29.10.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/127

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na témy „Návrh nariadenia Rady (Euratom), ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti podnikov, výskumných centier a univerzít na nepriamych akciách rámcového programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a šírenia výsledkov výskumu (2012 – 2013)“

KOM(2011) 71 v konečnom znení – 2011/0045 (NLE)

„Návrh rozhodnutia Rady o rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2012 – 2013)“

KOM(2011) 72 v konečnom znení – 2011/0046 (NLE)

„Návrh rozhodnutia Rady o osobitnom programe, ktorý sa má vykonávať prostredníctvom nepriamych akcií a ktorým sa implementuje rámcový program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2012 – 2013)“

KOM(2011) 73 v konečnom znení – 2011/0043 (NLE)

„Návrh rozhodnutia Rady o osobitnom programe, ktorý sa má vykonávať prostredníctvom priamych akcií Spoločného výskumného centra v rámci vykonávania rámcového programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2012 – 2013)“

KOM(2011) 74 v konečnom znení – 2011/0044 (NLE)

2011/C 318/21

Spravodajca: Gerd WOLF

Rada sa 22. marca 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Rady (Euratom), ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti podnikov, výskumných centier a univerzít na nepriamych akciách rámcového programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a šírenia výsledkov výskumu (2012 – 2013)“ KOM(2011) 71 v konečnom znení – 2011/0045 (NLE)

„Návrh rozhodnutia Rady o rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2012 – 2013)“ KOM(2011) 72 v konečnom znení – 2011/0046 (NLE)

„Návrh rozhodnutia Rady o osobitnom programe, ktorý sa má vykonávať prostredníctvom nepriamych akcií a ktorým sa implementuje rámcový program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2012 – 2013)“ KOM(2011) 73 v konečnom znení – 2011/0043 (NLE)

„Návrh rozhodnutia Rady o osobitnom programe, ktorý sa má vykonávať prostredníctvom priamych akcií Spoločného výskumného centra v rámci vykonávania rámcového programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2012 – 2013)“ KOM(2011) 74 v konečnom znení – 2011/0044 (NLE).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 23. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza zo 14. júla) 92 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Havária reaktorových blokov na štiepenie jadra vo Fukušime, ktorú vyvolalo tsunami, a jej následky ukazujú veľkú zraniteľnosť takýchto reaktorov pri výpadku núdzových chladiacich systémov. V otázke ďalšieho využívania tejto technológie to už viedlo v členských štátoch k rozhodnutiam v oblasti energetickej politiky a začalo sa diskutovať aj na úrovni Spoločenstva. Pokiaľ ide o ciele v oblasti výskumu a vývoja, tieto udalosti si vyžadujú, aby sa rámcový program Euratomu v oblasti výskumu a vývoja (obdobie rokov 2012 – 2013) prehodnotil. Ďalšie pripomienky treba chápať v tomto kontexte.

1.2   Existuje množstvo dôvodov, ktoré výbor vedú k názoru, že musíme zachovať a ďalej prehlbovať naše poznatky v oblasti jadrovej technológie, jej využitia a následkov. Rámcový program Euratomu v oblasti výskumu a vývoja je v tejto oblasti významným prínosom pre Európu, keďže plní koordinačnú funkciu pri združovaní prostriedkov a integrácii spoločného úsilia.

1.3   Výbor preto odporúča:

—	sústrediť výskum v oblasti technológie štiepnych reaktorov na otázky zlepšenia bezpečnosti reaktorov, zníženia množstva rádioaktívnych odpadov s dlhým polčasom rozpadu a otázku ich uskladnenia, kontrolu štiepateľného materiálu a ochranu pred žiarením,

—	zachovať a rozšíriť kompetencie pri incidentoch, s ktorými sa pri plánovaní nepočítalo, a pripravovaných „záťažových testoch“ už existujúcich zariadení,

—

dôsledne pokračovať vo vývojových prácach na získavaní energie z jadrovej fúzie, vzhľadom na potenciálne bezpečnostné a iné výhody tejto technológie, pričom hlavnú úlohu by mal zohrávať projekt ITER, ktorý vznikol v rámci medzinárodného partnerstva. Základom programu jadrovej fúzie sú asociačné zmluvy,

—	primeranou ponukou odbornej prípravy zabezpečiť, aby boli v potrebných odboroch dostupní vysoko kvalifikovaní odborníci, a zároveň aby sa aj v školách dali získať dostatočné základné poznatky o tejto technológii a o rádioaktívnom žiarení, jeho nebezpečnosti a jeho meraní.

1.4   Hoci má výbor na základe dokumentov, ktoré má k dispozícii, pocit, že návrhy a plány Komisie už do veľkej miery tieto odporúčania zohľadňujú, napriek tomu odporúča Komisii, aby na základe novej situácie preskúmala, či sú vyčlenené prostriedky postačujúce a či by niektoré tematické oblasti nemali byť ešte posilnené.

1.5   Ak budú zohľadnené jeho ostatné odporúčania, výbor podporuje rámcový program Euratom v oblasti výskumu a vývoja a jeho nástroje, keďže je jedným z hlavných prvkov európskeho výskumného priestoru.

2.   Oznámenie Komisie

2.1   Oznámenie Komisie zahŕňa štyri rôzne dokumenty, z ktorých každý obsahuje návrh nariadenia alebo rozhodnutia Rady týkajúceho sa programu Euratom na obdobie rokov 2012 – 2013. Skutočnosť, že je na toto obdobie potrebné vypracovať nové nariadenia resp. rozhodnutia vyplýva z rozdielnej dĺžky trvania siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva pre výskum, rozvoj a demonštračné činnosti (2007 – 2013) a siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2007 – 2011). Je potrebné preklenúť dvojročný rozdiel medzi časovými rámcami týchto programov.

2.2   Štyri dokumenty Komisie sa týkajú všetkých aspektov, ktoré sú na to potrebné, teda:

—	pravidlá účasti,

—	rámcový program,

—	osobitný program – nepriame opatrenia,

—	osobitný program – priame opatrenia Spoločného výskumného centra.

Všetky štyri dokumenty majú spolu s prílohami viac ako 120 strán, takže nie je možné ani skratkovite priblížiť ich obsah alebo komentovať všetky ich aspekty.

2.3   Z tematického hľadiska ide o výskumné činnosti podporované EÚ, a to v oblasti jadrovej fúzie (so zameraním na ITER), jadrového štiepenia a ochrany pred žiarením. Komisia považuje za dôležité, aby výskumné práce v týchto oblastiach vykonávané počas uvedeného dvojročného obdobia zmysluplne nadviazali na úspešne realizované činnosti z rokov 2007 – 2011 a pokračovali v nich.

2.4   Celkové vyhradené finančné prostriedky dosiahli zhruba 2 560 miliónov EUR, pričom väčšina z nich pripadá na program jadrovej fúzie ITER.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Fukušima – nové východiskové podmienky

Uvedené dokumenty Komisie boli vypracované ešte pred udalosťami vo Fukušime. Vzhľadom na následky, ktoré malo pre bloky na štiepenie jadra v tamojšej jadrovej elektrárni tsunami, ako aj vzhľadom na spôsobené škody a ich vplyv na obyvateľstvo a životné prostredie, považuje výbor za dôležité, aby sa ciele výskumu a vývoja rámcového programu Euratomu v oblasti výskumu a vývoja, ktoré sú predmetom tejto diskusie, posúdili a prehodnotili aj z tohto hľadiska, a prípadne primerane prispôsobili. V predloženom stanovisku, ktoré sa zaoberá výlučne otázkou výskumu a vývoja, ide preto o viac, než len o to, aby sa rámcový program Euratomu v oblasti výskumu a vývoja prispôsobil načasovaniu všeobecného 7. rámcového programu pre výskum a vývoj.

3.1.1   Hoci výbor považuje za predčasné, aby sa z toho vyvodzovali všeobecné závery v oblasti energetickej politiky, rešpektuje rozhodnutie tých členských štátov, ktoré sa v súlade so zásadou opatrnosti rozhodli, že v budúcnosti nebudú využívať štiepenia jadra na výrobu energie. Výbor víta, že sa otázka Fukušimy rieši aj na úrovni EÚ (1) a že sa stala súčasťou agendy energetickej politiky, pričom podľa Lisabonskej zmluvy sa môže každý členský štát sám rozhodnúť, aké energetické zdroje uprednostní.

3.2   Rámcový program Euratom v oblasti výskumu a vývoja

Rámcový program Euratomu v oblasti výskumu a vývoja slúžiaci predovšetkým energetickému výskumu dopĺňa ten energetický výskum, ktorý skúma a vyvíja predovšetkým obnoviteľné zdroje energie a iné než nukleárne technológie s nízkymi emisiami CO2 na získavanie energie a je obsiahnutý vo všeobecnom rámcovom programe pre výskum a vývoj (2). Takto majú byť v EÚ preskúmané a prehodnotené všetky technológie, ktoré sú užitočné pri vytváraní udržateľnej kombinácie energetických zdrojov, a vlastnosti týchto technológií.

3.3   Európsky prínos

Existuje množstvo dôvodov (pozri ďalej v texte), ktoré výbor vedú k názoru, že musíme ďalej prehlbovať naše poznatky o jadrovej technológii, jej využití a následkoch. Rámcový program Euratomu v oblasti výskumu a vývoja je pritom významným prínosom pre Európu, keďže plní koordinačnú funkciu pri združovaní prostriedkov a integrácii spoločného úsilia. Ak budú zohľadnené nasledujúce odporúčania výboru, výbor v plnom rozsahu podporuje rámcový program Euratom v oblasti výskumu a vývoja a jeho nástroje, keďže je jedným z hlavných prvkov európskeho výskumného priestoru (3).

3.4   Výskum bezpečnosti a zachovanie poznatkov ako priority

Bez ohľadu na príslušné rozhodnutia jednotlivých členských štátov a EÚ o využívaní jadrového štiepenia na získavanie energie v budúcnosti, považuje výbor už len pre

1)	možné cezhraničné vplyvy havárií;

2)	celosvetovú migráciu expertov a technológií;

3)	už existujúce zariadenia a rádioaktívny odpad z nich;

4)	existenciu jadrových zbraní a zariadení na ich výrobu a pre veľmi vážne – aj politické – riziká

za bezpodmienečne nutné dôrazne sa v EÚ zasadzovať za udržanie a prehlbovanie poznatkov o bezpečnostných otázkach a zodpovedajúcich technológiách. Nemať úplné poznatky by znamenalo strkať hlavu do piesku a vystavovať sa riziku. Aby sa teda zabránilo tomu, že poznatky o týchto technológiách a ich vplyvoch upadnú do kolektívneho zabudnutia, je osobitne dôležité systematicky a sústavne vzdelávať a podporovať potrebný počet nových vedecko-technických pracovníkov.

3.5   Jadrové štiepenie

Pokiaľ ide o technológiu štiepenia jadra, výbor osobitne zdôrazňuje najmä hlavné bezpečnostné otázky, teda otázky:

—	ochrany pred žiarením a odborov medicíny zaoberajúcich sa ionizujúcim žiarením, ako aj medicínskych a technických preventívnych opatrení,

—	zvýšenia bezpečnosti a zníženia množstva odpadu z elektrární so štiepnymi reaktormi (4),

—	likvidácie (konečného uloženia) rádioaktívnych odpadov s dlhým polčasom rozpadu,

—	získavania štiepateľného materiálu (jadrového paliva) a nakladania s ním,

—	ochranných opatrení proti odcudzeniu a zneužitiu štiepateľného a/alebo rádioaktívneho materiálu,

—	incidentov, s ktorými sa pri plánovaní existujúcich zariadení nepočítalo, a dôsledkov pripravovaných a potrebných záťažových testov (5).

3.6   Riadená jadrová fúzia

Program fúzie bol už od svojho počiatku (6) podporovaný najmä vďaka podstatným bezpečnostným (veľmi malý inventár paliva, žiadne núdzové chladiace systémy, žiadna reťazová reakcia, žiadne produkty štiepenia a aktinidy) a iným výhodám tejto technológie. Dosiahnuté pokroky umožnili vybudovať zariadenie (ITER) s významným termojadrovým výkonom (500 MW). Hoci sa podľa súčasného stavu poznatkov a pri súčasnom objeme dostupných finančných prostriedkov budú termonukleárne reaktory dať použiť na získavanie energie až v druhej polovici tohto storočia, a aj napriek tomu, že je potrebný ešte veľký pokrok vo výskume a vývoji, kým dosiahneme štádium využiteľného zdroja energie, ide v prípade riadenej jadrovej fúzie o jedinú energetickú možnosť, ktorá nie je už dnes tým či oným spôsobom využívaná. Okrem toho je potenciál tejto technológie prakticky neobmedzený a využiteľný na celom svete. (7) Výbor preto odporúča venovať osobitnú pozornosť tomuto programu. Podľa výsledkov vyplývajúcich z mnohých odhadov a výpočtov sa v priebehu tohto storočia bude dramaticky vyostrovať problematika celosvetového dopytu po energii a celosvetovo dostatočného udržateľného zásobovania energiou, ktoré by neškodilo podnebiu. Z toho vyplýva osobitne naliehavá potreba zabezpečiť ďalší zdroj energie, ktorý by neškodil podnebiu, akým je jadrová fúzia.

3.7   Plná podpora tematických návrhov Komisie

Vzhľadom na pripomienky uvedené v bode 3.1 sa dá s potešením konštatovať, že odporúčania, ktoré výbor uvádza v tomto stanovisku, už sú súčasťou tematických návrhov Komisie, takže ich výbor v plnej miere podporuje. Výbor však nie je schopný na základe podkladov, ktoré má k dispozícii, zhodnotiť, či sú navrhnuté personálne a finančné zdroje primerané vytýčeným cieľom (a nepovažuje to ani za svoju úlohu). Odporúča preto Komisii poveriť skupiny odborníkov, ktoré sa týmto programom zaoberajú, tým, aby prehodnotili jednotlivé súčasti programu, a prípadne na ne vyčleniť dodatočné prostriedky.

3.8   Ďalšie štúdie bezpečnosti a rizika

Keďže problematika bezpečnosti a rizika sa netýka len rámcového programu Euratomu v oblasti výskumu a vývoja, výbor odporúča, aby sa spoločne s energetickým výskumom podľa všeobecného 7. rámcového programu v oblasti výskumu a vývoja a pokiaľ možno v spolupráci s ďalšími medzinárodnými partnermi, ako aj vzhľadom na prírodné katastrofy, ktoré sa dostali do centra pozornosti, uskutočnili štúdie príslušných otázok bezpečnosti a rizika. Tie by sa mali okrem iného týkať nasledujúcich aspektov:

—

technické riziká rozličných kritických energetických technológií, ako napr. štiepenie jadra, zachytávanie a ukladanie CO2, vodné nádrže, zásobníky stlačeného vzduchu, technológie využívania ropy a zemného plynu, ťažba, doprava a spracovanie fosílnych zdrojov energie, uskladňovanie vodíka a vodík ako zdroj energie najmä pri mobilných aplikáciách atď.,

—	riziká pre životné prostredie z dôvodu nesplnených cieľov zníženia emisií CO2  (8) a s tým súvisiace výraznejšie klimatické zmeny,

—	spoločenské a politické riziká a eventuálne aj riziko vojny v prípade vážneho celosvetového nedostatku energie a núdzových situácií, ku ktorým by mohol viesť, ako aj v prípade možných nebezpečných klimatických zmien (9).

3.9   Vyškolenie obyvateľstva

Výbor ďalej považuje za potrebné, aby sa okrem potrebného vzdelávania odborných pracovníkov, ako sú fyzici, chemici a inžinieri (pozri bod 3.4), v školách a vo vzdelávacích zariadeniach ďalšieho stupňa dostávalo všetkým občanom už od mladosti informácií o meraní žiarenia a hodnotení na jednej strane prirodzených, resp. prijateľných, a na druhej strane nebezpečných dávok žiarenia. Podľa názoru výboru je to najlepší spôsob, ako sa dopracovať k vyhovujúcemu a bezpodmienečne potrebnému odbornému hodnoteniu situácií jadrového ohrozenia, a to práve v prípade krízového vyhrotenia, kedy sa musí predchádzať panike a je potrebné konať rozumne a účelne.

3.10   Otázny rozsah finančnej podpory

Hoci výbor nie je v pozícii na to, aby mohol ad hoc túto otázku kvantitatívne posúdiť, vzhľadom na už uvedený nový základ hodnotení má skôr pochybnosti (pozri tiež bod 3.7) o tom, či súčasný rozsah finančnej podpory vystačí na obdobie, o ktorom sa tu diskutuje, aby sa vznesené otázky riešili s potrebným dôrazom a v súlade s odporúčaniami výboru k plánu SET (10) a k plánu postupu do roku 2050 (11). Odporúča preto, pokiaľ by rozpočtové prostriedky do roku 2013 už boli pevne stanovené, aby sa aspoň na nové finančné obdobie po roku 2013 určila potreba výskumu na základe otázky, aké ďalekosiahle dôsledky by mali nedostatok energie a nesplnený cieľ zníženia emisií CO2 na stratégiu Európa 2020 aj mimo nej, a aby sa poskytli zodpovedajúce dostatočné zdroje. Výbor znovu opakuje, že finančný podiel energetického výskumu na rámcovom programe pre výskum a vývoj už dlho nezodpovedá kľúčovému významu, ktorý má energetika a s ňou prepojená problematika klimatických zmien pre spoločnosť.

3.11   Stanoviská k 7. rámcovému programu

S ohľadom na svoje pripomienky uvedené v bode 3.7 výbor súhlasí s Komisiou, že navrhovaný program musí počas zvyšného dvojročného obdobia stavať na činnostiach, ktoré boli úspešne realizované v rokoch 2007 – 2011, a musí v nich vhodným spôsobom pokračovať. Výbor poukazuje na to, že pre úspech výskumu je dôležitá dostatočná kontinuita finančnej podpory, čo bolo vyzdvihnuté už v mnohých stanoviskách. V tejto súvislosti odkazuje aj na svoje stanoviská tak k 7. rámcovému programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti výskumu a odbornej prípravy (2007 – 2011), ako aj k súvisiacim pracovným programom a pravidlám účasti. Výbor opätovne potvrdzuje správnosť odporúčaní uvedených v týchto stanoviskách, doplnených o ďalšie hľadiská, ktoré sa tu uvádzajú. Tento odkaz je o to dôležitejší, že predkladané stanovisko sa zo zjavných dôvodov nemôže venovať všetkým tvrdeniam obsiahnutým v návrhoch Komisie.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Riešenie problému s odpadom a jeho konečným uložením

S odkazom na doterajšie stanoviská výboru k jadrovej energii, plánu na dosiahnutie energetického systému s nízkymi emisiami oxidu uhličitého do roku 2050 a k problematike ukladania odpadu (12) výbor opäť zdôrazňuje, aká dôležitá je každá snaha o to, aby sa znížilo množstvo a životnosť nebezpečného odpadu. Rozhodujúcim krokom by bolo, keby sa skutočne podarilo skrátiť životnosť rádioaktívneho odpadu účinným prechodom z „geologickej časovej škály“ na „historickú časovú škálu“. Tým by vznikol úplne nový prístup k vyriešeniu alebo zmenšeniu problému s odpadom a jeho ukladaním. Z tohto dôvodu sa musia dôrazne podporovať všetky možnosti jeho vedecko-technického preskúmania a úspešného riešenia.

4.2   Zníženie rizika (veľkej) jadrovej katastrofy

Výbor sa domnieva, že pri technických, človekom postavených zariadeniach nemožno hovoriť o žiadnej absolútnej bezpečnosti. Možným cieľom vývoja by však mohlo byť to, aby sa v budúcnosti stavali a prevádzkovali len také zariadenia, ktoré budú bezpečné vo vzťahu k nehodám spôsobeným vnútornými príčinami a ktoré by dokázali poškodiť len také nanajvýš zriedkavé vonkajšie udalosti (napr. pád asteroidu), ktoré by aj tak viedli ku škodám takého veľkého rozsahu, že samotné poškodenie alebo zničenie zariadení by nespôsobilo žiadne výrazné zvýšenie škodlivých dôsledkov.

4.3   Program jadrovej fúzie

Vzhľadom na význam dostupnosti energie jadrovej fúzie v budúcnosti výbor odporúča, aby sa

—	prípravné práce v oblasti vývoja demonštračného reaktora (DEMO), ktorý má ako nástupca reaktora ITER po prvýkrát demonštrovať výrobu elektrickej energie prostredníctvom jadrovej fúzie v celkovom systéme, zrealizovali v potrebnej šírke a hĺbke,

—	pri vypracúvaní koncepcie – okrem nevyhnutného zamerania sa na hlavnú líniu „Tokamak“ s reaktorom ITER ako vlajkovou loďou – preskúmali aj alternatívne konfigurácie magnetického poľa (predovšetkým stelarátory).

Okrem toho by sa malo uvažovať nad tým, za akých podmienok by sa dala skrátiť cesta vedúca k demonštračnému reaktoru DEMO a ako by sa dal na základe doterajších skúseností s celosvetovou organizáciou projektu ITER ďalej rozvíjať výkonný a efektívny európsky program jadrovej fúzie. Výbor zdôrazňuje, že vývoj k reaktoru ITER a výsledky tohto reaktora môže Európa dosiahnuť, resp. využiť len pomocou výkonnej infraštruktúry laboratórií na výskum jadrovej fúzie s dobrým napojením na príslušné priemyselné odvetvia.

4.4   Pravidlá účasti v oblasti jadrového štiepenia a ochrany pred žiarením

Výbor tu nevidí žiadne podstatné rozdiely oproti doterajším pravidlám účasti v tejto oblasti stanoveným v programe na roky 2007 – 2011. V tomto zmysle ešte raz odkazuje na svoje už predložené kladné stanovisko (13), pretože sa tu nedá nič viac dodať.

4.5   Pravidlá účasti na programe jadrovej fúzie

V súčasnosti platia pre európsky program jadrovej fúzie špecificky upravené pravidlá účasti, ktorých najdôležitejšiu časť tvorí medzičasom 26 tzv. asociačných zmlúv so zainteresovanými výskumnými centrami, príp. príslušnými členskými štátmi, ktoré sa skrátene nazývajú „asociácie“. K tomu treba pridať program Spoločný európsky torus (Joint European Torus – JET) s vlastnými na to vypracovanými špeciálnymi pravidlami podpory. Stavajúc na týchto úspešných štruktúrach mohla EÚ výrazným spôsobom ovplyvniť medzinárodný projekt ITER a vyhrala súťaž o jeho umiestnenie.

4.5.1   Asociačné zmluvy

Práve vhodná a cieľom vývoja prispôsobená štruktúra asociačných zmlúv, ktorá bola rozhodujúcou hybnou pákou z hľadiska politiky finančnej podpory i politickej podpory členskými štátmi bola tým, čo bolo pre doterajší rýchly a stabilný pokrok programu podstatné. Až toto umožnilo projekt ITER, ktorý výbor dôrazne podporuje ako najdôležitejší projekt v doterajšom vývoji výskumu jadrovej fúzie. Pre značné zvýšenie nákladov na projekt ITER, ktorého príčinám sa výbor na tomto mieste nebude venovať, podliehajú ostatné časti programu, najmä aktivity podľa asociačných zmlúv, dramatickému tlaku na šetrenie. Výbor by chcel v tejto súvislosti výslovne varovať pred tým, aby sa toto šetrenie doviedlo tak ďaleko, že sa zničí pákový efekt asociačných zmlúv a tým aj účinnosť programu a ohrozí sa potrebná základňa poznatkov a vo všeobecnosti aj politická podpora zo strany členských štátov, pretože tieto sú potrebné na úspešné dokončenie projektu ITER a na to, aby z neho Európa mala očakávaný úžitok. Takzvané „asociácie“ sú základom a zdrojom nápadov programu jadrovej fúzie, pripravuje sa v nich prevádzka a využívanie reaktora ITER, vypracúvajú a skúmajú nové koncepcie, vzdeláva sa v nich tak veľmi potrebná nová generácia vedcov a inžinierov, odtiaľto vzniká prepojenie na občanov EÚ.

4.6   Spoločné výskumné centrum

V Spoločnom výskumnom centre (JDC), ktoré inštitucionálne podporuje Komisia, sa vo vzťahu k programu Euratomu bude pracovať predovšetkým na týchto výskumných cieľoch: a) nakladanie s jadrovým odpadom, jeho vplyv na životné prostredie a základné vedomosti o ňom, b) jadrová bezpečnosť a c) odstraňovanie jadrových nebezpečenstiev. Tematicky to zodpovedá odporúčaniam sformulovaným v úvode, ako aj odporúčaniam výboru uvedeným už v stanovisku k 7. rámcovému programu (14), a výbor to preto v plnom rozsahu podporuje.

---

(1)  Napríklad v rámci Európskeho fóra pre jadrovú energiu (ENEF), http://ec.europa.eu/energy/nuclear/forum/forum_en.htm.

(2)  Pozri Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006, s. 9.

(3)  Pozri Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 1.

(4)  Pozri tiež memorandum Akadémie vied Severného Porýnia-Vestfálska s názvom „Zur Sicherheit der Kernkraftwerke nach dem Unfall von Fukushima“ z 26. mája 2011.

(5)  Pozri tlačovú správu EHSV č. 60/2011 z 30. mája 2011.

(6)  Pozri Ú. v. EÚ C 302, 7.12.2004, s. 27.

(7)  Pozri Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 37.

(8)  Pozri http://www.iea.org/index_info.asp?id=1959 z 30. mája 2011.

(9)  Pozri poznámku pod čiarou č. 5 a tiež závery v časopise research*eu, č. 2, máj 2011, s. 20.

(10)  Pozri Ú. v. EÚ C 21, 21.1.2011, s. 49.

(11)  Pozri Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 37.

(12)  Pozri dokument CESE 817/2011 zo 4. a 5. mája 2011.

(13)  Pozri Ú. v. EÚ C 309, 16.12.2006, s. 41.

(14)  Pozri Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006, s. 10.

---