Odvolanie podané 8. júna 2009: ArcelorMittal Luxembourg SA proti rozsudku Súdu prvého stupňa (siedma komora) z 31. marca 2009 vo veci T-405/06, ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia

(Vec C-201/09 P)

2009/C 205/33

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: ArcelorMittal Luxembourg SA, predtým Arcelor Luxembourg SA (v zastúpení: A. Vandencasteele, advokát)

Ďalší účastníci konania: Komisia Európskych spoločenstiev, ArcelorMittal Belval & Differdange, predtým Arcelor Profil Luxembourg SA, ArcelorMittal International, predtým Arcelor International SA

Návrhy odvolateľky

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojich návrhov odvolateľka uvádza štyri odvolacie dôvody.

Vo svojom prvom odvolacom dôvode, ktorý je rozdelený na dve časti, odvolateľka na jednej strane tvrdí, že Súd prvého stupňa porušil článok 97 UO a zneužil svoju právomoc tým, že uplatnil článok 65 UO po skončení platnosti Zmluvy ESUO 23. júla 2002. Povinnosť inštitúcií koherentne vykladať rôzne zmluvy nemôže v žiadnom prípade odôvodniť to, že v právnom poriadku Spoločenstva sú zachovávané ustanovenia zmluvy po uplynutí jej platnosti.

V rámci druhej časti tohto odvolacieho dôvodu odvolateľka na druhej strane tvrdí, že Súd prvého stupňa porušil nariadenie č. 1/2003 (1) a zneužil svoju právomoc tým, že založil oprávnenie Komisie prijať rozhodnutie o uplatnení článku 65 UO na nariadení, ktoré jej priznáva právomoc len v rámci výkonu článkov 81 a 82 ES. Uvedené nariadenie, ktoré bolo prijaté po skončení platnosti Zmluvy ESUO len na základe Zmluvy ES, totiž nemôže priznávať Komisii žiadnu právomoc týkajúcu sa sankcionovania porušenia článku 65 UO bez toho, aby porušilo tak Zmluvu ESUO, ako aj pravidlá hierarchie právnych noriem.

Svojím druhým odvolacím dôvodom, ktorý je rozdelený na tri časti, odvolateľka uvádza, že Súd prvého stupňa porušil zásadu individuality trestov a sankcií, judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa pripísateľnosti, právnu silu rozhodnutej veci a pravidlo hierarchie noriem, pretože tento súd priznal Komisii právo pripísať protisúťažné konanie jednej spoločnosti inej spoločnosti toho istého zoskupenia bez toho, aby sa na ňom táto druhá uvedená spoločnosť zúčastnila. Skutočnosť, že rôzne dotknuté spoločnosti patriace do toho istého zoskupenia predstavujú jedinú hospodársku jednotku, ani skutočnosť, že materská spoločnosť vlastní 100-percentný podiel v dcérskej spoločnosti, ktorej sa pripisuje porušenie, dokonca ani rozhodujúci vplyv materskej spoločnosti na dcérsku spoločnosť, nestačia na preukázanie účasti odvolateľky na porušení a nemôžu teda odôvodniť pripísateľnosť správania dcérskej spoločnosti materskej spoločnosti.

Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolateľka uvádza, že Súd prvého stupňa nesprávne uplatnil pravidlá z oblasti premlčania stíhania a porušil zásadu právnej sily rozhodnutej veci, pretože vo svojom rozsudku proti odvolateľke uplatnil akty, ktorými dochádza k prerušeniu premlčania, hoci z pôvodného rozhodnutia Komisie prijatého v roku 1994 jasne vyplýva, že odvolateľka bola výslovne uznaná za nezúčastnenú na porušení.

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom odvolateľka napokon tvrdí, že rozsudkom Súdu prvého stupňa boli porušené jej práva na obranu, pretože tento rozsudok obsahuje nedostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide o výnimočne dlhé trvanie konania, ktoré viedlo k tomu, že nemohla predložiť ďalšie dôkazy nevyhnutné na vyvrátenie domnienky zodpovednosti, ktorá bola voči nej uplatnená. Okrem toho rozsudkom Súdu prvého stupňa bola porušená právna sila rozhodnutej veci získaná v dôsledku rozsudku Súdneho dvora z 2. októbra 2003 (C-176/99 P, ARBED/Komisia), ktorým bolo zrušené rozhodnutie Komisie v rozsahu, v akom sa týkalo odvolateľky.

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).