od 3. štvrťroka 2001 do 3. štvrťroka 2003, pretože za toto obdobie nie sú do tabuľky zahrnuté žiadne ceny.

Dozorný úrad dospel k záveru, že ani jedna cena z týchto štatistík nie je vhodná na presné stanovenie trhovej ceny tohto typu zmlúv uzavretých v relevantnom čase. Zároveň, ceny bilaterálnych zmlúv v trvaní 1 až 5 rokov (32) uvedené v tabuľke 24, ceny zmlúv s pevne stanovenou cenou na celé obdobie v tabuľke 7 a ceny nových zmlúv s pevne stanovenou cenou v tej istej tabuľke sa týkajú rovnakého alebo podobného typu dohôd. Z toho dôvodu sú relevantné na účely stanovenia trhovej ceny v prípade dohody so spoločnosťou Becromal. Ak sa tieto cenové údaje vezmú do úvahy ako celok, môžu poskytnúť cenové rozpätie, ktoré by podľa názoru úradu mohlo poskytnúť užitočnú informáciu o trhovej cene.

V tabuľke 24 ceny zmlúv v trvaní 1 až 5 rokov platných v roku 2001 boli 0,136 NOK za kWh a 0,173 NOK za kWh v roku 2002. V prípade zmlúv v trvaní viac ako päť rokov ceny zmlúv v roku 2001 boli 0,105 NOK za kWh a 0,104 NOK za kWh v roku 2002. V tabuľke 7 sa uvádza, že ceny zmlúv s pevne stanovenou cenou na celé obdobie platných v druhom štvrťroku 2001 boli 0,121 NOK za kWh a 0,146 NOK za kWh v druhom štvrťroku 2002. Napokon, cena nových zmlúv s pevne stanovenou cenou uzavretých v druhom štvrťroku 2001 bola 0,156 NOK za kWh. Tieto ceny sa mierne odlišujú a ťažko ich možno priamo porovnávať. Napriek tomu sa zdá, že cena v dohode so spoločnosťou Becromal, 0,135 NOK za kWh, spadá do cenového rozpätia, ktoré možno stanoviť na základe týchto cenových údajov. Takisto sa zdá, že na trhu sa prejavuje určitý stupeň neistoty vzhľadom na podstatné rozdiely v niektorých cenových údajoch, ak sa porovnávajú za sebou nasledujúce štvrťroky (pozri tabuľku 7).

S cieľom stanoviť, či cena v zmluve poskytla výhodu spoločnosti Becromal v zmysle pravidiel o štátnej pomoci, dozorný úrad musí zistiť, že sa cena dostatočne odchyľuje od stanovenej trhovej ceny, aby sa preukázala opodstatnenosť takého zistenia (33). Ako sa opisuje v predchádzajúcom texte, nie je možné stanoviť presnú trhovú cenu zmluvy v čase uzatvorenia. Jednako, všeobecný obraz cien počas príslušného obdobia, najmä cena veľkoobchodných zmlúv v trvaní 1 až 5 rokov v roku 2001 (0,136 NOK za kWh, tabuľka 23), cena zmlúv s pevne stanovenou cenou na celé obdobie v druhom štvrťroku 2001 (0,121 NOK za kWh, tabuľka 7) a nových zmlúv s pevne stanovenou cenou uzatvorených v druhom štvrťroku 2001 (0,156 NOK za kWh, tabuľka 7), poskytuje dostatočné informácie o rozpätí trhových cien. Okrem toho, ako sa už uviedlo, v roku 2001 bola cena zmlúv v trvaní viac ako päť rokov 0,105 NOK za kWh. V pôvodnej dohode bola dohodnutá cena 0,135 NOK/kWh. Vzhľadom na všeobecné cenové trendy počas príslušného obdobia, ako sa už opísalo, a najmä zrejme najporovnateľnejšie ceny, dozorný úrad zastáva názor, že zmluvná cena sa zjavne dostatočne neodlišuje od pravdepodobnej trhovej ceny, aby mohol vyvodiť záver, že zmluva udeľuje spoločnosti Becromal ekonomickú výhodu.

Pokiaľ ide o dohodu o predĺžení zmluvy, dozorný úrad chápe, že doložka 7 k pôvodnej zmluve udeľuje spoločnosti Becromal zákonné právo na predĺženie zmluvy od 1. apríla 2006 do 31. marca 2007 na základe podmienok stanovených v doložke. Doložka zahrnutá do pôvodnej dohody bola dohodnutá a stala sa záväznou pre zmluvné strany v rokoch 2001 a 2002. Zmluvné strany sa mohli rozhodnúť pre alternatívu, a to že namiesto zmluvy na päť rokov uzatvoria zmluvu na šesť rokov za cenu 0,135 NOK za kWh. V takom prípade sa dozorný úrad domnieva, že cena v predĺženom období by sa mala posudzovať ako súčasť pôvodnej dohody, to znamená s odvolaním sa na trhovú cenu za dlhodobé bilaterálne zmluvy uzatvorené v rokoch 2001 a 2002. Ako sa už uviedlo, ceny v predĺženom období boli 0,1521 NOK a 0,142 NOK za kWh v závislosti od ročného obdobia. Keďže tieto ceny sú vyššie ako pôvodná zmluvná cena 0,135 NOK za kWh, v súlade s uvedenými argumentmi sa dostatočne neodlišujú od akéhokoľvek primeraného rozpätia trhových cien, aby sa potvrdila prítomnosť ekonomickej výhody.

Za týchto okolností dozorný úrad dospel k záveru, že dohodou so spoločnosťou Becromal sa spoločnosti Becromal neudelila výhoda v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

2.   Záver

Na základe predchádzajúceho hodnotenia dozorný úrad zastáva názor, že dohoda medzi obcou Notodden a spoločnosťou Becromal Norway AS na obdobie od 14. marca 2001 do 31. marca 2006, ako aj predĺženie zmluvy od 1. apríla 2006 do 31. marca 2007 nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Dozorný úrad EZVO zastáva názor, že zmluva medzi spoločnosťou Becromal Norway AS a obcou Notodden platná od 14. mája 2001 do 31. marca 2006, ako aj predĺženie zmluvy do 31. marca 2007 nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 Dohody o EHP.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Nórskemu kráľovstvu.

Článok 3

Iba anglické znenie je autentické.

---

(1)  Ďalej len „dozorný úrad“.

(2)  Ďalej len „Dohoda o EHP“.

(3)  Ďalej len „Dohoda o dozore a súde“.

(4)  Ďalej len „protokol 3“.

(5)  Uverejnené v Ú. v. EÚ C 96, 17.4.2008, s. 21 a dodatku EHP č. 20, 17.4.2008, s. 36.

(6)  Uverejnené v Ú. v. EÚ C 96, 17.4.2008, s. 21 a dodatku EHP č. 20, 17.4.2008, s. 38.

(7)  Tieto ustanovenia znejú: „V licencii sa stanovuje, že držiteľ licencie odovzdáva okresom a obciam, v ktorých sa elektráreň nachádza, až do desať percent nárastu vodnej energie získanej z každého vodopádu a vypočítanej podľa pravidiel uvedených v oddiele 11 pododdiel 1, porovnaj oddiel 2 tretí odsek. O odovzdanom množstve a o jeho rozdelení rozhodne príslušné ministerstvo na základe celkových potrieb elektrickej energie okresu alebo obce. Okres alebo obec môže využívať poskytnutú energiu podľa toho, ako to považuje za vhodné. […] Cena energie [pre obec] sa stanovuje na základe priemerných nákladov reprezentatívnej vzorky vodných elektrární v celej krajine. Do výpočtu týchto nákladov sa nezahŕňajú dane vypočítané zo zisku z výroby energie, ktorý presahuje bežnú mieru návratnosti. Ministerstvo každoročne stanovuje cenu energie dodávanú do rozvodne elektrárne. Ustanovenia prvej a tretej vety sa neuplatňujú na licencie platné pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 2 z 10. apríla 1959.“ (Preklad nórskeho ministerstva pre ropu a energiu.)

(8)  „Individuálne náklady“ elektrárne sa vypočítavajú v súlade s ustanoveniami právnych predpisov uplatniteľnými do roku 1959. Podľa týchto ustanovení sa individuálna výrobná cena vypočítava ako výrobné náklady elektrárne vrátane úroku 6 percent z počiatočných nákladov plus obchodné rozpätie 20 percent vydelené priemernou ročnou výrobou v období rokov 1970 až 1999. Pozri takzvaný KTV-Notat č. 53/2001 z 24. augusta 2001, vec č. 455241.

(9)  KTV-Notat č. 53/2001 uvedený v poznámke pod čiarou č. 8.

(10)  Pozri odpoveď Nórska na otázku č. 4 v druhej žiadosti o informácie, vec č. 449660.

(11)  Príloha k veci č. 449660.

(12)  Príloha k odpovedi Nórska z 9. júla 2007, vec č. 428860.

(13)  Dozorný úrad nedisponuje kópiou žiadnej takej zmluvy o predĺžení.

(14)  Vec č. 521513, e-mail: z 11. júna 2009.

(15)  Príloha k odpovedi Nórska z 9. júla 2007, vec č. 428860.

(16)  Pozri prílohy k odpovedi Nórska z 9. júla 2007, vec č. 428860.

(17)  Pozri odpoveď Nórska na druhú žiadosť dozorného úradu o informácie, vec č. 449660.

(18)  Pozri aktualizovanú tabuľku na webovej lokalite http://www.ssb.no/english/subjects/10/08/10/elektrisitetaar_en/tab-2008-05-30-23-en.html

(19)  Pozri spojené veci 67/85, 68/85 a 70/85, Kwekerij Gebroeders van der Kooy BV a ďalší/Komisia, Zb. 1988, s. 219, ods. 28.

(20)  Pozri ďalšie vysvetlivky na adrese http://www.nordpoolspot.com/trading/The_Elspot_market

(21)  Pozri analogicky usmernenia dozorného úradu o uplatňovaní ustanovení o štátnej pomoci na verejné podniky vo výrobnom sektore, ods. 5 pododsek 1 a ods. 5 pododsek 3.

(22)  http://www.ssb.no/english/subjects/10/08/10/elektrisitetaar_en/tab-2009-05-28-23-en.html

(23)  Vec č. 495870.

(24)  Vec č. 503107, Redegjørelse SSB.

(25)  Do tabuľky boli zahrnuté len stĺpce a riadky týkajúce sa najrelevantnejších cien a lehôt. Úplná tabuľka je dostupná na webovej lokalite: http://www.ssb.no/english/subjects/10/08/10/elkraftpris_en/arkiv/tab-2009-04-06-07-en.html

(26)  Doložka 2 zmluvy znie: „Objemy energie sa rozložia rovnomerne na každý rok, aby sa v každom kalendárnom roku v ktoromkoľvek časovom bode odoberal rovnaký výkon.“

(27)  Vec č. 521166, e-mail: nórskeho štatistického úradu z 5. júna 2009. Protikladom zmlúv na celé obdobie sú „zmluvy na voľne stanovené obdobie“, to znamená, zmluvy, ktoré umožňujú odberateľovi vybrať si, koľko energie sa v každom časovom momente odoberie.

(28)  Veci č. 521164 a 521163.

(29)  Pozri tabuľku 19 – Vážené priemerné ceny elektrickej energie a ceny za prenájom siete bez DPH. 1997 – 2007. Øre/kWh, http://www.ssb.no/english/subjects/10/08/10/elektrisitetaar_en/tab-2009-05-28-19-en.html

(30)  Vec č. 495870, e-mail: od nórskeho štatistického úradu z 8. októbra 2008.

(31)  Základné charakteristiky finančného energetického trhu sú opísané na domovských stránkach burzy energií Nord Pool: http://www.nordpoolspot.com/en/PowerMaket/The-Nordic-model-for-a-liberalised-power-market/The-financial-market

(32)  Trvanie zmluvy je takmer 6 rokov vrátane dohody o predĺžení. Úrad však predpokladá, že zmluva sa dá lepšie porovnávať s inými zmluvami v trvaní 1 až 5 rokov, keďže všetky zmluvy, ktorých trvanie presahuje päť rokov, sú zaradené do jednej skupiny vrátane zmlúv s veľmi dlhým trvaním (napríklad viac ako 20 rokov).

(33)  Pozri analogicky výroky súdu prvého stupňa vo veciach týkajúcich sa predaja nehnuteľností: vec T-274/01, Valmont, Zb. 2004, s. II-3145, odsek 45 spojené veci T-127/99, T-129/99 a T-148/99, Diputación Foral de Alava, Zb. 2002, s. II-1275, odsek 85 (proti ktorým v tomto bode nebolo podané odvolanie).

---