(1)

Dňa 4. decembra 2020 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antisubvenčné konanie týkajúce sa dovozu upravovaných hliníkových fólií (ďalej len „UHF“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“, „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“) na základe článku 10 nariadenia (EÚ) 2016/1037 (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí antisubvenčného konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 21. októbra 2020 podalo šesť výrobcov z Únie (ďalej len „navrhovatelia“) predstavujúcich viac ako 50 % celkovej výroby upravovaných hliníkových fólií v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o existencii subvencovania a výslednej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Pred začatím antisubvenčného prešetrovania Komisia oznámila čínskej vláde (3), že jej bol doručený riadne doložený podnet, a vyzvala čínsku vládu na konzultácie v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia. Konzultácie sa uskutočnili 30. novembra 2020. Nebolo však možné dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu.

(4)

Komisia 22. októbra 2020 začala samostatné antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa rovnakého výrobku s pôvodom v ČĽR (ďalej len „samostatné antidumpingové prešetrovanie“) (4). Analýzy ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie vykonané počas tohto antisubvenčného prešetrovania a samostatného antidumpingového prešetrovania sú mutatis mutandis zhodné, keďže definícia výrobného odvetvia Únie, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, posudzované obdobie a obdobie prešetrovania sú v obidvoch prešetrovaniach rovnaké.

(5)

Čínska vláda pred začatím prešetrovania a po jeho začatí tvrdila, že by sa nemalo začať, lebo podnet nesplnil dôkazné požiadavky, ktoré vyplývajú z článku 11 ods. 2 a 3 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a článku 10 ods. 2 základného nariadenia. Podľa čínskej vlády neboli dôkazy o napadnuteľných subvenciách, ujme a príčinnej súvislosti medzi subvencovanými dovozmi a ujmou dostatočné. Čínska vláda vo svojom podaní po začatí konania zopakovala, že podnet, pokiaľ ide o počet nárokovaných schém subvencovania, neobsahoval dostatočné dôkazy na splnenie dôkaznej normy a bez ohľadu na to, aké informácie môže mať navrhovateľ primerane k dispozícii, vždy musia existovať dostatočné dôkazy týkajúce sa existencie a povahy subvencie, značnej ujmy a príčinnej súvislosti. Čínska vláda takisto zopakovala toto tvrdenie po konečnom poskytnutí informácií.

(6)

Čínska vláda vo svojom podaní po začatí prešetrovania a aj po konečnom poskytnutí informácií takisto tvrdila, že správa Komisie o dostatočnosti dôkazov a antisubvenčné dotazníky presahovali tvrdenia uvedené v podnete a že Komisia pridala k podnetu dodatočné dôkazy na odôvodnenie začatia prešetrovania. Čínska vláda tvrdila, že Komisia doplnením takýchto prvkov rozšírila rozsah prešetrovania. Čínska vláda konkrétnejšie tvrdila, že Komisia doplnením odkazov na dokumenty, ako sú správa o hliníku z roku 2018, stratégia „Made in China 2025“, rozhodnutie ministerstva obchodu USA z roku 2018 o hliníkových výrobkoch, a doplnením spoločnosti Chinese Export & Credit Insurance Corporation (ďalej len „Sinosure“) do zoznamu finančných inštitúcií, ktoré sa majú prešetriť, alebo požiadaním o informácie týkajúce sa Čínskej komisie pre bankovú a poisťovaciu reguláciu (ďalej len „CBIRC“) rozšírila rozsah prešetrovania.

(7)

Komisia zamietla tvrdenie čínskej vlády týkajúce sa dostatočnosti dôkazov. Dôkazy predložené v podnete totiž predstavovali informácie, ktoré boli v danej fáze navrhovateľovi primerane dostupné. Ako sa uvádza v správe o dostatočnosti dôkazov, ktorá obsahuje posúdenie Komisie týkajúce sa všetkých dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii, pokiaľ ide o ČĽR, a na základe ktorých Komisia začala prešetrovanie, vo fáze začatia prešetrovania existovali dostatočné dôkazy, že údajné subvencie boli napadnuteľné, pokiaľ ide o ich existenciu, výšku a povahu. Podnet takisto obsahoval dostatočné dôkazy o existencii ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie subvencovaným dovozom.

(8)

Komisia takisto zamietla tvrdenie týkajúce sa rozsahu prešetrovania. Súčasťou správy o dostatočnosti dôkazov je preskúmanie prvkov, ktoré mala Komisia k dispozícii, a to okrem iného vrátane prvkov, ktoré predložil navrhovateľ. Prvky v podnete sa skutočne analyzovali spoločne a podložili sa ďalšími skutočnosťami známymi Komisii, a to v súlade so zavedenou praxou. Ako sa uvádza v oznámení o začatí konania, so zreteľom na článok 10 ods. 2 a 3 základného nariadenia Komisia vypracovala správu o dostatočnosti dôkazov, ktorá obsahuje posúdenie Komisie týkajúce sa všetkých dôkazov súvisiacich s ČĽR, ktoré má k dispozícii a na základe ktorých Komisia začala prešetrovanie. Rozsah prešetrovania sa teda nezužuje na dôkazy a tvrdenia v podnete, ale môže sa doplniť o ďalšie informácie, ktoré má Komisia k dispozícii. Komisia môže okrem toho počas prešetrovania preskúmať všetky informácie, ktoré sú relevantné z hľadiska údajných subvencií, a neobmedzuje sa len na informácie uvedené v podnete. Týka sa to aj finančných inštitúcií poskytujúcich preferenčné financovanie, ako je Sinosure, a príslušných regulačných orgánov, ako je CBRC.

(9)

Hoci čínska vláda zopakovala svoje tvrdenia týkajúce sa dostatočnosti dôkazov a rozsahu prešetrovania aj po konečnom poskytnutí informácií, nepredložila žiadne nové presvedčivé tvrdenia ani dôkazy. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(10)

Čínska vláda vo svojom podaní po začatí konania tvrdila, že navrhovateľ využil čínske právne predpisy selektívne a nesprávne si vyložil ich prepojenie, pokiaľ ide o odvetvie UHF. Čínska vláda uviedla, že politické dokumenty, ako sú 10. až 13. päťročné plány, Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (2005) a plán rozvoja neželezných kovov (2016 – 2020), sú len usmerňovacie dokumenty, ktoré nie sú záväzné. Čínska vláda takisto uviedla, že upravované hliníkové fólie sa v päťročných plánoch osobitne neuvádzajú.

(11)

Komisia poznamenala, že čínska vláda nespochybňuje existenciu takýchto plánov, programov alebo odporúčaní, ale len rozsah, v akom sú záväzné pre odvetvie UHF. Komisia ďalej poznamenala, že navrhovateľ poskytol dôkazy, ktoré naznačujú, že priemyselné odvetvia neželezných kovov, ktorých súčasťou je aj odvetvie hliníka, sú uvedené vo viacerých vládnych dokumentoch. Čínska vláda nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by sa uvedené dokumenty nevzťahovali na dotknutý výrobok.

(12)

Čínska vláda takisto uviedla, že štátom vlastnené podniky, štátom vlastnené banky alebo Sinosure nemožno označiť za verejné orgány a že navrhovateľ sa neodôvodnene spoliehal na formálne znaky kontroly, ako napr. vlastníctvo čínskej vlády a údajná právomoc vymenúvať či nominovať riadiacich pracovníkov s cieľom vyvodiť neodôvodnený záver, že všetky štátom vlastnené podniky/banky konali ako verejné orgány. Čínska vláda takisto tvrdila, že navrhovateľ sa spoliehal na predchádzajúce prípady Komisie alebo ministerstva obchodu USA pri hodnotení povahy funkcií, ktoré vykonávali banky, a povahy a rozsahu, ktoré im boli zverené vládnym orgánom. Čínska vláda takisto tvrdila, že minulé zistenia Komisie v prípade neprepojených odvetví by v podnete nepredstavovali dostatočné dôkazy a že takisto neodôvodňujú, že v tomto prešetrovaní štátom vlastnené banky a Sinosure konali ako verejné orgány.

(13)

Komisia poznamenala, že toto tvrdenie čínskej vlády súvisí s už uvedeným tvrdením a že v podnete sa okrem iného uvádza zákon o bankách v Číne, v súvislosti s ktorým čínska vláda nepopiera, že ide o čínsky právny predpis. Komisia zdôraznila, že v nedávnych antisubvenčných prešetrovaniach EÚ týkajúcich sa rovnakých programov subvencovania ako programov uvedených v podnete, v ktorých sa takisto skúmalo, či štátom vlastnené podniky/banky konali ako verejné orgány, sa dospelo k záveru, že to tak je (5). Skutočnosť, že sa tieto prešetrovania vzťahujú na odvetvia neprepojené s odvetvím UHF, neruší platnosť označenia uvedených inštitúcií za verejné orgány. Dôkaz o štátnom vlastníctve možno okrem toho považovať za dôkaz, „ktorým sa má potvrdiť alebo z ktorého má byť zjavné“ , že subjekt je verejným orgánom schopným poskytnúť finančný príspevok (6).

(14)

Čínska vláda vo svojom podaní po začatí konania ďalej tvrdila, že v posledných rokoch došlo vo finančnom sektore k rozsiahlym zmenám a reformám a že podnet sa tak nemohol opierať o žiadnu predchádzajúcu situáciu. Komisia však poznamenala, že navrhovateľ v podnete poskytol aj ďalšie dôkazy o nepretržitej existencii programov subvencovania. Komisia ďalej pripomenula, že čínska vláda neposkytla dôkazy, ktoré by vyvrátili pokračovanie príslušných programov. Vo fáze začatia konania mali teda dostupné dôkazy tendenciu preukazovať, že nedošlo k žiadnej relevantnej zmene sporných programov subvencovania.

(15)

V tom istom podaní čínska vláda takisto tvrdila, že niektoré usmerňovacie dokumenty vrátane dočasných ustanovení o podpore reštrukturalizácie priemyslu (rozhodnutie Štátnej rady č. 40 z roku 2005) (ďalej len „rozhodnutie č. 40“) s odkazom na „11. päťročné plány“ sú zastarané a počas obdobia prešetrovania už neplatia.

(16)

Kapitola III rozhodnutia č. 40 odkazuje na „Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu“, ktorý pozostáva z troch druhov obsahu, a to z obsahu podporovaných projektov, obsahu obmedzených projektov a obsahu vylúčených projektov.

(17)

Podľa poznatkov Komisie bola posledná zmena Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu schválená vyhláškou Národnej komisie pre rozvoj a reformu Čínskej ľudovej republiky č. 29 z 27. augusta 2019, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2020 (7). Tento nový „Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2019)“ sa prijal a nadobudol účinnosť počas obdobia prešetrovania. Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu uvedený v rozhodnutí č. 40 bol preto počas obdobia prešetrovania platný.

(18)

Čínska vláda po konečnom poskytnutí informácií zopakovala svoje tvrdenie, že Komisia nesprávne vyložila úlohu plánov a projektov Čínskej vlády, a tvrdila, že ide o výlučne usmerňovacie dokumenty, ktoré nie sú právne záväzné. Zároveň nesúhlasila s opieraním sa o zistenia, ku ktorým sa dospelo v rámci predchádzajúcich prešetrovaní, ako ani s použitím pracovného dokumentu útvarov Komisie z roku 2017 o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu (8), ktorý čínska vláda považuje za nepresný a neobjektívny, keďže bol vypracovaný osobitne s cieľom uľahčiť začatie prešetrovaní na ochranu obchodu. Čínska vláda okrem toho namietala proti stanovisku Komisie, že právne predpisy, nariadenia a vládne plány možno primerane považovať za naďalej uplatniteľné, pokiaľ sa nepreukáže, že sú zrušené alebo nahradené.

(19)

Komisia v prvom rade poznamenala, že čínska vláda nepredložila žiadne nové presvedčivé tvrdenia ani dôkazy týkajúce sa všeobecnej úlohy plánov a projektov čínskej vlády a ich záväznosti.

(20)

Po druhé, pokiaľ ide o použitie informácií uvedených v správe o Číne, skutočnosť, že dokument sa vydal so zreteľom na jeho možné využitie na účely prešetrovaní na ochranu obchodu, nespôsobuje nesprávnosť alebo zaujatosť objektívnych dôkazov uvedených v správe, ako tvrdila čínska vláda. Komisia ďalej poznamenáva, že v súčasnom prešetrovaní na uvedený dokument odkazovala len dvakrát, raz v rámci všeobecného úvodu o systéme päťročných plánov a raz v kontexte vytvorenia súvislosti medzi plánovacími dokumentmi a podporovanými odvetviami. Tieto odkazy sa použili v kombinácii s ďalšími odkazmi a boli nimi podložené, a to vrátane dokumentov, ktoré vydala samotná čínska vláda.

(21)

Po tretie, Komisia trvá na svojom stanovisku, že stanovené právne predpisy, nariadenia a vládne plány možno primerane považovať za naďalej uplatniteľné, kým sa nepreukáže, že sú zrušené alebo nahradené. Komisia totiž ako súčasť prešetrovania čínskej vláde zaslala zoznam referenčných dokumentov týkajúcich sa všeobecného právneho rámca, pravidiel a postupov, ktoré sú uplatniteľné v ČĽR, ako aj niektoré špecifické dokumenty týkajúce sa dotknutého odvetvia. Čínska vláda bola požiadaná o preskúmanie úplnosti a platnosti týchto dokumentov, ako aj o ich aktualizáciu alebo doplnenie v relevantných prípadoch. Komisia po tom, ako od čínskej vlády získala odôvodnenú odpoveď a aktualizované referenčné dokumenty, usúdila, že môže primerane predpokladať pokračujúcu uplatniteľnosť dokumentov, ktoré neboli zrušené ani nahradené.

(22)

Tvrdenia čínskej vlády v tejto súvislosti sa preto zamietli.

(23)

Čínska vláda po začatí konania ďalej tvrdila, že navrhovateľ nestanovil podmienky na uplatňovanie externej referenčnej hodnoty pre práva na užívanie pozemkov. Komisia však zistila, že tvrdenia obsiahnuté v podnete sú podporené nedávnymi antisubvenčnými prešetrovaniami EÚ, v ktorých sa v týchto veciach dospelo k záveru, že sú potrebné externé referenčné hodnoty prispôsobené prevládajúcim podmienkam v ČĽR (9).

(24)

Čínska vláda okrem toho tvrdila, že rôzne schémy subvencovania uvádzané navrhovateľom nemožno považovať za subvenciu, keďže sa v podnete neuvádzali podrobné dôkazy týkajúce sa existencie, výšky a povahy týchto subvencií, ani priameho vzťahu medzi subvenciou a dotknutým výrobkom. Čínska vláda ďalej v súvislosti s rôznymi subvenciami tvrdila, že navrhovateľ nepredložil dôkaz o výhodách a špecifickosti.

(25)

Komisia zastáva názor, že navrhovateľ poskytol dostatočné dôkazy o existencii, výške, povahe, výhodách a špecifickosti, ktoré mal primerane k dispozícii. Komisia okrem toho zdôrazňuje, že nedávne antisubvenčné prešetrovania EÚ týkajúce sa rovnakých programov subvencovania uvedených v podnete skúmali aj výhody a špecifickosť tých istých programov, pričom sa v týchto záležitostiach dospelo k odlišným záverom9. V každom prípade Komisia preskúmala dôkazy uvedené v podnete a poskytla vlastné posúdenie všetkých relevantných prvkov v správe o dostatočnosti dôkazov, ktorá bola po začatí konania uložená do verejne prístupného spisu. Po začatí konania čínska vláda zopakovala svoje pripomienky, neposkytla však žiadne ďalšie dôkazy.

(26)

Komisia preto dospela k záveru, že v podnete boli dostatočné dôkazy, ktoré mohli naznačovať existenciu údajného subvencovania zo strany čínskej vlády.

(27)

Čínska vláda vo svojom podaní po začatí konania uviedla, že daňový režim poskytujúci úľavy na DPH na zariadenia vyrábané na domácom trhu bol ukončený. Komisia vzala túto pripomienku na vedomie, no zdôraznila, že daňové režimy týkajúce sa úľav na DPH alebo dovozného cla a oslobodení dovážaných zariadení od DPH by mohli ešte stále poskytovať výhody, ako napríklad odpisy počas životnosti príslušného zariadenia, prípadne aj počas obdobia prešetrovania.

(28)

Čínska vláda po začatí konania takisto tvrdila, že navrhovatelia nesprávne odmietli skutočnosť, že odvetvie UHF v Únii využíva výhody viacerých priamych a nepriamych subvencií, pomocí a stimulov v rôznych formách zo strany EÚ a orgánov členských štátov a že Komisia by nemala uplatňovať dvojaký meter. Čínska vláda toto tvrdenie zopakovala aj po konečnom poskytnutí informácií.

(29)

Toto tvrdenie týkajúce sa subvencií v EÚ nemalo žiadny vplyv na posúdenie Komisie, z ktorého vychádza začatie prešetrovania tohto prípadu, pretože nepatria medzi faktory, ktoré sa na tento účel brali do úvahy.

(30)

Výrobné odvetvie Únie nepredložilo žiadosť o registráciu dovozu podľa článku 24 ods. 5 základného nariadenia.

(31)

Komisia v súlade s článkom 29a ods. 2 základného nariadenia 6. augusta 2021 informovala zainteresované strany o svojom úmysle neuložiť vyrovnávacie opatrenia a pokračovať v prešetrovaní. Keďže neboli uložené žiadne predbežné vyrovnávacie opatrenia, Komisia dovoz nezaregistrovala podľa článku 24 ods. 5a základného nariadenia. Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia.

(32)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(33)

Súčasné antisubvenčné, ako aj samostatné antidumpingové prešetrovanie uvedené v odôvodnení 4 prebiehali v rovnakom období prešetrovania a v tom istom posudzovanom období.

(34)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, čínsku vládu, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, známych dovozcov a používateľov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(35)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(36)

Niekoľko zainteresovaných strán požiadalo o vypočutie pred útvarmi Komisie. Stranám, ktoré o to v lehotách stanovených na tento účel požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia. Spoločnosť Xiamen Xiashun Aluminium Foil Co. Ltd. požiadala o zásah úradníka pre vypočutie a 8. apríla 2021 sa s ním uskutočnilo vypočutie.

(37)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vzorku vybrala na základe objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii v období prešetrovania. Vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 50 % odhadovanej celkovej výroby a 40 % odhadovaného celkového objemu predaja podobného výrobku v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke. Keďže neboli doručené žiadne pripomienky, vzorka sa potvrdila.

(38)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(39)

Dvaja neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Vzhľadom na malý počet odpovedí nebol potrebný výber vzorky neprepojených dovozcov.

(40)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(41)

Deväť z vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR poskytlo požadované informácie a súhlasili so zahrnutím do vzorky. Komisia v súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia vybrala vzorku troch skupín vyvážajúcich výrobcov, a to na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť. Uvedené spoločnosti predstavovali vyše 90 % odhadovaného celkového dovozu dotknutého výrobku do Únie.

(42)

V súlade s článkom 27 ods. 2 základného nariadenia dostali všetci známi dotknutí vyvážajúci výrobcovia a orgány dotknutej krajiny príležitosť vyjadriť pripomienky k výberu vzorky. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(43)

Do vzorky skupín vyvážajúcich výrobcov patria tieto subjekty:

(44)

Štyria čínski vyvážajúci výrobcovia, ktorí zaslali formulár na výber vzorky, informovali Komisiu o svojom úmysle požiadať o individuálne preskúmanie podľa článku 27 ods. 3 základného nariadenia. Komisia sprístupnila dotazník online v deň začatia konania. Vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky okrem toho informovala, že pokiaľ chcú byť individuálne preskúmaní, požaduje sa od nich, aby predložili vyplnený dotazník. Žiadna z týchto spoločností však vyplnený dotazník nepredložila. V dôsledku toho neboli možné žiadne individuálne preskúmania.

(45)

Komisia zaslala dotazník navrhovateľovi a dotazníky pre výrobcov z Únie, dovozcov, používateľov a vyvážajúcich výrobcov v Číne boli sprístupnené online (10) v deň začatia konania.

(46)

Komisia zaslala dotazník aj čínskej vláde, ktorý obsahoval aj osobitné dotazníky pre Sinosure, banky a ostatné finančné inštitúcie, ktoré poskytli financovanie alebo vývozné úvery vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, ako aj pre desiatich popredných výrobcov a distribútorov vstupných materiálov, ktoré využívajú vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Čínska vláda bola takisto v záujme administratívneho zjednodušenia požiadaná, aby zozbierala vyplnené dotazníky poskytnuté týmito finančnými inštitúciami a výrobcami alebo distribútormi vstupných materiálov a zaslala ich priamo Komisii.

(47)

Komisia dostala vyplnený dotazník od čínskej vlády, ktorý obsahoval vyplnený dotazník od banky Export-Import Bank of China (ďalej len „banka EXIM“) a Sinosure. Neprišla však odpoveď od žiadnej inej banky či finančnej inštitúcie, ani od hlavných výrobcov a distribútorov vstupných materiálov.

(48)

Komisia takisto dostala vyplnené dotazníky od všetkých skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, od deviatich používateľov a jedného neprepojeného dovozcu.

(49)

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 28 základného nariadenia, Komisia vyhľadala a porovnala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely stanovenia subvencie, z nej vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Vzhľadom na vypuknutie pandémie COVID-19 a následné opatrenia prijaté v reakcii na túto pandémiu (ďalej len „oznámenie o COVID-19“) (11) Komisia nemohla vykonať overovanie na mieste v priestoroch čínskej vlády, spoločností zaradených do vzorky a spolupracujúcich dovozcov a používateľov. Komisia namiesto toho vykonala overenie informácií poskytnutých čínskou vládou na diaľku, na ktorom sa zúčastnili aj úradníci z príslušných ministerstiev a iné orgány verejnej správy. Komisia okrem toho prostredníctvom videokonferencie vykonala overenie na diaľku porovnaním týchto spoločností:

(50)

Overenie na diaľku naplánované so spoločnosťou Manreal nebolo možné dokončiť v dôsledku nedostatočnej spolupráce zo strany tejto spoločnosti. Spoločnosť Manreal požiadala o zásah úradníka pre vypočutie, ktorý potvrdil, že ukončenie overenia na diaľku nepredstavuje porušenie práva spoločnosti Manreal na obhajobu. Vyplnený dotazník spoločnosti Manreal preto nebol zohľadnený v rámci konečných zistení. Táto skutočnosť však nemala vplyv na závery o záujme Únie. Napriek ukončeniu overenia na diaľku bola táto spoločnosť stále považovaná za zainteresovanú stranu a jej pripomienky podané v rámci prešetrovania boli zohľadnené.

(51)

Komisia 3. novembra 2021 informovala všetky strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné vyrovnávacie clo na dovoz dotknutého výrobku (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“).

(52)

Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií. Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(53)

Komisia sa v tomto nariadení zaoberala pripomienkami predloženými počas antisubvenčného postupu. Toto nariadenie sa nezaoberalo pripomienkami predloženými v rámci samostatného antidumpingového prešetrovania, pokiaľ strany výslovne neuviedli, že predložené pripomienky sa vzťahujú na obidva postupy.

(54)

Dotknutý výrobok je upravovaná hliníková fólia s hrúbkou menšou ako 0,021 mm, bez podložky, valcovaná, ale ďalej neupravená, vo zvitkoch s hmotnosťou presahujúcou 10 kg (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(55)

Tieto výrobky sú vylúčené:

(56)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(57)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(58)

Niekoľko strán podalo žiadosti o vylúčenie výrobku, a to pre tieto výrobky: UHF s hrúbkou menšou ako 6 mikrónov (ďalej len „UHF < 6“) a UHF na batérie do elektrických áut (ďalej len „UHF na automobilové batérie“).

(59)

Niekoľkí používatelia, Walki, Gascogne a Alupol, tvrdili, že výrobcovia z Únie neponúkajú UHF < 6. Toto údajne dokazuje skutočnosť, že výrobcovia z Únie nepropagujú takéto výrobky na svojich webových sídlach ani vo svojich brožúrach a odmietajú objednávky takýchto výrobkov. Výrobcovia z Únie nemajú ani záujem ponúkať UHF < 6, keďže ich výrobná kapacita je naplnená objednávkami iných výrobkov so zreteľom aj na očakávaný dopyt po fólii na automobilové batérie. Výrobcovia z Únie nie sú v pozícii poskytovať požadovanú „obchodnú“ kvalitu, najmä pokiaľ ide o pórovitosť/priepustnosť meranú maximom pórov na štvorcové metre. Používanie tenších UHF je okrem toho ekologickejšie a z tohto dôvodu by sa takisto malo vylúčiť z rozsahu posudzovania.

(60)

Spoločnosť Huhtamäki ďalej tvrdila, že výrobné odvetvie Únie má obmedzenia v dodávke tenších UHF.

(61)

Komisia požiadala všetkých deväť používateľov, ktorí spolupracujú na prešetrovaní, aby špecifikovali svoj súčasný dopyt po UHF < 6 a ich zdroje. Iba jeden používateľ potvrdil, že počas OP nakúpil od jediného čínskeho výrobcu určité množstvo UHF < 6, pričom kvalita výrobku presiahla hranicu kvality komerčnej výroby. Aj v prípade tohto používateľa však UHF < 6 predstavujú veľmi malú časť jeho spotreby UHF. Ďalší používatelia iba uviedli požiadavky od svojich príslušných zákazníkov na výrobky obsahujúce UHF < 6, ktoré mali za následok objednávky na skúšku tak pre výrobné odvetvie UHF Únie, ako aj čínskych výrobcov po skončení obdobia prešetrovania.

(62)

Z odpovedí vyplynulo, že dopyt po UHF < 6 sa začal iba celkom nedávno a má stúpajúci trend. V uplynulých desiatich rokoch existoval po nich istý obmedzený dopyt, ale žiadna jednoznačná tendencia. Toto je v súlade s vysvetleniami od výrobcov z Únie, že aj v minulosti dochádzalo k postupnému prechodu na tenšie UHF, a to z rozsahu 7 – 8 mikrónov, ktorý bol v minulosti nižším rozsahom, na 6 a 6,35 mikróna, ktorý sa stal v súčasnosti normou v mnohých aplikáciách.

(63)

Hoci v prieskume medzi výrobcami z Únie sa ukázalo, že odhliadnuc od priamych rokovaní žiadny z nich v súčasnosti aktívne nepropaguje UHF < 6, Komisia získala dostatok dôkazov o tom, že výrobcovia z Únie sú schopní vyrábať UHF < 6. Toto zahŕňa skúšobnú výrobu valcovne po skončení OP, ktorá podľa skúšobnej dokumentácie spĺňala technické požiadavky kupujúceho. Komisia ďalej mohla potvrdiť predaj UHF < 6 od rôznych výrobcov z Únie v komerčných výrobných množstvách, hoci v obmedzenej miere, počas obdobia desiatich rokov pred OP. Komisia takisto zaznamenala investície do kontroly kvality. Komisia preto dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie môže poskytovať kvalitu na uspokojenie dopytu na trhu.

(64)

Po druhé, kapacita výroby UHF < 6 je obmedzená posledným stupňom, t. j. valcovacími stolicami. Komisia preto analyzovala kapacitu rôznych výrobcov z Únie v tomto poslednom kroku aj s prihliadnutím na dopyt po iných výrobkoch v rôznych výrobných krokoch. Všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky mali dostatočnú voľnú kapacitu, ktorá im umožňovala poskytovať UHF < 6, a to aj vtedy, ak by sa v budúcnosti zvýšil dopyt po fóliách na automobilové batérie. Komisia preto nemohla potvrdiť riziko nedostatočnej ponuky v prípade budúceho zvýšenia dopytu po UHF < 6.

(65)

Po tretie, pokiaľ ide o argument, že používanie tenších UHF je ekologickejšie, Komisia pripomenula, že zamýšľaným účelom opatrení na ochranu obchodu vo forme ciel nie je zabrániť dovozu daného výrobku, ale zabezpečenie toho, aby sa s takýmto dovozom obchodovalo za ceny nespôsobujúce ujmu. Komisia ďalej pripomenula schopnosť výrobcov z Únie vyrábať UHF < 6.

(66)

A napokon, pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Huhtamäki týkajúce sa obmedzenia dodávky, prešetrovaním sa zistilo, že výrobná kapacita UHF < 6 výrobného odvetvia Únie je značne vyššia než dopyt.

(67)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia zamietla žiadosť o vylúčenie UHF < 6 z vymedzenia prešetrovaného výrobku.

(68)

Spoločnosť Gascogne požiadala, aby sa jej tvrdenia predložené v samostatnom antidumpingovom konaní týkajúcom sa rovnakého výrobku s pôvodom v ČĽR začlenili do tohto antisubvenčného prešetrovania. Komisia sa rovnakými tvrdeniami zaoberala už v odôvodneniach 25 až 28 nariadenia (EÚ) 2021/2170.

(69)

Spoločnosť Walki rovnako požiadala, aby sa jej tvrdenia predložené v samostatnom antidumpingovom prešetrovaní začlenili do tohto antisubvenčného prešetrovania. Komisia sa v tejto súvislosti odvoláva na svoje zistenia v odôvodneniach 29 až 32 nariadenia (EÚ) 2021/2170.

(70)

Spoločnosť Walki počas vypočutia po konečnom poskytnutí informácií okrem toho vysvetlila, že po období prešetrovania v októbri 2021 stále neexistoval aktívny predaj na otvorenom trhu ani uvedenie UHF < 6 na trh európskymi výrobcami. Spoločnosť Walki predložila dôkaz, že po období prešetrovania nedostala kladnú odpoveď na žiadosti o cenovú ponuku v prípade UHF < 6, a vysvetlila, že len jeden výrobca z Únie by bol schopný prijímať objednávky na UHF < 6 v komerčnom množstve. Komisia sa rovnakými tvrdeniami zaoberala už v odôvodnení 28 nariadenia (EÚ) 2021/2170.

(71)

Jedna zainteresovaná strana, spoločnosť Xiamen, požadovala vylúčenie hliníkových fólií na automobilové batérie z týchto dôvodov:

(72)

V reakcii Komisia najprv poznamenala, že spoločnou vlastnosťou všetkých zliatin uvedených zainteresovanou stranou je, že obsahujú viac ako 98 % hliníka, a podnet sa neobmedzuje na konkrétnu zliatinu. Použitie odlišných zliatin na odlišné variácie výrobku nie je nezvyčajné a nemôže slúžiť ako kritérium vylúčenia.

(73)

Po druhé, lesklý/matný povrch je dôsledkom valcovania dvoch vrstiev UHF spolu na poslednej valcovacej stolici, pričom strany UHF, ktoré sú oproti sebe, počas valcovania zmatnejú. Tento výrobný postup sa uvádzal v podnete, v ktorom sa výslovne uvádza, že oba povrchy UHF môžu byť lesklé, ak to špecifikoval zákazník. Plánované použitie UHF na automobilové batérie preto nemôže byť dôvodom žiadneho vylúčenia z vymedzenia výrobku, pretože fyzikálne vlastnosti výrobku sú tie isté. To isté platí o vyšších nákladoch z dôvodu valcovania jedinej vrstvy.

(74)

Po tretie, výroba automobilových batérií v Únii je stále vo svojej počiatočnej fáze. Komisia zozbierala dôkazy preukazujúce, že výrobcovia z Únie sa pripravujú na uspokojenie dopytu tohto vznikajúceho trhového segmentu. Tomuto argumentu navyše odporuje tvrdenie spoločnosti Walki týkajúce sa vylúčenia UHF < 6, že výrobné odvetvie Únie sa môže natoľko zamerať na fólie na automobilové batérie, že potenciálne nebude mať záujem venovať dostatočnú výrobnú kapacitu na UHF < 6.

(75)

Po štvrté, skutočnosť, že v súčasnosti neexistuje žiadny veľký vývoz z ČĽR, je prejavom toho, že výroba batérií do elektrických áut v EÚ je stále len v plienkach, a teda nie je použiteľným argumentom na vylúčenie.

(76)

Z analýzy vyplynulo, že UHF na batérie do elektrických áut sú technicky UHF zaradené do vymedzeného rozsahu prešetrovania.

(77)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia zamietla žiadosť o vylúčenie UHF na batérie do elektrických áut z vymedzenia prešetrovaného výrobku.

(78)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Xiamen Xiashun tvrdila, že štyri argumenty Komisie na podporu zamietnutia vylúčenia sú chybné, nereagujú na argumenty predložené spoločnosťou Xiamen Xiashun a neposkytujú podstatné údaje, na ktorých základe Komisia dospela k týmto záverom. Komisia vo svojich podaniach a počas vypočutia, ktoré sa uskutočnilo 23. februára, neposkytla žiadne vecné dôkazy, ktorými sa odpovedá na žiadosť spoločnosti Xiamen Xiashun o vylúčenie. Odmietnutie Komisie uviesť dôkazy, na ktorých založila svoje odmietnutie, porušuje právo spoločnosti Xiamen Xiashun na obhajobu. Spoločnosť Xiamen Xiashun ďalej tvrdila, že neskoré podanie dôkazov zo strany navrhovateľa v súvislosti so žiadosťou o vylúčenie fólií na batérie v antidumpingovom konaní vyvoláva pochybnosti o tom, ktoré údaje Komisia v rámci antisubvenčného prešetrovania v skutočnosti zohľadnila. Spoločnosť Xiamen Xiashun tvrdila, že k podaniu navrhovateľa z 19. júla 2021 došlo po uplynutí lehoty na pripomienkovanie v rámci predbežnej fázy antidumpingového prešetrovania a nemalo by sa zohľadniť. Neprimeraná miera dôvernosti v podaní navyše znemožňuje spoločnosti Xiamen Xiashun zmysluplne reagovať.

(79)

Podanie navrhovateľa z 19. júla 2021 bolo reakciou na podanie spoločnosti Xiamen Xiashun z 5. júla 2021, v ktorom táto spoločnosť predložila argumenty v záujme vylúčenia UHF na batérie do elektrických áut z vymedzenia. Verejne prístupná verzia uvedeného podania nebola nadmerne upravená. Úprava názvu spoločnosti, ktorá pripravila technické podrobnosti podania, ako aj úprava podrobností o jej technickej výrobe boli nevyhnutné, aby sa neodhalili dôverné podrobnosti o činnosti spoločnosti. Komisia preto zamieta tvrdenie, že zohľadnením tohto podania porušila práva spoločnosti Xiamen Xiashun. Komisia ďalej zamieta tvrdenie, že neuviedla, ktoré dôkazy zohľadnila. Komisia nevyhnutne zohľadnila všetky dôkazy v spise v tejto veci.

(80)

Spoločnosť Xiamen Xiashun tvrdila, že hliníková fólia na batérie do elektrických áut by predstavovala z dôvodu odlišného používania a technických vlastností nový výrobok odvetvia, aj keď ide o hliníkovú fóliu. Komisia však na všetky tieto argumenty odpovedala, pričom jasne uviedla, že rovnakými technickými vlastnosťami a výrobnými krokmi sa vyznačujú aj UHF na batérie do elektrických áut. Z technických rozdielov, ktoré podrobne opisuje spoločnosť Xiamen Xiashun, vyplýva len rozdiel v porovnaní s inými druhmi UHF, rozdiely však nepreukazujú, že vlastnosti UHF na batérie do elektrických áut sa líšia od vlastností vymedzených vo vymedzení prešetrovaného výrobku. Komisia takisto odpovedala na tvrdenie, že výrobné odvetvie Únie by nebolo schopné vyrábať UHF na batérie do elektrických áut. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(81)

Spoločnosť Xiamen Xiashun tvrdila, že Komisia sa dopustila zjavného nesprávneho posúdenia a konala v rozpore so zásadou dobrej správy vecí verejných, pretože poskytnuté dôkazy nepreskúmala s náležitou starostlivosťou a nestrannosťou a pri formulovaní svojich stanovísk náležite nezohľadnila všetky príslušné dôkazy, a to z toho dôvodu, že neposkytla zmysluplné zhrnutie o plánoch výrobcov z Únie zvýšiť kapacitu s cieľom uspokojiť dopyt po batériových fóliách a zamietla dôkazy, ktoré poskytla spoločnosť Xiamen Xiashun v súvislosti s očakávaným dopytom po batériových fóliách.

(82)

Spoločnosť Xiamen Xiashun tvrdila, že stanovisko Komisie, že „značná voľná kapacita výrobného odvetvia Únie môže uspokojiť dopyt na vznikajúcom trhu s batériovými fóliami“ si protirečilo so stanoviskom, že „údaje, ktoré svedčia o príprave výrobcov z Únie na uspokojenie dopytu po batériových fóliách, sú prísne dôverné a nemožno ich predložiť vo forme zhrnutia, keďže tieto projekty ešte nie sú zverejnené a ide teda o vysoko citlivé informácie“.

(83)

Spoločnosť Xiamen Xiashun okrem toho tvrdila, že Komisia zamietla komplexný prehľad, ktorý spoločnosť poskytla v súvislosti s očakávaným dopytom na základe toho, že realizácia niekoľkých projektov týkajúcich sa batérií sa mala uskutočniť v neurčitom čase niekedy v budúcnosti. Spoločnosť Xiamen Xiashun tvrdila, že ide o podstatnú súčasť údajov súvisiacich s plánovanými projektmi.

(84)

Stanovisko Komisie, že výrobné odvetvie Únie môže uspokojiť dopyt na vznikajúcom trhu s batériovými fóliami, súvisí s celkovou voľnou kapacitou valcovní. Údaje, ktoré svedčia o príprave výrobcov z Únie na uspokojenie dopytu po batériových fóliách, súvisia s úsilím výrobného odvetvia Únie vedieť vyrábať v súlade so špecifickými vlastnosťami, ktoré vyžadujú výrobcovia batérií. Poskytnutím zhrnutia o tomto úsilí by Komisia odhalila obchodné stratégie výrobcov z Únie. Predtým uvedené stanoviská si teda neprotirečia. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(85)

Komisia pri posudzovaní prehľadu očakávaného budúceho dopytu, ktorý spoločnosť Xiamen Xiashun poskytla z verejne dostupného zdroja, rozlišovala medzi projektmi vo fáze plánovania so špecifickým časovým rámcom a zamýšľanými projektmi, pri ktorých nie je oznámený rok, v ktorom budú spustené. Nejde o zamietnutie dôkazov, ktoré poskytla spoločnosť Xiamen Xiashun, ale o dôkladnú analýzu skutočného dopytu, ktorý možno očakávať. Posúdenie, či výrobné odvetvie Únie môže splniť očakávaný budúci dopyt, bolo primerane založené na projektoch týkajúcich sa batérií, ktorých realizácia je naplánovaná na konkrétny rok v budúcnosti. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(86)

Tento prípad sa začal počas prechodného obdobia, ktoré nasledovalo po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ. Počas tohto prechodného obdobia sa na Spojené kráľovstvo naďalej vzťahovalo právo Únie. Prechodné obdobie sa skončilo 31. decembra 2020. Od 1. januára 2021 sa už teda spoločnosti a združenia zo Spojeného kráľovstva nepovažujú za zainteresované strany tohto konania. Záverom, keďže na Spojené kráľovstvo sa už nevzťahuje právo Únie, zistenia o subvencovaní a ujme sa zakladajú na trhových údajoch EÚ27.

(87)

Pred vykonaním analýzy údajného subvencovania vo forme subvencií alebo programov subvencovania Komisia posúdila vládne plány, projekty a ďalšie dokumenty, ktoré boli relevantné pre analýzu prešetrovaných programov subvencovania. Zistila, že všetky posudzované subvencie alebo programy subvencovania tvoria súčasť vykonávania centrálneho plánovania čínskej vlády na podporu odvetvia UHF z ďalej uvedených dôvodov.

(88)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a predpisuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať, pričom príslušné plány existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje sú prideľované odvetviam, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (12).

(89)

Čínska vláda považuje UHF za kľúčový výrobok, ako sa uvádza vo verejných politických dokumentoch a zoznamoch. Takáto kategorizácia je veľmi dôležitá, pretože vďaka nej sa na dané odvetvia vzťahujú rôzne osobitné politiky a podporné opatrenia určené na stimuláciu rozvoja v jednotlivých odvetviach (13). UHF sa takisto zaraďujú medzi nové materiály v stratégii Made in China 2025 (14) a sú zahrnuté v mnohých plánoch, smerniciach a iných dokumentoch, ktoré sa vydávajú na národnej, regionálnej a obecnej úrovni, pričom sú vzájomne poprepájané. Príklady takýchto kľúčových politických dokumentov zahŕňajú ďalej uvádzané plány, projekty a ďalšie dokumenty.

(90)

V „10. päťročnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja (2001 – 2005)“ sa poukazuje na to, že urýchlenie priemyselnej reštrukturalizácie a reorganizácie by sa uskutočnilo v záujme rozvoja priemyselných výrobkov vrátane odvetvia surovín, najmä hliníka (15).

(91)

V „11. päťročnom pláne národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja (2006 – 2010)“ sa vyzýva k rozvoju spracovania hliníka a k posilneniu „komplexnej úrovne využitia priemyselných zdrojov hliníka“. (16)

(92)

V „12. päťročnom pláne národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja (2011 – 2015)“ sa uvádza, že reštrukturalizácia kľúčových odvetví by mala zahŕňať nový pokrok v oblasti výskumu a vývoja, integrované využívanie zdrojov, šetrenie energie a znižovanie emisií v odvetviach tavenia a stavebných materiálov (17).

(93)

V 13. päťročnom pláne národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČĽR (ďalej len „13. päťročný plán“), ktorý sa týka obdobia 2016 – 2020, sa zdôrazňuje strategická vízia čínskej vlády na zlepšenie a podporu kľúčových výrobných odvetví. V 13. päťročnom pláne sa zdôraznil úmysel čínskej vlády posilniť rozvoj strategických vyspelých technológií a uvádza sa v ňom, ako čínska vláda podporuje „kľúčové“ odvetvia, ktoré by sa mali podporovať a zlepšovať. V tomto pláne sa priemysel neželezných kovov, ktorého súčasťou je odvetvie hliníkových fólií, označuje ako jedno z „kľúčových“ odvetví, v prípade ktorých treba zdokonaľovať systém podpory služieb (vrátane financií, zdaňovania, poistenia) a investičné platformy (18).

(94)

V „rozhodnutí Štátnej rady o uverejnení dočasných ustanovení o podpore reštrukturalizácie priemyslu [Guo Fa (2005) č. 40]“ (ďalej len „rozhodnutie č. 40“) sa uvádza, že „Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu“ je dôležitým základom pre investičné poradenstvo a štátnu správu v oblasti politík, ako sú verejné financie, dane a úvery. V rozhodnutí č. 40 sa okrem toho uvádza, že projekty v „podporovaných“ odvetviach získajú úverovú podporu v súlade s úverovými zásadami. (19)

(95)

V „Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu“ sa osobitne hliník a rozvoj jeho výrobných technológií označuje za podporovaný (20). Potvrdzuje sa to aj v Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2019), podľa ktorého sa podporuje valcovanie hliníka, vákuové hliníkovanie na účely balenia a spracovanie hliníkovej zliatiny.

(96)

V „Pláne rozvoja neželezných kovov (2016 – 2020)“ sa odvetvie neželezných kovov opisuje ako dôležitý základ pre výrobný priemysel a ako podpora pre „realizáciu výrobnej sily“. Okrem toho sa rozvoj hliníkových fólií považuje za prioritu (21).

(97)

V „Oznámení o usmerneniach o urýchlení úprav štruktúry odvetvia výroby hliníka (2006)“ sa uvádza, že „hliník je dôležitou surovinou pre rozvoj národného hospodárstva“. (22) V tomto dokumente sa uvádza cielená finančná podpora pre odvetvie hliníka: „V súlade s národnou makrokontrolou, priemyselnou politikou a úverovými požiadavkami finančné inštitúcie vykonávajú primerané prideľovanie úverových prostriedkov. Podnikom vyrábajúcim hliník a podnikom vyrábajúcim elektrolytický hliník, ktoré spĺňajú národné priemyselné politiky, podmienky prístupu na trh a úverové zásady, je nutné aj naďalej poskytovať úverovú podporu; podnikom, ktoré nespĺňajú národnú priemyselnú politiku a podmienky prístupu na trh, majú zastarané technológie, ktoré sú uvedené medzi zakázanými položkami alebo sú vylúčené, sa neposkytne žiadna forma úverovej podpory.“  (23)

(98)

V čínskom katalógu výrobkov s vyspelou technológiou vydanom ministerstvom vedy a technológie, ministerstvom zahraničného obchodu a všeobecnou správou colných úradov sa uvádza 1 900 výrobkov s vyspelou technológiou v kategóriách, ktoré vláda zameriava na politiky preferenčného vývozu. Jednou z kategórií je kategória tzv. nových materiálov, ktoré zahŕňajú aj UHF (24).

(99)

Odvetvie UHF vďaka tomu, že je podporovaným odvetvím v stratégii Made in China 2025, má nárok na čerpanie značných štátnych finančných prostriedkov. Na podporu iniciatívy Made in China 2025 (25), a teda aj odvetvia UHF (26) sa vytvorilo viacero fondov.

(100)

Plán Made in China 2025 (27) okrem toho obsahuje zoznam desiatich strategických sektorov, ktoré pre čínsku vládu predstavujú kľúčové odvetvia priemyslu. V rámci deviateho sektora sú zahrnuté „Nové materiály“, pričom sa v ňom špecifikujú ciele „aktívne vyvíjať špeciálne nové materiály na vojenské aj civilné použitie, zrýchľovať obojstranný prenos a transformáciu technológií a podporovať integrovaný vojenský a civilný rozvoj odvetvia nových materiálov, ako aj urýchliť modernizáciu základných materiálov“ (28). UHF patria ako súčasť nových materiálov k prioritám rozvoja tohto sektora. Nové materiály teda využívajú výhody vyplývajúce z mechanizmov podpory uvedených v predmetnom dokumente, okrem iného vrátane politík finančnej podpory, fiškálnej a daňovej politiky, dohľadu a podpory Štátnej rady.

(101)

Prístup čínskej vlády k vymedzeniu podporovaných priemyselných odvetví a výrobkov v katalógoch s cieľom náležite vyčleniť zdroje na základe ich strategického alebo politického významu, ktorý im pripisuje čínska vláda, a vykonávať plány a dohliadať nad nimi na každej administratívnej úrovni je možné ďalej pozorovať preskúmaním Katalógu strategických a nových výrobkov a služieb Národnej komisie pre rozvoj a reformu (ďalej len „NDRC“) z roku 2016 (29). UHF sú začlenené medzi nové materiály.

(102)

Kapitola III rozhodnutia č. 40 odkazuje na „Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu“, ktorý pozostáva z troch druhov obsahu, a to z obsahu podporovaných projektov, obsahu obmedzených projektov a obsahu vylúčených projektov. Podľa článku XVII rozhodnutia, ak „investičný projekt patrí k podporovanému obsahu, musí sa preskúmať, schváliť a zaznamenať podľa príslušných vnútroštátnych predpisov o investíciách; všetky finančné inštitúcie poskytujú úverovú podporu v súlade s úverovými zásadami; dovážané vybavenie na vlastné používanie v celkovej výške investície, s výnimkou komodít v Obsahu dovážaných komodít domácich investičných projektov neoslobodených od daní (v znení zmien z roku 2000) vydanom ministerstvom financií, môže byť oslobodené od dovozného cla a dane z pridanej hodnoty prepojenej s dovozom, pokiaľ neexistujú nové právne predpisy o obsahu od daní neoslobodených investičných projektov. Ostatné obľúbené politiky podporovaných priemyselných projektov sa vykonávajú v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi“.

(103)

V dôsledku toho sa v rozhodnutí č. 40 spolu s Katalógom na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu stanovuje osobitné zaobchádzanie s určitými projektmi v rámci určitých podporovaných odvetví.

(104)

Vzhľadom na uvedené plány a programy sa teda odvetvie UHF považuje za kľúčové/strategické odvetvie, ktorého rozvoj čínska vláda aktívne sleduje ako politický cieľ. Komisia na základe politických dokumentov uvedených v tomto oddiele dospela k záveru, že čínska vláda zasahuje do odvetvia UHF s cieľom vykonávať súvisiace politiky, pričom narúša voľné pôsobenie trhových síl v odvetví UHF, a to najmä presadzovaním a podporou tohto odvetvia rôznymi prostriedkami.

(105)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že dokumenty uvedené v tomto oddiele neposkytujú základ na osobitnú podporu alebo pobádanie pre odvetvie UHF. Podľa čínskej vlády neboli dostatočné dôkazy, aby sa dokázalo, že odvetvie UHF je podporovaným odvetvím, pričom dokumenty, v ktorých sa odkazuje na neželezné kovy, odvetvie hliníka a/alebo nové materiály, sa nevzťahujú na UHF.

(106)

Komisia s tým nesúhlasila. V prvom rade trvá na tom, že možno primerane predpokladať, že opis výrobkov, ako sú nové materiály, neželezné kovy a odvetvie hliníka, sa vzťahuje aj na hliníkové fólie. Po druhé, v niektorých z uvedených dokumentov, ako sú Plán rozvoja odvetvia neželezných kovov (2016 – 2020), na ktorý sa odkazuje v odôvodnení 96, a čínsky katalóg výrobkov s vyspelou technológiou v rámci odôvodnenia 98, sa takisto výslovne uvádza samotná hliníková fólia. Po tretie, prešetrovaním sa zistilo, že spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia boli zvýhodnení subvenciami, na ktoré sú oprávnené len podporované odvetvia, ako sa stanovuje v rozhodnutí č. 40 a ako sa podrobne analyzuje v príslušných oddieloch ďalej v texte. Komisia preto tvrdenia čínskej vlády zamietla.

(107)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda vzniesla všeobecné poznámky týkajúce sa rozhodnutia Komisie uplatniť ustanovenia článku 28 ods. 1 základného nariadenia, pokiaľ ide o preferenčné úvery, poistenie vývozných úverov a vstupné materiály.

(108)

Čínska vláda tvrdila, že všetky žiadosti Komisie o poskytnutie informácií, na ktoré čínska vláda nemohla reagovať, boli neprimerané, keďže tieto žiadosti predpokladali existenciu právomocí, ktorými čínska vláda nedisponuje.

(109)

Čínska vláda okrem toho tvrdila, že Komisia náležite nevyhodnotila predložené skutočnosti a neposkytla riadne vysvetlenie, prečo dostupné skutočnosti primerane nahradili všetky potrebné chýbajúce informácie.

(110)

Ako sa uvádza v odôvodnení 118, podľa názoru Komisie čínska vláda mala právomoc získať požadované informácie, a to ako akcionár alebo zodpovedný orgán subjektov, pri ktorých Komisia požadovala informácie. Komisia vo svojej komunikácii s čínskou vládou uviedla, opätovne uvedené v oddieloch 3.2.1 až 3.2.3, prečo sa musela opierať o dostupné skutočnosti. Komisia považovala verejne dostupné informácie za primeranú náhradu informácií, ktoré neposkytla čínska vláda. Komisia preto tvrdenia čínskej vlády zamietla.

(111)

Komisia v záujme administratívneho zjednodušenia požiadala čínsku vládu, aby každej finančnej inštitúcii, ktorá poskytla úvery alebo vývozné úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, predložila osobitné dotazníky.

(112)

Vyplnený dotazník najskôr zaslala len banka EXIM a Sinosure. Čínska vláda neodpovedala na žiadosť Komisie, aby zaslala dotazníky všetkým finančným inštitúciám, ktoré poskytli úvery alebo vývozné úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky. Komisia preto v písomnom upozornení na nedostatky zopakovala svoju žiadosť týkajúcu sa finančných inštitúcií s úmyslom maximalizovať ich zapojenie do prešetrovania poskytnutím potrebných informácií Komisii, aby mohla dospieť k zisteniam týkajúcim sa existencie a rozsahu údajného subvencovania.

(113)

Po písomnom upozornení na nedostatky čínska vláda uviedla, že nie je oprávnená vyžadovať informácie od komerčných bánk. Komisia s týmto názorom nesúhlasila. Komisia sa v prvom rade domnieva, že informácie vyžiadané od štátom vlastnených subjektov sú k dispozícii čínskej vláde v prípade všetkých subjektov, v ktorých je čínska vláda hlavným alebo väčšinovým akcionárom. Čínska vláda má okrem toho aj potrebné právomoci, pokiaľ ide o súčinnosť finančných inštitúcií, a to aj v prípade, že nie sú vo vlastníctve štátu, keďže všetky patria do právomoci CBIRC.

(114)

Komisia nakoniec dostala informácie o podnikovej štruktúre, riadení a vlastníctve len od banky EXIM, ale od žiadnej inej finančnej inštitúcie, ktorá poskytla úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky. Komisia okrem toho nedostala ani žiadne overiteľné informácie špecifické pre spoločnosť od žiadnej banky či finančnej inštitúcie.

(115)

Keďže Komisia nedostala žiadne informácie týkajúce sa väčšiny bánk, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, usúdila, že jej neboli doručené zásadné informácie relevantné pre tento aspekt prešetrovania.

(116)

Komisia preto informovala čínsku vládu, že pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytnutého prostredníctvom preferenčných úverov možno bude musieť pristúpiť k využitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(117)

V odpovedi čínska vláda namietala proti uplatňovaniu článku 28 ods. 1 základného nariadenia. Čínska vláda tvrdila, že nie je povinná poskytnúť požadované informácie, že tieto otázky by sa mali položiť priamo dotknutým subjektom, a nie čínskej vláde v postavení investora či akcionára, a že požadované informácie nepredstavujú potrebné informácie.

(118)

Komisia súhlasí s tým, že odpovede by mali posielať priamo dotknuté subjekty. Komisia však v záujme administratívneho zjednodušenia požiadala čínsku vládu, aby zaslala osobitné dotazníky všetkým dotknutým finančným inštitúciám, čo však neurobila. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 113, Komisia trvala na svojom stanovisku, že čínska vláda má ako regulačný orgán právomoc požadovať odpovede na osobitné otázky od finančných inštitúcií, ktoré poskytli financovanie vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky.

(119)

Komisia sa napokon domnievala, že požadované informácie sú zásadné na posúdenie kontroly čínskej vlády nad konaním finančných inštitúcií, pokiaľ ide o jej postupy poskytovania úverov a posúdenie rizika v prípadoch, keď poskytovali úvery odvetviu UHF.

(120)

Komisia preto dospela k záveru, že pri preskúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytovaného prostredníctvom preferenčných úverov musí čiastočne vychádzať z dostupných skutočností.

(121)

Komisia v záujme administratívneho zjednodušenia požiadala čínsku vládu, aby zaslala osobitný dotazník spoločnosti Sinosure.

(122)

Hoci spoločnosť Sinosure zaslala vyplnený dotazník, neposkytla požadovanú podpornú dokumentáciu týkajúcu sa správy a riadenia spoločnosti Sinosure, ako sú napríklad jej stanovy. Okrem toho čínska vláda ani spoločnosť Sinosure neposkytli žiadne konkrétne informácie o poistení vývozných úverov, ktoré poskytovala odvetviu UHF, o úrovni poistného, ako ani podrobné číselné údaje týkajúce sa ziskovosti podnikateľskej činnosti poskytovania poistenia vývozných úverov.

(123)

Keďže Komisia takéto informácie nemala k dispozícii, usúdila, že jej neboli doručené zásadné informácie relevantné pre tento aspekt prešetrovania. Komisia preto informovala čínsku vládu, že pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytnutého prostredníctvom poistenia vývozných úverov možno bude musieť pristúpiť k využitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(124)

Čínska vláda v rámci svojej odpovede a po konečnom poskytnutí informácií trvala na svojom stanovisku, že spoločnosť Sinosure neposkytla subvencie špecifické pre odvetvie UHF a že v rámci príslušnej podnikateľskej činnosti poskytovania poistenia dodržiava trhovo orientovanú zásadu a neuplatňuje preferenčné zaobchádzanie v súvislosti s odvetvím UHF. V podnete okrem toho nebolo zahrnuté poistenie vývozných úverov, požadované informácie preto neboli pre zistenia Komisie potrebné ani zásadné.

(125)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 8, Komisia má počas prešetrovania diskrečnú právomoc prešetriť všetky informácie, ktoré sú relevantné z hľadiska údajných subvencií, a neobmedzuje sa len na informácie uvedené v podnete. Komisia ďalej poznamenáva, že v širšom zmysle sa do podnetu a do oznámenia o začatí konania začlenili schémy súvisiace s preferenčným financovaním a priamym prevodom finančných prostriedkov, ktoré zahŕňajú aj poistenie vývozných úverov. Komisia sa takisto domnievala, že informácie, ktoré čínska vláda poskytla v súvislosti so spoločnosťou Sinosure, neboli úplné a neumožnili Komisii vyvodiť závery o zásadných častiach prešetrovania týkajúcich sa poistenia vývozných úverov, konkrétne to, či je spoločnosť Sinosure verejný orgán a či bolo poistné účtované spoločnostiam zaradeným do vzorky založené na trhových princípoch. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(126)

Komisia teda dospela k záveru, že sa musí v prípade zistení týkajúcich sa poistenia vývozných úverov čiastočne opierať o dostupné skutočnosti.

(127)

Komisia požiadala čínsku vládu, aby zaslala osobitný dotazník desiatim popredným výrobcom a distribútorom vstupných materiálov využívaných pri výrobe UHF, ako aj všetkým ďalším dodávateľom dotknutých materiálov, ktorí poskytujú vstupy spoločnostiam zaradeným do vzorky. Čínska vláda vo vyplnenom dotazníku tvrdila, že nemá kontrolu nad dodávateľmi vstupných materiálov, aby poskytli dôverné informácie požadované v dotazníku, a že by to bola pre čínsku vládu neprimeraná záťaž, keby musela koordinovať tento proces s veľmi veľkým počtom dodávateľov vstupných materiálov spoločností zaradených do vzorky.

(128)

Čínska vláda neposkytla prehľad s názvami a vlastníckymi štruktúrami prešetrovaných čínskych dodávateľov vstupných materiálov, pričom tvrdila, že išlo o dôverné informácie. Čínska vláda okrem toho neposkytla podrobné informácie o väčšine charakteristík čínskeho domáceho trhu so vstupnými materiálmi na výrobu UHF, ako sú napríklad: podiel štátom vlastnených podnikov na domácej výrobe a spotrebe, veľkosť domáceho trhu, cenové politiky štátu a/alebo štátom vlastnených podnikov, skutočné ceny vstupných materiálov na domácom trhu a štatistiky.

(129)

Keďže Komisia nedostala od čínskej vlády žiadne informácie týkajúce sa všetkých uvedených prvkov, okrem iného informácie o štruktúre domáceho trhu, mechanizmoch určovania cien a cenách a informácie o vlastníckych štruktúrach spoločností, dospela k záveru, že jej neboli doručené zásadné informácie relevantné na účely prešetrovania.

(130)

Komisia teda dospela k záveru, že sa musí v prípade zistení týkajúcich sa vstupných materiálov čiastočne opierať o dostupné skutočnosti.

(131)

Podľa dotazníka o subvenciách sa od prepojených spoločností, ktoré poskytujú vstupy a aktíva pre výrobný proces vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, vyžaduje, aby vyplnili časti A a E dotazníka. Spoločnosť Yongxin, prepojený dodávateľ vstupov spoločnosti Xiamen Xiashun, vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky, však pôvodne vyplnený dotazník neposkytla. Spoločnosť Xiamen Xiashun uviedla, že vzhľadom na povahu tohto vzťahu nemala ako prinútiť spoločnosť Yongxin vyplniť dotazník a že nedostatok spolupráce zo strany spoločnosti Yongxin by nemal mať vplyv na toto prešetrovanie.

(132)

Komisia poznamenala, že spoločnosti Xiamen Xiashun a Yongxin vytvorili spoločný podnik Yongshun v dôsledku čoho sa tieto spoločnosti stali prepojenými v zmysle článku 127 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 (30). Spoločný podnik Yongshun bol okrem toho dôležitým poskytovateľom surovín na výrobu UHF spoločnosťou Xiamen Xiashun. V dôsledku toho by mal predložiť vyplnený dotazník o subvenciách, a to podľa pokynov uvedených v dotazníku a v písomnom upozornení na nedostatky z 19. februára 2021.

(133)

Pokiaľ ide o nedostatočný vplyv na prešetrovanie, Komisia poznamenala viaceré medzipodnikové transakcie medzi spoločnosťami Yongxin a Yongshun týkajúce sa pozemkov, surovín a financovania. Komisia sa teda domnievala, že keďže spoločnosť Yongxin nezaslala vyplnený dotazník, nebolo možné určiť úplný rozsah subvencií, ktoré táto skupina získala.

(134)

Komisia preto 15. marca 2021 informovala spoločnosť Xiamen Xiashun, že pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytnutého prostredníctvom spoločnosti Yongxin možno bude musieť pristúpiť k využitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia. Spoločnosť Xiamen Xiashun v odpovedi na list Komisie požiadala o vypočutie s úradníkom pre vypočutie 23. marca 2021. Úradník pre vypočutie navrhol, aby spoločnosť Xiamen Xiashun vyvinula ďalšie úsilie a požiadala spoločnosť Yongxin o poskytnutie požadovaných informácií. Komisia napokon 7. mája 2021 dostala od spoločnosti Yongxin odpoveď na jej osobitné otázky a doručené údaje sa overili počas overenia na diaľku 2. júna 2021.

(135)

Podľa dotazníka o subvenciách boli spoločnosti zaradené do vzorky, ako aj ich prepojené spoločnosti požiadané, aby poskytli údaje a podpornú dokumentáciu, pokiaľ ide o nákup práv na užívanie pozemkov vrátane osvedčení o právach na užívanie pozemkov a kúpnych zmlúv o pôvodných transakciách s pozemkovým úradom, v ktorých sa uvádzajú podmienky, za ktorých boli práva na užívanie pozemkov získané. Spoločnosti v skupine Nanshan však neposkytli požadovanú dokumentáciu, preto bolo pre Komisiu nemožné overiť podmienky v oblasti práv na užívanie pozemkov, a to vrátane kúpnej ceny.

(136)

Niektoré spoločnosti v skupine Nanshan takisto nevyplnili požadované tabuľky týkajúce sa dovážaných a domácich strojov, a preto neposkytli požadované informácie o nákupe dovážaných a domácich strojov a súvisiacich oslobodeniach od DPH a znížení dovozných ciel na využitie dovážaných zariadení a technológií.

(137)

Spolupráca zo strany materskej spoločnosti skupiny Nanshan, teda spoločnosti Nanshan Group Co., Ltd., bola napokon obmedzená z hľadiska i) dostupnosti jej zamestnancov pri zodpovedaní otázok Komisie a ii) poskytnutej dokumentácie. Napríklad sa vôbec neposkytla dokumentácia o kúpe pozemku, o pridelenom počte grantov a úverov, prípadne bola neúplná. Toto obmedzenie značne narušilo prešetrovanie, a to najmä z toho dôvodu, že mnohé spoločnosti v skupine Nanshan získali svoje práva na užívanie pozemkov a financovanie prostredníctvom spoločnosti Nanshan Group Co., Ltd.

(138)

Komisia preto listom z 3. septembra 2021 informovala skupinu Nanshan, že možno bude musieť pristúpiť k využitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia s ohľadom na chýbajúce informácie, ako sa uvádza v odôvodneniach 135 až 137.

(139)

Skupina Nanshan vo svojich pripomienkach k uvedenému listu podľa článku 28 vydala niekoľko ďalej uvedených tvrdení.

(140)

Pokiaľ ide o práva na užívanie pozemkov, skupina Nanshan uviedla, že keďže ostatné spoločnosti skupiny vykazovali nákupy od spoločnosti Nanshan Group Co. Ltd, cena týchto medzipodnikových transakcií by sa mala využiť na určenie kúpnej ceny práv na užívanie pozemkov zakúpených spoločnosťou Nanshan Group Co. Ltd. od tretích strán. Takisto uviedla, že ceny medzipodnikových prevodov pozemkov sa určili na základe hodnoty pozemkov uvedenej v správe o ocenení pozemkov, ktorú vypracoval nezávislý hodnotiteľ. Skupina Nanshan takisto tvrdila, že alternatívne by sa na určenie ceny transakcií spoločnosti Nanshan Group Co. Ltd. mohli ako náhrada použiť iné transakcie na užívanie pozemkov zo strany ostatných spoločností skupiny.

(141)

Pokiaľ ide o požadované informácie týkajúce sa nákupov dovážaných a domácich strojov a súvisiacich oslobodení od DPH a znížení dovozných ciel na využitie dovážaných zariadení a technológií, skupina Nanshan tvrdila, že poskytla zoznam dlhodobého majetku za väčšinu jej spoločností. Ďalej uviedla, že program oslobodenia od DPH sa skončil už v roku 2009 a že akákoľvek prípadne získaná výhoda v danej súvislosti musela skončiť pred začatím obdobia prešetrovania.

(142)

Pokiaľ ide o skutočnosť, že spolupráca zo strany spoločnosti Nanshan Group Co., Ltd. bola len obmedzená, skupina Nanshan tvrdila, že konala podľa svojich najlepších schopností a že dôvodom nedostatočnej spolupráce bolo zlé načasovanie overenia na diaľku a iné problematické podmienky. Skupina Nanshan tvrdila, že Komisia by nemala vylúčiť všetky informácie poskytnuté spoločnosťou Nanshan Group Co., Ltd. a že Komisia by mala tieto údaje doplniť údajmi z porovnateľných transakcií s pozemkami a úvermi, ktoré uzavrela táto spoločnosť alebo iné spoločnosti skupiny. Komisia nesúhlasila s pripomienkami týkajúcimi sa práv na užívanie pozemkov. Výška subvencovania pre skupinu sa určuje cenou pôvodnej transakcie s pozemkovým úradom, a nie medzipodnikovými prevodmi pozemkov, pričom pri chýbajúcej potrebnej dokumentácii od spoločnosti, ktorá bola stranou pôvodnej nákupnej transakcie, t. j. spoločnosť Nanshan Group Co., Ltd., bolo nemožné určiť úplný rozsah subvencií získaných skupinou.

(143)

Pokiaľ ide o požadované informácie týkajúce sa nákupu dovážaných a domácich strojov a súvisiacich oslobodení od DPH a znížení dovozných ciel, Komisia nesúhlasila s pripomienkami skupiny Nanshan. Po prvé, hoci skupina Nanshan poskytla zoznam dlhodobého majetku niektorých spoločností skupiny, neposkytla komplexné údaje o oslobodeniach od DPH a o zníženiach dovozných ciel, ktoré požadovala Komisia. Po druhé, Komisia identifikovala oslobodenie od DPH a od dovozného cla počas obdobia prešetrovania v spoločnostiach zaradených do vzorky. Išlo pritom aj o oslobodenia pre zariadenia zakúpené v predošlých rokoch, pri ktorých sa výhoda odpisovala počas celého obdobia ich životnosti, a teda bola čiastočne rozložená aj na obdobie prešetrovania. Komisia preto uviedla, že spoločnosti zaradené do vzorky naďalej využívali výhody tohto programu.

(144)

Napokon tvrdenie, že ostatné transakcie spoločnosti Nanshan Group Co., Ltd. alebo ostatných spoločností skupiny Nanshan by sa mohli použiť ako náhrada za transakcie týkajúce sa práv na užívanie pozemkov alebo zariadenia, ak neboli poskytnuté dostatočné údaje, bolo nepodložené, keďže žiadna zo spoločností v skupine neposkytla kompletné požadované informácie.

(145)

Na základe informácií uvedených v podnete sa v oznámení o začatí konania a vo vyplnených dotazníkoch Komisie prešetrili tieto subvencie od čínskej vlády:

(146)

Podľa informácií, ktoré poskytli tri skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky, im finančné prostriedky poskytlo 48 finančných inštitúcií so sídlom v ČĽR. Z týchto 48 finančných inštitúcií bolo 47 vo vlastníctve štátu. Ostatné finančné inštitúcie boli buď v súkromnom vlastníctve, alebo Komisia nebola schopná určiť, či boli vo vlastníctve štátu alebo v súkromnom vlastníctve. Osobitný dotazník však vyplnila iba jedna štátom vlastnená banka, a to aj napriek žiadosti adresovanej čínskej vláde, ktorá sa vzťahovala na všetky finančné inštitúcie, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky.

(147)

Komisia zisťovala, či štátom vlastnené banky konali ako verejné orgány v zmysle článku 3 a článku 2 písm. b) základného nariadenia. V tomto zmysle sa na stanovenie toho, že štátom vlastnený podnik je verejným orgánom, uplatňuje táto skúška (31): „Záleží na tom, či subjektu bola zverená právomoc na vykonávanie vládnych funkcií, a nie na tom, ako sa to dosiahlo. Existuje množstvo rôznych spôsobov, ako by mohla vláda v úzkom zmysle poskytnúť subjektu právomoc. Na preukázanie skutočnosti, že takáto právomoc bola udelená konkrétnemu subjektu, teda môžu byť relevantné rôzne druhy dôkazov. Dôkazy, že subjekt v skutočnosti vykonáva vládne funkcie, môžu slúžiť ako dôkaz, že má vládnu právomoc alebo mu vládna právomoc bola zverená, najmä ak takéto dôkazy poukazujú na sústavnú a systematickú prax. Podľa nášho názoru z toho vyplýva, že dôkaz, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad subjektom a jeho konaním, môže za určitých okolností slúžiť ako dôkaz, že príslušný subjekt má vládnu právomoc a vykonáva ju pri plnení vládnych funkcií. Zdôrazňujeme však, že s výnimkou výslovného delegovania právomoci v právnom nástroji samotná existencia formálnych väzieb medzi subjektom a vládou v úzkom zmysle pravdepodobne nestačí na stanovenie toho, že nevyhnutne má vládnu právomoc. Preto napríklad samotná skutočnosť, že vláda je väčšinovým akcionárom subjektu, nepreukazuje, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad konaním tohto subjektu, a už vôbec nie, že vláda mu zverila vládnu právomoc. V niektorých prípadoch, keď z dôkazov vyplýva, že formálne znaky vládnej kontroly sú mnohoraké, a existuje aj dôkaz, že takáto kontrola sa vykonáva významným spôsobom, však potom možno na základe takýchto dôkazov vyvodiť, že príslušný subjekt vykonáva vládnu právomoc.“

(148)

Komisia sa usilovala získať informácie o štátnom vlastníctve, ako aj formálne znaky vládnej kontroly v štátom vlastnených bankách. Analyzovala aj to, či sa kontrola vykonávala významným spôsobom. Na tento účel Komisia musela čiastočne vychádzať z dostupných skutočností z toho dôvodu, že čínska vláda a štátom vlastnené banky odmietli poskytnúť dôkazy o rozhodovacom procese, ktorý viedol k poskytovaniu preferenčných úverov.

(149)

Komisia s cieľom vykonať túto analýzu najskôr preskúmala informácie od štátom vlastnenej banky, ktorá vyplnila osobitný dotazník.

(150)

Len jedna štátom vlastnená banka, konkrétne banka EXIM, poskytla vyplnený dotazník.

(151)

Na základe informácií získaných z vyplneného dotazníka Komisia zistila, že čínska vláda priamo či nepriamo vlastní viac ako 50 % akcií tejto finančnej inštitúcie.

(152)

Pokiaľ ide o formálne znaky vládnej kontroly v spolupracujúcich štátom vlastnených bankách, Komisia ich všetky označila za „kľúčové štátom vlastnené finančné inštitúcie“. V oznámení o dočasných predpisoch o dozorných radách v kľúčových štátom vlastnených finančných inštitúciách (32) sa uvádza, že: „kľúčovými štátom vlastnenými finančnými inštitúciami uvedenými v týchto predpisoch sa označujú politické banky, obchodné banky, spoločnosti na správu finančných aktív, spoločnosti obchodujúce s cennými papiermi, poisťovne a podobne (ďalej uvádzané ako ‚štátom vlastnené finančné inštitúcie‘), do ktorých Štátna rada vysiela dozornú radu“ .

(153)

Dozorná rada kľúčových štátom vlastnených finančných inštitúcií sa vymenúva v zmysle Dočasných predpisov o dozorných radách v kľúčových štátom vlastnených finančných inštitúciách. Na základe článkov 3 a 5 uvedených dočasných predpisov Komisia zistila, že členov dozornej rady vysiela Štátna rada, ktorej sa zodpovedajú, čo poukazuje na inštitucionálnu kontrolu štátu nad ekonomickou činnosťou spolupracujúcej štátom vlastnenej banky.

(154)

Komisia okrem týchto všeobecne uplatniteľných znakov zistila v súvislosti s bankou EXIM nasledujúce skutočnosti. Banka EXIM bola založená a vykonáva činnosť v súlade s Oznámením o založení banky Export-Import Bank of China, ktoré vydala Štátna rada, ako aj v súlade so stanovami banky EXIM. Podľa stanov banky štát priamo vymenúva manažment banky EXIM. Dozornú radu vymenúva Štátna rada v zmysle Dočasných predpisov o dozorných radách v kľúčových štátom vlastnených finančných inštitúciách a ďalších zákonov a predpisov a zodpovedá sa Štátnej rade.

(155)

V stanovách banky je ďalej uvedené, že Výbor strany banky EXIM zohráva vedúcu a politicky ústrednú úlohu v zabezpečovaní toho, že banka EXIM vykonáva politiky a významné zapojenie strany a štátu. Vedenie strany je zapojené do všetkých aspektov správy a riadenia spoločnosti.

(156)

V stanovách sa takisto uvádza, že banka EXIM sa venuje podpore rozvoja zahraničného obchodu a hospodárskej spolupráce, cezhraničných investícií, iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta, spolupráce v rámci medzinárodnej kapacity a výroby zariadení. Jej rozsah podnikateľskej činnosti zahŕňa krátkodobé, strednodobé a dlhodobé úvery v schválenej podobe a v súlade so štátnou politikou zahraničného obchodu a s politikou otvárania sa navonok (politika „going out“), napríklad vývozné úvery, dovozné úvery, úvery na inžinierske zákazky zadané v zahraničí, zahraničné investičné úvery, úvery čínskej vlády na zahraničnú pomoc a úvery pre vývozných nákupcov.

(157)

Banka EXIM vo svojej výročnej správe za rok 2019 okrem toho uviedla, že v plnej miere vykonávala všetky významné politiky a rozhodnutia prijaté Ústredným výborom Komunistickej strany Číny a Štátnou radou.

(158)

Komisia takisto zistila, že štátom vlastnené finančné inštitúcie vrátane banky EXIM zmenili v roku 2017 svoje stanovy s cieľom posilniť úlohu Komunistickej strany Číny na najvyššej rozhodovacej úrovni bánk (33).

(159)

V novom znení stanov sa uvádza, že:

(160)

Z týchto dôkazov vyplýva, že čínska vláda uplatňovala významnú kontrolu nad konaním týchto inštitúcií.

(161)

Komisia ďalej zisťovala, či čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad konaním banky EXIM, pokiaľ ide o jej postupy poskytovania úverov a posúdenie rizika v prípadoch, keď poskytovali úvery odvetviu UHF. V tejto súvislosti boli zohľadnené tieto regulačné dokumenty:

(162)

Po preskúmaní týchto regulačných dokumentov Komisia zistila, že finančné inštitúcie v ČĽR pôsobia vo všeobecnom právnom prostredí, v ktorom majú nariadené zosúladiť pri prijímaní finančných rozhodnutí svoje činnosti s cieľmi priemyselnej politiky čínskej vlády, a to z ďalej uvedených dôvodov.

(163)

Pokiaľ ide o banku EXIM, jej verejný politický mandát sa stanovuje v oznámení o založení banky EXIM, ako aj v jej stanovách.

(164)

Vo všeobecnosti sa v článku 34 zákona o bankách, ktorý sa uplatňuje na všetky finančné inštitúcie pôsobiace v Číne, stanovuje, že „komerčné banky vykonávajú svoju činnosť v oblasti poskytovania úverov v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a podľa usmernení priemyselných politík štátu“ . Hoci sa v článku 4 zákona o bankách stanovuje, že „komerčné banky podľa zákona vykonávajú obchodné operácie bez zasahovania akéhokoľvek útvaru či jednotlivca. Komerčné banky preberajú samostatne občianskoprávnu zodpovednosť a ručia celým svojím majetkom právnickej osoby“ , z prešetrovania vyplynulo, že článok 4 zákona o bankách sa uplatňuje s výhradou článku 34 zákona o bankách, t. j. v prípade, že štát vypracuje verejnú politiku, banky ju vykonávajú a riadia sa pokynmi štátu.

(165)

Okrem toho sa v článku 15 Všeobecných pravidiel pre úvery stanovuje, že „v súlade so štátnou politikou môžu príslušné úrady subvencovať úroky na úvery s cieľom presadzovať rast určitých priemyselných odvetví a hospodársky rozvoj v niektorých oblastiach.“

(166)

Podobne sa v rozhodnutí č. 40 uvádza pokyn, aby všetky finančné inštitúcie poskytovali úverovú podporu konkrétne „podporovaným“ projektom. Ako už bolo vysvetlené v oddiele 3.1 a konkrétnejšie v odôvodnení 94, projekty odvetvia UHF patria do „podporovanej“ kategórie. Rozhodnutím č. 40 sa teda potvrdilo predchádzajúce zistenie, pokiaľ ide o zákon o bankách, že banky vykonávajú vládnu právomoc vo forme preferenčných úverových operácií.

(167)

Komisia takisto zistila, že CBIRC má ďalekosiahlu schvaľovaciu právomoc nad všetkými aspektmi riadenia všetkých finančných inštitúcií usadených v ČĽR (vrátane finančných inštitúcií v súkromnom a zahraničnom vlastníctve), ako napríklad (36):

(168)

Zákon o bankách je právne záväzný. Záväzný charakter päťročných plánov a rozhodnutia č. 40 bol konštatovaný v oddiele 3.1. Záväzný charakter regulačných dokumentov CBIRC vychádza z jej právomocí bankového regulačného orgánu. Záväzný charakter ďalších dokumentov je zrejmý z doložiek o dohľade a hodnotení, ktoré uvedené dokumenty obsahujú.

(169)

Rozhodnutie Štátnej rady č. 40 dáva všetkým finančným inštitúciám pokyn, aby poskytovali úverovú podporu iba podporovaným projektom, a sľubuje vykonávanie „ďalších preferenčných politík pre podporované projekty“. Na základe toho sa od bánk vyžaduje, aby odvetviu UHF poskytli úverovú podporu.

(170)

Okrem toho Komunistická strana Číny musí dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. V skutočnosti jedným z troch hlavných cieľov štátu vo vzťahu k správe bankovníctva je teraz posilnenie vedenia strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k prevádzkovým a riadiacim otázkam v podnikoch. V tejto súvislosti sa v trojročnom akčnom pláne CBIRC na obdobie 2020 – 2022 nariaďuje „prehĺbiť ducha, ktorý je obsahom programového vyhlásenia generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga o pokroku reformy správy a riadenia spoločnosti finančného sektora“ . Navyše II. časť plánu má za cieľ podporiť organickú integráciu vedúcej úlohy strany do správy a riadenia spoločností: „integrácia vedúcej úlohy strany do správy a riadenia spoločností bude systematickejšia, štandardizovanejšia a viac na základe postupov […] Dôležité prevádzkové a riadiace otázky musí prerokovať stranícky výbor skôr, než o nich rozhodne predstavenstvo alebo vrcholový manažment.“

(171)

Čínska vláda nedávno stanovila, že aj akcionári finančných inštitúcií musia uľahčovať vykonávanie kontroly čínskej vlády prostredníctvom rámca inštitúcie pre správu a riadenie spoločnosti, a to takto: „Veľkí akcionári bankových a poisťovacích inštitúcií podporujú bankové a poisťovacie inštitúcie pri vytváraní nezávislej a zdravej štruktúry správy a riadenia spoločnosti s účinným systémom bŕzd a protiváh a povzbudzujú a podporujú bankové a poisťovacie inštitúcie, aby zabezpečili organickú integráciu vedenia strany do správy a riadenia spoločnosti“  (37).

(172)

Napokon kritériá hodnotenia výkonnosti CBIRC v prípade komerčných bánk musia v súčasnosti zohľadňovať najmä to, ako finančné inštitúcie „slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomike“, a predovšetkým ako „slúžia strategickým a rozvíjajúcim sa odvetviam“ (38).

(173)

Komisia preto dospela k záveru, že čínska vláda vytvorila normatívny rámec, ktorý musia riadiaci pracovníci a dozorné orgány spolupracujúcej štátom vlastnenej banky vymenované čínskou vládou a zodpovedajúce sa čínskej vláde dodržiavať. Čínska vláda sa teda opierala o normatívny rámec s cieľom vykonávať významnú kontrolu nad konaním spolupracujúcej štátom vlastnenej banky v prípadoch, keď táto banka poskytovala úvery odvetviu UHF.

(174)

Komisia sa ďalej usilovala získať konkrétne dôkazy o existencii významnej kontroly na základe konkrétnych úverov poskytovaných vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Spolupracujúca štátom vlastnená banka vo vyplnenom dotazníku vysvetlila, že pri udeľovaní predmetných úverov využívala podrobne vypracované politiky a modely posudzovania úverového rizika (ratingový systém). Banka EXIM ďalej vysvetlila, že neexistuje žiadny rozdiel v politike, pokiaľ ide o odvetvie, v ktorom dlžník pôsobí, o úverovú situáciu, či postavenie kapitálu atď.; takéto faktory však majú vplyv na posúdenie úverového ratingu a na náklady dlžníka z hľadiska rizika. Pri poskytovaní úverov sa môže odvolávať na príslušné plány a politiky, no pri určovaní individuálnych úverových projektov uplatňuje posúdenie vychádzajúce zo situácie na trhu.

(175)

Spolupracujúce štátom vlastnené banky však odmietli poskytnúť konkrétne príklady svojho posudzovania úverového rizika týkajúceho sa spoločností zaradených do vzorky, a to z toho dôvodu, že požadované informácie sú internej povahy, pričom ide o dôverné obchodné informácie, ktoré nie je možné poskytovať, hoci Komisia mala písomný súhlas spoločností zaradených do vzorky, v ktorom sa vzdali svojich práv na zachovanie dôvernosti.

(176)

Keďže Komisia nemala konkrétne dôkazy o posúdení úverovej bonity, preskúmala celkové právne prostredie, ako sa uvádza v odôvodneniach 161 až 169, v spojení so správaním spolupracujúcej štátom vlastnenej banky, pokiaľ ide o úvery poskytnuté spoločnostiam zaradeným do vzorky. Pri prešetrovaní sa zistilo, že toto správanie bolo v rozpore s oficiálnym stanoviskom banky, keďže banka v praxi nekonala na základe dôkladného posúdenia rizika vychádzajúceho zo situácie na trhu.

(177)

Komisia počas prešetrovania zistila, že úvery sa poskytli trom skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky pri úrokových sadzbách blížiacich sa referenčnej úverovej sadzbe Čínskej ľudovej banky (ďalej len „PBOC“) alebo pod jej úrovňou a blížiacich sa základnej úverovej sadzbe oznámenej Národným medzibankovým finančným centrom (ďalej len „NIFC“), ktorá bola zavedená 20. augusta 2019 (39), alebo pod jej úrovňou, a to bez ohľadu na finančnú situáciu daných spoločností a ich situáciu z hľadiska úverového rizika. Úvery boli teda poskytnuté pod úrovňou trhových sadzieb, ak ich porovnáme so sadzbou zodpovedajúcou rizikovému profilu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(178)

Komisia preto dospela k záveru, že čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad konaním spolupracujúcej štátom vlastnenej banky, pokiaľ ide o jej postupy poskytovania úverov a posúdenie rizika týkajúce sa odvetvia UHF.

(179)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že Komisia nepreukázala, že spolupracujúca štátom vlastnená banka, konkrétne banka EXIM, je verejným orgánom a že čínska vláda mala nad bankou EXIM významnú kontrolu. Čínska vláda tvrdila, že formálne väzby v dostatočnej miere nepreukazujú významnú kontrolu vlády a existenciu verejného orgánu. Čínska vláda zároveň tvrdila, že Komisia nepreukázala nedostatočnú nezávislosť manažmentu banky EXIM tvrdením, že čínska vláda vykonáva nad bankou kontrolu len prostredníctvom dohľadu nad vymenúvaním riadenia banky a jej predstavenstva. Okrem toho čínska vláda tvrdila, že Komisia sa nadmerne opierala o článok 34 čínskeho zákona o bankovníctve, ktorý považuje len za usmerňujúci dokument bez špecifickosti potrebnej na vyvodenie záveru, že by banke EXIM alebo iným finančným inštitúciám boli udelené verejné právomoci.

(180)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že nad bankou EXIM nemala významnú kontrolu ani jej nebola zverená vládna právomoc. Čínska vláda tvrdila, že hoci sa v článku 34 čínskeho zákona o bankách vyžaduje, aby komerčné banky vykonávali svoju činnosť „na základe usmernení priemyselných politík čínskej vlády“, toto ustanovenie by sa malo považovať za usmerňovaciu zásadu pre čínske banky. Čínska vláda okrem toho tvrdila, že článok 15 všeobecných pravidiel o úveroch, ako ani rozhodnutie č. 40 nie sú záväzné a majú len usmerňujúcu povahu. Napokon čínska vláda nesúhlasila s tvrdením, že banka EXIM „poskytovala úvery pri sadzbách blížiacich sa príslušným referenčným úrokovým sadzbám alebo pod ich úrovňou“, a tvrdila, že Komisia neposkytla údaje na podporu tohto tvrdenia.

(181)

Komisia nesúhlasila s tvrdeniami čínskej vlády. Aby mohla Komisia považovať spolupracujúcu štátnu banku EXIM za verejný orgán, neopierala sa len o „formálne väzby“, ale takisto preukázala, že čínska vláda má nad bankou významnú kontrolu z týchto dôvodov.

(182)

Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 168, Komisia sa domnieva, že čínsky zákon o bankách a rozhodnutie č. 40 majú záväzný charakter. Okrem toho zistenia z tohto prešetrovania, ako aj zistenia Komisie z predchádzajúcich prešetrovaní týkajúce sa rovnakého programu subvencií, nepodporili tvrdenie, že banky nezohľadňujú pri prijímaní úverových rozhodnutí vládnu politiku a plány. Komisia napríklad zistila, že vyvážajúci výrobcovia ťažili z preferenčných úverov pri úrokovej sadzbe pod úrovňou trhovej sadzby.

(183)

Z prešetrovania vyplynulo, že článok 15 všeobecných pravidiel pre úvery sa skutočne uplatňoval v praxi a že články 4, 5 a 41 zákona o bankách sa uplatňovali s výhradou článku 34 zákona o bankách, t. j. v prípade, že štát vypracuje verejnú politiku, banky ju vykonávajú a riadia sa pokynmi štátu. Zatiaľ čo články 4 a 5 zákona o bankách sú súčasťou kapitoly I, v ktorej sa stanovujú všeobecné ustanovenia, článok 34 je súčasťou kapitoly IV, v ktorej sa stanovujú základné pravidlá, ktoré upravujú poskytovanie úverov. Znenie článku 34: „komerčné banky vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť poskytovania úverov podľa potrieb národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu,“ svedčí o tom, že toto ustanovenie nemá usmerňujúcu povahu, ale skôr záväzný charakter, pričom sa ním poskytuje jasný pokyn bankám, aby pri výkone svojej podnikateľskej činnosti poskytovania úverov zohľadnili štátne priemyselné politiky. Komisia takisto poznamenala, že v rozhodnutí Štátnej rady č. 40 sa dáva všetkým finančným inštitúciám pokyn, aby poskytovali úverovú podporu iba podporovaným projektom, a sľubuje sa vykonávanie „ďalších preferenčných politík pre podporované projekty“. Hoci sa v článku 17 toho istého rozhodnutia od bánk požaduje, aby dodržiavali úverové zásady, Komisia nedokázala počas prešetrovania dokázať, či sa tak deje v praxi. Úvery sa naopak poskytli vyvážajúcim výrobcom, a to bez ohľadu na ich finančnú situáciu a úverovú bonitu.

(184)

Pokiaľ ide konkrétne o banku EXIM, je okrem toho nesporné, že ide o politickú banku, ktorá podľa vlastného uznania priamo dodržiava vládne politiky. Ako sa vysvetľuje na jej webovom sídle (40), banka EXIM je štátom financovanou politickou bankou vo vlastníctve štátu, ktorá je priamo pod vedením Štátnej rady a ktorá sa okrem iného venuje podpore zahraničného obchodu Číny a vykonávaniu stratégie „globálna orientácia“. Členmi predstavenstva (41), dozornej rady (42) a vrcholového vedenia (43) banky EXIM sú vysokopostavení funkcionári KSČ a/alebo zástupcovia ministerstva.

(185)

Komisia na základe uvedených skutočností trvá na svojom stanovisku, že čínska vláda sa opierala o normatívny rámec s cieľom vykonávať významnú kontrolu nad správaním spolupracujúcej banky vo vlastníctve štátu v prípadoch, keď táto banka poskytovala úvery odvetviu výroby ACF, ako sa opisuje v odôvodnení 173. Príkladom toho je odôvodnenie 170, v ktorom sa jasne uvádza, že čínska vláda zasahuje do všetkých významných rozhodnutí manažmentu banky. Vyplýva z toho, že normatívny rámec nenechal žiaden priestor na rozhodovanie manažérov a členov dozornej rady banky o tom, či tento rámec dodržiavať alebo nie vo vzťahu k vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, a tým postavil manažment tejto banky do pozície závislosti.

(186)

A napokon, ako sa uvádza v odôvodnení 177, v priebehu prešetrovania Komisia zistila, že úvery boli poskytnuté trom skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky pri úrokových sadzbách blížiacich sa referenčnej úverovej sadzbe Čínskej ľudovej banky (ďalej len „PBOC“) alebo pod jej úrovňou a blížiacich sa základnej úverovej sadzbe alebo pod jej úrovňou, a to bez ohľadu na finančnú situáciu daných spoločností a ich situáciu v oblasti úverového rizika. Komisia preto vzhľadom na rizikový profil vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorý je opísaný v oddiele 3.4.2.3, a na to, že podľa analýzy rizika vykonanej Komisiou mali vyvážajúci výrobcovia získať nižší úverový rating a mali preto platiť úrokové sadzby značne vyššie v porovnaní s bezrizikovou sadzbou, dospela k záveru, že predmetné úvery boli poskytnuté pod úrovňou trhovej sadzby. Vzhľadom na citlivú povahu údajov možno podrobnosti o týchto úveroch poskytnúť len príslušným vyvážajúcim výrobcom.

(187)

Komisia preto dospela k záveru, že čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad konaním spolupracujúcej štátom vlastnenej banky, pokiaľ ide o jej postupy poskytovania úverov a hodnotenie rizika týkajúce sa odvetvia UHF.

(188)

Komisia zistila, že spolupracujúca štátom vlastnená banka vykonávala uvedený právny rámec pri výkone vládnych funkcií vo vzťahu k odvetviu UHF. Konala preto ako verejný orgán v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia a v súlade s príslušnou judikatúrou WTO.

(189)

Ako je uvedené v odôvodnení 146, ani jedna z ostatných štátom vlastnených finančných inštitúcií, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, nevyplnila osobitný dotazník. Čínska vláda poskytla nejaké informácie o vlastníctve viacerých bánk, no nie o ich riadiacej štruktúre, posudzovaní rizika ani o príkladoch týkajúcich sa osobitných úverov pre odvetvie UHF.

(190)

Z toho dôvodu a v súlade so závermi uvedenými v oddiele 3.2.1 sa Komisia rozhodla využiť dostupné skutočnosti na určenie toho, či je možné uvedené štátom vlastnené finančné inštitúcie považovať za verejné orgány.

(191)

V predchádzajúcich prešetrovaniach (44) Komisia zistila, že samotný štát alebo štátom vlastnené právnické osoby čiastočne alebo úplne vlastnili tieto banky, ktoré poskytli úvery skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky v daných prešetrovaniach: Agricultural Bank of China, Bank of Beijing, Bank of China, Bank of Communications, Bank of Jiangsu, Bank of Kunlun, Bank of Nanjing, Bank of Ningbo, Bank of Qingdao, Bank of Shanghai, Bank of Tianjin, Bank of Yantai, CCB, China Bohai Bank, China CITIC Bank, China Construction Bank, China Development Bank, China Everbright Bank, China Guangfa Bank, China Industrial Bank, China Industrial International Trust Limited, China Merchants Bank, China Merchants Bank Financial Leasing Co., Ltd., China Minsheng Bank, Chongqing Rural Commercial Bank, Daye Trust Co., Ltd., Dongying Bank, EverGrowing Bank, Fudian Bank, Guangdong Development Bank, Guosen Securities Co., Hang Fung Bank, Ltd., Hangzhou Bank, Hankou Bank, Hengfeng Bank Co., Ltd., Huaxia Bank, Hubei Bank, Industrial and Commercial Bank of China (ICBC), Minsheng Securities Co.,Ltd., Postal Savings Bank, Qilu Bank, Shanghai Pudong Development Bank, Shanghai Rural Commercial Bank, Shenyang Rural Commercial Bank, Sinotruk Finance Co. Ltd. a Zheshang Bank. Keďže neboli predložené nijaké informácie naznačujúce opak, Komisia v tomto prešetrovaní zachovala rovnaký záver.

(192)

Na základe verejne dostupných informácií, ako sú ich webové lokality, výročné správy, informácie dostupné v registroch bánk alebo na internete, Komisia zistila, že samotný štát alebo štátom vlastnené právnické osoby čiastočne alebo úplne vlastnili tieto finančné inštitúcie, ktoré poskytli úvery trom skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky:

(193)

Komisia z dôvodu chýbajúcich konkrétnych informácií od predmetných finančných inštitúcií, ktoré by svedčili o opaku, ďalej konštatovala vlastníctvo a kontrolu zo strany čínskej vlády na základe formálnych znakov z tých istých dôvodov, aké sú uvedené v oddiele 3.4.1.3. Najmä pokiaľ ide o riadiacich pracovníkov a dozorné orgány v nespolupracujúcich štátom vlastnených finančných inštitúciách, z dostupných skutočností vyplýva, že podľa všetkého ich vymenúva čínska vláda, ktorej sa títo riadiaci pracovníci a dozorné orgány aj zodpovedajú, a to rovnakým spôsobom ako v prípade spolupracujúcej štátom vlastnenej banky.

(194)

Pokiaľ ide o vykonávanie významnej kontroly, Komisia usúdila, že zistenia týkajúce sa spolupracujúcej štátom vlastnenej finančnej inštitúcie sa môžu považovať za reprezentatívne aj v prípade nespolupracujúcich štátom vlastnených finančných inštitúcií. Normatívny rámec analyzovaný v oddiele 3.4.1.3 sa na ne vzťahuje rovnako. Keďže nie sú dostupné žiadne náznaky svedčiace o opaku, na základe dostupných skutočností platí, že konkrétne dôkazy o posúdeniach úverovej bonity chýbajú rovnako v prípade týchto inštitúcií ako v prípade spolupracujúcej štátom vlastnenej banky.

(195)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že argumenty Komisie, podľa ktorých všetky štátom vlastnené finančné inštitúcie takisto predstavovali verejné orgány, neboli dostatočné. Čínska vláda tvrdila, že Komisia sa opierala o predchádzajúce antisubvenčné konania a svoje vlastné závery, pokiaľ ide o štátom vlastnené finančné inštitúcie, a nevykonala analýzu jednotlivých prípadov, v ktorej by sa osobitný význam pripisoval konkrétnym okolnostiam každého prípadu a v súvislosti s každou finančnou inštitúciou. Čínska vláda ďalej tvrdila, že Komisia neposkytla dostatočné dôkazy, ktoré by preukázali existenciu významnej kontroly nad štátom vlastnenými finančnými inštitúciami, a opierala sa len o formálne väzby spočívajúce vo vlastníctve a v kontrole.

(196)

V tejto súvislosti Komisia pripomenula, že pri neexistencii spolupráce zo strany štátom vlastnených bánk iných ako EXIM sa Komisia musela opierať o dostupné skutočnosti. Ako už bolo uvedené v dotazníkoch a keďže čínska vláda neposkytla žiadne nové informácie, Komisia dospela k záveru, že informácie z predchádzajúcich prešetrovaní v kombinácii s formálnymi náznakmi kontroly a ďalšími zisteniami samotného prešetrovania týkajúceho sa banky EXIM a skutočného správania sa bánk k vyvážajúcim výrobcom v tomto prípade predstavujú najlepšie dostupné skutočnosti. V každom prípade normatívny rámec analyzovaný v oddiele 3.4.1.3 sa vzťahuje na všetky banky rovnako. Čínska vláda okrem toho nepredložila nijaký dôkaz ani argument, ktorý by vyvrátil zistenia Komisie týkajúce sa skutočnosti, že ostatné štátom vlastnené banky, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, predstavujú verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia. Komisia preto trvala na svojom stanovisku.

(197)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia dospela k záveru, že všetky čínske štátom vlastnené finančné inštitúcie, ktoré poskytli financovanie trom skupinám spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky, predstavujú verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia.

(198)

Navyše, aj keby sa štátom vlastnené finančné inštitúcie nepovažovali za verejné orgány, Komisia určila, že by sa považovali za orgány poverené alebo riadené čínskou vládou na vykonávanie úloh, ktorými je bežne poverená vláda, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v oddiele 3.5.1.2. Ich konanie by teda bolo v každom prípade pripísané čínskej vláde.

(199)

Overseas-Chinese Banking Corporation, Limited sa na základe zistení, ku ktorým sa dospelo v predchádzajúcich antisubvenčných prešetrovaniach (45) a po doplnení verejne dostupných informácií, považovala za inštitúciu v súkromnom vlastníctve. Komisia analyzovala, či čínska vláda poverila túto finančnú inštitúciu alebo či jej nariadila, aby udeľovala subvencie odvetviu UHF v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(200)

Podľa Odvolacieho orgánu WTO k „povereniu“ dochádza vtedy, keď vláda dáva súkromnému subjektu zodpovednosť, a výrazom „nariadiť“ sa odkazuje na situácie, v ktorých vláda vykonáva svoju právomoc nad súkromným subjektom (46). V obidvoch prípadoch vláda používa súkromný subjekt ako splnomocnenca pri poskytovaní finančnej pomoci a  „vo väčšine prípadov by bolo možné očakávať, že poverenie alebo riadenie súkromného subjektu bude zahŕňať určitú formu hrozby alebo donútenia“  (47). Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) sa zároveň neumožňuje členom ukladať vyrovnávacie opatrenia na výrobky v prípadoch, „keď vláda len vykonáva svoje všeobecné regulačné právomoci“  (48) alebo keď zámer vlády „môže alebo nemusí mať konkrétny výsledok jednoducho vzhľadom na dané faktické okolnosti alebo realizáciu slobodnej vôle subjektov na trhu“  (49). Naopak, poverenie alebo nariadenie znamená „aktívnejšiu úlohu vlády než iba pobádanie“  (50).

(201)

Komisia poznamenala, že normatívny rámec týkajúci sa odvetvia uvedeného v odôvodneniach 161 až 168 sa vzťahuje na všetky finančné inštitúcie v ČĽR vrátane súkromných finančných inštitúcií. Na ilustráciu možno uviesť, že zákon o bankách a rozličné nariadenia CBIRC sa týkajú všetkých bánk financovaných z čínskych prostriedkov a bánk financovaných zo zahraničných investícií pod správou CBIRC.

(202)

Okrem toho mala väčšina úverových zmlúv so súkromnými finančnými inštitúciami podobné podmienky ako zmluvy so štátom vlastnenými bankami a úverové sadzby poskytované súkromnými finančnými inštitúciami boli podobné sadzbám poskytovaným štátom vlastnenými finančnými inštitúciami.

(203)

Keďže Komisia nedostala od súkromných finančných inštitúcií žiadne odlišné informácie, dospela k záveru, že pokiaľ ide o odvetvie UHF, všetky finančné inštitúcie (vrátane súkromných finančných inštitúcií) pôsobiace v Číne pod dohľadom CBIRC boli štátom poverené alebo mali štátom nariadené v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) prvej zarážky základného nariadenia, aby dodržiavali vládne politiky a aby odvetviu UHF poskytovali úvery s preferenčnými sadzbami.

(204)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že Komisia nepreukázala poverenie ani riadenie čínskou vládou, najmä väzbu medzi vládou a konkrétnym správaním všetkých finančných inštitúcií. Čínska vláda tvrdí, že skutočnosť, že vykonáva svoje všeobecné regulačné právomoci tým, že len usmerňuje alebo pobáda, nie je dostatočná na preukázanie poverenia a riadenia. Čínska vláda okrem toho tvrdila, že Komisia nesplnila svoju povinnosť vykonať túto analýzu v prípade každého subjektu.

(205)

Komisia s týmto názorom nesúhlasila. Keďže normatívny rámec vysvetlený v odôvodneniach 161 až 173, ktorý sa vzťahuje na všetky banky v Číne, t. j. či už vo verejnom vlastníctve alebo súkromné, je právne záväzný, ako sa ďalej potvrdzuje v odôvodneniach 182 a 183, nepredstavuje len pobádanie alebo usmernenie zo strany vlády. Komisia už v odôvodnení 169 stanovila, že v rozhodnutí č. 40 sa nariaďuje všetkým finančným inštitúciám, aby poskytovali úverovú podporu iba podporovaným projektom, hoci v článku 17 toho istého rozhodnutia sa takisto vyžaduje, aby banka dodržiavala úverové zásady. Komisia ďalej v odôvodnení 185 stanovila, že čínska vláda sa opierala o tento normatívny rámec s cieľom vykonávať významnú kontrolu nad finančnými inštitúciami tým, že im neponechávala žiadny priestor, pokiaľ ide o jeho vykonávanie alebo nevykonávanie. Preto existuje jasná väzba medzi čínskou vládou a konkrétnym správaním súkromných bánk, ktorá preukazuje poverenie a riadenie čínskou vládou.

(206)

Komisia ďalej pripomenula, že pri neexistencii spolupráce zo strany súkromných bánk sa musela opierať o dostupné skutočnosti. Keďže čiastočne spolupracovala iba jedna štátom vlastnená banka, Komisia použila dostupné informácie o tejto banke, ktorá bola preukázateľne verejným orgánom, a porovnala ich s úverovými podmienkami ponúkanými nespolupracujúcimi súkromnými bankami. Pri krížovej kontrole na diaľku v spoločnostiach zaradených do vzorky sa okrem toho nezistili žiadne zásadné rozdiely medzi úverovými podmienkami alebo sadzbami poskytovanými súkromnými finančnými inštitúciami a podmienkami alebo sadzbami poskytovanými štátom vlastnenými finančnými inštitúciami. Skutočnosť, že došlo k prekrývaniu sadzieb, ukazuje, že aj súkromné banky poskytovali úvery za priaznivejších než trhových podmienok v súlade s uvedeným normatívnym rámcom. Tvrdenie čínskej vlády, že Komisia nesplnila svoju povinnosť vykonať túto analýzu v prípade každého subjektu, je preto nepodložené.

(207)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Nanshan takisto tvrdila, že keďže sa sadzby finančných inštitúcií líšia, pokiaľ ide o podmienky a druhy produktov, v závislosti od spoločnosti, ktorej poskytovali financovanie, naznačuje to, že nie sú poverené a riadené štátom, aby poskytovali osobitné alebo preferenčné úverové podmienky, ale poskytujú financovanie na základe trhových podmienok a finančnej situácie svojho zákazníka.

(208)

Skutočnosť, že spoločnosti zaradené do vzorky počas obdobia prešetrovania využívali rôzne typy úverov s odchýlkami, pokiaľ ide o sadzby a iné podmienky, nemusí nutne znamenať, že tieto úvery dostali za trhových podmienok. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 177, Komisia zistila, že úvery sa poskytli trom skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky pri úrokových sadzbách blížiacich sa referenčnej úverovej sadzbe Čínskej ľudovej banky (ďalej len „PBOC“) alebo pod jej úrovňou a blížiacich sa základnej úverovej sadzbe oznámenej Národným medzibankovým finančným centrom (ďalej len „NIFC“), ktorá bola zavedená 20. augusta 2019 (51), alebo pod jej úrovňou, a to bez ohľadu na finančnú situáciu spoločností a ich situáciu v oblasti úverového rizika. Úvery boli teda poskytované pod úrovňami trhových sadzieb a tvrdenie sa zamieta.

(209)

Komisia následne potvrdila svoj záver, že pokiaľ ide o odvetvie UHF, všetky finančné inštitúcie vrátane súkromných finančných inštitúcií pôsobiace v Číne boli štátom poverené alebo mali štátom nariadené v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) prvej zarážky základného nariadenia, aby dodržiavali vládne politiky a aby odvetviu UHF poskytovali úvery s preferenčnými sadzbami.

(210)

V predchádzajúcich antisubvenčných prešetrovaniach už Komisia zistila, že domáce úverové ratingy udelené čínskym spoločnostiam nie sú spoľahlivé, a to na základe štúdie uverejnenej Medzinárodným menovým fondom (52), v ktorej sa preukázali nezrovnalosti medzi medzinárodnými a čínskymi úverovými ratingami, a rovnako na základe zistení v rámci prešetrovania týkajúceho sa spoločností zaradených do vzorky. Podľa MMF má skutočne viac ako 90 % čínskych dlhopisov rating udelený miestnymi ratingovými agentúrami AA až AAA. Táto situácia je neporovnateľná s inými trhmi, ako je trh Únie alebo USA. Napríklad na trhu USA majú takéto vysoké ratingy len necelé 2 % spoločností. Čínske ratingové agentúry sú preto výrazne vychýlené k najvyššej hranici ratingovej stupnice. Majú veľmi rozsiahle ratingové stupnice a zvyčajne zaraďujú dlhopisy s výrazne odlišnými kreditnými rizikami do jednej širokej kategórie ratingu (53). Podľa prehľadu čínskeho trhu s dlhopismi z roku 2021 od spoločnosti Bloomberg (54) dominovalo na trhu s dlhopismi päť miestnych čínskych ratingových agentúr: China Chengxin, Dagong, Lianhe, Shanghai Brilliance a Golden credit rating, pričom približne 90 % dlhopisov má rating AAA udelený miestnymi ratingovými agentúrami. Mnohí emitenti však získali nižší globálny rating emitenta „S&P“ (Standard and Poor) A a BBB (55).

(211)

Okrem toho zahraničné ratingové agentúry ako Standard & Poor’s a Moody’s pri udeľovaní ratingu čínskym dlhopisom vydaným v zahraničí zvyčajne uplatňujú zvýšenie základného úverového ratingu emitenta na základe odhadu strategického významu firmy pre čínsku vládu a sily akejkoľvek implicitnej záruky (56).

(212)

Komisia takisto zistila ďalšie informácie na doplnenie tejto analýzy. Po prvé, Komisia zistila, že štát môže vykonávať určitý vplyv nad trhom s úverovými ratingami. Podľa informácií poskytnutých čínskou vládou pôsobilo počas obdobia prešetrovania na čínskom trhu s dlhopismi 12 domácich ratingových agentúr, pričom väčšina z nich bola vo vlastníctve štátu. Celkovo 60 % všetkých dlhopisov s ratingom v Číne dostalo rating od štátom vlastnenej ratingovej agentúry (57).

(213)

Po druhé, na čínsky trh s úverovými ratingami nie je voľný vstup. Je to v zásade zatvorený trh, keďže ratingové agentúry potrebujú pred začatím vykonávania činnosti schválenie od Čínskej regulačnej komisie pre cenné papiere (ďalej len „CSRC“) alebo od PBOC (58). PBOC v polovici roka 2017 oznámila, že zahraničné ratingové agentúry budú mať povolené vykonávať úverové ratingy na časti domáceho trhu s dlhopismi za určitých podmienok. Komisia takisto zistila, že počas obdobia prešetrovania na čínskom trhu pôsobili dve ratingové agentúry vo forme zahraničného spoločného podniku a čínsko-zahraničného spoločného podniku. Tieto ratingové agentúry sa však riadia čínskymi ratingovými stupnicami, a preto nie sú úplne porovnateľné s medzinárodnými ratingami, ako sa vysvetľuje v predchádzajúcom texte.

(214)

V štúdii z roku 2017, ktorú uskutočnila samotná PBOC, sa napokon potvrdzujú zistenia Komisie, ktorá vo svojich záveroch uvádza, že „ak je úroveň investícií zahraničných dlhopisov nastavená na medzinárodný rating BBB- a vyšší, potom môže byť investičný stupeň domácich dlhopisov ohodnotený na úroveň AA- a viac, pri zohľadnení rozdielu medzi priemerným domácim ratingom a medzinárodným ratingom 6 alebo viac stupňov“  (59).

(215)

Vzhľadom na situáciu opísanú v odôvodneniach 210 až 214 Komisia dospela k záveru, že čínske úverové ratingy neposkytujú spoľahlivý odhad úverového rizika podkladového aktíva. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že hoci niektoré zo spoločností zaradených do vzorky získali od čínskej ratingovej agentúry dobrý úverový rating, tento rating nie je spoľahlivý. Tieto ratingy boli takisto skreslené politickými cieľmi na podporu kľúčových strategických odvetví, ako je odvetvie UHF.

(216)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda spochybnila tvrdenie, že úverové podmienky a podmienky financovania sú vždy spojené s úverovými ratingami, a tvrdila, že spoľahlivejšie, t. j. menej priaznivé úverové ratingy by neznamenali, že úver sa poskytuje s vyššími úrokovými sadzbami. Čínska vláda takisto nesúhlasila s odkazovaním Komisie na Pracovný dokument PBOC č. 2017/5 uvedený v odôvodnení 214, v ktorom sa potvrdil rozdiel medzi priemerným domácim ratingom a medzinárodnými ratingami. Čínska vláda tvrdila, že to nie je pracovný dokument vydaný PBOC, ale akademický dokument, ktorého spoluautorom bol člen personálu PBOC, a preto nepredstavuje názory PBOC.

(217)

Podľa čínskej vlády je ďalej cieľom predmetného dokumentu vysvetliť, že existuje rozdiel v stupňoch týkajúcich sa úverového ratingu čínskej spoločnosti medzi domácim systémom a medzinárodným systémom v dôsledku skutočnosti, že domáci systém sa zakladá na poradí rizika spoločnosti v rámci čínskych domácich spoločností, zatiaľ čo medzinárodný systém sa zakladá na poradí rizika tej istej spoločnosti v rámci všetkých krajín sveta. Čínska vláda napokon tvrdila, že medzinárodné agentúry udelili niekoľkým čínskym spoločnostiam vyšší úverový rating.

(218)

Komisia po prvé konštatovala, že vo finančnej literatúre neexistujú dôkazy podporujúce tvrdenie, že rozdiel v úverových ratingoch by nemal vplyv na ceny úverov. Základným princípom úverových ratingov je totiž pomôcť finančným subjektom správne oceniť úverové riziko pri rozhodovaní sa o úveroch. Chýbajúca korelácia medzi úverovým ratingom a cenou (úrokovou sadzbou) úverov by totiž naznačovala, že trh je narušený a že finančné inštitúcie sú poverené alebo majú nariadené, aby poskytovali úvery spoločnostiam bez ohľadu na ich finančnú situáciu a úverovú bonitu.

(219)

Po druhé, skutočnosť, že medzinárodné agentúry udelili niektorým spoločnostiam vyššie úverové ratingy, nespochybňuje celkové posúdenie Komisie ako také. Ako sa uvádza v odôvodnení 211, zahraničné ratingové agentúry zvyčajne pri udeľovaní ratingu čínskym dlhopisom emitovaným v zahraničí uplatňujú zvýšenie základného úverového ratingu emitenta na základe odhadu strategického významu firmy pre čínsku vládu a sily akejkoľvek implicitnej záruky.

(220)

Pokiaľ ide o Pracovný dokument PBOC č. 2017/5, Komisia konštatovala, že sa nachádzal v časti webového sídla PBOC venovanej výskumu, v ktorej sa uvádza: „Pracovné dokumenty obsahujú akademické dokumenty zamestnancov PBC. Názory vyjadrené v dokumentoch predstavujú názory autorov a nevyjadrujú nevyhnutne názory ich organizácie. V správach a citáciách z nich by sa preto mali uvádzať ako zdroj ‚Pracovné dokumenty PBC‘ “ (60). Preto platí, že hoci dokument sám osebe nemusí nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko PBOC, je správne odkazovať naň ako na pracovný dokument PBOC. Okrem toho, keďže tieto dokumenty sú zverejnené na oficiálnom webovom sídle organizácie, možno logicky predpokladať, že PBOC sa prinajmenšom domnieva, že tieto dokumenty spĺňajú kritériá riadneho akademického výskumu.

(221)

Komisia takisto nesúhlasí s domnienkou, že existuje rozdiel v stupňoch v dôsledku skutočnosti, že domáci rating sa zakladá na poradí rizika v rámci čínskych domácich spoločností, zatiaľ čo zahraničný rating sa zakladá na poradí rizika v rámci všetkých spoločností sveta. Na základe tejto hypotézy a vzhľadom na skutočnosť, že približne 90 % dlhopisov v Číne má hodnotenie AAA, vyplýva z toho záver, že takmer všetky spoločnosti v Číne majú rovnaké hodnotenie, pokiaľ ide o riziko, pretože pri vzájomnom porovnaní dosahujú všetky mimoriadne dobré výsledky, čo sa zdá nanajvýš nepravdepodobné z hľadiska hospodárskej reality.

(222)

Komisia v každom prípade konštatovala, že keďže žiadna z bánk poskytujúca úvery vyvážajúcim výrobcom nespolupracovala na prešetrovaní, nemohla overiť, či a ako sa zohľadňuje posúdenie rizika a úverový rating. Preto sa musela opierať o dostupné skutočnosti, ktoré potvrdili, že úrokové sadzby poskytnutých úverov boli výrazne nižšie ako trhové sadzby, a preto tieto vládne politiky a pracovný dokument zohrávali úlohu pri stanovovaní úrokových sadzieb na úrovni, ktorá nevychádzala zo skutočného podkladového rizika.

(223)

Komisia napokon pripomenula, že jej posúdenie vhodného úverového ratingu sa nezakladá na mechanickom prístupe, ale že Komisia individuálne posúdila finančnú situáciu každej skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradenej do vzorky, aby sa zohľadnili ich špecifiká, ako sa opisuje v odôvodnení 237.

(224)

Komisia uviedla, že spoločnosti vo všetkých troch skupinách zaradených do vzorky využili rôzne krátkodobé a dlhodobé úvery na financovanie svojich činností. Tieto úvery slúžili najmä na každodennú prevádzku, potreby prevádzkového kapitálu, na osobitné projekty, investície alebo na nahradenie iných úverov. Každá skupina využila aj krátkodobé a dlhodobé vývozné úvery.

(225)

Komisia počas prešetrovania zistila, že všetky skupiny zaradené do vzorky získali úvery s osobitným účelom nahradenia úverov od iných bánk. Komisia dospela k záveru, že prostredníctvom tohto postupu mohli niektoré spoločnosti preskupiť svoje záväzky a získať finančné prostriedky, bez ktorých by neboli schopné plniť svoje povinnosti splácania, čo poukazuje na problémy so splácaním dlhu.

(226)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že revolvingové úvery nie sú nevyhnutne znakom problémov s likviditou. Tvrdila, že tieto operácie sú bežné v každej obchodnej spoločnosti vrátane spoločností v Únii. Čínska vláda ďalej tvrdila, že existujú rôzne dôvody takéhoto refinancovania a že nič nenaznačuje tomu, že spoločnosti využívajúce tieto operácie by neboli schopné splatiť dlh.

(227)

Komisia nesúhlasila s posúdením čínskej vlády. Samotné čínske orgány považujú revolvingové úvery za dodatočný faktor úverového rizika. Ako sa uvádza v „Usmerneniach pre klasifikáciu úverov na základe rizika“, ktoré vydala CBRC, revolvingové úvery by sa mali vykazovať aspoň ako „potenciálne problémové“ úvery (61). Ak úver patrí do tejto kategórie, znamená to, že hoci je dlžník v súčasnosti schopný splácať istinu aj úrok z úveru, existujú faktory, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť jeho splatenie.

(228)

V Európe skutočne existujú revolvingové kreditné facility, ale ich podmienky sa veľmi líšia od čínskych revolvingových úverov. Revolvingové kreditné facility v Únii sú v podstate úverové linky s vopred stanovenou maximálnou sumou, ktorú možno opakovane čerpať a splatiť počas vopred stanoveného obdobia. Takéto kreditné facility okrem toho znamenajú ďalšie náklady, či už ide o zmluvné rozpätie nad rámec obvyklých krátkodobých trhových sadzieb, alebo o vopred určený správny poplatok.

(229)

Na druhej strane podmienky revolvingových úverov, ktoré boli zistené v čínskych spoločnostiach zaradených do vzorky, sa ničím nelíšili od iných krátkodobých úverov. Neboli označené ako úverové linky alebo revolvingové kreditné facility a neboli s nimi spojené žiadne mimoriadne poplatky alebo marže. Na prvý pohľad sa zdalo, že ide o krátkodobé úvery. Účelom úveru však niekedy bolo „splácanie úverov“. Pri kontrole splácania týchto úverov počas krížovej kontroly na diaľku sa navyše ukázalo, že kapitál sa v skutočnosti splácal novými úvermi, ktoré v tej istej výške poskytla tá istá banka týždeň pred alebo po dátume splatnosti pôvodného úveru. Komisia následne rozšírila svoju analýzu na ďalšie úvery v úverových tabuľkách a väčšinou zistila ďalšie prípady s presne takými istými charakteristikami. Vzhľadom na všetky tieto dôvody Komisia trvala na svojom stanovisku, pokiaľ ide o revolvingové úvery.

(230)

Ako je preukázané v odôvodneniach 161 až 168, vo viacerých právnych dokumentoch, ktoré sú osobitne zamerané na spoločnosti v tomto odvetví, sa finančným inštitúciám nariaďuje, aby odvetviu upravovaných hliníkových fólií poskytli úvery s preferenčnými sadzbami. Na základe týchto dokumentov sa preukázalo, že finančné inštitúcie poskytujú preferenčné financovanie len obmedzenému počtu priemyselných odvetví/spoločností, ktoré sú v súlade s príslušnými politikami čínskej vlády. Komisia sa domnievala, že odkaz na odvetvie UHF je dostatočne jasný, keďže toto priemyselné odvetvie je buď pomenované, alebo sa uvádza odkaz na výrobok, ktorý vyrába, alebo na odvetvovú skupinu, do ktorej patrí.

(231)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda nesúhlasila so zistením špecifickosti zo strany Komisie v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Čínska vláda zopakovala svoje tvrdenia, že právny rámec, na základe ktorého sa finančné inštitúcie poverujú alebo sa im nariaďuje, aby poskytovali úvery podporovaným odvetviam, má len nezáväzný charakter a že odvetvie UHF nie je podporované.

(232)

Po prvé, záväzný charakter právneho rámca je už potvrdený v odôvodneniach 182 a 183. Po druhé, skutočnosť, že odvetvie UHF je podporované, už takisto bola predmetom rozsiahlej diskusie a bola potvrdená v oddiele 3.1.

(233)

Komisia preto trvá na svojom závere, že subvencie vo forme poskytovania preferenčných úverov nie sú všeobecne dostupné pre všetky priemyselné odvetvia, ale sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia.

(234)

Komisia vypočítala výšku napadnuteľnej subvencie na základe výhody poskytnutej príjemcom počas obdobia prešetrovania. Podľa článku 6 písm. b) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi výškou úroku, ktorý spoločnosť zaplatila za preferenčný úver, a sumou, ktorú by spoločnosť zaplatila za porovnateľný komerčný úver, ktorý by spoločnosť mohla získať na trhu.

(235)

Ako sa vysvetľuje v oddieloch 3.4.1 a 3.4.2, úvery poskytnuté čínskymi finančnými inštitúciami sú prejavom podstatných vládnych zásahov a neodrážajú miery, ktoré by sa normálne zistili na funkčnom trhu.

(236)

Skupiny spoločností zaradené do vzorky sa z hľadiska ich všeobecného finančného postavenia líšia. Počas obdobia prešetrovania každá z nich využívala iný typ úveru, pričom rozdiely sa týkali splatnosti, kolaterálu, záruk a iných podmienok. Z týchto dvoch dôvodov mala každá spoločnosť priemernú úrokovú sadzbu na základe vlastnej skupiny prijatých úverov.

(237)

Komisia jednotlivo posúdila finančnú situáciu každej skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradenej do vzorky, aby tieto špecifiká zohľadnila. V tejto súvislosti Komisia použila metodiku výpočtu preferenčného financovania prostredníctvom úverov stanovenú v antisubvenčnom prešetrovaní týkajúcom sa plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR, ako aj v antisubvenčných prešetrovaniach týkajúcich sa pneumatík s pôvodom v ČĽR a určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v ČĽR (62), ako je vysvetlené v nasledujúcich odôvodneniach. Komisia takto vypočítala výhodu z postupov preferenčného financovania prostredníctvom úverových postupov jednotlivo pre každú skupinu vyvážajúcich výrobcov zaradenú do vzorky a pripísala túto výhodu dotknutému výrobku.

(238)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Daching tvrdila, že nebola poskytnutá žiadna analýza Komisie, pokiaľ ide o to, či by uplatnenie metodiky výpočtu používanej v týchto antisubvenčných prešetrovaniach týkajúcich sa pneumatík s pôvodom v ČĽR a určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v ČĽR (63) v tomto prešetrovaní bolo právne a vecne náležité. Takisto nič nenasvedčovalo tomu, že metodika výpočtu je rovnaká.

(239)

Analýza preferenčného financovania, ako sa uvádza v odôvodneniach 224 až 236, bola komparatívna vo vzťahu k analýze uskutočnenej v predchádzajúcich konaniach (64) uvedených v odôvodnení 237. Metodika výpočtu sa zakladala na rovnakých zásadách, zatiaľ čo výhoda z preferenčného financovania prostredníctvom praktík poskytovania úverov sa stanovila jednotlivo pre každú skupinu vyvážajúcich výrobcov zaradenú do vzorky, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 237 a ako bolo oznámené týmto výrobcom. Tvrdenie strany sa preto zamietlo.

(240)

Komisia poznamenala, že spoločnosti Donghai Foil, vyvážajúcemu výrobcovi v skupine Nanshan, nebol v posudzovanom období udelený úverový rating. Ostatným spoločnostiam v skupine Nanshan boli čínskymi ratingovými agentúrami udelené úverové ratingy v rozsahu od AA+ po AAA–. Komisia vzhľadom na celkové skreslenia čínskych úverových ratingov uvedené v oddiele 3.4.1.8 dospela k záveru, že tieto ratingy nie sú spoľahlivé.

(241)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 176 až 178, čínske finančné inštitúcie poskytujúce úvery neposkytli pri tomto prešetrovaní žiadne posúdenie úverovej bonity. V záujme stanovenia výhody teda Komisia musela posúdiť to, či úrokové sadzby na úvery poskytnuté skupine Nanshan boli na úrovni trhových sadzieb.

(242)

Spoločnosť Donghai Foil sa podľa svojich finančných účtov prezentovala vo všeobecne ziskovej finančnej situácii s rozpätím zisku od 0,5 % do 7,2 %, hoci rozpätia zisku v posledných rokoch klesli a od roku 2018 zostali pod úrovňou 1 %. Táto spoločnosť len použila krátkodobý dlh na financovanie svojich operácií. Komisia posúdila situáciu krátkodobej likvidity tejto spoločnosti.

(243)

Pokiaľ ide o krátkodobú likviditu, Komisia použila ukazovatele likvidity, ako je ukazovateľ bežnej likvidity, ukazovateľ rýchlej likvidity, ukazovateľ peňažných prostriedkov a ukazovateľ peňažných tokov. Tieto ukazovatele merajú schopnosť spoločnosti splácať krátkodobé záväzky vrátane krátkodobého dlhu. Spoločnosť počas OP prezentovala priemerný ukazovateľ bežnej likvidity 1,6. Hoci je ukazovateľ bežnej likvidity nad hodnotou 1, obežný majetok spoločnosti sotva postačuje na splatenie krátkodobých záväzkov, čo nestačí na odôvodnenie vysokého úverového ratingu, v prípade ktorého by mala spoločnosť prezentovať ukazovateľ aspoň na hodnote 2. Ukazovateľ rýchlej likvidity spoločnosti bol 1,3 v roku 2019 a 1,2 v roku 2020, pričom za referenčnú hodnotu sa považuje ukazovateľ rýchlej likvidity aspoň na hodnote 1. Spoločnosť, ktorá má ukazovateľ rýchlej likvidity pod hodnotou 1, nemusí totiž byť z krátkodobého hľadiska schopná splácať svoje obežné záväzky. Ukazovateľ peňažných prostriedkov spoločnosti bol v OP priemerne 0,01; spoločnosť preto nemala k dispozícii dostatok peňažných prostriedkov na splatenie svojho krátkodobého dlhu. Spoločnosť takisto vykázala negatívny peňažný tok z prevádzkových činností v rokoch 2016, 2017 a 2019. Ukazovateľ peňažného toku z prevádzkových činností bol mimoriadne nízky, a to –0,02 v roku 2019 a –0,04 v roku 2020. Ukazovateľ peňažného toku z prevádzkových činností pod hodnotou 1 znamená, že spoločnosť nevytvára dostatok peňažných prostriedkov na krytie svojich obežných záväzkov.

(244)

Komisia vzhľadom na ukazovatele likvidity uvedené v odôvodnení 243 dospela k záveru, že predmetná spoločnosť mala krátkodobé problémy s likviditou, v dôsledku čoho mala profil dlžníka s vysokým rizikom.

(245)

Komisia pri posudzovaní dlhodobého rizika platobnej schopnosti vychádzala z rôznych ukazovateľov platobnej schopnosti, ako sú miera zadlženosti a ukazovateľ krytia. Ukazovatele platobnej schopnosti merajú schopnosť spoločnosti plniť svoje dlhodobé dlhové záväzky. Používajú ich veritelia a investori do dlhopisov pri posudzovaní úverovej bonity spoločnosti.

(246)

Miera zadlženosti meria výšku záväzkov, a to najmä dlhodobého dlhu. Spoločnosť mala vysokú mieru zadlženosti 0,54, čo znamená, že 54 % majetku spoločnosti je financovaných krátkodobým dlhom. Tento ukazovateľ sa navyše v priebehu rokov prudko zvyšoval. Pomer dlhu k vlastnému imaniu sa takisto postupne zvyšoval od 0,3 v roku 2016 na 1,2 v roku 2020, čo svedčí o tom, že spoločnosť financuje svoju činnosť čoraz viac najmä prostredníctvom dlhu. Čím vyššia miera zadlženosti a pomer dlhu k vlastnému imaniu, tým vyššie je finančné riziko spoločnosti, čo znamená, že spoločnosť môže mať veľký problém so splácaním svojich existujúcich dlhov.

(247)

Ukazovatele krytia merajú schopnosť spoločnosti splácať svoj dlh a plniť svoje finančné záväzky. Keďže spoločnosť mala počas väčšiny rokov negatívny peňažný tok z prevádzkových činností, priemerný ukazovateľ peňažného toku z prevádzkových činností na dlhu spoločnosti v OP bol takisto negatívny. To znamená, že spoločnosť by nebola schopná splatiť celkový dlh svojím peňažným tokom z prevádzkových činností, ktorý vytvára. Údaje z roku 2020 poukazujú na mierne zlepšenú situáciu. Napriek tomu bude spoločnosť stále potrebovať 25 rokov, aby splatila svoj dlh, čo naznačuje závažné problémy spoločnosti pri vytváraní dostatočných peňažných prostriedkov na splatenie svojho dlhu.

(248)

Komisia vzhľadom na problémy s likviditou a platobnou schopnosťou uvedené v odôvodneniach 242 až 247 usúdila, že spoločnosť sa pre prípadných veriteľov a investorov nachádzala v krehkej finančnej situácii s vysokorizikovým profilom. Vzhľadom na neistú finančnú situáciu vyvážajúceho výrobcu preto neprekvapuje, že nemala vôbec žiadne vonkajšie financovanie, keďže bola financovaná výlučne prostredníctvom medzipodnikových úverov.

(249)

Komisia preto preskúmala aj finančnú situáciu dvoch materských spoločností skupiny, a to Nanshan Group a Shandong Nanshan. Hoci sa na prvý pohľad zdalo, že je ich finančná situácia lepšia – s vyššími údajmi ziskovosti (približne 8 % až 10 %) a nižšou mierou zadlženosti (pomer dlhu k aktívam približne 25 % v prípade oboch spoločností), zistilo sa, že majú podobné problémy s likviditou. Ukazovatele peňažných prostriedkov materských spoločností zostávali stále pod hodnotou 1 a počas OP v priemere dosahovali hodnotu 0,6. Preto nemali k dispozícii dostatok peňažných prostriedkov na splatenie svojho krátkodobého dlhu. Spoločnosti takisto vykazovali trvalo nízky ukazovateľ peňažného toku z prevádzkových činností na dlhu, a to vo výške 0,4 v OP, čo znamená, že nevytvárali dostatok peňažných prostriedkov na to, aby pokryli svoje obežné záväzky.

(250)

Niektoré spoločnosti v skupine si okrem toho vzali úvery a dlhopisy na splatenie predchádzajúcich úverov či úverov od iných bánk. Tento typ úverov sa považuje za náznak toho, že spoločnosť je v horšej finančnej situácii, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať na základe finančných výkazov, a že existuje dodatočné riziko súvisiace s ich krátkodobým a dlhodobým financovaním. Komisia nakoniec zistila, že spoločnosť Shandong Nanshan prešla v minulosti reštrukturalizáciou dlhu a využila konverziu dlhu na kapitál, ako sa ďalej vysvetľuje v odôvodnení 358.

(251)

Komisia pri zohľadnení závažných problémov s likviditou a platobnou schopnosťou, na ktoré poukázala finančná analýza spoločností v skupine Nanshan, ako sa opisuje v odôvodneniach 242 až 247, usúdila, že celková finančná situácia skupiny Nanshan zodpovedá ratingu BB, čo je najvyšší rating, ktorý už nepatrí do kategórie „investičného stupňa“. „Investičný stupeň“ znamená, že ratingové agentúry dlhopisy emitované spoločnosťou hodnotia tak, že pri nich pravdepodobne budú splnené platobné povinnosti a banky do nich môžu investovať.

(252)

Komisia na základe verejne dostupných údajov od spoločnosti Bloomberg použila ako referenčnú hodnotu očakávané ážio pre dlhopisy emitované firmami s ratingom BB, ktoré sa uplatnilo na referenčnú úverovú sadzbu PBOC, alebo po 20. auguste 2019 na základnú úverovú sadzbu oznámenú NIFC (65) s cieľom určiť trhovú sadzbu.

(253)

Táto prirážka sa určila výpočtom relatívneho rozpätia medzi indexmi amerických podnikových dlhopisov s ratingom AA a amerických podnikových dlhopisov s ratingom BB na základe údajov od spoločnosti Bloomberg pre priemyselné segmenty. Takto vypočítané relatívne rozpätie sa potom pripočítalo k referenčnej úverovej sadzbe zverejnenej PBOC alebo po 20. auguste 2019 k základnej úverovej sadzbe zverejnenej NIFC v deň poskytnutia úveru (66), týkajúcim sa rovnakej splatnosti úveru ako predmetný úver. Tento postup sa uskutočnil jednotlivo pre každý úver poskytnutý skupine spoločností.

(254)

V súvislosti s úvermi v zahraničných menách platí rovnaká situácia, pokiaľ ide o deformácie trhu a neexistenciu platných úverových ratingov, pretože tieto úvery poskytujú tie isté čínske finančné inštitúcie. Ako už teda bolo uvedené, na určenie primeranej referenčnej hodnoty sa použili podnikové dlhopisy s ratingom BB v príslušnej mene emitované počas obdobia prešetrovania.

(255)

Výhoda sa stanovila uplatnením referenčnej hodnoty opísanej v odôvodneniach 252 a 253 na obdobie financovania úverov počas obdobia prešetrovania.

(256)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda usúdila, že Komisia nesprávne nezohľadnila úverový rating spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, a nesúhlasila s metodikou, ktorú Komisia použila na stanovenie referenčnej hodnoty, ktorá by sa mala zakladať na nájdení porovnateľnej referenčnej hodnoty na domácom trhu, a nie uplatňovaní „úverových ratingov mimo krajiny“. Komisia namiesto toho mala použiť porovnateľné úvery neovplyvnené narušeniami trhu v dotknutej krajine. Čínska vláda takisto usúdila, že Komisia dospela k svojvoľnému záveru, keď sa vyjadrila, že väčšina čínskych vývozcov zaradených do vzorky by mala mať rating BB.

(257)

Čínska vláda ďalej namietala proti použitiu relatívneho rozpätia medzi dlhopismi s ratingom AA a BB ako prirážky a jeho pripočítaniu k sadzbám PBOC. Podľa čínskej vlády je metóda relatívneho rozpätia chybná, keďže úroveň úpravy smerom nahor v prvom rade závisí od úrovne aktuálnych úrokových sadzieb a keďže referenčné sadzby PBOC v ČĽR počas príslušných rokov boli oveľa vyššie než referenčná sadzba v USA. Okrem toho použitie relatívneho rozpätia znamená, že prirážka sa stáva pohyblivým číslom.

(258)

V reakcii na tieto tvrdenia Komisia konštatovala nasledujúce skutočnosti.

(259)

Po prvé, pokiaľ ide o použitie referenčnej hodnoty mimo krajiny, ako sa vysvetľuje v predchádzajúcom texte, domáce úverové ratingy udelené čínskym spoločnostiam sa považovali za skreslené politickými cieľmi čínskej vlády, ktoré spočívajú v podporovaní kľúčových strategických odvetví, a preto boli nespoľahlivé. V dôsledku toho Komisia musela hľadať referenčnú hodnotu založenú na neskreslených úverových ratingoch, ktoré možno nájsť len mimo krajiny.

(260)

Po druhé, pokiaľ ide o rating BB vzťahujúci sa na tieto spoločnosti, Komisia pripomína, že neprijala svojvoľné rozhodnutie, ale vykonala individuálnu finančnú analýzu všetkých dotknutých spoločností, ktorá poukazovala na finančnú situáciu zodpovedajúcu ratingu BB.

(261)

Po tretie, použitie relatívneho rozpätia už bolo vysvetlené v predchádzajúcich prešetrovaniach (67). Relatívne rozpätie totiž zachytáva zmeny základných trhových podmienok jednotlivých krajín, ktoré nie sú vyjadrené pri použití logiky absolútneho rozpätia. Často, ako aj v tomto prípade, sa riziká súvisiace s konkrétnou krajinou a menou menia v čase a zmeny sa v prípade rôznych krajín líšia. V dôsledku toho sa bezrizikové sadzby v priebehu času výrazne menia a niekedy sú nižšie v Spojených štátoch, inokedy zase v Číne. Tieto rozdiely súvisia s faktormi, ako je zistený a očakávaný rast HDP, ekonomický sentiment a výška inflácie. Keďže bezriziková sadzba sa mení v čase, to isté nominálne absolútne rozpätie môže znamenať veľmi rozdielne posúdenie rizika. Napríklad keď banka odhaduje, že riziko zlyhania konkrétnej spoločnosti je o 10 % vyššie ako bezriziková sadzba (relatívny odhad), výsledné absolútne rozpätie môže byť medzi 0,1 % (pri bezrizikovej sadzbe 1 %) a 1 % (pri bezrizikovej sadzbe 10 %). Z pohľadu investora je preto relatívne rozpätie lepším meradlom, pretože odráža rozsah rozpätia výnosov a spôsob, akým naň vplýva výška základnej úrokovej sadzby. (332) Po tretie, relatívne rozpätie je aj neutrálne z hľadiska krajín. Napríklad, keď je bezriziková sadzba v USA nižšia než bezriziková sadzba v Číne, metóda povedie k vyšším absolútnym prirážkam. Na druhej strane, keď je bezriziková sadzba v Číne nižšia než bezriziková sadzba v USA, metóda povedie k nižším absolútnym prirážkam.

(262)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Nanshan takisto namietala proti hodnoteniu BB, ktoré Komisia stanovila v prípade spoločností skupiny, tvrdiac, že úverové ratingy by sa mali preskúmať samostatne pre každú spoločnosť, že analýza sa nesprávne obmedzovala na obdobie prešetrovania a že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že spoločnosť Nanshan skutočne neplnila svoje finančné záväzky.

(263)

Okrem toho je analýza výhody, ktorú vykonala Komisia, takisto chybná, pretože referenčná hodnota použitá Komisiou: A) nezohľadňuje trhové podmienky prevládajúce v Číne; B) je v rozpore s tvrdeniami Komisie, že finančné trhy v Číne sú narušené (pretože východiskovým bodom je referenčná úroková sadzba PBOC); a C) zakladá sa na dvoch samostatných nástrojoch financovania (úveroch a dlhopisoch), čo predstavuje nereálnu hybridnú referenčnú hodnotu, ktorá neodráža štandardnú trhovú prax.

(264)

Skupina Nanshan takisto poskytla zoznam dlhopisov v jüanoch emitovaných na hongkonskom trhu pre zahraničných investorov získaný od spoločnosti Bloomberg, pričom uviedla, že referenčná hodnota založená na Hongkongu (čisto na základe sadzieb výnosov z dlhopisov) by presnejšie odrážala trhové podmienky v Číne než hypotetický model založený na úveroch a dlhopisoch USA a Číny.

(265)

Pokiaľ ide o úverové ratingy spoločnosti Nanshan, Komisia konštatovala, že vykonala individuálne posúdenie hlavných spoločností v rozsahu prešetrovania, t. j. vyvážajúceho výrobcu, a spoločností s najväčším podielom financovania v skupine, t. j. sprostredkovateľskej materskej spoločnosti a hlavnej materskej spoločnosti, na čo sa poukazuje v odôvodneniach 242, 249 a 250. Na rozdiel od tvrdení tejto spoločnosti Komisia zohľadnila vývoj finančných ukazovateľov za celé posudzované obdobie (t. j. od roku 2017 do obdobia prešetrovania). Komisia nezistila žiadne významné rozdiely vo finančnej situácii týchto spoločností. Takisto nezistila žiadne významné rozdiely v úrokových sadzbách. Skutočnosť, že spoločnosť Nanshan plnila svoje záväzky, ako taká nie je v rozpore so závermi o celkovej finančnej situácii skupiny Nanshan. Komisia preto trvala na svojich záveroch týkajúcich sa úverového ratingu.

(266)

Pokiaľ ide o referenčnú hodnotu použitú na výpočet výhody, Komisia by chcela zdôrazniť, že použitie referenčnej úrokovej sadzby PBOC ako východiskového bodu na stanovenie referenčnej hodnoty je presne spôsob, akým sa referenčná hodnota prispôsobuje prevládajúcim trhovým podmienkam v Číne, keďže predstavuje bezrizikovú sadzbu v Číne, ktorá je špecifická pre krajinu, ako sa už uvádza v odôvodnení 261. Preto nedochádza k rozporu ako takému. Komisia ďalej nepovažuje za problémovú kombináciu bezrizikovej miery na úvery a používania relatívneho rozpätia na základe dlhopisov. Komisia totiž jednoducho nepripočítava úverovú sadzbu PBOC k sadzbe výnosov z dlhopisov s ratingom BB v USA. Namiesto toho vypočítava rozpätie medzi dlhopismi s ratingom AA a BB, čo zodpovedá rizikovému faktoru, ktorý sa má uplatniť na bezrizikovú mieru.

(267)

Okrem toho sú úvery a podnikové dlhopisy v zásade podobnými finančnými dlhovými nástrojmi. Podnikový dlhopis je v skutočnosti druh úveru, ktorý veľké spoločnosti používajú na získanie kapitálu. Úvery aj podnikové dlhopisy sú čerpané/vydávané na určité obdobie a majú úrokovú/kupónovú sadzbu. Skutočnosť, že financovanie prostredníctvom úveru poskytujú finančné inštitúcie a že financovanie prostredníctvom podnikového dlhopisu poskytujú investori, ktorí sú vo väčšine prípadov takisto finančnými inštitúciami, nie je relevantná pre stanovenie základných vlastností oboch nástrojov. Oba nástroje totiž slúžia na finančné obchodné operácie, prinášajú rovnaký druh odplaty a majú podobné podmienky splácania. Preto sa možno logicky domnievať, že rizikový faktor medzi spoločnosťami s ratingom AA a BB zostáva rovnaký, či už ide o vydávanie úverov alebo dlhopisov. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(268)

Komisia takisto preskúmala alternatívnu referenčnú hodnotu navrhovanú skupinou Nanshan. Dlhopisy v jüanoch emitované v Hongkongu, ktoré boli predložené, sa však takmer výlučne týkali dlhopisov emitovaných čínskou vládou alebo finančnými inštitúciami, a preto ich nemožno porovnávať s podnikovými dlhopismi. Väčšina emitovaných dlhopisov takisto nenaznačovala nič o úverovom ratingu. Komisia tak zistila, že to nemožno použiť ako primeranú alternatívnu aktuálne používanej referenčnej hodnoty.

(269)

Skupina Nanshan napokon tvrdila, že Komisia sa dopustila istých chýb vo výpočte v prípade viacerých spoločností skupiny spôsobených formátovaním buniek, duplikáciou úverov, nesprávnou počiatočnou výškou úverov v predložených tabuľkách alebo chybami nájdenými vo vzorcoch. Komisia skutočne zaznamenala, že sa dopustila niekoľkých administratívnych chýb, a preto sa výpočet výhody z úverov zodpovedajúcim spôsobom prispôsobil.

(270)

Komisia poznamenala, že skupine Wanshun bol čínskou ratingovou agentúrou v roku 2018 udelený rating AA+.

(271)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 176 až 178, čínske finančné inštitúcie poskytujúce úvery neposkytli žiadne posúdenie úverovej bonity. V záujme stanovenia výhody teda Komisia musela posúdiť to, či úrokové sadzby na úvery poskytnuté skupine Wanshun boli na trhovej úrovni.

(272)

Vyvážajúci výrobca skupiny Wanshun sa podľa svojich finančných účtov prezentoval vo všeobecne ziskovej finančnej situácii.

(273)

Vyvážajúci výrobca využil krátkodobý a dlhodobý dlh na financovanie svojich operácií. Komisia posúdila situáciu krátkodobej likvidity a dlhodobej platovej schopnosti spoločnosti.

(274)

Pokiaľ ide o krátkodobú likviditu, Komisia použila ukazovatele likvidity, ako je a) ukazovateľ bežnej likvidity; b) ukazovateľ peňažných prostriedkov; c) ukazovateľ rýchlej likvidity a d) ukazovateľ peňažných prostriedkov z prevádzkových činností. Tieto ukazovatele merajú schopnosť spoločnosti splácať krátkodobé záväzky vrátane krátkodobého dlhu.

(275)

Ukazovateľ bežnej likvidity spoločnosti bol 1,04 v roku 2018, poklesol na 0,96 v roku 2019 a potom znovu vzrástol na 0,98 v roku 2020. Napriek ratingu AA+, ktorý bol v roku 2019 spoločnosti udelený, obežný majetok spoločnosti nestačil na splatenie krátkodobých záväzkov. To neodôvodňuje vysoký úverový rating, ktorý by mala spoločnosť mať aspoň na hodnote 2.

(276)

Ukazovateľ peňažných prostriedkov spoločnosti bol priemerne 0,1 v období 2016 – 2019 a 0,2 na konci OP; spoločnosť preto nemala k dispozícii dostatok peňažných prostriedkov na splatenie svojho krátkodobého dlhu.

(277)

Ukazovateľ rýchlej likvidity spoločnosti bol 0,11 v roku 2018 a 0,14 v roku 2019 a 2020, pričom za referenčnú hodnotu sa považuje ukazovateľ rýchlej likvidity aspoň na hodnote 1. Spoločnosť, ktorá má ukazovateľ rýchlej likvidity pod hodnotou 1, nemusí totiž byť z krátkodobého hľadiska schopná splácať svoje obežné záväzky.

(278)

Spoločnosť od roku 2017 vykazovala kladný peňažný tok z prevádzkových činností, no po jeho zdvojnásobení v roku 2018 sa do roku 2020 znížil o 90 %. Ukazovateľ peňažných prostriedkov z prevádzkových činností bol 0,25 v roku 2018, 0,04 v roku 2019 a 0,02 v roku 2020. Ukazovateľ peňažných prostriedkov z prevádzkových činností pod hodnotou 1 znamená, že spoločnosť nevytvára dostatok peňažných prostriedkov na krytie svojich obežných záväzkov.

(279)

Komisia vzhľadom na ukazovatele krátkodobej likvidity uvedené v odôvodnení 297 dospela k záveru, že predmetná spoločnosť mala krátkodobé problémy s likviditou, v dôsledku čoho mala profil dlžníka s vysokým rizikom.

(280)

Komisia pri posudzovaní dlhodobého rizika platobnej schopnosti vychádzala z rôznych ukazovateľov platobnej schopnosti, ako sú a) miera zadlženosti a b) ukazovateľ krytia. Tieto ukazovatele merajú schopnosť spoločnosti plniť svoje dlhodobé dlhové záväzky. Používajú ich veritelia a investori do dlhopisov pri posudzovaní úverovej bonity spoločnosti.

(281)

Miera zadlženosti meria výšku záväzkov, a to najmä dlhodobého dlhu. Spoločnosť mala vysokú mieru zadlženosti 0,5, čo znamená, že 50 % majetku spoločnosti je financovaných dlhom. Pomer dlhu k vlastnému imaniu bol 0,5 v OP, čo poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť financuje svoju činnosť prostredníctvom dlhu. Čím vyššia miera zadlženosti a pomer dlhu k vlastnému imaniu, tým vyššie je finančné riziko spoločnosti, čo znamená, že spoločnosť môže mať veľký problém so splácaním svojich existujúcich dlhov.

(282)

Ukazovatele krytia merajú schopnosť spoločnosti splácať svoj dlh a plniť svoje finančné záväzky. Komisia pri svojom posúdení vychádzala z pomeru úrokového krytia a ukazovateľa peňažných prostriedkov z prevádzkových činností na dlhu, ktorý vyjadruje schopnosť spoločnosti splácať svoj dlh peňažnými prostriedkami vytvorenými z prevádzkových činností. Priemerný ukazovateľ peňažného toku z prevádzkových činností na dlhu vývozcu v OP bol 0,03. To znamená, že spoločnosť by potrebovala 33 rokov, aby splatila celý svoj dlh peňažným tokom z prevádzkových činností, ktorý vytvára počas OP. Preto existujú náznaky, že spoločnosť má vážne problémy vytvoriť dostatok peňažných prostriedkov na splatenie dlhu.

(283)

Komisia preto vzhľadom na ukazovatele dlhodobej platobnej schopnosti opísané v odôvodnení 303 usúdila, že spoločnosť sa pre prípadných veriteľov a investorov nachádzala v krehkej finančnej situácii s rizikovým profilom.

(284)

Okrem toho má spoločnosť uzavreté zmluvy o úvere na účely splatenia úverov od iných bánk. Tento typ úverov sa považuje za náznak toho, že dotknutá spoločnosť je v horšej finančnej situácii, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať na základe finančných výkazov, a že existuje dodatočné riziko súvisiace s krátkodobým a dlhodobým financovaním.

(285)

Komisia vzhľadom na uvedené a v súvislosti s celkovými skresleniami čínskych úverových ratingov uvedených v oddiele 3.5.2 dospela k záveru, že úverový rating AA+ udelený skupine Wanshun nie je spoľahlivý.

(286)

Komisia usúdila, že celková finančná situácia skupiny zodpovedá ratingu BB, čo je najvyšší rating, ktorý už nepatrí do kategórie „investičného stupňa“.

(287)

Výhoda sa stanovila uplatnením metodiky hodnoty opísanej v odôvodneniach 252 až 255 na obdobie financovania úverov počas obdobia prešetrovania.

(288)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wanshun požiadala Komisiu, aby objasnila vecný základ tvrdenia, že spoločnosť skupiny má „uzavreté zmluvy o úvere na účely splatenia úverov od iných bánk“. Táto strana takisto tvrdila, že:

(289)

Pokiaľ ide o prvý bod, Komisia potvrdila, že ukazovatele uvedené v tomto oddiele sa zakladajú na finančných výkazoch spoločnosti Zhongji Lamination Materials Co. Ltd. Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 265, Komisia vykonala individuálne posúdenie hlavných spoločností v rozsahu pôsobnosti prešetrovania, t. j. vyvážajúceho výrobcu, a spoločností s najväčším podielom financovania v skupine, t. j. materskej spoločnosti. Tento prístup sa skutočne javí ako logický, keďže úvery sa poskytujú právnym subjektom, a nie skupine ako takej. Komisia zohľadnila aj vývoj finančných ukazovateľov za celé posudzované obdobie (t. j. od roku 2017 do obdobia prešetrovania).

(290)

V každom prípade Komisia nezistila žiadne významné rozdiely vo finančnej situácii spoločností v skupine. Aj po zohľadnení konsolidovaných údajov poskytnutých samotnou spoločnosťou v rámci poskytnutia informácií stále pozorujeme zlú situáciu v súvislosti s peňažnými prostriedkami vzhľadom na nízky ukazovateľ peňažných prostriedkov a ukazovateľ peňažných prostriedkov z prevádzkových činností na dlhu. Pomer dlhu k aktívam je takisto veľmi podobný pomeru jediného vyvážajúceho výrobcu. Komisia takisto nezistila žiadne významné rozdiely v úrokových sadzbách úverov vydaných rôznym spoločnostiam skupiny. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(291)

Komisia neakceptovala tvrdenie predložené v druhom bode, keďže dátum navrhovaný spoločnosťou bol po dátume začatia úveru, zatiaľ čo Komisia použila referenčný údaj pre dátum bezprostredne predchádzajúci dátumu začatia úveru, ktorý sa tak stále vzťahoval na tento dátum začiatku.

(292)

Komisia súhlasila s tvrdením predloženým v treťom bode a výpočty zodpovedajúcim spôsobom prispôsobila.

(293)

Komisia poznamenala, že skupine Daching bol čínskou ratingovou agentúrou v roku 2019 udelený rating AAA–.

(294)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 176 až 178, čínske finančné inštitúcie poskytujúce úvery neposkytli žiadne posúdenie úverovej bonity. V záujme stanovenia výhody teda Komisia musela posúdiť to, či úrokové sadzby na úvery poskytnuté skupine Daching boli na trhovej úrovni.

(295)

Vyvážajúci výrobca Xiamen Xiashun sa podľa svojich finančných účtov prezentoval vo všeobecne ziskovej finančnej situácii.

(296)

Spoločnosť Xiamen Xiashun využila krátkodobý a dlhodobý dlh na financovanie svojich operácií. Komisia posúdila situáciu krátkodobej likvidity a dlhodobej platovej schopnosti spoločnosti.

(297)

Pokiaľ ide o krátkodobú likviditu, Komisia použila ukazovatele likvidity, ako je a) ukazovateľ bežnej likvidity; b) ukazovateľ peňažných prostriedkov; c) ukazovateľ rýchlej likvidity a d) ukazovateľ peňažných prostriedkov z prevádzkových činností. Tieto ukazovatele merajú schopnosť spoločnosti splácať krátkodobé záväzky vrátane krátkodobého dlhu.

(298)

Ukazovateľ bežnej likvidity spoločnosti bol 0,9 v roku 2018, vzrástol na 1,0 v roku 2019 a potom do konca OP klesol na 0,9 (prvá polovica roka 2020). Napriek ratingu AAA–, ktorý bol v roku 2019 spoločnosti udelený, obežný majetok spoločnosti sotva postačoval na splatenie krátkodobých záväzkov. To nestačí na odôvodnenie vysokého úverového ratingu, ktorý by mala spoločnosť mať aspoň na hodnote 2.

(299)

Ukazovateľ peňažných prostriedkov spoločnosti bol v OP priemerne 0,1 v období 2016 – 2019 a 0,2 na konci OP; spoločnosť preto nemala k dispozícii dostatok peňažných prostriedkov na splatenie svojho krátkodobého dlhu.

(300)

Ukazovateľ rýchlej likvidity spoločnosti bol 0,4 v období 2017 – 2018 a 0,5 v roku 2019, teda na konci OP, pričom za referenčnú hodnotu sa považuje ukazovateľ rýchlej likvidity aspoň na hodnote 1. Spoločnosť, ktorá má ukazovateľ rýchlej likvidity pod hodnotou 1, nemusí totiž byť z krátkodobého hľadiska schopná splácať svoje obežné záväzky.

(301)

Spoločnosť vykazovala kladný peňažný tok z prevádzkových činností, ktorý však v období 2016 – 2019 a na konci OP klesol takmer o polovicu. Ukazovateľ peňažných prostriedkov z prevádzkových činností bol 0,2 v roku 2019 a na konci OP. Ukazovateľ peňažných prostriedkov z prevádzkových činností pod hodnotou 1 znamená, že spoločnosť nevytvára dostatok peňažných prostriedkov na krytie svojich obežných záväzkov.

(302)

Komisia vzhľadom na ukazovatele krátkodobej likvidity uvedené v odôvodnení 297 dospela k záveru, že predmetná spoločnosť mala krátkodobé problémy s likviditou, v dôsledku čoho mala profil dlžníka s vysokým rizikom.

(303)

Komisia pri posudzovaní dlhodobého rizika platobnej schopnosti vychádzala z rôznych ukazovateľov platobnej schopnosti, ako sú a) miera zadlženosti a b) ukazovateľ krytia. Tieto ukazovatele merajú schopnosť spoločnosti plniť svoje dlhodobé dlhové záväzky. Používajú ich veritelia a investori do dlhopisov pri posudzovaní úverovej bonity spoločnosti.

(304)

Miera zadlženosti meria výšku záväzkov, a to najmä dlhodobého dlhu. Spoločnosť mala vysokú mieru zadlženosti 0,6, čo znamená, že 60 % majetku spoločnosti je financovaných dlhom. Pomer dlhu k vlastnému imaniu bol 1,5 v OP, čo poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť financuje svoju činnosť prostredníctvom dlhu. Čím vyššia miera zadlženosti a pomer dlhu k vlastnému imaniu, tým vyššie je finančné riziko spoločnosti, čo znamená, že spoločnosť môže mať veľký problém so splácaním svojich existujúcich dlhov.

(305)

Ukazovatele krytia merajú schopnosť spoločnosti splácať svoj dlh a plniť svoje finančné záväzky. Komisia pri svojom posúdení vychádzala z pomeru úrokového krytia a ukazovateľa peňažných prostriedkov z prevádzkových činností na dlhu. Ukazovateľ úrokového krytia vyjadruje schopnosť podniku financovať úrokové náklady. Tento ukazovateľ vývozcu bol približne 1,2 v OP. Hodnota tohto ukazovateľa menej ako 1,5 naznačuje, že spoločnosť má ťažkosti pri plnení svojich úrokových nákladov. Ukazovateľ peňažných prostriedkov z prevádzkových činností na dlhu vyjadruje schopnosť spoločnosti splácať svoj dlh peňažnými prostriedkami vytvorenými z prevádzkových činností. Priemerný ukazovateľ peňažných prostriedkov z prevádzkových činností na dlhu vývozcu v OP bol 0,1. To znamená, že spoločnosť by potrebovala 10 rokov, aby splatila celý svoj dlh peňažným tokom z prevádzkových činností, ktorý vytvára počas OP. Preto existujú náznaky, že má vážne problémy vytvoriť dostatok peňažných prostriedkov na splatenie dlhu.

(306)

Okrem toho má spoločnosť uzavreté zmluvy o úvere na účely splatenia úverov od iných bánk. Tento typ úverov sa považuje za náznak toho, že dotknutá spoločnosť je v horšej finančnej situácii, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať na základe finančných výkazov, a že existuje dodatočné riziko súvisiace s krátkodobým a dlhodobým financovaním.

(307)

Komisia preto vzhľadom na ukazovatele dlhodobej platobnej schopnosti opísané v odôvodnení 276 usúdila, že spoločnosť sa pre prípadných veriteľov a investorov nachádzala v krehkej finančnej situácii s rizikovým profilom.

(308)

Komisia pri zohľadnení prvkov likvidity a platobnej schopnosti vyvážajúceho výrobcu, ako sa uvádza v odôvodneniach 297 až 305, usúdila, že celková finančná situácia skupiny Daching zodpovedá ratingu B/BB (rating B sa v tomto prípade vzťahuje na úvery na účely splatenia úverov z iných bánk), čo je najvyšší rating, ktorý už nepatrí do kategórie „investičného stupňa“.

(309)

Výhoda sa stanovila uplatnením referenčnej hodnoty opísanej v odôvodneniach 252 a 253 na obdobie financovania úverov počas obdobia prešetrovania.

(310)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Daching tvrdila, že:

(311)

Po prvé, pokiaľ ide o pripomienku o použití referenčnej úrokovej sadzby zverejnenej PBOC alebo základnej úverovej sadzby zverejnenej NIFC ako východiskového bodu vo výpočte referenčnej hodnoty, Komisia poukázala na to, že tieto sadzby sa považujú za bezrizikové sadzby, ktoré by sa v rámci konzervatívneho prístupu uplatňovali na spoločnosti s ratingom AA. Ako zistila Komisia v tomto prešetrovaní, referenčná úverová sadzba PBOC a základná úverová sadzba zverejnená NIFC sa vzťahovali na najlepších klientov týchto bánk, teda na spoločnosti s najvyšším ratingom. Ako sa uvádza v dokumentácii predloženej čínskou vládou v priebehu prešetrovania, „základnú úverovú sadzbu stanovuje každá banka stanovujúca základnú úverovú sadzbu v súlade s úverovými sadzbami poskytovanými jej najlepším klientom (zvýraznenie bolo doplnené) v 20. deň každého mesiaca (69)“. Komisia takisto konštatovala, že rating spoločností v skupine za posledné štyri roky, ako ho prehodnotila uvedená strana na základe metodiky spoločnosti Bloomberg, nebol zaradený do kategórie „investičného stupňa“.

(312)

Po druhé, metodika úverového ratingu používaná Komisiou zahŕňala niekoľko ukazovateľov, ktorými sa meria aktuálna schopnosť spoločnosti splácať krátkodobé záväzky, ktorá sa ukázala ako nedostatočná, a to ani predajom obežného majetku (ukazovateľ bežnej likvidity), ani použitím dostupných peňažných prostriedkov (ukazovateľ peňažných prostriedkov), ani použitím peňažných prostriedkov z prevádzkových činností (ukazovateľ peňažných prostriedkov z prevádzkových činností). Všetky tieto ukazovatele svedčia o problémoch vyvážajúceho výrobcu s krátkodobou likviditou, v dôsledku čoho mal profil dlžníka s vysokým rizikom, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 296 až 302. Strana zároveň nepreukázala, prečo by sa k týmto ukazovateľom malo pristupovať iným spôsobom špecifickým pre odvetvie UHF. Tieto ukazovatele okrem toho poukazovali na „súčasnú“ schopnosť spoločnosti splácať krátkodobé záväzky a používajú sa na účely hodnotenia rizika dlžníka len na účely tohto prešetrovania. Toto hodnotenie je samostatné a môže sa líšiť od predpokladu riadenia v procese prípravy finančných výkazov, ktorým sa hodnotí schopnosť spoločnosti nepretržite pokračovať v činnosti.

(313)

Po tretie, záruky poskytnuté na úvery poskytli prepojené strany v skupine, na ktoré sa vzťahuje ten istý úverový rating. Preto by to nemalo mať vo svojej podstate vplyv na posúdenie Komisie. Tvrdenia strany boli preto zamietnuté.

(314)

Skupina Daching ďalej tvrdila, že Komisia pri výpočte výhody vyplývajúcej skupine z úverového úroku dvoch úverov použila nesprávny zostatok istiny. Konkrétne v prípade dvoch počiatočne čerpaných úverov bola istina čiastočne splatená a istina vzťahujúca sa na úrokovú platbu mala byť nižšia než počiatočná suma. Skutočná úroková platba v prípade dvoch ďalších úverov bola okrem toho uhradená po období prešetrovania a Komisia vo výpočte nemala pristupovať k úrokovej platbe ako k nulovej. Komisia preskúmala výpočet a opravila ho s ohľadom na tieto tvrdenia.

(315)

Komisia uviedla, že všetky skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky získali počas obdobia prešetrovania výhodu vyplývajúcu z preferenčného financovania prostredníctvom úverov. Komisia vzhľadom na existenciu finančného príspevku, výhodu pre vyvážajúcich výrobcov a špecifickosť považovala preferenčné financovanie prostredníctvom úverov za napadnuteľnú subvenciu.

(316)

Miery subvencií stanovené v súvislosti s preferenčným financovaním prostredníctvom úverov počas obdobia prešetrovania pre skupiny spoločností zaradené do vzorky predstavujú:

Preferenčné financovanie: úvery

(317)

Účelom úverovej linky je stanoviť úverový limit, ktorý môže spoločnosť kedykoľvek použiť na financovanie svojej bežnej prevádzky, čím sa v prípade potreby flexibilne a okamžite sprístupní financovanie prevádzkového kapitálu. Komisia sa preto domnievala, že v zásade všetko krátkodobé financovanie spoločností zaradených do vzorky ako krátkodobé úvery, návrhy bankových akceptov atď. by malo byť kryté nástrojom úverových liniek.

(318)

Komisia uviedla, že čínske finančné inštitúcie poskytli úverové linky každej skupine zaradenej do vzorky v súvislosti s poskytnutím financovania. Tvorili ich rámcové dohody, na základe ktorých banka umožnila spoločnostiam zaradeným do vzorky využívať rôzne dlhové nástroje, ako sú úvery na prevádzkový kapitál, návrhy bankových akceptov a iné formy financovania obchodu do určitej maximálnej sumy.

(319)

Ako sa uvádza v odôvodnení 317, všetko krátkodobé financovanie by malo byť kryté úverovou linkou. Komisia preto porovnala výšku úverových liniek dostupných spolupracujúcim spoločnostiam počas obdobia prešetrovania s výškou krátkodobého financovania, ktoré tieto spoločnosti použili počas toho istého obdobia, aby zistila, či všetko krátkodobé financovanie bolo kryté úverovou linkou. Ak výška krátkodobého financovania prekročila limit úverovej linky, Komisia zvýšila sumu existujúcej úverovej linky o sumu skutočne použitú vyvážajúcimi výrobcami nad tento limit úverovej linky.

(320)

Za bežných okolností na trhu by úverové linky podliehali takzvanému zriaďovaciemu poplatku alebo poplatku za sprostredkovanie, ktorý by kompenzoval náklady alebo riziká na strane banky pri otvorení úverovej linky, ako aj poplatku za obnovenie, ktorý sa účtuje ročne za obnovenie platnosti úverových liniek. Komisia však zistila, že každá skupina spoločností zaradená do vzorky čerpala výhodu z úverových liniek poskytnutých bezplatne. Výhoda sa preto udelila prešetrovaným skupinám spoločností v zmysle článku 6 písm. d) základného nariadenia.

(321)

Ako sa uvádza v odôvodnení 99, podľa rozhodnutia č. 40 finančné inštitúcie poskytujú úverovú podporu podporovaným odvetviam.

(322)

Komisia usúdila, že úverové linky sú formou preferenčnej finančnej podpory finančných inštitúcií pre podporované priemyselné odvetvia, ako je aj odvetvie UHF. Ako sa uvádza v oddiele 3.1, odvetvie UHF je jedným z podporovaných odvetví, a preto je oprávnené na akúkoľvek možnú finančnú podporu.

(323)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že z úverových liniek, ktoré sa údajne poskytujú odvetviu UHF, nevyplýva žiadna výhoda a že nie sú špecifické. Čínska vláda zopakovala svoje tvrdenia týkajúce sa nezáväzného charakteru rozhodnutia č. 40, ako aj argumenty proti označeniu čínskych finančných inštitúcií za verejné orgány. Komisia v tejto súvislosti konštatovala, že čínska vláda nepreukázala, že spoločnosti v ČĽR môžu rovnako využívať preferenčné podmienky pozorované v súvislosti s odvetvím UHF. Okrem toho, keďže úverové linky sa neoddeliteľne spájajú s inými druhmi preferenčných úverov a keďže sú súčasťou úverovej podpory špecificky poskytovanej podporovaným odvetviam, analýza verejného orgánu a analýza špecifickosti, ako sa rozoberá v oddieloch 3.4.1.1 až 3.4.1.5, ako aj v oddiele 3.4.2.2 pre úvery, sa takisto vzťahuje na úverové linky. V dôsledku toho sa tieto tvrdenia zamietli.

(324)

V súlade s článkom 6 písm. d) bodom ii) základného nariadenia Komisia za výhodu poskytnutú príjemcom považovala rozdiel medzi sumou, ktorú zaplatili ako poplatok za otvorenie alebo obnovenie úverových liniek čínskymi finančnými inštitúciami, a sumou, ktorú by zaplatili za porovnateľnú komerčnú úverovú linku získanú za nedeformovanú trhovú sadzbu.

(325)

Príslušná referenčná hodnota pre zriaďovací poplatok sa stanovila na 1,5 % a pre poplatok za obnovenie na 1,25 % na základe verejne dostupných údajov (70) a referenčných hodnôt použitých v predchádzajúcich prešetrovaniach (71).

(326)

V zásade platí, že zriaďovací poplatok je splatný na základe paušálnej sumy v čase otvorenia úverovej linky a poplatok za obnovenie je splatný na základe paušálnej sumy v čase obnovenia existujúcej úverovej linky. Komisia však na účely výpočtu zohľadnila úverové linky, ktoré boli otvorené alebo obnovené pred obdobím prešetrovania, ale ktoré boli dostupné skupinám zaradeným do vzorky počas obdobia prešetrovania, ako aj úverové linky, ktoré boli otvorené počas obdobia prešetrovania. Komisia následne vypočítala výhodu na základe obdobia v rámci obdobia prešetrovania, počas ktorého bola úverová linka k dispozícii.

(327)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Daching tvrdila, že Komisia nemala počítať subvenčnú výhodu v súvislosti s dohodami o úverových linkách uzavretými so skupinou Daching, pretože:

(328)

Po prvé, Komisia konštatovala, že preferenčné financovanie spoločnosti Daching Enterprises Ltd. poskytovali tie isté čínske banky ako v analýze v oddiele 3.4.1.5. Preto konštatovala, že toto preferenčné financovanie prostredníctvom úverov predstavovalo napadnuteľnú subvenciu. Po druhé, Komisia takisto konštatovala, že celý obrat vývozu spoločnosti Daching Enterprises Ltd. pochádzal od spoločnosti Xiamen Xiashun, a preto sa výška subvencie počítala ako percentuálny podiel obratu spoločnosti Xiamen Xiashun a bola spojená s posúdením úverovej bonity spoločnosti Xiamen Xiashun. Po tretie, chýbajúci poplatok za zriadenie, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 320, sa považoval za výhodu udelenú príjemcom. Počas prešetrovania neboli získané žiadne dôkazy o tom, že banke nevznikajú žiadne náklady alebo riziká otvorením úverovej linky, a preto neúčtuje žiadny poplatok, ani domáhajúca sa strana neposkytla takéto dôkazy. Tvrdenia strany boli preto zamietnuté.

(329)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Nanshan tvrdila, že Komisia nemala počítať subvenčnú výhodu v súvislosti s dohodami o úverových linkách uzavretými so skupinou Nanshan, pretože:

(330)

Sadzba za obnovu 1,25 % a sadzba za zriadenie 1,5 % uvedené v cenníku banky Barclays používané Komisiou sa vzťahujú na úverové linky nad 15 000 GBP. Podmienky vzťahujúce sa na úverové linky vo výške 40 000 GBP či dokonca 100 000 GBP však nie sú porovnateľné s podmienkami, ktoré by sa vzťahovali na úverové linky v rozsahu od desiatok do stoviek miliónov USD čerpané skupinou Nanshan. Preto je očividné, že by došlo k oslobodeniu od poplatkov opísaných v cenníku Komisie pre malé podniky v záujme zaistenia finančnej dohody takejto veľkosti. Druhý zdroj referenčnej hodnoty poskytnutej Komisiou v prílohe 2.2 (HSBC UK) je takisto zavádzajúci, pretože neobsahuje žiadne poplatky. Ako alternatívu skupina Nanshan navrhla, aby sa použili poplatky, ktoré účtuje banka PNC v Spojených štátoch, ktorá neúčtuje poplatok za zriadenie, ale účtuje len 0,25 % ročný poplatok za obnovenie za sprostredkovanú úverovú linku od 100 001 do 3 miliónov USD.

(331)

Pokiaľ ide o prvý a druhý bod, Komisia konštatovala, že hoci sa individuálne poplatky klientov môžu líšiť, domáhajúca sa strana neposkytla žiadne dôkazy o tom, že banke pri otvorení úverovej linky nevznikajú žiadne náklady ani riziká, a preto neúčtuje žiadny poplatok.

(332)

Pokiaľ ide o tretí bod týkajúci sa referenčných poplatkov, ktoré používa Komisia, ako sa uvádza v odôvodnení 325, Komisia použila zistenia z predchádzajúcich antisubvenčných konaní a verejne dostupné údaje, na základe ktorých dospela k záveru, že uplatnenie 1,5 % referenčného poplatku za zriadenie a 1,25 % referenčného poplatku za obnovenie je primerané. Komisia v tejto súvislosti konštatovala, že napríklad banka Barclays účtuje poplatok za zriadenie vo výške 1,5 % dojednaného limitu prečerpania a 1,5 % poplatok za obnovenie za prečerpania nad 15 000 GBP. V tomto prípade je referenčný poplatok za obnovenie použitý Komisiou nižší. Z ďalšieho skúmania takisto vyplynulo, že banka Barclays účtuje vyššie poplatky za obchodné prečerpanie, a to od 1,6 % do 2,5 % limitu pre obchodné rozpätia 15 001 GBP – 20 000 GBP a 20 001 – 25 000 GBP. Komisia napokon konštatovala, že alternatívna referenčná hodnota navrhovaná skupinou Nanshan sa týkala konkrétne klientov predstavujúcich malé podniky, čo nie je relevantné podľa vyjadrení samotnej spoločnosti, a zaistených úverových liniek, t. j. úverových liniek s nižším rizikom, keďže sú zaistené určitou zábezpekou. Komisia preto zopakovala svoj záver, že referenčné poplatky, ktoré používa, sú primerané a založené na dostupných trhových údajoch, a preto toto tvrdenie zamietla.

(333)

Spoločnosť Nanshan sa napokon vyjadrila, že Komisia nemala počítať výhodu vyplývajúcu z úverovej linky pre spoločnosť Nanshan Finance, pretože všetky krátkodobé pôžičky získané spoločnosťou Nanshan Finance súviseli s opätovne diskontovanými zmenkami, ktoré si nevyžadujú úverovú linku. Komisia akceptovala toto tvrdenie, pretože opätovne diskontované zmenky sa poskytli prostredníctvom medzibankových pôžičiek, a prispôsobila výpočty zodpovedajúcim spôsobom.

(334)

Návrhy bankových akceptov predstavujú finančný produkt zameraný na rozvoj aktívnejšieho domáceho peňažného trhu rozšírením prostriedkov úverovania. Je to forma krátkodobého financovania, ktorá by mohla „znížiť náklady na financovanie a zvýšiť kapitálovú efektívnosť“ vystaviteľa (74). Okrem toho, ako uvádza banka PBOC na svojom webovom sídle, „návrh bankových akceptov môže zaručiť uzavretie a plnenie zmluvy medzi kupujúcim a predávajúcim a zároveň podporiť kapitálový obrat prostredníctvom zásahu úveru Čínskej banky“  (75). Okrem toho banka DBS Bank na svojom webovom sídle propaguje návrhy bankových akceptov ako prostriedok na „zlepšenie prevádzkového kapitálu odložením platieb“  (76).

(335)

Komisia už v predchádzajúcom prešetrovaní uviedla, že návrhy bankových akceptov sa vo veľkej miere používajú ako platobný prostriedok v obchodných transakciách ako náhrada za peňažný príkaz, čím sa uľahčuje peňažný obrat a prevádzkový kapitál vystaviteľa (77). Z hľadiska peňažných prostriedkov sa týmto nástrojom fakticky poskytuje vystaviteľovi odložená lehota splatnosti šesť mesiacov alebo jeden rok, pretože skutočná hotovostná platba sumy transakcie nastane pri splatnosti návrhu bankového akceptu, a nie v okamihu, keď ho vystaviteľ musel zaplatiť dodávateľovi. Pri neexistencii takéhoto finančného nástroja by vystaviteľ použil buď svoj vlastný prevádzkový kapitál, čím mu vznikajú náklady, alebo by uzavrel zmluvu o krátkodobom úvere na prevádzkový kapitál s bankou, aby zaplatil svojim dodávateľom, čím mu takisto vznikajú náklady. V skutočnosti platí, že pri platbe návrhmi bankových akceptov vystaviteľ využíva dodaný tovar alebo služby počas troch mesiacov až jedného roka bez postúpenia akejkoľvek hotovosti a bez znášania akýchkoľvek nákladov.

(336)

Za normálnych trhových okolností by ako finančný nástroj znamenali návrhy bankových akceptov pre vystaviteľa náklady na financovanie. Prešetrovaním sa ukázalo, že všetky spoločnosti zaradené do vzorky, ktoré počas obdobia prešetrovania použili návrhy bankových akceptov, zaplatili iba províziu za akceptačnú službu poskytovanú bankou, ktorá bola vo všeobecnosti 0,05 % menovitej hodnoty návrhu. Ani jedna zo spoločností zaradených do vzorky však nemusela znášať náklady na financovanie prostredníctvom návrhov bankových akceptov tým, že odložila hotovostnú platbu za dodávku tovaru a služieb. Komisia preto usúdila, že prešetrované spoločnosti využívali výhodu z financovania vo forme návrhov bankových akceptov, za ktoré neniesli žiadne náklady.

(337)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že systém bankových akceptov zavedený v ČĽR poskytoval všetkým vyvážajúcim výrobcom bezplatné financovanie bežnej prevádzky, ktoré poskytlo napadnuteľnú výhodu opísanú v odôvodneniach 354 až 356 v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) a článkom 3 ods. 2 základného nariadenia.

(338)

Komisia pri predchádzajúcom prešetrovaní (78) zistila, že návrhy bankových akceptov majú skutočne rovnaký účel a účinky ako krátkodobé úvery na prevádzkový kapitál, keďže ich spoločnosti využívali na financovanie svojich súčasných operácií namiesto využívania krátkodobých úverov na prevádzkový kapitál a keďže následne by mali zahŕňať rovnaké náklady ako financovanie prostredníctvom krátkodobého úveru na prevádzkový kapitál.

(339)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda, skupina Wanshun a skupina Nanshan tvrdili, že návrhy bankových akceptov sú v skutočnosti úvery, ktoré dodávateľ (t. j. doručiteľ návrhu) poskytuje kupujúcemu (vystaviteľovi), a nie banka predajcovi. Vyplýva to zo skutočnosti, že v platobných podmienkach zmluvy sa jasne uvádza, že dodávateľ súhlasí s platbou formou návrhu bankového akceptu. Podpísaním takejto zmluvy dodávateľ preto očakával, že platba neprebehne v dohľadnej budúcnosti, ale o určitý čas (v závislosti od splatnosti návrhu bankového akceptu). Akékoľvek dodatočné náklady súvisiace s oneskorením platby by už mali byť zahrnuté v nákupných nákladoch. Bankový akcept ako taký slúži len na uľahčenie transakcií medzi navzájom neznámymi stranami. Úlohou banky je poskytnúť záruku, za ktorú si po otvorení návrhu bankového akceptu účtuje určitý poplatok. V konečnom dôsledku sa však na platbu za transakciu, na ktorú bol vydaný návrh bankového akceptu, použijú peniaze na bankovom účte spoločnosti. Banka platí len v prípade, že spoločnosť si nesplní svoj záväzok mať na svojom bankovom účte dostatok finančných prostriedkov na platbu.

(340)

Komisia zistila, že návrh bankového akceptu je v skutočnosti skutočným platobným prostriedkom uznaným v kúpnej zmluve a platobná povinnosť vystaviteľa voči dodávateľovi je platbou návrhom bankového akceptu zrušená. Platba dodávateľovi zo strany vystaviteľa sa uskutoční v okamihu schválenia návrhu bankového akceptu, pričom v čase splatnosti si vystaviteľ splní svoju platobnú povinnosť voči banke. Okrem toho, ako uznala samotná čínska vláda, dodávateľ má možnosť schváliť návrh voči iným stranám, a tak použiť návrh bankového akceptu okamžite ako platobný prostriedok na svoje vlastné nákupy. Návrh bankového akceptu preto nemožno zaradiť do kategórie úverov zo strany dodávateľa ani dodatočnej záruky budúcej platby zo strany banky a toto tvrdenie bolo zamietnuté.

(341)

Pokiaľ ide o špecifickosť, ako sa uvádza v odôvodnení 102, podľa rozhodnutia č. 40 finančné inštitúcie poskytujú úverovú podporu podporovaným odvetviam.

(342)

Komisia dospela k záveru, že návrhy bankových akceptov sú ďalšou formou preferenčnej finančnej podpory finančných inštitúcií pre podporované priemyselné odvetvia, ako je aj odvetvie upravovaných hliníkových fólií. Ako sa uvádza v oddiele 3.1, odvetvie UHF je skutočne jedným z podporovaných odvetví, a preto je oprávnené na akúkoľvek možnú finančnú podporu. Návrhy bankových akceptov sú ako forma financovania súčasťou preferenčného systému finančnej podpory poskytovanej finančnými inštitúciami podporovaným odvetviam, ako je napríklad odvetvie upravovaných hliníkových fólií.

(343)

Nebol poskytnutý žiadny dôkaz o tom, že by akýkoľvek podnik v ČĽR (iný ako v rámci podporovaných odvetví) mohol využívať výhody návrhov bankových akceptov za rovnakých preferenčných podmienok.

(344)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda aj skupiny Wanshun a Nanshan tvrdili, že návrhy bankových akceptov sa neposkytujú špecificky odvetviu UHF, keďže sú dostupné akejkoľvek spoločnosti v Číne a bežne sa používajú. Okrem toho čínska vláda zopakovala svoje tvrdenia týkajúce sa nezáväzného charakteru rozhodnutia č. 40, ako aj argumenty proti označeniu čínskych finančných inštitúcií za verejné orgány.

(345)

Komisia v tejto súvislosti konštatovala, že čínska vláda a skupina Nanshan nepreukázali, že všetky spoločnosti v ČĽR môžu rovnako využívať preferenčné podmienky pozorované v súvislosti s odvetvím UHF. Okrem toho návrhy bankových akceptov sa podobne ako úverové linky neoddeliteľne spájajú s inými druhmi preferenčných úverov, a keďže sú súčasťou úverovej podpory osobitne poskytovanej podporovaným odvetviam, rovnako platí analýza verejného orgánu a analýza špecifickosti, ako sa rozoberá v oddieloch 3.4.1.1 až 3.4.1.5, ako aj v oddiele 3.4.2.2 pre úvery. Navyše, aj keby mohla byť určitá forma financovania v zásade k dispozícii spoločnostiam v ostatných odvetviach, konkrétne podmienky, za ktorých sa takéto financovanie spoločnostiam z určitého odvetvia ponúka, napríklad finančná odmena a objem financovania, by mohli spôsobiť jej špecifickosť. Ani jedna zo zainteresovaných strán nepredložila dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že preferenčné financovanie prostredníctvom návrhov bankových akceptov spoločností v odvetví hliníka je založené na objektívnych kritériách alebo podmienkach v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. V dôsledku toho sa tieto tvrdenia zamietli.

(346)

Skupina Wanshun aj skupina Nanshan žiadali, aby sa aj v prípade, že Komisia bude trvať na svojom rozhodnutí pristupovať k návrhom bankových akceptov ako k subvenciám, vykonali nasledujúce zmeny vo výpočte výhody, a to konkrétne:

(347)

Pokiaľ ide o prvý bod, Komisia už v odôvodnení 338 stanovila, že návrhy bankových akceptov majú rovnaký účel a účinky ako krátkodobé úvery na prevádzkový kapitál, a následne by mali zahŕňať rovnaké náklady ako financovanie prostredníctvom krátkodobého úveru na prevádzkový kapitál. Strana ďalej nezdôvodnila, prečo by referenčná hodnota pre návrh bankového akceptu mala byť rovnaká ako pre úverovú linku. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(348)

Pokiaľ ide o druhý bod, Komisia už v odôvodnení konštatovala, že spoločnosti zaradené do vzorky, ktoré počas obdobia prešetrovania použili návrhy bankových akceptov, zaplatili iba províziu za akceptačnú službu poskytovanú bankou, ktorá bola spravidla vo výške 0,05 % menovitej hodnoty návrhu. Táto provízia zaplatená za spracovanie návrhu bankového akceptu je v skutočnosti prvkom odlišujúcim sa od financovania poskytnutého bankou, za ktoré spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia neniesli žiadne náklady. Tento poplatok sa platí s cieľom pokryť administratívne náklady banky spojené so spracovaním návrhov bankových akceptov. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(349)

Pokiaľ ide o tretí bod, ako Komisia usúdila v predchádzajúcich prešetrovaniach (79), je potrebné najprv poznamenať, že je bežnou praxou, že banky pri poskytovaní financovania požadujú od svojich klientov záruky a zábezpeky. Ďalej treba poznamenať, že takéto záruky sa používajú na zabezpečenie toho, aby vyvážajúci výrobca niesol finančnú zodpovednosť voči banke, a nie voči dodávateľovi. Prešetrovaním sa ďalej odhalilo, že čínske banky tieto záruky systematicky nepožadujú a nie vždy sú spojené s konkrétnymi návrhmi bankových akceptov. Údajné vklady v tejto súvislosti nepredstavujú zálohovú platbu zo strany vystaviteľa banke, ale iba dodatočnú záruku, ktorú banky občas požadujú a ktorá nemá žiadny vplyv na rozhodnutie banky vydať návrhy bankových akceptov bez ďalších dodatočných úrokov z úveru pre vystaviteľa. Okrem toho môžu mať rôzne formy vrátane termínovaných vkladov a záložných práv. Vklady sú úročené v prospech vystaviteľa, a preto preňho nepredstavujú náklady na návrh bankového akceptu. Na základe uvedených skutočností sa toto tvrdenie zamietlo.

(350)

Pokiaľ ide o posledný bod, Komisia pripomína, že ako už bolo uvedené, návrh bankového akceptu je platobným prostriedkom, a preto nemá za následok predĺženie lehoty splatnosti dohodnutej s dodávateľom, ale má za následok odloženie platby v hotovosti. Príjemca (dodávateľ) môže použiť návrh bankového akceptu ako platobný prostriedok na vyrovnanie svojich záväzkov voči iným stranám. Preto nedochádza k úmernému zníženiu likvidity prepojených strán, ktoré dostali návrh bankového akceptu. Takisto nedošlo k dvojitému započítaniu, keďže návrhy bankových akceptov prijaté ako platobný prostriedok neboli vôbec napadnuté v žiadnej zo spoločností. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(351)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Nanshan takisto požiadala o opravu chýb vo výpočtoch spôsobených chybami vo vzorcoch. Komisia tvrdenie akceptovala a výpočty zodpovedajúcim spôsobom prispôsobila.

(352)

Na účely výpočtu výšky napadnuteľnej subvencie Komisia posúdila výhodu, ktorá bola poskytnutá príjemcom počas obdobia prešetrovania.

(353)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 334 a 335, Komisia zistila, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky použili návrhy bankových akceptov na riešenie svojich potrieb krátkodobého financovania bez zaplatenia odmeny.

(354)

Komisia preto dospela k záveru, že vystavitelia bankových akceptov by mali platiť odmenu za obdobie financovania. Komisia sa domnievala, že obdobie financovania začalo dňom vydania návrhu bankového akceptu a skončilo sa dňom splatnosti návrhu bankového akceptu. Pokiaľ ide o návrhy bankových akceptov vydané pred obdobím prešetrovania a návrhy bankových akceptov so splatnosťou po skončení obdobia prešetrovania, Komisia vypočítala výhodu len za obdobie financovania, na ktoré sa vzťahuje obdobie prešetrovania.

(355)

V súlade s článkom 6 písm. b) základného nariadenia vzhľadom na to, že návrhy bankových akceptov sú typom krátkodobého financovania a že majú skutočne rovnaký účel ako krátkodobé úvery na prevádzkový kapitál, Komisia usúdila, že takto poskytnutá výhoda pre príjemcov je rozdiel medzi sumou, ktorú spoločnosť skutočne zaplatila ako odmenu za financovanie prostredníctvom návrhov bankových akceptov, a sumou, ktorú by vyplatila uplatnením krátkodobej úrokovej sadzby financovania.

(356)

Komisia stanovila výhodu vyplývajúcu z nezaplatenia krátkodobých finančných nákladov. Komisia sa domnievala, ako sa uvádza v predchádzajúcich prešetrovaniach (80), že návrhy bankových akceptov by mali znášať náklady, ktoré sa rovnajú financovaniu krátkodobých úverov. Komisia preto uplatnila rovnakú metodiku ako na financovanie krátkodobých úverov denominovaných v jüanoch, ako je opísané v oddiele 3.4.2.

(357)

Spoločnosti z dvoch skupín zaradených do vzorky emitovali konvertibilné podnikové dlhopisy pred obdobím prešetrovania. Jedna spoločnosť v rámci skupín zaradených do vzorky (Shantou Wanshun) emitovala konvertibilné podnikové dlhopisy pred obdobím prešetrovania, ktoré sa počas obdobia prešetrovania čiastočne previedli na kapitál. Tento konvertibilný dlhopis má progresívnu štruktúru úrokovej sadzby s veľmi nízkymi úrokovými sadzbami v rozsahu od 0,4 % do 2 %, čo je oveľa nižšie ako referenčná úverová sadzba/základná úverová sadzba stanovená čínskou vládou.

(358)

Iná spoločnosť (Shandong Nanshan) emitovala konvertibilné dlhopisy pred obdobím prešetrovania, ktoré sa v roku 2015 previedli na kapitál ako súčasť konverzie dlhu na vlastné imanie. Držitelia dlhopisov oboch spoločností boli väčšinou štátom vlastnené finančné inštitúcie. Komisia takisto zistila, že konvertibilné dlhopisy oboch spoločností sa previedli na kapitál za výrazne vyššiu cenu, ako bola prevládajúca trhová cena akcií v čase prevedenia.

(359)

Komisia uviedla, že obe spoločnosti zaradené do vzorky využívali preferenčné financovanie vo forme konvertibilných dlhopisov.

—

zákon Čínskej ľudovej republiky o cenných papieroch (verzia z roku 2014) (ďalej len „zákon o cenných papieroch“) (81),

—

správne opatrenia o emisii cenných papierov kótovanými spoločnosťami (verzia z roku 2008) (82),

—

správne opatrenia o sponzorovaní emisie a kótovania cenných papierov (verzia z roku 2008) (83),

—

správne opatrenia o emisii a upisovaní cenných papierov (verzia z roku 2018),

—

nariadenia týkajúce sa správy podnikových dlhopisov vydané Štátnou radou 18. januára 2011,

—

správne opatrenia o emisii podnikových dlhopisov a obchodovaní s nimi, nariadenie Čínskej regulačnej komisie pre cenné papiere č. 113, 15. januára 2015,

—

opatrenia správy nástrojov na financovanie dlhov nefinančných podnikov na trhu s medzibankovými dlhopismi vydaných Čínskou ľudovou bankou, nariadenie Čínskej ľudovej banky [2008] č. 12, 9. apríla 2008.

(360)

V nariadeniach týkajúcich sa správy podnikových dlhopisov a správnych opatreniach o emisii podnikových dlhopisov a obchodovaní s nimi sa stanovuje všeobecný právny rámec uplatniteľný na podnikové dlhopisy. Na konvertibilné podnikové dlhopisy sa však vzťahuje súbor osobitných právnych predpisov, a to správne opatrenia o emisii cenných papierov kótovanými spoločnosťami, správne opatrenia o emisii a upisovaní cenných papierov a správne opatrenia o sponzorovaní emisie a kótovania cenných papierov.

(361)

V článku 14 správnych opatrení o emisii cenných papierov kótovanými spoločnosťami sa „konvertibilné podnikové dlhopisy“ vymedzujú ako „podnikové dlhopisy, ktoré vydáva emitujúca spoločnosť podľa zákona a ktoré možno v priebehu určitého obdobia a za stanovených podmienok previesť na akcie“ .

(362)

Podľa článku 11 zákona o cenných papieroch, ktorý bol platný v čase emisie konvertibilných dlhopisov spoločnosťami zaradenými do vzorky, ako aj článku 45 správnych opatrení o emisii cenných papierov kótovanými spoločnosťami a článku 2 správnych opatrení o sponzorovaní emisie a kótovania cenných papierov musia spoločnosti, ktoré chcú emitovať konvertibilné podnikové dlhopisy, využívať služby sponzora cenných papierov, ktorý pôsobí ako upisovateľ. Sponzor organizuje emisiu dlhopisov, vydáva odporúčania pre emitenta, predkladá žiadosť komisii CSRC na schválenie, rokuje o úrokových sadzbách, za ktoré bude dlhopis predložený investorom, a zodpovedá za hľadanie investorov, ktorí by prijali dohodnuté podmienky emisie dlhopisu vrátane úrokovej sadzby.

(363)

V súlade s regulačným rámcom nie je možné v Číne slobodne emitovať konvertibilné dlhopisy ani s nimi slobodne obchodovať. Emisiu každého dlhopisu musí schváliť komisia CSRC. V článku 16 zákona o cenných papierov sa uvádza, že „kótované spoločnosti, ktoré emitujú konvertibilné podnikové dlhopisy, musia […] spĺňať požiadavky ustanovené týmto zákonom na verejnú ponuku akcií a získať schválenie regulačných orgánov Štátnej rady pre cenné papiere“. Podľa článku 3 správnych opatrení o emisii a upisovaní cenných papierov, ktorý sa vzťahuje na konvertibilné dlhopisy, „komisia CSRC dohliada na ponuku a upisovanie cenných papierov a spravuje ich podľa zákona“. Okrem toho podľa článku 10 nariadení týkajúcich sa správy podnikových dlhopisov existujú ročné kvóty na emisiu podnikových dlhopisov.

(364)

Podľa článku 16 zákona o cenných papieroch by mala verejná emisia dlhopisov spĺňať tieto požiadavky: „účel použitia výnosov musí byť v súlade so štátnymi priemyselnými politikami“ a  „výnosy z verejnej ponuky podnikových dlhopisov sa použijú len na schválené účely“ . V článku 12 nariadení týkajúcich sa správy podnikových dlhopisov sa opätovne zdôrazňuje, že účel získaných finančných prostriedkov musí byť v súlade s priemyselnými politikami štátu. Okrem toho sa v článku 10 ods. 2 správnych opatrení o emisii cenných papierov kótovanými spoločnosťami, čo je lex specialis uplatniteľný na konvertibilné dlhopisy, uvádza, že „účely použitia získaných finančných prostriedkov sú v súlade so štátnymi priemyselnými politikami“ .

(365)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 100, rozhodnutie č. 40 odkazuje na Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu a uvádza sa v ňom, že ak „investičný projekt patrí k podporovanému obsahu, musí sa preskúmať, schváliť a zaznamenať podľa príslušných národných predpisov o investíciách; všetky finančné inštitúcie poskytujú úverovú podporu v súlade s úverovými zásadami“. Z toho vyplýva, že emisia konvertibilných podnikových dlhopisov, ktoré sa, ako sa uvádza, nevyhnutne zameriavajú na podporované odvetvie, zodpovedá praxi finančných inštitúcií na podporu týchto odvetví.

(366)

Úrokové sadzby podnikových dlhopisov sa takisto prísne regulujú. V článku 16 správnych opatrení o emisii cenných papierov kótovanými spoločnosťami sa stanovuje, že „úrokovú sadzbu konvertibilného podnikového dlhopisu určí emitujúca spoločnosť a hlavný upisovateľ prostredníctvom rokovaní, ale musí spĺňať príslušné štátne ustanovenia“ . Podľa článku 16 ods. 5 zákona o cenných papieroch „kupónová sadzba podnikových dlhopisov nesmie presiahnuť kupónovú sadzbu stanovenú Štátnou radou“ . Okrem toho sa v článku 18 nariadení týkajúcich sa správy podnikových dlhopisov, ktoré sa vo všeobecnosti vzťahujú na všetky dlhopisy, poskytujú ďalšie podrobnosti, pričom sa v ňom uvádza, že „úroková sadzba ponúkaná pre akékoľvek podnikové dlhopisy nie je vyššia ako 40 % prevažujúcej úrokovej sadzby, ktorú platia banky jednotlivcom za termínované sporiace vklady s rovnakou splatnosťou“ .

(367)

Podľa článku 17 správnych opatrení o emisii cenných papierov kótovanými spoločnosťami „v záujme verejnej emisie konvertibilných podnikových dlhopisov spoločnosť poverí kvalifikovanú ratingovú agentúru vypracovaním úverových ratingov a následných ratingov“ . Okrem toho sa v článku 18 všeobecne uplatniteľných správnych opatrení o emisii podnikových dlhopisov a obchodovaní s nimi uvádza, že len niektoré dlhopisy, ktoré sú v súlade s prísnymi kritériami kvality, ako je úverový rating AAA, môžu byť verejne emitované pre verejných investorov alebo verejne emitované pre kvalifikovaných investorov. Podnikové dlhopisy, ktoré nespĺňajú tieto štandardy, sa môžu verejne emitovať len pre kvalifikovaných investorov.

(368)

Podľa prehľadu čínskeho trhu s dlhopismi z roku 2021 od spoločnosti Bloomberg tvoria dlhopisy kótované na medzibankovom trhu s dlhopismi 88 % celkového objemu obchodovania s dlhopismi (84). Podľa tej istej štúdie tvoria väčšinu investorov inštitucionálni investori vrátane finančných inštitúcií. Štátom vlastnené komerčné banky konkrétne tvoria 57 % investorov a politické banky tvoria 3 % (85). Komisia okrem toho zistila, že všetci investori konvertibilných dlhopisov emitovaných jednou zo spoločností zaradených do vzorky sú inštitucionálni investori, čo je kategória investorov, ktorá zahŕňa finančné inštitúcie.

(369)

Odvetvie UHF má okrem toho ako podporované odvetvie v rámci Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu na základe rozhodnutia č. 40 nárok na úverovú podporu od finančných inštitúcií. Skutočnosť, že konvertibilné dlhopisy, ako sú konvertibilné dlhopisy emitované spoločnosťami zaradenými do vzorky, majú nízku úrokovú sadzbu, je silným ukazovateľom toho, že finančné inštitúcie, ktoré sú hlavnými investormi do týchto dlhopisov, sú týmto spoločnostiam povinné poskytnúť „úverovú podporu“ a zohľadniť iné než komerčné úvahy pri prijímaní investičného alebo finančného rozhodnutia, ako sú napríklad ciele verejných politík. Investor pôsobiaci v trhových podmienkach by bol skutočne citlivejší na finančnú návratnosť investície a s najväčšou pravdepodobnosťou by neinvestoval do konvertibilných dlhopisov s veľmi nízkymi úrokovými sadzbami. V záveroch Komisie o finančnej situácii oboch skupín vyvážajúcich výrobcov v oddiele 3.4.2.3 z hľadiska profilu ich likvidity a platobnej schopnosti sa ďalej uvádza, že investori pôsobiaci v trhových podmienkach by neinvestovali do finančných nástrojov, ako sú konvertibilné dlhopisy, ktoré ponúkajú nízku finančnú návratnosť, zatiaľ čo emitent predstavuje vysoké riziko z hľadiska likvidity a platobnej schopnosti. Komisia preto zastáva názor, že pre takúto investíciu by sa rozhodli len tí investori, ktorí majú inú motiváciu, než je finančná návratnosť ich investície, napríklad plnenie zákonnej povinnosti poskytovať financovanie spoločnostiam v podporovaných odvetviach.

(370)

Komisia na základe toho usúdila, že existuje súbor potvrdzujúcich dôkazov, podľa ktorých veľký podiel investorov do konvertibilných dlhopisov emitovaných spoločnosťami zaradenými do vzorky tvoria finančné inštitúcie, ktoré majú zákonnú povinnosť poskytovať úverovú podporu výrobcom UHF.

(371)

Ako už bolo opísané v oddiele 3.4.1, tieto finančné inštitúcie sa okrem toho vyznačujú silnou prítomnosťou štátu a čínska vláda má možnosť nad nimi vykonávať významný vplyv. Všeobecný právny rámec, v ktorom tieto finančné inštitúcie pôsobia, sa vzťahuje aj na konvertibilné dlhopisy.

(372)

Komisia v oddiele 3.4.1 dospela k záveru, že štátom vlastnené finančné inštitúcie sú verejnými orgánmi v zmysle článku 2 písm. b) v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia a že sa v každom prípade v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia považujú za poverené alebo majú nariadené čínskou vládou vykonávať funkcie, ktoré za normálnych okolností plní vláda. Komisia v oddiele 3.4.1.7 dospela k záveru, že súkromné finančné inštitúcie sú takisto poverené a riadené vládou.

(373)

Komisia sa ďalej usilovala získať konkrétne dôkazy o existencii významnej kontroly na základe konkrétnych emisií konvertibilných dlhopisov. Preskúmala preto celkové právne prostredie, ako sa uvádza v odôvodneniach 360 až 367, spolu s konkrétnymi zisteniami prešetrovania.

(374)

Komisia zistila, že konvertibilné fondy emitovali dve skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky za veľmi nízke a podobné úrokové sadzby, a to bez ohľadu na finančnú situáciu daných spoločností a ich situáciu v oblasti úverového rizika. Komisia takisto zistila, že značné množstvo týchto dlhopisov sa previedlo na akcie za výrazne vyššiu cenu, ako bola prevládajúca trhová cena akcií. Preto aj keď sa dlhopisy previedli na akcie, miera návratnosti zostala pod trhovou hodnotou.

(375)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia dospela k záveru, že čínske finančné inštitúcie, ktoré sú hlavným investorom do konvertibilných dlhopisov emitovaných spoločnosťami zaradenými do vzorky, dodržiavali politické usmernenia stanovené v rozhodnutí č. 40, a to poskytovaním preferenčného financovania spoločnostiam patriacim do podporovaného priemyslu, a tak konali buď ako verejné orgány v zmysle článku 2 ods. b) základného nariadenia, alebo ako orgány poverené alebo riadené čínskou vládou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(376)

Tým, že finančné inštitúcie súhlasili s investovaním do konvertibilných dlhopisov s veľmi nízkou mierou návratnosti bez ohľadu na rizikový profil emitenta, a to aj pod hodnotou bezrizikovej referenčnej sadzby ponúkanej PBOC alebo zverejnenej NIFC, ako sa uvádza v odôvodnení 387, a že súhlasili so zmenou dlhopisov na akcie za oveľa vyššiu cenu, než bola ich súčasná trhová hodnota, poskytli výhodu vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky.

(377)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že nákup podnikových dlhopisov a konvertibilných podnikových dlhopisov je bežnou obchodnou praxou, ktorá sa vyskytuje vo všetkých hlavných jurisdikciách vrátane Európskej únie a USA. Skutočnosť, že mnohí investori do dlhopisov sú inštitucionálni investori vrátane finančných inštitúcií, je podľa čínskej vlády takisto podobná situácii v EÚ. Čínska vláda tvrdila, že v každom prípade, aj keby sa údaje uvedené v poskytnutí informácií akceptovali, takže 57 % investorov by boli štátom vlastnené komerčné banky a 3 % by tvorili politické banky, stále by sa tým ponechal podiel na trhu 40 %, čo by sa nemalo ignorovať.

(378)

Podľa čínskej vlády Komisia takisto nevykonala samostatnú analýzu úloh, ktoré plnia finančné inštitúcie na čínskom trhu s konvertibilnými dlhopismi, keďže ide o odlišné typy nástrojov v porovnaní s úvermi a aj úlohy, ktoré vykonávajú investujúce finančné inštitúcie, sú zásadne odlišné. Rovnaké zdôvodnenie sa uplatnilo aj na podnikové dlhopisy uvedené v oddiele 3.6.2 ďalej.

(379)

Komisia nesúhlasila s vyhlásením čínskej vlády, že nevykonala osobitné posúdenie správania finančných inštitúcií ako verejných orgánov na účely nákupu dlhopisov. Komisia okrem záverov, ku ktorým dospela v oddiele 3.4.1, hľadala aj konkrétny dôkaz o vykonávaní významnej kontroly na základe konkrétnych emisií konvertibilných dlhopisov a vykonala osobitné posúdenie v odôvodneniach 373 a 374. Hoci Komisia súhlasila s čínskou vládou, že nákup podnikových dlhopisov a konvertibilných dlhopisov môže byť v zásade bežnou obchodnou praxou, ktorá sa vyskytuje vo všetkých hlavných jurisdikciách, poukázala na to, že nákup podnikových dlhopisov čínskymi finančnými inštitúciami sa vyznačuje zasahovaním štátu, ako sa uvádza v odôvodnení 375.

(380)

Komisia usúdila, že preferenčné financovanie prostredníctvom konvertibilných dlhopisov je špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Konvertibilné dlhopisy nemožno emitovať bez schválenia komisie CSRC, ktorá overuje, či sú splnené všetky regulačné podmienky na emisiu konvertibilných dlhopisov. Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 364, podľa zákona o cenných papieroch a správnych opatrení o emisii cenných papierov kótovanými spoločnosťami, ktoré sa osobitne vzťahujú na konvertibilné dlhopisy, emisia konvertibilných dlhopisov musí byť v súlade so štátnymi priemyselnými politikami. Komisia v odôvodnení 366 uviedla, že „v súlade so štátnymi priemyselnými politikami“ znamená, že investičný projekt patrí do obsahu „podporovaných“ projektov v katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu, do ktorého patrí aj odvetvie UHF.

(381)

Nebol poskytnutý žiadny dôkaz o tom, že by akýkoľvek podnik v ČĽR (iný ako v rámci podporovaných odvetví) mohol využívať výhody konvertibilných dlhopisov za rovnakých preferenčných podmienok.

(382)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda uviedla, že kritériá, ktoré musí spoločnosť splniť, aby mohla emitovať dlhopisy, majú finančnú povahu a nie sú orientované na politiku. Čínska vláda nesúhlasila s postojom, že emisia konvertibilných dlhopisov musí byť v súlade so štátnymi priemyselnými politikami, a zopakovala, že odvetvie UHF nie je podporované odvetvie. Rovnaké zdôvodnenie sa uplatnilo aj na podnikové dlhopisy uvedené v oddiele 3.6.2 ďalej.

(383)

V tejto súvislosti, hoci Komisia súhlasila s tým, že trhy s dlhopismi sú regulované v každej krajine a že väčšina kritérií, ktoré musí spoločnosť splniť, aby mohla emitovať dlhopisy, má finančnú povahu, nesúhlasila s tvrdením čínskej vlády, že emisia konvertibilných dlhopisov nie je v Číne orientovaná na politiku. Po prvé, Komisia zopakovala svoj postoj, že odvetvie UHF je podporované odvetvie. Po druhé, Komisia usúdila, že znenie zákona ČĽR o cenných papieroch (verzia z roku 2014) a správnych opatrení o emisii cenných papierov kótovanými spoločnosťami, ktoré sa osobitne vzťahujú na konvertibilné dlhopisy, podľa ktorých musí byť emisia konvertibilných dlhopisov v súlade so štátnymi priemyselnými politikami, je dostatočne jasné. Napokon Komisia v odôvodnení 376 stanovila, že akceptovaním investovania do konvertibilných dlhopisov s veľmi nízkou mierou návratnosti bez ohľadu na rizikový profil emitenta poskytli finančné inštitúcie výhodu vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Tvrdenia čínskej vlády boli preto zamietnuté.

(384)

Konvertibilné dlhopisy sú hybridným dlhovým nástrojom, ktorý má vlastnosti dlhopisu, napríklad platenie úrokov, no ktorý súčasne za určitých podmienok poskytuje možnosť previesť investovanú sumu na akcie.

(385)

Komisia zistila, že úroková sadzba konvertibilného podnikového dlhopisu emitovaného spoločnosťami zaradenými do vzorky v OP bola na takej nízkej úrovni, že by sa do tohto dlhopisu rozhodli investovať len investori, ktorí majú inú motiváciu, než je finančná návratnosť investície, napríklad plnenie zákonnej povinnosti poskytovať financovanie spoločnostiam v podporovaných odvetviach. Podporila to skutočnosť, že veľkú časť investorov do konvertibilných dlhopisov emitovaných spoločnosťami zaradenými do vzorky tvoria štátom vlastnené finančné inštitúcie.

(386)

Komisia zistila, že časť konvertibilných dlhopisov oboch spoločností zaradených do vzorky, ktorá nebola prevedená na akcie, poskytla investorom návratnosť v podobe úroku podobne ako úvery alebo štandardné dlhopisy. Keďže sa metodika výpočtu úverov opísaná v odôvodnení 248 zakladá na dlhopisoch, Komisia sa rozhodla dodržať rovnakú metodiku (86). Znamená to, že na referenčnú úverovú sadzbu zverejnenú PBOC alebo po 20. auguste 2019 na základnú úverovú sadzbu zverejnenú NIFC (87) sa uplatňuje relatívne rozpätie medzi americkými podnikovými dlhopismi AA a americkými podnikovými dlhopismi BB s rovnakým trvaním s cieľom stanoviť trhovú úrokovú sadzbu pre dlhopisy.

(387)

Výhoda je rozdiel medzi výškou úrokov, ktoré by mala spoločnosť zaplatiť uplatnením trhovej úrokovej sadzby uvedenej v odôvodnení 419, a skutočným úrokom, ktorý spoločnosť zaplatila.

(388)

Komisia takisto zistila, že značná suma týchto dlhopisov sa previedla na akcie. Komisia zistila, že konvertibilné dlhopisy oboch spoločností sa previedli na kapitál za výrazne vyššiu cenu, ako bola prevládajúca trhová cena akcií. V tomto prípade Komisia považovala dlh prevedený na akcie za napadnuteľnú kapitálovú injekciu. Za výhodu tejto kapitálovej injekcie sa považoval rozdiel medzi cenou akcií na burzovom trhu v čase konverzie a dodatočným ážiom zaplateným držiteľmi dlhopisov. Táto výhoda sa priradila k obdobiu prešetrovania uplatnením priemerného času odpisovania majetku spoločností.

(389)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda a skupina Wanshun namietali proti použitiu rovnakej referenčnej hodnoty pre dlhopisy a konvertibilné dlhopisy, aká sa uplatňuje na úvery, keďže konvertibilita dlhopisu je ich základným prvkom, čo z neho robí aj podstatne odlišný úverový nástroj. Čínska vláda zároveň tvrdila, že neexistuje žiadny základ nato, aby Komisia použila referenčnú úrokovú mieru PBOC ako východiskový bod a potom pripočítala prirážku. Podľa čínskej vlády európski výrobcovia UHF s ratingom BB takisto emitovali dlhopisy na podobné obdobie splatnosti za výrazne nižšie sadzby, ako je vypočítaná referenčná úroková sadzba počas toho istého obdobia. Rovnaké zdôvodnenie sa uplatnilo aj na podnikové dlhopisy uvedené v oddiele 3.6.2 ďalej.

(390)

Okrem toho skupina Wanshun poukázala na to, že dlhopisy sú na trhu vysoko obchodovateľné (osoba, ktorá má dlhopis v držbe, ho môže predať na trhu bez čakania na jeho splatnosť). Naproti tomu je úver dohoda medzi dvoma stranami, kde si jedna strana požičiava peniaze od druhej. Úver nie je všeobecne obchodovateľný na trhu. Dlhopis spoločnosti Shantou Wanshun mohol byť okrem toho prevedený na akcie, čím by sa držiteľovi dlhopisu poskytla ďalšia výhoda. Úrokové sadzby pre konvertibilné dlhopisy by preto boli logicky nižšie ako pre úvery, ako aj iné typy dlhopisov (investori by boli ochotní akceptovať nižšiu kupónovú sadzbu konvertibilného dlhopisu pre jeho konverznú vlastnosť). Spoločnosť Wanshun navrhla ako alternatívu použiť hongkonskú referenčnú hodnotu založenú na sadzbách výnosov z dlhopisov, t. j. rovnakú referenčnú hodnotu, akú navrhla skupina Nanshan pre úvery v odôvodnení 264.

(391)

Komisia poukázala na to, že úvery a podnikové dlhopisy sú v zásade podobnými finančnými dlhovými nástrojmi. Podnikový dlhopis je v skutočnosti druh úveru, ktorý veľké spoločnosti používajú na získanie kapitálu. Úvery aj podnikové dlhopisy sú čerpané/vydávané na určité obdobie a majú úrokovú/kupónovú sadzbu. Skutočnosť, že financovanie prostredníctvom úveru poskytujú finančné inštitúcie a že financovanie prostredníctvom podnikového dlhopisu poskytujú investori, ktorí sú vo väčšine prípadov takisto finančnými inštitúciami, nie je relevantná pre stanovenie základných vlastností oboch nástrojov. Oba nástroje totiž slúžia na finančné obchodné operácie, prinášajú rovnaký druh odplaty a majú podobné podmienky splácania. Komisia ďalej počas prešetrovania zistila, že podnikové dlhopisy emitované spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami mali kupónové sadzby a účely, ktoré boli veľmi podobné úrokovým sadzbám a účelu úverov s podobným trvaním, a preto ich možno považovať za zameniteľné z pohľadu výrobcu, čím sa odôvodňuje uplatnenie rovnakej referenčnej hodnoty pre oba nástroje za osobitných okolností tohto prípadu.

(392)

Okrem toho Komisia považovala pripomienky čínskej vlády týkajúce sa úrokových sadzieb uplatniteľných na spoločnosti s ratingom BB v Európskej únii za nepodložené, keďže bezriziková sadzba v Európskej únii nie je rovnaká ako bezriziková sadzba v ČĽR, a preto nemožno porovnávať úrokové sadzby v absolútnom vyjadrení.

(393)

Komisia súhlasila s tým, že konvertibilné podnikové dlhopisy sú hybridným dlhovým nástrojom, ktorý takisto poskytuje možnosť previesť investovanú sumu na akcie za určitých podmienok, a ako také sa v zásade líšia od podnikových dlhopisov. Komisia preskúmala možnosť kvantifikovať tento prvok konvertibility. Referenčná hodnota navrhnutá skupinou Wanshun však takúto konvertibilitu nezohľadnila. Okrem toho to vo všeobecnosti nebola vhodná referenčná hodnota pre dlhopisy z dôvodov, ktoré už boli uvedené v odôvodnení 268. Neboli predložené žiadne iné možné referenčné hodnoty a k dispozícii neboli žiadne ďalšie verejné informácie, ktoré by poskytli presnejšiu referenčnú hodnotu pre konvertibilné dlhopisy (napr. indexy v prípade ážia pre americké konvertibilné dlhopisy s ratingom AA a americké konvertibilné dlhopisy s ratingom BB) alebo pre aspekt konvertibility týchto dlhopisov. Referenčná hodnota použitá ako základ pre konverziu bola okrem toho v každom prípade bezriziková sadzba. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(394)

V súvislosti s konvertibilnými podnikovými dlhopismi skupina Wanshun tvrdila, že:

(395)

Komisia konštatuje, že skupina Wanshun neposkytla dostatočné dôkazy na podporu svojho tvrdenia, že väčšina investorov konvertibilných dlhopisov spoločnosti Shantou Wanshun boli jednotlivci pôsobiaci na akciovom trhu v Šen-čene. V skutočnosti nebolo možné overiť zdroj tohto tvrdenia, podporný dokument neobsahoval jasnú definíciu toho, čo považuje za súkromných a štátnych investorov, a neobsahoval ani jednotlivé mená investorov. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(396)

Komisia akceptovala požiadavku skupiny Wanshun na odpočítanie kupónových platieb od referenčných úrokových platieb a odpočítala kupónovú platbu týkajúcu sa obdobia prešetrovania od referenčných úrokových platieb.

(397)

Skupina Wanshun ďalej tvrdila, že Komisia sa dopustila chyby pri vyrovnávaní kapitálovej injekcie (konverzia niektorých dlhopisov spoločnosti Shantou Wanshun na akcie), keďže:

(398)

Komisia nesúhlasila s pripomienkami týkajúcimi sa pôvodnej konverznej ceny stanovenej v júli 2018. Poznamenala, že ak je cena akcií na trhu danej akcie v čase konverzie podstatne nižšia ako jej trhová cena, racionálny investor by upustil od konverzie dlhopisov na akcie a namiesto toho by si dlhopisy naďalej ponechal. Racionálny investor by sa tak snažil minimalizovať riziko nepriaznivého vývoja cien.

(399)

Komisia nesúhlasila ani s pripomienkou týkajúcou sa nesprávnej konverznej ceny. Z informácií, ktoré predložila Komisia, vyplynulo, že zmena ceny požadovaná skupinou Wanshun sa v skutočnosti uskutočnila až po konverzii akcií. Komisia preto trvala na tom, že pri výpočte výhody použila správnu konverznú cenu.

(400)

Jedna zo skupín zaradených do vzorky využila preferenčné financovanie vo forme podnikových dlhopisov.

—

Zákon o cenných papieroch,

—

správne opatrenia o emisii podnikových dlhopisov a obchodovaní s nimi, nariadenie Čínskej regulačnej komisie pre cenné papiere č. 113, 15. januára 2015,

—

nariadenia týkajúce sa správy podnikových dlhopisov vydané Štátnou radou 18. januára 2011,

—

opatrenia správy nástrojov na financovanie dlhov nefinančných podnikov na trhu s medzibankovými dlhopismi vydaných Čínskou ľudovou bankou, nariadenie Čínskej ľudovej banky [2008] č. 12, 9. apríla 2008.

(401)

V súlade s regulačným rámcom nie je možné v Číne slobodne emitovať dlhopisy ani s nimi slobodne obchodovať. Emisiu každého dlhopisu musia schváliť rôzne vládne orgány, ako sú PBOC, NDRC alebo CSRC, v závislosti od druhu dlhopisu a druhu emitenta. Okrem toho podľa nariadení týkajúcich sa správy podnikových dlhopisov existujú ročné kvóty na emisiu podnikových dlhopisov.

(402)

Okrem toho by mala podľa článku 16 zákona o cenných papieroch uplatniteľného počas OP verejná ponuka podnikových dlhopisov spĺňať tieto požiadavky: „účel použitia výnosov musí byť v súlade so štátnymi priemyselnými politikami […]“ a  „výnosy z verejnej ponuky podnikových dlhopisov sa použijú len na schválené účely“ . V článku 12 nariadení týkajúcich sa správy podnikových dlhopisov sa opätovne zdôrazňuje, že účel získaných finančných prostriedkov musí byť v súlade s priemyselnými politikami štátu. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 364 a 365, emisie podnikových dlhopisov sa za takýchto podmienok zameriavajú na podporované odvetvia, ako je odvetvie UHF, pričom táto emisia zodpovedá praxi finančných inštitúcií na podporu týchto odvetví.

(403)

Podľa článku 16 ods. 5 zákona o cenných papieroch „kupónová sadzba podnikových dlhopisov nesmie presiahnuť kupónovú sadzbu stanovenú Štátnou radou“ . Okrem toho sa v článku 18 nariadení týkajúcich sa správy podnikových dlhopisov poskytujú ďalšie podrobnosti, pričom sa v ňom uvádza, že „úroková sadzba ponúkaná pre akékoľvek podnikové dlhopisy nie je vyššia ako 40 % prevažujúcej úrokovej sadzby, ktorú platia banky jednotlivcom za termínované sporiace vklady s rovnakou splatnosťou“ .

(404)

Okrem toho sa v článku 18 správnych opatrení o emisii podnikových dlhopisov a obchodovaní s nimi uvádza, že iba niektoré dlhopisy, ktoré sú v súlade s prísnymi kritériami kvality, ako je úverový rating AAA, môžu byť len podľa vlastného uváženia emitenta verejne emitované pre verejných investorov alebo verejne emitované pre kvalifikovaných investorov. Podnikové dlhopisy, ktoré nespĺňajú tieto štandardy, sa môžu verejne emitovať len pre kvalifikovaných investorov. Z toho teda vyplýva, že väčšina podnikových dlhopisov sa emituje pre kvalifikovaných investorov, ktorých schválila komisia CSRC a ktorí sú čínskymi inštitucionálnymi investormi.

(405)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 369 a 370, Komisia usúdila, že existuje súbor potvrdzujúcich dôkazov, podľa ktorých veľký podiel investorov do konvertibilných dlhopisov emitovaných spoločnosťami zaradenými do vzorky tvoria finančné inštitúcie, ktoré majú zákonnú povinnosť poskytovať úverovú podporu výrobcom UHF. Rovnaké zdôvodnenie a záver platí aj pre podnikové dlhopisy, keďže podmienky emisie sú veľmi podobné, a to najmä podmienka dodržiavať požiadavky národných zákonov, predpisov a politík, ako aj štátnej priemyselnej politiky.

(406)

Ako sa uvádza v odôvodnení 403, v článku 16 zákona o cenných papieroch a článku 12 nariadení týkajúcich sa správy podnikových dlhopisov sa vyžaduje, aby bola verejná ponuka podnikových dlhopisov v súlade so štátnymi priemyselnými politikami. V dôsledku toho sa môžu podnikové dlhopisy emitovať len na účely, ktoré sú v súlade s cieľmi plánovania čínskej vlády, pokiaľ ide o podporované odvetvia, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 357 a 359. Inštitucionálni investori, ktorými sú, ako sa uvádza v odôvodnení 368, do veľkej miery komerčné banky a politické banky, musia dodržiavať politické usmernenia stanovené v rozhodnutí č. 40, v ktorom sa spolu s Katalógom na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu stanovuje osobitné zaobchádzanie s určitými projektmi v rámci niektorých podporovaných odvetví, akým je odvetvie UHF. Zvýhodnené zaobchádzanie s jednou zo skupín zaradených do vzorky viedlo k rozhodnutiu o investovaní do podnikových dlhopisov emitovaných s úrokovou sadzbou, ktorá neodráža kritériá vychádzajúce zo situácie na trhu.

(407)

Ako už bolo opísané v oddiele 3.4.1, tieto finančné inštitúcie sa vyznačujú silnou prítomnosťou štátu a čínska vláda má možnosť nad nimi vykonávať významný vplyv. Všeobecný právny rámec, v ktorom tieto finančné inštitúcie pôsobia, sa vzťahuje aj na podnikové dlhopisy.

(408)

Komisia v oddiele 3.4.1 dospela k záveru, že štátom vlastnené finančné inštitúcie sú verejnými orgánmi v zmysle článku 2 písm. b) v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia a že sa v každom prípade v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia považujú za poverené alebo majú nariadené čínskou vládou vykonávať funkcie, ktoré za normálnych okolností plní vláda. Komisia v oddiele 3.4.1.7 dospela k záveru, že súkromné finančné inštitúcie sú takisto poverené a riadené vládou.

(409)

Komisia sa ďalej usilovala získať konkrétne dôkazy o existencii významnej kontroly na základe konkrétnych emisií podnikových dlhopisov. Preskúmala preto celkové právne prostredie, ako sa uvádza v odôvodneniach 402 až 405, spolu s konkrétnymi zisteniami prešetrovania.

(410)

Komisia zistila, že podnikové dlhopisy boli emitované za nižšiu úrokovú sadzbu, ako je úroveň, ktorá by sa mala očakávať vzhľadom na finančnú situáciu daných spoločností a ich situáciu v oblasti úverového rizika, a to aj pod hodnotou bezrizikovej referenčnej sadzby ponúkanej PBOC alebo zverejnenej NIFC, ako sa uvádza v odôvodnení 419.

(411)

V praxi má na úrokové sadzby na podnikové dlhopisy vplyv úverový rating spoločnosti, podobne ako pri úveroch. Komisia však v odôvodnení 215 dospela k záveru, že miestny trh s úverovými ratingami je skreslený a že úverové ratingy nie sú spoľahlivé.

(412)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia dospela k záveru, že čínske finančné inštitúcie dodržiavali politické usmernenia stanovené v rozhodnutí č. 40, a to poskytovaním preferenčného financovania spoločnostiam patriacim do podporovaného priemyslu, a tak konali buď ako verejné orgány v zmysle článku 2 ods. b) základného nariadenia, alebo ako orgány poverené alebo riadené čínskou vládou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(413)

Tým, že finančné inštitúcie zorganizovali emisiu podnikových dlhopisov s úrokovou sadzbou pod trhovou sadzbou zodpovedajúcou skutočnému rizikovému profilu emitenta a že súhlasili s investovaním do takéhoto podnikového dlhopisu, poskytli výhodu vyvážajúcemu výrobcovi zaradenému do vzorky.

(414)

Ako sa uvádza v odôvodnení 380, Komisia sa domnieva, že preferenčné financovanie prostredníctvom dlhopisov je špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže dlhopisy nemožno emitovať bez schválenia orgánmi verejnej správy, a v zákone o cenných papieroch sa uvádza, že emitovanie dlhopisov musí byť v súlade so štátnymi priemyselnými politikami. Ako sa uvádza v odôvodnení 104, odvetvie UHF sa považuje za podporované odvetvie v katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu.

(415)

Keďže dlhopisy sú v zásade ďalším druhom dlhového nástroja, ktorý je v podstate podobný úverom, a keďže metodika výpočtu pre úvery už vychádza z koša dlhopisov, Komisia sa rozhodla postupovať podľa metodiky výpočtu pre úvery, ako sa opisuje v oddiele 3.4.2.3. Znamená to, že na referenčnú úverovú sadzbu PBOC alebo po 20. auguste 2019 na základnú úverovú sadzbu zverejnenú NIFC sa uplatňuje relatívne rozpätie medzi americkými podnikovými dlhopismi AA a americkými podnikovými dlhopismi BB s rovnakým trvaním s cieľom stanoviť trhovú úrokovú sadzbu pre dlhopisy, ktorá sa potom porovná so skutočnou úrokovou sadzbou, ktorú zaplatila spoločnosť, s cieľom stanoviť výhodu.

(416)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wanshun a skupina Nanshan tvrdili, že Komisia nesprávne predpokladala, že všetci držitelia dlhopisov sú finančné inštitúcie konajúce ako verejné orgány. Keďže v správe spoločnosti Bloomberg, na ktorú sa odvoláva samotná Komisia, sa zistilo, že štátom vlastnené banky tvoria 57 % investorov a politické banky tvoria 3 % držiteľov konvertibilných podnikových dlhopisov v Číne, napadnuteľných je iba 60 % (57 % + 3 %) dlhopisov inštitucionálnych investorov.

(417)

Komisia poukázala na to, že existuje súbor potvrdzujúcich dôkazov, podľa ktorých veľký podiel investorov do dlhopisov emitovaných spoločnosťami zaradenými do vzorky tvoria finančné inštitúcie, ktoré majú zákonnú povinnosť poskytovať úverovú podporu výrobcom UHF. Komisia chce okrem toho zdôrazniť, že v správe spoločnosti Bloomberg sa takisto uvádza, že 27 % dlhopisov je v držbe „produktov fondov“, čo sú v podstate fondy, ktoré spravujú rovnaké finančné inštitúcie. Pri zohľadnení 3 % „ostatných“ finančných inštitúcií je celkový podiel finančných inštitúcií investujúcich do dlhopisov v skutočnosti 90 %. Vzhľadom na vysoký podiel inštitucionálnych investorov vrátane finančných inštitúcií bola Komisia toho názoru, že určili vlastnosti predmetných podnikových dlhopisov, najmä nízku kupónovú sadzbu, a že iní investori, ako sú súkromní investori, sa držali iba takýchto podmienok. Napokon Komisia usúdila, že čínsky systém finančného dohľadu, pokiaľ ide o podnikové dlhopisy a konvertibilné dlhopisy, je len prvkom, ktorý spolu s normatívnym rámcom upravujúcim financovanie finančnými inštitúciami opísaným v oddiele 3.4.1, ako aj s konkrétnym správaním finančných inštitúcií, poukazoval na zasahovanie zo strany čínskej vlády. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(418)

Napokon skupina Nanshan tvrdila, že Komisia zo svojho výpočtu neodpočítala kupónové platby, ktoré vykonala spoločnosť Nanshan Group Co., Ltd. Komisia toto tvrdenie neakceptovala, pretože v tabuľkách, ktoré poskytla spoločnosť, neboli uvedené žiadne informácie o kupónových platbách, a to ani pred krížovou kontrolou na diaľku, ani počas nej. Komisia zároveň pripomína, že tieto informácie sú súčasťou chýbajúcich informácií, na ktoré sa vzťahuje článok 28 V každom prípade nemožno v tejto fáze prešetrovania overiť dodatočné informácie poskytnuté ako príloha k pripomienkam k poskytnutiu informácií.

(419)

Komisia uviedla, že všetky skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky získali výhodu vyplývajúcu z preferenčného financovania vo forme úverových liniek, návrhov bankových akceptov a konvertibilných a podnikových dlhopisov. Vzhľadom na existenciu finančného príspevku, výhodu pre vyvážajúcich výrobcov a špecifickosť Komisia považovala tieto typy preferenčného financovania za napadnuteľnú subvenciu.

(420)

Miera subvencie stanovená v súvislosti s opísaným preferenčným financovaním počas obdobia prešetrovania pre skupiny spoločností zaradené do vzorky predstavuje:

Preferenčné financovanie: ostatné typy financovania

(421)

Komisia zistila, že spoločnosť Sinosure poskytla poistenie vývozných úverov skupinám spoločností zaradeným do vzorky. Spoločnosť Sinosure na svojom webovom sídle uviedla, že podporuje čínsky vývoz tovaru, najmä vývoz výrobkov s vyspelou technológiou. Podľa štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) čínsky priemysel s vyspelými technológiami, ktorého súčasťou je aj odvetvie UHF, získal 21 % z celkového poistenia vývozných úverov poskytnutého spoločnosťou Sinosure (88). Okrem toho spoločnosť Sinosure zohrala aktívnu úlohu pri plnení iniciatívy „Made in China 2025“, keďže usmerňovala podniky, aby využívali národné úverové zdroje, podujímali sa na vedecké a technologické inovácie a technologické zlepšenia a pomáhala podnikom otvárať sa navonok („going out“), a tak sa stať konkurencieschopnejšími na globálnom trhu (89).

—

oznámenie o vykonávaní stratégie na podporu obchodu prostredníctvom vedy a techniky formou využívania poistenia vývozných úverov [Shang Ji Fa (2004) č. 368], ktoré vydali spoločne ministerstvo obchodu a Sinosure,

—

takzvaný plán 840 zahrnutý v oznámení Štátnej rady z 27. mája 2009,

—

oznámenie Štátnej rady o zdokonaľovaní a rozvoji pri rozmachu novovznikajúcich odvetví strategického významu [Guo Fa (2010) č. 32 z 18. októbra 2010], vydané Štátnou radou, a vykonávacie pokyny k tomuto oznámeniu [Guo Fa (2011) č. 310 z 21. októbra 2011],

—

oznámenie ministerstva vedy a technológie o vydaní čínskeho Katalógu výrobkov s vyspelou technológiou určených na vývoz z roku 2006 č. 16 (2006).

(422)

Tri skupiny spoločností zaradené do vzorky mali počas obdobia prešetrovania so spoločnosťou Sinosure platné dohody na poistenie vývozu.

(423)

Ako sa uvádza v odôvodnení 122, spoločnosť Sinosure neposkytla požadovanú podpornú dokumentáciu týkajúcu sa správy a riadenia spoločnosti, ako sú napríklad jej stanovy.

(424)

Okrem toho spoločnosť Sinosure neposkytla žiadne ďalšie konkrétne informácie o poistení vývozných úverov, ktoré poskytovala odvetviu UHF, o úrovni svojho poistného, ako ani podrobné číselné údaje týkajúce sa ziskovosti podnikateľskej činnosti poskytovania poistenia vývozných úverov.

(425)

Komisia preto musela poskytnuté informácie doplniť dostupnými skutočnosťami.

(426)

Podľa informácií poskytnutých v predchádzajúcich antisubvenčných prešetrovaniach (90) a podľa webového sídla spoločnosti Sinosure (91) je táto spoločnosť politicky orientovanou poisťovacou spoločnosťou, ktorú zriadil a ktorú financuje štát s cieľom podporovať zahraničný hospodársky rozvoj a rozvoj obchodu ČĽR, ako aj spoluprácu. Spoločnosť je v 100 % vlastníctve štátu. Má predstavenstvo a radu orgánov dohľadu. Čínska vláda má právomoc vymenúvať a odvolávať vrcholových manažérov spoločnosti. Na základe týchto informácií dospela Komisia k záveru, že existujú formálne znaky vládnej kontroly, pokiaľ ide o spoločnosť Sinosure.

(427)

Komisia ďalej zisťovala, či čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad konaním spoločnosti Sinosure, pokiaľ ide o odvetvie UHF.

(428)

Podľa oznámenia o vydaní čínskeho Katalógu výrobkov s vyspelou technológiou určených na vývoz č. 16 z roku 2006 „môžu výrobky zahrnuté vo vydaní vývozného katalógu z roku 2006 využívať preferenčnú politiku udelenú štátom na vývoz výrobkov s vyspelou technológiou“. V katalógu výrobkov s vyspelou technológiou určených na vývoz sa osobitne uvádzajú hliníkové fólie (92).

(429)

Okrem toho podľa oznámenia o vykonávaní stratégie na podporu obchodu prostredníctvom vedy a techniky formou využívania poistenia vývozných úverov (93) by mala spoločnosť Sinosure zvýšiť svoju podporu pre kľúčové výrobné odvetvia a výrobky posilnením svojej celkovej podpory vývozu výrobkov s vyspelými a novými technológiami vrátane výrobkov z „nových materiálov“. Odvetviam s vyspelými a novými technológiami, ako je odvetvie UHF, uvedeným v čínskom katalógu výrobkov s vyspelou technológiou určených na vývoz by sa mala venovať najväčšia obchodná pozornosť a poskytovať komplexná podpora, pokiaľ ide o postupy upisovania, schválenie s obmedzeniami, rýchlosť vyrovnania nárokov a flexibilitu sadzby. Pokiaľ ide o flexibilitu sadzby, výrobkom by mala poskytovať najvyššie možné zníženie sadzby poistného v rámci rozpätia pohyblivých sadzieb, ktoré poskytuje ako poisťovateľ úverov. Ako sa uvádza v odôvodneniach 89 a 98, odvetvie UHF je zahrnuté do všeobecnejšej kategórie „nových materiálov“. Vo výročnej správe spoločnosti Sinosure za rok 2019 sa okrem toho uvádza, že spoločnosť Sinosure „podporovala stabilný rozvoj kľúčových odvetví“ a  „urýchlila rast strategických rozvíjajúcich sa odvetví“  (94).

(430)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že čínska vláda vytvorila normatívny rámec, ktorý musia riadiaci pracovníci a dozorné orgány spoločnosti Sinosure vymenované čínskou vládou a zodpovedajúce sa čínskej vláde dodržiavať. Čínska vláda sa teda opierala o tento normatívny rámec s cieľom vykonávať významnú kontrolu nad správaním spoločnosti Sinosure.

(431)

Komisia sa ďalej usilovala získať konkrétne dôkazy o existencii významnej kontroly na základe konkrétnych poistných dohôd. Neboli však poskytnuté žiadne konkrétne príklady, pokiaľ ide o odvetvie UHF alebo spoločnosti zaradené do vzorky.

(432)

Keďže Komisia nemala k dispozícii konkrétne dôkazy, preskúmala konkrétne správanie spoločnosti Sinosure, pokiaľ ide o poistenie poskytované spoločnostiam zaradeným do vzorky. Toto správanie bolo v rozpore s oficiálnym stanoviskom spoločnosti Sinosure, keďže spoločnosť Sinosure nekonala v súlade s trhovými zásadami.

(433)

Po porovnaní celkových poistných plnení s celkovými poistenými sumami na základe údajov vo výročnej správe spoločnosti Sinosure za rok 2019 (95) Komisia dospela k záveru, že priemerne bude musieť spoločnosť Sinosure účtovať 0,33 % poistenej sumy ako poistné, aby pokryla náklady na poistné plnenia (a to bez zohľadnenia režijných nákladov). V praxi bolo však poistné, ktoré zaplatili spoločnosti zaradené do vzorky, nižšie ako minimálny poplatok potrebný na krytie prevádzkových nákladov.

(434)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda zopakovala, že spoločnosť Sinosure nie je verejným orgánom a že vo svojich obchodných operáciách dodržiava trhové zásady. Pri posudzovaní možnosti poskytnutia poistenia vývozných úverov spoločnosť Sinosure komplexne zvažuje faktory, ako sú vnútroštátne riziká, priemyselné riziká, úverové riziká dovozcu. Čínska vláda takisto opäť poznamenala, že Komisia mala použiť referenčnú hodnotu v danej krajine.

(435)

Keďže čínska vláda nepredložila žiadne nové dôkazy týkajúce sa funkcie spoločnosti Sinosure ako verejného orgánu, Komisia v tejto súvislosti trvala na svojich záveroch. Okrem toho, keďže spoločnosť Sinosure mala počas obdobia prešetrovania dominantné postavenie na trhu, Komisii sa nepodarilo zistiť trhové domáce poistné, ako je zdôraznené ďalej v oddiele 3.6.4.3. Aj toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(436)

Komisia preto dospela k záveru, že uvedený právny rámec vykonáva spoločnosť Sinosure pri výkone vládnych funkcií v súvislosti s odvetvím UHF. Spoločnosť Sinosure konala ako verejný orgán v zmysle článku 2 písm. b) v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia a v súlade s príslušnou judikatúrou WTO. Okrem toho bola vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky poskytnutá výhoda, keďže poistenie bolo poskytnuté za sadzby nižšie ako minimálny poplatok potrebný nato, aby spoločnosť Sinosure pokryla svoje prevádzkové náklady.

(437)

Komisia stanovila aj to, že subvencie poskytnuté v rámci programu poistenia vývozu sú špecifické, pretože by ich nebolo možné získať bez vývozu, a preto sú podmienené uskutočnením vývozu v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(438)

Keďže spoločnosť Sinosure mala počas obdobia prešetrovania dominantné postavenie na trhu, Komisia nedokázala zistiť trhové domáce poistné. V súlade s predchádzajúcimi antisubvenčnými prešetrovaniami preto Komisia použila najvhodnejšiu externú referenčnú hodnotu, v prípade ktorej boli jednoducho dostupné informácie, t. j. sadzby poistného uplatňované bankou Export-Import Bank Spojených štátov amerických na nefinančné inštitúcie na účely vývozu do krajín OECD.

(439)

Komisia sa domnievala, že výhoda udelená príjemcom je rozdiel medzi sumou, ktorú skutočne zaplatili ako poistné, a sumou, ktorú mali zaplatiť pri uplatnení externej referenčnej hodnoty poistného uvedenej v odôvodnení 438.

(440)

V súvislosti s poistením vývozných úverov skupina Wanshun tvrdila, že Komisia mala preskúmať, či účtované sadzby poistného boli primerané na pokrytie prevádzkových nákladov a strát poisťovateľa. Strana poskytla informácie, že ročné poistné, ktoré spoločnosť Sinosure vybrala počas týchto rokov, bolo primerané na pokrytie jej dlhodobých prevádzkových nákladov a strát.

(441)

Skupina Wanshun takisto tvrdila, že Komisia by mala pri výpočte primeranej pevne stanovenej sadzby poistného zohľadniť nielen poistnú sumu a poistné plnenia, ale mala zvážiť aj vymáhanie poistných plnení. Strana navyše požiadala Komisiu, aby zverejnila svoj presný výpočet. Zároveň zdôraznila, že nie všetky spoločnosti platia poistné s pevne stanovenou sadzbou.

(442)

Ďalej tvrdila, že ak bude Komisia trvať na svojom rozhodnutí považovať poistenie vývozných úverov, ktoré poskytla spoločnosť Sinosure, za napadnuteľnú subvenciu, neprimerane vysokú sadzbu poistného by mala upraviť. Komisia neposkytla žiadnu analýzu ani vysvetlenia, pokiaľ ide o primeranosť vybranej referenčnej hodnoty, a vyzvala Komisiu, aby aspoň vysvetlila, na základe čoho považuje americké sadzby EXIM za vhodnejšie.

(443)

Komisia nesúhlasí s tvrdeniami skupiny Wanshun v súvislosti s poistením vývozných úverov. Spoločnosť Sinosure nespolupracovala pri prešetrovaní a nepredložila žiadne konkrétne informácie o poistení vývozných úverov, ktoré poskytovala odvetviu UHF, úrovni svojho poistného ani podrobné číselné údaje týkajúce sa ziskovosti podnikateľskej činnosti poskytovania poistenia vývozných úverov. Preto nebolo možné vykonať porovnanie medzi sadzbami poistného, ktoré účtovala spoločnosť Sinosure, a prevádzkovými nákladmi a stratami poisťovateľa na úrovni akéhokoľvek daného odvetvia, nieto ešte na úrovni vyvážajúcich výrobcov. Akékoľvek krížové subvencovanie medzi odvetviami a spoločnosťami preto nebolo možné posúdiť. Takisto z dôvodu nespolupráce zo strany spoločnosti Sinosure nebolo možné vykonať porovnanie medzi poistnými plneniami a vymáhaním poistných plnení, ako to navrhla skupina Wanshun. Napokon skupina Wanshun neposkytla žiadne dôkazy ani podložené argumenty na podporu svojho tvrdenia, že externá referenčná hodnota, teda sadzby poistného, ktoré uplatňuje banka Export-Import Spojených štátov amerických na nefinančné inštitúcie pre vývoz do krajín OECD, ako je vysvetlené v odôvodnení 438, by bola neprimeraná alebo zjavne nesprávna. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(444)

Miera subvencie stanovená v súvislosti s opísanou schémou počas obdobia prešetrovania pre skupiny spoločností zaradené do vzorky predstavuje:

Preferenčné financovanie: poistenie vývozných úverov

(445)

Komisia zistila, že skupiny spoločností zaradené do vzorky využili rôzne grantové programy, ako sú granty týkajúce sa technológií, inovácií a rozvoja, granty súvisiace s aktívami a zvýhodnenými úrokmi z úverov, či granty na podporu vývozu. Granty týkajúce sa technológií, inovácií a rozvoja tvorili značnú časť grantov vykázaných skupinami spoločností zaradenými do vzorky. Komisia preto zoskupila granty do dvoch kategórií: i) granty týkajúce sa technológií, inovácií a rozvoja a ii) ostatné granty.

(446)

Všetky skupiny zaradené do vzorky získali počas obdobia prešetrovania granty týkajúce sa výskumu a vývoja, industrializácie, technologickej modernizácie a inovácie.

—

13. päťročný plán technologickej inovácie,

—

usmernenia k podpore technologickej obnovy podnikov, Štátna rada, Guo Fa (2012) 44,

—

pracovný plán NDRC a ministerstva priemyslu a inteligentnej výroby v oblasti revitalizácie priemyslu a technologickej obnovy, 2015,

—

fondy na podporu priemyslu a osobitné fondy na výskum, vývoj a industrializáciu, Dong Ban Fa (2018) č. 62,

—

riadiace opatrenia Národného programu výskumu a vývoja vyspelých technológií (863),

—

oznámenie o vydaní prvej série provinčných priemyselných a informačných ukazovateľov osobitného fondu pre transformáciu a modernizáciu priemyslu v roku 2019,

—

oznámenia o pridelení osobitných prostriedkov na technickú obnovu, osobitných prostriedkov na revitalizáciu priemyslu, osobitných prostriedkov na technickú transformáciu a osobitných prostriedkov na rozvoj priemyslu.

(447)

Komisia zistila, že granty sa týkali tak technologickej modernizácie, obnovy alebo transformácie výrobného procesu, ako aj výskumu a vývoja vyspelých, „pokročilých“ a nových technológií.

(448)

Podľa usmernení k podpore technologickej obnovy podnikov sa ústredná štátna správa a miestne samosprávy vyzývajú, aby naďalej zvyšovali výšku finančnej podpory a investícií so zameraním na priemyselnú transformáciu a modernizáciu v kľúčových oblastiach a kritických otázkach technologickej obnovy. Okrem toho by mali orgány neprestajne inovovať a zlepšovať metódy riadenia finančných prostriedkov, flexibilne realizovať viaceré druhy podpory a zvyšovať efektívnosť využívania fiškálnych fondov.

(449)

Pracovným plánom revitalizácie priemyslu a technologickej obnovy sa vykonávajú uvedené usmernenia v praxi, a to zriaďovaním osobitných fondov na podporu projektov technologického pokroku a technologickej transformácie. Tieto fondy zahŕňajú investičné subvencie a zvýhodnené úvery. Využívanie týchto fondov musí byť v súlade s vnútroštátnymi makroekonomickými politikami, priemyselnými politikami a politikami regionálneho rozvoja.

(450)

Grantové programy, ktoré využili skupiny spoločností zaradené do vzorky, si sú z hľadiska koncepcie do veľkej miery podobné. V závislosti od účelu sa stanovia kritériá, na základe ktorých môžu podniky podať žiadosť, a ak sú kritériá splnené, poskytne sa finančná podpora.

(451)

Niektoré z grantov, ktoré sa poskytli spoločnostiam zaradeným do vzorky, mali napríklad právny základ v Národnom programe výskumu a vývoja v oblasti vyspelých technológií, v ktorom sa znovu raz ilustruje fungovanie plánovania štátu v ČĽR, ako sa uvádza v odôvodnení 88. V článku 2 sa uvádza, že „Národný program výskumu a vývoja vyspelých technológií (863) je vedecko-technologický program s jasnými národnými cieľmi, ktorý je podporený centrálnym prideľovaním finančných prostriedkov.“ V článku 29 toho istého dokumentu sa zavádza postup na schvaľovanie projektov, ktoré sú oprávnené. Odráža sa v ňom opísaný mechanizmus: po podaní žiadosti, jej prijatí a vyhodnotení predloží skupina odborníkov návrhy projektu a odhady jeho financovania a spoločný úrad grant napokon schváli a podpíše.

(452)

Granty týkajúce sa technológií, inovácií a rozvoja vrátane opísaných grantov na výskum a vývoj predstavujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, t. j. prevod finančných prostriedkov čínskou vládou na výrobcov dotknutého výrobku vo forme grantov. Ako sa uvádza v odôvodnení 445, tieto finančné prostriedky sa účtujú ako subvencie vlády na účtoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(453)

Tieto subvencie sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže len spoločnosti pôsobiace v kľúčových oblastiach alebo technológiách uvedených v pravidelne uverejňovaných usmerneniach, správnych opatreniach a katalógoch, sú oprávnené na prijatie takýchto subvencií, pričom odvetvie UHF sa za oprávnené odvetvie považuje. V každom prípade sú granty vykazované spoločnosťami a krížovo overené Komisiou špecifické pre danú spoločnosť.

(454)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že Komisia nepreukázala, že predmetné granty v oblasti výskumu a vývoja sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a), keďže prideľovanie grantov v oblasti výskumu a vývoja je bežné na celom svete a neobmedzuje sa na určité podniky.

(455)

Komisia už preukázala špecifickosť grantov, keďže na granty majú nárok len spoločnosti pôsobiace v kľúčových oblastiach alebo technológiách uvedených v usmerneniach, správnych opatreniach a katalógoch. Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia okrem toho poskytli dokumenty týkajúce sa grantov, ako sú právne dokumenty a oznámenia o udelení grantu, ktorými preukázali, že granty boli poskytnuté spoločnostiam patriacim k určitým špecifickým odvetviam alebo sektorom a/alebo zapojeným do konkrétnych priemyselných projektov podporovaných štátom. Komisia preto zopakovala svoj záver, že tieto granty sú dostupné len jasne špecifikovanej podskupine určitých podnikov a/alebo sektorov hospodárstva. Komisia navyše zistila, že podmienky oprávnenosti týchto grantov neboli jasné a objektívne a neuplatňovali sa automaticky; preto nespĺňali požiadavky na nešpecifickosť podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(456)

Komisia s cieľom určiť výhodu počas obdobia prešetrovania zohľadnila granty prijaté počas obdobia prešetrovania, ako aj granty prijaté pred obdobím prešetrovania, ale v prípade ktorých počas obdobia prešetrovania naďalej trval čas odpisovania. Pokiaľ ide o granty, ktoré sa neodpisujú, za výhodu sa považovala suma získaná počas obdobia prešetrovania. Pokiaľ ide o granty týkajúce sa projektov a granty týkajúce sa aktív, za výhodu sa považoval podiel celkovej výšky grantu, ktorý sa odpísal počas obdobia prešetrovania.

(457)

Komisia zvažovala, či má uplatniť dodatočnú ročnú komerčnú úrokovú sadzbu v súlade s oddielom F písmenom a) usmernení Komisie na výpočet sumy subvencie (96). Takýto prístup by však zahŕňal rôzne zložité hypotetické faktory, pre ktoré neboli dostupné žiadne presné informácie. Komisia preto považovala za vhodnejšie pripísať sumy obdobiu prešetrovania podľa sadzieb odpisovania projektov a majetku v oblasti výskumu a vývoja v súlade s metodikou výpočtu, ktorá sa použila v predchádzajúcich prípadoch (97).

(458)

Komisia zistila, že tri skupiny spoločností zaradené do vzorky získali aj iné granty, ako sú granty súvisiace s aktívami či so zvýhodnenými úrokmi z úverov, granty na podporu vývozu a iné jednorazové alebo opakované granty od rôznych úrovní orgánov verejnej správy.

(459)

Tieto granty poskytli spoločnostiam orgány verejnej správy na celoštátnej, provinčnej, mestskej, krajskej alebo okresnej úrovni a všetky sa javili ako špecifické pre spoločnosti zaradené do vzorky alebo špecifické z hľadiska geografickej polohy alebo druhu odvetvia. Nie všetky spoločnosti zaradené do vzorky zverejnili informácie o právnom základe, podľa ktorého boli tieto granty udelené. Komisia však od niektorých spoločností dostala kópiu dokumentov vydaných vládnym orgánom, ktorý finančné prostriedky udelil, na ktorý sa odkazovalo ako na „oznámenie“.

(460)

Príkladmi takýchto iných grantov sú granty súvisiace s aktívami, patentové finančné prostriedky, finančné prostriedky a ocenenia v oblasti vedy a techniky, finančné prostriedky na rozvoj podnikania, finančné prostriedky na podporu exportu, granty na zvýšenie kvality priemyslu a posilnenie jeho efektívnosti, finančné prostriedky na podporu miestneho obchodu, finančné prostriedky na zahraničný hospodársky a obchodný rozvoj a ocenenia za bezpečnosť výroby.

(461)

Vzhľadom na veľké množstvo grantov, ktoré Komisia našla v účtovníctve skupín spoločností zaradených do vzorky, sa v tomto nariadení predkladá len zhrnutie hlavných zistení. Dôkazy o existencii mnohých grantov a skutočnosť, že sa prideľovali orgánmi verejnej správy na rôznych úrovniach, pôvodne poskytli tri skupiny zaradené do vzorky. Podrobné zistenia týkajúce sa týchto grantov boli poskytnuté jednotlivým spoločnostiam v ich osobitných informačných dokumentoch.

(462)

Tieto ostatné granty predstavujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, keďže sa uskutočnil prevod finančných prostriedkov od vlády skupinám spoločností zaradeným do vzorky v podobe grantov, čím bola poskytnutá výhoda.

(463)

Skupiny spoločností zaradené do vzorky poskytli informácie o výške grantov a orgáne, ktorý každý grant udelil a vyplatil. Spoločnosti takisto väčšinou viedli tieto príjmy vo svojom účtovníctve v okruhu „príjmy zo subvencií“ a dali vykonať nezávislý audit tohto účtovníctva. Komisia vnímala informácie o týchto grantoch ako nesporný dôkaz subvencie, ktorou bola poskytnutá výhoda.

(464)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že Komisia neposkytla dostatočne podrobné informácie o tom, na ktoré granty sa odvoláva, keďže neuviedla konkrétne granty ani právne zdroje. Ako sa uvádza v odôvodneniach 459 a 461, granty uvedené v tomto oddiele pozostávali z početných malých súm poskytnutých na rôznych úrovniach vlády, ku ktorým spoločnosti zaradené do vzorky v mnohých prípadoch neposkytli žiadnu podpornú dokumentáciu, s výnimkou niektorých označení na vysokej úrovni. Komisia teda nie je schopná poskytnúť čínskej vláde presný právny základ. Ako sa však uvádza v odôvodnení 461, podrobné zistenia týkajúce sa týchto grantov boli poskytnuté jednotlivým spoločnostiam v ich osobitných informačných dokumentoch.

(465)

Tieto granty sú špecifické aj v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 3 základného nariadenia, keďže sa podľa dokumentov poskytnutých spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami zdajú obmedzené na určité spoločnosti, určité odvetvia, ako je napríklad odvetvie UTF, alebo špecifické projekty v špecifických regiónoch. Niektoré granty sú okrem toho podmienené uskutočnením vývozu v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(466)

Tieto granty okrem toho nespĺňajú požiadavky článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, na základe ktorých by sa nepovažovali za špecifické, keďže podmienky oprávnenosti a skutočné kritériá výberu oprávnených podnikov nie sú transparentné, objektívne a neuplatňujú sa automaticky.

(467)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Nanshan v súvislosti s grantmi tvrdila, že:

(468)

Komisia poznamenala, že neodpisovateľné subvencie uvedené v odôvodnení 467 sa týkajú dlhodobého majetku. V dôsledku toho Komisia pridelila výhodu rovnakému časovému obdobiu, počas ktorého sa dlhodobý majetok odpisuje. Z tohto dôvodu sa pripomienka zamieta.

(469)

Na základe pripomienok skupiny Nanshan Komisia preskúmala obdobia odpisovania, ktoré sa použili pri výpočtoch. V prípadoch, keď sa použilo nesprávne obdobie, bol výpočet opravený.

(470)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wanshun tvrdila, že Komisia urobila chybu pri výpočte výhody jedného grantu pre jednu zo spoločností v jej skupine. Konkrétnejšie tvrdila, že jeden z projektov, na ktorý bol poskytnutý grant, sa začal až od tretieho štvrťroka 2019, a preto bolo nesprávne prideliť jednu pätnástinu hodnoty (zodpovedajúcej obdobiu odpisovania 15 rokov) na obdobie prešetrovania.

(471)

Komisia poznamenáva, že podľa zavedenej praxe sa granty súvisiace s obdobím prešetrovania prideľujú na základe počtu kalendárnych rokov ako základu výpočtu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(472)

Komisia vypočítala výhodu v súlade s metodikou opísanou v odôvodnení 457.

(473)

Miery subvencie stanovené v súvislosti so všetkými grantmi počas obdobia prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sú stanovené takto:

Granty

(474)

Právnym základom tohto programu je článok 28 zákona o dani z príjmov podnikov (98) a článok 93 vykonávacích predpisov k zákonu ČĽR o dani z príjmov podnikov (99), ako aj tieto dokumenty:

(475)

Kapitola IV zákona o dani z príjmov podnikov obsahuje ustanovenia týkajúce sa „preferenčného daňového zaobchádzania“. V článku 25 zákona o dani z príjmov podnikov, ktorý je úvodom kapitoly IV, sa uvádza, že „štát ponúkne preferencie v oblasti dane z príjmu podnikom zapojeným do priemyselných odvetví alebo projektov, ktorých rozvoj štát osobitne podporuje a podnecuje“. V článku 28 zákona o dani z príjmov podnikov sa uvádza, že „sadzba dane z príjmu právnických osôb pre podniky s vyspelými a novými technológiami, ktoré potrebujú osobitnú podporu štátu, sa zníži na 15 %“.

(476)

V článku 93 vykonávacích predpisov k zákonu o dani z príjmov podnikov sa objasňuje, že:

„ Významné podniky v oblasti vyspelých a nových technológií, ktoré má štát podporovať, ako sa uvádza v doložke 2 článku 28 zákona o dani z príjmov podnikov, sú na podniky, ktoré vlastnia kľúčové práva duševného vlastníctva a spĺňajú tieto podmienky:

(477)

V uvedených ustanoveniach sa jasne uvádza, že znížená sadzba dane z príjmov podnikov je vyhradená pre „významné podniky v oblasti vyspelých a nových technológií, ktoré má štát podporovať“ , ktoré vlastnia kľúčové práva duševného vlastníctva a spĺňajú určité podmienky, napríklad „patria do kľúčových štátom podporovaných oblastí vyspelých a nových technológií“ .

(478)

Podľa článku 11 správnych opatrení na uznávanie podnikov s vyspelými technológiami musí podnik na to, aby bol uznaný za podnik s vyspelou technológiou, súčasne spĺňať určité podmienky, napríklad: „nadobudnúť práva duševného vlastníctva, ktoré zohrávajú ústrednú úlohu pri technickej podpore jeho hlavných produktov (služieb), a to prostredníctvom nezávislého výskumu, prevodu, grantov, fúzií a nadobudnutí atď.“ a  „technológia, ktorá zohráva ústrednú úlohu pri technickej podpore jeho hlavných produktov (služieb), je vo vopred určenom rozsahu oblastí s vyspelou technológiou podporovaných štátom“ .

(479)

Kľúčové oblasti s vyspelou technológiou podporované štátom sú uvedené v katalógu oblastí s vyspelou technológiou podporovaných štátom z roku 2016. V tomto katalógu sa medzi „novými materiálmi“/„kovovými materiálmi“ jasne hliníkové fólie uvádzajú ako výrobok s vyspelou technológiou podporovaný štátom.

(480)

Komisia zistila, že spoločnosti v rámci skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky boli počas obdobia prešetrovania označované ako spoločnosti s vyspelou technológiou, a teda využívali zníženú sadzbu dane z príjmov podnikov vo výške 15 %.

(481)

Komisia usúdila, že táto kompenzácia dane predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože existuje finančný príspevok v podobe ušlých príjmov čínskej vlády, ktorým sa poskytuje výhoda dotknutým spoločnostiam. Výhoda pre príjemcov sa rovná daňovej úspore.

(482)

Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože samotný právny predpis obmedzuje uplatnenie tejto schémy len na podniky, ktoré pôsobia v určitých prioritných oblastiach vyspelých technológií, ktoré určuje štát, ako sa uvádza v odôvodneniach 477 až 479. Ako je uvedené v odôvodnení 479, odvetvie UHF patrí k takejto prioritnej oblasti vyspelých technológií.

(483)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočítala podľa výhody poskytnutej príjemcom počas obdobia prešetrovania. Táto výhoda sa vypočítala ako rozdiel medzi celkovou daňou splatnou podľa bežnej sadzby dane a celkovou daňou splatnou podľa zníženej sadzby dane.

(484)

Miera subvencie stanovená pre túto špecifickú schému bola 0,55 % v prípade skupiny Nanshan, 0,43 % v prípade skupiny Wanshun a 0,47 % v prípade skupiny Daching.

(485)

Kompenzácia dane za výdavky na výskum a vývoj umožňuje spoločnostiam, ktoré vykonávajú činnosti výskumu a vývoja v určitých prioritných oblastiach vyspelých technológií určených štátom, využívať preferenčné daňové zaobchádzanie, ak sa dosiahnu určité hranice týchto výdavkov.

(486)

Výdavky na výskum a vývoj vzniknuté v dôsledku vývoja nových technológií, nových výrobkov a nových techník, ktoré netvoria nehmotný majetok a účtujú sa do ziskov a strát aktuálneho obdobia, sa odpočítavajú v plnej miere vzhľadom na súčasnú situáciu a následne sa odpočítavajú ešte raz vo výške 75 %. Ak tieto výdavky na výskum a vývoj predstavujú nehmotný majetok, sú predmetom odpisovania na základe 175 % nákladov na nehmotný majetok. Od januára 2021 sa dodatočný odpočet výdavkov na výskum a vývoj pred zdanením zvýšil na 100 % (101).

(487)

Právnym základom tohto programu je článok 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov podnikov a článok 95 vykonávacích predpisov k zákonu Čínskej ľudovej republiky o dani z príjmov podnikov, ako aj tieto oznámenia:

(488)

Komisia v predchádzajúcich prešetrovaniach (102) zistila, že „nové technológie, nové výrobky a nové zručnosti“ , ktoré môžu využívať daňovú úľavu, patria k určitým oblastiam s vyspelou technológiou podporovaným štátom. Ako sa uvádza v odôvodnení 480, kľúčové oblasti s vyspelou technológiou podporované štátom sú uvedené v katalógu oblastí s vyspelou technológiou podporovaných štátom z roku 2016.

(489)

Ako sa uvádza v odôvodnení 479, kapitola IV zákona o dani z príjmov podnikov obsahuje ustanovenia týkajúce sa „preferenčného daňového zaobchádzania“, najmä článok 25 V článku 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov podnikov, ktorý je takisto súčasťou kapitoly IV, sa stanovuje, že „výdavky na výskum a vývoj, ktoré vzniknú podnikom pri vývoji nových technológií, nových výrobkov a nových techník,“ sa môžu dodatočne odpočítať v čase výpočtu zdaniteľného príjmu. V článku 95 vykonávacích predpisov k zákonu o dani z príjmov podnikov sa objasňuje význam pojmu „výdavky na výskum a vývoj vynaložené na účely vývoja nových technológií, nových výrobkov a nových zručností“ stanoveného v článku 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov podnikov.

(490)

Podľa obežníka o zvýšení podielu super-odpočtu výdavkov na výskum a vývoj pred zdanením [Cai Shui (2018) č. 99] „pri výdavkoch na výskum a vývoj, ktoré podnik skutočne vynaložil na svoju činnosť v oblasti výskumu a vývoja, je možné od dane odpočítať dodatočných 75 % skutočnej výšky výdavkov pred zdanením, okrem iných skutočných odpočtov, a to v období od 1. januára 2018 do 31. decembra 2020 za predpokladu, že uvedené náklady sa neprevedú do nehmotného majetku a nepoužijú sa na vyváženie bežných ziskov a strát tohto podniku; ak však došlo k prevedeniu týchto výdavkov na nehmotný majetok, je možné tieto výdavky v danom období odpísať pri sadzbe 175 % nákladov na nehmotný majetok pred zdanením“.

(491)

Komisia zistila, že spoločnosti v rámci skupín zaradených do vzorky využili „dodatočný odpočet výdavkov na výskum a vývoj, ktoré vynaložili na výskum a vývoj nových technológií, nových výrobkov a nových techník“.

(492)

Komisia usúdila, že táto kompenzácia dane predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože existuje finančný príspevok v podobe ušlých príjmov čínskej vlády, ktorým sa poskytuje výhoda dotknutým spoločnostiam. Výhoda pre príjemcov sa rovná daňovej úspore.

(493)

Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože samotný právny predpis obmedzuje uplatnenie tohto opatrenia len na podniky, ktoré vynakladajú výdavky na výskum a vývoj v určitých prioritných oblastiach vyspelých technológií určených štátom, ako je napríklad odvetvie UHF.

(494)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočítala podľa výhody poskytnutej príjemcom počas obdobia prešetrovania. Táto výhoda sa vypočítala ako rozdiel medzi celkovou daňou splatnou podľa bežnej sadzby dane a medzi celkovou daňou splatnou po dodatočnom 75 % odpočítaní skutočných výdavkov na výskum a vývoj.

(495)

Výška subvencie stanovená pre túto špecifickú schému bola 1,24 % v prípade skupiny Nanshan, 0,14 % v prípade skupiny Wanshun a 0,37 % v prípade skupiny Daching.

(496)

Zákon o dani z príjmov podnikov ponúka preferencie v oblasti dane z príjmu pre podniky zapojené do priemyselných odvetví alebo projektov, ktorých rozvoj štát osobitne podporuje a podnecuje, a najmä je oslobodený od dane z kapitálových investícií, ako sú dividendy a bonusy, medzi oprávnenými rezidenčnými podnikmi.

(497)

Právnym základom tohto programu je článok 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov podnikov a vykonávacie predpisy k zákonu Čínskej ľudovej republiky o dani z príjmov podnikov.

(498)

V článku 25 zákona o dani z príjmov podnikov, ktorý je úvodom do kapitoly IV s názvom Preferenčné daňové politiky, sa stanovuje, že „štát ponúkne preferencie v oblasti dane z príjmu podnikom zapojeným do priemyselných odvetví alebo projektov, ktorých rozvoj štát osobitne podporuje a podnecuje“ . V článku 26 ods. 2 sa ďalej uvádza, že oslobodenie od dane sa uplatňuje na príjem z kapitálových investícií medzi „oprávnenými rezidenčnými podnikmi“ , ktorý, ako sa zdá, obmedzuje jeho uplatnenie iba na určité rezidenčné podniky.

(499)

Komisia zistila, že jedna spoločnosť v jednej zo skupín zaradených do vzorky získala oslobodenie od dane z dividendových príjmov medzi podnikmi, ktoré sú kvalifikované ako rezidenčné podniky.

(500)

Komisia usúdila, že táto schéma predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vzhľadom na finančný príspevok v podobe ušlých príjmov čínskej vlády, ktorým sa poskytuje výhoda dotknutej spoločnosti. Výhoda pre príjemcu sa rovná daňovej úspore.

(501)

Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože samotný právny predpis obmedzuje uplatnenie tohto oslobodenia od dane len na podniky kvalifikované ako rezidenčné podniky, ktoré sú zapojené do priemyselných odvetví alebo projektov, ktorých rozvoj štát špecificky podporuje a presadzuje, ako je odvetvie UHF.

(502)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Nanshan tvrdila, že oslobodenie od dane z dividend medzi rezidenčnými podnikmi nie je napadnuteľnou subvenciou, pretože nie je špecifické, vzťahuje sa na všetky podniky a je zamerané len na zamedzenie dvojitému zdaneniu.

(503)

Hoci Komisia súhlasila s tým, že odstránenie dvojitého zdanenia je legitímna daňová prax, článok 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov podnikov je súčasťou kapitoly IV „Preferencie v oblasti dane“, v ktorej sa stanovuje niekoľko preferenčných daňových zaobchádzaní, ktoré sú výnimkami zo všeobecných pravidiel zdaňovania. Okrem toho, ako bolo vysvetlené v odôvodnení 491, v článku 25 zákona o dani z príjmov podnikov, ktorý je úvodom kapitoly IV s názvom Preferenčné daňové politiky, sa stanovuje, že: „štát ponúkne preferencie v oblasti dane z príjmu podnikom zapojeným do priemyselných odvetví alebo projektov, ktorých rozvoj štát osobitne podporuje a podnecuje“. V článku 26 ods. 2 sa navyše uvádza, že oslobodenie od dane sa uplatňuje na príjem z kapitálových investícií medzi „oprávnenými rezidenčnými podnikmi“, ktorý, ako sa zdá, obmedzuje jeho uplatnenie iba na určité rezidenčné podniky. Komisia preto usúdila, že takáto preferenčná daňová politika sa obmedzuje na určité priemyselné odvetvia, ktoré osobitne podporuje a podnecuje štát, ako je odvetvie UHF, a preto je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Komisia v dôsledku toho potvrdila svoj záver, že tento systém je napadnuteľnou subvenciou. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(504)

Komisia vypočítala výšku subvencie uplatnením bežnej daňovej sadzby na príjem z dividend, ktorý sa odpočítal od zdaniteľného príjmu.

(505)

Výška subvencie stanovená pre túto špecifickú schému bola 0,15 % v prípade skupiny Nanshan.

(506)

Organizácia alebo jednotlivec využívajúci pozemok v mestách, provinčných a správnych obciach, ako aj v priemyselných a ťažobných okresoch bežne platia daň za užívanie mestských pozemkov. Daň z užívania pozemkov vyberajú miestne daňové orgány na mieste, kde sa pozemok užíva. Určité kategórie pozemkov, napríklad pozemky získané z mora, pozemky určené na používanie vládnymi inštitúciami, pozemky pre organizácie občanov a vojenské útvary na vlastné použitie, pozemky používané inštitúciami financovanými z vládnych príspevkov ministerstva financií, pozemky používané náboženskými chrámami, verejné parky a verejné historické a vyhliadkové miesta, ulice, cesty, verejné námestia, trávniky a iné mestské verejné pozemky, sú oslobodené od dane z užívania pozemkov.

(507)

Právnym základom tohto programu sú:

(508)

Jedna spoločnosť v jednej zo skupín zaradených do vzorky využila výhodu zníženia dane za užívanie pozemkov vo výške 50 % na základe osobitnej politiky uplatniteľnej na spoločnosti s vyspelou technológiou v provincii Šan-tung podľa „oznámenia Šan-tungskej provinčnej ľudovej vlády o vydávaní určitých politík na podporu vysokokvalitného rozvoja reálnej ekonomiky.

(509)

Dotknutá spoločnosť nepatrila do žiadnej z kategórií na oslobodenie stanovených v článku 6 predbežných nariadení Čínskej ľudovej republiky o dani za užívanie mestských pozemkov (revidovaných v roku 2019).