25.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 162/31

1.1

Z kontrol transpozície, ktoré vykonala Komisia, vyplýva, že existujú značné rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi transponujúcimi smernicu 1999/44/ES. Niektoré z nich môžu byť dôsledkom regulačných medzier v uvedenej smernici, no niektoré sa už v tomto štádiu môžu považovať za jej nesprávnu transpozíciu. V súčasnosti nie je jasné, do akej miery tieto rozdiely ovplyvňujú riadne fungovanie vnútorného trhu a dôveru spotrebiteľa. EHSV odporúča, aby Komisia prioritne preskúmala dôsledky pre vnútorný trh i pre dôveru spotrebiteľov (1).

1.2

V dôsledku toho EHSV vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia proti tým členským štátom, ktoré neimplementovali smernicu 199/44/ES správne s cieľom dosiahnuť nápravu.

1.3

Zelená kniha o revízii spotrebiteľského acquis poukazuje na mnohé spoločné črty. Komisia počas skúmania identifikovala niekoľko problémov súvisiacich s implementáciou smernice o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar, najmä v súvislosti s problematikou priameho ručenia výrobcu.

1.4

EHSV zastáva názor, že smernica o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar obsahuje chyby týkajúce sa regulácie záruk výrobcov a predajcov, napríklad požiadavky na konformitu podľa článku 2 smernice.

1.5

Neexistujú presvedčivé argumenty, aby sa smernica 1999/44/ES doplnila a pozmenila len s cieľom zaviesť priame ručenie výrobcu. Zelená kniha o revízii spotrebiteľského acquis (2) iniciovala verejnú diskusiu o tejto téme a iných otázkach, ktoré Európska komisia identifikovala počas preskúmania legislatívy EÚ na ochranu spotrebiteľov (t. j. osem spotrebiteľských smerníc (3)). EHSV preto odporúča, aby Komisia zvážila, či je nevyhnutné zaviesť priame ručenie výrobcu do možného legislatívneho procesu nasledujúceho po zelenej knihe (napr. „horizontálna“ smernica), uprednostňovaného inštitúciami ako napr. UGAL (4) a BEUC. No EHSV zdôrazňuje, že výsledky tejto iniciatívy by pre podnikovú sféru nemali vytvoriť neprimerané prekážky, čo tiež požadovala organizácia Eurocommerce.

1.6

EHSV okrem toho zastáva názor, že bude potrebné vyhodnotenie dôsledkov ešte predtým, než Komisia zavedie „horizontálnu“ smernicu.

1.6.1.

Toto je prípad rozsahu platnosti smernice. EHSV súhlasí s tým, aby sa smernica uplatňovala na dodatočné typy zmlúv, na základe ktorých sa tovar dodáva spotrebiteľovi (napr. prenájom áut) a zmlúv, na základe ktorých sa spotrebiteľovi poskytuje digitálny obsah (napr. hudba on-line). To sa týka aj použitého tovaru (second hand) predávaného na verejných dražbách, na ktorých sa spotrebiteľ zúčastňuje osobne. Iné aspekty ako definícia dodania, prechod rizika, problematika a predĺženie časového ohraničenia konformity tovaru, odstránenie vyskytnutých sa nedostatkov, problematika dôkazného bremena a aj určité právne prostriedky treba považovať za súčasť horizontálneho nástroja v rámci zmiešaného prístupu k revízii spotrebiteľského acquis, a diskusia o podrobnostiach týchto aspektov by mala prebehnúť, keď bude návrh na takýto nástroj predložený na konzultáciu a verejnú diskusiu.

1.7

Zúčastnené strany a členské štáty sa rozchádzajú v názoroch na dosah PRV na úroveň ochrany spotrebiteľa a na vnútorný trh. Väčšina členských štátov a mnohé zúčastnené strany zastávajú názor, že PRV reálne alebo potenciálne zvyšuje ochranu spotrebiteľa. Niektoré členské štáty sú toho názoru, že výrobca je v porovnaní s predávajúcim v lepšej pozícii, aby uviedol tovar do súladu so zmluvou. Iné zastávajú názor, že PRV nezvýši ochranu spotrebiteľa, ale spôsobí právnu neistotu a významnú prekážku pre podniky. EHSV si myslí, že sú potrebné ďalšie informácie o rôznych aspektoch tejto problematiky (5).

2.1

Európska komisia schválila 24. apríla 2007 oznámenie o implementácii smernice 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar vrátane analýzy prípadu zavedenia priameho ručenia výrobcu, ako sa uvádza v článku 12 smernice.

2.2

Dňa 8. februára 2007 Európska komisia schválila zelenú knihu o revízii spotrebiteľského acquis. Smernica 1999/44/ES je jednou z ôsmych spotrebiteľských smerníc uvedených v prílohe 2 zelenej knihy.

2.2.1

Príloha 1 zelenej knihy kladie mnohé otázky týkajúce sa konkrétnych pravidiel uplatňovaných na predaj tovaru a služieb spotrebiteľom. Zámerom stanoviska je poskytnúť Komisii návod v reakcii na jej oznámenie KOM(2007) 210 v konečnom znení „o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar vrátane analýzy prípadu zavedenia priameho ručenia výrobcu“. EHSV vydal stanovisko k zelenej knihe (6) na plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2007 a rozhodol sa v tom čase nepredkladať stanovisko ku konkrétnym záležitostiam, predovšetkým k otázkam, ktoré formulovala Komisia v súvislosti so smernicou o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar, ktorá bude zahrnutá do návrhu Komisie na rámcovú smernicu o zmluvných právach spotrebiteľov.

2.2.2

V zelenej knihe Komisia predkladá na verejnú diskusiu niekoľko komplexných otázok. Medzi nimi sú aj otázky súvisiace s medzerami a regulačnými nedostatkami, ktoré Komisia identifikovala počas revízie spotrebiteľského acquis, ako aj otázky, ktoré sa vynorili v súvislosti so smernicou 1999/44.

2.3

Všetky členské štáty smernicu transponovali (7). Cieľom oznámenia je preskúmať, ako ju členské štáty implementovali. Oznámenie tvorí súčasť procesu revízie spotrebiteľského acquis, ktorý je v súlade s cieľmi lepšej regulácie presadzovanými Komisiou, Európskym parlamentom a EHSV, aby sa zjednodušilo regulačné prostredie.

2.4

Smernica sa zameriava na harmonizáciu tých častí zmluvného práva pri predaji tovaru spotrebiteľom, ktoré sa týkajú právnych záruk (ručenia), a v menšej miere obchodných záruk.

2.5

Všetky členské štáty mali smernicu implementovať do svojho národného práva do 1. januára 2002 a bolo im zároveň umožnené, aby prijali prísnejšie ustanovenia v prospech spotrebiteľa.

2.6

Komisia upozorňuje na deficity niektorých členských štátov pri implementácii smernice.

3.1

Oznámenie sa zaoberá implementáciou smernice 1999/44/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk, ktoré s tým súvisia v členských štátoch a skúma možnosť zavedenia na úrovni Spoločenstva priame ručenie výrobcu, ako sa uvádza v článku 12 smernice.

3.2

Oznámenie Komisie poukazuje na ťažkosti, s ktorými sa niektoré členské štáty stretli pri implementácii smernice. Problémy vyplývajú najmä z rôznych definícií termínov „spotrebiteľ“ a „predajca“, nachádzajúcich sa v aktoch Spoločenstva.

3.3

Rozsah uplatňovania tejto smernice je určený definíciou „spotrebného tovaru“ v článku 1 ods. 2 písm. b) smernice. Členské štáty transponovali túto definíciu rôznymi spôsobmi. V niektorých členských štátoch sa príslušné právne predpisy uplatňujú aj na spotrebný predaj nehnuteľného majetku.

3.4

Niektoré členské štáty vynímajú „použitý tovar, ktorý sa predáva na verejných aukciách, ktorých sa môžu spotrebitelia osobne zúčastniť“. Niektoré štáty využili túto možnosť. Iné štáty sa rozhodli obmedziť ručenie predajcu za takýto tovar.

3.5

Všetky členské štáty zaviedli národné právne predpisy transponujúce požiadavky smernice. Článok 12 stanovuje, že Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade (v stanovenom termíne) správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch, a preskúma okrem iného hlavne prípad zavedenia priameho ručenia výrobcu a – ak je to možné – doplní správu návrhmi. Toto oznámenie odmieta túto povinnosť.

3.6

V časti I tohto oznámenia Komisia podáva správu o implementácii smernice v členských štátoch a v časti II preskúmava prípad zavedenia priameho ručenia výrobcov voči spotrebiteľom do legislatívy EÚ.

3.7

Transpozícia uvedenej smernice spôsobuje mnohé problémy. Mnohé z nich môžu byť dôsledkom regulačných medzier v tejto smernici, no niektoré sa už v tomto štádiu môžu považovať za jej nesprávnu transpozíciu. Z vykonaných kontrol transpozície vyplýva, že existujú značné rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi následkom uplatňovania klauzuly o minimálnej harmonizácii a rôznych regulačných možností, ktoré sú v smernici ustanovené. V súčasnosti nie je jasné, do akej miery tieto rozdiely ovplyvňujú riadne fungovanie vnútorného trhu a dôveru spotrebiteľa.

3.7.1

Zelená kniha predložila na verejnú diskusiu viacero komplexných otázok súvisiacich s medzerami a regulačnými nedostatkami, ktoré Komisia identifikovala počas revízie spotrebiteľského acquis, ako aj otázky, ktoré sa vynorili v súvislosti s implementáciou uvedenej smernice. Z tohto dôvodu sa Komisia rozhodla nepredložiť v tejto fáze návrh týkajúci sa smernice.

3.7.2

Čo sa týka stanovenia priameho ručenia výrobcu Komisia vyvodila záver, že nie je dostatok argumentov, aby sa určilo, či chýbajúce pravidlá EÚ majú negatívny účinok na dôveru spotrebiteľov na vnútornom trhu. Táto otázka sa ďalej skúma v súvislosti so zelenou knihou.

3.8

EHSV konštatuje vo svojom stanovisku k zelenej knihe o revízii spotrebiteľského acquis (8), že má pochybnosti, či navrhovaný postup povedie k vysokej a jednotnej úrovni ochrany spotrebiteľa v celej EÚ. Revidované spotrebiteľské acquis potrebuje skutočnú demokratická legitimizáciu a jasný právny a koncepčný základ. EHSV upozorňuje na digitálne prostredie, ktoré je regulované nedostatočne. Návrhy na zosúladené ustanovenia v tejto oblasti musia byť založené na dôkladnom vyhodnotení dôsledkov a musia sa zamerať na zjednodušenie a ujasnenie existujúcich predpisov. Ako prioritu treba zdôrazniť lepšie opatrenia na presadzovanie predpisov a zavedenie jasných a jednoduchých procesov pri vymáhaní náhrady škody. Harmonizácia spotrebiteľských právnych predpisov v celej EÚ sa musí zásadne orientovať podľa najlepšej a najvyššej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá už v členských štátoch existuje.

4.1

Z kontrol transpozície, ktoré vykonala Komisia, vyplýva, že existujú značné rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi transponujúcimi smernicu 199/44/ES. Mnohé z nich môžu byť dôsledkom regulačných medzier v uvedenej smernici, no niektoré sa už v tomto štádiu môžu považovať za jej nesprávnu transpozíciu. V súčasnosti nie je jasné, do akej miery tieto rozdiely ovplyvňujú riadne fungovanie vnútorného trhu a dôveru spotrebiteľa. EHSV odporúča, aby Komisie prioritne preskúmala dôsledky pre vnútorný trh i pre dôveru spotrebiteľov a aby prijala opatrenia na presadenie implementácie voči tým členským štátom, ktoré majú v tejto oblasti deficity (9).

5.1

Niektoré členské štáty zaviedli rôzne formy priameho ručenia výrobcu. Podmienky a ostatné modality týchto formy sa od seba značne líšia. Smernica z roku 1999 vyžaduje, aby Komisia preskúmala prípad zavedenia priameho ručenia výrobcu („PRV“) a v prípade potreby podala návrh. Zo 17 členských štátov, ktoré odpovedali na dotazník Komisie, zaviedlo 7 štátov nejakú formu PRV, hoci podmienky na uplatňovanie si priamych nárokov voči výrobcom sa značne od seba odlišujú. Sú aj veľké výhrady voči postupu niektorých členských štátov a zúčastnených strán, z ktorých niektorí tvrdia, že je priskoro vyhodnotiť účinky na potrebu zmeny a doplnenia smernice 1999/44/ES (10).

5.2

Zúčastnené strany a členské štáty sa rozchádzajú v názoroch na dosah PRV na úroveň ochrany spotrebiteľa a na vnútorný trh. Väčšina členských štátov a mnohé zúčastnené strany zastávajú názor, že PRV reálne alebo potenciálne zvyšuje ochranu spotrebiteľa. No existuje nezhoda medzi členskými štátmi o PRV, pretože niektoré členské štáty sú toho názoru, že výrobca je v porovnaní s predávajúcim v lepšej pozícii, aby uviedol tovar do súladu so zmluvou. Iné zastávajú názor, že PRV nezvýši ochranu spotrebiteľa, ale spôsobí právnu neistotu. EHSV si myslí, že sú potrebné ďalšie informácie o rôznych aspektoch tejto problematiky.

5.3

Viaceré zúčastnené strany a niektoré členské štáty si myslia, že PRV by predstavovalo závažné bremeno v obchodovaní, keďže výrobcovia by potrebovali vyvinúť systémy spracúvania sťažností a zaviesť finančné ustanovenie týkajúce sa uplatňovania tohto ručenia. No nebola dosiahnutá zhoda: iné členské štáty a iné zainteresované strany nesúhlasia.

5.4

Existencia rozdielnych režimov priameho ručenia výrobcu predstavuje pre vnútorný trh potenciálny problém. Komisia však nie je v tomto štádiu schopná vyvodiť závery. Zatiaľ niet dostatok dôkazov, či chýbajúce predpisy EÚ o priamom ručení výrobcu majú negatívny dosah na dôveru spotrebiteľov na vnútornom trhu.

5.5

Zavedenie povinného priameho ručenia výrobcu vo všetkých členských štátoch je ešte ďaleko. PRV by zaviedol rozšírený reťazec ručenia v porovnaní s nárokmi voči predávajúcemu. Závisí to od výrobku alebo služby. Cezhraničné nakupovanie určitého veľkého tovaru, ako napr. áut, priamo zapája do celého procesu aj výrobcu. No vďaka legislatíve Európskeho spoločenstva musia predajcovia alebo distribútori osobných vozidiel rešpektovať záruky výrobcu bez ohľadu na to, kde je vozidlo zakúpené. V rámci cezhraničného nákupu vína a liehovín, ktorý sa stáva čoraz dôležitejšou súčasťou vnútorného trhu, možno len ťažko uplatniť nároky voči predajcovi alebo „výrobcovi“, okrem prípadov, že kupujúci často chodieva na návštevy do iného členského štátu, kde je tovar zakúpený. V prípade spotrebného tovaru zavedenie PRV vo všeobecnosti veľmi prispeje k ochrane spotrebiteľov a ich dôvere v jednotný trh.

5.6

Stanovenie PRV si vyžaduje oveľa podrobnejšie preskúmanie spolu s dôkladným vyhodnotením dôsledkov.