12.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 80/12

1.

Bráni na jednej strane článok 6 hlavy I „Spoločné ustanovenia“ Lisabonskej zmluvy z 13. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii, podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992, účinnej od 1. decembra 2009 (ktorá z väčšej časti preberá ustanovenia uvedené v článku 6 prvej hlavy Zmluvy o Európskej únii podpísanej v Maastrichte 7. februára 1992, ktorá nadobudla účinnosť 1. novembra 1993), ako aj článok 234 (predtým 177) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Zmluvy ES) z 25. marca 1957 a/alebo na druhej strane článok 47 Charty základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 tomu, aby vnútroštátne zákonné ustanovenia, v tomto prípade ustanovenia článku 9 ods. 2 belgického zákona zo 6. januára 1989 o Cour d’arbitrage (teraz Cour constitutionnelle), ukladali vnútroštátnym súdom riadiť sa judikatúrou, ktorá vyplýva z rozsudkov vydaných najvyšším súdom podľa vnútroštátneho práva (v tomto prípade Cour constitutionnelle), v prípade žalôb o neplatnosť ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré naň boli podané, ak sú tieto žaloby založené na porušení ustanovení spadajúcich do práva Európskej únie, priamo a prednostne uplatniteľných vo vnútroštátnom právnom poriadku?

2.

Bráni na jednej strane článok 6 hlavy I „spoločné ustanovenia“ Lisabonskej zmluvy z 13. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii, podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992, účinnej od 1. decembra 2009 (ktorá z väčšej časti preberá ustanovenia uvedené v článku 6 prvej hlavy Zmluvy o Európskej únii podpísanej v Maastrichte 7. februára 1992, ktorá nadobudla účinnosť 1. novembra 1993), ako aj článok 234 (predtým 177) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Zmluvy ES) z 25. marca 1957 a/alebo na druhej strane článok 47 Charty základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 tomu, aby vnútroštátne zákonné ustanovenia, v tomto prípade ustanovenia článku 26 ods. 4 belgického zákona zo 6. januára 1989 o Cour d’arbitrage (teraz Cour constitutionnelle) v znení zákona z 12. júla 2009, vykladané samostatne alebo v spojení s ustanoveniami článku 9 ods. 2 uvedeného osobitného zákona zo 6. januára 1989, ukladali vnútroštátnym súdom povinnosť predložiť najvyššiemu súdu podľa vnútroštátneho práva (v tomto prípade Cour constitutionnelle) prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu ustanovení spadajúcich do práva Európskej únie, priamo a prednostne uplatniteľných vo vnútroštátnom právnom poriadku, ak sú tieto ustanovenia zakotvené aj vo vnútroštátnej ústave a ak uvedené súdy predpokladajú, že tieto ustanovenia sú porušené v rámci žalôb, ktoré boli na ne podané, pričom všetko naznačuje, že uvedené súdy budú zbavené možnosti bezprostredne uplatňovať právo Európskej únie, prinajmenšom v prípade, že uvedený najvyšší súd už rozhodol o totožnej otázke?