Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62009CN0528

    Vec C-528/09: Žaloba podaná 17. decembra 2009 — Európska komisia/Estónska republika

    Ú. v. EÚ C 63, 13.3.2010, p. 26–27 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    13.3.2010   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 63/26


    Žaloba podaná 17. decembra 2009 — Európska komisia/Estónska republika

    (Vec C-528/09)

    2010/C 63/44

    Jazyk konania: estónčina

    Účastníci konania

    Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Marghelis a K. Saaremäel-Stoilov)

    Žalovaná: Estónska republika

    Návrhy žalobkyne

    určiť, že Estónska republika si tým, že do vnútroštátneho práva riadne neprebrala článok 3 písm. i) bod iii), článok 8 ods. 2 tretí pododsek a článok 8 ods. 3 druhý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (1), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice,

    zaviazať Estónsku republiku na náhradu trov konania.

    Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 upravuje hospodárenie s odpadom z elektrických a elektronických zariadení. Komisia má, po analýze opatrení, ktorými bola táto smernica prebratá do estónskeho práva, názor, že Estónska republika riadne neprebrala článok 3 písm. i) bod iii), článok 8 ods. 2 tretí pododsek a článok 8 ods. 3 druhý pododsek.

    Článok 3 písm. i) bod iii) definuje výrobcu elektrických a elektronických zariadení. Estónske právne predpisy o odpadoch z elektrických a elektronických zariadení obsahujú dve rôzne definície výrobcu a sťažujú tým pochopenie a uplatnenie predpisov o hospodárení s týmito odpadmi zo zariadení.

    Článok 8 ods. 2 tretí pododsek smernice stanovuje, že náklady na zber, spracovanie a environmentálne vhodné zneškodnenie sa nesmú pre kupujúcich pri predaji nových výrobkov uvádzať oddelene. Túto požiadavku Estónska republika neprebrala do vnútroštátneho práva.

    Článok 8 ods. 3 druhý pododsek smernice stanovuje povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby sa na prechodné obdobie po dobu ôsmich rokov po nadobudnutí účinnosti smernice výrobcom povolilo, aby pri predaji uvádzali pre kupujúcich náklady na zber, spracovanie a zneškodnenie environmentálne vhodným spôsobom, pričom uvedené náklady nesmú presiahnuť skutočné náklady. Estónsko túto povinnosť do svojho práva neprebralo.

    Estónska republika s uvedenými výčitkami súhlasila a vo svojej odpovedi na odôvodnené stanovisko Komisie prisľúbila, že rozpor s článkom 3 písm. i) bodom iii), článkom 8 ods. 2 tretím pododsekom a článkom 8 ods. 3 druhým pododsekom odstráni novelou zákona o odpadoch. Vzhľadom na to, že Estónska republika podľa informácií Komisie sľúbenú novelu zákona o odpadoch doteraz neprijala, alebo o jej prijatí Komisiu neinformovala, Estónska republika doteraz riadne neprebrala článok 3 písm. i) bod iii), článok 8 ods. 2 tretí pododsek a článok 8 ods. 3 druhý pododsek do svojho vnútroštátneho práva, nesplnila si tým povinnosti, ktoré jej vyplývajú z uvedenej smernice.


    (1)  Ú. v. EÚ L 37, s. 24; Mim. vyd. 15/007, s. 359.


    Top