16.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 451/69

Spravodajca:

Juan MENDOZA CASTRO

1.1

EHSV oceňuje oznámenie Komisie a vyzdvihuje potenciál rozšírenia kolektívneho financovania v EÚ ako alternatívneho zdroja financovania.

1.2

EHSV zdôrazňuje, že kolektívne financovanie je prínosom pre ekonomiku z hľadiska investícií, inovácie a zamestnanosti, pričom sa zároveň pre spotrebiteľa, ktorý chce získať úver, rozširujú možnosti výberu.

1.3

Všeobecnou prístupnosťou kolektívneho financovania sa zabezpečí, že tento zdroj financovania budú môcť využívať aj osoby so zdravotným postihnutím.

1.4

V EÚ sú podniky do väčšej miery závislé od bankového úveru ako v USA, a preto tu má v prípade finančnej krízy recesia hlbšie dôsledky. Okrem toho sú mnohé krajiny EÚ často príliš reštriktívne, pokiaľ ide o úvery pre MSP.

1.5

EHSV zdôrazňuje, že MSP sú závislé od bankového úveru a že aj napriek existencii alternatívnych zdrojov, ku ktorým sa nie vždy dá ľahko dostať, sa táto situácia nezmení.

1.6

Kolektívne financovane si vyžaduje príspevok do finančného ekosystému, ktorý sám osebe problémy financovania podnikov nevyrieši.

1.7

Začínajúce podniky, mladí zlepšovatelia a podniky sociálneho hospodárstva zohrávajú dôležitú úlohu v agende 2020 a v digitálnej agende.

1.8

Kolektívne financovanie, ktorého cieľom nie je zisk, je v EÚ veľmi rozšírené. Mali by sa preskúmať účinky daňových stimulov, ktoré sú v jednotlivých členských štátoch odlišné.

1.9

Európska právna úprava by sa mala vzťahovať len na určité prípady kolektívneho financovania s cieľom zisku, a nie na dary a iné formy sponzorstva, ktorých cieľom nie je zisk.

1.10

Takýto právny predpis by mal byť vyvážený, chrániť investora a vyhnúť sa nadmernej regulácii. Zásah regulačného orgánu je však nevyhnutný v záujme posilnenia dôvery investorov.

1.11

Cieľom pravidiel je zabezpečiť jednoduché administratívne postupy, krátke lehoty na rozhodnutie a čo najnižšie náklady. Ďalšie ciele sú neutralita, transparentnosť, odstránenie nekalých praktík a dostupné postupy podávania sťažností. Všetko toto je prospešné tak pre poskytovateľov, ako aj pre spotrebiteľov.

1.12

Potenciálni investori musia dostať dostupné, jasné, vhodné, pravdivé, a nie zavádzajúce informácie.

1.13

EHSV odporúča, aby úsilie EÚ dopĺňalo činnosť členských štátov, pokiaľ ide o podporu neziskových iniciatív, ktoré propagujú hodnoty ako práca, solidarita, pluralizmus, demokracia a sloboda.

1.14

Kolektívne financovanie by malo byť výslovne uznané v právnych predpisoch členských štátov ako nová forma sponzorstva, ktorou skutočne je.

2.1

V uplynulých rokoch možno badať tendenciu, že určité spôsoby výroby sa začínajú prenášať z podnikov na jednotlivcov, ktorí preto dostali pomenovanie „prozumenti“ (výrobcovia a súčasne spotrebitelia) (1).

2.2

Táto tendencia sa využívaním internetu rozvinula a vznikla takzvaná „ekonomika založená na spolupráci“, ktorá spočíva v tom, že sa človek rozhodne podeliť sa o nejaký tovar v jeho vlastníctve s ostatnými, v niektorých prípadoch za peniaze. Pozri stanovisko EHSV na tému „Spotreba založená na spolupráci alebo participácii: model udržateľnosti pre 21. storočie“ (2) a uznesenie Európskeho parlamentu (3).

2.3

V tomto kontexte sa na internete darí viacerým začínajúcim podnikom, keďže internet v mnohých prípadoch umožňuje jednotlivcom vymieňať si digitálny aj fyzický tovar bez sprostredkovateľa. Aby však nedošlo k narušeniu dôvery, mala by sa venovať pozornosť zneužívaniu tejto oblasti internetových služieb, ktoré by mohlo lákať niektorých „dobrodruhov“.

2.4

Vo finančnej sfére sa takisto objavujú nové formy, ako je vydávanie dlhopisov „High Yield“na primárnom európskom trhu alebo na miestnej úrovni prostredníctvom nedávno vytvoreného alternatívneho trhu s cennými papiermi MARF (Mercado Alternativo de Renta Fija).

2.5

Poskytovanie priamych úverov („Direct Lending“) umožňuje podnikom získať financie prostredníctvom bilaterálnych rokovaní so špecializovanými subjektmi na trhu a bez sprostredkovania zo strany bánk. Pri najalternatívnejšom spôsobe – kolektívnom financovaní („crowdfunding“) – sa malí investori spoja, väčšinou pomocou internetu, aby žiadateľom o úver poslali svoj vklad.

3.1

Zelená kniha o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva (4) začala širokú debatu o rôznych faktoroch, ktoré umožňujú, aby európske hospodárstvo smerovalo financovanie k investíciám, ktoré sú potrebné na zaistenie hospodárskeho rastu (5).

3.2

Podľa Komisie predstavuje kolektívne financovanie otvorenú výzvu verejnosti – zvyčajne prostredníctvom internetovej stránky – s cieľom získať finančné prostriedky na konkrétne projekty alebo investície do podnikov. Takto sa prostredníctvom platforiem alebo kampaní kolektívneho financovania dostáva množstvo rôznych neprofesionálnych investorov do kontaktu s majiteľmi projektov. Treba však dbať na to, aby nedochádzalo k zneužívaniu týchto mechanizmov.

3.3

Najčastejšie používané pojmy v súvislosti s kolektívnym financovaním sú:

3.4

Výhody: je to alternatívna forma financovania, pre ktorú je príznačná flexibilita, zapojenie spoločnosti a veľká rôznorodosť foriem. Kolektívne financovanie navyše prichádza priamo k spotrebiteľovi, uľahčuje prieskum trhu a umožňuje prístup k úveru tým, ktorí majú s jeho získaním najväčšie ťažkosti.

3.5

Predstavuje však aj určité riziká a výzvy: mohlo by dôjsť k podvodom alebo praniu špinavých peňazí, neexistuje sekundárny trh atď.

3.6

Touto problematikou sa zaoberajú, medzi inými, európske právne predpisy týkajúce sa: prospektov pri verejnej ponuke cenných papierov (6), trhov s finančnými nástrojmi (7), európskych platobných služieb (8), spotrebiteľského úveru (9) a hypotekárneho úveru (10)

3.7

Priority stanovené v zelenej knihe: zriadiť expertnú skupinu na poskytovanie poradenstva v súvislosti s rôznymi otázkami; rozširovať poznatky a zvyšovať informovanosť; posúdiť platné regulačné rámce členských štátov a zvážiť, či je potrebný zásah na európskej úrovni.

3.8

Komisia uznáva, že v EÚ je kolektívne financovanie stále okrajovým spôsobom financovania v porovnaní s bankovými úvermi, je to však sľubný zdroj v porovnaní s inými zdrojmi, ako sú napríklad tzv. podnikateľskí anjeli (business angels) alebo investície do rizikového kapitálu.

3.9

V záujme rozvoja kolektívneho financovania bude nevyhnutné vyriešiť niekoľko otázok, ako je nedostatočná transparentnosť platných pravidiel, úloha kolektívneho financovania na vnútornom trhu a jeho začlenenie do finančného ekosystému.

4.1

EHSV berie na vedomie oznámenie Komisie a súhlasí s tým, že by sa mali zlepšiť poznatky o tomto kanáli financovania, ktorý má v Európe potenciál rastu. Takisto súhlasí s tým, že alternatívne modely financovania môžu pomôcť začínajúcim podnikom stúpať na „eskalátore financovania“.

4.2

Uvedené údaje potvrdzujú „okrajový“ charakter, ktorý sa kolektívnemu financovaniu pripisuje v zelenej knihe. V roku 2012 sa týmto spôsobom získalo 735 miliónov EUR (11) v porovnaní so 6 biliónmi EUR financovanými pomocou bankových úverov poskytnutých nefinančným inštitúciám (12).

4.3

Treba však poukázať na jeho rast. V celosvetovom meradle využívanie kolektívneho financovania postupne vzrástlo, z 530 miliónov USD v roku 2009 sa vyšplhalo zhruba na 5,1 miliardy USD v roku 2013, čo znamená, že každoročná miera rastu bola 76 %. Zo zemepisného hľadiska predstavovala najväčší trh Severná Amerika (väčšinou USA), t. j. 60 % celkového objemu požičaných prostriedkov, Európa s 36 % bola na druhom mieste (13).

4.4

Kolektívne financovanie má na hospodárstvo blahodarné účinky, keďže vo oproti tradičným zdrojom financovania, je to alternatívny zdroj, ktorý podporuje investície, inováciu a vytváranie pracovných miest. Treba tiež vyzdvihnúť jeho potenciálny vplyv na rozvoj činností sociálneho hospodárstva, remeselných podnikov a mikropodnikov (14).

4.5

Je nevyhnutné propagovať a podporovať všeobecnú prístupnosť, aby sa osobám so zdravotným postihnutím zaručila účasť na platformách kolektívneho financovania a aby sa nestalo, že nebudú môcť využívať túto novú formu financovania, ktorá predstavuje ďalšiu príležitosť pre tretí sektor.

4.6

EHSV oceňuje rozhodnutie začleniť do expertnej skupiny zástupcov MSP. V tejto skupine musia mať svoje zastúpenie tak ponuka, ako aj dopyt.

5.1

Finančná štruktúra úzko súvisí s hospodárskym rastom a dôsledkami krízy. V USA získavajú podniky finančné prostriedky na kapitálových trhoch vo väčšej miere ako v EÚ, kde sú väčšinou závislé od bankového úveru. Dôležitosť banky v tejto súvislosti môže byť menej ako 20 %, ako je to v Spojených štátoch, alebo aj vyše 60 %, ako je to v niektorých členských štátoch EÚ.

5.2

Banky majú väčšiu tendenciu poskytovať úvery počas „normálnej“ recesie, aby tak zmiernili dosah na hospodárstvo. Keď sa však k hospodárskej kríze pridá finančná, situácia sa mení. V tom prípade sú recesie v krajinách zameraných na bankové systémy trikrát vážnejšie ako v krajinách, ktoré majú trhovo orientovanú finančnú štruktúru (15).

5.3

Skutočnosť, že nie sú k dispozícii postačujúce finančné prostriedky, je pre podniky v EÚ druhým najvážnejším problémom (prvým je získať si zákazníkov) (16).

5.4

Injekcia likvidity do finančného systému zo strany ECB v záujme ľahšieho poskytovania úverov podnikom bude nepochybne opatrením, ktoré prospeje európskemu hospodárstvu.

6.1.1

EHSV sa zaoberal problémami v oblasti financovania vo viacerých stanoviskách, pričom zdôrazňoval význam MSP pre európske hospodárstvo (17).

6.1.2

Obmedzenie poskytovania úverov (credit crunch) poškodzuje hospodárstvo a predovšetkým ohrozuje existenciu MSP, pre ktoré sú bankové pôžičky (často ťažko získateľné) jedným z hlavných zdrojov financovania. To je jedna z príčin výrazného zvýšenia miery nezamestnanosti, ktoré obzvlášť zasiahlo niektoré členské štáty EÚ.

6.1.3

Keďže väčšinou ide o investície v obmedzenej výške, kolektívne financovanie je určené najmä MSP – a hlavne mikropodnikom – ktoré predstavujú drvivú väčšinu podnikov európskej podnikovej štruktúry (99,8 % všetkých nefinančných podnikov v EÚ-28) a rozhodujúcou mierou prispievajú k zamestnanosti, keďže zamestnávajú 67,2 % pracovnej sily (18).

6.1.4

EHSV konštatuje, že poniektorí sa na účinnosť alternatívnych zdrojov financovania pozerajú skepticky. Európska asociácia MSP pripúšťa, že oznámenie Komisie o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva (19) bolo určitým krokom vpred, ale nestačí to. Podľa asociácie bude kolektívne financovanie využívať „malý“ počet podnikov, pričom začínajúce podniky predstavujú len 1 % MSP (20).

6.2.1

EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby Únia a členské štáty propagovali a podporovali kolektívne financovanie, najmä v prípade začínajúcich inovatívnych podnikov. Pre začínajúce podniky zamerané na výskum a vývoj projektov v oblasti špičkových technológií – ktoré patria medzi ciele digitálnej agendy – je kolektívne financovanie obzvlášť zaujímavé pre jeho potenciálnu schopnosť podporovať rast a zamestnanosť. Nemalo by to však znamenať vylúčenie takzvaných tradičných odvetví alebo remeselníkov, ktorí takisto môžu byť veľmi inovatívni.

6.2.2

EHSV preto navrhuje, aby EÚ a členské štáty propagovali a podporovali kolektívne financovanie, ktoré má pomôcť rozvíjať a podporovať sociálnu inováciu, mladých ľudí, ktorí sa usilujú inovovať, a sociálne hospodárstvo. Subjekty sociálneho hospodárstva zohrávajú kľúčovú úlohu v stratégii Európa 2020 v snahe zlepšiť sociálne začlenenie a začlenenie zraniteľných skupín prostredníctvom vytvárania pracovných miest, pretože dokážu skĺbiť spoločenskú a hospodársku hodnotu.

6.2.3

Kolektívne financovanie, ktoré nie je vhodné na financovanie každodennej prevádzky podniku, je mimoriadne vhodné pre tento druh iniciatív, ktoré často realizujú mladí podnikatelia snažiaci sa rozvinúť konkrétny podnikateľský projekt.

7.1

EHSV upozorňuje, že kolektívne financovanie môže zohrávať pomerne dôležitú úlohu ako zdroj financovania spolu s ďalšími netradičnými formami, ako sú podnikateľskí anjeli (business angels) alebo rizikový kapitál, pôžičky výhodné pre obe strany (win-win loan  (21)) atď. Avšak v súčasnosti musia hospodárske a menové orgány okrem úverovej krízy riešiť aj ďalší veľký problém, ktorým sú požadované vysoké záruky.

7.2

Podpora nebankových kanálov financovania môže v EÚ pomôcť rozšíriť tendenciu – ktorá sa začala objavovať už pred dvadsiatimi rokmi – že podniky budú mať väčšie sklony využívať kapitálové trhy. Treba sa zamyslieť nad požiadavkami solventnosti, aby sa zaručila návratnosť investovaného kapitálu, a zabezpečiť pre tento zdroj financovania väčšiu právnu istotu.

8.1

Dary, bezúrokové pôžičky alebo bezplatné odstúpenia práv sa môžu týkať projektov komerčného charakteru, ale zvyčajne ide o solidárne príspevky na podporu sociálnych iniciatív, ktoré realizujú neziskové združenia. Sponzorstvo môže pomôcť vytvárať alebo zachovať kultúrne alebo športové aktivity.

8.2

Medzi sociálnymi podnikmi je kolektívne financovanie bežným modelom financovania. Potenciál tohto spôsobu financovania, najmä pre inkluzívne podnikanie, by sa mal posudzovať v širšom rámci Iniciatívy sociálneho podnikania.

8.3

Keďže k darom a niektorým formám investovania sa, pokiaľ ide o zdanenie, v jednotlivých členských štátoch pristupuje odlišne, EHSV považuje návrh Komisie preskúmať účinky daňových stimulov za správny.

9.1.1

Kolektívne financovanie sa môže rozšíriť a predstavovať životaschopnú alternatívu financovania len vtedy, ak sa posilní dôvera investorov. V tejto oblasti musí zohrávať dôležitú úlohu regulačný orgán.

9.1.2

Komisia spomína možné „budúce opatrenia“, ktoré by mohla prijať, keď bude poznať stanovisko expertnej skupiny. EHSV sa domnieva, že rozšírenie cezhraničného kolektívneho financovania si bude určite vyžadovať právne predpisy na zosúladenie kritérií, ktoré už prijali (alebo čoskoro prijmú) členské štáty. Na týchto nových trhoch je nevyhnutné venovať mimoriadnu pozornosť záujmu a ochrane spotrebiteľov.

9.1.3

Spomínaná harmonizácia by mohla spočívať v prijatí nariadenia o platformách kolektívneho financovania s finančnými výnosmi, v ktorom by mali byť stanovené aspoň:

9.1.4

Sponzorstvo a ostatné neziskové činnosti by mali byť vyňaté z pôsobnosti prípadnej európskej právnej úpravy, keďže sa s nimi nespájajú riziká, ktoré sú príznačné pre činnosti s cieľom zisku. Na podvodné praktiky, ktoré by sa mohli objaviť, sa už vzťahujú predpisy správneho a trestného práva členských štátov.

9.1.5

EHSV odporúča, aby sa regulácia kolektívneho financovania zvážila predovšetkým v nasledujúcich prípadoch:

9.1.6

Prípadná európska právna úprava by mala byť pružná a vyvážená, aby nedošlo k nadmernej regulácii (ktorá môže brániť rozširovaniu kolektívneho financovania) a tiež aby sa nestalo, že investori nebudú chránení. Musí byť teda objektívna, transparentná, primeraná cieľom, ktoré ju opodstatňujú, a vyznačovať sa vysokou úrovňou ochrany investorov.

9.1.7

Investori si v každom prípade musia uvedomovať, že určité riziko nemožno nikdy vylúčiť.

9.1.8

Hlavnými zásadami sú jednoduchosť administratívnych postupov a zníženie byrokracie na minimum. Okrem toho sa požadujú:

9.1.9

Predpisy by mali zaručovať, že platformy kolektívneho financovania budú postupovať podľa základných zásad, ako sú:

9.1.10

Informácie určené potenciálnym investorom by mali byť:

9.1.11

Práva duševného vlastníctva tých, ktorí zverejňujú projekty na internete, zostanú chránené, keď nadobudne účinnosť nariadenie o vytvorení jednotného európskeho patentu.

9.2.1

EHSV považuje za vhodné, aby verejné orgány organizovali kampane v záujme šírenia kolektívneho financovania s cieľom vzbudiť väčší záujem podnikov o kapitálové trhy. Predovšetkým treba poskytovať relevantné informácie MSP v spolupráci s ich organizáciami.

9.2.2

Odborná príprava určená tak podnikateľom, ako aj investorom – a najmä podnikateľom v znevýhodnenej situácii – bude takisto zohrávať podstatnú úlohu pri integrácii kolektívneho financovania do európskeho hospodárstva. Preto sa budú musieť vyčleniť prostriedky potrebné na prenos náležitých poznatkov, či už pre správu platforiem, alebo pre účinné posúdenie rizík pri transakciách.

9.2.3

Neziskové kolektívne financovanie

EHSV zdôrazňuje, že: