17.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 151/36

1.1

V bielej knihe a v akčnom pláne, ktorý je jej súčasťou, je všeobecne popísaných niekoľko aktivít. EHSV odporúča členským štátom určiť spomedzi nich priority Spoločenstva. Malo by to prebehnúť v súlade s Lisabonskou zmluvou, ktorá, dúfajme, vstúpi do platnosti v roku 2009, pretože článok 149 zmluvy sa predovšetkým sústreďuje na úlohu športu vo vzťahu k vzdelávaniu a mládeži

1.2

Budúcnosť Európy závisí od zdravia a produktivity jej občanov. EHSV vyjadruje znepokojenie nad tým, že choroby spôsobené nadváhou a sedavým spôsobom života sa stali tiež problémami mladých ľudí.

1.3

EHSV odporúča, aby sa pri plánovaní nových programov na podporu športových aktivít na upevnenie zdravia bral do úvahy tak rozmer Spoločenstva, ako aj multidisciplinárny rozmer. Spoločný prístup niekoľkých útvarov na úrovni Spoločenstva by mohol mať pozitívny vplyv na čiastkové opatrenia, ktoré uskutočňujú vládne štruktúry na vnútroštátnej úrovni.

1.4

EHSV chce upozorniť na význam uskutočňovaných opatrení, ktoré sú nutné a zároveň sú v súlade so zásadou subsidiarity. EHSV vyzýva Komisiu, aby naďalej zohrávala významnú úlohu pri koordinovaní a inšpirovaní prác, ktoré sú v tejto oblasti potrebné.

1.5

Počet hodín povinného vyučovania telesnej výchovy na základných a stredných školách by sa mal zvýšiť na tri hodiny týždenne. Výbor odporúča, aby aj na treťom stupni vzdelávania boli vytvorené možnosti na pestovanie športu a aby sa telesná výchova stala povinnou súčasťou študijného programu. Všetky deti a mládež, vrátane zdravotne postihnutých, na základných a stredných školách, ako aj na treťom stupni vzdelávania, by mali mať možnosť zúčastniť sa hodín telesnej výchovy, či už individuálne alebo v skupinách. Okrem toho sa musí dbať na podmienky vyučovania telesnej výchovy na školách a obzvlášť na stav umyvární, ktoré sú k dispozícii a ktoré pôsobia často odpudivo a nemotivujú mladým ľudí k športovej činnosti.

1.6

Je potrebné povzbudiť sociálnych partnerov k tomu, aby podporovali zdravý životný štýl. Treba vytvoriť podnety pre zamestnávateľov, aby prijali opatrenia na podporu zdravia v podnikoch, medzi ktoré patria aj programy zamerané na pravidelný pohyb zamestnancov.

1.7

Navrhujeme vytvoriť pracovnú skupinu k tejto téme, ktorá by preskúmala skúseností členských štátov a premyslela dostupné možnosti, vrátane možností zapojenia osôb so zdravotným postihnutím.

1.8

ESHV zastáva názor, že by bolo užitočné zahájiť informačnú kampaň o nových možnostiach na získanie finančnej podpory, vzhľadom k tomu, že doteraz ponúkali programy iba obmedzené možnosti na pestovanie športu. EHSV odporúča, aby aktivity zamerané na osvetu tvorili súčasť komplexnej, integrovanej stratégie. Osvetové opatrenia by sa nemali zameriavať iba na mladých ľudí, ale mali by informovať o tom, že šport je prospešný pre všetky vekové skupiny, vrátane osôb so zdravotným postihnutím. Poukazuje však na to, že miestne a regionálne orgány sa prikláňajú skôr k budovaniu veľkých športových arén namiesto toho, aby sa snažili o vybudovanie športových ihrísk a iných zariadení na športovú činnosť obyvateľov. Z prostriedkov štrukturálnych fondov by sa preto malo podporovať vytvorenie práve takýchto zariadení.

1.9

EHSV odporúča, aby sa v rámci štrukturálnych fondov vytvorila osobitná položka, ktorá by sa používala na výstavbu primeraných športových zariadení, stredísk voľného času, kultúrnych domov a viacúčelových zariadení.

1.10

EHSV víta návrh znovu založiť športové fórum, najmä vzhľadom na jeho potenciál slúžiť ako hodnotný priestor pre dialóg medzi kľúčovými zainteresovanými stranami a vytvárať konkrétne opatrenia na zlepšenia v oblasti športu.

1.11

ESHV by uvítal, keby sa mohol zapojiť do športového fóra ako pozorovateľ, pretože takto by sa mohol priamo uplatniť postoj občianskej spoločnosti.

1.12

EHSV odporúča, aby činnosť pracovnej skupiny o financovaní športu bola rozšírená o previerku predpisov o zdanení v oblasti športu na národnej úrovni a sociálnom zabezpečení a o zhromažďovanie osvedčených postupov.

1.13

EHSV zastáva názor, že je potrebné bojovať proti kriminalite v blízkosti miest konania významných národných a medzinárodných športových podujatí, s osobitným ohľadom na ochranu detí a žien.

1.14

Podľa názoru EHSV by mali riadiaci pracovníci organizácií, ktoré priamo či nepriamo získavajú prostriedky z fondov Spoločenstva a ktoré sa zúčastňujú súťaží s profesionálnymi družstvami a atlétmi a ich ročný rozpočet je vyšší ako 5 (päť) miliónov EUR, podobne ako funkcionári vo verejnej službe alebo politici, každoročne preukázať pôvod svojich príjmov a nadobudnutého majetku.

1.15

Sociálny dialóg je potrebné rozšíriť tak, aby okrem profesionálnych športovcov zahŕňal aj fitnesové centrá a neziskové organizácie ako aj učiteľov telesnej výchovy, športových trénerov, športových vedcov, športových lekárov, fyzioterapeutov, masérov a pod. Okrem toho by doňho mali byť zapojené aj iné profesijné skupiny, ktoré majú značné príjmy zo športu, napríklad tréneri, manažéri, usporiadatelia, agentúry, promotéri, sprostredkovatelia a pod. Členské štáty treba povzbudzovať k tomu, aby sa sociálny dialóg na národnej úrovni konal aj v oblasti športu.

2.1

Šport súvisí s rôznymi oblasťami spoločnosti: výchovou, kultúrou, hospodárskymi aktivitami a slobodnou súťažou, slobodným pohybom osôb a tovaru, ľudskými právami a zdravotnou starostlivosťou. Okrem hospodárskeho významu existuje nepochybne veľa iných dôvodov, prečo je šport pre spoločnosť taký dôležitý.

2.2

V posledných desaťročiach zaznamenali športové kluby významné zmeny. Ich národný a amatérsky charakter sa postupne oslaboval, pričom mnohé z nich dnes fungujú vo forme podnikov a tým podliehajú pravidlám jednotného trhu.

2.3

EÚ však zatiaľ nemá priamu právnu kompetenciu pre oblasť športu. Právne účinky týkajúce sa športu vyplývajú zo sekundárnej legislatívy (napr. judikatúry) alebo z priameho uplatňovania ustanovení primárnej legislatívy, ktorá sa uplatňuje aj na oblasť športu.

2.4

Pred uverejnením bielej knihy neexistovala na úrovni EÚ žiadna stratégia pre šport, avšak šport bol zahrnutý vo viacerých oblastiach európskej politiky. Zmieňovala sa o ňom Amsterdamská zmluva z roku 1997 a následne aj Helsinská správa o športe z roku 1999, v ktorej Európska komisia ohlásila opatrenia na posilnenie sociálnej a výchovnej úlohy športu. Oba dokumenty zdôrazňujú sociálnu, spoločenskú a výchovnú hodnotu športu.

2.5

Vyhlásenie z Nice z roku 2000 sa tiež zaoberalo športom a v roku 2004 medzivládna konferencia rozhodla o zahrnutí športu do Zmluvy o EÚ.

2.6

Rovnako tak Európsky parlament prijal dve správy v oblasti športu (1). Okrem toho vypracovala organizácia Independent European Sport Review  (2) (Nezávislý európsky športový prieskum) nezávisle od Komisie dôležitý dokument o európskom športe. Prvá časť dokumentu sa venuje európskemu športu vo všeobecnosti a druhá časť analyzuje šport z pohľadu európskeho futbalu.

2.7

Reformná zmluva, ktorej prijatie sa očakáva v roku 2009, venuje osobitný odsek výlučne športu a v dôsledku toho sa šport konečne stáva oblasťou zodpovednosti EÚ.

2.8

Tvorbe bielej knihy predchádzal zdĺhavý proces konzultácií vládnych orgánov a mimovládnych organizácií a organizovanej občianskej spoločnosti v členských krajinách, olympijských výborov a tvorcov rozhodnutí. Tejto problematike sa venovali aj konferencie a neformálne schôdze na úrovni ministerstiev, pričom v rovnakom čase prebiehala niekoľko mesiacov trvajúca internetová konzultácia, prostredníctvom ktorej sa podarilo získať 777 pripomienok. Na niektorých generálnych riaditeľstvách EÚ sa konalo viacero schôdzí, ktorých cieľom bolo dosiahnuť dohodu o otázkach športu vo všetkých oblastiach politiky. Biela kniha vytyčuje obsiahle iniciatívy pre oblasť tak amatérskeho ako aj súťažného športu, pričom rešpektuje skutočnosť, že šport spadá do pôsobnosti členských štátov.

2.9

Analýza výsledkov konzultácií ukázala, že kľúčové otázky týkajúce sa športu sú sústredené do nasledujúcich troch hlavných oblastí:

2.10

Navyše sa identifikovalo šesť ďalších samostatných problémov, ktoré sa navzájom dosť líšia:

2.11

V dôsledku týchto analýz Komisia uznala, že Európska únia musí viac zohľadniť špecifické vlastnosti športu a hľadať riešenia stanovených problémov. Je zrejmé, že v existujúcich i plánovaných programoch a opatreniach EÚ je nutné prikladať športu väčší význam. Bude potrebné prijať rozhodnutia o spôsobe poskytovania európskej finančnej podpory športovo zameraným projektom. Rovnako sa ukázalo, že v oblasti športu je potrebný intenzívny dialóg a politická spolupráca na úrovni EÚ.

3.1

V bielej knihe sa hovorí, že „jej celkovým cieľom je dať úlohe športu v Európe strategické smerovanie, stimulovať diskusiu o špecifických problémoch, zviditeľniť šport pri príprave politík EÚ a zvyšovať informovanosť obyvateľstva, pokiaľ ide o potreby a špecifiká tohto sektora. Iniciatíva si kladie za cieľ osvetliť dôležité otázky, akou je napríklad uplatňovanie práva EÚ v oblasti športu. Snaží sa aj o začatie ďalšej činnosti na úrovni EÚ súvisiacu so športom [sic]“ (3).

3.2

Biela kniha obsahuje 53 konkrétnych opatrení a poukazuje na pozitívnu úlohu, ktorú zohráva šport v mnohých oblastiach spoločnosti. Zoznam plánovaných opatrení pod názvom akčný plán „Pierre de Coubertin“ tvorí prílohu bielej knihy. Plán má dva základné ciele:

4.1

Detailne rozpracované pripomienky EHSV sú v nasledujúcich bodoch usporiadané podľa štruktúry bielej knihy.

4.2

EHSV plne súhlasí s analýzou významnej a pozitívnej úlohy, ktorú šport zohráva v spoločnosti.

4.3

EHSV s potešením prijíma skutočnosť, že základom aktivít Komisie v oblasti športu bude zdraviu prospešná telesná aktivita, a preto schvaľuje usmernenia pre telesnú aktivitu, ako aj myšlienku založenia siete EÚ na podporu zdraviu prospešnej telesnej aktivity (HEPA). Je vedecky dokázané, že sedavý spôsob života bez dostatku pohybu zvyšuje obezitu a počet chronických onemocnení. Náklady spôsobené liečením takýchto chorôb a stratou pracovného času ťažko doliehajú na hospodárstvo a rozpočet. Je výhodnejšie investovať do prevencie v podobe fyzickej aktivity. Vytváraním športovej ponuky špecificky zameranej na určité vekové skupiny, na mužov a ženy, ako aj podporou ponuky športových aktivít v dôchodkovom veku, sa dá účinne predchádzať úrazom a znížiť riziko toho, že človek bude odkázaný na opateru. K tomu je potrebná zmena vnímania zo strany spoločnosti.

4.4

EHSV súhlasí s tým, že je potrebná spolupráca medzi odvetviami a že existujúce programy Spoločenstva (výskum a vývoj, verejné zdravie, mládež, občianstvo a celoživotné vzdelávanie) by mali odteraz zahŕňať aj šport.

4.5

EHSV víta skutočnosť, že biela kniha hovorí o potrebe koordinovať antidopingové opatrenia a domnieva sa, že je nutné aby členské štáty koordinovali svoju antidopingovú činnosť s jestvujúcimi medzinárodnými organizáciami, najmä aby sa zabránilo možnej duplikácii a zdroje mohli byť využívané efektívnejšie. V súčasnosti sú antidopingové opatrenia nepostačujúce a neodstrašujú mladých ľudí od užívania dopingových prostriedkov. EHSV preto navrhuje vypracovať štúdiu o súčasnom stave právnych predpisov jednotlivých štátov a porovnávaciu analýzu nedostatkov a medzier v tejto legislatíve.

4.6

EHSV upozorňuje, že databázy, ktoré boli vytvorené za účelom predchádzania dopingu, vzbudzujú otázky o ochrane osobných údajov, ktorú stanovujú právne predpisy Spoločenstva.

4.7

EHSV s potešením prijíma fakt, že biela kniha pojednáva o možnostiach podpory športu a telesnej aktivity prostredníctvom existujúcich programov Spoločenstva zameraných na vzdelávanie a odbornú prípravu (Comenius, Leonardo, Erasmus, Grundtvig, EQF a ECVET).

4.8

EHSV schvaľuje vykonania štúdie o odbornej príprave mladých športovcov a športovkýň. Odporúča vypracovať štúdiu, ktorá by sa zaoberala zodpovednosťou športových klubov voči mladým vrcholovým športovcom na konci aktívnej športovej kariéry: mali by im poskytnúť možnosť odborne sa vzdelávať a pomôcť im aktívne sa zapojiť do pracovného života.

4.9

EHSV zdôrazňuje, že systémy prípravy mladých talentovaných športovcov a športovkýň by mali byť prístupné všetkým a mali by umožňovať voľný pohyb pracovných síl. Problematika prípravy mladých športovcov na miestnej úrovni si však vyžaduje pozornú analýzu, pretože kluby zohrávajú kľúčovú úlohu pri vyhľadávaní a príprave mladých talentov, do čoho investujú významné zdroje a tým plnia spoločensky užitočnú funkciu. Kluby je potrebné povzbudzovať, aby v týchto aktivitách pokračovali.

4.10

EHSV s potešením konštatuje, že biela kniha venuje značný priestor neziskovým organizáciám, dobrovoľníckej činnosti a neprofesionálnemu športu, pretože väčšina športu v Európe spadá do týchto štruktúr.

4.11

Zároveň EHSV upozorňuje na to, že vzhľadom na rôzny vývoj v oblasti športu sa situácia neziskových organizácií v jednotlivých krajinách líši z hľadiska financovania, hospodárskej aktivity a podpory zo strany ústrednej a miestnej samosprávy. ESHV vyjadruje nádej, že plánovaná štúdia na uvedenú tému sa bude zaoberať spomenutými odlišnosťami.

4.12

ESHV víta uznanie, že opatrenia a programy EÚ môžu pomôcť lepšie využiť potenciál športu ako nástroja začlenenia do spoločnosti. Cieľom má byť podpora užšej spolupráce medzi sociálne izolovanými a znevýhodnenými skupinami na jednej strane a spoločnosťou ako celkom na druhej strane.

4.13

Biela kniha sa zaoberá problematikou športu pre ľudí so zdravotným postihnutím. EHSV berie s potešením na vedomie, že v tomto dokumente sa hovorí o poskytnutí dostupných zariadení a odbornej prípravy pre pracovníkov a dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú ľuďom so zdravotným postihnutím.

4.14

EHSV berie s potešením na vedomie skutočnosť, že sa biela kniha zmieňuje o väčšom zapojení žien do športu, ich aktívnejšej úlohe a o podpore rovnosti medzi mužmi a ženami. Športovanie žien môže pozitívne ovplyvniť športovanie rodín a detí a tak výrazne prospieť celej spoločnosti.

4.15

EHSV víta myšlienku spolupráce s existujúcimi národnými a medzinárodnými organizáciami pri predchádzaní násiliu počas športových podujatí a pokladá za dôležité, aby tu nedochádzalo k duplicite vynaloženého úsilia a prostriedky mohli byť využívané efektívnejšie.

4.16

EHSV pripomína, že spolupráca členských štátov pri predchádzaní násiliu počas športových podujatí sa v súčasnom období uskutočňuje v rámci spolupráce vo vnútorných záležitostiach v pracovnej skupine pre policajnú spoluprácu (PCWP).

4.17

EHSV berie s potešením na vedomie skutočnosť, že dokument uznáva ekonomický dosah športu a jeho potenciál pre vytváranie pracovných miest, ale je sklamaný, že sa nezaoberá možnosťou v budúcnosti vyčleniť už existujúce finančné prostriedky EÚ aj pre športové, spoločenské a viacfunkčné zariadenia, ktoré spĺňajú stanovené kritéria.

4.18

EHSV pokladá za užitočné, aby sa pre účely rozhodovania na úrovni EÚ vytvoril jednotný systém štatistiky o športe.

4.19

EHSV by chcel tiež pripomenúť, že existujú rozdiely medzi štruktúrami športu a štatistickými systémami na úrovni členských štátov a že veľká časť ekonomických prínosov športu je vyjadrená ťažko merateľnými ukazovateľmi (napríklad znížením dĺžky nemocenskej a výdavkov na lieky, a zvýšením sociálnej súdržnosti).

4.20

EHSV pokladá prieskumy Eurobarometra za užitočné a tiež víta plánovanú štúdiu o väzbách medzi odvetvím športu a Lisabonským procesom ako aj výmenu skúseností o významných športových podujatiach.

4.21

Vzhľadom na uvedenú rôznorodosť európskych športových štruktúr EHSV víta myšlienku štúdie, ktorú by vypracovala Komisia o financovaní športu v členských krajinách a súvisiacich daňových zvýhodneniach a stimuloch.

4.22

EHSV zastáva názor, že vzťah medzi špecifikami športu a európskymi právnymi predpismi je veľmi dôležitou otázkou. Pre športové organizácie je dôležité, aby sa tento vzťah vyjasnil.

4.23

EHSV zastáva názor, že je nutné ďalej pracovať na vhodnejšom riešení. Z dlhodobého hľadiska uplatňovanie jurisdikcie neposkytuje právnu istotu zainteresovaným subjektom v oblasti športu.

4.24

Potreba zosúladiť stanovy a záujmy športových organizácií s európskymi právnymi predpismi súvisí s niektorými inými otázkami: plánované posúdenie dôsledkov pre agentov hráčov, plánovaný dialóg o licenčných systémoch pre kluby a kolektívny predaj vysielacích práv na športové podujatia. EHSV vyjadril svoj súhlas s predloženými návrhmi.

4.25

EHSV súhlasí, že je potrebné chrániť maloletých športovcov a víta aktivity navrhnuté v bielej knihe: monitorovanie smernice o ochrane mladých ľudí na pracovisku, zadanie štúdie o detskej práci a informovanie členských štátov o existujúcich právnych predpisoch.

4.26

EHSV plne podporuje každé úsilie o boj proti zločinu v oblasti športu (korupcia, pranie špinavých peňazí) ako aj vypracovanie príslušných európskych stratégií.

4.27

EHSV súhlasí, aby v EÚ existovali stabilné licenčné systémy pre profesionálne kluby, ktoré by zabezpečili transparentnosť ich konania.

4.28

EHSV pokladá za veľmi dôležité, aby sa príjmy z médií delili na základe mechanizmu solidarity na podporu amatérskeho športu.

4.29

EHSV v súvislosti s početnými aktivitami uvedenými v tomto stanovisku víta pokračovanie dialógu a ďalšie dohody tak medzi Komisiou, členskými štátmi a mimovládnymi športovými organizáciami ako aj inštitúciami EÚ.

4.30

EHSV dôrazne podporuje vytvorenie výborov pre európsky sociálny dialóg (4) na sektorálnej úrovni, aby takýto dialóg napomohol fungovaniu jednotného európskeho trhu v oblasti športu. K sociálnemu dialógu na európskej úrovni je okrem zamestnávateľov (klubov) a zamestnancov (športovcov, trénerov a pomocného personálu) potrebné prizvať aj výrobcov športových potrieb a medzinárodné organizácie pôsobiace v rôznych odvetviach športu.

4.31

Možnými témami európskeho sociálneho dialógu by mohli byť penzijné fondy pre profesionálnych športovcov, poplatky za prenosy športových podujatí, reklamné a obrazové práva, ochrana zdravia pri práci, otázky hráčov vychovaných v domácich kluboch a pracovných zmlúv a podpora zapojenia do pracovného života na konci aktívnej športovej kariéry.