(1)

V súlade s nariadením (ES) č. 1925/2006 môže Komisia z vlastného podnetu prijať rozhodnutie o zaradení látky, inej ako vitamín alebo minerálna látka, alebo zložky, ktorá obsahuje takúto látku, do prílohy III k uvedenému nariadeniu, v ktorej sa uvádzajú látky, ktorých používanie v potravinách je zakázané, obmedzené alebo podlieha skúmaniu zo strany Únie, ak je táto látka spojená s potenciálnym rizikom pre spotrebiteľov, ako sa stanovuje v článku 8 ods. 1 uvedeného nariadenia.

(2)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) prijal 4. decembra 2009 vedecké stanovisko (2), v ktorom dospel k záveru, že príjem transmastných kyselín by mal byť v rámci výživovo primeranej stravy čo najnižší.

(3)

Komisia prijala 3. decembra 2015 správu o transmastných kyselinách v potravinách a celkovo v strave obyvateľstva Únie (3). V správe sa pripomína, že koronárna choroba srdca je hlavnou príčinou úmrtia v Únii a vysoký príjem transmastných kyselín výrazne zvyšuje riziko srdcového ochorenia, a to viac ako akákoľvek iná živina na jednotku kalórií.

(4)

V správe sa dospelo k záveru, že stanovenie zákonného limitu pre priemyselné transmastné kyseliny v potravinách sa javí ako najúčinnejšie opatrenie z hľadiska verejného zdravia, ochrany spotrebiteľa a zlučiteľnosti s vnútorným trhom.

(5)

Komisia 30. apríla 2018 požiadala úrad, aby zostavil výsledky vedeckého poradenstva, ktoré už poskytol v súvislosti s účinkami transmastných kyselín na zdravie, najmä pokiaľ ide o výživové a zdravotné tvrdenia, referenčné výživové hodnoty a prídavné látky v potravinách; a aby informoval Komisiu o tom, ako sa takéto vedecké poradenstvo týka súčasných cieľov a odporúčaní týkajúcich sa príjmu transmastných kyselín s cieľom zachovania zdravia.

(6)

Úrad 19. júna 2018 poskytol svoj záver v podobe vedeckej a technickej pomoci. Na základe preskúmania dostupných vedeckých dôkazov dospel k záveru (4), že podľa najnovších vnútroštátnych a medzinárodných odporúčaní by príjem transmastných kyselín v strave mal byť čo najnižší.

(7)

Svetová zdravotnícka organizácia 15. mája 2018 vyzvala na odstránenie priemyselne vyrábaných transmastných kyselín z globálnych dodávok potravín (5).

(8)

Transmastná kyselina je látka iná ako vitamíny a minerálne látky, v prípade ktorej boli zistené škodlivé účinky na zdravie. Táto látka by sa preto mala zaradiť do časti B prílohy III k nariadeniu (ES) č. 1925/2006 a jej pridávanie do potravín alebo použitie pri výrobe potravín by sa malo povoliť len za podmienok uvedených v danej prílohe, so zreteľom na súčasný stav vedeckých a technických poznatkov.

(9)

Na príslušné pojmy v časti B prílohy III k nariadeniu (ES) č. 1925/2006 by sa malo uplatňovať vymedzenie pojmov „tuky“ a „transmastné kyseliny“ stanovené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1169/2011 (6) a vymedzenie pojmu „maloobchod“ stanovené v článku 3 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (7).

(10)

S cieľom uľahčiť uplatňovanie tohto nariadenia je potrebné od prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktorí dodávajú potraviny iným prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, s výnimkou maloobchodníkov, požadovať, aby im poskytli informácie o množstve transmastných kyselín iných ako transmastné kyseliny, ktoré sa prirodzene vyskytujú v tuku živočíšneho pôvodu, ak dané množstvo presahuje hodnotu 2 gramy na 100 gramov tuku.

(11)

Aby sa prevádzkovatelia potravinárskych podnikov mohli prispôsobiť novým požiadavkám, ktoré vyplynú z tohto nariadenia, mali by sa prijať vhodné prechodné opatrenia.

(12)

Nariadenie (ES) č. 1925/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,