22.9.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/48

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha o revízii nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach“

[KOM(2009) 175 v konečnom znení]

(2010/C 255/08)

Spravodajca: pán HERNÁNDEZ BATALLER

Európska komisia sa 21. apríla 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument

„Zelená kniha o revízii nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach“

KOM(2009) 175 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 17. novembra 2009. Spravodajcom bol pán HERNÁNDEZ BATALLER.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 16. decembra) prijal 174 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV súhlasí s názorom Komisie, že by sa malo zrušiť konanie exequatur, aby sa uľahčil voľný obeh rozsudkov na vnútornom trhu a ich výkon pokiaľ ide o občanov a podniky.

1.2   EHSV považuje za vhodné rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 44/2001 na správne rozhodnutia. Z tohto dôvodu žiada Komisiu, aby vykonala štúdie potrebné na odstránenie pretrvávajúcich prekážok.

1.3   Zároveň považuje za dôležité prijať opatrenia, ktoré by uľahčili nadnárodné využívanie arbitráže. Výbor podporuje zavedenie nadnárodnej a jednotnej kolíznej normy týkajúcej sa platnosti arbitrážnych dohôd, ktorá súvisí s právnymi predpismi štátu miesta arbitráže. To všetko by sa malo vykonať bez zmeny uplatňovania newyorského dohovoru alebo aspoň jeho využitia ako východiskovej bázy pre prijímanie nových opatrení.

1.4   Spoločný prístup nadnárodnej povahy, ktorý by zavádzal jasné a presné pravidlá o medzinárodnej súdnej príslušnosti, posilní právnu ochranu občanov a zabezpečí harmonizované uplatňovanie záväzných právnych predpisov Spoločenstva. Z tohto dôvodu by jeho súčasťou mali byť pravidlá týkajúce sa žalovaných strán so sídlom v tretích krajinách, mali by sa vytvoriť pravidlá subsidiárnej právomoci, prijať opatrenia brániace využívaniu čo najvýhodnejšieho miesta na vedenie súdneho sporu (tzv. forum shopping) a malo by sa podporiť využívanie štandardnej doložky o voľbe súdu.

1.5   Taktiež by mali byť prijaté pravidlá na zvýšenie právnej istoty a zníženie vysokých nákladov vyplývajúcich z duplikácie sporových konaní týkajúcich sa duševného vlastníctva na vnútroštátnych súdoch.

1.6   V prípade súdnych konaní o výklade práv záväzného a ochranného charakteru, akými môžu byť práva vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo spotrebiteľských vzťahov, bude nutné zmeniť a doplniť nariadenie č. 44/2001, aby bolo možné zoskupovať jednotlivé žaloby, čo ďalej umožní podávanie kolektívnych žalôb na súde.

2.   Úvod

2.1   Zmluva o EÚ uvádza ako jeden zo svojich cieľov zachovávať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a Zmluva o ES vo svojom článku 65 stanovuje, že opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničným dosahom, ktoré sú potrebné na správne fungovanie vnútorného trhu, zahŕňajú uznávanie a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, vrátane rozhodnutí v mimosúdne riešených veciach.

2.2   Európska rada na zasadnutí v októbri 1999 v Tampere ustanovila zásadu vzájomného uznávania (1) súdnych rozhodnutí za „základný kameň“ justičnej spolupráce v občianskych aj v trestných veciach v rámci Európskej únie.

2.3   Po tom, ako vo februári 2003 nadobudla účinnosť Zmluva z Nice, sa postup prijímania rozhodnutí podľa článku 67 v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, s výnimkou rodinného práva, nahradil hlasovaním kvalifikovanou väčšinou a postupom spolurozhodovania.

Bruselský dohovor z roku 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je veľmi prínosným príspevkom k acquis Spoločenstva.

2.4.1   Judikatúra Súdneho dvora Európskych spoločenstiev týkajúca sa tohto dohovoru a nadobudnutie účinnosti Amsterdamskej zmluvy umožnili prijatie nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (2). EHSV vtedy vypracoval k jeho návrhu stanovisko (3), v ktorom podporil vhodnosť takéhoto nástroja Spoločenstva, ktorý by tento dohovor nahradil.

2.4.2   Nariadenie (ES) č. 44/2001 stanovuje jednotné normy na riešenie konfliktov právomocí a uľahčenie voľného obehu rozsudkov, súdnych zmierov a vykonateľných listín v Európskej únii. Nariadenie sa osvedčilo ako nesmierne dôležitý nástroj pri cezhraničnom procesnom občianskom a obchodnom konaní.

2.4.3   Dánsko sa spočiatku nepodieľalo na justičnej spolupráci v občianskych veciach. V súčasnosti sa nariadenie uplatňuje v Dánsku od 1. júla 2007 podľa ustanovenia dohody medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (4).

2.4.4   Lisabonská zmluva uľahčí kroky na európskej úrovni v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach tým, že zovšeobecní uplatňovanie metódy Spoločenstva (5), a to prijímaním návrhov Komisie kvalifikovanou väčšinou a posilnením hlavnej úlohy Európskeho parlamentu, demokratickej kontroly zo strany národných parlamentov a úlohy Súdneho dvora pri kontrole zákonnosti.

3.   Zelená kniha Komisie

3.1   Článok 73 nariadenia č. 44/2001 stanovuje, že Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia predloží správu o jeho uplatňovaní a priloží k nej návrhy zamerané na zmenu a doplnenie tohto nariadenia.

3.2   Zelená kniha obsahuje viacero návrhov týkajúcich sa aspektov, ktoré Komisia pokladá za najdôležitejšie, a to podľa skúseností s uplatňovaním nariadenia č. 44/2001 a príslušnej judikatúry Súdneho dvora ES.

3.3   Medzi témy, ku ktorým plánuje zelená kniha otvoriť verejnú diskusiu, patrí zrušenie konania exequatur  (6), fungovanie nariadenia v rámci medzinárodného právneho poriadku, voľba súdu, priemyselné vlastníctvo, lis pendens a súvisiace konania, predbežné opatrenia, vzťah medzi nariadením a arbitrážou, pôsobnosť a súdna príslušnosť.

3.4   Zelená kniha sa tiež zaoberá otázkou uznávania a vykonávania, najmä voľným obehom verejných listín, ako vo svojom uznesení z 18. decembra 2008 žiadal Európsky parlament, alebo možnosťou využiť v štádiu vykonávania jednotný štandardný formulár.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   Nariadenie (ES) č. 44/2001 sa osvedčilo ako nesmierne dôležitý nástroj pri procesnom a obchodnom konaní. EHSV súhlasí s názorom Rady a Komisie, že opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach sú potrebné na správne fungovanie vnútorného trhu.

4.2   Diskusia vyplývajúca z návrhov Komisie je vzhľadom na skúseností získané v posledných rokoch pri uplatňovaní tohto nariadenia príhodná. Cieľom je posilniť základné právo všetkých osôb na účinnú právnu ochranu, ktorá je základným právom uvedeným v Charte základných práv Európskej únie a článku 65 Zmluvy o ES a zároveň je aj všeobecnou právnou zásadou, ktorú uznáva judikatúra Súdneho dvora ES.

Zrušenie konania exequatur vo všetkých rozhodnutiach prijatých súdnymi orgánmi členských štátov v občianskych a obchodných veciach je v úplnom súlade s cieľom zaručiť ich účinnosť a zachovať právnu istotu v rámci vnútorného trhu a základným právom na spravodlivý proces (7) a na účinný prostriedok nápravy, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článku 47 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (8).

4.3.1   Tento prístup je teda v súlade s doložkou o subsidiarite, ktorá je implicitne uvedená v prvom pododseku článku 65 ods. 1 Zmluvy o ES. Podľa nej môžu byť opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, prijaté iba vtedy, ak sú potrebné na správne fungovanie vnútorného trhu.

4.3.2   Na jednej strane, pokiaľ ide o požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby mohol byť rozsudok vykonateľný na nadnárodnej úrovni, by mohli byť dostatočne primerané záruky stanovené v nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 (Brusel II-a). Podľa článkov 41 a 42 nariadenia sú rozsudky týkajúce sa práva styku a návratu dieťaťa priamo vykonateľné za predpokladu, že sú v oboch prípadoch zachované dve záruky: ak sú rozsudky vykonateľné v členskom štáte pôvodu a ak boli náležite osvedčené v členskom štáte pôvodu (9).

4.3.3   Jedinou možnou prekážkou by v tejto súvislosti mohol byť iba ďalší vykonateľný rozsudok, ktorý by neskôr vyniesol iný súd. Išlo by však o výnimočný prípad, ktorý je predmetom zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 44/2001, ktoré navrhuje Komisia.

4.3.4   Na druhej strane a v súvislosti s ochranou práv žalovaného, výklad v súlade so zásadou vzájomného uznávania umožňuje súdnemu orgánu, na ktorom bola podaná žaloba, uplatňovať rovnaké pravidlá, ktoré sa uplatňujú v rámci vnútroštátneho právneho poriadku v prípadoch upovedomovania cudzincov alebo štátnych príslušníkov s bydliskom v zahraničí o začatí konania.

4.3.5   Ak takého ustanovenia nie sú k dispozícii alebo ak platné právne predpisy nezabezpečujú právo na spravodlivý proces v dostatočnej miere (napríklad v otázke jazykového porozumenia, vierohodnosti prostriedkov na postúpenie a prijímanie žalôb atď.) bolo by vhodné zaviesť v nadnárodnom právnom rámci subsidiárne pravidlá týkajúce sa záruk.

4.3.6   EHSV by však uprednostnil proces preskúmania na nadnárodnej úrovni, ktorý by bol vo všeobecnosti vo väčšej miere harmonizovaný v občianskom a obchodnom konaní, za predpokladu, že žalovaný by mal k dispozícii ako ochranu dodatočné opravné prostriedky (osobitné preskúmanie).

V súlade s jurisdikciou Súdneho dvora ES (10) zjednocuje kapitola II nariadenia (ES) č. 44/2001 pravidlá týkajúce sa právomoci nielen pre spory v rámci Spoločenstva, ale aj pre spory týkajúce sa krajín mimo Spoločenstva, vrátane situácií, kedy žalovaný nemá bydlisko v niektorom z členských štátov EÚ.

4.4.1   Z tohto dôvodu by malo byť možné zaviesť osobitné pravidlá týkajúce sa právomoci, ktoré by poskytovali nadnárodný rámec pre takého prípady, na rozdiel od súčasnej situácie, kedy sa podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 44/2001 určuje právomoc súdov každého členského štátu podľa právneho poriadku tohto členského štátu, hoci na tieto pravidlá by sa vzťahovali výnimky uvedené v článkoch 22 a 23 tohto nariadenia.

Pokiaľ ide o zavedenie „pravidiel subsidiárnej právomoci“, zdajú sa byť vhodné tri pravidlá, ktoré sa momentálne zvažujú:

—

pravidlo vychádzajúce z vykonávania činností, za predpokladu, že spor sa týka týchto činností (podobné ustanovenie už existuje v rámci článku 3 nariadenia (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní. Podľa neho majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka),

—	pravidlo vychádzajúce z umiestnenia majetku požadovaného na splatenie dlhu a

—	pravidlo forum necessitatis  (11), hoci táto posledná možnosť by musela striktne spĺňať podmienky, na základe ktorých medzinárodné právo uznáva zásadu objektívnej teritoriality  (12) a ktoré kladú dôraz na povinnosť dokázať príhodnosť postúpenia prípadu na konkrétny súd.

4.5.1   Výnimočná povaha využívania pravidiel forum necessitatis sa okrem iných ustanovení odráža v článku 7 nariadenia (ES) č. 4/2009 (13), čo súdnemu orgánu členského štátu umožňuje vyriešiť spor za predpokladu, že žiadny iný členský štát nemá právomoc na základe nariadenia a konanie by sa nemohlo iniciovať v treťom štáte, ktorý by bol so sporom úzko spätý.

4.5.2   Avšak pokiaľ ide o rozšírenie používania takýchto postupov, vzhľadom na riziko súbežných konaní z dôvodu zavedenia jednotných pravidiel pre žaloby vznesené proti žalovaným z tretích krajín, by sa tieto nadnárodné jednotné pravidlá mali v každom prípade vzťahovať iba na tieto procesné situácie:

—	ak strany dosiahli dohodu o výlučnej právomoci súdu v prospech súdnych orgánov tretích krajín,

—	ak spor z iných dôvodov spadá do výlučnej právomoci súdnych orgánov tretích krajín, alebo

—	ak už bolo v tretej krajine začaté súbežné konanie.

Pokiaľ ide o uznávanie a výkon rozsudkov, ktoré vyniesli súdne orgány tretích krajín s výlučnou právomocou pre spor, je potrebné zaviesť jednotný nadnárodný postup, aby sa vyhlo škodám a oneskoreniam vyplývajúcim zo súčasných rozdielov vo vnútroštátnych právnych systémoch. To znamená, že treba zaviesť spoločný súbor podmienok na prijímanie rozsudkov vynesených súdmi tretích krajín, čo EHSV považuje za dôležité.

4.6.1   V tejto súvislosti bola Európskej únii na základe stanoviska Súdneho dvora ES 1/2003 udelená výlučná právomoc uzatvárať príslušné medzinárodné dohody na dvojstrannej a jednostrannej úrovni. Z tohto dôvodu sa považuje za vhodné zavedenie jednotného nadnárodného postupu.

4.7   Prekážka začatej veci

4.7.1   Ako je známe, pravidlo lis pendens stanovuje, že v prípade dvoch žalôb s rovnakým predmetom a rovnakou skutkovou podstatou skúmaných dvoma rôznymi súdmi, musí súd, na ktorý bola žaloba podaná ako na posledný, z vlastného podnetu prestať konať v prospech prvého súdu.

4.7.2   V súvislosti so stanovením nadnárodných pravidiel, ktoré by zaistili účinnosť dohôd o voľbe súdu uzatvorených stranami v prípade súbežných konaní, by z dôvodu účinnosti, rýchlosti a právnej istoty bolo vhodné v nariadení zmeniť pravidlo lis pendens, a pritom zachovať pre obidva relevantné súdy povinnosť priamo sa navzájom informovať a spolupracovať.

4.7.3   Pozitívnym krokom by bolo vytvorenie mechanizmu spolupráce a komunikácie medzi dotknutými súdmi, v rámci ktorého by súd, ktorý prestal konať, bol povinný opäť začať vo veci konať, ak súd, ktorému bola vec predložená ako prvému, tiež prestane konať, čím by sa predišlo negatívnym konfliktom v oblasti príslušnosti, akým je konflikt uvedený v nariadení 2201/2003 (14).

4.7.4   V tomto zmysle by pravidlo lis pendens so zachovaním uvedenej povinnosti umožnilo stanoviť lehotu, v rámci ktorej by sa súd príslušný na základe toho, že mu vec bola predložená ako prvému (na základe uplatnenia pravidla prednosti na základe času podania), mal definitívne vyjadriť k svojej príslušnosti a v prípade, že si ju ponechá, by bolo jeho povinnosťou v rámci iných definitívnych lehôt pravidelne informovať iný súd o priebehu konania.

Stanovením „pravidla náležitej starostlivosti“, ktoré zaviaže dva alebo viacej súdov nachádzajúcich sa v situácii súbežných konaní v rovnakej veci, pre ktorú sa vyhlásili za súdy s výhradnou príslušnosťou, presne informovať o relevantných okolnostiach, by sa jednoznačne posilnila právna istota.

4.8.1   Nakoniec sa EHSV nazdáva, že klauzula o nadnárodnej voľbe súdu v nariadení č. 44/2001 by občanom a podnikom uľahčila prístup k účinnej právnej ochrane, pretože by zabránila neistote v otázke platnosti dohody o voľbe súdu s cieľom vyhnúť sa najvýhodnejšej jurisdikcii uplatnením akýchkoľvek opatrení, ktoré sa ukážu ako potrebné.

4.9   Preventívne opatrenia

4.9.1   V súvislosti s preventívnymi opatreniami by bola tiež potrebná revízia určitých aspektov platných článkov 31 a 47 uvedeného nariadenia č. 44/2001. Platí to hlavne pre prípady, keď sú takéto opatrenia požadované od súdnych orgánov jedného členského štátu, pričom príslušný konať v danej veci je súd iného členského štátu.

4.9.2   Vzhľadom na to, že preventívne opatrenia na súde musia byť prijaté v záujme ochrany procesnej situácie žiadateľa o tieto opatrenia, ak sú vo väčšine členských štátov splnené dve požiadavky, „fumus boni iuris“ a „periculum in mora“  (15) a s cieľom predísť zneužitiu práva, by bolo potrebné zaviesť niekoľko obmedzení tejto možností.

4.9.3   Po prvé je to povinnosť súdu, na ktorom bola podaná žaloba, komunikovať so súdom príslušným v danej veci a po vyhodnotení tejto informácie rozhodnúť o tom, či bolo vhodné prijať daný prípad hlavne z hľadiska dobrého ukončenia konania.

4.9.4   Po druhé je to povinnosť žiadateľa o preventívne alebo predbežné opatrenia zložiť bankovú záruku, ktorej primeranú výšku stanoví príslušný súd podľa rozsahu prípadu a požadovaného odradzujúceho účinku, ktorým sa má predísť zneužitiu zákonov.

4.9.5   V prípadoch, keď sa navrhovateľ usiluje o dosiahnutie súhlasnej povinnosti a v iných podobných prípadoch, pri ktorých sa nevyžaduje úhrada splatnej a vymáhateľnej čiastky, môže sa stanoviť oslobodenie od záruky, a to na základe posúdenia skutkového stavu a okolností sudcom s cieľom zabrániť prekážkam získania preventívnej ochrany.

4.10   Zrušenie konania exequatur

4.10.1   V platnosti zostáva aj možnosť neuznania, a to na základe dôvodov uvedených v článku 34 nariadenia, ktoré sa týkajú verejného poriadku a nemožnosti zúčastnených strán brániť sa a nekompatibility rozsudkov.

4.10.2   Tieto okolnosti poskytujú príslušným súdom manévrovací priestor, ktorý je ťažko kontrolovateľný, a zjavne prispievajú k právnej neistote a riziku nenáležitých prieťahov v konaniach.

4.10.3   Na druhej strane sa zdá rozumné, aby na účely zrušenia konania exequatur pri vydávaní povolení na výkon predbežných opatrení zmena a doplnenie článku 47 uvedeného nariadenia vychádzali zo znenia platného článku 20 nariadenia (ES) č. 4/2009 (13), čiže ide o jedno vyhotovenie rozhodnutia a jeden výpis z rozhodnutia preložený pomocou príslušného formulára.

4.10.4   Vzhľadom na to, že cieľom zmien a doplnení uvedených v nariadení je prispieť k všeobecnému uplatneniu zásady vzájomného uznávania v prípadoch spadajúcich do pôsobnosti tohto nariadenia, nezdá sa koherentným ďalšie rozlišovanie medzi uznávaním a výkonom.

4.10.5   Preto by bolo želateľné túto možnosť zrušiť alebo dôkladne preskúmať podmienky jej uplatňovania.

4.10.6   Ak je však na druhej strane cieľom uznávania rozhodnutí celá občianska a obchodná oblasť, obsah platného článku 1 by sa mal zmeniť a doplniť a tým rozšíriť jeho rozsah pôsobnosti o administratívne rozhodnutia, pretože by to umožnilo občanom a podnikom lepšie využiť fungovanie vnútorného trhu.

4.10.7   Táto poznámka sa týka aj návrhu zahrnúť do nariadenia finančné sankcie pre dlžníkov a pokuty, ktoré by ukladali súdy alebo daňové úrady členských štátov.

4.10.8   V záujme zjednodušenia formalít a urýchlenia výkonu sa právna ochrana môže zlepšiť, ak sa vytvorí spoločný štandardizovaný formulár vo všetkých úradných jazykoch Spoločenstva, ktorý by obsahoval výpis z rozhodnutia.

4.10.9   Tým by sa znížili náklady spojené s výkonom rozhodnutí, pretože by sa zrušila povinnosť zvoliť adresu pre doručovanie písomností alebo menovať zástupcu ad litem, keďže tieto požiadavky sú vzhľadom na nariadenie (ES) č. 1393/2007 (16) už neaktuálne.

4.11   Európska verejná listina

4.11.1   Pôvodne článok 50 Bruselského dohovoru hovoril o autentických listinách, ktoré sú vykonateľné. Výklad tohto ustanovenia poskytol Súdny dvor ES (17) v tom zmysle, že ide o listiny, ktoré sú vykonateľné podľa zákonov krajiny pôvodu a ktorých pravosť potvrdil verejný orgán alebo iný orgán oprávnený na tento úkon príslušným členským štátom.

4.11.2   V nariadení č. 44/2001 tento pojem obsahuje článok 57. Európsky parlament však požiadal Komisiu, aby začala pracovať na európskej verejnej listine.

4.11.3   EHSV súhlasí s tým, aby Komisia vykonala potrebné kroky na zabezpečenie voľného pohybu verejných listín, čo môže vyústiť do vytvorenia európskej verejnej listiny.

4.12   Ochrana spotrebiteľa

4.12.1   Podľa odôvodnenia 13 nariadenia č. 44/2001 v spotrebiteľských zmluvách by slabší účastník mal byť chránený normami právomoci, ktoré by lepšie chránili jeho záujmy než všeobecné normy právomoci. Tento postoj potvrdila aj judikatúra Súdneho dvora ES (18).

4.12.2   EHSV chápe znepokojenie Komisie vyjadrené v odôvodneniach nariadenia a v judikatúre Súdneho dvora ES, pretože vždy bol zástancom vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorý musí byť chránený preventívnymi a záväznými predpismi.

4.12.3   Kvôli koherencii právneho systému Spoločenstva by bolo vhodné zosúladiť znenie článku 15 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia s definíciou spotrebiteľského úveru a zmluvy o viazanom úvere uvedenou v článku 3, c) a n) smernice 2008/48/ES (19).

4.12.4   Nakoniec, pokiaľ ide o kolektívne žaloby, tento druh ochrany umožňuje zníženie nákladov na konanie, ktoré zvyčajne odradia spotrebiteľa od toho, aby podal žalobu na podnikateľa so sídlom v inom členskom štáte. Sú to predovšetkým náklady, ktoré vznikajú pri vedení sporu mimo obvyklé bydlisko a v prípade, že sa spor vedie na vlastnom súde, náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s tým, že rozhodnutie sa musí vykonať „a fortiori“ v inom členskom štáte.

4.12.5   Vzhľadom na to, že na základe platného nariadenia (článok 6 ods. 1) nie je možné spájať žaloby, predovšetkým žaloby viacerých navrhovateľov proti tomu istému odporcovi na súdoch jedného členského štátu, toto ustanovenie nariadenia by sa malo zmeniť tak, aby sa umožnili kolektívne žaloby spotrebiteľov a žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel Spoločenstva, ktoré EHSV podporil.

4.13   Duševné vlastníctvo

4.13.1   Aj keď cieľom smernice 2004/48/ES (20) o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva je zosúladiť niektoré procesné otázky, sú potrebné nadnárodné predpisy na zmiernenie nedostatku právnej istoty a zníženie vysokých nákladov, ktoré spôsobuje možnosť zdvojenia konaní na národných súdoch.

4.13.2   EHSV sa preto nazdáva, že je potrebné prijať opatrenia na zabránenie falšovaniu značiek a nabáda Komisiu a členské štáty, aby uzatvorili dohovor o európskom patente pri zachovaní jazykovej rozmanitosti.

4.14   Arbitráž

4.14.1   EHSV sa nazdáva, že v rámci reformy nariadenia č. 44/2001 by sa mali prijať primerané opatrenia, ktorými by sa zaistil voľný obeh rozhodnutí v Európe a ktorými by sa zabránilo súbežným konaniam.

4.14.2   Konkrétne by (čiastočné) zrušenie vylúčenia arbitráže z rozsahu pôsobnosti nariadenia:

—	umožnilo preventívne opatrenia na podporu arbitráže,

—	umožnilo uznávať rozhodnutia o platnosti arbitrážnej zmluvy a

—	uľahčilo uznávanie a výkon rozhodnutí obsahujúcich arbitrážne rozhodnutie.

4.14.3   EHSV podporuje prijatie opatrení, ktoré by uľahčili nadnárodné využívanie arbitráže. Preto podporuje zavedenie nadnárodnej a jednotnej kolíznej normy týkajúcej sa platnosti arbitrážnych dohôd, ktorá súvisí s právnymi predpismi štátu miesta arbitráže.

4.14.4   V každom prípade sa EHSV nazdáva, že najvhodnejšie by bolo nič nemeniť na uplatňovaní newyorského dohovoru o výkone arbitrážnych rozhodnutí z roku 1958 alebo aspoň jeho využitia ako východiskovej bázy pre prijímanie nových opatrení.

4.15   Rozšírenie rozsahu pôsobnosti na administratívne rozhodnutia

4.15.1   EHSV si uvedomuje, že nariadenie č. 44/2001 sa uplatňuje len na rozhodnutia v občianskych a obchodných veciach, ale aj tak sa nazdáva, že v záujme správneho fungovania vnútorného trhu by Komisia a členské štáty mali skúmať možnosti rozšírenia vecnej pôsobnosti tohto nariadenia na konečné administratívne rozhodnutia postupmi, ktoré budú považovať za vhodné, vrátane postupov uvedených v článku 309 Zmluvy o založení ES.

---

(1)  Zásada „vzájomného uznávania“ zaručuje voľný obeh súdnych rozhodnutí bez toho, aby bolo potrebné harmonizovať procesnoprávne predpisy členských štátov.

(2)  Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

(3)  Ú. v. ES C 117, 16.4.2000, s. 51.

(4)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2005, s. 61.

(5)  Metóda Spoločenstva vychádza z myšlienky, že všeobecný záujem občanov sa najlepšie obhajuje vtedy, keď inštitúcie Spoločenstva plne vykonávajú svoju úlohu v rozhodovacom procese pri súčasnom dodržiavaní zásady subsidiarity.

(6)  Konanie exequatur je postup, ktorého účelom je stanoviť, či je možné uznať rozsudok vynesený súdom, na ktorý sa nevzťahuje zvrchovanosť štátu, v ktorom má byť vykonaný, a povoliť jeho výkon v inom štáte, než v tom, kde bol vynesený.

(7)  Právo na spravodlivý proces je súčasťou práv uvedených v článku 6-1, v súlade s jurisdikciou Európskeho súdu pre ľudské práva [pozri o. i. rozsudky Golder (21.2.1975, body 28 až 31) a Dewer].

(8)  Ú. v. ES C 364, 18.12.2000.

(9)  V tejto súvislosti pozri aj nariadenia 4/2009; 1896/2006 a 861/2007.

(10)  Rozsudok z 1. marca 2005, vec C-281/02 Owusu, a stanovisko 1/03 zo 7. februára 2006, FJ 143-145.

(11)  To znamená, že súd uzná právomoc, ktorú nadobudol súd tretej krajiny, ak podľa jeho úsudku prevzal tento súd právomoc preto, aby sa predišlo odopreniu spravodlivosti z dôvodu absencie kompetentného súdneho orgánu. Ide skôr o aspekt prístupu k súdom než o uznávanie rozsudkov.

(12)  Napríklad rozsudok Medzinárodného súdneho dvora (MSD) zo 7. septembra 1927 vo veci Lotus a z 5. februára 1970 vo veci Barcelona Traction.

(13)  Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009, s. 1.

(14)  Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1.

(15)  Preventívne opatrenia vyžadujú predovšetkým dopredu vydané, a niekedy čiastočné, povolenie na podanie žaloby ešte pred vynesením rozsudku. Podľa klasickej procesnej praxe [pozri napr. Calamadrei „Introducción al Estudio sistemático de las Providencias cautelares“ (Úvod do systematického štúdia preventívnych opatrení)] pre prijatie uvedených opatrení musia byť splnené obidve požiadavky: fumus boni iuris a periculum in mora. Aj Súdny dvor ES prijal tento prístup v uznesení predsedu súdu z 19.7.1995, Komisia Európskych spoločenstiev verzus Atlantic Container Line AB a spol. (vec C-149/95), v rozhodnutí predsedu Súdu prvej inštancie z 30.6.1999, Pfizer Animal Health verzus Rada Európskej únie (vec T-13/99) a vec Factortame z 19. júna 1990, a rozhodnutie predsedu Súdneho dvora z 28.6.1990.

(16)  Nariadenie Rady č. 1393/2007 (ES) z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych dokumentov v členských štátoch v občianskoprávnych a obchodných veciach. Ú. v. L 324, 10.12.2007.

(17)  Rozsudok Súdneho dvora ES zo 17.6.1999, vec C-260/97, Unibank.

(18)  Rozhodnutie Súdneho dvora ES zo 17.9.2009 vo veci C-347708, Vorarlberger Gebietskrankenkasse.

(19)  Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66.

(20)  Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45.

---