31984L0253

Ôsma smernica Rady

z 10. apríla 1984

o požiadavkách kladených na osoby oprávnené vykonávať povinný audit účtovných dokladov, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy

(84/253/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na článok 54 ods. 3 písm. g),

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Zhromaždenia [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže podľa smernice 78/660/EHS [4] musí byť ročná účtovná závierka spoločnosti určitých právnych foriem overená jednou alebo viacerými osobami na to oprávnenými; od tejto povinnosti môžu byť oslobodené len tie spoločnosti, ktoré spadajú pod článok 11 uvedenej smernice;

keďže uvedená smernica bola doplnená smernicou 83/349/EHS [5] o konsolidovaných účtovných závierkach;

keďže je dôležité harmonizovať požiadavky kladené na osoby oprávnené vykonávať povinný audit účtovných dokladov, a to požiadavky na ich spôsobilosť vykonávať takýto povinný audit, ako aj zabezpečiť, aby boli tieto osoby nezávislé a mali dobrú povesť;

keďže vysoká úroveň teoretických vedomostí požadovaných pre vykonávanie povinného auditu účtovných dokladov, ako aj schopnosť využívať tieto poznatky v praxi pri povinnom audite musia byť zaručené skúškou odbornej spôsobilosti;

keďže členské štáty majú byť splnomocnené udeliť takéto oprávnenie aj osobám, ktorých teoretické vzdelanie síce nespĺňa všetky požadované predpoklady, ale ktoré sa však môžu preukázať dlhoročnou odbornou praxou a dostatočnými skúsenosťami v oblasti financií, práva a vedenia účtovníctva a úspešne vykonali skúšku odbornej spôsobilosti;

keďže členské štáty sú takisto splnomocnené prijať prechodné ustanovenia v prospech osôb vykonávajúcich toto povolanie;

keďže členské štáty môžu udeliť uvedené oprávnenie nielen fyzickým osobám, ale aj audítorským spoločnostiam, ktoré môžu byť právnickými osobami alebo môžu mať inú formu spoločnosti alebo združenia;

keďže fyzické osoby, ktoré vykonávajú povinný audit účtovných dokladov v mene takejto audítorskej spoločnosti, musia spĺňať predpoklady uvedené v tejto smernici;

keďže členský štát môže udeliť oprávnenie aj osobám, ktoré nadobudli potrebnú spôsobilosť mimo tohto štátu, ak je táto spôsobilosť rovnocenná so spôsobilosťou predpísanou v tejto smernici;

keďže určitý členský štát v čase prijatia tejto smernice eviduje skupiny fyzických osôb, ktoré síce spĺňajú predpoklady tejto smernice, ale ich skúška odbornej spôsobilosti nemá úroveň záverečnej skúšky univerzitného vzdelania; takýto členský štát môže tieto osoby za určitých podmienok a s podmienkou neskoršej koordinácie naďalej oprávňovať vykonávať povinný audit účtovných dokladov spoločností a združení podnikov do určitej veľkosti, ak tento štát nevyužíva výnimky v oblasti povinného auditu ročnej závierky a konsolidovanej závierky, ktoré pripúšťajú smernice spoločenstva;

keďže táto smernica nerieši právo na zakladanie spoločností ani slobodu v poskytovaní služieb z hľadiska osôb zodpovedných za povinný audit účtovných dokladov;

keďže uznanie oprávnení na vykonávanie povinného auditu, vydaných príslušníkom iných členských štátov, bude samostatne upravené smernicami pre prístup k činnostiam v oblasti financií, hospodárstva a vedenia účtovníctva pre vykonávanie týchto činností, ako aj pre voľný obeh služieb,

VYDALA TÚTO SMERNICU:

ODDIEL 1

ROZSAH PLATNOSTI

Článok 1

1. Koordinačné opatrenia predpísané touto smernicou platia pre právne predpisy a predpisy správnych orgánov členských štátov, a to vo vzťahu k osobám povereným:

a) povinným auditom ročnej závierky spoločností a overovaním súladu správy o stave podniku s touto ročnou závierkou, ak je takýto audit a takéto overovanie predpísané právnymi normami spoločenstva;

b) povinným auditom konsolidovanej závierky združenia podnikov a overovaním súladu konsolidovanej správy o stave takéhoto združenia s konsolidovanou závierkou, ak je takýto audit a takéto overovanie predpísané právnymi normami spoločenstva.

2. Osoby uvedené v odseku 1 môžu byt podľa právnych predpisov jednotlivých členských štátov fyzickými alebo právnickými osobami alebo môžu mať inú formu spoločnosti alebo združenia (ďalej len audítorské spoločnosti).

ODDIEL II

PRAVIDLÁ PRE UDELENIE OPRÁVNENIA

Článok 2

1. Povinnú kontrolu podkladov, uvedených v článku l, odseku l, môžu vykonávať len oprávnené osoby.

Úradné orgány členských štátov môžu toto oprávnenie udeliť len:

a) fyzickým osobám, ktoré spĺňajú aspoň tie predpoklady, ktoré sú uvedené v článku 3 až 19;

b) audítorským spoločnostiam, ktoré spĺňajú aspoň nasledujúce predpoklady:

i) fyzické osoby, ktoré v mene audítorskej spoločnosti vykonávajú povinný audit podkladov, uvedených v článku l, musia spĺňať aspoň tie predpoklady, ktoré sú uvedené v čl. 3 až 19; jednotlivé členské štáty môžu rozhodnúť, že tieto fyzické osoby musia mať taktiež oprávnenie na overovanie;

ii) väčšinu hlasovacích práv vlastnia fyzické osoby alebo audítorské spoločnosti, ktoré spĺňajú aspoň predpoklady uvedené v čl. 3 až 19 s výnimkou článku 11, odseku 1, písm. b); jednotlivé členské štáty môžu rozhodnúť, že aj tieto fyzické osoby alebo audítorské spoločnosti musia mať oprávnenie na overovanie. Jednako tie členské štáty, v ktorých nie je v čase prijatia tejto smernice takáto väčšina predpísaná, nemusia v budúcnosti takúto väčšinu vyžadovať vtedy, ak všetky akcie alebo podiely na audítorské spoločnosti znejú na meno a môžu byť prevedené len so súhlasom audítorskej spoločnosti a/alebo, keď to tento členský štát určil, so súhlasom kompetentného úradu;

iii) väčšina členov správneho alebo riadiaceho orgánu audítorskej spoločnosti sú fyzické osoby alebo audítorské spoločnosti, ktoré spĺňajú aspoň tie predpoklady, ktoré sú uvedené v čl. 3 až 19; jednotlivé členské štáty môžu rozhodnúť, že aj tieto fyzické osoby alebo audítorské spoločnosti musia mať takisto oprávnenie na overovanie. Ak je takýto orgán zložený len z dvoch členov, musí tieto predpoklady spĺňať aspoň jeden z nich.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 14, odsek 2, môže byť audítorskej spoločnosti odobraté oprávnenie, ak už nie je splnený jeden z predpokladov uvedených v písm. b). Jednotlivé členské štáty však môžu stanoviť maximálne dvojročnú lehotu na to, aby v týchto spoločnostiach splnili podmienky uložené podľa písm. b), časť ii) a iii).

2. Úradnými orgánmi jednotlivých členských štátov v zmysle tejto smernice sú aj profesijné združenia, ak sú podľa práva jednotlivých štátov splnomocnené udeľovať oprávnenie na overovanie v zmysle tejto smernice.

Článok 3

Úradné orgány členského štátu udeľujú oprávnenie na overovanie len takým osobám, ktoré majú dobrú povesť a ktoré nevykonávajú žiadnu činnosť, ktorá je podľa práva tohto štátu nezlučiteľná s povinným overovaním podkladov, uvedených v článku l., odseku l.

Článok 4

Fyzická osoba môže byť oprávnená na vykonávanie zákonného auditu účtovných podkladov uvedených v článku 1 ods. 1, iba ak dosiahla stupeň vzdelania potrebný pre prijatie na vysokoškolské štúdium, ďalej ukončila teoretické vzdelanie, absolvovala praktickú prípravu a úspešne vykonala štátnu alebo štátom uznanú skúšku odbornej spôsobilosti zodpovedajúcu štátnej skúške vyžadovanej na získanie vysokoškolského diplomu.

Článok 5

Skúška odbornej spôsobilosti podľa článku 4 musí zaručiť požadované teoretické vedomosti z tých oblasti, ktoré sú pre povinný audit podkladov uvedených v článku l, odseku l rozhodujúce, ako aj schopnosť prakticky aplikovať tieto vedomosti pri takomto povinnom overovaní.

Aspoň časť takejto skúšky odbornej spôsobilosti musí byť vykonaná v písomnej forme.

Článok 6

Skúška z teoretických vedomostí sa musí týkať predovšetkým týchto oblastí:

a) - hospodárske overovanie,

- analýza ročnej závierky,

- všeobecné účtovníctvo,

- konsolidovaná závierka,

- nákladové a manažérske účtovníctvo,

- interný audit,

- predpisy pre zostavovanie ročnej závierky a konsolidovanej závierky, pre oceňovanie a pre zisťovanie hospodárskeho výsledku,

- právne predpisy a profesijné pravidlá týkajúce sa povinného overovania závierky a osôb, ktoré toto overovanie vykonávajú;

b) v takom rozsahu, v akom je to pre vykonávanie overovania potrebné, sa skúška teoretických vedomostí musí týkať aj týchto oblastí:

- právo spoločností,

- právne predpisy o konkurzoch a podobných spôsoboch pri bankrote,

- daňové právo,

- občianske právo a obchodné právo,

- pracovné právo a sociálne zabezpečenie,

- informačné systémy a informatika,

- podnikovohospodárska náuka, národohospodárska náuka a financie,

- matematika a štatistika,

- základy finančného riadenia podniku.

Článok 7

1. Derogáciou z článkov 5 a 6 jednotlivé členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že osoby, ktoré vykonali vysokoškolskú alebo jej rovnocennú skúšku, alebo majú vysokoškolský alebo jemu rovnocenný diplom, a tieto sa vzťahujú na jednu alebo viac oblasti uvedených v článku 6, budú oslobodené od skúšky z teoretických vedomostí z tých oblastí, ktoré sú potvrdené vyššie uvedenou vysokoškolskou alebo jej rovnocennou skúškou alebo vysokoškolským alebo jemu rovnocenným diplomom.

2. Jednotlivé členské štáty môžu rozhodnúť inak, ako je to uvedené v článku 5, a síce môžu rozhodnúť o tom, že osoby, ktoré majú vysokoškolský alebo jemu rovnocenný diplom, ktorý sa vzťahuje na jednu alebo viac oblastí uvedených v článku 6, budú oslobodené od skúšky schopnosti aplikovať teoretické vedomosti z týchto oblastí v praxi, ak toto bolo predmetom ich praktickej činnosti, ktorú zakončili štátom uznanou skúškou alebo štátom uznaným diplomom (vysvedčením).

Článok 8

1. Aby bola zabezpečená schopnosť aplikovať požadované teoretické vedomosti v praxi, musí sa organizovať minimálne trojročná praktická príprava zameraná najmä na overovanie ročnej závierky, konsolidovanej závierky alebo podobných finančných závierok. Minimálne dve tretiny praktickej prípravy musia prebiehať pri nejakej osobe, ktorá je podľa práva daného členského štátu oprávnená vykonávať overovanie; jednotlivé členské štáty však môžu rozhodnúť o tom, že táto praktická príprava môže prebiehať aj pri osobe, ktorá je v zmysle tejto smernice takto oprávnená podľa práva niektorého iného členského štátu.

2. Členské štáty musia zabezpečiť, aby takáto praktická príprava prebiehala u takých osôb, ktoré sú dostatočnou zárukou pre túto prípravu.

Článok 9

Jednotlivé členské štáty môžu na povinný audit podkladov uvedených v článku l, odseku l, oprávniť aj také osoby, ktoré nespĺňajú predpoklady uvedené v článku 4, ak tieto osoby môžu preukázať, že:

a) buď pätnásť rokov vykonávali takú odbornú činnosť, ktorá im umožnila získať dostatočné skúsenosti v oblasti financií, práva a vedenia účtovníctva a úspešne vykonali skúšku odbornej spôsobilosti podľa článku 4, alebo

b) vykonávali takúto činnosť sedem rokov, okrem toho získali praktickú prípravu podľa čl. 8 a úspešne vykonali skúšku odbornej spôsobilosti podľa článku 4.

Článok 10

1. Jednotlivé členské štáty môžu dobu teoretickej prípravy v oblastiach podľa článku 6 odpočítať od požadovaných rokov odbornej činnosti podľa článku 9 vtedy, ak bola táto príprava ukončená štátom uznanou skúškou. Doba takejto teoretickej prípravy musí trvať minimálne jeden rok; k rokom odbornej činnosti môžu byť však pripočítané maximálne štyri roky teoretickej prípravy.

2. Doba vykonávania odbornej činnosti a doba praktickej prípravy nesmú byť kratšie ako doba teoretickej a praktickej odbornej prípravy predpísaná podľa článku 4.

Článok 11

1. Úradné orgány jedného členského štátu môžu na overovanie oprávniť aj tie osoby, ktoré svoju spôsobilosť úplne alebo čiastočne nadobudli v niektorom inom štáte, ak spĺňajú obe nasledujúce podmienky:

a) ich spôsobilosť je príslušnými úradnými orgánmi pokladaná za rovnocennú s tou, ktorá sa na základe tejto smernice vyžaduje podľa práva tohto členského štátu;

b) podali dôkaz o svojich právnických vedomostiach, ktoré sa vyžadujú v tomto členskom štáte pre povinný audit podklady, uvedených v článku l, odseku l. Úradné orgány tohto členského štátu však nemusia podanie takéhoto dôkazu predpisovať, ak považujú právnické vedomosti nadobudnuté v inom štáte za postačujúce.

2. Článok 3 platí.

Článok 12

1. Členský štát môže overovateľov, ktorým bolo oprávnenie na overovanie udelené správnym aktom príslušného úradného orgánu tohto členského štátu ešte pred uvedením do platnosti právnych predpisov, uvedených v článku 30, odseku 2, považovať za oprávnených na overovanie podľa tejto smernice.

2. Prijatie fyzickej osoby za člena nejakého štátom uznaného profesijného združenia, ktoré v súlade s právnymi predpismi tohto štátu udeľuje právo vykonávať povinný audit podkladov, uvedených v článku l, odseku l, môže byť považované za oprávnenie udelené správnym aktom v zmysle odseku 1 tohto článku.

Článok 13

Až do nadobudnutia účinnosti právnych predpisov uvedených v článku 30, odseku 2, môže členský štát považovať za oprávnených na overovanie v zmysle tejto smernice tých overovateľov, ktorým oprávnenie na overovanie nebolo udelené správnym aktom príslušného úradného orgánu, avšak v tomto členskom štáte majú takú istú spôsobilosť ako osoby, ktorým bolo oprávnenie na overovanie udelené správnym aktom a v čase oprávnenia vykonávajú povinný audit podkladov uvedených v článku l, odseku l, v mene týchto oprávnených osôb.

Článok 14

1. Členský štát môže audítorské spoločnosti, ktorým bolo oprávnenie na overovanie udelené správnym aktom príslušného úradného orgánu tohto štátu ešte pred uvedením do platnosti právnych predpisov, uvedených v článku 30, odseku 2, považovať za oprávnené na overovanie podľa tejto smernice.

2. Podmienky uvedené v článku 2, odseku 2, písm. b), časť ii) a iii) musia byť splnené najneskôr do uplynutia 5 rokov od nadobudnutia účinnosti právnych predpisov uvedených v článku 30, odseku 2.

3. Fyzické osoby, ktoré v čase nadobudnutia účinnosti právnych predpisov uvedených v článku 30, odseku 2 vykonávali overovanie podkladov uvedených v článku l, odseku l, v mene audítorskej spoločnosti, môžu byť po tomto termíne splnomocnené vykonávať toto overovanie aj naďalej, hoci nespĺňajú všetky podmienky tejto smernice.

Článok 15

Až do uplynutia jedného roka od aplikácie ustanovení uvedených v článku 30 (2) tí odborníci, ktorí neboli schválení individuálnymi aktmi kompetentných úradných orgánov, ale ktorí sú aj tak kvalifikovaní v členskom štáte na vykonávanie zákonných overovaní dokumentov, spomínaných v článku 1 (1), a túto činnosť skutočne vykonávali až do toho dátumu, môžu byť schválení týmto členskými štátom, a to v súlade s touto smernicou.

Článok 16

Po dobu jedného roka od aplikácie ustanovení, uvedených v článku 30 (2) môžu členské štáty aplikovať prechodné opatrenia na usporiadanie situácie odborníkov, ktorí po tomto dátume budú mať aj naďalej právo vykonávať overovanie účtovných dokumentov určitých typov spoločnosť alebo firiem, ktoré nepodliehajú zákonnému overovaniu (auditu), ale po zavedení nových zákonných overovaní by nemohli túto činnosť vykonávať, pokiaľ by v ich prospech neboli uzákonené osobitné opatrenia.

Článok 17

Článok 3 sa aplikuje v článku 15 a 16.

Článok 18

1. Až do uplynutia obdobia šiestich rokov od aplikácie ustanovení, uvedených v článku 30 (2), môžu členské štáty uplatniť prechodné opatrenia u osôb, ktoré prechádzajú odborným alebo praktickým vzdelávaním v dobe, keď sa tieto ustanovenia uplatňujú a ktoré by po ukončení svojho vzdelávania nespĺňali podmienky stanovené touto smernicou, a preto by nemohli vykonávať zákonné overovania dokumentov uvedené v článku (1), na ktoré boli vyškolené.

2. Článok 3 platí.

Článok 19

Žiadny z odborníkov uvedených v článku 15 a 16 alebo z osôb uvedených v článku 18 nemôže byť schválený na základe výnimky z článku 4, pokiaľ ho kompetentné orgány neuznajú za spôsobilého na vykonávanie zákonného overovania dokumentov spomínaných v článku 1 (1) a pokiaľ nemá ekvivalentnú kvalifikáciu ako osoby schválené podľa článku 4

Článok 20

Členský štát, ktorý nevyužije možnosť, ktorú poskytuje článok 51 (2) smernice 78/660/EHS a v ktorom v čase prijatia tejto smernice niektoré kategórie osôb môžu vykonávať podľa národnej legislatívy zákonný audit dokumentov uvedených v článku (1) a) tejto smernice môže, a to až do následnej koordinácie zákonného overovania účtovných dokumentov udeliť osobitné povolenie na zákonný audit dokumentov spomínaných v článku 1 (1) a) v prípade spoločnosti, ktorá nepresahuje limity dvoch z troch kritérií stanovených v článku 27 smernice 78/60/EHS, tým fyzickým osobám, ktoré konajú vo svojom vlastnom mene, ktoré:

a) spĺňajú podmienky stanovené v článkoch 3 až 19 tejto smernice, pričom úroveň skúšky odbornej spôsobilosti môže byť nižšia než úroveň, ktorú požaduje článok 4 tejto smernice, a

b) ktoré už vykonávali zákonný audit tejto spoločnosti predtým, než táto presiahla limity dvoch z troch kritérií stanovených v článku 11 smernice 78/660/EHS.

Pokiaľ však spoločnosť je súčasťou podnikateľského subjektu, ktorý sa má konsolidovať a ktorý prekračuje limity dvoch z troch kritérií stanovených v článku 27 smernice 78/660/EHS, nemôžu takéto osoby vykonávať zákonný audit dokumentov tejto spoločnosti podľa článku 1 (1) a) tejto smernice.

Článok 21

Členský štát, ktorý nevyužije možnosť, ktorú poskytuje článok 6 (1) smernice 83/349/EHS, a v ktorom v okamihu prijatia tejto smernice môžu podľa národnej legislatívy niektoré kategórie fyzických osôb vykonávať zákonný audit dokumentov uvedených v článku 1 (1) b) tejto smernice, môže až do následnej koordinácie zákonného overovania účtovných dokumentov udeliť osobitné povolenie na zákonný audit dokumentov uvedených v článku 1 (1) b) a osobe schválenej podľa článku 20 tejto smernice, ak k dátumu účtovnej závierky materského podniku spojených podnikov, podliehajúcich konsolidácii, neprekračuje podľa svojich posledných účtovných závierok limity dvoch z troch kritérií uvedených v článku 27 smerníc 78/660/EHS, a to za predpokladu, že bude splnomocnená vykonávať zákonný audit dokumentov uvedených v článku 1 (1) a) tejto smernice vo všetkých podnikoch, ktorých sa konsolidácia týka.

Článok 22

Členský štát, ktorý využije článok 20, môže umožniť, aby praktické školenie osôb, uvedené v článku 8, mohlo byť vykonané u osoby, ktorá bola schválená podľa práva tohto členského štátu na výkon zákonného overovania (auditu) uvedeného v článku 20.

ODDIEL III

ODBORNÁ STAROSTLIVOSŤ A NEZÁVISLOSŤ

Článok 23

Členské štáty musia osobám, ktoré boli oprávnené na povinný audit podkladov uvedených v článku l ods. l predpísať, že musia toto overovanie vykonávať s odbornou starostlivosťou.

Článok 24

Členské štáty musia predpísať, že tieto osoby nesmú vykonávať povinný audit, ak nie sú podľa práva daného členského štátu nezávislé.

Článok 25

Článok 23 a 24 sa vzťahuje aj na tie fyzické osoby, ktoré spĺňajú predpoklady uvedené v článku 3 až 19 a vykonávajú povinný audit podkladov uvedených v článku l ods. l v mene audítorskej spoločnosti.

Článok 26

Členské štáty zabezpečia, aby voči osobám, ktoré nevykonávajú audit v súlade s ustanoveniami článkov 23, 24 a 25, boli použité primerané sankcie.

Článok 27

Členské štáty zabezpečia, že minimálne spoločníci alebo členovia audítorskej spoločnosti, ako aj členovia jej správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov poverených, ktorí osobne nespĺňajú predpoklady uvedené v článkoch 3 až 19, nebudú zasahovať do priebehu auditu takým spôsobom, ktorý by obmedzoval nezávislosť fyzickej osoby, ktorá v mene tejto audítorskej spoločnosti vykonáva overovanie podkladov uvedených v článku l ods. 1

ODDIEL IV

ZVEREJNENIE

Článok 28

1. Členské štáty zabezpečia, aby boli verejnosti k dispozícii menné zoznamy a adresy všetkých fyzických osôb a audítorských spoločností, ktoré sú oprávnené vykonávať povinný audit podkladov uvedených v článku l ods. l.

2. Okrem toho pri audítorských spoločnostiach musia byť verejnosti k dispozícii:

a) mená a adresy fyzických osôb uvedených v článku 2 ods. l písm. b) bode i);

b) mená a adresy spoločníkov a členov audítorskej spoločnosti;

c) mená a adresy členov správneho a riadiaceho orgánu audítorskej spoločnosti.

3. Ak je fyzická osoba oprávnená vykonávať povinný audit dokumentov uvedených v článku 1 ods. 1, ak ide o spoločnosť podľa podmienok uvedených v článkoch 20, 21 a 22, uplatní sa odsek 1 tohto článku. Kategória spoločnosti alebo skupín podnikov, voči ktorým je takýto audit povolený, však musia byť uvedené.

ODDIEL V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 29

Kontaktný výbor ustanovený podľa článku 52 smernice 78/660/EHS má okrem iného tieto úlohy:

a) bez toho, aby boli dotknuté články 169 a 170 zmluvy, uľahčiť zosúladené uplatňovanie tejto smernice na základe pravidelných stretnutí, najmä ku konkrétnym ťažkostiam spojeným s uplatňovaním,

b) ak je to potrebné, radiť Komisii pri doplňovaní a zmenách tejto smernice.

Článok 30

1. Členské štáty uvedú najneskôr do 1. januára 1988 so účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Členské štáty môžu rozhodnúť, že predpisy uvedené v odseku 1 sa budú uplatňovať až od 1. januára 1990.

3. Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných ustanovení právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

4. Členské štáty odovzdajú Komisii aj zoznam štátnych alebo štátom uznávaných skúšok v zmysle článku 4.

Článok 31

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 10. apríla 1984

Za Radu

prezident

C. Cheysson

[1] Ú. v. ES C 112, 13.5.1978, s. 6; Ú. v. ES C 317, 18.12.1975, s. 6.

[2] Ú. v. ES C 140, 5.6.1979, s. 154.

[3] Ú. v. ES C 171, 9.7.1979, s. 30.

[4] Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.

[5] Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1.

--------------------------------------------------