30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 223/4

1.

Článok 25 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje zákonné opatrenie, podľa ktorého vnútroštátni odberatelia elektrickej energie sú povinní zaplatiť svojmu prevádzkovateľovi siete tarifný príplatok podľa množstva elektrickej energie vyrobenej v členskom štáte a dovezenej, ktorá bola prepravená v prospech týchto odberateľov, ak takýto príplatok musí tento prevádzkovateľ odviesť spoločnosti určenej na tento účel zákonodarcom, pričom táto spoločnosť je spoločnou dcérskou spoločnosťou štyroch vnútroštátnych výrobcov elektrickej energie a predtým bola správcom nákladov celkovej vyrobenej a dovezenej elektrickej energie, a ak celý tento príplatok musí byť použitý na úhradu nákladov nezodpovedajúcich podmienkam trhu, za ktoré táto spoločnosť osobne zodpovedá, v dôsledku čoho sumy vybrané touto spoločnosťou úplne kompenzujú zaťaženie postihujúce vnútroštátnu prepravenú elektrickú energiu.

To isté platí v prípade, keď vnútroštátne podniky vyrábajúce elektrickú energiu sú povinné znášať uvedené náklady a na základe existujúcich dohôd prostredníctvom platby kúpnej ceny vnútroštátnej elektrickej energie, výplaty dividend rôznym vnútroštátnym výrobcom elektrickej energie, ktorých dcérskou spoločnosťou je určená spoločnosť alebo iným spôsobom, by výhoda vyplývajúca z tarifného príplatku mohla byť určenou spoločnosťou úplne prenesená na vnútroštátne podniky vyrábajúce elektrickú energiu.

Článok 90 ES sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje zákonné opatrenie za takých okolností, keď príjem z poplatku vyberaného za prepravenú elektrickú energiu je len čiastočne použitý na úhradu nákladov nezodpovedajúcich podmienkam trhu, t. j. ak suma vyberaná určenou spoločnosťou len čiastočne kompenzuje zaťaženie postihujúce prepravenú vnútroštátnu elektrickú energiu.

2.

Článok 87 ES sa má vykladať v tom zmysle, že sumy odvedené určenej spoločnosti podľa článku 9 zákona prechodne upravujúceho oblasť výroby elektrickej energie (Overgangswet Elektriciteitsproductiesector) z 21. decembra 2000 sú „štátnou pomocou“ v zmysle tohto ustanovenia Zmluvy ES v rozsahu, v akom predstavujú ekonomickú výhodu a nie sú kompenzáciou vo forme protihodnoty za plnenia poskytnuté určenou spoločnosťou v rámci plnenia povinností verejnej služby.