1.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 156/23

1.

Ak žalobu podal správca konkurznej podstaty, ktorý koná v záujme všetkých veriteľov podniku a snaží sa obnoviť platobnú schopnosť podniku a zvýšiť hodnotu aktív podniku v konkurze tak, aby mohli byť uspokojené nároky čo možno najväčšieho počtu veriteľov — hoci je potrebné poznamenať, že ten istý cieľ sledujú napríklad aj kroky správcu konkurznej podstaty smerujúce k určeniu neplatnosti právneho úkonu (actio Pauliana), ktoré boli kvalifikované ako kroky úzko späté s konkurzným konaním — a vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci sa žaloba na zaplatenie dlžnej sumy za poskytnuté služby medzinárodnej prepravy tovaru zakladá na ustanoveniach dohovoru o CMR a ustanoveniach litovského občianskeho zákonníka (všeobecné ustanovenia občianskeho práva), má sa takáto žaloba považovať za žalobu úzko spätú (priamo súvisiacu) s konkurzným konaním, musí sa súdna právomoc na prejednanie tejto žaloby stanoviť v súlade s pravidlami nariadenia č. 1346/2000 (1) a vzťahuje sa na ňu výnimka z uplatňovania nariadenia č. 44/2001 (2)?

2.

Ak Súdny dvor odpovie na prvú otázku kladne, Lietuvos Aukščiausiasis Teismas žiada, aby poskytol vysvetlenie, či vtedy, keď predmetné záväzky (povinnosť žalovaného, vyplývajúca z nesprávneho plnenia jeho zmluvných povinností, zaplatiť dlžnú sumu a úroky z omeškania žalobcovi v konkurze za služby medzinárodnej prepravy tovaru) vznikli ešte predtým, ako sa proti žalovanému začalo viesť konkurzné konanie, sa musí použiť článok 44 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 1346/2000 a toto nariadenie sa neuplatní, pretože súdna právomoc na prejednanie žaloby sa stanoví v súlade s ustanoveniami článku 31 dohovoru o CMR, čo je osobitný dohovor?

3.

Ak Súdny dvor odpovie na prvú otázku záporne a prejednávaná vec patrí do pôsobnosti nariadenia č. 44/2001, Lietuvos Aukščiausiasis Teismas žiada, aby poskytol vysvetlenie, či sa má v prejednávanej veci vzhľadom na to, že článok 31 ods. 1 dohovoru o CMR a článok 2 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 si navzájom neodporujú, vychádzať zo záveru, že keď predmetné vzťahy patria do pôsobnosti dohovoru o CMR (osobitný dohovor), tak sa uplatnia pri stanovovaní súdnej právomoci na prejednanie predmetnej žaloby pravidlá uvedené v článku 31 dohovoru o CMR, ak tieto pravidlá nie sú v rozpore so základnými cieľmi nariadenia č. 44/2001, nevedú k výsledkom, ktoré by boli na účely dosiahnutia riadneho fungovania vnútorného trhu menej priaznivé, a sú dostatočne jasné a presné?