Žaloba podaná 25. januára 2010 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo

(Vec C-41/10)

2010/C 80/34

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Rozet a N. Yerrel, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V predmetnej žalobe Komisia uvádza, že činnosti belgických vzájomných zdravotných spoločností pôsobiacich v oblasti doplnkového zdravotného poistenia, ktoré nie je súčasťou zákonného systému sociálneho zabezpečenia, nie sú v súlade s prvou a treťou smernicou o neživotnom poistení. V rozsahu, v akom vzájomné zdravotné spoločnosti na trhu s doplnkovým zdravotným poistením priamo konkurujú poisťovacím spoločnostiam musia podliehať rovnakému právnemu režimu ako tieto poisťovacie spoločnosti. Žalobkyňa v tejto súvislosti spochybňuje tvrdenie žalovaného, že služby doplnkového zdravotného poistenia ponúkané vzájomnými zdravotnými spoločnosťami patria pod výnimku stanovenú v článku 2 ods. 1 písm. d) prvej smernice a uvádza, že ochranu zabezpečenú formou doplnkového poistenia nemožno porovnávať s „poistením v rámci zákonného systému sociálneho zabezpečenia“.

Po prvé Komisia tvrdí, že ustanovenie článku 6 prvej smernice vyžaduje, aby vykonávanie priamej poisťovacej činnosti bolo podmienené predchádzajúcim vydaním úradného povolenia, o ktoré treba požiadať na príslušných orgánoch členského štátu, na území ktorého má spoločnosť sídlo. Avšak pokiaľ ide o činnosť doplnkového zdravotného poistenia belgické vzájomné zdravotné spoločnosti nie sú povolené podľa tohto ustanovenia.

Po druhé žalobkyňa vytýka žalovanému porušenie článku 8 ods. 1 písm. a) prvej smernice v rozsahu, v akom vzájomné zdravotné spoločnosti nepatria medzi zákonné právne formy vyžadované pre poisťovacie spoločnosti v Belgicku. Navyše vzájomné zdravotné spoločnosti sú oprávnené vykonávať širokú škálu činností, ktoré priamo nesúvisia s ich poisťovacími činnosťami, hoci článok 8 ods. 1 písm. b) stanovuje, že podnik musí obmedziť svoju činnosť na poisťovaciu činnosť a na také operácie, ktoré s ňou bezprostredne súvisia, s vylúčením všetkých ostatných obchodných činností. Belgická právna úprava je problematická aj vo vzťahu k článku 8 ods. 1 písm. c) v rozsahu, v akom stanovuje, že podnik musí predložiť plán činnosti v súlade s článkom 9 smernice. Vzájomné zdravotné spoločnosti však v súvislosti s ich činnosťami doplnkového zdravotného poistenia takýto plán nepredložili. Napokon belgické vzájomné zdravotné spoločnosti nemajú minimálny garančný fond napriek tomu, že to vyžaduje článok 8 ods. 1 písm. d) prvej smernice.

Po tretie Komisia uplatňuje, že podľa článku 13 a nasl. prvej smernice (najmä článkov 16, 16a a 17), ako aj článkov 15 a 20 až 22 tretej smernice vzájomné zdravotné spoločnosti musia vytvárať dostatočné technické rezervy v súvislosti s ich činnosťami doplnkového zdravotného poistenia, ako aj dostatočnú mieru solventnosti vo vzťahu k celej svojej činnosti. V Belgicku bola miera solventnosti pre doplnkové zdravotné poistenie poskytované vzájomnými zdravotnými spoločnosťami zavedená ešte len v roku 2002 a spôsob výpočtu tejto miery je odlišný od spôsobu výpočtu obsiahnutom v prvej smernici.

(1)  Prvá smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228, s. 3; Mim. vyd. 06/001, s. 14).

(2)  Smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a o zmene a doplnení smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (Ú. v. ES L 228, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 346).