16.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 451/145

Spravodajca:

Antonio LONGO

1.1

1.2

EHSV plne podporuje vôľu Komisie dôrazne pritvrdiť ochranu a podporu základných práv a demokratických hodnôt, a taktiež právnu koncepciu jedinej siete, ktorá bude tak ako iné odvetvia podliehať jednotným pravidlám EÚ a nebude roztrieštená v dôsledku odlišných a potenciálne protichodných predpisov.

1.3

Dôležité je, aby sa budúca správa siete zamerala na jej hlavné hodnoty, teda na jej otvorenosť, rozsiahlosť, neutralitu a všeobecnú dostupnosť s čo najmenšími prekážkami. EHSV však upozorňuje na to, že v oznámení nie je dostatočne rozpracovaná ani koncepcia správy založenej na spolupráci, ku ktorej by EÚ mala prispieť, ani nástroje a podmienky, ktoré by mali zaručiť postupy rozhodovania o internete s účasťou viacerých strán. Predovšetkým by sa malo lepšie vyjasniť, kto by mal dohliadať na riadenie siete.

1.4

Pokiaľ ide o úlohu, ktorú doteraz zohrávala ICANN a funkcie IANA, výbor považuje za vhodné, aby Komisia rozhodne žiadala odpoveď na otázku o úlohe Európskej únie v budúcom nadnárodnom orgáne.

1.5

K zvýšeniu dôvery v internet určite prispeje digitálny habeas corpus, o ktorom rozhodol Európsky parlament, a zavedenie opatrení navrhnutých v balíku telekomunikačných opatrení pre jednotný európsky telekomunikačný trh.

1.6

Voľba technických noriem môže mať veľký vplyv na občianske práva, napr. slobodu prejavu, ochranu osobných údajov a bezpečnosť užívateľov, a na dostupnosť obsahu. Internet, tak ako bol navrhnutý, od začiatku podporoval práva občanov. Práva boli ohrozené v dôsledku zákrokov vlád a operátorov internetových stránok, ktorých kontrola je nezávislá od siete. Aj napriek tomu by bolo vhodné vydať odporúčania, ktoré by zaručili zlučiteľnosť týchto technických rozhodnutí s ľudskými právami.

1.7

Pokiaľ ide o právne aspekty internetu, EHSV súhlasí so zámerom Komisie vykonať prieskum rizík medzinárodných konfliktov medzi rôznymi zákonmi a jurisdikciami, ktoré sú často ešte prehlbované predpismi jednotlivých nezávislých regulačných orgánov.

1.8

EHSV poukazuje na to, že v oznámení chýba zmienka o viacerých technických a operačných otázkach, ktoré vo výbore vzbudzujú obavy. Hlavné otázky sú:

1.9

EHSV zdôrazňuje význam začleňovania. Európska únia nesmie vo svojom príspevku ku globálnej správe internetu zabúdať na podporu politiky začleňovania v súvislosti s informačnými a komunikačnými technológiami (IKT), aby sa vytvorili predpoklady dospieť k skutočne začleňujúcej spoločnosti [pozri chartu z Rigy (2006) dohodnutú na ministerskej konferencii o IKT pre inkluzívnu spoločnosť, v ktorej sa stanovuje niekoľko záväzkov, aby sa zaručilo uplatňovanie riešení IKT v prospech starších obyvateľov a v oblasti dostupnosti služieb informačnej spoločnosti v EÚ (eAccessibility)]. Internet je svojou povahou začleňujúci, čo je zakotvené aj v charte Internetovej spoločnosti pre pridelené mená a čísla (ICANN). Prístup v praxi riadia poskytovatelia komunikačných služieb a poskytovatelia internetových služieb, ktorí sú regulovaní štátnou administratívou. Zodpovednosť za začleňovanie majú títo regulátori a – na úrovni EÚ – Európska komisia.

1.10

V neposlednom rade EHSV dúfa, že sa upevní úloha Fóra pre riadenie internetu (IGF) ako diskusnej platformy všetkých subjektov zainteresovaných na internete. EÚ musí zohrávať vedúcu úlohu na budúcom IGF v Istanbule, na ktorom by Komisia, členské štáty a občianska spoločnosť mali vystupovať spoločne.

2.1

Internet je mnohostranný fenomén bez celkovej kontroly. Vyznačuje sa nasledujúcimi najdôležitejšími prvkami.

3.1

Komisia vypracovala rad pokynov, ktorých zmyslom je vytvoriť základ spoločnej európskej vízie riadenia internetu, ktorá by posilnila úlohu Európy pri rozvoji internetu ako základného piliera jednotného digitálneho trhu a hnacej sily inovácií a hospodárskeho rastu, ale aj demokracie a ľudských práv. Komisia chce potvrdiť pokyny uvedené už v predchádzajúcom oznámení zverejnenom v roku 2009 (1) a posilniť tak model mnohostrannej účasti.

3.2

Na kompenzáciu neexistujúcich celkových kontrol sa pod záštitou Organizácie spojených národov vytvorilo Fórum pre riadenie internetu (IGF). Rozvoj tohto fóra je druhou témou oznámenia Komisie. Vzhľadom na záujmy IGF a jeho ambíciu zapojiť sa do kontroly ICANN je ťažké nedospieť k záveru, že toto oznámenie sa týka politickej kontroly internetu. EHSV zastáva názor, že riešenie technických a prevádzkových otázok súvisiacich s riadením, tak ako sa uvádzajú v písm. a), e) a g), si tiež vyžaduje sústredené úsilie a činnosť.

3.3

Európska vízia je založená na niekoľkých spoločných európskych zásadách, akou je napr. ochrana základných práv a demokratických hodnôt (zakotvených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, Európskom dohovore o ľudských právach a Charte základných práv EÚ) a podpora jedinej neroztrieštenej siete, v ktorej sa rozhodnutia prijímajú na základe zásad, medzi ktoré patrí transparentnosť, zodpovednosť a začlenenie všetkých zainteresovaných strán. Medzi subjektmi, s ktorými sa má podľa oznámenia vo veľkej miere spolupracovať, sa výslovne uvádza Fórum pre riadenie internetu (Internet Governance Forum, IGF) [Orgán ustanovený na Svetovom samite o informačnej spoločnosti (WSIS) propagovaný OSN jej rezolúciou č. 56/183 z 21. decembra 2001], Internetová spoločnosť pre pridelené mená a čísla (Internet Corporation for Assigned Names and Numbers, ICANN) a Internetový orgán pre prideľovanie čísel (Internet Assigned Numbers Authority, IANA).

3.4

Prístup Komisie k riadeniu internetu je zhrnutý v akronyme COMPACT: internet ako priestor občianskych povinností (Civic responsibilities), jednotného nefragmentovaného zdroja (One unfragmented resource) riadeného prostredníctvom prístupu založeného na viacerých zainteresovaných stranách (Multistakeholder approach) na podporu demokracie a ľudských práv (Promote democracy and Human Rights) na základe dobrej technologickej architektúry (sound technological Architecture), ktorá podnecuje dôveru (engenders Confidence) a uľahčuje transparentné riadenie (Transparent governance) základnej internetovej infraštruktúry a služieb, ktorých prevádzka v nej prebieha. Tento prístup vychádza z tuniského programu vytvárania informačnej spoločnosti (z 18. novembra 2005), ktorého zásady však žiaľ nie sú uznávané na celom svete, ale len v niektorých krajinách a na obmedzených zemepisných územiach [napr. Odporúčanie Rady OECD o zásadách tvorby politiky v oblasti internetu (2011), vyhlásenie zo samitu krajín G8 v Deauville (2011)].

3.5

Komisia navrhuje najmä:

4.1

Komisia navrhuje stanoviť spoločnú európsku víziu riadenia internetu, ktorá by EÚ umožnila zohrávať významnú úlohu v tejto oblasti so zásadným významom pre budúcnosť, tak z hospodárskeho, ako aj sociálneho hľadiska. Ide o rozhodnutie, ktoré má veľký význam ako silný impulz hospodárskeho rozvoja členských štátov v súvislosti upevňovaním zásad demokracie a ľudských práv.

4.2

Udržateľné riadenie musí byť založené na systéme zapojenia mnohých aktérov: vlád, súkromného sektoru, občianskej spoločnosti, medzivládnych a medzinárodných organizácií, akademickej obce a odborníkov, ako sa to uvádza v tuniskom programe.

4.3.1

EHSV pripomína predovšetkým to, čo v posledných rokoch uviedol vo svojich stanoviskách, pokiaľ ide o význam internetu ako základného predpokladu hospodárskeho rozvoja, zvyšovania zamestnanosti, rozvoja technologických inovácií a zvyšovania sociálneho začleňovania. Výbor vždy plne a s presvedčením podporoval informačnú spoločnosť, stratégiu Európa 2020 a digitálnu agendu. Predložil veľa návrhov, niekedy aj kritických.

4.3.2

Cieľom musí byť taká EÚ, ktorá bude protagonistkou rozvoja digitálnej infraštruktúry, predovšetkým vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia zaručeného všetkým občanom, vytvárania jednotného digitálneho trhu s bohatým európskym obsahom ako nástroja začleňovania, odstraňovania digitálnych rozdielov zvyšovaním počítačovej gramotnosti, plánovania európskeho cloud computingu (2), vytvárania vhodných predpisov na ochranu proti kybernetickej kriminalite, narúšaniu súkromia a protizákonného používania cudzej identity, nebezpečenstvám hroziacim deťom a o práve byť zabudnutý.

4.3.3

EHSV podporuje vôľu Komisie dôrazne pritvrdiť ochranu a podporu základných práv a demokratických hodnôt, a taktiež právny charakter jedinej siete, ktorá bude tak ako iné odvetvia podliehať jednotným pravidlám EÚ a nebude roztrieštená v dôsledku odlišných a potenciálne protichodných noriem členských štátov. Toto rozhodnutie sa považuje za nevyhnutné na vytvorenie rýchleho, dostupného a udržateľného jednotného európskeho priestoru pre miestne orgány, občanov, podniky a neziskové organizácie (3).

4.3.4

V tejto súvislosti má EHSV rovnako ako Komisia obavy z porušovania slobody prejavu, ku ktorému došlo v Turecku zablokovaním sociálnych sietí tureckou agentúrou informácií, technológie a komunikácie, a tiež v súvislosti s opatreniami týkajúcimi sa slobody prejavu, ktoré obsahuje nedávny súbor zákonov o ochrane pred terorizmom schválený ruským parlamentom.

4.4.1

EHSV upozorňuje, že v oznámení nie je dostatočne rozpracovaná ani koncepcia riadenia, ku ktorej by EÚ mala prispieť, ani nástroje, ktoré by mali zaručiť postupy rozhodovania o internete s účasťou viacerých strán, ako už bolo uvedené v súvislosti s činnosťou navrhovanou v oznámení o Digitálnej agende pre Európu (4). V rámci všeobecného spoločného riadenia sa môžu konkrétnejšie stanoviť úrovne a podmienky.

4.4.2

Komisia pripomína kladné príklady z členských štátov EÚ i krajín mimo nej a dopĺňa iba jednu spoločnú (dôležitú a kladnú) iniciatívu rozvoja platformy GIPO, pričom chce ďalšie operačné návrhy predložiť až po najbližšej verejnej konzultácii. Ale práve v súvislosti s týmto oznámením už prebehla rozsiahla konzultácia, ktorá sa však nijako výrazne neodrazila v obsahu návrhov uvedených v oznámení a predovšetkým ukázala nedostatočný záujem inštitúcií a aktérov.

4.4.2.1

Komisia musí aj s ohľadom na ciele európskej Digitálnej agendy lepšie objasniť úlohu EÚ ako takej a jej prínos, a objasniť, čo sa požaduje od členských štátov. Musí tiež stanoviť výlučné a spoločné právomoci, okrem iného na to, aby sa predišlo ich prelínaniu a možným sporom.

4.4.3

EHSV vyslovuje obavu, že členské štáty a všetci ostatní aktéri vážne podceňujú túto tému, ktorá má zásadný význam pre hospodársku a sociálnu budúcnosť EÚ, a nevenujú jej dostatočnú pozornosť. Žiada Komisiu, aby zaviedla opatrenia priamo stimulujúce vlády, podnikateľov a mimovládne organizácie zaoberajúce sa ochranou občianskych práv, hlavne združenia spotrebiteľov, ktoré sa v oznámení nespomínajú.

4.4.4

EHSV v posledných rokoch vypracoval množstvo stanovísk o internete a konkrétne o digitálnej agende a má byť do týchto činností zapájaný.

4.5.1

Iný dôležitý aspekt sa týka medzinárodných opatrení, ktoré by mala EÚ ako celok zaviesť a ktoré sa týkajú riadenia všetkej elektronickej komunikácie a práv občanov. To má ešte väčší význam, keď berieme do úvahy slabosť EÚ, ktorá sa ukázala v súvislosti so škandálom Datagate.

4.5.2

To má ešte väčší význam, keď berieme do úvahy neschopnosť EÚ, ktorá sa ukázala v súvislosti so škandálom Datagate. V októbri 2013 na samite v Bruseli EÚ nebola schopná jednotne a rázne reagovať a na medzinárodnej scéne vystupovala nejednotne.

4.6.1

EHSV zdôrazňuje, že je potrebný strategický rámec. Ak už sieť nemôže spravovať americká vláda, musí sa tiež starostlivo stanoviť systém zapojenia mnohých aktérov tak, aby bol skutočne reprezentatívny. Treba nájsť správnu rovnováhu medzi vládnymi inštitúciám, veľkými spoločnosti, ktoré konajú v záujme akcionárov, a mimovládnymi organizáciami, ktoré priamo zastupujú občanov.

4.6.1.1

EHSV podporuje vytváranie inovatívnych nástrojov informatiky (ako je GIPO), pretože sú dôležitým zdrojom slúžiacim medzinárodnému spoločenstvu na sledovanie regulačnej politiky týkajúcej sa internetu a nových technológií a prispievajú k výmene medzi rozličnými fórami. Prospieva to predovšetkým tým zložkám občianskej spoločnosti, ktoré majú obmedzené zdroje.

4.6.2

Pokiaľ ide o ICANN a IANA, technický orgán konečne ohlásil, že od septembra 2015 sa spustí proces globálnej správy jemu zverených technických funkcií, do ktorého bude zapojených mnoho aktérov, lebo vtedy končí účinnosť zmluvy s vládou USA o správe národných domén prvej úrovne. Výbor žiada Komisiu, aby jasne stanovila úlohu, ktorú by Európska únia mala mať v budúcom nadnárodnom orgáne, a aby si robila nárok na jedného technického a jedného politického zástupcu v rade novej ICANN.

4.6.3

Dôležité je tiež, aby komisia podporovala posilnenie úlohy IGF ako platformy na výmenu názorov pre všetky zainteresované subjekty. EHSV dúfa, že na budúcom IGF, ktoré sa bude konať v septembri tohto roku v Istanbule, bude EÚ zohrávať vedúcu úlohu a že Komisia, členské štáty a občianska spoločnosť na ňom budú vystupovať rozhodne a spoločne a zdôraznia obsah oznámenia.

4.7.1

Pokiaľ ide o úroveň EÚ, je dôležité, aby Komisia v oznámení riadne zdôraznila potrebu vybudovať dôveru v internet prostredníctvom legislatívnych nástrojov, ktoré zvýšia jeho bezpečnosť, stabilitu a spoľahlivosť, napríklad reformou legislatívneho rámca ochrany osobných údajov a smernicou o bezpečnosti sietí a informácií.

4.7.2

Po tom, čo Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vydal v nadväznosti na prípad Datagate svoju správu, Európsky parlament vhodne rozhodol, že prostredníctvom špecifických opatrení zavedie plán „Európsky habeas corpus v digitálnej oblasti – ochrana základných práv v digitálnom veku“, ktorý bude prioritným plánom na nasledujúce legislatívne obdobie.

4.7.3

EHSV bude s veľkou pozornosťou sledovať zavedenie uvedených opatrení a vykonávanie opatrení navrhnutých v balíku telekomunikačných opatrení pre jednotný európsky telekomunikačný trh (5).

4.8.1

Jedným zo základných aspektov sú technické normy. Otvorená a nadnárodná povaha siete znamená aj to, že určovanie technických noriem nezohľadňuje predpisy o verejnom poriadku stanovené členskými štátmi, ani regionálnymi samosprávnymi štruktúrami, ale že prebieha skôr určitou formou samoregulácie technickou obcou, o ktorej sa len v málo prípadoch rokuje s inštitúciami. Tieto rozhodnutia však môžu mať vplyv na občianske práva, okrem iného na slobodu prejavu, ochranu osobných údajov (vrátane práva byť zabudnutý) a bezpečnosť užívateľov, a takisto na dostupnosť obsahu, takže je nevyhnutné urobiť jednoznačné rozhodnutia a vydať odporúčania, ktorými sa zaručí súlad takýchto technických rozhodnutí s ľudskými právami.

4.8.2

EHSV podporuje návrh Komisie usporadúvať semináre s medzinárodnými odborníkmi z rôznych právnych, spoločenských, ekonomických a technických oblastí, aby sa zaručil súlad existujúcich normatívnych rámcov a nových foriem definovania internetu.

4.8.3

Pokiaľ ide o hospodársku súťaž a voľný trh, treba riešiť problematickú situáciu, keď sú len niekoľkými súkromnými algoritmami kontrolované osobné údaje, metadáta a príjmy z reklamy a autorských práv (6).

4.9.1

Pokiaľ ide o právne aspekty internetu, Komisia dôrazne pripomenula vytvorenie jednotného digitálneho trhu do roku 2015, ktoré samozrejme nie je možné uskutočniť bez harmonizácie právnych predpisov členských štátov a medzinárodných právnych predpisov o internetových transakciách. EHSV súhlasí so zámerom Komisie vykonať prieskum rizík medzinárodných konfliktov medzi rôznymi zákonmi a jurisdikciami, ktoré sú často ešte prehlbované predpismi jednotlivých nezávislých regulačných orgánov.

4.9.2

EHSV poukazuje na to, že v oznámení chýba akákoľvek zmienka o neutralite siete, ktorá bola pritom v digitálnej agende uznaná za podstatný prvok. Výbor pripomína obsah rôznych svojich doterajších stanovísk, vyjadruje svoje obavy týkajúce sa regulačných iniciatív, o ktorých sa rokuje v USA a „dôrazne odporúča, aby sa zásada otvoreného internetu a zásada neutrality siete čo najskôr formálne zakotvili v práve EÚ, pričom treba mať stále na pamäti technologický vývoj (aktuálny stav technického rozvoja) v tejto oblasti“ (7).

4.10.1

EHSV na záver poukazuje na jeden veľmi dôležitý aspekt, ktorým je začleňovanie. Európska únia nesmie vo svojom príspevku ku globálnej správe internetu zabúdať na podporu politiky začleňovania v súvislosti s informačnými a komunikačnými technológiami (IKT), aby sa vytvorili predpoklady dospieť k skutočne začleňujúcej spoločnosti [v roku 2006 pri príležitosti ministerskej konferencie o IKT pre inkluzívnu spoločnosť podpísali ministri členských štátov Európskej únie, kandidátskych krajín, krajín Európskeho združenia voľného obchodu a ďalších krajín zodpovední za politiku začleňovania do informačnej spoločnosti chartu z Rigy, v ktorej je stanovených niekoľko záväzkov s cieľom zaručiť zavedenie riešení IKT určených pre starších obyvateľov v oblasti dostupnosti služieb informačnej spoločnosti (eAccessibility) v EÚ]. Výbor považuje za vhodné, aby sa do oznámenia doplnila zásada, podľa ktorej sa dostupné a ľahko použiteľné IKT uznajú za zásadné nástroje, ktoré osobám so zdravotným postihnutím umožňujú prístup a využívanie všetkých účinných príležitostí na rovnoprávnom základe.