12.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 80/15

1.

Má sa nariadenie č. 261/2004 (1) a najmä článok 4 vykladať v tom zmysle, že jeho uplatnenie je obmedzené na odmietnutie nástupu do lietadla, ktoré je zapríčinené tým, že prevádzkujúci letecký dopravca z komerčných dôvodov prekročil kapacitu rezervácií, alebo sa nariadenie uplatní aj na odmietnutie nástupu do lietadla, ktoré bolo zapríčinené inými dôvodmi, napríklad prevádzkovými problémami?

2.

Má sa článok 2 písm. j) nariadenia vykladať v tom zmysle, že oprávnené dôvody, ktoré sú v ňom uvedené, sa obmedzujú na faktory vzťahujúce sa na cestujúceho, alebo môže byť odmietnutie nástupu do lietadla oprávnené aj z iných dôvodov? Ak sa má nariadenie chápať tak, že nástup do lietadla možno zamietnuť aj z iných dôvodov ako z dôvodov súvisiacich s cestujúcim, má sa vykladať v tom zmysle, že odmietnutie nástupu do lietadla možno považovať za oprávnené aj v prípade reorganizácie letov zapríčinenej mimoriadnymi okolnosťami uvedenými v odôvodneniach 14 a 15 nariadenia?

3.

Má sa nariadenie vykladať v tom zmysle, že prevádzkujúci letecký dopravca môže byť s výnimkou letu, ktorý bol zrušený pre mimoriadne okolnosti, zbavený svojej zodpovednosti podľa článku 5 ods. 3 nariadenia, aj pokiaľ ide o cestujúcich z neskorších letov, ak sa pokúšal negatívne následky mimoriadnej okolnosti — napríklad štrajku — ktorá sa dotkla jeho prevádzky, rozdeliť na väčší okruh cestujúcich než je skupina cestujúcich zo zrušeného letu tak, že neskoršie lety zreorganizoval spôsobom, aby sa cesta nijakého z cestujúcich neprimerane dlho neoneskorila? Inými slovami, môže sa letecký dopravca odvolávať na mimoriadne okolnosti aj voči cestujúcim neskoršieho letu, ktorých cestu predmetná udalosť priamo neovplyvnila? Je v tejto súvislosti veľký rozdiel, či sa postavenie cestujúceho a jeho právo na náhradu posudzuje podľa článku 4 o odmietnutí nástupu do lietadla alebo podľa článku 5 o zrušení letu?