20.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 264/86

Spravodajca:

Bernardo HERNÁNDEZ BATALLER

1.1.

Výbor kladne hodnotí iniciatívu Komisie zaoberať sa tzv. cezhraničnou prenosnosťou. Cezhraničná prenosnosť v podstate umožňuje používateľom a spotrebiteľom online audiovizuálnych obsahových služieb, ku ktorým majú legálny prístup v štáte svojho pobytu, využívať tieto služby aj vtedy, keď sa dočasne presúvajú do iného členského štátu EÚ.

1.2.

Výbor tiež súhlasí s tým, aby sa na reguláciu prenosnosti použilo nariadenie, keďže ide o cezhraničnú činnosť. Ako logické sa tiež javí stanovenie vacatio legis, od ktorého sa bude zohľadňovať nevymožiteľnosť reštriktívnych ustanovení týkajúcich sa prenosnosti v platných zmluvách. V tejto súvislosti sa obdobie šiestich mesiacov považuje za primerané na to, aby príslušní poskytovatelia služieb prispôsobili svoje ponukové systémy novej situácii.

1.3.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné jasne vymedziť pojem „členský štát pobytu“ účastníka, aby sa ostatné členské štáty EÚ automaticky museli považovať za štáty, v ktorých sa môže nachádzať dočasne. Jednoduchá zmienka o obvyklom mieste pobytu v článku 2 nemusí byť postačujúca a preto by bolo potrebné posúdiť iné kritériá dočasnosti, životné okolnosti atď. a vytvoriť neúplný zoznam ukazovateľov s cieľom spresniť dočasný vzťah založený na pobyte. Výbor sa v každom prípade domnieva, že ak existuje klient, predplatiteľ alebo účastník služby a používateľ je na základe svojej IP adresy, pripojenia na internet alebo iného rovnocenného ukazovateľa identifikovaný a viazaný na určitý členský štát, mala by sa zaistiť cezhraničná prenosnosť.

1.4.

Pokiaľ ide o povahu a podmienky prenosných služieb, je jasné, že súčasťou návrhu sú platené aj neplatené služby daného druhu, hoci v prípade neplatených služieb sa vždy musí „overiť“ členský štát. Domnievame sa, že predovšetkým v prípade neplatených služieb by sa ich prenosnosť mala zaistiť vtedy, ak je členský štát „overiteľný“, t. j. keď ho možno „overiť“, a ak tým poskytovateľovi služby nevzniknú dodatočné náklady.

1.5.

V normatívnych ustanoveniach by sa malo výslovne uviesť, že akékoľvek ochudobnenie alebo zhoršenie ponuky, ktoré ovplyvní služby, ich rozsah, dostupnosť v zariadeniach a počet používateľov, sa bude považovať za nesplnenie služby. Takisto by sa mala zaistiť minimálna kvalita prístupu, a to aspoň taká, ktorú možno považovať za štandardnú alebo referenčnú v členskom štáte pobytu a ktorá je dostupná prostredníctvom miestnych liniek, s cieľom nepodporovať nekalé podmienky a praktiky, ako je príplatok za zaručené poskytovanie prístupu typu alebo triedy „Premium“, pričom jednoduché upozornenie používateľa o poskytovanej úrovni kvality nemožno považovať za dostatočné. Tieto povinnosti by mali byť výslovne uvedené aj v samotnom texte nariadenia, a nielen v jeho odôvodnení.

2.1.

Medzi politickými usmerneniami Európskej komisie z 15. júla 2014 sa ako priorita č. 2 uvádza vytvorenie „prepojeného jednotného digitálneho trhu“, na základe čoho bolo schválené oznámenie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe  (1). EHSV vo svojom stanovisku uvedenú prioritu podporil (2), pretože sa domnieva, že by mohla byť novým impulzom pre digitálnu politiku v Európskej únii.

2.2.

Komisia konkrétne navrhla „zabrániť neopodstatnenému geografickému blokovaniu“ s cieľom umožniť spotrebiteľom a podnikom v plnej miere využívať jednotný trh z hľadiska výberu a za nižšie ceny.

2.3.

Konferencia Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (Unctad) nedávno schválila aktualizáciu usmernení tejto organizácie na ochranu spotrebiteľov s cieľom aktualizovať ich zo zreteľom na najnovší technologický vývoj vrátane elektronického obchodu a tzv. digitálnej spotreby, zvýšiť prostredníctvom nich ochranu súkromia na internete a začleniť do nich zásadu, podľa ktorej si spotrebitelia zaslúžia primeranú ochranu.

2.4.

Pri príprave uvedenej stratégie pre jednotný digitálny trh Komisia prijala aj oznámenie o modernizácii noriem týkajúcich sa autorských práv a o zmluvách o online predaji a zmluvách o dodávaní digitálneho obsahu, ku ktorým sa EHSV vyjadrí.

2.5.

Do tohto rámca patrí aj návrh nariadenia o tzv. cezhraničnej prenosnosti, ktorá spočíva v tom, že odberateľ online obsahovej služby v určitom štáte EÚ získa prístup k tomuto obsahu, aj keď sa dočasne premiestni do iného členského štátu. Táto prenosnosť sa považuje za významný krok na dosiahnutie širšieho prístupu k audiovizuálnemu obsahu zo strany používateľov – ide o niečo, čo samotná Komisia považuje za kľúčový cieľ rozvoja stratégie pre jednotný digitálny trh.

2.6.

Problémy, s ktorými sa v súčasnosti stretávajú európski občania ako predplatitelia tohto druhu služieb a ktoré súvisia s prístupom k uvedeným službám mimo územia ich krajiny, no stále v EÚ, alebo nemožnosť sa k týmto službám dostať, sú inej než technologickej povahy. Ich príčinou je geografické blokovanie, ktoré sa zakladá na praktikách udeľovania licencií držiteľov práv alebo na obchodných praktikách poskytovateľov služieb. V neprospech cezhraničnej prenosnosti sú aj vysoké roamingové poplatky, ktoré znášajú spotrebitelia a európski používatelia. Ich odstránenie sa však blíži vďaka návrhu, ktorý schválila Komisia.

3.1.

Hlavným cieľom návrhu nariadenia, ako sa uvádza v článku 1 textu predloženého na pripomienkovanie, je zaistiť cezhraničnú prenosnosť online obsahových služieb na vnútornom trhu. Ide teda o to, aby každý používateľ v Európskej únii, ktorý legálne prijíma tento obsah vo svojej krajine pobytu, mohol mať k nemu prístup, i keď sa dočasne zdržiava v inom členskom štáte.

3.2.

Článok 2 obsahuje rôzne vymedzenia týkajúce sa podstaty služby a zapojených účastníkov: „účastník“, „spotrebiteľ“, „členský štát pobytu“, „dočasne prítomný“, „online obsahová služba“, „prenosná“. V súvislosti s online obsahovými službami sa spresňuje, že môže ísť o audiovizuálne mediálne služby alebo služby, ktorými sa sprístupňujú služby alebo iné predmety ochrany alebo prenosy vysielacích organizácií. Tieto služby možno používateľom poskytovať lineárne alebo na požiadanie, za odplatu alebo bezodplatne.

3.3.

V článku 3 návrhu nariadenia sa stanovuje, že povinnosť umožniť uvedenú prenosnosť v iných štátoch, ktorá sa zavádza pre poskytovateľov prenosnej služby, neznamená zachovanie úrovní kvality poskytovaných v členskom štáte pobytu, ak sa poskytovateľ služby výslovne nezaviaže, že ich bude zaručovať. Bude však povinný informovať účastníkov o kvalite poskytovania tejto služby.

3.4.

Podľa článku 4 sa poskytovanie prenesenej služby, ako aj prístup k nej a jej využívanie účastníkom, považuje za poskytovanie v štáte pobytu, a to na účely audiovizuálnej regulácie, regulácie v oblasti duševného vlastníctva alebo ochrany osobných údajov.

3.5.

V článku 5 sa stanovuje nevymožiteľnosť zmluvných ustanovení, ktoré sú v rozpore s povinnosťou umožniť cezhraničnú prenosnosť a ktoré existujú medzi držiteľmi práv a poskytovateľmi služieb, ako aj medzi poskytovateľmi služieb a ich klientmi. Držitelia práv môžu vyžadovať, aby poskytovateľ služby pomocou účinných prostriedkov, ktoré musia byť primerané a adekvátne, overil, že služba sa poskytuje v súlade s nariadením.

3.6.

V článku 6 sa stanovuje, že spracovanie osobných údajov účastníkov sa bude musieť prispôsobiť európskym právnym predpisom v tejto oblasti (smernice 95/46/ES a 2002/58/ES) (3).

3.7.

V článku 7 sa stanovuje, že toto nariadenie sa vzťahuje nielen na zmluvy uzavreté po jeho vstupe do platnosti, ale so spätnou platnosťou aj na zmluvy uzavreté a práva nadobudnuté pred dátumom jeho uplatňovania, ak sa týkajú poskytovania online obsahovej služby, prístupu k nej alebo jej využívania.

3.8.

V článku 8 sa stanovuje lehota na uplatňovanie nariadenia po jeho uverejnení, ktorá predstavuje 6 mesiacov.

4.1.

Výbor kladne hodnotí iniciatívu Komisie zaoberať sa tzv. cezhraničnou prenosnosťou, ktorá v podstate umožňuje používateľom a spotrebiteľom prístup k online audiovizuálnym obsahovým službám zaregistrovaným v určitom členskom štáte EÚ, a to aj keď dočasne cestujú do iného členského štátu.

4.2.

EHSV sa domnieva, že toto opatrenie je v rámci stratégie Komisie dôležité na vybudovanie jednotného digitálneho trhu, pokiaľ ide o odstránenie prekážok slobodného poskytovania služieb a slobodnej hospodárskej súťaže medzi podnikmi. Zároveň má i obchodné aspekty, čím môže posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a podporiť začleňovanie jednotlivých skupín organizovanej občianskej spoločnosti.

4.3.

Cieľom návrhu nariadenia, ktorý predložila Komisia 9. decembra 2016, je v tejto súvislosti odstrániť prekážky cezhraničnej prenosnosti a zaviazať poskytovateľov, aby cezhraničnú prenosnosť poskytovali v prípade, že sa tieto služby poskytujú legálne a sú prenosné na ich vnútroštátnom trhu.

4.4.

Výber právneho nástroja (nariadenie) by teda bolo možné odôvodniť nadnárodným charakterom činnosti, ktorá má byť predmetom regulácie, a potrebou, aby sa podobne a súbežne vzťahoval na všetky členské štáty. Návrh je v súlade s článkom 56 ZFEÚ, podľa ktorého sú zakázané obmedzenia slobody poskytovať služby v Únii vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom členskom štáte ako príjemca služieb.

4.5.

EHSV súhlasí so zvoleným právnym základom vnútorného trhu (článok 114 ZFEÚ), a to pre neodmysliteľný cezhraničný dosah a podstatu služieb, ktoré zahŕňa návrh nariadenia, a potrebu súladu s ostatnými politikami Európskej únie, najmä pokiaľ ide o kultúrne aspekty (článok 167 ZFEÚ) a podporu záujmov spotrebiteľov (článok 169 ZFEÚ). Je dôležité, aby sa toto nariadenie vykladalo v súlade s rešpektovaním súkromného a rodinného života, právom na ochranu osobných údajov, slobodou prejavu a slobodou podnikania.

4.6.

Návrh sa vzťahuje na obsah, ktorý šíria vysielacie organizácie alebo poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti, či už lineárny alebo na požiadanie, a ktorý poskytujú veľké podniky alebo MSP formou sťahovania, strímingu alebo iným postupom výmenou za odplatu (predplatné) alebo bezodplatne. V prípade bezodplatného poskytovania uvedených služieb sa vždy musí overiť štát pobytu registrovaného používateľa (napríklad prostredníctvom IP adresy alebo internetového pripojenia). Do návrhu nariadenia by nebol zaradený iný tovar a služby, ktoré sú predmetom cezhraničných transakcií a u ktorých je striktne audiovizuálny obsah len doplnkom.

4.7.

Cieľom návrhu nariadenia je preto čo najefektívnejšie vyhovieť želaniam a potrebám občanov v digitálnej oblasti, keďže im toto opatrenie umožní pri cestovaní po krajinách EÚ využívať audiovizuálny obsah, ku ktorému majú prístup. Zároveň umožní zosúladiť rozvoj trhu s audiovizuálnym obsahom a zachovať vysokú úroveň ochrany pre držiteľov práv (autorských práv a súvisiacich práv, ako aj práv na vysielanie významných podujatí a informácií).

4.8.

Komisia v tejto súvislosti poukazuje na výhody, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska plynúť z tejto iniciatívy pre účastníkov na strane dopytu, ako aj ponuky. V preambule návrhu nariadenia sa uvádza, že cezhraničná prenosnosť nepodporuje iba záujmy spotrebiteľov. Mohla by tiež priniesť rôzne výhody držiteľom práv v oblasti tvorby, interpretácie a prednesu, ako aj tým, ktorí sa venujú reprodukcii, komunikácii s publikom a sprístupňovaniu audiovizuálneho obsahu, a zabezpečiť im väčšiu právnu istotu a lepšiu schopnosť reagovať na žiadosti používateľov.

4.9.

V každom prípade Komisia v súvislosti s poskytovateľmi a držiteľmi kladie mimoriadny dôraz na ich práva a činnosť, čím zaiste reaguje na obavy, ktoré tieto skupiny vyjadrili počas verejnej konzultácie. Uvádza sa, že návrh významne neovplyvňuje udeľovanie licencií na práva ani na obchodné modely; že vzhľadom na nevymožiteľnosť ustanovení zmluvy, ktoré sú v rozpore s povinnou prenosnosťou, nie je nutné opätovne rokovať o licenciách; že (so zreteľom na šíriteľov športového a audiovizuálneho obsahu, o ktorý je veľký záujem) prenosnosť nerozširuje spektrum používateľov služby a ako taká nespochybňuje územnú exkluzivitu licencií.

4.10.

Do návrhu, konkrétne do článku 5 ods. 2, by sa malo doplniť, že okrem primeranosti a adekvátnosti prostriedkov, ktoré sa používajú na overenie adekvátneho poskytovania online obsahovej služby, uvedené „účinné prostriedky“ musia rešpektovať zásady a práva, ktoré zaručuje Charta základných práv Európskej únie alebo byť v súlade s nimi. Tieto zásady a práva by sa mali výslovne uviesť.

4.11.

Poskytovaním služby na základe cezhraničnej prenosnosti sa táto služba stáva rovnocennou so službou, ktorá sa využíva v krajine pobytu, čím by vznikla „právna fikcia“ na účely autorských práv a súvisiacich práv, rozmnožovania, verejného prenosu, sprístupňovania alebo opätovného použitia, uvedených zariadení, povoleného počtu používateľov a rozsahu funkcií. Malo by sa spresniť, že sa pritom musí v každom prípade rešpektovať zásada technologickej neutrality. Mal by sa takisto objasniť rozsah pôsobnosti a vymedzenia návrhu nariadenia, a to najmä ustanovenia, ktoré súvisia s vymedzením subjektívneho rozsahu pôsobnosti. To sa musí v každom prípade zakladať na objektívnych a rozoznateľných kritériách, keďže sú potrebné na zaručenie právnej istoty a predvídateľnosti normy.

4.11.1.

Platí však, že:

4.12.

V súvislosti s posledným bodom treba uviesť, že by kombinácia výnimky zo zaručovania určitej štandardnej kvality a možnosti ponúkať služby typu Premium, ktoré by zaručovali túto kvalitu výmenou za príplatok, mohla vyvolať určité nekalé praktiky zo strany poskytovateľov. Zhoršením alebo znížením kvality základnej služby by sa obsah mohol stať takmer základným produktom, zatiaľ čo zisk sa spája s vyberaním poplatkov za službu. Malo by sa aspoň v normatívnej časti nariadenia výslovne objaviť ustanovenie o tom, že ponúkaná kvalita by v žiadnom prípade nemala byť nižšia ako kvalita, ktorú umožňuje prístup prostredníctvom miestnych liniek v krajine pobytu.

4.13.

Na záver je potrebné vyzdvihnúť zámer Komisie vykonávať nariadenie so spätnou platnosťou. Znamená to, že voči záväzkom, ktoré strany vyrokovali skôr, sa ustanovenia a podmienky, na základe ktorých sa porušuje alebo obmedzuje prenosnosť, chápu ako neplatné. Okrem toho sa podporuje uzatváranie zmlúv medzi uvedenými stranami s cieľom vykonávať zásadu cezhraničnej prenosnosti.

4.14.

EHSV navrhuje novú definíciu „čiastočne prenosných“ služieb, ktorá by sa mala uplatňovať pri online službách citlivých na kvalitu v prípadoch, ak nízka kvalita miestneho internetu predplatiteľom v konkrétnych oblastiach znemožňuje využívať on-line obsahové služby. Podobné uplatňovanie tohto pojmu sa uvádza na strane 8 posúdenia vplyvu (4).