—

Žalobkyne v prvej časti prvého žalobného dôvodu tvrdia, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho právneho posúdenia tým, že dospela k záveru, že financovanie zariadenia Hinterland neobsahovalo štátnu pomoc, pretože dotknuté opatrenia nemohli narušiť hospodársku súťaž, ani ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

—

Žalobkyne v druhej časti prvého žalobného dôvodu tvrdia, že sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k nepodmienečnej povahe štátnych záruk a právne vymožiteľného práva konzorcia získať štátom garantované financovanie, ako aj vo vzťahu k niekoľkým štátnym zárukám.

—

Žalobkyne v tretej a štvrtej časti prvého žalobného dôvodu tvrdia, že sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že dospela k záveru, že švédske záručné opatrenia predstavujú režim pomoci a existujúcu pomoc.

—

Žalobkyne v piatej časti prvého žalobného dôvodu tvrdia, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho právneho posúdenia tým, že dospela k záveru, že štátne záruky sa obmedzujú na financovanie spoločnosti Fixed Link.

—

Žalobkyne v šiestej časti prvého žalobného dôvodu tvrdia, že došlo k porušeniu článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, pretože Komisia nemala dostatočné dôvody domnievať sa, že dotknuté opatrenia predstavujúce pomoc sú zlučiteľné s vnútorným trhom.

—

Žalobkyne v šiestej časti tiež tvrdia, že sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že nepreskúmala kumulatívny účinok všetkých jednotlivých opatrení, ktoré sa priamo alebo nepriamo prijali v prospech konzorcia.

—

Žalobkyne v siedmej časti prvého žalobného dôvodu tvrdia, že došlo k neprávnemu uplatneniu zásady ochrany legitímneho očakávania.

—

Druhý žalobný dôvod sa delí na deväť častí, v ktorých žalobkyne tvrdia, že preskúmanie vykonané Komisiou bolo nepostačujúce a neúplné, a že Komisia vo viacerých ohľadoch nedodržala vlastné pokyny. Tieto porušenia zakladajú existenciu súboru konzistentných dôkazov, ktoré preukazujú, že Komisia ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia nemohla vyriešiť závažné ťažkosti zistené v prejednávanej veci. V dôsledku toho Komisia nesprávne odmietal rešpektovať procesné práva žalobkýň vyplývajúce z článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

—

Žalobkyne v treťom žalobnom dôvode tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je založené na neadekvátnom odôvodnení. Žalobkyne uvádzajú, že Komisia nepreukázala, že tvrdenia a dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí boli dostatočne presné na to, aby si žalobkyne mohli uplatniť svoje práva a aby Súdny dvor mohol vykonať súdne preskúmanie. Údajné nedostatky odôvodnenia sa týkajú posúdenia vykonaného Komisiou vo vzťahu k zariadeniu Hinterland, k štátnym zárukám, k dánskym daňovým výhodám, dánskym štátnym pôžičkám a napokon aj k skutočnosti, že závery Komisie týkajúce sa zlučiteľnosti s vnútorným trhom a legitímneho očakávania sa zakladajú na argumentácii krútiaca sa dookola.